Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/109/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200846 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200846.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: JAZO, s.r.o., IČO: 35 820 535, Rebarborová 1, Bratislava, zastúpený: JUDr. Andrea Valocká, advokátka, Na vŕšku 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 264093/2016 zo dňa 14.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca si za zdaňovacie obdobie november 2010 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) v sume XX XXX,XX eur za mramorovú dlažbu I. triedy v množstve XX,XX m2, v sume XX XXX,XX eur za granitovú dlažbu I. triedy v množstve XX,X m2, v sume XX XXX,XX eur za granitovú dlažbu I. triedy v množstve XX,X m2, od dodávateľa S&J N. plus, s.r.o., Na H. XX, D., (S. J., konateľ spoločnosti - podľa údajov zapísaných v obchodnom registri uvedená spoločnosť je od XX.XX.XXXX dobrovoľne z obchodného registra vymazaná a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť J. I. I., s.r.o., Na H. XX, D.). X. Daňový úrad D. VI vykonal u žalobcu ako platiteľa A. kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. N. bol so žalobcom prerokovaný dňa XX.XX.XXXX. X. Na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly vydal A. úrad D. VI dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/MatSzo zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalobcovi podľa § 44 ods. X písm. b) bod X zákona č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. XXX/XXXX Zb.“) znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november XXXX zo sumy XX XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur. X. V priebehu výkonu daňovej kontroly A. úrad D. VI preveroval opodstatnenosť nároku žalobcu na odpočítanie A. a dňa XX.XX.XXXX zaslal na A. úrad D. I dožiadanie č. XXX/XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým požiadal miestne príslušného správcu dane daňového subjektu S&J N. plus, s.r.o. o preverenie uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných vo faktúrach: · č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume XX XXX,XX eur, z toho XX% A. v sume X XXX,XX eur (predmet fakturácie mramorová dlažba XX,XX mX), · č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume XX XXX,XX eur, z toho XX% A. v sume X XXX,XX eur (predmet fakturácie mramorová dlažba XX,XX mX), · č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume XX XXX,XX eur, z tohoXX % A. v sume X XXX,XX eur (predmet fakturácie mramorová dlažba XX,XX mX). X. Daňový úrad D. VI zároveň požiadal o zistenie pôvodu tovaru granitovej a mramorovej dlažby I. triedy a to zaslaním dožiadaní na miestne príslušných správcov dane za účelom preverenia daňových subjektov vystupujúcich ako dodávatelia spoločnosti S&J N. plus, s.r.o. A. XX.XX.XXXX mu bola doručená odpoveď A. úradu D. I č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Dol zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej mu bolo oznámené, že splnomocnená zástupkyňa aj napriek prevzatiu žiadosti o predloženie dokladov, tieto doklady a písomné vyjadrenie k predmetu zisťovania na A. úrad D. I nepredložila. I. dane jej zaslal dňa XX.XX.XXXX opakovanú žiadosť, ktorú adresoval aj na sídlo spoločnosti S&J N. plus, s.r.o. X. Na výzvu správcu dane reagoval konateľ spoločnosti S&J N. plus, s.r.o. zaslaním vyjadrenia, v ktorom uviedol, že predmetné faktúry spoločnosť vyhotovila pre žalobcu ako odberateľa. N. si zabezpečoval žalobca. F. tovar spoločnosť nakúpila od spoločnosti F. A., s.r.o. X. Miestne príslušný správca dane spoločnosti S&J N. plus, s.r.o. šetril ďalej pohyb a pôvod tovaru na strane dodávateľa formou dožiadania a preveroval ďalšieho dodávateľa v reťazci, ktorým je spoločnosť F. A., s.r.o. za účelom preverenia pôvodu nadobudnutia granitovej dlažby a požiadal miestne príslušný A. úrad N. o preverenie pôvodu tovaru granitovej a mramorovej dlažby u dodávateľa spoločnosti F. A., s.r.o. A. úrad N. v súvislosti s požadovaným objasnením pôvodu granitovej dlažby až po výrobcu zistil, že daňový subjekt F. A., s.r.o. na adrese sídla spoločnosti reálne nesídli, na adrese sídla nie je možné zastihnúť konateľa ani inú osobu zo spoločnosti, jediným konateľom a majiteľom je od XX.XX.XXXX N. J., V. XX/XXX, A. nad C.. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol konateľom spoločnosti F. A., s.r.o. N. H., S. XX/XXX, R. a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX boli konateľmi spoločnosti S. W., N. J. 4, D. a S. U., Mánesovo námestie XXXX/X, D.. Písomnosti zaslané na adresu trvalého bydliska konateľa spoločnosti pána J. sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“. X. Daňovým orgánom sa nepodarilo zistiť pôvod a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru v reťazci spoločností M. I., s.r.o., F. A., s.r.o., S&J N. plus, s.r.o., S., s.r.o. X. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/MatS zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. XX. Daňový úrad D. (ďalej aj len „správca dane“) pokračoval v konaní vo veci vyrubenia dane a za účelom preverenia pohybu tovaru zaslal žalobcovi výzvu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sap zo dňa XX.XX.XXXX, aby preukázal, na aký účel použil tovar deklarovaný vyššie uvedenými faktúrami. XX. Dňa XX.XX.XXXX sa k správcovi dane dostavil K.. U. C., konateľ žalobcu a predložil faktúry č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX od dodávateľa S&J N. plus, s.r.o., výdavkové pokladničné doklady č. XXHVXXXXX, č. XXHVXXXXX, č. XXHVXXXXX, príjmové pokladničné doklady (bez čísla) spoločnosti S&J N. plus, s.r.o. a bankové výpisy č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/ X z účtu F., a.s. patriaceho žalobcovi. Z dôvodu nepredloženia všetkých požadovaných dôkazov prijal A. úrad D. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sap zo dňa XX.XX.XXXX opatrenie, že žalobca dodatočne predloží písomné vyjadrenie, na aký účel použil tovar. XX. Mgr. U. C. dňa XX.XX.XXXX predložil správcovi dane faktúru č .XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vystavenú pre odberateľa J. K. P., s.r.o., dodací list k faktúre č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, medzinárodný nákladný list (P.) č. I o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sap zo dňa XX.XX.XXXX. F. č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca deklaroval predaj tovaru (mramorovej a granitovej dlažby v množstve XXX,XX m2, ktorý mal nadobudnúť v decembri XXXX) v celkovej sume XXX XXX,XX eur oslobodený od dane českému platiteľovi J. K. P., s.r.o. XX. Podľa medzinárodného nákladného listu P. č. I mala prepravu tovaru vykonať spoločnosť T., s.r.o., C. 4, U., miestom nakladania tovaru boli N., miestom vyloženia D. - K. a tovar mala prevziať spoločnosť E. s.r.o., V. XXX, J., F. republika, čiže nie spoločnosť J. K. P., s.r.o. ako deklaroval žalobca. A. XX.XX.XXXX sa na A. úrad D. dostavil K.. U. C., ktorý na otázku správcu dane, komu boli medzinárodné prepravné služby fakturované a kto hradil prepravné náklady, odpovedal, že preprava bola po vzájomnej dohode fakturovaná spoločnosti J. K. P., s.r.o., ktorá mala vykonať úhradu. K otázke, kedy a akým spôsobom bola uhradená faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sa vyjadril, že uhradená bola a doklady predloží. O týchto skutočnostiach bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/ Sap zo dňa XX.XX.XXXX. A. XX.XX.XXXX K.. U. C. priniesol správcovi dane bankový výpis č. XXXX/X z účtu patriaceho žalobcovi, ktorým preukázal čiastočnú bezhotovostnú úhradu faktúry č. XXXXXXXXX v sume XXX XXX,XX eur vykonanú dňa XX.XX.XXXX z bankového účtu spoločnosti J. K. P., s.r.o. vedeného v F., a.s., o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/Sap zo dňa XX.XX.XXXX. XX. Správca dane preveroval uskutočnenie prepravy zaslaním dožiadania č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Sap zo dňa XX.XX.XXXX na A. úrad U. ako miestne príslušnému správcovi dane daňového subjektu T., s.r.o., ktorým požiadal o preverenie medzinárodnej prepravy tovaru (mramorovej a granitovej dlažby v množstve XXX,XX m2) z tuzemska - N. na územie F. republiky do D. - K. v zdaňovacom období september XXXX, ktorá mala byť poskytnutá pre odberateľa J.K.P., s.r.o. XX. Dňa XX.XX.XXXX bola správcovi dane doručená odpoveď na dožiadanie zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplynulo, že zamestnanci A. úradu U. vykonali dňa XX.XX.XXXX miestne zisťovanie na adrese sídla daňového subjektu T., s.r.o., ktorým zistili, že táto spoločnosť vystavila a zaevidovala v účtovníctve faktúru č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, daň z faktúry bola priznaná a odvedená v zdaňovacom období september XXXX. W. C., konateľ spoločnosti T., s.r.o. potvrdil vykonanie prepravy. Podľa jeho vyjadrenia bola preprava vykonaná ťahačom a návesom, ktoré vlastní spoločnosť T., s.r.o. N. mal vykonať zamestnanec tejto spoločnosti. J. uviedol, že úhradu faktúry vykonal v hotovosti. O uvedenom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX. XX. Za účelom preverenia intrakomunitárnej transakcie zaslal správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej požiadal českú finančnú správu o preverenie nadobudnutia tovaru. A. XX.XX.XXXX mu bol doručený list, v ktorom český správca dane uviedol, že daňový subjekt J. K. P., s.r.o. predložil tieto doklady: faktúra č. XXXXXXXXX + dodací list k faktúre č. XXXXXXXXX za tovar od dodávateľa S., s.r.o., P. č. I faktúra č. XXXXXXXX za prepravu od dodávateľa T., s.r.o., faktúra č. XXXXXXXX + P. č. I za prepravu od dodávateľa T., s.r.o., faktúra č. XXXXXXX za tovar pre odberateľa K. H. I. O., K., W. of I., žiadosť o umiestnenie tovaru v slobodnom pásme, rozhodnutie o umiestnení tovaru do slobodného pásma, príjmový skladový list č. XXXX/XX, bankový výpis č. XXXX/X, z účtu vedeného v F., a.s., evidenciu A. za september XXXX. XX. Dňa XX.XX.XXXX bol správcovi dane doručený formulár, v ktorom česká daňová správa okrem zoznamu predložených dokladov uviedla, že podľa vyjadrenia X.. S. J., konateľa spoločnosti J. K. P., s.r.o. tovar za spoločnosť J. K. P., s.r.o. preberal on osobne v sklade žalobcu v N. (žalobca nikdy správcovi dane nedeklaroval, že by mal v uvedených priestoroch svoj sklad). K. nakládky bolo v N. a miesto vykládky v D. - K. v logistickom centre E. s.r.o. N. tovaru do skladu v D. -K. zabezpečovala spoločnosť T., s.r.o. T. bol použitý na ďalší predaj a dovtedy bol uložený v sklade v D. - K.. J. prevzal tovar fakturovaný dokladom č. XXXXXXXXX fyzicky v množstve uvedenom na faktúre. Z týchto dokladov vyplynulo, že český platiteľ J. K. P., s.r.o. vystavil faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou deklaroval predaj mramorovej a granitovej dlažby v množstve XXX,XX mX v celkovej sume XXX XXX,XX eur pre odberateľa K. H. I. O., K., W. of I.. XX. Správca dane preveroval reťazovú fakturáciu predmetného tovaru zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. A. XX.XX.XXXX bola správcovi dane doručená odpoveď, v ktorej česká daňová správa uviedla, že deklarovaný tovar bol predaný spoločnosti K. H. a umiestnený do slobodného pásma. Podľa oznámenia colného úradu boli pri uložení tovaru do slobodného pásma prítomní zamestnanci P. úradu pre S. kraj. Podľa oznámenia P. úradu pre S. kraj tovar opustil územie E. spoločenstva. Z dokladov tvoriacich prílohu k odpovedi vyplynulo, že P. úrad D. vydal rozhodnutie o pridelení colne schváleného určenia - umiestnenie tovaru do slobodného pásma na základe žiadosti o umiestnení tovaru v slobodnom pásme, ktorou žiadateľ J.K.P., s.r.o. navrhol umiestniť tovar do slobodného pásma, ktorého prevádzkovanie bolo povolené P. úradom D. spoločnosti B.F.C.W. Q. s.r.o., F. republika. Podľa údajov colného vyhlásenia - vývozného sprievodného dokladu bola odosielateľom deklarovaného tovaru spoločnosť B.F.C.W. Q. s.r.o. a príjemcom bola spoločnosť Q. d.o.o., O. XX/X, I., I.. XX. Dňa XX.XX.XXXX sa K.. U. C. dostavil k správcovi dane, ktorý ho oboznámil so zisteniami a výsledkami preverovania v rámci vyrubovacieho konania vykonávaného na základe rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/Sap zo dňa XX.XX.XXXX. XX. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane doplnil svoje dokazovanie aj o skutočnosti zistené orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré boli dňa XX.XX.XXXX sprístupnené K. vnútra I. republiky, N. policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou, D. pre účely daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu J. I. I., s.r.o. (S. J., konateľ spoločnosti). I. dane nahliadol do spisu tohto daňového subjektu a vyhotovil fotokópie písomností, ktoré mu poskytli relevantné informácie vzťahujúce sa k zdaniteľným obchodom daňového subjektu F. A., s.r.o. za roky XXXX, XXXX a XXXX. O uvedenom správca dane spísal úradný záznam č. XXXXXXXX/XXXX/ XXXXXXX/Sap zo dňa XX.XX.XXXX. R. do zápisníc o výsluchu svedkov správca dane zistil, že daňový subjekt F. A., s.r.o. nepotvrdil reálne dodania tovarov v tuzemsku pre odberateľa S&J N. plus, s.r.o., nepreukázal materiálnu existenciu tovarov deklarovaných faktúrami. N. tovarov nebola realizovaná, obchodné transakcie prebiehali vždy v skladových priestoroch na U. ceste v N., ktoré boli majetkom spoločnosti S&J N. plus, s.r.o. XX. Zamestnanec správcu dane nahliadol do spisu daňového subjektu S. SK, s.r.o., Na H. XX, D. (od XX.XX.XXXX je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia spoločnosť J. I. I., s.r.o.) a vyhotovil fotokópie písomností, ktoré mu poskytli relevantné informácie a dôkazy vzťahujúce sa k pohybu preverovaných tovarov (dlažba, prírodný kameň) za rok XXXX a rok XXXX. O uvedenom správca dane spísal úradný záznam č. XXXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/Sap zo dňa XX.XX.XXXX. XX. Rozsiahlym dokazovaním správca dane zistil, že preverovaný tovar v tuzemsku dodávala spoločnosť S & S. plus, s.r.o. žalobcovi, ktorá následne fakturovala intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane spoločnosti J.K.P., s.r.o. do F. republiky. I. J.K.P., s.r.o. fakturovala dodanie tovaru oslobodené od dane spoločnosti K. H. I. O., K., I. republika. N. tovar nebol definitívne prerokovaný v F. republike, krajina skutočnej spotreby tovarov nebola F. republika. T. bol vyvezený z F. republiky do colného skladu v I., ale neboli definitívne prerokované v I., krajina skutočnej spotreby tovarov nebola I.. T. bol následne dodávaný spoločnosťou E. N. Q. späť do fakturačného reťazca na I. spoločnosti S. SK, s.r.o. (konateľ S. J.), ktorá deklarovala dovoz tovarov na I.. XX. Na základe vyššie uvedených zistení žalovaný rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 7X ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. XXX/XXXX Z. z.“) potvrdil rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/Sap zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobcovi podľa § XX ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. určený rozdiel A. v sume XX XXX,XX eur a bol mu znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november XXXX zo sumy XX XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur. XX. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že transakcie deklarované účtovnými dokladmi získanými prostredníctvom dožiadaní v preverovaných spoločnostiach na strane dodávateľov i žalobcu ako odberateľa nenesú znaky základných obchodných princípov a podporujú správnosť názoru správcu dane, že k dodávkam granitových dosiek nedošlo a to z nasledujúcich dôvodov: - T. (granitová dlažba) je na faktúrach uvedený len všeobecným spôsobom bez bližšej špecifikácie druhu, farby, kvalitatívnej triedy, rozmeru, hrúbky a iných charakteristík, ktoré by ho presne určovali. - N. tovaru v reťazci tuzemských ale i zahraničných spoločností prebehol len formálne - papierovo. C. spoločnosti na území SR zapojené v reťazci deklarujú, že skladovali svoj tovar v priestoroch spoločnosti S&J N. plus, s.r.o., ktorá patrí S. J.. - T. je následne fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie v rámci EÚ a následne na územie tretích štátov (B. a I.), kde sa reálnosť dodania nepotvrdila. V reťazci obchodných spoločností bolo zároveň zistené, že predmetný tovar bol následne fakturovaný v prospech slovenskej spoločnosti S. SK, s.r.o. - Z odpovede na medzinárodnú žiadosť od českej daňovej správy vyplynulo, že v uvedených prípadoch bola vykonaná iba dokladová kontrola tovaru, fyzické kontroly tovaru neboli v evidencii colného úradu zaznamenané. - N. tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach nie je známy (nadobudnutie tovaru z iného členského štátu ani z dovozu nebolo zistené a potvrdené) a ich vysoká cena na faktúrach vylučuje konečného spotrebiteľa, o čom svedčí aj skutočnosť, že žiadna spoločnosť v reťazci nepoužije ani časť dodávok na konečnú spotrebu, ale tovar je niekoľkokrát za sebou predávaný ďalším spoločnostiam, pričom ani raz neopustí sklad, v ktorom bol zložený. - V spoločnostiach v reťazcoch dochádza často k zmene konateľov spoločnosti. - Pre všetky spoločnosti v reťazci s výnimkou spoločností S&J N. plus, s.r.o. a J. I. I., s.r.o., ktoré vlastní pán S. J., platí, že nezamestnávajú žiadnych zamestnancov, nevlastnia žiaden majetok a nepreukázali žiadne predpoklady pre skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorá je deklarovaná vo vyhotovených faktúrach. II. U. argumentov žalobcu XX. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. XX. Uviedol, že preskúmavané rozhodnutia sú nesprávne, založené na nesprávnom a nedostatočnom hodnotení zistených dôkazov a s tým súvisiacich nesprávnych skutkových zisteniach, zmätočné a nepreskúmateľné, pričom správne orgány porušili relevantné právne predpisy. I. vymedzené v § 49 ods. X písm. a) a § XX ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. XXX/XXXX Z. z.“) tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. T. skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a daňový subjekt nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. K. poukázal na rozsudok I. dvora EÚ v spojených prípadoch C-XXX/XX (V.), C-XXX/XX (F. E.) a C-XXX/XX (D. H.), kde I. dvor EÚ vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. XX. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie vo veci K. (C-XXX/XX), ako aj na rozsudok R. súdu SR sp. zn. XSžf X/XXXX, z ktorého vyplýva, že „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou s opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane....“. XX. Žalobca predložil správcovi dane všetky relevantné dôkazy, ktoré mu ukladá zákon a z ktorých vyplýva uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Z predložených dokladov vyplýva, aký tovar tvoril predmet obchodu, v akom množstve, za akú cenu a komu bol predaný. D. predložené doklady týkajúce sa jeho prepravy a vývozu do F. republiky. T. skutočnosť potvrdili aj daňové a colné orgány F. republiky. XX. Nie je povinnosťou žalobcu skúmať pôvod nadobudnutého tovaru. T. nadobudol kúpou na území I. republiky od slovenského daňového subjektu. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že správca dane mu pričíta existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvoria jeho dôkazné bremeno. U. predložil všetky relevantné doklady o materiálnom plnení zakladajúcom nárok na priznanie nároku na odpočet A., ktorými pri nákupe tovaru disponoval: faktúra, potvrdenie o prijatí tovaru deklarovaného na faktúre, vlastná skladová evidencia. XX. Popierať dôveryhodnosť predložených dokumentov len z dôvodu existencie domnienky o prípadnom nekalom konaní iných subjektov je v prísnom rozpore nielen s citovanými daňovými predpismi, ale aj M. SR, pretože ide o neprimeraný a ničím nepodložený zásah do súkromnej sféry daňového subjektu. XX. Ďalej žalobca citoval rozsudok R. súdu SR sp. zn. XSžf X/XXXX, z ktorého okrem iného vyplýva, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali výrobné a obstarávacie procesy tovaru u iných subjektov, ale dôkazné bremeno je na správcovi dane, ktorý musí preukázať, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu. XX. Tvrdenia a prijaté závery o preukazovaní zdaniteľného plnenia zo strany žalobcu potvrdili aj závery I. dvora EÚ v spojených veciach C-XX/XX (K. kft) a C-XXX/XX (N. A.), z ktorých vyplýva, že daňový orgán nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet A. všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť A., z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam, a jednak aby disponovala takýmito dokumentmi. C. kontroly nevyhnutnej na odhaľovanie nezákonností a daňových podvodov na A. a uloženie trestu zdaniteľnej osobe prináleží daňovým orgánom. XX. Nepostačuje konštatovanie o nedostatočnej hodnovernosti preukázania ekonomickej činnosti uvedenej na faktúrach. N. na odpočet A. môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne preukázané, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet A. je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho dodávateľského reťazca. XX. Z vykonanej kontroly podľa žalobcu vyplýva, že tovar bol nakúpený od tuzemského subjektu, u ktorého bol zároveň do času jeho predaja uskladnený, následne predaný tretej osobe, prepravený a dodaný tretej osobe, teda išlo o reálne operácie súvisiace s nákupom a predajom tovaru, ktorý daňový subjekt vlastnými ústnymi a listinnými dôkazmi preukázal. XX. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane nevyslovil jedinú pochybnosť o vierohodnosti predkladaných písomných dokumentov, dôkazov a vyjadrení. Z vykonaných dôkazov, ktoré priamo súvisia s obchodným prípadom žalobcu, ako aj z výpovedí svedkov vyplýva, že k reálnemu obchodu došlo. XX. Napokon žalobca namietal, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu a poskytnutiu medzinárodných informácií nie je možné vyvodiť záver, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu zo strany žalobcu nedošlo. C. svedkov prepravnej spoločnosti jednoznačne potvrdili, ako sa s tovarom manipulovalo, kde ho naložili, previezli a kde ho vyložili a toto bolo zároveň preukázané aj listinnými dôkazmi (P.). X.. C. žalovaného XX. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. XX. Poukázal na to, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu A. (z dôvodu, že bolo dôvodné podozrenie, že prostredníctvom neho prebieha fakturácia tovaru - granitových a mramorových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ bez reálneho dodania). U. je v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a aj odpočítava daň z nadobudnutého tovaru (v podaných daňových priznaniach aj za iné zdaňovacie obdobia vykazuje nadmerné odpočty). T. žalobca deklaroval ako dodanie tovaru v rámci E. spoločenstva, kde nebola potvrdená jeho fyzická existencia. U. správcu dane nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. XX. Nepodarilo sa zistiť pôvod a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru v reťazci spoločností M. I., s.r.o. - F. A., s.r.o. - S&J N. plus, s.r.o. - S., s.r.o., a preto v rámci procesu dokazovania správca dane vykonal šetrenia zamerané na preverenie, na aký účel použil kontrolovaný daňový subjekt zdaniteľný obchod. I. dane zistil, že granitová dlažba bola fakturovaná v reťazci tuzemských podnikateľov bez akýchkoľvek ostatných súvisiacich služieb. F. nákupy a predaje tovaru medzi tuzemskými podnikateľmi „prebiehali“ na tom istom mieste v sklade v N., ktorého majiteľom je spoločnosť S&J N. plus, s.r.o., čiže daňový subjekt - dodávateľ predmet fakturácie dodal žalobcovi bez prepravy a za bezodplatné skladovanie, tovar sa v rámci nákupu a predaja z miesta uloženia nikam v tuzemsku neprepravoval a ani sa nespracoval v rámci výrobného procesu. N. žalobcu prebiehala fakturácia tovaru v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci E. únie (F. republika), avšak bez reálneho dodania. U. bol v reťazci konečným daňovým subjektom v tuzemsku, ktorý si uplatnil odpočítanie dane v zdaňovacom období október XXXX. A. subjekt deklaroval dodanie preverovaného tovaru (mramorová a granitová dlažba v množstve XXX,XX m2) oslobodené od dane českej spoločnosti J. K. P., s.r.o., v podanom súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie september XXXX. XX. V prípade tovaru fakturovaného v reťazci spoločností F. A., s.r.o.