Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/86/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200736 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200736.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobkyne: Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra, Námestie Jána Pavla II., 7, 949 01 Nitra, zastúpená: Advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj Šranko, advokát, Motstná 29, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6, P.O.Box 100, 810 05 Bratislava 15, za účasti: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10381/2016/B624-SV/12517/Ka zo dňa 25. februára 2016, takto r o z h o d o l : Žaloba sa zamieta. Žalobkyni a žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Pribratému účastníkovi sa priznáva plná náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : Konanie na orgánoch verejnej správy Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej iba orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č. OÚ-NR-O zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol o návrhu na vyvlastnenie zo dňa XX.XX.XXXX podanom spoločnosťou MH B. s.r.o. R. (ďalej len navrhovateľ vyvlastnenia) na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku KN - C parc. č. XXXX o výmere XX.XXX mX pozemku KN - C parc. č. XXXX o výmere XXX.XXX mX a pozemku KN - C parc. č. XXXX o výmere X.XXX mX kat. úz. M. vo vylúčnom vlastníctve žalobcu v prospech navrhovateľa vyvlastnenia podľa § 108 ods. X písm. o/ zákona č. XX/XXXX Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 4a zákona č. XXX/XXXX Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „E. park, k.ú. G., Q., N., M., Zbehy a W. v k.ú. M.“. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie dňa XX.XX.XXXX, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Okresný úrad pri skúmaní existencie preukázania verejného záujmu na vyvlastnení predmetných pozemkov ako podklad zohľadnil O. o významnej investícii zo dňa XX.XX.XXXX vydanej G. hospodárstva SR podľa bodu B.X uznesenie vlády E. republiky č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a O. č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydané G. hospodárstva SR podľa bodu D.X uznesenia vlády SR č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorých je uvedená stavba významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. B. o investíciu významne ovplyvňujúcu objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda E. republiky, že je investíciou vo verejnom záujme a teda jej význam sa prejaví v ekonomike E. republiky v sociálnej sfére zvýšeniu zamestnanosti či objemu výroby a taktiež v exportnej schopnosti. Q. vo svojom rozhodnutí sa stotožnil s právnym názorom okresného úradu, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, teda získania vlastníckeho práva k predmetným pozemkom potrebný pre uskutočnenie danej stavby dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom a preto potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa žalobu. II. Q. dôvody H. podanou žalobou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáhala, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. OÚ-NR-O zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým boli vyvlastnené vyššie uvedené pozemky v prospech spoločnosti MH B. s.r.o. R., ako i postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal. Q. v žalobe uviedla, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a zmätočné, nakoľko sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti, resp. zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení bez toho, aby sa vyjadril k jednotlivým dôvodom odvolania. Q. sa nezaoberal existenciou verejného záujmu. O. sa len na konštatovanie, že verejný záujem je nespochybniteľný, nakoľko ide o investíciu významne ovplyvňujúcu objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda slovenskej republiky a námietku žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu o vyvlastnení označil za nedôvodnú. D. na to, že verejný záujem ako základná podmienka pre podanie samotného návrhu na vyvlastnenie musí byť predmetom posudzovania a preukazovania v samotnom vyvlastňovacom konaní, čo jednoznačne vyplýva z § 108 ods. X stavebného zákona. Q. sa nevysporiadal s námietkou žalobkyne týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. U. sa skutočnosťou prečo Okresný úrad U. pri určovaní náhrady za vyvlastnenie vychádza zo znaleckých posudkov č. XXX/XXXX a č. XXX/XXXX vyhotovených spoločnosťou S.