Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/110/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200849 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200849.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: JAZO, s.r.o., IČO: 35 820 535, Rebarborová 1, Bratislava, zastúpený: JUDr. Andrea Valocká, advokátka, Na vŕšku 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 264147/2016 zo dňa 14.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca si za zdaňovacie obdobie apríl XXXX uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „G.“) v sume XX XXX,XX eur za granitovú dlažbu I. triedy v množstve XXX,XX mX od dodávateľa S&J J. plus, s.r.o., Na P. XX, L., (E. F., konateľ spoločnosti - podľa údajov zapísaných v obchodnom registri uvedená spoločnosť je od XX.XX.XXXX dobrovoľne z obchodného registra vymazaná a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť F. R. R., s.r.o., Na P. XX, L.). X. Daňový úrad L. (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu ako platiteľa G. kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/ XXXXXX/XXXX/Sap zo dňa XX.XX.XXXX. J. bol so žalobcom prerokovaný dňa XX.XX.XXXX. X. Na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Sap dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalobcovi podľa § 44 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. XXX/XXXX Zb.“) nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl XXXX v sume XX XXX,XX eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume XX XXX,XX eur. X. V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane preveroval opodstatnenosť nároku žalobcu na odpočítanie G. a dňa XX.XX.XXXX vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti S&J J. plus, s.r.o. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Hora vyplýva, že platiteľ dane S&J J. plus, s.r.o. faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX za predaj granitovej dlažby I. triedy v množstve XXX,XX mX pre žalobcu vyhotovil a G. z vyhotovených faktúr v sume XX XXX,XX eur priznal v daňovom priznaní za apríl XXXX. Podľa zistení spoločnosť S&J J. plus, s.r.o. granitové dosky nakúpila od spoločnosti O. G., s.r.o. X. Podľa vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne spoločnosť S&J J. plus, s.r.o. vydala zo skladu granitové dosky na opracovanie v množstve XXX XXX kg v čiastke bez G. X XXX XXX,XX eur plus XX% G. (spolu s G. X XXX XXX,XX eur). Po ich opracovaní prijala granitovú dosku na sklad v množstve X XXX XXX m2, v čiastke bez G. X XXX XXX,XX eur plus XX% G. (spolu s G. X XXX XXX,XX eur). H. sa v zápisnici o miestnom zisťovaní uvádza, že predmetný tovar je uskladnený v priestoroch skladu na B. ceste v J., kde sa priamo opracováva vlastnými technologickými zariadeniami. V. opracovávajú zamestnanci aj externí pracovníci spoločnosti S&J J. plus, s.r.o. X. Miestne príslušný správca dane spoločnosti S&J J. plus, s.r.o. šetril pohyb a pôvod tovaru na strane dodávateľa formou dožiadania a preveroval ďalšieho dodávateľa v reťazci, ktorým je spoločnosť O. G., s.r.o. za účelom preverenia pôvodu nadobudnutia granitovej dlažby a požiadal miestne príslušný G. úrad J. o preverenie pôvodu tovaru granitovej a mramorovej dlažby u dodávateľa spoločnosti O. G., s.r.o. G. úrad J. v súvislosti s požadovaným objasnením pôvodu granitovej dlažby až po výrobcu zistil, že daňový subjekt O. G., s.r.o. na adrese sídla spoločnosti reálne nesídli, na adrese sídla nie je možné zastihnúť konateľa ani inú osobu zo spoločnosti, jediným konateľom a majiteľom je od XX.XX.XXXX J. F., S. XX/XXX, G. nad Y.. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol konateľom spoločnosti O. G., s.r.o. J. P., E. XX/XXX, X. a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX boli konateľmi spoločnosti E. K., J. F. 4, L. a E. B., H. námestie XXXX/X, L.. Písomnosti zaslané na adresu trvalého bydliska konateľa spoločnosti pána F. sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“. X. Daňovým orgánom sa nepodarilo zistiť pôvod a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru v reťazci spoločností O. G., s.r.o., S&J J. plus, s.r.o., E., s.r.o., a preto správca dane vykonal šetrenia zamerané na preverenie, na aký účel použil žalobca rozporný zdaniteľný obchod. J. preverovaní pohybu tovaru zistil, že tento mal byť podľa faktúr dodaný českej spoločnosti J.K.M., s.r.o., (konateľ spoločnosti A.. E. F.). X. Pre účely výkonu daňových kontrol za zdaňovacie obdobia roku XXXX žalobca deklaroval použitie tovaru (granitová dlažba), z ktorého si uplatnil odpočítanie G. faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX za intrakomunitárne dodanie oslobodené od dane pre odberateľa J. K. M. s.r.o. B. deklaroval dodanie preverovaného tovaru oslobodené od dane aj v podanom súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie august XXXX a v podanom súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie september I.. X. Daňový úrad L. VI za účelom preverenia reťazovej fakturácie rozporného zdaniteľného obchodu v rámci U. spoločenstva zaslal českej finančnej správe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. G. XX.XX.XXXX mu boli doručené odpovede č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/Kano a č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XX/ Ška, v ktorých česká finančná správa informovala o zistených skutočnostiach, ktoré boli predmetom preverovania na základe vydaných medzinárodných žiadostí. Z výsledkov šetrenia vyplynulo, že daňový subjekt J.K.M., s.r.o. je nekontaktná spoločnosť, ktorá podala za zdaňovacie obdobie X/XXXX daňové priznanie k G., z ktorého vyplýva, že nadobudla tovar z EÚ v hodnote XX XXX XXX,XX Kč, ale z dôvodu, že je nekontaktná, nebolo možné skutočné nadobudnutie tovaru v O. republike preveriť a zároveň nebolo možné preveriť ani to, ako a komu bol deklarovaný tovar touto spoločnosťou ďalej predaný. XX. Tieto odpovede vyhodnotil G. úrad L. VI ako nepostačujúce a opakovane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. G. XX.XX.XXXX mu bola doručená odpoveď č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XX/Ška, z ktorej vyplynulo, že spoločnosť J.K.M. s.r.o. predložila rámcovú kúpnu zmluvu, faktúry č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX od žalobcu ako dodávateľa, M. a dodacie listy k uvedeným faktúram. O. tovar bol uhradený bankovým prevodom z účtu vedeného v O. L. a bankovým prevodom z účtu vedeného v O. L.. V. bol dopravený a uskladnený v areáli CT parku, U. XXX, L. H., ktorého prenajímateľom bola spoločnosť U. s.r.o., S. XXX, F.,. J. tovaru vykonávala spoločnosť U., a.s., Y. 4, B.,. V. bol prepravovaný kamiónmi zo skladu na adrese B. cesta, J., pričom prepravu hradil žalobca. O. finančná správa v odpovedi ďalej uviedla, že fakturovaný tovar bol predaný spoločnosti R. L., A.., M. M., M. 4, X., N. (E. F., prezident spoločnosti) a expedovaný do colného skladu O. B. S., H.. O. platiteľ J.K.M. s.r.o. predložil faktúry č. XXXXXXX, č.XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX spolu s rozhodnutiami o umiestnení tovaru v slobodnom pásme, M., doklady o vyskladnení tovaru zo skladu spoločnosti U. s.r.o. a faktúry o preprave od spoločnosti U. s.r.o. XX. Podľa správcu dane teda v danom prípade nebol preukázaný pôvod a fyzická existencia deklarovaného tovaru v reťazci spoločností S&J J. plus, s.r.o. ako dodávateľa a E., s.r.o. ako odberateľa. XX. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Sap zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. XX. Správca dane doplnil dokazovanie o šetrenia, ktoré vyplynuli z údajov poskytnutých českou finančnou správou v odpovedi na opakovanú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Z tejto odpovede vyplynulo, že spoločnosť J.K.M. s.r.o. vykonala úhrady za fakturovaný tovar bankovým prevodom z účtu vedeného v O. L. a bankovým prevodom z účtu vedeného v O. L.. G. XX.XX.XXXX bola správcovi dane doručená odpoveď č. XXXXXXXX/XXXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplynulo, že preverovaný účet bol založený až XX.XX.XXXX v pobočke O., a.s., K. 5, L. a majiteľom je spoločnosť J.K.M. s.r.o. Podľa bankového výpisu za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX spoločnosť J.K.M. s.r.o. uhradila faktúru č. XXXXXXXXX v celej sume XXX XXX,XX eur dňa XX.XX.XXXX a faktúru č. XXXXXXXXX čiastočne v sume XX XXX,XX eur dňa XX.XX.XXXX v prospech bankového účtu žalobcu. XX. Dňa XX.XX.XXXX bola správcovi dane doručená odpoveď č. XXXXXXXX/XXXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že z bankového účtu spoločnosti J. K. M. s.r.o. bola vykonaná úhrada faktúry č. XXXXXXXXX v sume XX XXX,XX eur dňa XX.XX.XXXX a v sume XX XXX,XX eur dňa XX.XX.XXXX. Z odpovede českej finančnej správy ďalej vyplynulo, že prepravu tovaru mala vykonať spoločnosť U., a.s. XX. Správca dane preveroval uskutočnenie prepravy zaslaním dožiadania č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sap zo dňa XX.XX.XXXX na G. úrad V., ktorý je miestne príslušným správcom dane daňového subjektu U., a.s. G. XX.XX.XXXX mu bola doručená odpoveď, z ktorej vyplynulo, že zamestnanci G. úradu V. vypočuli dňa XX.XX.XXXX svedka pána K. Y. (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX predseda predstavenstva spoločnosti U., a.s.) za účasti H.. B. Y., konateľa spoločnosti E., s.r.o., o čom bola spísaná B. o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX. R. do zápisnice uviedol, že v čase, keď bol vo funkcii štatutárneho orgánu, za spoločnosť nekonal, pretože bol v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v zahraničí. V uvedenom období konal za spoločnosť U., a.s. pán K. Y.. Na otázky správcu dane o tom, či bola reálne uskutočnená preprava, kto ju vykonal, akými vozidlami, kto zabezpečoval nakládku a vykládku tovaru a či bola vykonaná úhrada faktúr za prepravné služby žalobcom svedok odpovedal, že spoločnosť U., a.s. dlhodobo obchodovala s uvedenou komoditou a v tej dobe vlastnila približne XX nákladných vozidiel. R. predpokladal, že k uvedenej preprave spoločnosť použila vlastné motorové vozidlá a že prepravu zabezpečovali pracovníci zamestnaní v spoločnosti. H. sa vyjadril, že nemá účtovné ani daňové doklady za spoločnosť U., a.s. XX. V nadväznosti na uvedené skutočnosti G. úrad V. predvolal ako svedka pána K. Y., ktorý bol vypočutý dňa XX.XX.XXXX, o čom bola spísaná B. o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX. J. Y. síce potvrdil vykonanie prepravy pre žalobcu, ale doklady, ktorými by svoje tvrdenie preukázal, správcovi dane nepredložil, pretože podľa jeho vyjadrenia tieto nechal po svojom odchode v spoločnosti U., a.s. Z uvedeného vyplýva, že ani pôvodný štatutárny zástupca spoločnosti U., a.s. pán Y. ani následný štatutárny zástupca prepravcu pán Y. nepredložili k preverovaniu prepravy tovaru žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili, že deklarovaná preprava bola reálne v rámci U. spoločenstva uskutočnená. XX. Daňový úrad V. predviedol H. F. (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX predseda predstavenstva spoločnosti U., a.s.) za účelom ústneho pojednávania vo veci vykonávania daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec XXXX, o čom bola spísaná B. o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX. J. F. sa do zápisnice vyjadril, že je predsedom predstavenstva spoločnosti U., a.s. iba na papieri a pre túto spoločnosť nikdy nepracoval a nemal vedomosť, kde má spoločnosť sídlo resp. iné priestory. K. Y. mu žiadne doklady ani účtovné knihy neodovzdal, ani sa s ním nestretol. Podľa údajov z obchodného registra vyplýva, že uznesením Okresného súdu V. č. k. XXCbR/ XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bola spoločnosť U., a.s. zrušená bez likvidácie a dňa XX.XX.XXXX bola ex offo vymazaná z obchodného registra. XX. Dňa XX.XX.XXXX bola správcovi dane doručená odpoveď na dožiadanie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Vav zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplynulo, že zamestnanci G. úradu V., pobočka J. vykonali dňa XX.XX.XXXX na adrese B. cesta XXX, J. miestne zisťovanie za účasti pani L. B., splnomocnenej zástupkyne spoločnosti F. R. R., s.r.o. a spoločnosti S&J J. plus, s.r.o., o čom bola spísaná B. o miestnom zisťovaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX. H. zisťovaním bolo zistené, že vlastníkom priestorov na uvedenej adrese bola spoločnosť F. R. R., s.r.o., priestory boli využívané na administratívne, výrobné a skladové účely. J. vykonávali vlastní zamestnanci spoločnosti F. R. R., s.r.o. Podľa vyjadrenia pani L. B. vo výrobno-spracovateľskom procese sa používali materiály ako prírodný kameň, umelý kameň, konglomerát, pieskovec a pod. Y. výrobno-spracovateľského procesu boli kuchynské dosky, parapety, krby, dlažby, obklady, náhrobné kamene. XX. Česká finančná správa v odpovedi uviedla, že prepravu tovaru (granitová dlažba v množstve X XXX mX), ktorú mala vykonať spoločnosť U., a.s., uhradil žalobca. R. dane následne zaslal žalobcovi výzvu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sap zo dňa XX.XX.XXXX na predloženie dôkazov preukazujúcich úhradu