Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/117/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200907 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200907.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: B. U., R. Q. X/XXX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka, so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KM-OLVS-25/2016/OPK zo dňa 04.05.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 30.05.2016 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: KM-OLVS-25/2016/OPK vydaného dňa 04.05.2016, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného obsahuje: personálny rozkaz číslo: 399 zo dňa 27.04.2015 o ustanovení žalobcu do funkcie na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach, personálny rozkaz číslo: 718 o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru dňom 31.12.2015, žiadosť žalobcu o výsluhový dôchodok z 09.11.2015, výpis z evidencie - podklad na účely výpočtu dávky výsluhového zabezpečenia, výpočet výsluhového dôchodku žalobcu. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 11.02.2016 rozhodnutie Č. p.: SPOU-OSZ-42971-8/2016-VZ, ktorým bol žalobcovi priznaný od 01.01.2016 výsluhový dôchodok vo výške 694,30 € mesačne, a to v súlade s § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a), § 58 ods. 1, 3 a § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z. z.). Prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobcovi bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru 25 rokov a 97 dní a nebola mu podľa § 58 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. započítaná doba služobného pomeru z dôvodu jeho dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bez doplatenia rozdielu, o ktorý bol služobný plat skrátený za obdobie od 08.04.2009 do 07.10.2009. 4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania voči vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: KM-OLVS-25/2016/OPK zo dňa 04.05.2016, odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal zistený skutkový stav, stručný obsah prvostupňového rozhodnutia, odvolania žalobcu voči nemu a zistil nepresnosť pri vyjadrení doby trvania služobného pomeru v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia kde mala byť správne uvedená doba trvania služobného pomeru žalobcu 25 rokov a 280 dní. Zároveň žalovaný zaujal stanovisko k námietkam žalobcu vznesených v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré argumentačne odôvodnil obdobne ako súdu zaslané písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 24.01.2015. Žaloba. 6. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu veci pokladal za rozporné s obsahom spisov, rozhodnutie pokladal za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov a zároveň mal za to, že v správnom konaní sa vyskytla vada spočívajúca v nesprávnom právnom výklade právoplatných súdnych rozhodnutí na vec sa vzťahujúcich. 7. Žalobca uviedol, že prvostupňovým správnym rozhodnutím číslo: SPOU-OSZ-42971-8/2016-VZ vydaným dňa 11.02.2016 mu bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške 694,30 € mesačne. Do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej na vznik nároku na výsluhový dôchodok mu bolo započítané celkovo 25 rokov a 280 dní. Nebola mu správne započítaná náhradná vojenská služba v trvaní od 01.10.1989 do 28.02.1990 ako ani doba od 08.04.2009 do 07.10.2009, počas ktorej bol podľa žalovaného dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, pričom za uvedené obdobie mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý mu bol skrátený jeho služobný plat. 8. Mal za to, že dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, pre ktoré mu nebola do doby trvania služobného pomeru zarátaná doba od 08.04.2009 do 07.10.2009 neboli správne. Poukázal na to, že o jeho dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby bolo rozhodnuté podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. z dôvodu, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. Právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/189/2012 zo dňa 03.09.2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/4/2014 zo dňa 25.02.2015 bolo napadnuté rozhodnutie Ministerstva vnútra a personálny rozkaz ministra vnútra SR číslo: 139, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru zrušený, a to z dôvodu, že mu nebolo preukázané obzvlášť hrubé porušenie služobných povinností a služobnej prísahy. Tým, že došlo k právoplatnému zrušeniu vyššie uvedeného personálneho rozkazu, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru a on nastúpil do štátnej služby mal prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný zobrať do úvahy, že bol po celý čas v služobnom pomere. V danom prípade sa aj dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončilo. Iný výklad by bolo v rozpore so zákonom a zakladal by svojvôľu služobného úradu a zároveň by nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený vo vyššie uvedenom rozsudku. Vyjadrenie žalovaného. 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 24.01.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň sa vyjadril k vzneseným námietkam v podanej žalobe ako aj ku konaniu, ktoré jej podaniu predchádzalo. Uviedol, že podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. sa do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre vznik nároku na výsluhový dôchodok zarátava aj skutočná doba výkonu náhradnej vojenskej služby a táto u žalobcu trvala od 1.10.1989 do 28.02.1990 a bola žalobcovi aj započítaná. V súlade s § 58 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. do doby trvania služobného pomeru žalobcu sa mu nezapočítala doba jeho dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby v trvaní od 08.04.2009 do 07.10.2009, pričom mu nebol za toto obdobie doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak je dôvodne podozrivý, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. Žalobca bol personálnym rozkazom ministra vnútra SR číslo: 176/2009 zo dňa 08.04.2009 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, a to dňom 08.04.2009 a následne bol personálnym rozkazom ministra vnútra SR číslo: 139 zo dňa 09.04.2009 prepustený zo služobného pomeru. Tento personálny rozkaz bol rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/4/2014 zo dňa 25.02.2015, právoplatným 24.04.2015 v plnom rozsahu zrušený a následne bol dňa 25.04.2015 žalobca ustanovený do funkcie Odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Podľa § 46 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. platí, že ak bolo zrušené rozhodnutie o prepustení policajta, ktorý bol v čase skončenia služobného pomeru dočasne pozbavený výkonu štátnej služby dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby trvá, ak trvajú podmienky uvedené v § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin, pričom dočasné pozbavenie môže trvať najdlhšie na 6 mesiacov. Po zrušení personálneho rozkazu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru vyššie uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR žalovaný prihliadol na skutočnosť, že žalobcovi nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, nakoľko bol dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin a preto v danej veci postupoval podľa ustanovenia § 46 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z., keďže v čase prepustenia zo služobného pomeru bolo proti žalobcovi vedené trestné konanie a toto dosiaľ nebolo právoplatne skončené. 