Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/100/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200796 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200796.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako súd správny v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX A., právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-3/2016/OPK zo dňa 02.03.2016 takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „KR PZ“) č. 512 zo dňa 29.05.2015 bol žalobca v spojení s rozhodnutím ministra vnútra č.k KM- OLVS-82/2015/OPK zo dňa 02.10.2015 podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“ alebo „zákon č. 73/1998 Z.z.“), dočasne pozbavený výkonu štátnej služby na dobu od 29.05.2015 do 28.11.2015, pretože sa stal dôvodne podozrivým, že spáchal zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona. 2. Dňa 23.10.2015 predložil riaditeľ KR PZ v Bratislave návrh na predĺženie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu až do právoplatného skončenia trestného stíhania z dôvodu, že ďalšie jeho ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby spočívajúci v tom, že je nerozlučné so záujmami štátnej služby, aby túto vykonával policajt, ktorý je dôvodne podozrivý, že konal úmyselne protiprávne. 3. Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 257 zo dňa 18.11.2015 minister vnútra SR predĺžil dočasné pozbavenie podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. výkonu štátnej služby dňom 29.11.2015 do právoplatného skončenia trestného stíhania npor. Mgr. J. K., osobné evidenčné číslo: 268681 v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent (9252) štvrtého výjazdu odboru dopravných nehôd krajského dopravného inšpektorátu, KR PZ v Bratislave, keď mal za osvedčené, že je naďalej dôvodné dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby menovaného vzhľadom na skutočnosť, že trestné stíhanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Rozhodol tak na návrh riaditeľa KR PZ v Bratislave na dobu od dňa 29.11.2015 až do právoplatného skončenia trestného stíhania. 4. S Personálnym rozkazom bol menovaný oboznámený dňa 30.11.2015 o 08.00 hod. a tento v zákonnej 15 dňovej lehote dňa 15.12.2015 podal proti nemu prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu JUDr. Jozefa Beňa, PhD. rozklad. 5. V podanom rozklade menovaný cituje príslušné ustanovenia zákona vzťahujúce sa na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby policajta a vyjadruje názor, že nakoľko sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nikde neuvádza obava z ohrozenia objasňovania konania odvolateľa, má za to, že prvostupňový orgán vydal svoje rozhodnutie výlučne z dôvodu, že sa proti odvolateľovi vedie trestné stíhanie a súčasne preto, lebo jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby má ohrozovať dôležitý záujem štátnej služby. Uvádza, že v jeho prípade nie je potom splnená ani jedna z podmienok pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby. Z výkladového hľadiska je sporné, či pre naplnenie podmienky dôvodného podozrenia stačí samotná existencia trestného stíhania (formálny výklad), alebo je potrebné skúmať aj povahu skutku, ktorý sa policajtovi v trestnom konaní kladie za vinu a mieru dôkazov, ktoré proti nemu svedčia, pričom sa odvolateľ prikláňa k druhému výkladovému prístupu. S poukazom na znenie trestného obvinenia odvolateľa pre podozrenie z trestného činu prijímania úplatku v súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa argumentuje, že on sám nie je obvinený z toho, že by bol osobou, ktorá mala úplatok s priestupcom dohodnúť s tým, že jediným dôkazom voči nemu v trestnom konaní je výpoveď svedka - priestupcu, ktorý však svoju výpoveď v priebehu konania zmenil a odvolateľovi preukázateľne chýba motív, nakoľko ani orgány činné v trestnom konaní mu nekladú za vinu, že by mal úplatok dohodnúť pre seba alebo aspoň z časti pre seba. 6. Ďalej odvolateľ uvádza, že pokiaľ zákonodarca obmedzil trvanie inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby na dobu 6 mesiacov, nemôže byť odvolateľovi na ujmu neobjasnenie jeho trestnej činnosti a musí mu byť v súlade so zásadou prezumpcie neviny umožnené pokračovať vo výkone služby. Odvolateľ považuje svoju situáciu vo vzťahu k účelu zákona za absurdnú, keďže sa jeho nadriadený o trestnom stíhaní preukázateľne dozvedel už dňa 21.11.2012 a dôkazná situácia sa od toho času nijako nezmenila a nie je zrejmé, prečo je dôvodné dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby po uplynutí 30 mesiacov od času, kedy sa nadriadený o trestnom stíhaní dozvedel. Podľa odvolateľa zákon neumožňuje nadriadenému využiť žiadnu diskrečnú právomoc, ani rozhodnúť sa v ľubovoľnom štádiu trestného