medzinárodnej prepravy žulovej dlažby z J. do L. - H. podľa faktúry č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a faktúry č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX od dodávateľa U., a.s. a na predloženie účtovných kníh za rok XXXX preukazujúcích zaúčtovanie prepravy. XX. Dňa XX.XX.XXXX H.. B. Y., konateľ spoločnosti E., s.r.o., predložil správcovi dane účtovný denník, hlavnú knihu analytickú, výdavkový pokladničný doklad č. XXHVXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výdavkový pokladničný doklad č. XXHVXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výdavkový pokladničný doklad č. XXHVXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a výdavkový pokladničný doklad č. XXHVXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. O uvedenom správca dane spísal B. o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/Sap. J. dokladmi žalobca preukázal hotovostnú úhradu faktúr č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX za prepravu tovaru zo dňa XX.XX.XXXX v prospech spoločnosti U., a.s. Z odpovede na dožiadanie č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Matu zo dňa XX.XX.XXXX G. úradu B. vyplynulo, že prepravu tovaru z J. do L. - H. mali vykonať pán E. F. a pán K. F., zamestnanci spoločnosti U., a.s. XX. Dňa XX.XX.XXXX sa k správcovi dane dostavil pán E. F., o vypočutí ktorého bola spísaná B. o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sap. Z jeho výpovede je zrejmé, že svoj podpis potvrdil verbálne len na dvoch M. a jeho tvrdenie o nakládke a vykládke predmetného tovaru je len tvrdenie o tejto skutočnosti bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov, pretože v následnom preverovaní nebola potvrdená ani fyzická kontrola deklarovaného tovaru na území O. republiky zo strany českej finančnej správy. XX. Dňa XX.XX.XXXX bol správcom dane vypočutý pán K. F., ktorý uviedol, že nebol prítomný pri nakladaní a vykladaní tovaru, pretože v tom období vozil priemyselný tovar do Y. a X.. Na otázku, či by vedel identifikovať podpisy uvedené pri pečiatke spoločnosti U. a.s. na dokladoch M. č. R M. č. SF M. č. R CMR č. R odpovedal negatívne. Na výzvu H.. B. Y., konateľa žalobcu, svedok identifikoval svoj podpis iba na doklade M. č. R V závere zápisnice sa vyjadril, že vzhľadom na množstvo prepráv, ktoré vykonával, si spomenul, že sa zúčastnil prepravy daného tovaru dňa XX.X.XXXX (M. č. R a dňa XX.XX.XXXX (M. č. R R. výpoveď svedok v rámci vypočutia na základe účelových otázok zo strany konateľa žalobcu čiastočne zmenil v jeho prospech. B. výpoveď svedka žalovaný nepovažoval za hodnovernú. XX. Dňa XX.XX.XXXX bola správcovi dane doručená odpoveď č. XXXXXX/XX/Ska, z ktorej vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX sa na O. úrad J., I. pracovisko pre J. X dostavil A.. E. F., konateľ spoločnosti J.K.M., s.r.o., ktorý uviedol, že existenciu spoločnosti R. L. inc., N. si overil tak, že mu bol zástupcom spoločnosti R. predložený originál spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti R., ktorá obsahovala rozhodnutie a potvrdenie súdu štátu X. o jej založení spoločnosti. J. F. tiež uviedol, že spoločnosť J.K.M., s.r.o. v čase konania pojednávania so žalobcom neobchoduje. O. správca dane tiež oznámil, že sídlo spoločnosti J.K.M., s.r.o., je „virtuálna kancelária“. XX. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane doplnil svoje dokazovanie aj o skutočnosti zistené orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré boli dňa XX.XX.XXXX sprístupnené H. vnútra R. republiky, J. policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou, L. pre účely daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu F. R. R., s.r.o. (E. F., konateľ spoločnosti). R. dane nahliadol do spisu tohto daňového subjektu a vyhotovil fotokópie písomností, ktoré mu poskytli relevantné informácie vzťahujúce sa k zdaniteľným obchodom daňového subjektu O. G., s.r.o. za roky XXXX, XXXX a XXXX. O uvedenom správca dane spísal úradný záznam č. XXXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/Sap zo dňa XX.XX.XXXX. X. do zápisníc o výsluchu svedkov správca dane zistil, že daňový subjekt O. G., s.r.o. nepotvrdil reálne dodania tovarov v tuzemsku pre odberateľa S&J J. plus, s.r.o., nepreukázal materiálnu existenciu tovarov deklarovaných faktúrami. J. tovarov nebola realizovaná, obchodné transakcie prebiehali vždy v skladových priestoroch na B. ceste v J., ktoré boli majetkom spoločnosti S&J J. plus, s.r.o. XX. Na základe vyššie uvedených zistení žalovaný rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 7X ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. XXX/XXXX Z. z.“) potvrdil rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/ Sap zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobcovi podľa § XX ods. X a ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. určený rozdiel G. v sume XX XXX,XX eur, t. j. nebol mu priznaný uplatnený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl XXXX v sume XX XXX,XX eur a bola mu vyrubená daň v sume XX,XX eur. XX. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že transakcie deklarované účtovnými dokladmi získanými prostredníctvom dožiadaní v preverovaných spoločnostiach na strane dodávateľov i žalobcu ako odberateľa nenesú znaky základných obchodných princípov a podporujú správnosť názoru správcu dane, že k dodávkam granitových dosiek nedošlo a to z nasledujúcich dôvodov: - V. (granitová dlažba) je na faktúrach uvedený len všeobecným spôsobom bez bližšej špecifikácie druhu, farby, kvalitatívnej triedy, rozmeru, hrúbky a iných charakteristík, ktoré by ho presne určovali. - J. tovaru v reťazci tuzemských ale i zahraničných spoločností prebehol len formálne - papierovo. Y. spoločnosti na území SR zapojené v reťazci deklarujú, že skladovali svoj tovar v priestoroch spoločnosti S&J J. plus, s.r.o., ktorá patrí E. F.. - V. je následne fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie v rámci EÚ a následne na územie tretích štátov (N. a R.), kde sa reálnosť dodania nepotvrdila. - Z odpovede na medzinárodnú žiadosť od českej daňovej správy vyplynulo, že v uvedených prípadoch bola vykonaná iba dokladová kontrola tovaru, fyzické kontroly tovaru neboli v evidencii colného úradu zaznamenané. - J. tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach nie je známy (nadobudnutie tovaru z iného členského štátu ani z dovozu nebolo zistené a potvrdené) a ich vysoká cena na faktúrach vylučuje konečného spotrebiteľa, o čom svedčí aj skutočnosť, že žiadna spoločnosť v reťazci nepoužije ani časť dodávok na konečnú spotrebu, ale tovar je niekoľkokrát za sebou predávaný ďalším spoločnostiam, pričom ani raz neopustí sklad, v ktorom bol zložený. - V spoločnostiach v reťazcoch dochádza často k zmene konateľov spoločnosti. - Pre všetky spoločnosti v reťazci s výnimkou spoločností S&J J. plus, s.r.o. a F. R. R., s.r.o., ktoré vlastní pán E. F., platí, že nezamestnávajú žiadnych zamestnancov, nevlastnia žiaden majetok a nepreukázali žiadne predpoklady pre skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorá je deklarovaná vo vyhotovených faktúrach. II. B. argumentov žalobcu XX. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. XX. Uviedol, že preskúmavané rozhodnutia sú nesprávne, založené na nesprávnom a nedostatočnom hodnotení zistených dôkazov a s tým súvisiacich nesprávnych skutkových zisteniach, zmätočné a nepreskúmateľné, pričom správne orgány porušili relevantné právne predpisy. R. vymedzené v § 49 ods. X písm. a) a § XX ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. XXX/XXXX Z. z.“) tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. V. skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a daňový subjekt nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. H. poukázal na rozsudok R. dvora EÚ v spojených prípadoch C-XXX/XX (S.), C-XXX/XX (O. U.) a C-XXX/XX (L. P.), kde R. dvor EÚ vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. XX. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie vo veci K. (C-XXX/XX), ako aj na rozsudok X. súdu SR sp. zn. XSžf X/XXXX, z ktorého vyplýva, že „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou s opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane....“. XX. Žalobca predložil správcovi dane všetky relevantné dôkazy, ktoré mu ukladá zákon a z ktorých vyplýva uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Z predložených dokladov vyplýva, aký tovar tvoril predmet obchodu, v akom množstve, za akú cenu a komu bol predaný. L. predložené doklady týkajúce sa jeho prepravy a vývozu do O. republiky. V. skutočnosť potvrdili aj daňové a colné orgány O. republiky. XX. Nie je povinnosťou žalobcu skúmať pôvod nadobudnutého tovaru. V. nadobudol kúpou na území R. republiky od slovenského daňového subjektu. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že správca dane mu pričíta existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvoria jeho dôkazné bremeno. B. predložil všetky relevantné doklady o materiálnom plnení zakladajúcom nárok na priznanie nároku na odpočet G., ktorými pri nákupe tovaru disponoval: faktúra, potvrdenie o prijatí tovaru deklarovaného na faktúre, vlastná skladová evidencia. XX. Popierať dôveryhodnosť predložených dokumentov len z dôvodu existencie domnienky o prípadnom nekalom konaní iných subjektov, je v prísnom rozpore nielen s citovanými daňovými predpismi, ale aj I. SR, pretože ide o neprimeraný a ničím nepodložený zásah do súkromnej sféry daňového subjektu. XX. Ďalej žalobca citoval rozsudok X. súdu SR sp. zn. XSžf X/XXXX, z ktorého okrem iného vyplýva, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali výrobné a obstarávacie procesy tovaru u iných subjektov, ale dôkazné bremeno je na správcovi dane, ktorý musí preukázať, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu. XX. Tvrdenia a prijaté závery o preukazovaní zdaniteľného plnenia zo strany žalobcu potvrdili aj závery R. dvora EÚ v spojených veciach C-XX/XX (H. kft) a C-XXX/XX (J. G.), z ktorých vyplýva, že daňový orgán nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet G. všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť G., z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam, a jednak aby disponovala takýmito dokumentmi. Y. kontroly nevyhnutnej na odhaľovanie nezákonností a daňových podvodov na G. a uloženie trestu zdaniteľnej osobe prináleží daňovým orgánom. XX. Nepostačuje konštatovanie o nedostatočnej hodnovernosti preukázania ekonomickej činnosti uvedenej na faktúrach. J. na odpočet G. môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne preukázané, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet G. je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho dodávateľského reťazca. XX. Z vykonanej kontroly podľa žalobcu vyplýva, že tovar bol nakúpený od tuzemského subjektu, u ktorého bol zároveň do času jeho predaja uskladnený, následne predaný tretej osobe, prepravený a dodaný tretej osobe, teda išlo o reálne operácie súvisiace s nákupom a predajom tovaru, ktorý daňový subjekt vlastnými ústnymi a listinnými dôkazmi preukázal. XX. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane nevyslovil jedinú pochybnosť o vierohodnosti predkladaných písomných dokumentov, dôkazov a vyjadrení. Z vykonaných dôkazov, ktoré priamo súvisia s obchodným prípadom žalobcu, ako aj z výpovedí svedkov vyplýva, že k reálnemu obchodu došlo. XX. Napokon žalobca namietal, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu a poskytnutiu medzinárodných informácií nie je možné vyvodiť záver, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu zo strany žalobcu nedošlo. Y. svedkov prepravnej spoločnosti jednoznačne potvrdili, ako sa s tovarom manipulovalo, kde ho naložili, previezli a kde ho vyložili a toto bolo zároveň preukázané aj listinnými dôkazmi (M.). A.. Y. žalovaného XX. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. XX. Poukázal na to, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu G. (z dôvodu, že bolo dôvodné podozrenie, že prostredníctvom neho prebieha fakturácia tovaru - granitových a mramorových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ bez reálneho dodania). B. je v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a aj odpočítava daň z nadobudnutého tovaru (v podaných daňových priznaniach aj za iné zdaňovacie obdobia vykazuje nadmerné odpočty). V. žalobca deklaroval ako dodanie tovaru v rámci U. spoločenstva, kde nebola potvrdená jeho fyzická existencia. B. správcu dane nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. XX. Nepodarilo sa zistiť pôvod a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru v reťazci spoločností O. G., s.r.o. - S&J J. plus, s.r.o. - E., s.r.o., a preto v rámci procesu dokazovania správca dane vykonal šetrenia zamerané na preverenie, na aký účel použil kontrolovaný daňový subjekt zdaniteľný obchod. R. dane zistil, že granitová dlažba bola fakturovaná v reťazci tuzemských podnikateľov bez akýchkoľvek ostatných súvisiacich služieb. O. nákupy a predaje tovaru medzi tuzemskými podnikateľmi „prebiehali“ na tom istom mieste v sklade v J., ktorého majiteľom je spoločnosť S&J J. plus, s.r.o., čiže daňový subjekt - dodávateľ predmet fakturácie dodal žalobcovi bez prepravy a za bezodplatné skladovanie, tovar sa v rámci nákupu a predaja z miesta uloženia nikam v tuzemsku neprepravoval a ani sa nespracoval v rámci výrobného procesu. J. žalobcu prebiehala fakturácia tovaru v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci U. únie (O. republika), avšak bez reálneho dodania. B. bol v reťazci konečným daňovým subjektom v tuzemsku, ktorý si uplatnil odpočítanie dane v zdaňovacom období marec XXXX. G. subjekt deklaroval dodanie preverovaného tovaru (mramorová a granitová dlažba v množstve XXX,XX m2) oslobodené od dane českej spoločnosti J. K. M., s.r.o., v podanom súhrnnom výkaze za zdaňovacie obdobie september XXXX. XX. V prípade tovaru fakturovaného v reťazci spoločností O. G., s.r.o.