Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/73/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200633 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200633.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: L. L. P., štátny príslušník J. demokratickej republiky, zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, advokátka, so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobáková 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-BA2-2016/002993-003 zo dňa 26.02.2016 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. 1/ Prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 19.11.2015 č. p.: PPZ-HCP-BA6-1128-39/2015-PPC zamietol žiadosť účastníka konania o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 59 ods. 12 písm. b/, c/, d/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákon (ďalej iba zákon č. 404/2011 Z. z). 2/ Dňa 25.02.2015 si účastník konania podal na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z., z dôvodu rešpektovania súkromného a rodinného života. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že na území Slovenskej republiky má manželku a dieťa, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. K svojej žiadosti priložil doklad v zmysle § 59 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z., preukazujúci potrebu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života, a to sobášny list a rodný list dieťaťa. Svoju totožnosť účastník konania pri podaní žiadosti preukázal preukazom žiadateľa o udelenia azylu platného od 15.03.2013 do 15.06.2013. Prvostupňový orgán v priebehu konania zistil, že účastník konania k svojej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. doložil doklady, z ktorých jednoznačne vyplýva, že dňa 23.03.2013 uzavrel manželstvo s občiankou Slovenskej republiky a rodný list dcéry, ktorá sa narodila dňa 05.11.2014. 3/ Prvostupňový orgán zistil, že účastník konania dňa 14.01.2013 požiadal o azyl na území Slovenskej republiky, ktorá bola dňa 16.08.2013 právoplatne zamietnutá ako neprípustná v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 480/2002 Z. z., nakoľko na konanie o azyle bol príslušný iný štát. Dňa 19.04.2013 požiadal účastník konania o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. Toto konanie bolo právoplatne dňa 03.12.2013 zastavené. Ako doklad totožnosti predložil účastník konania k žiadosti cestovný doklad č. 01994283 platný od 06.08.2012 do 05.08.2013. V záznamoch evidencie cudzineckej polície je evidovaný aj cestovný doklad č. 03614227 platný od 26.08.2013 do 24.11.2015. 4/ Dňa 25.03.2015 podal účastník konania žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území SR v zmysle § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z., ku ktorej predložil cestovný doklad č. 03614227 platný od 26.08.2013 do 24.11.2015. Účastník konania bol v minulosti držiteľom dvoch vyššie uvedených cestovný dokladov, ktoré predložil k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území SR. Vyššie uvedené cestovné doklady však už nepredložil k žiadostiam o udelenie tolerovaného pobytu, či k žiadosti o udelenie azylu na území SR. 5/ V zmysle § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajnú útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12, ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 27 ods. 1 a § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ možno tento pobyt udeliť len vtedy, ak nie je držiteľom platného cestovného dokladu a hodnoverne preukáže svoju totožnosť iným spôsobom. V zmysle ustanovenia § 59 ods. 12 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu, ak nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu. Dňa 13.11.2015 bolo na prvostupňový orgán doručené vyjadrenie splnomocnenej osoby účastníka konania na výzvu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 6/ Ďalším preverovaním v policajných evidenciách prvostupňový orgán zistil, že v roku 2011 bolo účastníkovi konania udelený zákaz vstupu na 10 rokov od 27.01.2011 do schengenského priestoru Talianskou republikou. Z uvedeného dôvod bol účastník konania zaradený do zoznamu odmietnutia vstupu do schengenského priestoru a bol vyhostený z dôvodu nezákonného vstupu a pobytu na území Talianskej republiky. Preverovaním účastník konania v evidenciách Talianskej republiky prostredníctvom policajného pridelenca bolo zistené, že záznam vytvorila dňa 01.02.2011 Talianska republika. Od 27.01.2011 mal účastník konania udelený zákaz vstupu na 10 rokov (t.j. do 26.01.2021). Účastník konania bol v Talianskej republike dňom 23.06.2012 odsúdený za trestný čin vlámania na 10 mesiacov odňatia slobody a 300 eur pokuty. Ďalšou služobnou činnosťou správneho orgánu bolo zistené, že odbor na výkon trestu pri súde v Janove vydal dňom 03.07.2013 zrušenie rozhodnutia o pozastavení výkonu trestu, na ktorý bol účastník konania odsúdený za trestný čin krádeže vlámaním podľa čl. 625 ods. 1 talianskeho trestného poriadku dňa 26.06.2012. 7/ Účastník konania vo vyjadrení zo dňa 13.11.2015 poukázal okrem iného aj na čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého má každý právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Vzhľadom na skutočnosť, že má na území Slovenskej republiky manželku a dieťa, preto neudelenie tolerovaného pobytu účastníkovi konania by bolo vážnym zásahom do jeho práv na rodinný a súkromný život, ako aj do práva na rodinný a súkromný život jeho manželky a dieťaťa. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, môže štát do výkonu práva na rešpektovanie rodinného života zasahovať len v prípadoch, keďže je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. V prípade účastníka konania neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala postup podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, nakoľko sa nedopustil takého konania, ktorého závažnosť by odôvodňovala tak hrubý zásah do jeho práv a práv jeho manželky a dieťaťa. 