stíhania, či policajta štátnej služby pozbaví alebo nepozbaví. Tým, že tak nadriadený neurobil bezprostredne po 21.11.2012 dal najavo, že podmienky na dočasné pozbavenie nie sú dané. Poukazuje pritom i na rozhodnutie ministra vnútra SR č. SLV-PS-PK-52/2013 zo dňa 22.05.2013, ktorým bol zrušený personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 20.02.2013 o prepustení odvolateľa podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona zo služobného pomeru príslušníka PZ, pričom podľa jeho tvrdenia bol jediným dôvodom pre zrušenie tohto prvostupňového rozhodnutia práve nedostatok dôvodov pre ohrozenie dôležitých záujmov štátnej služby. Odvolateľ vyjadruje názor, že tento právny názor ministra vnútra je záväzný. Ak mal podľa odvolateľa nadriadený za to, že dôvody ohrozenia dôležitých záujmov štátnej služby sú iné v konaní o prepustení zo štátnej služby príslušníka PZ a iné v konaní o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, mal konať bez meškania a odvolateľa dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby ihneď po skončení konania a jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Odvolateľ tvrdí, že takéto konanie by bolo zákonné iba vtedy, ak by sa v priebehu času zistili nové okolnosti, ktoré až do svojho vzniku odôvodňovali obavu z ohrozenia dôležitých záujmov štátnej služby, preto navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil. 7. Žalovaný o podanom rozklade rozhodol dňa 02.03.2016 tak, že rozhodnutím č. KM-OLVS-3/2016/ OPK rozklad zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 8. Žalovaný sa nestotožnil so žiadnou z odvolacích námietok uplatnených odvolateľom a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania predchádzajúceho jeho vydaniu konštatoval, že neboli v postupe prvostupňového orgánu zistené žiadne právne pochybenia ani logické nesprávnosti. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v intenciách ust. § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., správne bolo aplikované aj ustanovenie § 46 ods. 3 zákona a po formálnej stránke rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti vyžadované ust. § 241 ods. 1 a a 4 zákona, pričom nevykazuje žiadne vady, ktoré by zakladali jeho neplatnosť. 9. K námietke odvolateľa, že dôvodom na predĺženie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bolo pokračujúce trestné stíhanie odvolateľa, žalovaný vyjadril súhlas s týmto odvolateľovým tvrdením, ale zároveň poukázal, že súčasne dôvodom na predĺženie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bolo dané aj ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby v prípade jeho ponechania vo výkone štátnej služby. Dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, ktorého existencia sa ako jedna z podmienok podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona vyžaduje na naplnenie skutkovej podstaty dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, zakladá existujúce uznesenie vyšetrovateľa OIS Západ ÚIS SKIS MV SR č. SKIS-599/OISZ-V-2012 zo dňa 21.11.2012 a pokračujúce trestné konanie. K námietke odvolateľa žalovaný uviedol, že minister vnútra SR v konaní o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby nevystupoval ako orgán činný v trestnom konaní, a preto nebolo v jeho právomoci posudzovať dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného činu deklarovanú v uznesení vyšetrovateľa OIS Západ zo dňa 21.11.2012. Uplatnenie polemiky odvolateľa týkajúcej sa výkladu ust. § 46 ods. 1 písm. b) zákona spolu s jeho závermi, že prvostupňový orgán bol povinný preukazovať dôvodnosť podozrenia zo spáchania v uznesení o vznesení obvinenia uvedených trestných činov, by viedlo k absurdnému záveru, že prvostupňový orgán by sa musel zaoberať otázkou viny odvolateľa, čo by v konečnom dôsledku spôsobilo nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, keďže prvostupňový orgán takouto právomocou nedisponuje. V tomto personálnom konaní nebola skúmaná trestno-právna zodpovednosť odvolateľa, a ani otázka jeho viny, či neviny, ale skúmané bolo výlučne naplnenie pojmových znakov inštitútu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby v zmysle ust. § 46 ods. 1 zákona. Prvostupňovému orgánu neprislúcha právomoc posudzovať dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného činu, preto poukazovanie odvolateľa na výpovede v trestnom konaní ako aj na jeho chýbajúci motív, nemajú opodstatnenie. 