Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/82/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200693 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200693.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobkyne: K.. K. H., nar. XX. 6. XXXX, bydlisko S. XX, XXX XX I., zastúpená: Mgr. Maroš Ožvald, advokát zapísaný v SAK pod č. 4305 so sídlom Grősslingova 6-8, 811 09 Bratislava, email: [email protected] <mailto:[email protected]>, tel. 5292 3349 proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, číslo KRPZ - BA KD 121 - 46/2015 - P zo dňa 15. 2. 2016 takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ - BA KD 121 - 46/2015 - P zo dňa 15. 2. 2016 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci, Okresný dopravný inšpektorát Senec, OBCP a DE č. ORP - P - 685/SC - OD 112 - 2014 zo dňa 10. 11. 2015 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 % . o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Okresný dopravný inšpektorát PZ Senec začal dňa 7. 10. 2015 správne konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bola obvinená MUDr. K. H., bytom I.. 2. Orgán verejnej správy Okresný dopravný inšpektorát v Senci vydal dňa 27. 11. 2010 rozkaz o uložení sankcie za priestupok ORP - P - XXX/SC - OD XX - XXXX, v ktorom uznal K.. K. H. vinnú zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písmeno g) zákona o priestupkoch. Proti tomuto rozkazu podala účastníčka konania prostredníctvom svojho advokáta odpor, a preto orgán verejnej správy pokračoval v konaní o verejnom priestupku. Dňa 10. 2. 2015 bolo vydané Okresným dopravným inšpektorátom OR - PZ v Senci rozhodnutie o priestupku číslo ORP - P - XXX/SC -OD - 12 - 2014, voči ktorému podala obvinená v zákonnej lehote odvolanie. Druhostupňový odvolací orgán rozhodnutie o priestupku zo dňa 10. 2. 2015 zrušil a uložil prvostupňovému orgánu verejnej správy rozhodnúť vo vznesenej námietke zaujatosti, čo prvostupňový orgán verejnej správy splnil. Následne bolo vydané rozhodnutie o priestupku číslo ORP - P - XXX/SC -OD - 12 - 2014 zo dňa 22. 6. 2015, voči ktorému podala obvinená v zákonnej lehote odvolanie. Druhostupňový odvolací orgán predmetné rozhodnutie zo dňa 22. 6. 2015 zrušil a vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na opätovné rozhodnutie s tým, aby sa orgán verejnej správy vysporiadal s námietkami účastníčky konania, dostatočne odôvodnil dôkazné materiály, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. 3. V danej veci orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne rozhodol rozhodnutím č. ORP - P - XXX/ SC - OD 12 - 2014 dňa 10. 11. 2015, ktorým uznal vinnou MUDr. K. H. zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písmeno g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. a uložil jej podľa § 11 ods. 1 písmeno a) zákona č. 372/90 Zb. sankciu pokarhanie. 4. Priestupku sa mala obvinená dopustiť tým, že dňa 11. 8. 2014 v čase o 15.45 hodine v meste Senec na ceste č. I/61 na Mierovom námestí, ako chodkyňa sa pred vstupom na vozovku ani pri použití priechodu pre chodcov nepresvedčila, či môže bez nebezpečenstva prejsť na druhú stranu vozovky a začala prechádzať cez priechod pre chodcov, avšak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho motorového vozidla značky Ford Escort combi, EČV PK - XXXBM, ktoré viedol vodič Andrej N., nemohla bezpečne prejsť na druhú stranu vozovky. Vodič N. s motorovým vozidlom značky Ford pred priechodom pre chodcov nestačil zabrániť nehode ani včasnou reakciou, keď na priechode pre chodcov došlo k pravdepodobnému nárazu ľavou prednou časťou vozidla, keď pohyb vozidla bol vo fáze nábehu brzdenia do pravdepodobne zakročenej ľavej nohy chodkyne MUDr. H., načo chodkyňa spadla na vozovku a prišlo k jej zraneniu. Chodkyňa bola prevezená do Nemocnice Bratislava - Ružinov, kde bola jednorázovo ošetrená a prepustená domov, kde sa následne liečila 6 dní. 5. Pri rozhodovaní o priestupku vychádzal orgán verejnej správy prvého stupňa zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 22. 10. 2014, zo zápisnice o podaní vysvetlenia MUDr. H. zo dňa 21. 8. 2014, záznamu o podaní vysvetlenia Andreja N. zo dňa 5. 9. 2014, záznamu o podaní vysvetlenia Miroslava J. zo dňa 6. 8. 2014, zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, s fotodokumentácie, z lekárskej správy zo dňa 11. 8. 2014, z odborného vyjadrenia znalca Ing. O. Z. číslo XX/XXXX v odbore doprava cestná, ako i ďalších písomných podkladov, ktoré sú založené v administratívnom spise. 6. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní z odborného vyjadrenia znalca, z ktorého vyplýva (bod 2, 5.2), že miestom prvého kontaktu s nohou chodkyne mohlo byť cca 1,85 metra od kraja vozovky (nie je tam započítaná šírka krajnice cesty) a zo simulácie pohybu vozidla vyplýva, že vozidlo mohlo mať v mieste zrážky rýchlosť cca 28,5 km/h. V bode 2.9.2 odborného vyjadrenia je okrem iného uvedené, že podľa analýzy pohybu chodkyne do miesta zrážky a zistenia možnosti priestorového zabránenia nehode vodičom vozidla Ford možno stanoviť, že chodkyňa prechádzala cez priechod pre chodcov a na vozovku vstúpila tak, že nemohla bezpečne prejsť cez priechod pre chodcov, čo vyplýva z toho, že vodič vozidla Ford musel brzdiť cca maximálnym brzdným spomalením za daných podmienok, aby zabránil nehode a rýchlosti cca 30 km za hodinu, ktorá je nižšia, ako je najvyššia povolená v danom úseku cesty - 50 km/hodina. 7. Svedok do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 11. 8. 2014 Mgr. K. J. uviedol, že na križovatke pri pošte od jeho pravej strany od kostola vodičovi idúcemu pred ním Ford escort vošiel vodič vozidla idúceho od kostola nejaká dodávka a už len zaregistroval stret vozidla idúceho pred ním s chodkyňou idúcou cez priechod pre chodcov sprava doľava. Z uvedeného je zrejmé, že chodkyňa vošla na vozovku po prejdení dodávky a pred prichádzajúcim vozidlom značka Ford. Orgán verejnej správy má za to, že v tomto prípade očitý svedok potvrdzuje výpoveď vodiča Pekára a nezistil žiadny dôvod na spochybnenie výpovede svedka J.. 8. Vodič Pekár vo svojej výpovedi uviedol, že z pravej strany z ulice od kostola sa začali zaraďovať vozidlá do smeru jeho jazdy, pred neho, pričom posledné vozidlo bola biela skriňová dodávka a odstup medzi jeho vozidlom a dodávkou bol max. do 5 m. ďalej o. i. uviedol, že jazdil rýchlosťou do 30 km/h a mal zaradený asi 2. rýchlostný stupeň a viac nezrýchľoval, keďže boli pred ním vozidlá v kolóne. Chodkyňu zaregistroval po prejdená dodávky, ako sa rýchlou chôdzou snažila prejsť z pravej strany na ľavú a bol od priechodu pre chodcov vzdialený cca 3-4 m. Správny orgán poukazuje na skutočnosť, že chodkyňa vo svojej výpovedi uvádza, že keď zastavila na okraji chodníka, všímala si vozidlá prichádzajúce zľava, ktoré boli osobné a tmavšej farby, ktoré pustila a následne videla vozidlo tmavšej farby ... pričom vôbec neuvádza skutočnosť, že na priechod pre chodcov vošla až po prejdení dodávky bielej farby. Prítomnosť uvedenej dodávky potvrdzuje vo svojej výpovedi Mgr. J.. Uvedený svedok ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že chodkyňa prechádzajúca cez priechod pre chodcov nezastavila pred priechodom a nepresvedčila sa, či môže bezpečne prejsť. Určiť presné miesto zrážky vozidla s chodkyňou na vozovke nie je možné podľa odborného vyjadrenia č. 46/2014 technicky presne ustanoviť aj z dôvodu, že na vozidle neboli zistené žiadne poškodenia po kontakte s telom chodkyne (čo taktiež poukazuje na nízku rýchlosť vozidla). Vzdialenosť 2,4 m nameraná políciou nie je miestom nárazu (ako sa uvádza v odpore), ale pravdepodobná poloha tela chodkyne, resp. kaluž krvi, ktorá jej tiekla z nosa (výpoveď vodiča N.). Vodič N. vo svojej výpovedi uviedol, že nepocítil žiadny náraz aj keď pripúšťa, že mohlo prísť ku kontaktu, ale v prvej chvíli si myslel, že sa s chodkyňou tesne minuli. Ďalej uviedol, že ak došlo k nárazu, tak max. v strede jazdného pruhu, nakoľko bol už v tom čase s vozidlom nasmerovaný doprava, o čom svedčí zadokumentovaná poloha vozidla a brzdné stopy. V predmetnom odbornom vyjadrení je miesto zrážky s dostatočnou presnosťou na základe pohybu vozidla cez priechod pre chodcov a zo zranenia chodkyne uvedené „miesto prvého kontaktu s nohou chodkyne mohlo byť cca. 1,85 m od okraja vozovky“. Uvedená skutočnosť korešponduje s vyššie uvedenou výpoveďou vodiča N., že ku kontaktu došlo max. v strede jazdného pruhu. Taktiež treba poukázať na skutočnosť, že na vozidle neboli ani podrobnou prehliadkou zistené žiadne stopy po kontakte s chodkyňou (prevalenia, škrabanca a pod.), čo taktiež korešponduje a výpoveďou vodiča N.. 9. Podľa záverov vypracovaného odborného vyjadrenia č. 46/2014 technickou príčinou nehody boli tieto prvky: - nesprávna technika pohybu chodkyne, ktorá bola v tom, že vstúpila na vozovku a začala prechádzať cez priechod pre chodcov v okamihu, kedy vzhľadom na vzdialenosť a rýchlosť vozidla Ford vyvolala kolíznu situáciu, - nesprávna technika pohybu chodkyne, ktorá bola v tom, že sa nepresvedčila, či môže fvstúpiť na vozovku bez nebezpečenstva, čo jej znemožnilo zabrániť nehode, - vyššia rýchlosť vozidla Ford ako VPR1 až VPR3, z ktorej by vodič zabránil nehode. Je otázkou právneho posúdenia, či bolo povinnosťou vodiča vozidla Ford sa v mieste pred miestom zrážky s chodkyňou (a teda pred priechodom pre chodcov) pohybovať rýchlosťou do VPR1 až VPR3 - vyššia rýchlosť jazdy vodiča s vozidlom pred priechodom pre chodcov, ako taká, z ktorej by za každých okolností mohol zabrániť nehode. Je otázkou právneho posúdenia, či bolo povinnosťou vodiča vozidla jazdiť pred priechodom pre chodcov a reagovať na chodkyňu tak, aby zabránil nehode aj v prípade, keď nemusel predpokladať vstup chodkyne na cestu a prechádzanie cez cestu cez priechod pre chodcov vzhľadom na jeho blízku vzdialenosť pred priechodom pre chodcov a rýchlosť jazdy. 9. Orgán verejnej správy prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania a predložených dôkazov za dostatočne preukázané, že MUDr. K. H. sa predmetného skutku dopustila, teda je na základe obhliadky miesta dopravnej nehody, na základe výpovedí účastníkov dopravnej nehody, záznamu dopravnej nehody, náčrtku a plánika z dopravnej nehody, fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody a vypracovaného odborného vyjadrenia č. 46/2014 dostatočne preukázané, že ako chodkyňa sa pred vstupom na vozovku ani pri použití priechodu pre chodcov dostatočne nepresvedčila, či môže bez nebezpečenstva prejsť na druhú stranu vozovky a začala prechádzať cez priechod pre chodcov, avšak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho motorového vozidla zn. Ford Escort combi, EČ: PIC-XXXBM, ktoré viedol vodič O. N., nemohla bezpečne prejsť na druhú stranu vozovky. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu chodkyne. Správny orgán má za to, že výpoveď očitého svedka predmetnej udalosti J. ako aj výpoveď vodiča Pekára spolu s dôkazmi zadokumentovanými pri objasňovaní dopravnej nehody korešpondujú so závermi vypracovaného odborného vyjadrenia, t. j. dostatočne preukazujú vinu K.. K. H.. 10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zo dňa 10. 11. 2015 podala obvinená odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedla a spochybnila objektívnosť pri vyšetrovaní priestupku npor. K., ktorý je kolegom pána N. O. pochybuje o jeho schopnosti udržať si potrebný objektívny úradný náhľad. Ďalej namietala, že orgán verejnej správy prvého stupňa nevypočul ňou navrhovaného svedka a to pracovníka novinového stánku, ktorý mu tento procesný postup považuje v rozpore s ustanovením § 21 Správneho poriadku, podľa ktorého na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. 11. Ďalej obvinená v odvolaní uviedla, že z odborného vyjadrenia znalca Ing. O. Z. aj z ostatného vykonaného dokazovania, nie je zrejmé správanie obvinenej pred vstupom na vozovku, nie je celkom zrejmá vzdialenosť vozidla O. N. od priechodu v čase, keď vstúpila na vozovku, ani jeho rýchlosť, a preto správny orgán nemohol z odborného vyjadrenia dospieť k záveru o jej jednoznačnej vine za priestupok. Svedok K. J. síce vyslovuje vo svojom vysvetlení záver, že účastníčka prechádzajúca cez priechod pred ním nezastavila a nepresvedčila sa, či môže bezpečne prejsť a tento záver správny orgán cituje ako podklad svojho rozhodnutia, nie je ani jasné, ako k nemu dospel, keďže vo vysvetlení sa nikde nespomína, že by ju pred nehodou vôbec videl, naopak uvádza, že videl zboku prichádzajúce auto a potom už len nehodu. Skutočnosť, či svedok videl chodkyňu pred vstupom na vozovku musí v prvom rade vyplývať z jeho výpovede, a nie z odborného vyjadrenia, ktoré v žiadnom prípade nemôže odpovedať na otázku, či niečo svedok alebo správny orgán videl. Samotný vodič obvinenej po nehode povedal, že ju nevidel. Ak to, že vodič chodkyňu nevidel, bolo spôsobené vozidlom prichádzajúcim z vedľajšej cesty, ktoré mu čiastočne zakrývalo výhľad, nie je to chyba obvinenej a nemožno na základe tohto konštatovať jej vinu z priestupku. Naopak povinnosti podľa zákona o cestnej premávke porušil ako prvý vodič vozidla prichádzajúceho z vedľajšej cesty, ktorý nedal prednosť chodcovi stojacemu pri priechode pre chodcov, ktorý si želal prejsť cez vozovku. Ani svedectvo tohto vodiča sa však správny orgán nesnažil získať, hoci bez neho nemožno konštatovať, že by bol spoľahlivo zistený stav veci. Samotný znalec na viacerých miestach svojho odborného posúdenia uvádza možnosť zabránenia nehode, ak by vodič pred priechodom pre chodcov jazdil pomalšie rýchlosťou, z ktorej by zastavil pred miestom zrážky. Priechod pre chodcov, na ktorom sa nehoda stala, je riadne označený zvislou aj vodorovnou dopravnou značkou a vodičovi dopravné pomery predmetnej križovatky museli byť vzhľadom na všetky okolností veľmi dobre známe. Orgán verejnej správy interpretoval ustanovenie § 53 zákona o cestnej premávke izolovane od ostatných ustanovení zákona, neberúc do úvahy povinnosti ostatných účastníkov cestnej premávky. Použijúc túto jeho nesprávnu interpretáciu dospejeme k absurdnému záveru, že ak chodec nemôže úplne nerušene a bezpečne prejsť cez vozovku, pretože sa po nej pohybujú vozidlá, nesmie priechod pre chodcov vôbec použiť a na vozovku vstúpiť, čo je popretím účelu priechodu pre chodcov, pretože práva chodca sú na ňom potom úplne rovnaké ako kdekoľvek inde na vozovke a právam vodiča sa dáva paušálna prednosť pred právami chodca. Hoci účelom priechodu pre chodcov je presný opak. Na základe uvedených skutočností žiadala obvinená, aby orgán verejnej správy druhého stupňa zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. 