(SR) = S&J N. plus, s.r.o. (SR) = S., s.r.o. (SR) = J.K. P., s.r.o. (ČR) = K. H. I. O., (K., I. republika) nebolo preukázané, že tovar skončil u konečného zákazníka. F. colnou správou bolo potvrdené, že tovar deklarovaný slovenským platiteľom pre odberateľa J. K. P., s.r.o., ďalej fakturovaný spoločnosti K. H. O., (K., I. republika) bol odoslaný z F. republiky do I., kde príjemcom bola spoločnosť Q. d.o.o., O. N. XX/X, I., I.. XX. Správca dane vykonaným šetrením nezistil pôvod tovarov, ktoré boli uvedené na faktúrach, nezistil konečného spotrebiteľa, krajinu spotreby tovarov a teda krajinu odvedenia dane. N. pohyb tovarov podporuje tvrdenie, že spoločnosti zapojené do reťazových obchodov obchodovali s fiktívnym tovarom. I. dane v procese vedenia dokazovania nezistil relevantný dôkaz o reálnej existencii tovarov deklarovaných na faktúrach. N. zúčastnení v obchodnom reťazci v tuzemsku nepreukázali vznik daňovej povinnosti podľa § X9 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. z titulu reálneho dodania tovarov. XX. Preukázanie dodávok tovaru iba listinnými dokladmi od dodávateľa S&J N. plus, s.r.o. správca dane nemohol považovať za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na odpočítanie dane. I., že žalobca evidoval vo svojom účtovníctve faktúry od spoločnosti S&J N. plus, s.r.o. a tieto mal zaúčtované, ešte nepreukazuje, že dodávky tovaru boli dodávateľom skutočne realizované. F. je relevantným dokladom len vtedy, ak sú v nej uvedené údaje odrážajúce reálne plnenie. F., že doklad spĺňa formálne náležitosti, a je riadne zaúčtovaný, nie je dôkazom o tom, že žalobca je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane. XX. Z preverovania sa nepotvrdilo tvrdenie žalobcu, že existenciu tovaru hodnoverne preukázal, o čom mala svedčiť ucelená sieť dôkazov, ktoré v rámci kontroly poskytol správcovi dane, pretože fyzická existencia fakturovaného tovaru nebola preukázaná a nepreukázalo sa ani, že s fakturovaným tovarom disponoval. XX. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa platí, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov (napr. faktúry, P., skladových kariet ...), či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. R. na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. U. sa stotožnil so záverom správcu dane, že daňový subjekt nepreukázal prijatie zdaniteľného obchodu, ktorý je deklarovaný vo faktúre. XX. Žalovaný ďalej uviedol, že z ustálenej judikatúry I. dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso A. podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému A., avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov A. na vrátenie A. nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava A. vnímaná ako právo každého platcu A. na odpočet A. zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či A. splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet A. zaplatenej na vstupe. XX. Uvedený výklad XX zásady neutrality A. vyplýva z judikatúry I. dvora EÚ, napr. rozsudky v spojených veciach J. (C-XXX/XX) a obchodná spoločnosť W. W. (C-XXX/XX) a v spojených veciach V. Q. (C-XXX/ XX), F. E. Q. (C-XXX/XX), D. H. I. (C-XXX/XX). O., I. dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k A., a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť (J. a W. W. C-XXX/XX, C-XXX/XX). XX. Taktiež I. dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom M. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (duediligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky E. vo veciach napr. T.. a spol. (C-XXX/XX), C. V. NV (C-XXX/XX). B. opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet A. na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností daného prípadu vo veci samej (rozsudok E. v spojených veciach K., a N. A. č. C-XX/XX a C-XXX/XX). XX. Žalovaný k námietkam žalobcu, ktorý poukazuje na rozsudky I. dvora EÚ uviedol, že danou problematikou sa v rámci rozhodcovskej činnosti zaoberal R. súd SR napr. v rozsudkoch sp. zn. X I./ XX/XXXX a XSžf/XX/XXXX, z ktorých vyplýva, že: „N. sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky I. dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov I. dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. N. sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať." XX. Najvyšší súd SR už opakovane judikoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. X a X písm. a) a v § 5X ods. 1 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. X. nesplnenie nie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. R., zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon pre nárok na odpočet stanovil. N. si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. XX. Záver správcu dane zodpovedá zásadám správneho uváženia. U. počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, teda neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov od spoločnosti S&J N. plus s.r.o. ako aj jeho následné dodanie v rámci E. spoločenstva. IV. N. veci XX. Podľa § 6 ods. X I. súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. N. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. X S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. X písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. XX. Zákon č. XXX/XXXX Zb. v § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. S. z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. XX. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. XX ods. X M. I. republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. XX. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. A. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. XX. Podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. XX. Podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. XX. Podľa § X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Zb., daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. A. kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. XX. Podľa § 1X ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Zb., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. XX. Podľa § 15 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. X). XX. Podľa § 15 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Zb., o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. J. daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. U. lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. I. dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. C. kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. A. k protokolu je súčasťou protokolu. XX. Protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. XX), ak mu bolo pridelené, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia, i) dátum vypracovania protokolu, j) dátum prerokovania protokolu, k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu (§ X5 ods. XX). XX. Podľa § 15 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Zb., ustanovenia prvej časti a § 3X, XX a XX sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. XX. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Zb. vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. XX. Podľa § 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. X. najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. XX. Podľa § 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. XX. Od XX.XX.XXXX nadobudol účinnosť zákon č. XXX/XXXX Z. z. Podľa prechodného ustanovenia § X65 ods. X tohto zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (podľa zákona č. XXX/XXXX Zb.). XX. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z., dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného R. bankou I.. XX. Podľa § X9 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. XXX/XXXX Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. A. dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. XX. Podľa § XX ods. l zákona č. XXX/XXXX Z. z. právo na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. XX. V prípade žalobcu správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady tak, že takýto deň nenastal, pretože v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ, ktorý je uvedený v predmetných faktúrach, aj fakturované zdaniteľné obchody skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti. XX. Podľa § 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. V zmysle písm. a) citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona. XX. Kľúčovou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských, ako aj zahraničných spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho samotná existencia, pričom všetky okolnosti jednoznačne nasvedčujú tomu, že prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku, v rámci EÚ a tretích štátov, avšak bez reálneho dodania, čiže ide o tzv. karusel. XX. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. N. rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. N. správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. I. dane dôsledne postupoval podľa zákona č. XXX/XXXX Zb., ktorý je procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Je teda zárukou zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. XX. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok R. súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že: „Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. D. potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality A.. R. je nič neobvyklé, ba je to potrebné, že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný tovar bez pochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. K. touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode". XX. Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný pri skúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie A. správne zistili skutkový stav veci a vec správne právne posúdili, keď mu znížili nadmerný odpočet za príslušné zdaňovacie obdobie. I. orgány pritom postupovali v súlade s § 29 ods. 1, ods. 2, ods. X a § 2 ods. X a ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. XX. Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru v reťazci obchodných spoločností, avšak bez reálneho dodania. U. je v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a aj odpočítava nadmernú A. z nadobudnutého tovaru. T. následne deklaroval ako dodanie tovaru v rámci E. spoločenstva, avšak jeho fyzická existencia sa nepotvrdila. XX. I. dane preveroval opodstatnenosť nároku na odpočítanie A. z týchto dodávateľských faktúr: · č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume XX XXX,XX eur, z toho XX% A. v sume X XXX,XX eur (predmet fakturácie mramorová dlažba XX,XX mX), · č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume XX XXX,XX eur, z toho XX% A. v sume X XXX,XX eur (predmet fakturácie mramorová dlažba XX,XX mX), · č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume XX XXX,XX eur, z tohoXX % A. v sume X XXX,XX eur (predmet fakturácie mramorová dlažba XX,XX mX) od spoločnosti S&J N. plus, s.r.o. formou dožiadania č. XXX/XXX/XXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca dane žiadal preveriť reálnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu, ako aj platby za zdaniteľný obchod. I. dane konštatoval porušenie § 5X ods. 2 zákona č. XXX/ XXXX Z. z. v nadväznosti na § 49 ods. 1 citovaného zákona tým, že žalobca si odpočítal daň z tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť. I. dane podľa názoru súdu veľmi dôsledne preveroval všetky podstatné skutočnosti a súvislosti ohľadom tovaru. XX. V súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi v reťazci spoločností správca dane zaslal dožiadanie aj na A. úrad D. IV ako miestne príslušného správcu dane spoločnosti M. I., s.r.o., ktorá podľa predložených záznamov A. bola uvedená ako dodávateľ granitových dosiek, granitovej a mramorovej dlažby pre odberateľa - spoločnosť S&J N. plus, s.r.o. A. úrad D. IV v