8/ Účastník konania nepredložil v deň podania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky doklad starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť na území Talianskej republiky, čím nesplnil podmienku v zmysle § 59 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. 9/ Splnomocnená osoba účastníka konania vo vyjadrení ďalej uviedla, že nemôže súhlasiť s tvrdením prvostupňového orgánu, že na území Talianska sa zdržiaval viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacoch. Účastník konania nemá vedomosť o tom, že by sa v posledných troch rokoch zdržiaval viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov na území Talianskej republiky. Žiadosť účastníka konania o udelenie tolerovaného pobytu na území SR bola podaná dňa 25.02.2015. V prílohe prikladá kópiu cestovného pasu účastníka č. G., ktorý vydala ambasáda Alžírskej republiky vo Viedni dňa 06.08.2012. V tomto doklade je uvedená adresa účastníka konania: Senec, Nitrianka 917/52, Slovenská republika. Žiadosť o udelenie cestovného dokladu č. G podal účastník konania v máji 2012, kedy sa na území Talianska nenahádzal. Účastník konania popieral, že sa zdržoval v posledných troch rokov od podania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov na území Talianskej republiky. V prípade, ak správny orgán naďalej trvá na predložení výpisu z registra trestov Talianskej republiky, v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy a § 3 ods. 2 Správneho poriadku žiadal správny orgán o informáciu podloženú dôkazmi, kedy sa mal účastník konania zdržiavať v Talianskej republiky v posledných troch rokoch od podania žiadosti o tolerovaný pobyt viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Účastník konania má za to, že by bolo v rozpore s čl. 8 Dohovoru, a ak by bola žiadosť účastníka konania zamietnutá z dôvodu nedoloženia výpisu z registra trestov Talianskej republiky. 10/ Prvostupňový orgán posúdil informáciu o odsúdení účastníka konania na území Talianskej republiky za trestný čin krádeže vlámaním podľa čl. 625 ods. 1 talianskeho trestného poriadku dňa 26.06.2012, nakoľko toto obdobie spadá do obdobia, za ktorý je účastník konania povinný v zmysle § 59 ods. 3 z odkazom na ustanovenie § 121 ods. 1 zákona č.404/2011 Z.z. doložiť výpis z registra trestov štátu, v ktorom sa štátny príslušník tretej krajiny v posledných troch rokoch viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Účastník konania tento doklad podľa § 59 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. nepredložil preto bola jeho žiadosť zamietnutá. Dňa 07.07.2015 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť účastníka konania o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b/ a v zmysle ust. § 59 ods. 12 písm. b/, c/ zákona č. 404/2011 Z.z. 11/ Dňa 27.07.2015 bolo prvostupňovému orgánu doručené odvolanie účastníka konania proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti účastníka konania o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b/ na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 59 ods. 12 písm. b/ a c/ zákona č. 404/2011 Z. z., ktoré bolo dňa 22.08.2015 predložené žalovanému v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku. Dňa 30.09.2015 vydal odvolací orgán rozhodnutie o odvolaní, ktorým bol rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 07.07.2015 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie. 12/ Prvostupňový orgán opätovne preveril doklady a žiadosť účastníka konania o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. a zistil skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu. Počas konania o žiadosti bolo zistené, že účastník konania je držiteľom platného cestovného dokladu č. 03614227 platný do 24.11.2015, ktorý predložil k svojej žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území SR dňa 25.03.2015. Nakoľko účastník konania je manželom štátneho občana SR, čím spĺňa podmienky štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 27 ods. 1 a § 43, ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 404/2011 Z.z., tento zákon udelenie tolerovaného pobytu v zmysle § 58 ods. 2 písm. b/ jednoznačne vylučuje, čím účastník konania, podľa tohto ustanovenia nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu. Účastník konania vo vyjadrení zo dňa 31.10.2015 nesúhlasí s tvrdením prvostupňového orgánu, nakoľko nie je osobou ktorej bol udelený prechodný pobyt (§ 27 ods. 1) a taktiež nie je osobou, ktorej bol udelený trvalý pobyt v zmysle § 43 ods. 1 písm. a/ až d/. Skutočnosť, že účastník konania má alebo nemá cestovný pas je tak irelevantná. Prvostupňový orgán poukazuje na skutočnosť, že zákon v ustanovení § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011Z.z. poukazuje na podmienky, ktoré štátny príslušník tretej krajiny spĺňa pre udelenie prechodného pobytu podľa § 27 ods. 1 a trvalého pobytu podľa § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 404/2011. Neuvádzal, že tieto druhy pobytov na území SR majú byť udelené v čase podania či rozhodovania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. Vzhľadom ku skutočnosti, že účastník konanie je držiteľom platného cestovného dokladu č. 03614227 platný od 26.08.2013 do 24.11.2015 a ustanovenie § 58 ods. 2 písm. b/ zákona jednoznačne vylučuje, napĺňa tak skutkovú podstatu odôvodňujúcu zamietnutie žiadosti účastníka o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona na území SR v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. 