10. Odvolací orgán nesúhlasil ani s námietkou dĺžky trestného konania, na ktoré poukazoval odvolateľ a len pripomenul v tejto súvislosti, že konanie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby a trestné konanie sú dve samostatné konania, ktoré vzhľadom na svoj charakter majú odlišnú právnu úpravu a líšia sa od seba vo viacerých znakoch. Konania nemožno vzájomne umelo spájať a z tohto dôvodu ani v konaní o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby účinne sa domáhať uplatnenia postupu vzťahujúceho sa na trestné konanie, preto v konaní o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta a jeho predĺžení nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a neplatí tu ani zásada prezumpcie neviny, a to ani v prípade, ak ide o totožné konanie, pre ktoré sa vedie trestné konanie. V tomto personálnom konaní sa rieši otázka dočasného vylúčenia policajta z podieľania sa na plnení úloh PZ z dôvodu protiprávneho konania upraveného v zákone. Personálne konanie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta sa teda neriadi ustanoveniami Trestného poriadku, ale ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z. Samotná dĺžka prebiehajúceho trestného konania je z hľadiska dôkaznej relevancie bezpredmetná. 11. Pokiaľ odvolateľ namietal, že nadriadený, pokiaľ sa jedná o dočasné pozbavenie, mal tak urobiť bezprostredne po 21.11.2012, tak ani s touto uplatnenou námietkou odvolací orgán sa nestotožnil. Predmetom tohto personálneho konania nebolo rozhodovanie o dočasnom pozbavení štátnej služby odvolateľa, ale rozhodovanie o predĺžení tohto pozbavenia. Je nesporné, že konanie, pre ktoré sa voči odvolateľovi vedie trestné stíhanie, má priamu súvislosť s výkonom jeho štátnej služby, v napadnutom rozhodnutí je explicitne uvedené, v čom prvostupňový orgán vidí ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby v prípade ponechania odvolateľa vo výkone štátnej služby. 12. Ak odvolateľ poukázal na rozhodnutie ministra vnútra SR č. SLV-PS-PK-52/2013 zo dňa 22.05.2013, ktorým bol zrušený personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 20.02.2013 o prepustení odvolateľa podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona zo služobného pomeru príslušníka PZ, pričom podľa jeho tvrdenia bol jediným dôvodom pre zrušenie tohto prvostupňového rozhodnutia práve nedostatok dôvodov pre ohrozenie dôležitých záujmov pri výkone štátnej služby, ani túto námietku žalovaný neakceptoval. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona je potrebné naplnenie znakov skutkovej podstaty prepustenia policajta zo služobného pomeru súčasne, a to, že tento porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a zároveň by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Odvolateľovo tvrdenie, že jediným dôvodom pre zrušenie personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 20.02.2013 bol nedostatok dôvodov pre ohrozenie dôležitých záujmov štátnej služby je zavádzajúce. Z odôvodnenia poukázaného rozhodnutia zo dňa 22.05.2013 vyplýva, že odvolací orgán dospel k záveru, že z administratívneho spisu týkajúceho sa prepustenia spoľahlivo nevyplýval skutočný stav veci, tak ako bol popísaný v personálnom rozkaze ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 20.02.2013 a konanie odvolateľa tak nedosahovalo intenzitu zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a teda nebola splnená podmienka porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Pripustil, že v tom istom odôvodnení rozhodnutia tento orgán konštatuje, že taktiež nebola splnená ďalšia zákonná podmienka prepustenia odvolateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ, a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Súčasne ale uvádza, že nie je možné spoľahlivo konštatovať záver, že by bolo v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorého doposiaľ zistené konanie nenapĺňa obligatórne znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona a charakterizovať ho ako absolútne nezlučiteľné s postavením a úlohami príslušníka PZ. Z uvedeného je evidentné, že v tomto prípade odvolací orgán posudzoval nesplnenie podmienky, že by ponechanie odvolateľa v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, výlučne v úzkej súčinnosti so skutočnosťou, že sa v personálnom konaní odvolateľovi nepodarilo dostatočným spôsobom preukázať hrubé porušenie služobnej prísahy. V konaní o prepustení zo služobného pomeru bolo odvolateľovi preukazované hrubé porušenie služobnej prísahy, zatiaľ čo v konaní o predĺžení dočasného pozbavenia výkonu službu mu je preukazované to, že je naďalej dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu. Ak druhostupňový orgán v konaní o prepustení zo štátnej služby príslušníka PZ dospel k záveru, že nie je možné považovať za splnenú tú podmienku, že by ponechanie odvolateľa v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby výlučne na základe toho, že sa v prvostupňovom konaní o prepustení nepodarilo dostatočným spôsobom preukázať zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, nie