-L., a.s. O. napadnutého rozhodnutia neobsahuje dôvody, pre ktoré považuje orgán verejnej správy znalecké posudky predložené navrhovateľom za relevantnejšie ako znalecký posudok č. X/XXXX predložený žalobkyňou, nie je tak zrejmé na základe akých skutočností žalovaný v tomto smere rozhodoval. Q. poukázala na rozhodovaciu prax U. súdu SR, v zmysle ktorej stavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nie len z polohy a z umiestnenia pozemku o vyvlastnenie, ktorého sa koná. K. skutočnosť, že hodnota nehnuteľnosti je určená znaleckým posudkom nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti tak, aby bola hodnota nehnuteľnosti zistená metódou akceptovateľnou pre trhové ohodnotenie vyššej náhrady za vyvlastnenie. Q. ďalej poukázala na skutočnosť, že od samého začiatku žiadala žalovaného o zámenu nehnuteľnosti, ktoré jej boli v súčasnosti vyvlastnené a to z dôvodu, že vysporiadanie poskytnutím náhradných pozemkov považoval žalobca za výhodnejšie. Q. k náhrade pridelením náhradného pozemku nepristúpil, hoci takýto spôsob vyrovnania má v súlade s § X11b ods. 1 stavebného zákona prednosť. E. úrad sa touto možnosťou vo svojom konaní vôbec nezaoberal a takýto spôsob vyrovnania medzi účastníkmi žiadnym spôsobom nepreskúmal, hoci zákon dáva takémuto vyrovnaniu prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. G. vadu konania vidí žalobkyňa v tom, že žalovaný nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu, nakoľko požiadavku na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku vyhodnotil ako nedôvodnú napriek tomu, že v konaní boli predložené znalecké posudky na rovnaké nehnuteľnosti v rôzne stanovenou všeobecnou hodnotou, pričom len znalecký posudok predložený zo strany žalobcu oceňoval vyvlastňované nehnuteľnosti aj porovnávacou metódou preukazujúcou ich trhovú hodnotu. F. skutočnosťou sa však žalovaný nezaoberal. Podľa žalobkyne vydané rozhodnutia orgánu verejnej správy boli nedostatočne odôvodnené a preto došlo k porušeniu ust. § 47 ods. X správneho poriadku a orgány verejnej správy sa nevysporiadali so všetkými skutočnosťami, ktoré žalobca namietal v odvolaní. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX a vec mu vrátil na ďalšie konanie. B.. H. žalovaného Q. vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX reagoval na žalobné dôvody a to na verejný záujem, zámena pozemkov, výška náhrady, nedostatočné odôvodnenie. Q. pri pri skúmaní splnenia podmienky existencie preukázania verejného záujmu zistil, že Okresný úrad U. ako podklad pre existenciu verejného záujmu na vyvlastnení predmetného pozemku správne zohľadnil O., podľa ktorých je stavba „vybudovanie strategického parku“ významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Q. skonštatoval, že štát zákonným spôsobom deklaroval, že predmetná stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. B. o investíciu významne ovplyvňujúcu objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda E. republiky, že je investíciou vo verejnom záujme, t.j. jej význam sa prejaví v ekonomike E. republiky, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, či objemu výroby a taktiež v exportnej schopnosti. B. o zámer vlády slovenskej republiky zabezpečiť podmienky na realizáciu ucelených hospodárskych činnosti a to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja. H. záujem na vyvlastnenie nehnuteľnosti pre účely predmetnej stavby je preto nespochybniteľný. Q. poukázal na U. S. súdu PL.ÚS XX/XX, PL.ÚS XX/XX a na rozhodnutie U. súdu SR sp. zn. XSžo/XXX/ XXXX, v ktorom sa uvádza že pojem verejný záujem je pojem neurčitý a napriek tomu, že je uvedený v stavebnom zákone ako aj v O. zákonníku, S. SR a M. základných práv a slobôd žiadny z uvedených právnych predpisov neuvádza jeho legálnu definíciu. V takomto prípade správny poriadok s odkazom na § 140 stavebného zákona umožňuje správnemu orgánu použiť inštitút „voľnej úvahy“. G. žalovaný uviedol, že podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú len, ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu vlastníka, pričom je dôležité, aby takýto záujem bolo možné odôvodniť s cieľov a celkového zmyslu a podstaty zákona. Q. má za to, že v danom prípade je verejný záujem preukázaný v zmysle uvedených princípov a jeho existencia je náležite zdôvodnená, z čoho plynie, že tvrdenie žalobcu o nedostatočnom skúmaní existencie verejného záujmu nedôvodne. Čo sa týka ďalšej námietky žalobkyne ohľadne zámeny pozemkov, žalovaný poukázal na § X11b ods. 1 stavebného zákona, ktorý pripúšťa pri splnení určených podmienok poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku a v tom prípade má tento spôsob vecného plnenia prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. C. z týchto podmienok je skutočnosť, že navrhovateľ vyvlastnenia má vo svojom vlastníctve pozemky, z ktorými môže disponovať, t.j. môže ich ponúknuť na zámenu za pozemky, ktoré sú vo vlastníctve vyvlastňovaného a ktoré potrebuje pre uskutočnenie výstavby. E. zákon neukladá navrhovateľovi vyvlastnenia povinnosť, aby kupoval alebo inak získaval pozemky za účelom zámeny a preto v prípade, že navrhovateľ vyvlastnenia nedisponuje pozemkami spôsobilými na zámenu je možné náhradu za vyvlastnené pozemky poskytnúť výlučne len v peniazoch. F., že navrhovateľ vyvlastnenia ako spoločnosť v stopercentnom vlastníctve E. republiky zastúpenej správcom majetku štátu, ktorými žalovaný