13/ Na námietky splnomocnenej osoby účastníka konania týkajúce sa zásahu do práv na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života na území SR v zmysle čl. 8 Dohovoru, správny orgán uviedol, že disponuje informáciami o rodinnom živote účastníka konania konkrétne o tom, že na území SR má manželku a jedno maloleté dieťa a taktiež zistil, že bol z územia Talianskej republiky vyhostený z dôvodu nezákonného vstupu a pobytu na území Talianska s dátumom opatrenia 27.01.2011, v dôsledku čoho mu bol Talianskou republikou udelený zákaz vstupu do schengenského priestoru na 10 rokov a taktiež zistil, že účastník konania spáchal trestný čin v Talianskej republiky z následným odsúdením účastníka konania za trestný čin krádeže vlámaním podľa čl. 625 ods. 1 talianskeho trestného poriadku dňa 26.06.2012, ako aj nerešpektovaním uloženého zákazu vstupu do schengenského priestoru vydaného Talianskou republikou, účastník konania opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy. 14/ Prvostupňový orgán uviedol, že v prípade ustanovenia čl. 8 ods. 2 Dohovoru, ktorý umožňuje štátnym orgánom zasahovať do výkonu tohto práva a to v prípade, ak je to v súlade so zákonom, nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzaniam nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. V danom prípade čl. 8 ods. 2 Dohovoru uplatnil správny orgán práve z dôvodu, že ide o verejný poriadok SR. Inštitút tolerovaného pobytu je forma pobytu, ktorý sa udelí cudzincovi v prípade, ak sa na území SR zdržiava a nespĺňa podmienky oprávneného pobytu z objektívnych dôvodov nemôže z územia SR vycestovať alebo nemôže byť vyhostený. 15/ Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA2-2016/002993-003 zo dňa 26.06.2016, ktorým výrok rozhodnutia prvostupňové orgánu zmenil tak, že zo znenia: „v zmysle ustanovenia § 59 ods. 12 písm. b/, c/ a d/ zákona o pobyte cudzincov žiadosť účastníka konania o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky podanú podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zamieta. Na znenie: v zmysle ustanovenia § 59 ods. 12 písm. c/ a d/ zákona o pobyte cudzincov žiadosť účastníka konania o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky podanú podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zamieta.“ 16/ Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil z odôvodnením rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorý vydal rozhodnutie na základe riadne zisteného skutkového stavu veci a taktiež sa vysporiadal s odôvodnením zásahu do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života účastníka konania. Žalovaný po posúdení, či obmedzenie práva, resp. zásah do práva je v súlade so zákonom, a či je ospravedlnené odôvodnením verejným záujmom, konštatuje, že takýto zásah je v súlade so zákonom č. 404/2011 Z.z. a odôvodnený národnou bezpečnosťou. Žalovaný zdôraznil, že na účastníka konania bolo vydané upozornenie na účely odopretia vstupu Talianskou republikou, na základe skutočnosti, že sa na jej území zdržiaval neoprávnene a preto konštatoval, že zamietnutie žiadosti účastníka konania podľa § 59 ods. 12 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z.z. bolo opodstatnené. II. 17/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.04.2016 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP-BA2-2016/002993-003 zo dňa 26.02.2016 , ktorým bol zmenený výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 19.11.2015, ktorým bola účastníkovi konania zamietnutá žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky podľa ust. § 59 ods. 12 písm. b/, c/, d/ zákona č. 404/2011 Z.z. na znenie: v zmysle ust. § 59 ods. 12 písm. c/ a d/ zákona č. 404/2011 Z.z. Žaloba s napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasil z dôvodov podľa § 250 j ods. 2 písm. a/, d/ a e/ O.s.p., ktoré znenie upravil „ podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/, a g/ SSP.“ 18/ Žalobca so zamietnutím žiadosti podľa § 59 ods. 12 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z.z., pretože žalobca nepredložil výpis z registra trestov Talianskej republiky nesúhlasí. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca podal žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu dňa 25.02.2015 a počas celého konania namietal, že nemá vedomosť o tom, že by sa na území Talianskej republiky zdržiaval v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti, t.j. v čase 25.02.2012 do 25.02.2015 viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Žalobca žiadal oba orgány verejnej správy o poskytnutie poučenia v zmysle § 2 ods. 3 Správneho poriadku, z ktorého by vyplývalo, na základe akých skutočností dospeli k záveru, že žalobca sa zdržiaval na území Talianskej republiky v uvedenom období. Žalobca poukazuje na dôkazy - cestovný doklad, z ktorého vyplýva, že v máji 2012 podával žiadosť o vydanie cestovného dokladu a cestovný doklad, ktorý mu bol vydaný dňa 06.08.2012 obsahuje adresu navrhovateľa: Senec, Nitrianska 917/52, Slovenská republika. Prvostupňový orgán žalobcovi oznámil, že na predložený výpis z registra trestov z Talianskej republike trvá, nakoľko úradnou činnosťou zistil, žalobca bol v Talianskej republike odsúdený dňa 26.02.2012. Žalobca namietal, že z dátumu odsúdenia je možné zistiť len to, keby bol žalobca v Taliansku odsúdený a nie to, že by sa tam zdržiaval v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacoch. Prvostupňový orgán sa s touto námietkou v rozhodnutí nevysporiadal iba uviedol, „keďže žalobca spáchal na území Talianskej republiky v roku 2012 trestný čin, bol povinný ku svojej žiadosti predložiť výpis z registra trestov v Talianskej republike.“ Žalobca tvrdí, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, pretože z ustanovenia § 121 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. rozhodne nevyplýva, že cudzinec je povinný predložiť k žiadosti o tolerovaný pobyt výpis z registra trestov štátu v ktorom bol odsúdený. Z ustanovenia § 121 ods. 1 tohto zákona vyplýva, že cudzinec má priložiť k žiadosti o tolerovaný pobyt výpis z registra trestov domovskej krajiny a výpis z registra trestov štátu, v ktorom sa zdržiaval v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. 