12. O podanom odvolaní obvinenej rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ - BA - KD 121 - XX/XXXX - P zo dňa 15. 2. 2016, ktorým zamietol odvolanie obvinenej a potvrdil rozhodnutie orgán verejnej správy prvého stupňa ako vecne správne. II. Žalobné dôvody 13. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21. 4. 2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ - BA - KD XXX - XX/XXXX - P zo dňa 15. 2. 2016, v ktorom zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ORP - P - XXX/SC - OD i2 - 2014 zo dňa 10. 11. 2015, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a bola jej uložená sankcie pokarhanie. 14. Podľa žalobkyne je daný dôvod pre zrušenie uvedených rozhodnutí v zmysle § 250j ods. 2 písmeno a), b), c), d), e), O. s. p. 15. Orgány verejnej správy založili svoje rozhodnutia na izolovanej aplikácii ustanovení § 53 ods. 2 až 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, predovšetkým 3. vety § 53 ods. 2, podľa ktorého nesmie chodec vstupovať na vozovku, ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel, nemôže bezpečnosť prejsť cez vozovku. Z interpretácie predmetného ustanovenia, ako ju vykonal žalovaný, vyplýva záver, že motorové vozidlá majú na priechode pre chodcov prednosť. Orgán objasňujúci priestupok už v štádiu objasňovania priestupku pracoval výhradne s variantom skutku už uvedenom pri podaní vysvetlenia vodičom vozidla Andrejom N., podľa ktorého je vinníkom nehody obvinená, ktorá vbehla na priechod pre chodcov a nezaoberal sa možnosťou chyby a porušenia predpisov zo strany vodiča. Orgány verejnej správy sa v rozhodnutiach vôbec nezaoberali zodpovedajúcimi povinnosťami vodičov motorových vozidiel, najmä § 4 ods. 1 písmeno c), e), f) a § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke a neskúmala sa, ako možná príčina nehody zodpovednosť vodiča vozidla, ktorý neprispôsobil spôsob vedenia vozidla dopravnej situácii, nevenoval sa naplno riadeniu, nebol opatrný voči chodcom a najmä nedal prednosť chodcovi, ktorý sa nachádzal pred priechodom pre chodcov, resp. vstúpil na vozovku a začal prechádzať cez priechod. Z uvedeného vyplýva, že orgány verejnej správy nesprávne právne vec posúdili. 16. Ďalej žalobkyňa napadala, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý nie je v plnom rozsahu v súlade s obsahom spisov. Predovšetkým ide o výpoveď svedka pána J. ktorej žalovaný prikladá značnú váhu a z ktorej v zásade vyplýva, že videl len sprava prichádzajúce vozidlo a potom zrazenú žalobkyňu. Na záver podaného vysvetlenia vysvetľuje v rozpore s predtým uvedeným svedok záver, že žalobkyňa nezastala pred priechodom pre chodcov a nepresvedčila sa, či môže bezpečne prejsť. Tento jeho záver ale neznie ako popis videnej situácie, ale viac ako právne hodnotenie vykonané už v tom čase správnym orgánom. Žalovaný tiež vyvodzuje jednoznačné závery o vine žalobkyne z odborného vyjadrenia znalca Ing. O. Z., z ktorého ani z iného vykonaného dokazovania nie je zrejmé správanie žalobkyne pred vstupom na vozovku, nie je zrejmá vzdialenosť vozidla O. N. od priechodu pre chodcov v čase, keď vstúpil na vozovku ani jeho rýchlosť, a preto správne orgány nemohli správne z odborného vyjadrenia dospieť k záveru o jednoznačnej vine žalobkyne za priestupok. 