mohol ponúknuť ako náhradné pozemky iné pozemky vo vlastníctve E. republiky by predpokladal, že navrhovateľ vyvlastnenia by musel najprv získať pozemky do svojho vlastníctva postupom predpokladaným zákonom NR SR č. XXX/XXXX Zb. o správe majetku štátu, pričom takýto postup je v rozpore tak s ustanoveniami stavebného zákona ako aj s účelom sledovaným v zákone č. XXX/XXXX Z.z. Čo sa týka poskytnutia náhrady za vyvlastnenie toto upravuje zákon č. XXX/XXXX Z.z. ako aj stavebný zákon (§ 11 ods. X), ktorý je všeobecným predpisom o vyvlastňovaní a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. O. orgány verejnej správy dospeli k záveru, že na spôsob riešenia poskytnutia náhrady za vyvlastnenie pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou, v danom vyvlastňovacom konaní bolo potrebné postupovať podľa § Xa ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktorý je zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o vyvlastňovaní - stavebný zákon. R. ohľadu na uvedené je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov v danom prípade zodpovedaná v § 4a ods. X druhá veta zákona č. XXX/XXXX Z.z., podľa ktorého ako zákon č. XXX/XXXX Z.z. neustanovuje inak vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia, nakoľko žalobca vo vyvlastňovacom konaní namietal výšku náhrady požadoval vyššiu náhradu za vyvlastnenie, Okresný úrad U. postupoval v súlade so zákonom, keď postupom podľa ust. § Xa ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z.z. vo výroku citovaného rozhodnutia o vyvlastnení odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Čo sa týka znaleckého posúdenia, znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom správny orgán hodnotí to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. E. orgán nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením v skutočnosti z odbornej stránky. Čo sa týka tvrdenia žalobkyni o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia považuje toto žalovaný za účelové. D. doklady nachádzajúce sa v priloženom spisovom materiály jednoznačne poukazujú na to, že vyvlastňovacie konanie bolo voči žalobcovi ako účastníkovi konania transparentné, mohol obhajovať svoje práva a záujmy. O. verejnej správy dostatočným spôsobom podľa § 32 správneho poriadku zistili skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie a ich postup je plne v súlade so zákonom. D. orgánu verejnej správy vo veci predmetného vyvlastnenia bol v súlade so zásadami správneho konania a podrobne je uvedený v odôvodnení ich rozhodnutí. Na základe uvedeného žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. IV. D. účastník L. súd v R. uznesením č.k. 5S XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX pribral do konania účastníka správneho konania MH B., s.r.o., G. U. XX/A, XXX XX R., B.: XX XXX XXX. D. účastník sa vyjadril písomným vyjadrením, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX a vyjadril sa k štyrom podstatným námietkam žalobcu. K námietke ohľadne neskúmania verejného záujmu uviedol, že žalobca na žiadnom mieste žaloby nespochybňuje, že verejný záujem na vyvlastnení jeho pozemkov bol daný. R. by totiž asi veľmi náročné spochybniť existenciu verejného záujmu na výstavbe strategického parku pre realizáciu najväčšej investície v E. republike za posledných XX rokov. K. námietka žalobcu v tomto smere sa tak už na prvý pohľad javí ako výslovne účelová, ktorej jediným cieľom je nájsť v čo možno najviac argumentov pre dosiahnutie zrušenia napadnutého rozhodnutia a získať tak vyššiu náhradu za vyvlastnenie. G. je totiž nepochybné, že verejný záujem na vyvlastnenie žalobcových pozemkov bol daný. K. žalobcu v podstate smerujú len k otázke, ako veľmi detailne by mali správne orgány tento verejný záujem aj opísať v texte svojich správnych rozhodnutí. F. žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal existenciou verejného záujmu tak považuje pribratý účastník za nepravdivé, zavádzajúce a výslovne účelové. K námietke žalobkyne ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu a nedostatočného odôvodnenia z dôvodu nesúhlasu žalobcu s výškou náhrady za vyvlastnenie má pribratý účastník za to, že o požiadavke žalobcu na vyššiu náhradu rozhoduje súd v osobitnom konaní. D. na to, že v danom prípade otázka výšky náhrady za vyvlastnenie je upravená v zákone č. XXX/XXXX Zb. a to v znení § Xa ods. 4 tohto zákona a je toho názoru, že podaním správnej žaloby voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu z dôvodov jeho nesúhlasu s výškou náhrady za vyvlastňovanie žalobca obchádza ust. § Xa ods. 4 uvedeného zákona. S. tohto ustanovenia je zbytočne nezdržovať vyvlastňovať vyvlastňovacie konanie skúmaním jednotlivých často rozdielnych tvrdení, argumentov a znaleckých posudkov ohľadom hodnoty vyvlastňovacích nehnuteľností. D. účastník poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 5S XX/XXXX, kde L. súd v R. rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX zamietol žalobu a v odôvodnení uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom vyššej náhrady za vyvlastnený pozemok prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď ho v súlade s § Xa ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z.z. odkázal na súd. Čo sa týka námietky žalobkyni ohľadne prednosti pridelenia náhradného pozemku pred náhradou v peniazoch pribratý účastník zdôrazňuje, že majetkové vyrovnanie pridelením náhradného pozemku v danom prípade možné nebolo, keďže pribratý účastník nedisponoval a ani nedisponuje pozemkami, ktoré by mohol vymeniť za pozemky vyvlastnené od žalobcu. V nadväznosti na uvedené sú preto jednotlivé argumenty žalobcu vo veci pridelenia náhradných pozemkov úplne bez právneho významu. Na základe uvedeného žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V. D. posúdenie súdu prvého stupňa L. súd v R. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 E.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 E.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 107 ods. X E.. Podľa ust. § X ods. 1, 2 E. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. L., kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súdnictve. Podľa ust. § 6 ods. X E., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § X77 ods. 1 E., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Právny inštitút vyvlastnenia ustanovuje čl. XX ods. X S. SR ako výnimočný zásah do vlastníckeho práva pri splnení ustanovených podmienok tak, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. O. citovaného článku S. SR je vyvlastnenie upravené v čl. XX ods. X M. základných práv a slobôd a v § 1X8 ods. 2 O. zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Q. podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. H. musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). U. úpravu vyvlastnenia obsahuje E. zákon (§ 108 -XXX), ktorý okrem toho, že v § 118 ods. X vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. Podľa § X08 ods. 1 E. zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu ďalej len „vyvlastniť“). Podľa §108 ods. X písm. o) E. zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. Podľa § 109 ods. X E. zákona, vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa. H. zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám, pokiaľ nie je v rozhodnutí ustanovené inak, to sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká. Podľa § X10 ods. 1 E. zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa § 110 ods. X E. zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. D. účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpisXXjba neustanovuje inak. Podľa § X11 ods. 1 E. zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Podľa § 111 ods. X E. zákona, ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Podľa § X1X ods. 1 E. zákona, vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Podľa § 112 ods. 2 E. zákona, vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. D. je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. Podľa § X1X ods. 1 E. zákona, na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. Podľa § 113 ods. 3 E. zákona, námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. Podľa § 4a ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX>. Podľa § Xa ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., bezvýslednosť pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou sa podľa § 4 ods. 4 až X sa preukazuje písomným a) odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vlastníkom nehnuteľnosti alebo oprávneným z vecného bremena alebo b) potvrdením o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vlastníkovi nehnuteľnosti alebo oprávnenému z vecného bremena, najmä doručenkou, ak vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena neodpovedal v lehote XX dní odo dňa doručenia návrhu na uzavretie dohody. Podľa § Xa ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z.z., ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. D. na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Podľa § X40 E. zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 ods. 1 E. poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. X E. poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. E. orgány dbajú o to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. X E. poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. D. nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 3X ods. 2 E. poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. A. a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § X2 ods. 3 E. poriadku, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa ust. § 34 ods. X až X E. poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. N. sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. S. konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. H. dôkazov patrí správnemu