19/ K námietke žalobcu týkajúcej sa povinnosti predložiť výpis z registra trestov z Talianskej republiky sú podľa žalovaného irelevantné, pretože žalobca neuspel ani v podanej žalobe na Krajskom súde Bratislava vo veci preskúmania rozhodnutia zo dňa 14.03.2014 č.: PPZ-HCP-BA2-2014/002032-003, ktorým bolo zastavené konanie o žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území SR, keď dôvodom bolo nepredloženie výpisu z registra trestov z Talianskej republiky a rozsudkom č.k. 1S 100/2014-86 zo dňa 04.12.2014. Z rozsudku vyplýva, že konanie o žiadosti o trvalý pobyt, na ktoré poukazuje žalovaný bolo začaté na základe žiadosti zo dňa 09.04.2013. Z uvedeného vyplýva, že v rozhodnutí 1S 100/2014 Krajského súdu v Bratislave sa rozhodovalo o inom časovom úseku pre posúdenie žiadosti podanej dňa 19.04.2013 (od 19.04.2010 do 19.04.2013) ako pri žiadosti podanej dňa 25.02.2015 (od 25.02.2012 do 25.02.2015). 20/ Žalovaný sa podľa názoru žalobcu náležite nevysporiadal z námietku žalobcu, že v Talianskej republike sa nezdržiaval v posledných troch rokoch viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Nakoľko vyššie uvedená námietka žalobcu, ktorý počas celého konania popieral, že sa v Taliansku zdržiaval v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov bola pre dôvod zamietnutia žiadosti žalobcu podľa § 59 ods. 12 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z.z. smerodajná, nemôže napadnuté rozhodnutie obstáť. 21/ Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný podmienil udelenie trvalého pobytu priložením výpisu z registra trestov z Talianskej republiky aj napriek tomu, že neboli splnené podmienky pre vznik povinnosti na jeho priloženie v zmysel § 121 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z., je postup žalovaného v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy. 22/ K námietke zamietnutia žiadosti z dôvodu § 59 ods. 12 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z.z. žalobca uviedol, že v priebehu konania poukazoval na skutočnosť, že na území Slovenskej republiky má manželku s ktorou vychováva ich spoločné dieťa. Taktiež poukázal na to, že v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru má každý právo na rešpektovanie rodinného súkromného života. Žalobca v priebehu konania namietal, že neudelenie trvalého pobytu na území SR by predstavoval vážny zásah do jeho práv, ako aj práva jeho manželky a dcéry na rešpektovanie rodinného a súkromného života apreto neexistuje žiaden dôvod na postup podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Žalobca uviedol, že oba orgány verejnej správy sa v rozhodnutí z uvedenou námietkou žalobcu o rešpektovaní rodinného súkromného života jeho a jeho manželky a dieťaťa nevysporiadali. Žalovaný odôvodnil rozhodnutie tým, že zamietol žiadosť z dôvodu národnej bezpečnosti, čo odôvodnil najmä informácie o osobe účastníka konania, kde tento je nežiaducou osobou a spáchal na území Talianskej republiky trestný čin krádeže vlámaním. Žalobca poukázal na judikatúru ESĽP, ktorá vo svojich rozhodnutia porovnáva záujmy jednotlivcov a celej spoločnosti. Existuje niekoľko rozsudkov kde ESĽP rozhodol, že zásah do práva na rodinný život by bol v rozporoch za čl. 8 Dohovoru napriek tomu, že sťažovateľ spáchal trestný čin (sťažnosť č. 25017/94, č. 54273/00). Záujmy spoločnosti (ochrana jednotlivcov a ich majetku), ktoré by mohli v prípade žalobcu odôvodniť potrebu zásahu do práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života, rozhodne neprevažujú nad záujmami žalobcu a jeho rodiny. Žalovaný sa s týmito námietkami žalobcu v rozhodnutí nevysporiadal. Taktiež sa nevysporiadal s námietkou, že nebol udelený pobyt na území Slovenskej republiky aj so zohľadnením najlepšie záujmu dieťaťa. Žalobca poukazuje na čl. 3 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa a na sťažnosť ESĽP č. 41615/07 a vzhľadom na uvedené má za to, že v tejto časti rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Žalovaný sa vôbec nezaoberal najlepším záujmom dieťaťa žalobcu aj napriek skutočnosti, že žalobca takýto postup výslovne namietal, nemôže napadnuté rozhodnutie preto obstáť. 23/ Žalobca poukázal na nerešpektovanie ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku a to, že žalovaný navrhovateľovi ani jeho právnemu zástupcovi neumožnil vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia pred jeho vydaním, a tým žalovaný vážnym spôsobom porušil práva žalobcu ako účastníka konania. III. 24/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nepriložil v deň podania k žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť na území Talianskej republiky, čím nesplnil podmienky v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. Taktiež uviedol, že posúdil informáciu o odsúdení žalobcu na území Talianskej republiky za trestný čin krádeže vlámaním podľa čl. 625 ods. 1 talianskeho trestného poriadku dňa 26.06.2012, a nakoľko toto obdobie spadá do obdobia za ktoré je žalobca povinný v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 s odkazom na ustanovenie § 121 ods. 1 doložiť výpis z registra trestov štátu, v ktorom sa štátny príslušník tretej krajiny zdržiava v posledných troch rokov viac ako 90 dní počas šiestich mesiacov po sebe nasledujúcich je potrebné, aby takýto doklad doložil, nakoľko žalobca tento doklad nepredložil bola jeho žiadosť zamietnutá. Počas konania bolo zistené, že žalobca je držiteľom cestovného dokladu č. 03614227 platného 24.11.2015, ktorý predložil k svojej žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území Slovenskej republiky dňa 25.03.2015 a zároveň z dôvodu, že žalobca je manželom štátneho občana SR, a teda spĺňa podmienky štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 27 ods. 1 a § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 404/2011 Z.z. Tento zákon udelenie tolerantného pobytu v zmysle ustanovenie § 58 ods. 2 písm. b/ jednoznačne vylučuje. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalobca nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu. 25/ Na základe rozsiahleho zisťovania oboch orgánov verejnej správy je možné konštatovať, že zamietnutie žiadosti podľa ustanovenia § 59 ods. 12 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z.z. bolo opodstatnené. Žalovaný zároveň zmenil výrok rozhodnutia, a to na základe skutočnosť, že v súčasnej dobe prihliadajúc na apelačný princíp nebol dôvod na zamietnutie jeho žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území SR podľa ustanovenie § 59 ods. 12 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., pretože žalobca v tomto čase už nedisponuje platným cestovným dokladom. 26/ Žalovaný uvádza, že žalobca spáchal v roku 2012 na území Talianskej republiky trestný čin, resp. bol za tento čin odsúdený. Odvolací orgán po posúdení či obmedzenie práva, resp. zásah do práva žalobcu je v súlade so zákonom a či je ospravedlnené odôvodneným verejným záujmom konštatoval, že takýto zásah je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov a odôvodnený národnou bezpečnosťou. Nevyhnutnosť zásahu v demokratickej spoločnosti je determinovaný dôvodmi ochrany majetku, resp. ochrany pred protiprávnym konaním zo strany cudzinca, kde je nutné zdôrazniť, že na žalobcu bolo vydané upozornenie na účely odopretia vstupu Talianskou republikou na základe skutočnosti, že sa na jej území zdržiaval neoprávnene. Z uvedeného teda je možné konštatovať, že zamietnutie žiadosti podľa ustanovenia § 59 ods. 12 písm. c/ bolo opodstatnené. 27/ Pre doplnenie okolnosti prípadu, žalovaný zároveň uviedol, že dňa 19.04.2013 požiadal žalobca prvýkrát o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území SR podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. a konanie bolo dňa 03.12.2013 právoplatne zastavené a potvrdené rozhodnutím odvolacieho konania. Voči uvedeným rozhodnutiam podal žalobca žalobu, ktorá bola krajským súdom potvrdená rozsudkom č. k. 1S 100/2014-86, ktorý bol potvrdený Najvyšším súdom SR rozsudkom, sp. zn. 10 Sža7/2014 právoplatným dňa 22.04.2015. V tomto konaní bola rovnako posudzovaná jeho bezúhonnosť, ktorá sa týkala trestnej činnosti spáchanej na území Talianskej republiky. 28/ Následne žalobca dňa 02.04.2014 požiadal o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 52 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., ktorá mu bola prvostupňovým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-1224-12/2014 zamietnutá a rozhodnutím žalovaného zo dňa 30.07.2014 bolo toto rozhodnutie potvrdené. O tomto pobyte podal žalobca žalobu na krajský súd dňa 20.08.2014 pod sp.zn. 5S 170/2014 ktorú žalobu krajský súd zamietol. Proti rozsudku zo dňa 16.06.2015 podal žalobca odvolanie o ktorom Najvyšší súd SR ešte právoplatne nerozhodol. 29/ Dňa 25.03.2015 podal žalobca ďalšiu žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území SR v zmysle ust. §43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. K žiadosti predložil cestovný doklad č. XXXXXXXX platný od 26.08.2013 do 24.11.2015. Konanie o žiadosti bolo rozhodnutím zo dňa 14.02.2016 zastavené podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku. Žalovaný potvrdil uvedené rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 18.04.2016, ktoré napadol žalobca žalobou na Krajskom súde v Bratislave, ktorá je vedená pod sp. zn. 1S 97/2016. Žalobca nepriložil v predmetných konaniach doklad o bezúhonnosti z Talianskej republiky, kde spáchal v roku 2012 trestný čin, resp. bol za tento čin odsúdený. V čase podania žiadosti o udelenia trvalého pobytu na 5 rokov na území SR mal žalobca podľa ustanovenia § 45 ods. 3 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., najmä s poukazom na ustanovenie § 121 ods. 1 cit. zákona, priložiť k svojej žiadosti doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť s poukazom na jeho trestnú minulosť v Talianskej republike. Žalovaný podotýka, že žalobca má záznam v Schengenskom informačnom systéme do roku 2021 „na vonkajšej hranici odoprieť vstup do krajiny, vo vnútrozemí odovzdať osobu cudzineckej polície za účelom jeho vyhostenia z územia schengenského priestoru“. 30/ Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca požiadal o tolerovaný pobyt aj dňa 02.04.2014 a v tomto konaní bolo vydané rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA6-69-015/2014-AV-SAN zo dňa 09.10.2014 o administratívnom vyhostení žalobcu z územia SR do Alžírska, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA2.2015/000684/003 zo dňa 23.01.2015 a zároveň žalobcovi nebol uložený zákaz vstupu na územie SR. Žalobca podal voči uvedeným rozhodnutiam v poradí štvrtú žalobu na Krajský súd v Bratislave, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 5S/85/2015-60 zo dňa 28.06.2016 tak, že žalobu zamietol. Žalobca podal proti rozsudku kasačnú sťažnosť. 31/ Žalovaný uviedol, že v roku 2011 bol žalobcovi udelený zákaz vstupu na 10 rokov od 27.01.2011 do schengenského priestoru Talianskou republikou a preto žalobca bol zaradený na zoznam odmietnutia vstupu do schengenského priestoru a bol vyhostený z dôvodu nezákonného vstupu a pobytu na území Talianskej republiky. Preverovaním jeho osoby v evidenciách Talianskej republiky prostredníctvom policajného pridelenca bolo zistené, že záznam vytvorila dňa 01.02.2011 Talianska republika a od 27.01.2011 má žalobca udelený zákaz vstupu na 10 rokov (t.j. do 26.01.2021). Žalobca bol v Talianskej republike dňa 23.06.2012 odsúdený za trestný čin vlámania na 10 mesiacov odňatia slobody a 300 eur pokuty. Odbor výkonu trestu pri súde v Janove vydal dňa 03.07.2013 zrušenie rozhodnutia o pozastavení výkonu trestu, na ktorý bol žalobca odsúdený za trestný čin krádeže vlámaním podľa čl. 625 ods. 1 talianskeho trestného poriadku dňa 26.06.2012. 32/ Zo strany oboch orgánov verejnej správy bola posúdená informácia o odsúdení žalobcu na území Talianska za trestný čin krádeže vlámaním dňa 26.06.2012, nakoľko toto obdobie spadalo do obdobia, za ktoré je žalobca povinný v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 s odkazom na ustanovenie § 121 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. doložiť výpis z registra trestov štátu, v ktorom sa zdržiaval v posledných troch rokov viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov (žiadosť o tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. b/ bola podaná dňa 25.02.2015) vyžiadal doloženie tohto dokladu. 