Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200896 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200896.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa W.. G. G., J. X. XXXX/XX, J., zastúpeného JUDr. Janou Berecovou Titkovou, advokátkou so sídlom Dubová 2, Nitra, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o výšku starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. apríla 2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. apríla 2016 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 12. novembra 2015 priznala starobný dôchodok v sume 569,30 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2016 na sumu 571,20 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Navrhovateľ návrhom zo dňa 25.5.2016 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a namietal, že odporkyňa pri výpočte jeho starobného dôchodku zohľadnila obdobie dôchodkového poistenia od 1.2.1993 do 11.11.2015, čomu zodpovedá 8 319 dní obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok, avšak nezapočítala doby dôchodkového poistenia do 31.1.1993, čo odôvodnila s poukazom na čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení a článok 15 Správnej dohody, ktorou sa vykonáva Zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení. Uviedol, že do 31.12.1992 pracoval u zamestnávateľa, ktorý mal podľa výpisu z obchodného registra sídlo v Českej republike, nikdy však nepracoval v zahraničí a celý svoj produktívny život mal miesto výkonu práce v Slovenskej republike. Zdôraznil, že použitie článku 20 ods. 1 Zmluvy pri výpočte jeho starobného dôchodku je voči jeho nemu diskriminačné v porovnaní s inými žiadateľmi o priznanie starobného dôchodku, ktorí rovnako ako on počas jeho produktívneho obdobia rovnako pracovali na území Slovenskej republiky a dosahovali v zamestnaní rovnaké príjmy ako on a poukazoval na to, že odporkyňa pri výpočte jeho starobného dôchodku postupovala v rozpore s článkom 12 a článkom 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal ďalej na to, že Česká správa sociálneho zabezpečenia mu rozhodnutím číslo 428/531 112 047 zo dňa 14.4.12016 priznala od 28.12.2015 dôchodok 7 470 Kč mesačne. Predložil ním spracovaný informatívny výpočet starobného dôchodku a mal za to, že rozdiel výšky starobného dôchodku, na ktorý by mal podľa jeho výpočtu nárok v Slovenskej republike ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku (ak by sa aj obdobie získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky) a súčtu čiastkových dôchodkov, priznaných mu odporkyňou a Českou správou sociálneho zabezpečenia je 270,21 eur mesačne v jeho neprospech. V tejto súvislosti poukazoval aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúce sa tejto problematiky, ktorý je potrebné aplikovať aj na neho. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa zo dňa 16.11.2016 zotrval na podaných námietkach uvedených v jeho opravnom prostriedku a trval na tom, že by mu odporkyňa mala rozdiel 270,21 eur mesačne dorovnať a teda priznať mu dôchodok v základnej výške 569,30 eur mesačne a dorovnanie rozdielu 270,21 eur mesačne. Poukazoval ďalej na to, že podmienky nároku na vyrovnávací príspevok v zmysle zákona č. 140/2015 Z.z. nespĺňa, pretože nezískal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, ktorého získanie je potrebné pre vznik tohto nároku, nakoľko on získal iba 24 rokov a táto novela zákona o sociálnom poistení v podstate vyriešila iba dorovnanie starobných dôchodkov len u federálnych dôchodcov narodených do roku 1952 vrátane, avšak on je narodený v roku 1953. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 9.9.2016 a 5.2.2017 uviedla, že žiadosťou spísanou dňa 30. decembra 2015 navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 28. decembra 2015 a v prílohe č. 1 k žiadosti o dôchodok uviedol, že v čase od 1.2.1991 do 31.1.1993 pracoval u zamestnávateľ Technoplyn Bratislava ako aj to, že žiada o dôchodok aj z Českej republiky. Skutočnosť, že navrhovateľ v období od 1.2.1991 do 31.1.1993 bol zamestnaný v Technoplyne, a.s. Praha 1, Česká republika vyplýva aj z evidenčného listu dôchodkového poistenia, ktorý sa nachádza v ústrednej evidencii Sociálnej poisťovne. Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa pri priznávaní dôchodkového postenia je povinná dodržiavať právne predpisy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj právne predpisy Európskej únie a s prihliadnutím na oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 185/2004Z.z. majú koordinačné nariadenia Európskej únie o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Uviedla, že z článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 833/2004 vyplýva povinnosť použiť koordinačné nariadenia Európskej únie na dávky v starobe, medzi ktoré patrí aj starobný dôchodok a v konaní o nároku na starobný dôchodok je Sociálna poisťovňa povinná uplatniť uvedené naradenie. Upozornila na článok 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a článok 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, podľa ktorých pri vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie sa naďalej uplatňujú články 12, 20 a 33 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len Zmluva), ktoré sú uvedené v prílohe II. nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a články 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy (ďalej len Správna dohoda), ktorý je uvedený v prílohe I. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009. Uviedla ďalej, že rozdelenie spoločného štátu ČSFR a vznik dvoch samostatných nástupníckych štátov je osobitnou historickou okolnosťou s obmedzeným časovým účinkom na právne vzťahy, ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu, a preto sa má v súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie použiť čl. 20 Zmluvy, ktorý sa aj naďalej uplatňuje po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a v tejto súvislosti poukázala rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č 7So/38/2009 z 26. novembra 2009 a 9 So/93/2010 z 8. júla 2011. S poukazom na čl. 20 ods. 1 Zmluvy a čl. 15 ods. 1 Správnej dohody uviedla, že doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR, teda pred 1. januárom 1993, považujú sa za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na území ktorého bolo sídlo zamestnávateľa ku dňu rozdelenia ČSFR. Nakoľko zamestnávateľ navrhovateľa Linde Technoplyn, a.s. Česká republika ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, k 31. decembru 1992, mal sídlo na území Českej republiky, všetky doby zamestnania, ktoré navrhovateľ získal pred 1. januárom 1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa Sociálneho zabezpečenia. Zdôraznila ďalej, že ak by bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok aj za doby zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia v Českej republike, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb, čo je v rozpore so základným zásadami koordinačných nariadení Európskej únie, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak, aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dvakrát a zhodnotenie dôb získaných pred 1. januárom 1993 by spôsobilo diskrimináciu tých poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred 1. januárom 1993 výlučne u zamestnávateľov so sídlom na území Slovenskej republiky. Poukázala tiež na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie zaručené v článku 14 je porušené len vtedy, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami, v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia a v tejto súvislosti poukázala na ústavný princíp, ktorý je povinná pri svojej rozhodovacej činnosti rešpektovať vyjadrený v článku 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Záverom uviedla, že Česká správa sociálneho zabezpečenia rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX - 151 zo dňa 14. apríla 2016 podľa ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 155/1995 Zb. a s prihliadnutím na články 6 a 52 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 883/2004 navrhovateľovi od 28. decembra 2015 priznala starobný dôchodok v sume 7 470 Kč mesačne. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. apríla 2016 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. apríla 2016 podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 30.12.2015 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 12.11.2015. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. apríla 2016 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 12. novembra 2015 priznala starobný dôchodok v sume 569,30 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2016 na sumu 571,20 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu. Právny zástupca navrhovateľa zotrval v celom rozsahu na námietkach uvedených v návrhu ako aj v písomnom vyjadrení navrhovateľa a poukazoval na to, že navrhovateľ patrí ku skupine dôchodcov, ktorí ku dňu zániku ČSFR 31.12.1992 ako aj celý produktívny život pracovali síce na území Slovenskej republiky, avšak ku dňu 31.12.1992 mali zamestnávateľa so sídlom v Českej republike. Uviedol, že na túto skupinu občanov Slovenskej republiky sa vzťahuje medzinárodná zmluva a to Zmluva medzi českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení, ktorej článok 20 zostal v platnosti a je účinný aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, pričom