17. Nedostatočne zistený skutkový stav veci žalobkyňa vidí v tom, že už pri prvom ústnom prejednaní priestupku navrhla, že na ustálenie stavu veci, je potrebné vypočuť ďalších očitých svedkov, ktorí na mieste nehody nepochybne boli, nakoľko ale žalobkyňa bola po nehode v šoku a odviezla ju rýchla záchranná služba do nemocnice, nebola v žiadnom prípade v stave, aby si pamätala, o koho išlo. V záujme pomôcť pri objasňovaní skutku navrhla predavačku z novinového stánku, ktorý sa nachádza na druhej strane cesty v mieste inkriminovaného priechodu pre chodcov a mohla celú situáciu dobre vidieť. Prvostupňový orgán sa o to ani nepokúsil a jej prípadné svedectvo označil za neobjektívne. Orgány verejne správy sa nezaoberali ani rozporom ohľadne prítomnosti z boku prichádzajúceho vozidla k priechodu pre chodcov, ktoré malo zakryť výhľad pána N.. 18. V konaní, ktoré viedlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a to z dôvodu, že podľa názoru žalobkyne malo dôjsť k vylúčeniu zamestnancov správneho orgánu podľa § 9 Správneho poriadku. Ako sa žalobkyňa dozvedela až v čase, keď bola uznaná vinou zo spáchania priestupku, druhý účastník bol ako vodič motorového vozidla, ktoré ju zrazilo, zamestnanec prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý ako starší referent priamo pôsobí na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Senci. Na jej námietku vznesenú pri prvom úkone v čase, keď túto vedomosť nadobudla, prvostupňový orgán na pokyn žalovaného vydal dňa 2. 6. 2015 rozhodnutie o zamietnutí podnetu na vylúčenie zamestnanca správneho orgánu, odôvodnené predovšetkým tým, že nemožno vysloviť pochybností o zaujatosti zamestnanca, ak sa jedná o opätovné prejednanie vo veci po zrušení pôvodného rozhodnutia a zamestnanec správneho orgánu npor. Mgr. Dušan K. je schopný udržať si potrebný objektívny úradný nadhľad. Žalobkyňa tvrdí, že ani v jednom z týchto argumentov nie je možné v kontexte daného konania súhlasiť, nejedná sa o opätovné rozhodnutie, lebo rozhodnutie o priestupku vydané dňa 10. 2. 2015 bolo nulitné a hľadí sa na neho, ako keby neexistovalo a § 9 Správneho poriadku hovorí o pochybnostiach a nepredpojatosti, ktoré vzhľadom na okolnosti podľa nášho názoru bez pochyby existujú, keby subjektívne npor. Mečár mal pocit, že si vie udržať nadhľad vo veci týkajúcej sa kolegu. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 7. 9. 2016 uviedol, že čo sa týka vydaného rozhodnutia o zamietnutí podnetu na vylúčení zamestnanca správneho orgánu zo dňa 2. 6. 2015 žalovaný je toho názoru, že bolo vydané v zmysle § 12 ods. 1 Správneho poriadku a v súčasnej dobe je stále platné a právne účinné. Pokiaľ bola žalobkyňa, resp. jej advokát aj napriek vydanému rozhodnutiu skutočne presvedčený o zaujatosti správneho orgánu, ktorý vo veci rozhodoval, mal možnosť požiadať o zaslanie spisového materiálu na prejednanie predmetnej veci do miesta pracoviska splnomocneného právneho zástupcu v Bratislave, čo však neurobil. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný považuje uvádzané skutočnosti za účelové. 20. K žiadosti k vypočutiu predavačky novinového stánku žalovaný uviedol, že advokát neuviedol totožnosť predavačky novinového stánku a vzhľadom na uplynutý čas od predmetnej udalosti k vzdialenosti novinového stánku od miesta dopravnej nehody a celkovej dopravnej situácie v čase spáchania skutku je dôvodné považovať jej prípadné svedectvo za neobjektívne. Advokát uvedeného svedka uviedol až do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 10. 2. 2015, avšak len ako príklad, pričom neuviedol žiadne konkrétne meno. 21. Čo sa týka znaleckého posúdenia, tak žalovaný ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa so závermi vypracovaného odborného vyjadrenia súhlasí a má za to, že bolo dostatočné preukázané, že vodič Pekár reagoval na vzniknutú situáciu včas a správne, napriek tomu sa mu nepodarilo zrážke vyhnúť. Taktiež je závermi z odborného vyjadrenia preukázané, že žalobkyňa vošla na priechod pre chodcov napriek tomu, že nemohla vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť vodiča N. cez priechod pre chodcov bezpečne prejsť, t. j. nesprávne reagovala na situáciu v cestnej premávke. Je jednoznačne preukázané, že vodič rýchlosť jazdy adekvátne prispôsobil situácii v cestnej premávke a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Žalovaný ma to za to, že vypracované odborné vyjadrenia ako aj ostatné dôkazy obsiahnuté v materiáli jednoznačne preukazujú vinu účastníčky dopravnej nehody, a preto žiada, aby súd ako nedôvodnú zamietol. IV Právne posúdenie Krajského súdu 22. K 1. 7. 2016 bol prijatý Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa 3. časti O. s. p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa Správneho súdneho poriadku. 23. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa je potrebné zrušiť. Podľa § 191 ods. 1 písmeno c), e) SSP. 24. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súdnictve. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy. 27. V danej veci bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. KRPZ - BA - KD I21 - 46/2015 - P zo dňa 15. 2. 2016, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. ORP - P- XXX/SC - ODI2 - 2016 zo dňa 10. 11. 2015, ktorým uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a bola jej uložená sankcia pokarhanie. 28. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidla bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť električke plynutý prejazd. 29. Podľa § 53 ods. 2, 4 zákona č. 8/2009 Z. z. chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané. Podľa ods. 4 pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. 30. Podľa § 4 ods. 1 písmeno c), e), f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktorí používajú bielu palicu a starým osobám, dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky. 31. Súd zrušil rozhodnutia orgánu verejnej správy pre nesprávne právne posúdenie, ktoré vidí v tom, že o orgán verejnej správy prvého stupňa sa nezaoberal správaním sa vodiča O. v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písmeno c), e), f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Povinnosťou vodiča je v zmysle uvedeného ustanovenia dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov. Podľa znaleckého posúdenia chodkyňa sa nachádzala minimálne 1,85 metrov od kraja vozovky (nebola započítaná šírka krajnice cesty), keď ju motorové vozidlo zachytilo ľavou stranou za jej ľavú nohu. Z uvedeného vyplýva, že vodič Pekár nedal prednosť chodkyni, ktorá už skoro 2 metre bola na priechode pre chodcov, tak ako mu to ukladá zákon. Správny orgán sa nezaoberal zodpovedajúcimi povinnosťami vodiča motorového vozidla. 