je tým vylúčená možnosť, že by sa mohlo odvolateľovi ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby považovať za ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby. 13. Vychádzajúc z uvedeného, v súvislosti s uplatneným návrhom odvolateľa na zrušenie napadnutého rozhodnutia, odvolací orgán zotrval na tom, že doterajšie zistenia, ktoré obsahuje spisový materiál, dávajú dostatočne skutkový podklad pre záver o danosti dôvodného podozrenia zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona, čo napĺňa dôvod pre predĺženie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby odvolateľa podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona. Je potom nepochybné, že bola naplnená zákonná podmienka vyjadrená v ust. § 46 ods. 1 písm. b) zákona, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je naďalej dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin. 14. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby odvolateľa, ktorá spočíva v tom, že ďalšie ponechanie odvolateľa vo výkone štátnej služby ohrozuje dôležitý záujem štátnej služby. 15. Preskúmaním danej veci v rámci odvolacieho konania bolo žalovaným zistené, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného a správne posúdeného stavu veci a námietky odvolateľa boli vyhodnotené ako neopodstatnené. II. Žaloba 16. V žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 10.05.2016 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. KM- OLVS-3/2016/OPK zo dňa 02.03.2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) o zamietnutí rozkladu žalobcu a potvrdenie personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 257 zo dňa 18.11.2015 o predĺžení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. s návrhom na ich zrušenie. 17. Žalobca zhodne s odvolacími námietkami dôvodí, že z predmetného zákonného ustanovenia je zrejmé, že na naplnenie dôvodov dočasného pozbavenia výkonu služby je potrebné, aby boli súčasne splnené dve zákonné podmienky: policajt musí byť dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu a súčasne, že jeho ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, eventuálne, že policajt musí byť dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu a súčasne jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo priebeh objasňovanie jeho konania. 18. V tejto súvislosti žalobca namieta, že v odôvodnení personálneho rozkazu správny orgán nikde neuviedol obavu z ohrozenia objasňovania. Zastáva preto názor, že správny orgán vydal svoje rozhodnutie výlučne z dôvodu, že sa proti žalobcovi viedlo trestné stíhanie a súčasne preto, lebo jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby malo ohrozovať dôležitý záujem štátnej služby. Podľa názoru žalobcu, teda v jeho prípade nebola splnená ani jedna podmienka pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby a následne jeho predĺženie. 19. Je nesporné, že žalobca bol trestne stíhaný pre podozrenie z trestného činu prijímania úplatku v súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa odo dňa 21.11.2012 na základe uznesenia vyšetrovateľa inšpekčnej služby o vznesení obvinenia. Z výkladového hľadiska je sporné, či pre naplnenie podmienky „dôvodného podozrenia“ stačí samotná existencia trestného stíhania (formálny výklad), alebo či je potrebné skúmať aj povahu skutku, ktorý sa policajtovi v trestnom konaní kladie za vinu a mieru dôkazov, ktoré proti nemu svedčia. 20. Tiež žalobca tvrdí, že zákonodarca zriadením tohto inštitútu mal nepochybne v úmysle zabrániť výkonu služby policajtom podozrivým zo závažnej trestnej činnosti, takéto osoby tiež bez ohľadu na prezumpciu neviny a výsledok trestného konania už z dôvodu samotného podozrenia požívajú zníženú dôveru a pokiaľ pracujú na úseku dôležitého záujmu štátnej služby, mohli by takémuto záujmu škodiť. Zákonodarca musel preto dať nadriadenému zákonný nástroj, ktorým by znemožnil policajtovi dôvodne podozrivému z trestnej činnosti ohrozovať dôležitý záujem štátnej služby a nemusel čakať na skončenie trestného stíhania. Ide o zákonnú výnimku zo zásady prezumpcie neviny. 21. Zákonodarca súčasne ale obmedzil trvanie tejto výnimky tým, že obmedzil dobu postavenia mimo službu po dobu 6 mesiacov od začatia obmedzenia. Ak sa trestná činnosť do toho času neobjasní, nemôže to byť na ujmu policajtovi a tomu musí byť v súlade so zásadou prezumpcie neviny umožnené pokračovať vo výkone služby. 