súvislosti s požadovaným preverením objasnenia pôvodu granitovej a mramorovej dlažby až po výrobcu zistil, že daňový subjekt M. I., s.r.o. predmetný tovar nakúpila od spoločnosti F. A., s.r.o. I. dane na základe vykonaných šetrení v tuzemsku vyhodnotil deklarované obchodné transakcie tak, že k dodaniu tovaru medzi spoločnosťou S&J N. plus, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom nedošlo. XX. Daňový úrad N. v súvislosti s požadovaným objasnením pôvodu tovaru až po výrobcu zistil, že spoločnosť F. A., s.r.o. na adrese sídla reálne nesídli, nie je možné zastihnúť jej konateľa, ani inú osobu zo spoločnosti, jediným konateľom a spoločníkom je od XX.XX.XXXX N. J.. XX. Súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že správcovi dane sa v tomto prípade nepodarilo zistiť pôvod a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru v reťazci spoločností M. I., s.r.o. = F. A., s.r.o. = S&J N. plus, s.r.o. = S., s.r.o. XX. Všetko nasvedčuje tomu, že skutočným účelom v tomto prípade bolo iba profitovať na nadmerných odpočtoch A.. XX. Samotné preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o A.. I., že žalobca má doklady od svojho výlučného dodávateľa, ešte nedokazuje, že dodávky boli aj skutočne realizované. W. plnenie predmetu zmluvy totiž nebolo preukázané, keďže zo všetkých dôkazov objektívne vyplýva, že žiaden tovar neexistoval, takže nebolo s čím obchodovať. F. je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce reálne plnenie. U. faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. XX. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. A. musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. XX. Z rozsudku R. súdu SR vo veci sp. zn. XSžf/X/XXXX z XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím M. súdu SR č. k. X.. ÚS XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX vyplýva, že: „A. bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. X o správe daní v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o A.). N. je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania A.) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. A. zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet A. uznaný ako oprávnený“. XX. Správca dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v tuzemsku a na základe získaných informácií z medzinárodných dožiadaní od českej finančnej správy vyhodnotil tento obchodný prípad dôvodne tak, že k prijatiu a následnému dodaniu tovaru nedošlo. XX. Súd sa stotožňuje s názorom, že transakcie deklarované účtovnými dokladmi v preverovaných spoločnostiach na strane dodávateľov i odberateľa žalobcu nenesú znaky základných obchodných princípov a podporujú správnosť názoru, že k dodávkam tovaru nedošlo a to z nasledujúcich dôvodov: · T. je na faktúrach uvedený len všeobecným spôsobom bez bližšej špecifikácie druhu, farby, kvalitatívnej triedy, rozmeru, hrúbky a iných charakteristík, ktoré by ho presne určovali. · N. tovaru v reťazci tuzemských ale i zahraničných spoločností prebehol len formálne - papierovo. C. spoločnosti na území SR, ktoré boli zapojené v reťazci, deklarujú, že skladovali svoj tovar v priestoroch spoločnosti S&J N. plus, s.r.o. T. je následne fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie v rámci EÚ a následne na územie tretích štátov (B. a I.), kde sa reálnosť dodania nepotvrdila. V reťazci obchodných spoločností bolo zároveň zistené, že predmetný tovar bol následne fakturovaný v prospech slovenskej spoločnosti S. SK, s.r.o. · Z odpovede na medzinárodnú žiadosť od českej daňovej správy vyplýva, že bola vykonaná iba dokladová kontrola tovaru. · N. tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach nie je známy a ich vysoká cena na faktúrach vylučuje konečného spotrebiteľa, o čom svedčí aj skutočnosť, že žiadna spoločnosť v reťazci nepoužije ani časť dodávok na konečnú spotrebu, ale tovar je niekoľkokrát za sebou predávaný ďalším spoločnostiam, pričom reálne neopustí sklad, v ktorom bol zložený. · V spoločnostiach v reťazcoch dochádza často k zmene konateľov spoločnosti. · Pre všetky spoločnosti v reťazci s výnimkou spoločností S&J N. plus, s.r.o. a J. I. I., s.r.o., ktoré vlastní pán J., platí, že nezamestnávajú žiadnych zamestnancov, nevlastnia žiaden majetok a nepreukázali žiadne predpoklady pre skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti deklarovanej vo faktúrach. XX. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa je potrebné uviesť, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. R. na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. XX. Právo na odpočítanie dane si pritom môže daňový subjekt uplatniť len prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo nebolo preukázané. I. dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v tuzemsku a na základe získaných informácií z medzinárodných dožiadaní vyhodnotil obchodné prípady dôvodne tak, že k prijatiu a následnému dodaniu tovaru v skutočnosti nedošlo. XX. Žalobca tým, že predložil ku kontrole faktúry, P. ako aj iné doklady, ešte nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie formou dožiadaní a medzinárodných žiadostí smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o existencii fakturovaného tovaru, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená A., nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. T. je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. I. formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. XX. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. X písm. a), resp. § 9, § 49 ods. 1, ods. X písm. a) a § 51 ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z., ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického a systematického výkladu prihliadnuť i na základné princípy, na ktorých je výber A. postavený (rozsudok R. súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). XX. Pre úplnosť treba uviesť, že vo svetle judikatúry I. dvora EÚ treba každý jeden prípad posudzovať individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti, čo správne orgány aj urobili a dospeli k záveru, že žalobca skutočne nepreukázal samotnú existenciu a dodanie tovaru a súd sa s týmto názorom stotožnil. XX. Podľa judikatúry I. dvora EÚ subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k A. alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet A. zaplatenej na vstupe (rozsudok J. a W. W., bod XX). XX. Naopak, nie je v rozpore s právom M. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa XX.XX.XXXX, T. a i., C-XXX/XX Zb. s. I-XXXX, body XX a XX; R. I., bod 24, ako aj zo dňa XX.XX.XXXX, C. V., C-XXX/XX, bod XX). XX. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet A. na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok I. dvora EÚ v spojených veciach K. kft.a N. A. č. C-XX/XX a C-XXX/XX). XX. Súdny dvor EÚ konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k A., a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. XX. U. namietal nezákonnosť dokazovania a nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania, pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné bremeno, keď od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré nemohol zabezpečiť. Žalobca mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové doklady. Na podporu svojej argumentácie poukazoval aj na rozsudky R. súdu SR a I. dvora EÚ. V súvislosti s poukazom žalobcu na judikatúru R. súdu SR a I. dvora EÚ súd konštatuje, že v uvádzaných rozsudkoch sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t. j. existencia tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. XX. Z obsahu rozsudku R. súdu SR sp. zn. X I. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX napríklad vyplýva, že v konaní bolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa A. a správcu dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, respektíve ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. Z rozsudkov I. dvora EÚ vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých patril bez vedomia žalujúcich obchodných spoločností vo veciach samých subjekt, ktorý si neplnil záväzky, teda subjekt povinný platiť A., ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom uhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene používal identifikačné číslo platiteľa A., teda číslo, ktoré mu nepatrilo, pričom tieto praktiky sú podľa P. (kontrolné daňové orgány na úseku spotrebných daní v I. kráľovstve) podvodmi typu „kolotoč“. I. dvor EÚ vychádzal z predpokladu, že príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne súdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, a že faktúry obsahovali všetky zákonom požadované údaje a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočet dane. To znamená, že sporné daňové kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov. XX. Avšak v tomto prípade týkajúcom sa žalobcu bola spochybnená samotná existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, a tu je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou žalobca pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. T. obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov (ktoré žalobca skutočne má), nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality A. všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými článkami obchodného reťazca. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. I. skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. I. dane mal právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. D. na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. K. predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s klientmi, prípadne odberateľmi, sa nijako neodlišuje od iných ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie s potenciálnymi zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný tovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru. U. však v skutočnosti reálne neobchodoval, pretože mal iba snahu získať profit na nadmerných odpočtoch A.. XX. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o A.. Vzhľadom na spochybnenie existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. D. potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality A.. R. je nič neobvyklé, ba je to potrebné, že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný tovar bezpochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. K. touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality A. a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode. XXX. Pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru I. dvora EÚ prípadne E. súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. XXX. Záverom treba spomenúť existenciu rozsudkov J. súdu v D. č. k. XS/XXXX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a č. k. XS/XXXX/XXXX-XX, XS/XXXX/XXXX a XS/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými boli zamietnuté žaloby v obdobných veciach týkajúcich sa žalobcu a rovnakého tovaru. R. súd SR predmetné rozsudky krajského súdu rozsudkom sp. zn. XSžf/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozsudkom sp. zn. XSžf/XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX a XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil citujúc rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. XSžf/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, že „B. zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Zb.). V. dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. N. dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry I. dvora E. únie. N. materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. N. preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia.“ XXX. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad daňového konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov J. súd v D. dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. N. žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu zamietol. XXX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 1X4. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.