33/ Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/7/2015 zo dňa 25.03.2015 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/002032-003 zo dňa 14.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.04.2015 a z ktorého jednoznačne vyplýva, že predchádzajúce konanie vo veci žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. na území Slovenskej republiky zo dňa 19.04.2013 bolo právoplatne zastavené práve z dôvodu nedoloženia dokladu preukazujúce bezúhonnosť žalobcu na území Talianskej republiky a bolo vydané v súlade so zákonom. Z rozsudku Najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že účastník konania nevyhnutnosť doloženia dokladu preukazujúceho bezúhonnosť účastníka konania na území Talianskej republiky v predchádzajúcom konaní žiadnym spôsobom nespochybňoval. Preto považuje vyjadrenie žalobcu v žalobe za špekulatívne. 34/ K námietke žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal z dôvodmi v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru na základe, ktorého by bolo možné zasiahnuť do práva žalobcu, jeho manželky a dcéry na rodinný a súkromný život a v prípade, že by žalobcovi nebol udelený pobyt na území Slovenskej republiky nemohol by fakticky viesť rodinný a súkromný život so svojou manželkou a dcérou žalovaný uviedol, že preverením osoby žalobcu bolo nespochybniteľne zistené, že mu v roku 2011 bol udelený zákaz vstupu na 10 rokov od 27.01.2011 do schengenského priestoru Talianskou republikou. Žalobca je stále v národnom pátraní pre odsedenie trestu vo výške 9 mesiacov a 28 dní čo vyplýva aj z informácie ÚMPS NÚ SIRENE doručenej prvostupňovému orgánu dňa 13.01.2016. Zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 2 písm. d/ uvádza, že pre účely tohto zákona sa rozumie nežiaducou osobou cudzinec, ktorý bol administratívne vyhostený, alebo ktorému bol uložený trest vyhostenia. Žalovaný podotýka, že právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru nezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o usídlenie sa na území toho - ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je štátnym občanom. Čl. 8 Dohovoru negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na skutočne rodinný život ako taký (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009; rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sža/39/2011 zo dňa 13.09.2011). Žalobca má zákaz vstupu do schengenského priestoru, bol vyhostený z dôvodu nelegálneho vstupu a pobytu na území Talianska. Taktiež je nesporné, že od roku 2011 sa pohyboval nelegálne v schengenskom priestore (Talianska republika, Rakúska republika, Slovenská republika) a je občanom štátu, ktorý nie je súčasťou schengenského priestoru a navyše bol v roku 2012 právoplatne odsúdený za spáchaný trestný čin a bol mu za to uložený trest, ktorému sa do dnešného dňa vyhýba, a z toho dôvodu je v súčasnej dobe vedené proti žalobcovi národné pátranie na území Talianskej republiky. Zásah do rodinného života je treba posudzovať aj na základe tých skutočností, že sa žalobca preukázateľne, už od roku 2011 zdržiaval nelegálne v schengenskom priestore. Jeho konanie považuje žalovaný za špekulatívne aj z toho dôvodu, že žalobca si bol vedomý svojho protiprávneho konania, ale spoliehal sa na to, že na základe toho, že je manželom a otcom občana Slovenskej republiky bude toto jeho konanie posudzované najmä vzhľadom na súkromný a rodinný život. 35/ Žalovaný je toho názoru, že žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach, pretože postupovali orgány verejnej správy v súlade so zákonom. Žalobca bol oboznámený so všetkými skutočnosťami týkajúcimi sa jeho konania. Nie je pravdou, že by nebol oboznámený so všetkými podkladmi rozhodnutia, ako to uvádza žalobca v žalobe. Aj pri podaní novej žiadosti má žalobca so zákona povinnosť predložiť všetky stanovené doklady a v prípade, že splní všetky zákonom stanovené podmienky môže mu byť príslušný druh pobytu povolený. V poradí už štvrtá žaloba podaná žalobcom na Krajský súd v Bratislave je podmienená skutočnosťou, že žalobca má záznam v Schengenskom informačnom systéme. Podľa informácií získaných vyšetrením orgánov verejnej správy platnosť záznamu v Schengenskom informačnom systéme trvá do roku 2021. V tomto prípade je treba uviesť, že ani nie je potrebné skúmať či doložil žalobca doklad o bezúhonnosti ale, že má platný záznam v Schengenskom informačnom systéme, ktorý je platný do roku 2021, preto je nežiaducou osobou a spĺňa podmienky na zamietnutie žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 59 ods. 12 písm. c/. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje žalobu ak nedôvodnú zamietnuť. IV. 36/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 37/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 38/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 39/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 40/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 41/ Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca dňa 25.02.2015 podal na oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu na území SR v zmysle § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. z dôvodu rešpektovania súkromného a rodinného života. Žiadosť odôvodnil tým, že na území Slovenskej republiky má manželku a dieťa, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a k svojej žiadosti doložil doklady: 1/sobášny list a 2/ rodný list dieťaťa. Svoju totožnosť pri podaní žiadosti preukázal preukazom žiadateľa o udelenie azylu platný od 15.03.2013 do 15.06.2013. Správny orgán zistil, že žalobca dňa 14.01.2013 požiadal o azyl na území Slovenskej republiky, ktorú dňa 16.08.2013 migračný úrad MV SR právoplatne zamietol a ako