orgánu. E. orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. E. všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa § 36 E. poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. S. súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX/ BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu U., odboru výstavby a bytovej politiky č. OÚ-NR-O zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým rozhodol o návrhu na vyvlastnenie zo dňa XX.XX.XXXX podanou spoločnosťou MH B. s.r.o. R., na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom KN - C parc. č. XXXX o výmere XX.XXX mX, KN - C parc. č. XXXX o výmere XXX.XXX mX a pozemku KN - C parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2 kat. úz. M. vo výlučnom vlastníctve žalobcu v prospech navrhovateľa vyvlastnenia podľa § 108 písm. o/ zákona č. XX/XXXX Zb. a v spojen í s § 4a zákona č. XXX/XXXX Z.z. pre stavbu „strategický park k.ú. G., Q., N., M., Q. a W. v k.ú. M.“. Z obsahu administratívneho spisu súd mal za preukázané, že spoločnosť MH B., s.r.o. podala dňa XX.XX.XXXX na orgán verejnej správy prvého stupňa v súlade s ustanovením § 112 E. zákona návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území M. vo vlastníctve A. cirkvi E. kapitula U. pre už spomínanú stavbu „H. strategického parku“ kat. ú. G., Q., N., M., Q., W.. F. dňom bolo začaté konanie o vyvlastnení. Z. návrh bol podaný z dôvodu, že pokus MH B., s.r.o. R. o získanie práva k pozemkom dohodou bol bezvýsledný, nakoľko vlastník na výzvu na uzatvorenie dohody v zmysle ust. § 4a ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. reagoval dňa XX.XX.XXXX tak, že vyjadril nesúhlas s predajom a s cenou ktorú navrhol, pretože je podľa názoru žalobcu podhodnotená. D. vo vlastníctve žalobkyni boli ocenené znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX.XXX,- eur a znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX boli ocenené vo výške XX.XXX.XXX,- eur kde oba posudky vypracovala spoločnosť S. - V. a.s. R.. U. bola vypočítaná podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti SR č. XXX/XXXX Z.z. G. účastníkmi bolo sporné splnenie podmienky poskytnutia primeranej náhrady za vyvlastnenie pozemkov. Podľa § Xa ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z., ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. D. na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. D. náhrada sa v súlade s judikatúrou U. súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. XSžo XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX) zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. K. porovnateľných kúp v znaleckom posudku nesmie chýbať. To znamená, že znalec oprie ohodnotenie o porovnanie ceny za X mX z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností. H. hodnota nehnuteľnosti je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 1 písm. g) vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z.). D. druhou svetovou vojnou sa pojem všeobecná cena označovala ako trhová cena, neskôr všeobecná cena a jej definícia sa ustálila až po súčasnú judikatúru tak, že je to cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť z voľnej ruky v mieste, kde leží a v rozhodnom čase. Pre účely vyvlastňovacieho konania je navrhovateľ vyvlastnenia povinný podať aj návrh náhrady. F. však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh náhrady je zákonným, teda či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. E. orgány oboch stupňov postupovali v súlade s § 36 správneho poriadku, keď pre posúdenie primeranosti náhrady za vyvlastnený pozemok použili ako podklad znalecký posudok č. XXX/XXXX a XXX/XXXX vypracovaný podľa vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. spoločnosťou S. - L., a.s., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. Q. posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. E. orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Q. posudok predložený pribratým účastníkom vo vyvlastňovacom konaní bol vypracovaný spoločnosťou S. - L., a.s., ktorej znalec v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác je zapísaný v zozname znalcov vedenom na G. spravodlivosti SR, preto správny orgán nemal dôvod pochybovať o jeho hodnovernosti. D. ide o námietku žalobkyni ohľadom vyššej náhrady za vyvlastnený pozemok, prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď ho v súlade s § Xa ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z. odkázal na súd. K. žalovaný nie je oprávnený rozhodovať o námietke týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. S požiadavkou o vyššiu náhradu, teda rozdiel oproti náhrade stanovenej vo vyvlastňovacom konaní, sa žalobca môže obrátiť na súd s občianskoprávnou žalobou smerujúcou proti pribratému účastníkovi ako navrhovateľovi vyvlastnenia. Q. č. XXX/XXXX Z.z. poskytuje priestor na to, aby osoba, ktorej vlastnícke právo bolo vyvlastnené, riešila spor súdnou cestou. F. postupom môže dosiahnuť