(SR) = S&J J. plus, s.r.o. (SR) = E., s.r.o. (SR) = J.K. M., s.r.o. (ČR) = H. P. R. C., (H., R. republika) nebolo preukázané, že tovar skončil u konečného zákazníka. O. colnou správou bolo potvrdené, že tovar deklarovaný slovenským platiteľom pre odberateľa J. K. M., s.r.o., ďalej fakturovaný spoločnosti H. P. C., (H., R. republika) bol odoslaný z O. republiky do R., kde príjemcom bola spoločnosť Z. d.o.o., C. J. XX/X, R., R.. XX. Správca dane vykonaným šetrením nezistil pôvod tovarov, ktoré boli uvedené na faktúrach, nezistil konečného spotrebiteľa, krajinu spotreby tovarov a teda krajinu odvedenia dane. J. pohyb tovarov podporuje tvrdenie, že spoločnosti zapojené do reťazových obchodov obchodovali s fiktívnym tovarom. R. dane v procese vedenia dokazovania nezistil relevantný dôkaz o reálnej existencii tovarov deklarovaných na faktúrach. J. zúčastnení v obchodnom reťazci v tuzemsku nepreukázali vznik daňovej povinnosti podľa § X9 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. z titulu reálneho dodania tovarov. XX. Preukázanie dodávok tovaru iba listinnými dokladmi od dodávateľa S&J J. plus, s.r.o. správca dane nemohol považovať za dôkaz, na základe ktorého vzniká daňovému subjektu právo na odpočítanie dane. R., že žalobca evidoval vo svojom účtovníctve faktúry od spoločnosti S&J J. plus, s.r.o. a tieto mal zaúčtované, ešte nepreukazuje, že dodávky tovaru boli dodávateľom skutočne realizované. O. je relevantným dokladom len vtedy, ak sú v nej uvedené údaje odrážajúce reálne plnenie. O., že doklad spĺňa formálne náležitosti, a je riadne zaúčtovaný, nie je dôkazom o tom, že žalobca je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane. XX. Z preverovania sa nepotvrdilo tvrdenie žalobcu, že existenciu tovaru hodnoverne preukázal, o čom mala svedčiť ucelená sieť dôkazov, ktoré v rámci kontroly poskytol správcovi dane, pretože fyzická existencia fakturovaného tovaru nebola preukázaná a nepreukázalo sa ani, že s fakturovaným tovarom disponoval. XX. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa platí, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov (napr. faktúry, M., skladových kariet ...), či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. X. na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. B. sa stotožnil so záverom správcu dane, že daňový subjekt nepreukázal prijatie zdaniteľného obchodu, ktorý je deklarovaný vo faktúre. XX. Žalovaný ďalej uviedol, že z ustálenej judikatúry R. dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso G. podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému G., avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov G. na vrátenie G. nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava G. vnímaná ako právo každého platcu G. na odpočet G. zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či G. splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet G. zaplatenej na vstupe. XX. Uvedený výklad XX zásady neutrality G. vyplýva z judikatúry R. dvora EÚ, napr. rozsudky v spojených veciach F. (C-XXX/XX) a obchodná spoločnosť K. K. (C-XXX/XX) a v spojených veciach S. Z. (C-XXX/XX), O. U. Z. (C-XXX/XX), L. P. R. (C-XXX/XX). C., R. dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k G., a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť (F. a K. K. C-XXX/XX, C- XXX/XX). XX. Taktiež R. dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom I. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (duediligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky U. vo veciach napr. V.. a spol. (C-XXX/XX), Y. S. NV (C-XXX/XX). N. opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet G. na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností daného prípadu vo veci samej (rozsudok U. v spojených veciach H., a J. G. č. C-XX/XX a C-XXX/XX). XX. Žalovaný k námietkam žalobcu, ktorý poukazuje na rozsudky R. dvora EÚ uviedol, že danou problematikou sa v rámci rozhodcovskej činnosti zaoberal X. súd SR napr. v rozsudkoch sp. zn. X R./XX/XXXX a XSžf/XX/XXXX, z ktorých vyplýva, že: „J. sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky R. dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov R. dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. J. sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať." XX. Najvyšší súd SR už opakovane judikoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. X a X písm. a) a v § 5X ods. 1 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. A. nesplnenie nie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. X., zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon pre nárok na odpočet stanovil. J. si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. XX. Záver správcu dane zodpovedá zásadám správneho uváženia. B. počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, teda neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov od spoločnosti S&J J. plus s.r.o. ako aj jeho následné dodanie v rámci U. spoločenstva. IV. J. veci XX. Podľa § 6 ods. X R. súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. J. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. X S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. X písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. XX. Zákon č. XXX/XXXX Zb. v § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. E. z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. XX. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. XX ods. X I. R. republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. XX. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. G. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. XX. Podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. XX. Podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. XX. Podľa § X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Zb., daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. G. kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. XX. Podľa § 1X ods. 5 zákona č. XXX/XXXX Zb., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. XX. Podľa § 15 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. X). XX. Podľa § 15 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Zb., o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. F. daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. B. lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. R. dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Y. kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. G. k protokolu je súčasťou protokolu. XX. Protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. XX), ak mu bolo pridelené, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia, i) dátum vypracovania protokolu, j) dátum prerokovania protokolu, k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu (§ X5 ods. XX). XX. Podľa § 15 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Zb., ustanovenia prvej časti a § 3X, XX a XX sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. XX. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Zb. vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. XX. Podľa § 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. A. najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. XX. Podľa § 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. XX. Od XX.XX.XXXX nadobudol účinnosť zákon č. XXX/XXXX Z. z. Podľa prechodného ustanovenia § X65 ods. X tohto zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (podľa zákona č. XXX/XXXX Zb.). XX. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z., dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného X. bankou R.. XX. Podľa § X9 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. XXX/XXXX Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. G. dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. XX. Podľa § XX ods. l zákona č. XXX/XXXX Z. z. právo na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. XX. V prípade žalobcu správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady tak, že takýto deň nenastal, pretože v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ, ktorý je uvedený v predmetných faktúrach, aj fakturované zdaniteľné obchody skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti. XX. Podľa § 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. V zmysle písm. a) citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona. XX. Kľúčovou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských, ako aj zahraničných spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho samotná existencia, pričom všetky okolnosti jednoznačne nasvedčujú tomu, že prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru - granitových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho dodania, čiže ide o tzv. karusel. XX. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. J. rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. J. správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. R. dane dôsledne postupoval podľa zákona č. XXX/XXXX Zb., ktorý je procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Je teda zárukou zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. XX. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok X. súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že: „Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. L. potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality G.. X. je nič neobvyklé, ba je to potrebné, že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný tovar bez pochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. H. touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode". XX. Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný pri skúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie G. správne zistili skutkový stav veci a vec správne právne posúdili. R. orgány pritom postupovali v súlade s § 29 ods. 1, ods. 2, ods. X a § 2 ods. X a ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. XX. Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru - granitových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho dodania. B. je v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a aj odpočítava nadmernú G. z nadobudnutého tovaru. V. následne deklaroval ako dodanie tovaru v rámci U. spoločenstva, avšak jeho fyzická existencia sa nepotvrdila. XX. Správca dane preveroval opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane v celkovej sume XX XXX,XX eur z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX od spoločnosti S&J J. plus, s.r.o. formou dožiadania č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX, ktorým žiadal preveriť reálnosť uskutočnenia predmetu zdaniteľného obchodu - granitovej dlažby - I. trieda v objeme XXX,XX mX, prepravu tovaru, skladovanie tovaru, ako aj platby za zdaniteľný obchod. R. dane konštatoval porušenie § 5X ods. 2 zákona č. XXX/ XXXX Z. z. v nadväznosti na § 49 ods. 1 citovaného zákona tým, že žalobca si odpočítal daň z tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť. R. dane podľa názoru súdu veľmi dôsledne preveroval všetky podstatné skutočnosti a súvislosti ohľadom tovaru. XX. Súd mal zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Hora zo dňa XX.XX.XXXX za preukázané, že platiteľ dane S&J J. plus, s.r.o. faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX za predaj granitovej dlažby I. triedy v množstve XXX,XX mX vyhotovil pre žalobcu, pričom ju eviduje v záznamoch G. za apríl XXXX, v knihe vydaných (odberateľských) faktúr na účtoch XXX, XXX, XXX. G. z vyhotovených faktúr v sume XX XXX,XX eur priznal v daňovom priznaní za apríl XXXX. Podľa zistení spoločnosť S&J J. plus, s.r.o. granitové dosky nakúpila od spoločnosti O. G., s.r.o. D. dosky pre opracovanie na granitovú dlažbu fakturovanú v predmetnej faktúre č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre žalobcu nakúpila spoločnosť S&J J. plus, s.r.o. podľa faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v množstve XXX XXX kg/XXX,- Sk a podľa faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v množstve XXX XXX kg/XXX,- Sk od spoločnosti O. G.. s.r.o. XX. Podľa vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne pani F. spoločnosť S&J J. plus, s.r.o. vydala zo skladu