neprípustnú v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 48/2002 Z. z., nakoľko na konanie o azyle bol príslušný iný štát. Dňa 19.04.2013 požiadal účastník konania o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. Konanie o tejto žiadosti bolo právoplatne zastavené dňa 03.12.2013, ako doklad totožnosti predložil účastník konania cestovný doklad č. 01994283 platný od 06.08.2012 do 05.08.2013. V záznamoch evidencie cudzineckej polície bol evidovaný cestovný doklad č. 03614227 s platnosťou od 26.08.2013 do 24.11.2015. Talianskou republikou bol účastníkovi konania v roku 2011 udelený zákaz vstupu na 10 rokov od 27.01.2011 do schengenského priestoru, pretože bo v Talianskej republike odsúdený za trestný čin vlámania. Účastník konania bol z uvedeného dôvodu zaradený na zoznam odmietnutia vstupu do schengenského priestoru z dôvodu nezákonného vstupu a pobyt na území Talianskej republiky. 42/ Dňa 27.07.2015 bol doručené odvolanie žalobcu, o ktorom rozhodol dňa 30.09.2015 žalovaný rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA2-2015/005972-008, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 07.07.2015 o zamietnutí žiadosti účastníka konania o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 12 písm. b/, c/ zákona č. 404/2011 Z.z. zrušené a vec bol vrátená na ďalšie konanie. Dňa 19.11.2015 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č.: PPZ-HCP- BA6-1128-39/2015-PPC, ktorým zamietol žiadosť účastníka konania o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b/ v zmysle § 59 ods. 12 písm. b/, c/, d/ zákona č. 404/2011 Z.z. Proti rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 2602.2016. 43/ Predmetom konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.02.2016, ktorým tento zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia zo dňa 19.11.2015 č.: PPZ-HCP-BA6-1128-39/2015-PPC Zo znenia: v zmysle ustanovenia § 59 ods. 12 písm. b/, c/ a d/ zákona o pobyte cudzincov žiadosť účastníka konania o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky podanú podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zamieta. Na znenie: v zmysle ustanovenia § 59 ods. 12 písm. c/ a d/ zákona o pobyte cudzincov žiadosť účastníka konania o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky podanú podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zamieta. 44/ Podľa § 58 ods. 2 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12 ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 27 ods. 1 a § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ možno pobyt udeliť len vtedy, ak nie je držiteľom platného cestovného dokladu a hodnoverne preukáže svoju totožnosť iným spôsobom. 45/ Podľa § 59 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 2 písm. b/ priloží k žiadosti doklad, ktorým preukáže potrebu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života a doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť; ministerstvo vnútra môže v odôvodnených prípadoch od priloženia dokladu potvrdzujúceho jeho bezúhonnosť upustiť. 46/ Podľa § 59 ods. 12 písm. c/, d/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny je nežiaducou osobou a nepredložil doklad podľa ods. 3. 47/ Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. ak nie je v tomto zákone alebo v osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 48/ Podľa § 121 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. bezúhonnosť štátny príslušník tretej krajiny preukazuje výpisom z registra trestov štátu, ktorého je príslušníkom, a štát, v ktorom sa príslušník tretej krajiny v posledných troch rokoch zdržiaval viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacoch. Ak sa taký výpis v tomto štáte nevydá, možno ho nahradiť rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom krajiny pôvodu alebo ho možno nahradiť rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom krajiny pôvodu alebo ho možno nahradiť čestným vyhlásením, ktoré vykoná štátny príslušník tretej krajiny pred príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom, prípadne notárom krajiny pôvodu alebo posledného bydliska. Doklad o bezúhonnosti musí dokladovať bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý tento doklad vydal, inak policajný útvar taký doklad neakceptuje. 49/ Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. 50/ Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného rodinného života, obydlia a korešpondencie. 51/ Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajín, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. 52/ Podľa § 2 ods. 8 zákona č. 404/2011 Z.z. nežiaducou osobou je cudzinec, ktorému bol uložený zákaz vstupu, ktorému bol uložený trest vyhostenia,10/ na ktorého bolo vydané upozornenie na účely odopretia vstupu,11/ alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon12/. 53/ Súd uvádza, že žalobcovi sa v priebehu konania pred orgánmi verejnej správy nepodarilo spochybniť, že nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. 59 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. a to predložiť doklad potvrdzujúci jeho bezúhonnosť z Talianskej republiky, nakoľko z informácie ÚMPS NÚ SIRENE doručenej prvostupňovému orgánu dňa 13.01.2016 bolo oznámené, že mu bol v roku 2011 udelený zákaz vstupu na 10 rokov od 27.01.2011 do schengenského priestoru Talianskou republikou a je stále v národnom pátraní pre odsedenie trestu vo výške 9 mesiacov a 28 dní. Preverovaním jeho osoby v evidenciách Talianskej republiky prostredníctvom policajného pridelenca bolo zistené, že záznam vytvorila dňa 01.02.2011 Talianska republika a od 27.01.2011 má žalobca udelený zákaz vstupu na 10 rokov (t.j. do 26.01.2021). Žalobca bol v Talianskej republike dňa 23.06.2012 odsúdený za trestný čin vlámania na 10 mesiacov odňatia slobody a 300 eur pokuty. Odbor výkonu trestu pri súde v Janove vydal dňa 03.07.2013 zrušenie rozhodnutia o pozastavení výkonu trestu, na ktorý bol žalobca odsúdený za trestný čin krádeže vlámaním podľa čl. 625 ods. 1 talianskeho trestného poriadku dňa 26.06.2012. 