spravodlivejšiu primeranú náhradu ako jednostranným administratívnym rozhodnutím správneho orgánu na základe znaleckého posudku. V súvislosti s námietkou žalobkyni týkajúcou sa absencie odôvodnenia, prečo mu nemôže byť poskytnutá naturálna náhrada za vyvlastnený pozemok namiesto relutárnej náhrady, súd poukazuje na to, že náhrada, ktorá prináleží vlastníkovi za vyvlastnené nehnuteľnosti, môže byť finančná ale aj vecná. U. za vyvlastnenú nehnuteľnosť poskytuje ten, v prospech koho sa vyvlastnenie vykonalo, teda nový vlastník nehnuteľnosti. Ak s tým vyvlastnený súhlasí, náhradu za vyvlastnenie možno poskytnúť aj pridelením náhradného pozemku. Aj napriek tomu, že stavebný zákon umožňuje poskytnutie naturálnej náhrady za vyvlastnený pozemok, ide o možnosť a nie povinnosť poskytnúť túto formu náhrady. V tomto prípade, keď pribratý účastník ako navrhovateľ vyvlastnenia nevlastní pozemky, ktoré by mohol poskytnúť ako naturálnu náhradu, súd nevidí dôvod na to, aby mu nemohol poskytnúť finančnú náhradu. Súd konštatuje, že rozhodnutie o vyvlastnení je v súlade so zákonom, musí mať v zmysle § 140 E. zákona všetky náležitosti ustanovené v § 46 <aspi://module='K.'&link='XX/XXXX %XXZb.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> a XX <aspi://module='K.'&link='XX/XXXX%XXZb. %XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> E. poriadku. G. v ňom byť uvedený účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. X E. zákona, výška náhrady, ktorá sa určuje podľa znaleckého posudku vo výške trhovej ceny podľa kritérií uvedených v § 111 ods. X E. zákona. A. musí obsahovať poučenie účastníka, proti ktorému vyvlastnenie smeruje, o jeho časovo neobmedzenom práve požadovať zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení, a vrátenie vyvlastnených nehnuteľností, ak neboli použité na účel, na ktorý boli vyvlastnené, alebo ak nebolo začaté s ich užívaním v lehote, ktorá je uvedená v rozhodnutí o vyvlastnení. Čo sa týka námietky žalobkyne, že rozhodnutiach nebol dostatočne preukázaný verejný záujem súd má za to, že tento bol dostatočne preukázaný v oboch rozhodnutiach orgánu verejnej správy. O. orgány verejnej správy pri skúmaní existencie - preukázania verejného záujmu na vyvlastnenie predmetných pozemkov ako podklad vychádzali z O. o významnej investície č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydané G. hospodárstva E. republiky v zmysle bodu B.X uznesenia vlády E. republiky č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a osvedčenia č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydané G. hospodárstva SR v zmysle bodu D.X uznesenia vlády SR č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. C. sa o investíciu významne ovplyvňujúcu objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda E. republiky, že je investíciou vo verejnom záujme. H. záujem na vyvlastnenie nehnuteľností pre účel predmetnej stavby je nespochybniteľný. H. záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania o určitej otázke, je predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania. E. zákon ustanovený v § 108 ods. X vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu, t. z., že najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem považuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka. L. súd poukazuje na rozhodnutie U. sp. zn. XSžo/XXX/XXXX. Súd má za to, že v danom prípade bol verejný záujem preukázaný v zmysle už vyššie citovaných ustanovení zákonov a princípov a jeho existencia bola náležite zdôvodnená v oboch rozhodnutiach orgánu verejnej správy. Čo sa týka námietky žalobkyni, že rozhodnutia orgánu verejnej správy boli nedostatočne odôvodnené, táto námietka žalobcu je irelevantná, nakoľko súd má za to, že obe rozhodnutia boli dostatočne zdôvodnené, oba orgány verejnej správy presne a úplne zistili skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali aj potrebné podklady pre rozhodnutie. O. rozhodnutia boli v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi tak ako to upravuje § 46 E. poriadku a obsahovali náležitosti rozhodnutia uvedené v § 47 E. poriadku. Q. vo svojom rozhodnutí reagoval na všetky pripomienky a návrhy, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní. A. žalovaného je presvedčivé, náležite vysvetlil a zdôvodnil svoj názor na prejednávanú vec. L. súd v R. po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutočný stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § X90 E. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 E. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Q. podľa § 168 E. súd náhradu trov konania nepriznal. D. účastníkovi súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca nemal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. X E. súdneho poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. F. rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákonov č. 33/2001 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.