22. Situácia žalobcu vo vzťahu k vyššie uvedenému k tomuto účelu právnej normy je absurdná. Jeho nadriadený sa o trestnom stíhaní preukázateľne dozvedel 21.11.2012. Dôkazná situácia sa voči žalobcovi od toho času nijako nezmenila. A preto tvrdí žalobca, že ak nebol dôvod na jeho dočasné pozbavenie v roku 2012, nie je zrejmé, prečo bolo dôvodné dočasné pozbavenie v roku 2015 po uplynutí 30 mesiacov odkedy sa nadriadený o trestnom stíhaní dozvedel a prečo ide v súčasnosti o výnimočný prípad, na základe ktorého minister dočasne pozbavenie predĺžil. Do osobitnej pozornosti žaloba dal výraz „policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby“, zákonodarca teda neumožňuje nadriadenému žiadnu diskrečnú právomoc. Ak sú splnené podmienky na dočasné pozbavenie výkonu služby, nadriadený musí vydať personálny rozkaz. Zákon neumožňuje nadriadenému rozhodnúť sa v ľubovoľnom štádiu trestného stíhania, resp. rozhodnúť sa, či policajta služby pozbaví alebo nepozbaví. Ak sú splnené obe podmienky - dôvodné podozrenie a ohrozenie záujmu štátnej služby - nadriadený je povinný policajta služby dočasne pozbaviť. Okrem toho nedostatok dôvodov pre ohrozenie záujmov štátnej služby konštatoval právoplatne vo veci v prípade žalobcu minister SR v rozhodnutí zo dňa 22.05.2013 (sp.zn. SLV-PS-PK-52/2013), v konaní o prepustenie odvolateľa. Jediným dôvodom, pre ktorý minister zrušil personálny rozkaz zo dňa 20.02.2013 bol práve nedostatok dôvodov pre ohrozenie záujmov štátnej služby. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2013. Ak nadriadený minimálne od toho času mal vedomosť o tom, že nie sú dané dôvody ohrozenia dôležitých záujmov štátnej služby, nemohol začať konať ani vo veci dočasného pozbavenia výkonu funkcie, pre ktorý je potrebné naplniť ten istý dôvod a následne dočasné pozbavenie predĺžiť. Ak raz rozkladný správny orgán právoplatne povedal, že žalobca môže vykonávať službu v Policajnom zbore aj napriek tomu, že je trestne stíhaný, lebo výkonom služby neohrozuje dôležitý záujem štátnej služby, je tento jeho právny názor záväzný. 23. Pripomína žalobca, že od začatia trestného stíhania vo veci vykonával štátnu službu riadne a svedomite. Pýta sa teda, prečo nebol jeho výkon štátnej služby ohrozením záujmom štátnej služby a stal sa ním až dňa 29.05.2015, pričom po uplynutí 6 mesiacov minister toto pozbavenie predĺžil, príčina prečo predĺžil nie je žalobcovi známa. 24. Argumentuje ďalej žalobca, že v konaniach zisťovania správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladanie sankcie zaň na základe analógia legis, treba postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 73/1998 Z.z. alebo Trestného zákona. I v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva („ESĽP“) treba pojmy trestné obvinenie „práva záväzky občianskej povahy“, pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru, vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru. Uvedená judikatúra je jednotná v tom, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému. Napokon sa odvoláva žalobca i na odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené výborom ministrov dňa 13.02.1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov, ktoré rovnako odporúča vládam členským štátov, aby sa vo svojom práve aj v praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania a pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu, tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. 25. Na základe uvedeného potom žalobca v závere žaloby navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra SR zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 26. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 17.06.2016 uviedol, že v danom prípade žalobou sú napadnuté rozhodnutia vo veci predĺženia pozbavenia dočasného výkonu štátnej služby žalobcu z dôvodu, že sa stal žalobca dôvodne podozrivým, že spáchal zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona. A súčasné jeho ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem tejto služby, ktorým je plnenie úloh PZ najmä pri ochrane základných práv a slobôd, pri ochrane zdravia, života, ochrane majetku, odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov. Žalobca dôvodne podozrivý z úmyselnej trestnej činnosti služieb slúžil v priamom výkone, kde je v kontakte s občanmi. Dočasne pozbavenie výkonu štátnej služby bolo realizované od 29.05.2015 do 28.11.2015 a dňa 23.10.2015 riaditeľ KR PZ v Bratislave predložil ministrovi vnútra SR návrh na predĺženie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Minister vnútra SR návrh akceptoval a žalobou napadnutým personálnym rozkazom predĺžil dňom 29.11.2015 žalobcovi dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. do právoplatného skončenia trestného stíhania. 