podľa tohto článku sa na obdobie dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa dosiahnuté od roku 1969 do roku 1992 hľadí ako na obdobie dôchodkového poistenia dosiahnutého v Českej republike, aj keď nikdy neštudoval ani nepracoval na jej území a toto obdobie sa posudzuje ako obdobie zamestnania v cudzine. V dôsledku postupu podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy navrhovateľ poberá starobný dôchodok od dvoch nositeľov sociálneho zabezpečenia a to od Českej správy sociálneho zabezpečenia za obdobie dosiahnuté do 31.12.1992 a od odporkyne za obdobie dôchodkového poistenia dosiahnuté po rozdelení československej federácie. Výsledkom tohto je poškodenie navrhovateľa na výške jeho starobného dôchodku, nakoľko súčet jeho dvoch dôchodkových dávok je nižší približne o 270 eur mesačne ako teoretická suma starobného dôchodku, na ktorý by mal nárok, keby sa obdobie získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Poukázal tiež na to, že poškodenie týchto tzv. „federálnych dôchodcov“ mala riešiť novela zákona o sociálnom poistení, ktorá sa uskutočnila zákonom č. 140/2015 Zb., ktorá zaviedla inštitút vyrovnávacieho príplatku, avšak podmienky nároku na vyrovnávací príplatok z celkového počtu 20 000 týchto dôchodcov spĺňa približne 900 z nich, pričom ani navrhovateľ nárok na tento vyrovnávací príplatok nemá, keďže do 31.12.1992 dosiahol iba 24 rokov federálneho obdobia dôchodkového poistenia a nárok na vyrovnávací príplatok má len ten starobný dôchodca, ktorý dosiahol 25 rokov federálneho obdobia dôchodkového poistenia. Preto si navrhovateľ ani žiadosť o vyrovnávací príplatok nepodal, nakoľko by mu bola zamietnutá. Zotrval na názore, že odporkyňa by mala priznať navrhovateľovi starobný dôchodok v základnej výške 569,30 eur mesačne a dorovnanie rozdielu, resp. straty na dôchodkových dávkach tak, aby súčet jeho starobných dôchodkov poberaných z Českej republiky a Slovenskej republiky po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomných vyjadrení zo dňa 9.9.2016 a 5.2.2017. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. apríla 2016 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 12.11.2015 poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 cit. zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 66 ods. 1 cit. zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 60 ods. 9 cit. zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 63 ods. 6 cit. zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 účinnom od 1.1.2013 dôchodková dávka sa do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Podľa § 82 ods. 2 písm. c) cit. zákona starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí v roku 2015 ako súčet 70% medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30% medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, Podľa § 82 ods. 2 písm. d) cit. zákona starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí v roku 2016 ako súčet 80% medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20% medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, Podľa § 82 ods. 12 cit. zákona ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým ustanoví a) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 2 až 7, 9 a 10, b) percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odseku 8. Podľa § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015 pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2015 sa ustanovuje takto: 5,20 eura, ak ide o starobný dôchodok. Podľa § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2016 pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2016 sa ustanovuje takto: 1,90 eura, ak ide o starobný dôchodok. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 20 ods. 2 cit. Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred týmto dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Podľa článku 15 ods. 2 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení ak adresa zamestnávateľa nie je uvedená v obchodnom registri (napríklad pri niektorých podnikoch zriadených priamo zákonom), postupuje sa podľa článku 20 ods. 2 zmluvy. Podľa článku 16 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení na účely článku 20 zmluvy sa za zamestnávateľa samostatne zárobkovo činnej osoby považuje okresná správa sociálneho zabezpečenia, ktorej bola povinná táto osoba odvádzať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Podľa článku 16 ods. 2 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení u občana, ktorý mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky, ako aj zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky, sa postupuje podľa článku 20 ods. 