10. Zároveň žalovaný poukázal na ustanovenie § 105 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého, ak sa po skončení služobného pomeru preukáže, že nebol dôvod na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, dávka výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí. Potom v prípade, ak bude žalobcovi doplatený rozdiel jeho kráteného platu do doby trvania jeho služobného pomeru sa započíta aj doba dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby v období od 08.04.2009 do 07.10.2009 a následne sa mu priznaná výška výsluhového dôchodku a odchodného prepočíta. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 11. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby boli vydané v súlade so zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 58 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 328/2002 Z. z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba a) výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu b)trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993. 16. Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. do doby trvania služobného pomeru podľa odsekov 1 a 2 sa nezapočítavajú u policajta okrem hasiča doby prerušenia výkonu funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat alebo neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v § 6 ods. 7 a doby neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby. 17. Podľa § 105 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. ak sa po skončení služobného pomeru preukáže, že u policajta alebo profesionálneho vojaka nebol dôvod na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby alebo na zaradenie mimo činnej štátnej služby z dôvodu, že sa stal dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu, dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia alebo výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí. 18. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin. 19. Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak trestné stíhanie o tomto trestnom čine nebolo právoplatne skončené, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru. 20. Podľa § 46 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. ak bolo zrušené rozhodnutie o prepustení policajta, ktorý bol v čase skončenia služobného pomeru dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby trvá, ak trvajú podmienky uvedené v odseku 1 písm. b) a v odseku 2. 21. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 22. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 23. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 24. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 25. Podstatnou námietkou žalobcu bolo právne posúdenie veci žalovaným z hľadiska započítania doby od 08.04.2009 do 07.10.2009 do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre vznik nároku na výsluhový dôchodok žalobcu. Predmetné obdobie predstavuje časový úsek 6 mesiacov, počas ktorého bol podľa žalovaného (na základe názoru žalobcu nesprávne) žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a zároveň mu nebol za toto obdobie doplatený rozdiel, o ktorý bol skrátený jeho služobný plat. 26. Súd z obsahu administratívneho spisu a vyjadrení účastníkov zistil, že žalobca bol personálnym rozkazom ministra vnútra SR číslo: 179/2009 zo dňa 08.04.2009 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby (dňom 08.04.2009) a následne vydaným personálnym rozkazom ministra vnútra SR číslo: 139 z 09.04.2009 bol prepustený zo služobného pomeru. Personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru bol na základe žaloby žalobcu podrobený súdnemu prieskumu, pričom Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Sžo/4/2014 (právoplatným 24.02.2015) tento personálny rozkaz zrušil a žalobca bol dňom 25.02.2015 ustanovený do funkcie na KR PZ v Košiciach. 27. Pri posúdení zákonnosti postupu správnych orgánov pri určení doby trvania služobného pomeru súd musí zohľadniť všetky zákonné ustanovenia upravujúce vzniknutú situáciu. Potom v zmysle § 46 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. platí, že v prípade, ak aj bolo zrušené rozhodnutie o prepustení policajta zo služobného pomeru (v danom prípade vyššie uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR) a tento bol v čase skončenia služobného pomeru dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, takéto dočasné pozbavenie trvá v prípade, ak trvajú podmienky, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby - dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. 28. Zákon presne vymedzuje situáciu, ktorá nastala v prípade žalobcu pri priznaní dávky výsluhového dôchodku. V prejednávanej veci bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., a to z dôvodu podozrenia, že spáchal trestný čin. Súd mal za preukázané, že v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí (a aj v čase rozhodovania súdu vo veci) bolo (a stále je) vedené voči žalobcovu trestné konanie, ktoré ani v súčasnosti nie je právoplatne skončené. Taktiež žalobcovi doposiaľ nebol zo strany jeho zamestnávateľa (KR PZ v Košiciach) doplatený rozdiel, o ktorý bol krátený jeho služobný plat počas doby (08.04.2009 až 07.10.2009) kedy bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Potom, tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pri určení výšky výsluhového dôchodku žalobcu postupovali podľa § 58 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. a takýto ich postup bol plne v súlade so zákonom. Zároveň súd poukazujúc na ust. § 105 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. a uvádza, že v prípade, ak sa zistí, že v danom prípade nebol dôvod na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu (tento bude právoplatne oslobodený spod obžaloby za vinu mu kladeného trestného činu) dôjde aj k prepočítaniu jeho výsluhového dôchodku a jeho zvýšeniu o dobu, počas ktorej bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Takže by nemalo dôjsť k ukráteniu žalobcu na dávke výsluhového dôchodku. 29. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce zo správneho poriadku - § 46, § 47), t. j. preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Zároveň musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať všetky náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi(zákon č. 328/2002 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 30. Súd v rámci súdneho prieskumu, ktorému podrobil žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov predchádzajúci jeho vydaniu a musí konštatovať, že správne orgány náležite zistili skutkový stav v rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci a zistený skutkový stav plne zodpovedá obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného. Napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky Správnym poriadkom stanovené formálne aj obsahové náležitosti naň kladené (podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. na konanie o dávkach sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní), obsahuje v primeranom rozsahu uvedený zistený skutkový stav veci, vyjadrenia a odvolacie námietky žalobcu, právne posúdenie veci (s uvedením príslušných právnych predpisov), riadne odôvodnenú správnu úvahu žalovaného ako aj vysporiadanie sa s námietkami žalobcu. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnené a žalovaný sa primeraným spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými v správnom konaní ako aj v jeho odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. 31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných námietok dôvodná nie je, napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, zodpovedajúcim postupom konajúcich správnych orgánov a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).