granitové dosky na opracovanie v množstve XXX XXX kg v čiastke bez G. X XXX XXX,XX eur, XX% G. v sume XXX XXX,XX eur (spolu s G. X XXX XXX,XX eur). Po ich opracovaní prijala granitovú dosku na sklad v množstve X XXX XXX m2, v čiastke bez G. X XXX XXX,XX eur plus XX% G. XXX XXX,XX eur (spolu s G. X XXX XXX,XX eur). R. zástupkyňa ďalej uviedla, že úhrada faktúry č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX do konca kalendárneho mesiaca jún XXXX neprebehla a bankový výpis za júl XXXX nemala k dispozícii. H. sa v zápisnici o miestnom zisťovaní uvádza, že predmetný tovar je uskladnený v priestoroch skladu na B. ceste v J., kde sa priamo opracováva vlastnými technologickými zariadeniami (čiastočne aj dodávateľsky). V. opracovávajú vlastní zamestnanci a aj externí pracovníci spoločnosti S&J J. plus, s.r.o. XX. Daňový úrad J. v súvislosti s požadovaným objasnením pôvodu tovaru až po výrobcu zistil, že spoločnosť O. G., s.r.o. na adrese sídla reálne nesídli, nie je možné zastihnúť jej konateľa, ani inú osobu zo spoločnosti, jediným konateľom a spoločníkom je od XX.XX.XXXX J. F.. XX. Všetko nasvedčuje tomu, že skutočným účelom v tomto prípade bolo iba profitovať na nadmerných odpočtoch G.. XX. Samotné preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o G.. R., že žalobca má doklady od svojho výlučného dodávateľa, ešte nedokazuje, že dodávky boli aj skutočne realizované. K. plnenie predmetu zmluvy totiž nebolo preukázané, keďže zo všetkých dôkazov objektívne vyplýva, že žiaden tovar neexistoval, takže nebolo s čím obchodovať. O. je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce reálne plnenie. B. faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. XX. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. G. musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. XX. Z rozsudku X. súdu SR vo veci sp. zn. XSžf/X/XXXX z XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím I. súdu SR č. k. A.. ÚS XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX vyplýva, že: „G. bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. X o správe daní v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o G.). J. je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania G.) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. G. zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet G. uznaný ako oprávnený“. XX. Správca dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v tuzemsku a na základe získaných informácií z medzinárodných dožiadaní od českej finančnej správy vyhodnotil tento obchodný prípad dôvodne tak, že k prijatiu a následnému dodaniu tovaru nedošlo. XX. Súd sa stotožňuje s názorom, že transakcie deklarované účtovnými dokladmi v preverovaných spoločnostiach na strane dodávateľov i odberateľa žalobcu nenesú znaky základných obchodných princípov a podporujú správnosť názoru, že k dodávkam tovaru nedošlo a to z nasledujúcich dôvodov: · V. je na faktúrach uvedený len všeobecným spôsobom bez bližšej špecifikácie druhu, farby, kvalitatívnej triedy, rozmeru, hrúbky a iných charakteristík, ktoré by ho presne určovali. · J. tovaru v reťazci tuzemských ale i zahraničných spoločností prebehol len formálne - papierovo. Y. spoločnosti na území SR, ktoré boli zapojené v reťazci, deklarujú, že skladovali svoj tovar v priestoroch spoločnosti S&J J. plus, s.r.o. V. je následne fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie v rámci EÚ a následne na územie tretích štátov (N. a R.), kde sa reálnosť dodania nepotvrdila. · Z odpovede na medzinárodnú žiadosť od českej daňovej správy vyplýva, že bola vykonaná iba dokladová kontrola tovaru. · J. tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach nie je známy a ich vysoká cena na faktúrach vylučuje konečného spotrebiteľa, o čom svedčí aj skutočnosť, že žiadna spoločnosť v reťazci nepoužije ani časť dodávok na konečnú spotrebu, ale tovar je niekoľkokrát za sebou predávaný ďalším spoločnostiam, pričom reálne neopustí sklad, v ktorom bol zložený. · V spoločnostiach v reťazcoch dochádza často k zmene konateľov spoločnosti. · Pre všetky spoločnosti v reťazci s výnimkou spoločností S&J J. plus, s.r.o. a F. R. R., s.r.o., ktoré vlastní pán F., platí, že nezamestnávajú žiadnych zamestnancov, nevlastnia žiaden majetok a nepreukázali žiadne predpoklady pre skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti deklarovanej vo faktúrach. XX. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa je potrebné uviesť, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. X. na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. XX. Právo na odpočítanie dane si pritom môže daňový subjekt uplatniť len prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo nebolo preukázané. R. dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v tuzemsku a na základe získaných informácií z medzinárodných dožiadaní vyhodnotil obchodné prípady dôvodne tak, že k prijatiu a následnému dodaniu tovaru v skutočnosti nedošlo. XX. Žalobca tým, že predložil ku kontrole faktúry, M. ako aj iné doklady, ešte nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie formou dožiadaní a medzinárodných žiadostí smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o existencii fakturovaného tovaru, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená G., nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. V. je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. R. formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. XX. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. X písm. a), resp. § 9, § 49 ods. 1, ods. X písm. a) a § 51 ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z., ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického a systematického výkladu prihliadnuť i na základné princípy, na ktorých je výber G. postavený (rozsudok X. súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). XX. Pre úplnosť treba uviesť, že vo svetle judikatúry R. dvora EÚ treba každý jeden prípad posudzovať individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti, čo správne orgány aj urobili a dospeli k záveru, že žalobca skutočne nepreukázal samotnú existenciu a dodanie tovaru a súd sa s týmto názorom stotožnil. XX. Podľa judikatúry R. dvora EÚ subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k G. alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet G. zaplatenej na vstupe (rozsudok F. a K. K., bod XX). XX. Naopak, nie je v rozpore s právom I. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa XX.XX.XXXX, V. a i., C-XXX/XX Zb. s. I-XXXX, body XX a XX; X. R., bod 24, ako aj zo dňa XX.XX.XXXX, Y. S., C-XXX/XX, bod XX). XX. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet G. na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok R. dvora EÚ v spojených veciach H. kft.a J. G. č. C-XX/XX a C-XXX/XX). XX. Súdny dvor EÚ konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k G., a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. XX. B. namietal nezákonnosť dokazovania a nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania, pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné bremeno, keď od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré nemohol zabezpečiť. Žalobca mal to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové doklady. Na podporu svojej argumentácie poukazoval aj na rozsudky X. súdu SR a R. dvora EÚ. V súvislosti s poukazom žalobcu na judikatúru X. súdu SR a R. dvora EÚ súd konštatuje, že v uvádzaných rozsudkoch sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t. j. existencia tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. XX. Z obsahu rozsudku X. súdu SR sp. zn. X R. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX napríklad vyplýva, že v konaní bolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa G. a správcu dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, respektíve ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. Z rozsudkov R. dvora EÚ vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých patril bez vedomia žalujúcich obchodných spoločností vo veciach samých subjekt, ktorý si neplnil záväzky, teda subjekt povinný platiť G., ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom uhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene používal identifikačné číslo platiteľa G., teda číslo, ktoré mu nepatrilo, pričom tieto praktiky sú podľa M. (kontrolné daňové orgány na úseku spotrebných daní v R. kráľovstve) podvodmi typu „kolotoč“. R. dvor EÚ vychádzal z predpokladu, že príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne súdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, a že faktúry obsahovali všetky zákonom požadované údaje a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočet dane. To znamená, že sporné daňové kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov. XXX. Avšak v tomto prípade týkajúcom sa žalobcu bola spochybnená samotná existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, a tu je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou žalobca pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. V. obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov (ktoré žalobca skutočne má), nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality G. všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými článkami obchodného reťazca. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. R. skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. R. dane mal právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. L. na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. H. predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s klientmi, prípadne odberateľmi, sa nijako neodlišuje od iných ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie s potenciálnymi zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný tovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru. B. však v skutočnosti reálne neobchodoval, pretože mal iba snahu získať profit na nadmerných odpočtoch G.. XXX. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o G.. Vzhľadom na spochybnenie existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. L. potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality G.. X. je nič neobvyklé, ba je to potrebné, že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný tovar bezpochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. H. touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality G. a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode. XXX. Pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru R. dvora EÚ prípadne U. súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. J. sa týka spoločenských podmienok a vývoja v daňovej oblasti, súd nemôže nespomenúť zistenia A. finančnej politiky H. financií SR, podľa ktorých príjem z G. do štátneho rozpočtu dlhodobo nekopíruje vývoj ekonomiky, čo je dôsledok vysokých daňových únikov. X. podiel na objeme daňových únikov na G. na R. majú karuselové podvody. R. menovateľom týchto podvodov je reťazec obchodníkov, ktorí svojimi aktivitami vytvárajú neprehľadnú sieť spoločností, ktoré medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia. Aj takéto informácie odrážajúce stav spoločnosti, predovšetkým vo vzťahu k dodržiavaniu daňových predpisov a deformácii podnikateľského prostredia, dávajú signál pre dôsledné skúmanie reálnosti obchodov pre odpočet G.. R., aj znalosť súdu o týchto pomeroch v spoločnosti v spojení s obsahom administratívneho spisu ako i výsledkami dokazovania v ich vzájomnej súvislosti, je jedným z podkladov pre spravodlivé rozhodovanie vo veci. XXX. Záverom treba spomenúť existenciu rozsudkov F. súdu v L. č. k. XS/XXXX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a č. k. XS/XXXX/XXXX-XX, XS/XXXX/XXXX a XS/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými boli zamietnuté žaloby v obdobných veciach týkajúcich sa žalobcu a rovnakého tovaru. X. súd SR predmetné rozsudky krajského súdu rozsudkom sp. zn. XSžf/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozsudkom sp. zn. XSžf/XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX a XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil citujúc rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. XSžf/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, že „N. zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Zb.). S. dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. X zák. č. XXX/ XXXX Z. z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. J. dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry R. dvora U. únie. J. materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. J. preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia.“ XXX. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad daňového konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov F. súd v L. dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. J. žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu zamietol. XXX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 1X6. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.