27. Pripomenul žalovaný, že konanie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby a trestné konanie sú dve samostatné konania, ktoré majú aj odlišnú právnu úpravu. Uvedeným inštitútom sa zamedzuje prítomnosti podozrivého policajta vo výkone štátnej služby a k vykonávaniu služobnej činnosti, v súvislosti s ktorou došlo k dôvodnému podozreniu z protiprávneho konania. Dôvody dočasného pozbavenia môžu vzniknúť, resp. trvať aj po šiestich mesiacoch od prijatia personálneho rozkazu riaditeľa KR PZ v Bratislave, preto minister vnútra prijal návrh na predĺženie tohto opatrenia až do právoplatného skončenia trestného stíhania žalobcu, nakoľko zákonné podmienky pre toto opatrenie naďalej trvajú. Žalovaný má za to, že rozhodnutie je zákonné a vecne správne, bolo vydané v súlade so zákon č. 73/1998 Z.z. a žalobu ako nedôvodnú navrhol v celom rozsahu zamietnuť poukazujúc, že dôvody žaloby sú totožné s dôvodmi ako boli uplatnené žalobcom v rozklade, ktorým napadol prvostupňové rozhodnutie a s ktorými sa žalovaný veľmi dôsledne vysporiadal vo svojom rozhodnutí a na ktorej argumentácii a záveroch zotrváva. 28. Záverom žalovaný uviedol, že žalobcov služobný pomer skončil jeho prepustením dňa 28.01.2016 podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z.z. na základe právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin. Tento dôvod založil rozsudok Špecializovaného trestného súdu č.k. BB-3T/12/2015 zo dňa 12.01.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.01.2016. 29. Tiež žalovaný pripomenul, že na Krajskom súde v Bratislave sa vedie i ďalšie konanie vo veci sp. zn. 1S 296/2015 na základe podanej žaloby žalobcom ohľadom preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. k. KM-OLVS-82/2015/OPK zo dňa 02.10.2015, ktorým bol zamietnutý rozklad proti personálnemu rozkazu riaditeľa KR PZ V Bratislave č. 512 zo dňa 29.05.2015, ktorým bol žalobca podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. od 29.05.2015 do 28.11.2015 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a podľa § 46 ods. 3 zákona služby. IV. Právne posúdenie veci 30. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin. 31. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to až do jeho právoplatného skončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby policajta. 32. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 33. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 34. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 35. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v danej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a na verejnom vyhlásení rozsudku určenom na deň 25.05.2017 uznal žalobu za nedôvodnú a túto podľa § 190 SSP zamietol pri splnení zákonných podmienok upravených v ust. § 107 ods. 2 SSP. 36. V danej preskúmavanej veci bolo úlohou súdu preskúmať vecnú správnosť a zákonnosť vo veci vydaných rozhodnutí tak žalovaného č. KM-OLVS-3/2016/OPK zo dňa 02.03.2016 o zamietnutí rozkladu žalobcu a potvrdení personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 257 zo dňa 18.11.2015 vo veci predĺženia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcom podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. 37. Súd považuje za potrebné pripomenúť, že inštitút dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby predstavuje prostriedok pre nadriadených ako zamedziť prítomnosti vo výkone štátnej služby a vykonávanie služobnej činnosti okrem iných takým policajtom, ktorí sú dôvodne podozriví, že svoju príslušnosť k Policajnému zboru zneužili na získanie neoprávnené výhody pre seba alebo iného a zároveň tým narušili dôveru v tento zbor, z dôvodu pochybnosti o ich čestnosti a disciplinovanosti. Tento inštitút má svoj právny základ v ust. § 46 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona č. 73/1998 Z.z. V danom prípade vo vzťahu k žalobcovi v súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu pre tento dočasný inštitút bolo využité ust. § 46 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. tzn., že zákonným predpokladom pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby tu je, že žalobca je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovala dôležitý záujem štátnej služby. Z ust. § 46 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to až do jeho právoplatného skončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby policajta. V danom prípade z obsahu administratívneho spisu niet pochybností v tom, že žalobca sa podozrivým zo spáchania trestného činu stal už na základe existujúceho uznesenia vyšetrovateľa OIS Západ ÚIS SKIS MV SR č. SKIS-599/OISZ-V-2012 a následného pokračujúceho trestného konania zavŕšeného podaním obžaloby príslušným prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR pod č. VII./1GV127/12 dňa 27.03.2015 na Špecializovaný trestný súd pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona a ku dňu vydania personálneho rozkazu trestné stíhanie nebolo skončené. O uvedenej skutočnosti mal tak riaditeľ KR PZ v Bratislave v čase rozhodovania o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, tiež minister vnútra SR pri predĺžení tohto dočasného pozbavenia vedomosť. 