32. Z administratívneho spisu vyplýva, že priestupok sa stal na veľmi frekventovanej križovatke v Senci na Mierovom námestí v čase začínajúcej sa zhustenej premávky a to o 15.45 hod. Túto križovatku vodič O. N. dobre pozná, a preto mal povinnosť podľa ustanovenia § § 4 ods. 1 písmeno c), e) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom. Týmto sa orgán verejnej správy prvého stupňa nezaoberal. 33. Súd nesúhlasí so závermi znaleckého posúdenia na strane 23 v časti 2.10 technická príčina nehody, kde znalec uvádza, ktoré prvky boli technickou príčinou nehody. Za technickú príčinu nehody určil nesprávnu techniku pohybu chodkyne, ktorá bola v tom, že vstúpila na vozovku a začala prechádzať cez priechod pre chodcov v okamihu, kedy vzhľadom na vzdialenosť a rýchlosť vozidla Ford, vyvolala kolíznu situáciu a nesprávna technika pohybu chodkyne, ktorá bola v tom, že sa nepresvedčila, či môže vstúpiť na vozovku bez nebezpečenstva, čo jej znemožnilo zabrániť nehode. Čo sa týka technickej príčiny nehody vozidla Ford, uviedol vyššiu rýchlosť jazdy ako v VPR1 až VPR3, z ktorej by vodič zabránil nehode, je otázkou právneho posúdenia, či bolo povinnosťou vodiča vozidla Ford sa v mieste pred miestom zrážky s chodkyňou pohybovať rýchlosťou do VPR1 až VPR3. Konajúci súd s týmto nesúhlasí, lebo nie je otázkou právneho posúdenia, či bolo povinnosťou vodiča vozidla Ford sa v mieste pred miestom zrážky s chodkyňou pohybovať uvedenou rýchlosťou. Takisto nie je otázkou právneho posúdenia, či bolo povinnosťou vodiča vozidla jazdiť pred priechodom pre chodcov a reagovať na chodkyňu tak, aby zabránil nehode aj v prípade, keď nemusel predpokladať vstup chodkyne na cestu a prechádzanie cez cestu cez priechod pre chodcov vzhľadom na jeho blízku vzdialenosť pred priechodom pre chodcov a rýchlosť jazdy. Keď raz znalec povedal, že príčinou nehody, ktoré by spôsobilo auto Ford, je na právne posúdenie, prečo nie je právne posúdená aj nesprávna technika pohybu chodkyne. 34. Súd vidí ďalej pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa pri vyhodnotení svedeckej výpovede pána J., ktorý na ústnom pojednávaní vo výpovedi uviedol, že videl sprava prichádzajúce vozidlo a potom zranenú žalobkyňu a neskôr uviedol, že žalobkyňa nezastala pred priechodom pre chodcov a nepresvedčila sa, či môže bezpečne prejsť. 35. Nie je podstatná okolnosť, či vodič v čase vstupu do križovatky išiel rýchlosťou 30 alebo 50 km za hodinu ale, že pred priechodom pre chodcov, v horšie prehľadnom úseku cesty pri premávke, ktorú sám označil za hustú, neviedol vozidlo spôsobom, aby bol schopný včas zareagovať na chodca, ktorý už bol na prechode pre chodcov. 36. Ďalej súd má za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci. Dáva za pravdu žalobkyni, že mal vypočuť zamestnanca, ktorý bol v tom čase v uvedenom novinovom stánku, správny orgán mal vykonať všetky úkony potrebné na zistenie stavu veci a nie je povinnosťou účastníka konania vyhľadávať svedkov, zvlášť, keď žalobkyňa bola PN a vyšetrujúci orgán má všetky dostupné prostriedky, aby zistil osobu, ktorá bola v tom čase v novinovom stánku. 37. Taktiež je otázne posúdenie zaujatosti, resp. nezaujatosti npor. Mgr. A. K., zamestnanca orgánu verejnej správy, ktorý prešetroval priestupok a je kolegom účastníka správneho konania. 38. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav a tento po právnej stránke nesprávne posúdili. Úlohou orgánu verejnej správy bude opätovne prejednať danú vec v intenciách naznačených Krajským súdom vyššie uvedených a opätovne rozhodnúť. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP priznal, nakoľko mala žalobkyňa vo veci plný úspech. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.