54/ Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dôvodom zamietnutia žiadosti bolo nepredloženie dokladu o bezúhonnosti a štátny príslušník tretej krajiny je nežiaducou osobou, s ktorými skutočnosťami sa spája takýto následok, preto v danom prípade žalovaný rozhodol spôsobom predvídaným zákonom č. 404/2011 Z.z., ktorý je špeciálnou právnou úpravou. Aj keď rozhodnutiam (najmä prvostupňovému) možno vyčítať pomernú strohosť, podľa názoru súdu nemožno v súvislosti s tým hovoriť o nepreskúmateľnosti, či už pre nedostatok dôvodov alebo pre jeho nezrozumiteľnosť a nepochybne nie je pre žalobca ako účastníka konania o jeho žiadosti o trvalý pobyt na päť rokov (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.1S 100/2014-86, ktorý bol potvrdený rozsudkom NS SR sp. zn. 10Sža/7/2014), ktorej nebolo vyhovené z rovnakého dôvodu ako o jeho žiadosti o tolerovaný pobyt v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu preto záver žalovaného v zmysle ktorého žiadosť podľa § 59 ods. 12 písm. c/ a d/ zamietol, nemožno mu vytýkať nesprávne právne posúdenie a táto námietka nie je zo strany žalobcu dôvodná. 55/ K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia žalobcovho práva na rodinný život, súd dáva do pozornosti, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009 právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 Dohovoru zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu do nich, ale aj jeho pozitívneho záväzku prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich efektívnej ochrany. Orgány Slovenskej republiky sú povinné aj v prípade aplikácie noriem práva EÚ alebo v prípade aplikácie noriem vnútroštátneho práva predstavujúcich transpozíciu právnych aktov orgánov EÚ rešpektovať právo na ochranu rodinného života v rozsahu štandardu priznaného Dohovorom, pretože tento záväzok do 01.12.2009 vyplýva z ust. čl. 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ a od 01.12.2009 vyplýva z čl. 7, čl. 52 ods. 3 a čl. 53 Charty základných práv EÚ v spojení s čl. 6 Zmluvy o EÚ v znení Lisabonskej zmluvy. 56/ V prípade závere, že manželstvo cudzinca so štátnym príslušníkom Slovenskej republiky spadá do sféry ochrany poskytovanej prostredníctvom čl. 8 ods. 1 Dohovoru, vyžadujú kritériá vyplývajúce z čl. 8 ods. 2 Dohovoru náležite právne posúdenie, či odporetie povolenia na tolerovaný pobyt možno v danom prípade považovať za zásah do žalobcovho práva na rešpektovanie rodinného života. Je však potrebné podotknúť, že právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru nezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o ich usídlenie sa na území toho ktorého štátu v zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je štátnym občanom. Článok 8 Dohovoru negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na skutočný rodinný život ako taký (nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 331/09 z 16.12.2009; rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sža/39/2011 z 13.09.2011). 57/ Pokiaľ dôjde k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva žalobcu na súkromie a rodinný život garantovaného Dohovorom (čl. 8 Dohovoru) a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva (čl. 8 ods. 2 Dohovoru), teda k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, je potrebné, aby v administratívnom konaní bolo preukázané, že v prípade žalobcu neboli splnené zákonom stanovené podmienky na povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Správny orgán musí zvážiť aj hľadisko súkromné, či odopretím udelenia povolenia k jeho pobytu na území SR nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobcu na súkromie a rodinný život na území SR. 58/ Na udelenie povolenia na tolerovaný pobyt cudzinca (štátneho príslušníka tretej krajiny) na území SR je potrebné splniť určité zákonom stanovené podmienky, s výnimkou občana EÚ, ktorému sa povolenie neudeľuje - z dôvodu, že mu to vyplýva priamo zo zákona o pobyte cudzincov. V prípade žalobcu je teda žalobca v konaní o udelenie tolerovaného pobytu povinný splniť a následne dôkazmi potvrdiť, že spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky na jeho udelenie. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že žalobca je nežiaducou osobou podľa § 2 ods. 8 zákona č. 404/2011 Z.z. 59/ Súd k námietke uvedenej v bode 23/ rozsudku uviedol, že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, pretože z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že dňa 31.10.2015 žalovaný na adresu právneho zástupcu žalobcu Martin Škamla, advokát, Makovická 15, 010 01 Žilina zaslal výzvu na vyjadrenie v zmysle § 33 Od. 2 Správneho poriadku, ktorú obdržal dňa 06.11.2015. na Vyjadrenie k podkladom rozhodnutia reagoval právny zástupca podaním doručeným dňa 13.11.2015 na Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobákova 44. 60/ Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Námietky uvádzané žalobcom v žalobe neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia. Súd konštatoval, že v danom prípade žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach. Žalovaný v tomto prípade zistil presne a úplne skutočný stav veci, aplikoval naň adekvátnu právnu úpravu, pri použití správnej úvahy postupoval v súlade s pravidlami formálnej logiky, pričom svoje rozhodnutie v oboch stupňoch aj dostatočne a v súlade s ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku odôvodnil. Súd preto postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 61/ O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 167 SSP tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal. 62/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Bratislave, dňa 11.07.2017 JUDr. Viera Šebestová JUDr. Dáša Filová Mgr. Marián Degma predsedníčka senátu členka senátu člen senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Henrieta Šutovská