38. Tiež súd pripomína, ako na to správne poukázal i žalovaný, že toto personálne konanie o pozbavení dočasného výkonu štátnej služby je samostatným administratívnym konaním nezávislým na trestnom konaní a na toto konanie nie je možné ani aplikovať ustanovenia Trestného poriadku a zásady uplatňované v trestnom konaní. Napokon z oznámenia žalovaného zo dňa 14.06.2016 (teda nasledujúcom po vydaní napadnutých rozhodnutí) súdu je známe, že žalobca bol zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustený dňa 28.01.2016 podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z.z. na základe právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin, ktorý založil rozsudok Špecializovaného trestného súdu č.k. BB-3T/12/2015 zo dňa 12.01.2016, a ktorý nadobudol právoplatnosť 12.01.2016. 39. K jednotlivým námietkam žaloby tak ako boli žalobcom vymedzené v žalobe súd uvádza, nasledovné: Súd predovšetkým na tomto mieste pripomína, že predmetom preskúmania v danom prípade sú rozhodnutia o predĺžení dočasného pozbavenia, nie samotné pozbavenie výkonu štátnej služby, tzn. že otázka, či existujú dôvody pre dočasné pozbavenie žalobcu výkonu štátnej služby už bola právoplatne vyriešená v predchádzajúcom personálnom konaní a založil to právoplatný personálny rozkaz riaditeľa rozkazom riaditeľa KR PZ v Bratislave č. 512 zo dňa 29.05.2015, kedy bol žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby od 29.05.2015 do 28.11.2015 podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v spojení s rozhodnutím ministra vnútra SR č. KM-OLVS-82/2015/OPK zo dňa 02.10.2015. (navyše z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že v danej veci už bolo rozhodnuté rozsudkom KS v BA č.k. 1S/296/2015-48 zo dňa 13.04.2017 tak, že žaloba bola ako nedôvodná podľa § 190 SSP zamietnutá (uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2017). V prípade vydaných rozhodnutí vo veci predĺženia dočasného pozbavenia je úlohou súdu preskúmať, či dôvody dočasného pozbavenia naďalej trvajú. Tu súd z obsahu administratívneho spisu má jednoznačne preukázané, že ku dňu vydania tak personálneho rozkazu, ako aj rozhodnutia ministra vnútra naďalej žalobca bol podozrivý zo spáchania trestného činu, trestné stíhanie v tom čase ešte prebiehalo a teda namieste bolo využitie inštitútu dočasného pozbavenia mimo výkonu štátnej služby nadriadenými. 41. K námietke žaloby, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby policajta, súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje. Predložený administratívny spis nad akúkoľvek pochybnosť osvedčuje dôvody pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby a jeho predĺženie v dôsledku pokračujúceho trestného stíhania žalobcu a zároveň osvedčujú danosť ohrozenia dôležitého záujmu štátnej služby v prípade jeho ponechania vo výkone štátnej služby. Uvedené bezo sporu vyplýva z uznesenia vyšetrovateľa OIS Západ UIS SKIS MV SR č. SKIS-599/OISZ-V-2012 zo dňa 21.12.2012, pokračujúceho trestného konania až po vznesenie obžaloby špeciálnym prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR pod č. VII./1GV127/12 dňa 27.03.2015 na Špecializovaný trestný súd pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu z prečinov zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného zákona. Zároveň súd považuje za splnenú a súhlasí so žalovaným a jeho argumentáciou, že bola splnená aj druhá podmienka a to, že v prípade žalobcu sa jednalo o príslušníka, ktorý bol vo výkone štátnej služby v kontakte voči verejnosti a zároveň sa podieľal na vytváraní obrazu o Policajnom zbore ako celku a preto jeho ponechanie ďalšie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Nie je možné súhlasiť ani s názorom žalobcu, že v súvislosti s týmto neprináleží nadriadenému ani ministrovi vnútra žiadna diskrečná právomoc. Z dikcie ustanovenia § 46 ods. 1 písm. a), b) síce vyplýva, že „policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby“, ale ust. ods. 2 tohto zákonného ustanovenia uvádza, že policajta možno dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na 6 mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, až do jeho právoplatného skončenia. Ako správne konajúce správne orgány zhodnotili, v danom prípade boli obidve kumulatívne podmienky splnené a na prípad žalobcu bolo použité správne a zákonné ustanovenie, ktoré pre danú situáciu dočasného pozbavenia žalobcu v prípade jeho dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu sa podmieňuje. 42. Nemožno súhlasiť ani s námietkou žaloby, že nebola rešpektovaná v danom prípade prezumpcia neviny žalobcu a tiež neprimeraná dĺžka trestného konania. Opätovne súd zhodne s argumentáciou žalovaného uvádza, že konanie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby (i predĺžení dočasného pozbavenia) a trestné konanie sú dve samostatné konania. Kým v konaní o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta a jeho predĺženie sa rieši otázka dôvodnosti dočasného pozbavenia a nerieši a ani sa nemôže riešiť otázka viny, či trestu, pretože toto neprináleží do právomoci ministra vnútra, ale do právomoci všeobecných súdov. Preto sa na toto administratívne konanie/personálne konanie ani nemôže sťahovať ustanovenie Trestného poriadku a neplatí tu ani zásada prezumpcie neviny ani zásady aplikovateľné pre trestné konanie. V tomto konaní na rozdiel od trestného konania, v ktorom sa rozhoduje o naplnení znakov skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu, o otázke vine a trestu, tu sa rieši otázka dočasného vylúčenia policajta z podieľania sa na plnení úloh PZ z dôvodov protiprávneho konania upraveného v zákone a konanie, aj samotná dĺžka prebiehajúceho trestného konania je z hľadiska dôkaznej relevancie bezpredmetná. Pokiaľ sa žalobca odvolával v žalobe na personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 20.02.2013, ktorým bolo podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ a následne o jeho rozklade minister vnútra SR dňa 22.05.2013 rozhodol pod č. SLV-PS-PK-52/2013 tak, že tento personálny rozkaz zrušil, keď konštatoval, že by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v tejto súvislosti súd poukazuje, že v tomto personálnom konaní sa nerieši otázka porušenia služobnej prísahy alebo služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, ako je tomu v prípade prepustenia zo služobného pomeru ale v tomto prípade sa rieši otázka dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, resp. predĺženia dočasného výkonu služby pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, čo sú dve samostatné i keď personálne, ale od seba na skutkovom základe odlišné administratívne konania. 43. Záverom preto súd konštatuje, že ako vyplynulo z jeho zistení, predložený spisový materiál žalovaného osvedčuje danosť dôvodov dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu a jeho predĺženie tak ako bolo vykonané personálnym rozkazom č. 257 zo dňa 18.11.2015 na dobu od 29.11.2015 do právoplatného skončenia trestného stíhania v spojení s rozhodnutím ministra vnútra SR č. KM-OLVS-3/2016/OPK zo dňa 02.03.2016, pretože bolo tu dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, v súvislosti s ktorým už je súdu od oznámenia žalovaného zo dňa 14.06.2016 známe aj to, že žalobca bol právoplatne rozsudkom Špecializovaného trestného súdu č.k. BB-3T 12/2015 zo dňa 12.01.2016, právoplatne 12.01.2016, odsúdený pre úmyselný trestný čin a zároveň bol aj prepustený dňom 28.01.2016 podľa § 191 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru. Pre toto konanie o predĺženie dočasného pozbavenia boli kumulatívne splnené ustanovenia § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. predpokladané zákonné podmienky, a to dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu a že by ďalšie ponechanie žalobcu vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, keďže sa v prípade žalobcu jednalo o príslušníka stálej štátnej služby, staršieho referenta štvrtého výjazdu odboru dopravných nehôd Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave. Trestné konanie ku dňu podania napadnutého rozhodnutia nebolo skončené. Bolo teda dôvodné podanie návrhu riaditeľa KR PZ v Bratislave na predĺženie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu do právoplatného skončenia jeho trestného stíhania a ak minister vnútra tomuto návrhu vyhovel a personálnym rozkazom dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcovi predĺžil personálnym rozkazom č. 257 zo dňa 18.11.2015 v spojení s rozhodnutím č. KM-OLVS-3/2016/OPK zo dňa 02.03.2016, od dňa 29.11.2015 do právoplatného skončenia trestného stíhania, tento postup bol v súlade so zákonom a vecne správny a rozhodnutia vychádzali z riadne zisteného a správne posúdeného stavu veci. Tiež tieto rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti, ktoré predpokladá zákon a žalovaný sa s odvolacími dôvodmi riadne vysporiadal. Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Urobil tak na verejnom vyhlásení rozsudku určenom na deň 25.05.2017 pri splnení zákonnom predpokladaných podmienok pre tento postup podľa § 107 ods. 2 SSP. 44. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi súd náhradu voči žalovanému vzhľadom na jeho vecný neúspech nepriznal. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.