2 zmluvy. Podľa článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka). Podľa článku 52 ods. 4 písm. i) cit. nariadenia ak výpočet podľa ods. 1 písm. a) v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná, alebo je vyššia ako paušálna dávka, vypočítaná v súlade s ods. 1 písm. b), príslušná inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za predpokladu že takáto situácia sa uvádza v časti prílohy VIII. Podľa prílohy VIII Prípady, v ktorých sa od paušálneho výpočtu odstupuje alebo sa paušálny výpočet neuplatňuje časť 1cit. nariadenia: prípady, v ktorých sa od paušálneho výpočtu odstupuje podľa článku 52 ods. 4 týkajúcej sa Slovenska sa v písm. b) uvádza: všetky žiadosti o dôchodok vypočítané podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa článku 8 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia 1. Toto nariadenie nahrádza všetky dohovory o sociálnom zabezpečení uplatniteľné medzi členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosť nariadenia. Niektoré ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia, však naďalej zostávajú v platnosti, za predpokladu, že sú pre príjemcov výhodnejšie, alebo ak vyplývajú z určitých historických okolností a ich účinok je obmedzený časom. Aby tieto ustanovenia zostali v platnosti, zahrnú sa do prílohy II. Ak z objektívnych dôvodov nie je možné rozšíriť niektoré z týchto ustanovení na všetky osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, toto treba určiť. 2. Dva alebo viacero členských štátov môžu podľa potreby uzavrieť dohovory medzi sebou založené na zásadách tohto nariadenia a pri zohľadnení ducha tohto nariadenia. Podľa Prílohy II Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia USTANOVENIA DOHOVOROV, KTORÉ ZOSTÁVAJÚ V PLATNOSTI A KTORÉ, AK SÚ UPLATNITEĽNÉ, SÚ OBMEDZENÉ NA OSOBY, NA KTORÉ SA VZŤAHUJÚ (článok 8 ods. 1) Česká republika - Slovensko články 12,20 a 33 zmluvy o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992 (v článku 12 sa určujú oprávnenia na poskytovanie pozostalostných dávok, v článku 20 sa určujú oprávnenia na výpočet dôb zabezpečenia dosiahnutých ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, v článku 33 sa určujú oprávnenia na výplatu dôchodkov priznaných pred dátumom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Podľa článku 9 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia 1. Dva členské štáty alebo viacero členských štátov alebo ich príslušné úrady si môžu dohodnúť iné postupy než tie, ktoré ustanovuje vykonávacie nariadenie, ak tieto postupy negatívne neovplyvnia práva a povinnosti dotknutých osôb. 2. Dohody uzavreté na tento účel sa oznamujú správnej komisii a uvádzajú sa v prílohe 1 k vykonávaciemu nariadeniu. Podľa Prílohy 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia Vykonávacie ustanovenia pre dvojstranné dohody, ktoré zostávajú v platnosti, a nové dvojstranné vykonávacie dohody (podľa článku 8 ods. 1 a článku 9 ods. 2 vykonávacieho nariadenia) ČESKÁ REPUBLIKA - SLOVENSKO Články 15 a 16 správnej dohody z 8. januára 1993 o určení sídla zamestnávateľa a trvalého pobytu na účely uplatňovania článku 20 dohovoru z 29. októbra 1992 o sociálnom zabezpečení. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľ narodený dňa XX.XX.XXXX žiadosťou spísanou dňa 30.12.2015 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 12.11.2015. Navrhovateľ splnil podmienky na nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a starobný dôchodok mu bol priznaný podľa článku 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 a v súlade s prílohou VIII časť 1, časti týkajúcej sa Slovenskej republiky písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 iba za dobu dôchodkového poistenia získanú od 1.1.1993 na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahol dovŕšením 62 rokov veku dňa 12. novembra 2015. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok 12. novembra 2015 navrhovateľ získal 8 319 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 22,7918 rokov dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 2,3157, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok 8 319 dní (t.j. 22,7918 rokov dôchodkového poistenia) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu 12.11.2015, ktorá je 10,6865 eur a suma starobného dôchodku prestavuje 564,10 eur mesačne. Suma starobného dôchodku bola zvýšená podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. odo dňa priznania dôchodku o 5,20 eur mesačne na sumu 569,30 eur mesačne. Suma starobného dôchodku bola ďalej zvýšená od 1. januára 2016 o 1,90 eur mesačne na 571,20 eur mesačne. Dňa 25.4.2016 odporkyňa obdržala rozhodnutie Českej správy sociálneho zabezpečenia ústredie Praha č.j. XXX XXX XXXX - 151 zo dňa 14.4.2016, ktorým Česká správa sociálneho zabezpečenia ústredie Praha podľa ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 155/1995 Sb. o dôchodkovom poistení v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím na článok 6 a 52 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 navrhovateľovi od 28.12.2015 priznala starobný dôchodok vo výške 7 470 Kč mesačne. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že navrhovateľ pracoval do 31.12.1992 u zamestnávateľa Linde TECHNOPLYN, a.s. Praha so sídlom na území Českej republiky, a preto je nutné pri stanovení príslušnosti nositeľa poistenia k 31.12.1992 vychádzať z ustanovení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení navrhovateľovi a Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie dňom 1.5.2004 bolo potrebné posudzovať nároky súvisiace so starobným dôchodkom aj v súlade s nariadeniami Rady (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72, ktoré nadobudli v Slovenskej republike platnosť od 1.5.2004. Súd poukazuje na to, že aj podľa článku 7 ods. 2 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 sa článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení naďalej uplatňoval, nakoľko bol uvedený v prílohe III. nariadenia. Súd ďalej konštatuje, že dňa 1.5.2010 vstúpili do platnosti nové nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 a 987/2009, ktoré nahradili nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 a 574/72. Podľa článku 8 a prílohy II Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia naďalej ostávajú v platnosti články 12, 20 a 33 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992 a podľa článku 9 a prílohy I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a články 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení na účely článku 20 zmluvy z 8. januára 1993 o určení sídla zamestnávateľa a trvalého pobytu na účely uplatňovania článku 20 dohovoru z 29. októbra 1992 o sociálnom zabezpečení. V tejto súvislosti súd vzhľadom na vznesené námietky navrhovateľa konštatoval, že odporkyňa správne aplikovala ustanovenia článku 20 ods. 1 Zmluvy a článok 15 ods. 1 Správnej dohody, nakoľko navrhovateľ mal k 31.12.1992 zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky, a preto obdobie do 31.12.1992 v súlade s článkom 20 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení je jednoznačne obdobím získaným podľa právnych predpisov českej republiky, na zhodnotenie ktorého je príslušná Česká správa sociálneho zabezpečenia Praha v Českej republike a nie odporkyňa. Navrhovateľovi bola doba zamestnania a výška zárobkov získaných na území Slovenskej republiky od 1.1.1993 hodnotená podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia o dobe zamestnania a zárobku, ktoré sú vystavované zamestnávateľskou organizáciou a táto organizácia zodpovedá za správnosť evidenčných podkladov. Evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia (poistenia) sú podkladom pre odporkyňu pre hodnotenie doby zamestnania a zárobku. Súd konštatuje, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by voči ostatným žiadateľom o dávku sa postupovalo iným spôsobom ako v jeho prípade, a preto na námietku navrhovateľa, že je diskriminovaný neprihliadol. Súd ďalej konštatuje, že umožnenie vzniku nároku na vyrovnávací príplatok poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok bolo riešené až zákonom č. 140/2015 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý je účinný od 1.1.2016, pričom v ustanovení § 69b až 69d cit. zákona sú upravené podmienky nároku na vyrovnávací príspevok, jeho výška a trvanie nároku na vyrovnávací príspevok. Navrhovateľovi teda až od 1.1.2016 pri splnení podmienok uvedených v ustanovení § 69b ods. 1 môže vzniknúť nárok na vyrovnávací príspevok, pričom predtým zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ani iný právny predpis takúto možnosť neumožňoval. Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala pri priznaní starobného dôchodku navrhovateľa a pri výpočte jeho výšky v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe preukázanej doby zamestnania navrhovateľa a odporkyňa postupovala správne aj pri jeho zvýšení odo dňa jeho priznania navrhovateľovi. Súd zároveň poukazuje na to, že postup, ktorého sa navrhovateľ domáhal, t.j. mu boli zhodnotené aj doby poistenia, ktoré získal na území Českej republiky do 31.12.1992, nemá oporu v uvedených platných predpisoch Európskej únie ani v stále platnom článku 20 ods. 1 Zmluvy a článku 15 ods. 1 Správnej dohody, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11. apríla 2016 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave.