Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/110/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200949 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200949.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: ASBIS SK spol. s.r.o., so sídlom: Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, IČO: 31 382 541, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegeduš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 102893295/2016 zo dňa 07.04.2016 a č.: 102893198/2016 zo dňa 07.04.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č.: 102421923/2016 zo dňa 22.01.2016 a č.: 102421859/2016 zo dňa 22.01.2016 a rozhodnutie žalovaného č.: 102893295/2016 zo dňa 07.04.2016 a č.: 102893198/2016 zo dňa 07.04.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Súd žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : I. 1/ Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím zo dňa 22.01.2016 č.: 102421923/2016 vyrubil daňovému subjektu ASBIS SK spol. s. r. o., Tuhovská 33, 831 06 Bratislava rozdiel dane v sume 123 307,10 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 (týka sa veci vedenej pod sp. zn. 5S/110/2016). 2/ Správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty ASBIS SK spol. s. r. o., Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, IČO: 31 382 541, DIČ: 2020334195, IČ pre daň: SK2020334195 (ďalej len platiteľ) daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január 2014 a február 2014, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 21022179/2015 zo dňa 19.10.2015. Dňa 22.10.2015 správca dane doručil platiteľovi Protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, február 2014 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k Protokolu a na jeho prerokovanie. Platiteľ dane doručil správcovi dane dňa 22.11.2015 písomné Vyjadrenie k skutočnostiam uvádzaných v Protokole z daňovej kontroly zo dňa 12.11.2015, ktorý bol prerokovaný dňa 12.01.2016, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101015029/2016 zo dňa 12.01.2016. 3/ Daňovou kontrolou u platiteľa za zdaňovacie obdobie február 2014 bolo zistené, že platiteľ deklaroval nákup tovaru (Apple Ipad 16GB, Canon Cartridge) od spoločnosti PULZE s.r.o. a predložil správcovi dane dodávateľskej faktúry od spoločnosti dodávateľa PULZE s.r.o. pre odberateľa ASBIS SK spol. s r.o.: - F2014005 zo dňa 07.02.2014, dodací list k fa. č. F2014005, príjemka č. PE14002717, - F2014006 zo dňa 07.02.2014, dodací list k fa. č. F2014006, príjemka č. PE14002716, - F201407 zo dňa 10.02.2014, dodací list k fa. č. F2014007, príjemka č. PE14003976, - F2014008 zo dňa 10.02.2014, príjemka č. PE14003975. Uvedené dodávateľské faktúry platiteľ uhradil v dňoch 07.02.2014 a 10.02.2014, o čom boli založené platiteľom bankové výpisy z účtu platiteľa a vzájomný zápočet záväzkov a pohľadávok č. C1400550 zo dňa 12.03.2014 medzi platiteľom a dodávateľom PULZE s.r.o. Na základe uvedených dodávateľských faktúr si platiteľ uplatnil právo na odpočítanie DPH vo výške 123 307, 10 eur za zdaňovacie obdobie február 2014. 4/ V rámci výkonu uvedenej daňovej kontroly platiteľ uviedol v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9900430/5/4294355/2014/Dur zo dňa 19.09.2014 a č. 9900430/5/318605/2015/Dur zo dňa 11.02.2015, že nákup tovaru za platiteľa od spoločnosti PULZE s.r.o. osobne realizoval Ing. T. M., ktorý zároveň realizoval aj jeho následný predaj odberateľom platiteľa (TOP, a.s., Happy Trade co Ltd, Pelham s.r.o.). Kontakt medzi platiteľom a spoločnosťou PULZE s.r.o. vznikol tak, že J.. T. M. dostal email odo spoločnosti PULZE s.r.o., konkrétne od jej konateľa V. V. z emailovej adresy [email protected] <mailto:[email protected]> na emailovú adresu [email protected] <mailto:[email protected]>“. Následne sa s J.. T. M. emailom spojila aj asistentka V. V. p. P. W., s ktorou komunikoval emailom. Táto komunikácia prebiehala výlučne emailom, resp. telefonicky. V Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.09.2014 platiteľ uviedol, že prepravu nakupovaného tovaru od spoločnosti PULZE s.r.o. pre spoločnosť ASBIS spol. s.r.o. zabezpečoval dodávateľ, t.j. spoločnosť PULZE s.r.o., ktorá dopravila predmetný tovar priamo do skladu platiteľa na adresu Tuhovská 33, Bratislava. Ďalej uviedol, že nemá žiadné prepravné listy vzťahujúce sa k nakupovanému tovaru od spoločnosti PULZE s.r.o., neeviduje ŠPZ vozidiel, ktoré do skladu na adresu Tuhovská 33, Bratislava predmetný tovar priviezli a taktiež neeviduje ani názov dopravcu, ktorý uvedený tovar priviezol. Dňa 11.02.2015 správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní z ktorej vyplýva, že tovar nakúpený od spoločnosti PULZE s.r.o. sa nachádzal v sklade v Senci na adrese DVS Slovakia s.r.o., Diaľničná 6, Senec, kde mala spoločnosť PULZE s.r.o. uvedený tovar uskladnený. Platiteľ, konkrétne zamestnanec Ing. T. M., dostal informáciu od spoločnosti PULZE s.r.o., že uvedený tovar sa nachádza v sklade v Senci a následne zaslal informáciu o zrealizovaní obchodu logistom spoločnosti ASBIS SK spol. s.r.o., konkrétne pánovi C.i M. , ktorý následne zabezpečil prepravu tovaru zo skladu DVS Slovakia s.r.o., Senec do skladu spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o. Bratislava. Platiteľ sa emailom nakontaktoval na sklad DVS Slovakia s.r.o., Diaľničná 6, Senec a prepravu uvedeného tovaru zo skladu v Senci do skladu platiteľa na adrese Tuhovská 33, Bratislava zabezpečil platiteľ prostredníctvom spoločnosti CARGO EXPERT s.r.o. Platiteľ predložil správcovi dane faktúry za prepravu vystavené spoločnosťou CARGO EXPERT s.r.o. č. faktúry 2014001 zo dňa 15.01.2014, 2014020 zo dňa 14.02.2014, č. 2014035 zo dňa 14.03.2014. 5/ Na základe predložených dokladov platiteľ tovar uvedený na dodávateľský faktúrach č. F 2014005, F 2014006, F 2014007, F. 2014008, ktorý mal platiteľ nakúpiť od spoločnosti PULZE, s.r.o. bol následne dodaný z tuzemska do iných členských štátov (Česká republika, Taliansko, Holandsko), ako oslobodené dodanie tovaru, podľa § 43 zákona o DPH pre nadobúdateľov identifikovaných pre daň iných členských štátov: - TOP a.s. Na Veselí 1206/14, Praha 4-Nusle - HAPPY Trade co Ltd, Todor Aleksandrov Blvd., 1303 Sofia, Bulharsko 28 - Pelham, s.r.o., Bulharská 996/20, Praha 10-Vršovice. 6/ Platiteľ dane predložil správcovi dane odberateľské faktúry č. 146011487 zo dňa 10.02.2014 (vystavená pre spoločnosť TOP, a.s. v sume 261.360,- eur), č. 146016222 zo dňa 25.02.2014 (vystavená pre odberateľa HAPPY Trade co Ltd v sume 117.936,- eur), č. 146016223 zo dňa 25.02.2014 (vystavená pre odberateľa Pelham, s.r.o. v sume 267.292, 80 eur). Uvedené dodanie tovaru pre zahraničných odberateľov, platiteľ zahrnul do roku 2016 (a zároveň aj do r. 2015) daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobie február 2014 ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH. Prepravu tovaru platiteľ z územia tuzemska na území iného členského štátu pre spoločnosť odberateľa TOP a.s. zabezpečoval platiteľ, pričom prepravu tovaru mal fyzicky vykonať slovenský dopravca CARGO EXPERT s.r.o. Preprava tovaru z územia Slovenska na územie Talianska pre odberateľa HAPPY Trade co Ltd zabezpečoval platiteľ prostredníctvom prepravcu PROFINAC - MR s.r.o. Bratislava, pričom prepravu tovaru mal vykonať slovenský dopravca SCHRAMM trans s.r.o. Dolná Streda. Platiteľ dane predložil správcovi dane faktúru za prepravu tovaru č. 201420064 zo dňa 10.03.2014 (vystavenú spoločnosťou PROFINAC-MR, s.r.o.), CMR č. SK1838707. Prepravu tovaru z územia tuzemska na územie Holandska pre nadobúdateľa Pelham, s.r.o. zabezpečoval platiteľ prostredníctvom prepravcu CARGO EXPERT s.r.o., pričom prepravu tovaru mal fyzicky vykonať český dopravca DODO-AUTO, s.r.o. Brezany a platiteľ predložil faktúru za prepravu č. 2014035 zo dňa 14.03.2014, CMR č. SK3667659. 7/ Správca dane uviedol, že zistil v priebehu daňovej kontroly, že jediným konateľom spoločnosti PULZE s.r.o. v čase deklarovaných dodávok bol V. V., ktorý mal realizovať dodávky tovaru pre platiteľa a preto ho dňa 21.10.2014 vypočul ako svedka v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u platiteľa. V zápisnici z pojednávania zo dňa 21.10.2014 svedok uviedol, že spoločnosť PULZE s.r.o. nespolupracovala so spoločnosťou ASBIS SK spol. s.r.o., nedodala platiteľovi žiaden tovar, nevystavila pre platiteľa žiadne faktúry, nesplnomocnila žiadnu osobu na uzatváranie obchodných vzťahov, ani na realizovanie dodávok tovaru v mene spoločnosti PULZE s.r.o. Na predmetných faktúrach sa nachádzal aj odtlačok pečiatky spoločnosti PULZE s.r.o. s podpisom, svedok uviedol, že odtlačok pečiatky nepatrí spoločnosti PULZE s.r.o. a podpis, ktorý je na uvedený na predmetných faktúrach mu nepatrí. 8/ Správca dane v priebehu ústneho pojednávania dňa 21.10.2014 dal k nahliadnutiu svedkovi email odoslaný z emailovej adresy „J. na emailovú adresu [email protected] dňa 21.02.2014 o 8:02, na ktorom je uvedené: Alena Poláková, PULZE s.r.o., Štúrova 286, 059 21 Svit, [email protected] 421 949 856 188. Z výpovede svedka vyplýva, že emailovú adresu [email protected] spoločnosť PULZE s.r.o. nikdy nemala ani on ako konateľ a emailovú adresu [email protected] nepozná. Osoba P. W., ktorá je na tom uvedená nepozná a na emailovú adresu [email protected] žiaden email neposielal a osobu J.. T. M. nepozná. 9/ Správca dane vypočul dňa 20.10.2014 zamestnanca J. M., ako svedka, ktorý osobne realizoval nákup tovaru za spoločnosť ASBIS spol. s r.o. od spoločnosti PULZE s.r.o. a jeho následný predaj. Ing. T. M. v priebehu pojednávania uviedol, že s konateľom spoločnosti PULZE s.r.o. sa osobne nikde nestretol, s konateľmi dodávateľov, resp. odberateľov spoločnosti ASBIS spol. s.r.o. sa približne na 99% osobne nikdy nestretol. Opísal ako prebehla predmetnú obchodnú transakciu so spoločnosťou PULZE s.r.o., že v uvedenom čase dostal ponuku od tejto spoločnosti, pozrel si webovú stránku a zistil, že sa zaoberajú uvedenými komoditami a zároveň na email p. V. V. zaslal tzv. aplikačný formulár na vyplnenie, ktorý obsahoval kompletné informácie o tejto spoločnosti, napr. kontakty na firmu, emaily, bankové spojenie a iné. Zároveň požiadal o výpis z obchodného registra spoločnosti PULZE s.r.o., potvrdenie o platnosti IČ DPH a následne poslal firemný ServiceDesk. Následne po obdržaní uvedených podkladov platiteľ zaevidoval túto spoločnosť ako dodávateľa (resp. odberateľa). Spoločnosť PULZE s.r.o. ponúkla tovar na email Ing. T. M., ktorý následne hľadal zákazníkov, ponuku potvrdil až vtedy, keď našiel zákazníka. Ponuku zaevidoval ako nákupnú objednávku a ponuku poslal odberateľovi ako tzv. predajnú objednávku, na základe ktorej zákazníci uhradili výšku fakturovanej sumy, následne boli uhradené faktúry dodávateľovi PULZE s.r.o. 10/ Správca dane za účelom preverovania zisťoval u právneho nástupcu spoločnosti PULZE s.r.o. daňového subjektu REPASE, s.r.o. Kapušany a zaslal dožiadanie prostredníctvom miestne príslušného správcu dane. Z odpovede na dožiadanie vyplynulo, že spoločnosť REPASE, s.r.o. nemá k dispozícii účtovníctvo spoločnosti PULZE s.r.o., nedisponuje jeho záznamami o DPH, faktúrami, dodacími listami, bankovými výpismi, prípadne inými dokladmi za predmetné zdaňovacie obdobie. 11/ Tovar nakúpený od spoločnosti PULZE s.r.o. sa mal nachádzať v sklade v Senci, na adrese: DSV Slovakia s.r.o. Diaľničná 6, 903 01 Senec, kde bol jej tovar uskladnený. Správca dane vykonal dňa 04.03.2015 miestne zisťovanie, o čom spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní a zistil, že daňový subjekt DVS Slovakia s.r.o. v preverovanom období skladoval tovar pre spoločnosť PULZE s.r.o. Spolupráca medzi týmto subjektmi začala tak, že p. P. (W., s.r.o.) emailom zo dňa 04.09.2013 kontaktovala DSV Slovakia s.r.o., že má záujem o skladovanie drobnej elektroniky vysokej hodnoty (tablety, mobilné telefóny, herné konzoly, atď.) Uskladnenie tovaru v uvedenej spoločnosti kde mala spoločnosť PULZE s.r.o. tovar uskladnený, bolo riadené na základe pokynov p. P. W. prostredníctvom emailovej komunikácie, resp. telefonicky. P. P. W. emailom zaslala odsúhlasenie zmluvy a uviedla, že ju konateľ podpíše a zašlú ju späť oscanovanú avšak nikdy takto podpísanú zmluvu neobdržali. Spolupráca prebiehala len na základe emailov, za spoločnosť PULZE s.r.o. nebol nikdy nikto prítomný pri uskladňovaní tovaru a vypovedanie skladovania prebehlo emailom zaslaným p. P. W.. Spoločnosť predložila správcovi dane dokumentáciu o príjme tovaru a jeho výdaji, emailovú komunikáciu, CMR doklady, dodacie listy, evidenčné čísla vozidiel. Tovar bol poistený. S tovarom manipulovali len presne určení pracovníci a spoločnosť PULZE s.r.o. si uskladnený tovar dala pripoistiť. Spoločnosť DSV Slovakia s.r.o. tovar iba preberala na paletách ale ho nekontrolovala a pri prijatí tovaru potvrdila CMR doklady, ktoré predložil vodič a pri výdaji tovaru príslušný doklad potvrdil šofér, ktorý prevzal tovar. Za poskytnuté služby vystavila (mesačne) pre spoločnosť PULZE s.r.o. fa. č. K1195084, K1197993, K1200644, K1202383, K1204111. Dňa 31.03.2014 spoločnosť PULZE s.r.o. ukončila spoluprácu s spoločnosťou DSV Slovakia s.r.o. 12/ Prepravu tovaru zo skladu DSV Slovakia s.r.o. do skladu platiteľa zabezpečoval platiteľ prostredníctvom spoločnosti CARGO EXPERT s.r.o. Správca dane vykonal dňa 05.05.2015 miestne zisťovanie uvedeného daňového subjektu, o čom bola spísaná aj Zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 05.05.2015, z ktorej vyplýva spolupráca a preprava tovaru zo spoločnosti DSV Slovakia s.r.o. pre platiteľa a tieto objednávky na prepravu tovaru sa uskutočňovali telefonicky za platiteľa objednávky vybavoval pán TJ.. Vozidlá z Bratislavy do Senca neprevážali žiaden tovar, tovar bol naložený na vozidlá v sklade v DSV Slovakia s.r.o. a vyložený z vozidiel u platiteľa na adrese Tuhovská 33, Bratislava. Vodičovi odovzdali pri výdaji tovaru dodací list, ktorý odovzdal u platiteľa pri vykládke tovaru. Za vykonanú prepravu tovaru daňový subjekt CARGO EXPERT s.r.o. vystavil dodávateľské faktúry č. 20140001 zo dňa 15.01.2014, č. 2014020 zo dňa 14.02.2014 a č. 2014035 zo dňa 14.03.2014. 13/ Správca dane za účelom preverovania dodávok tovaru platiteľom z územia Slovenska na územie Českej republiky pre českého odberateľa TOP a.s. podľa odberateľskej fa. č. 146011487 zo dňa 10.02.2014 požiadal žalovaného o medzinárodnú výmenu daňových informácií v súvislosti s reálnosťou dodania tovaru uvedeného na tejto faktúre. Správca dane z odpovede na uvedenú žiadosť o medzinárodnú výmenu tovaru zistil, že v období 09/2013 - 02/2014 nakupoval daňový subjekt TOP a.s. tovar výlučne od spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o. a následne deklaroval predaj tovaru pre zahraničných odberateľov s Poľska, Litvy a Veľkej Británie. Prepravu tovaru z územia Slovenska na územie Českej republiky pre českého nadobúdateľa TOP a.s. zabezpečoval platiteľ prostredníctvom slovenského dopravcu CARGO EXPERT s.r.o., ktorý mal fyzicky vykonať predmetnú prepravu tovaru. Správca dane vykonal dňa 21.11.2014 u neho miestne zisťovanie, z ktorého bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní a zistil, že preprava tovaru bola vykonaná vozidlom BA713MP (CMR č. SK3667700). Daňový subjekt CARGO EXPERT s.r.o. vystavil odberateľskú faktúru č. 2014020 zo dňa 14.02.2014 pre platiteľa. 14/ Za účelom preverenia dodávok tovaru platiteľom z územia Slovenska na územie Talianska pre bulharského odberateľa Happy Trade co Ltd podľa odberateľskej faktúry č. 146016222 zo dňa 25.02.2014 správca dane požiadal žalovaného o medzinárodnú výmenu daňových informácií v súvislosti s reálnosťou dodania deklarovaného tovar na odberateľskej fa. č. 146016222. Z odpovede zo dňa 26.08.2015 správca dane zistil, že bulharská daňová správa nevie poskytnúť informáciu o osobe, ktorá objednala tovar, ako bola objednávka zadaná a ako bol nadviazaný kontakt medzi dodávateľom a jeho odberateľom. Bulharská daňová správa uviedla, že podľa dokladov tovar bol dodaný na adresu v Taliansku, tovar bol zaúčtovaný a bolo odovzdaný spoločnosti MTS TRANSPORTI SNC. Prepravu tovaru z územia Slovenska na územie Talianska pre uvedeného bulharského nadobúdateľa zabezpečoval platiteľ prostredníctvom slovenského dopravcu PROFINAC-MR s.r.o., Stará Vajnorská 21, Bratislava, pričom prepravu tovaru mal fyzicky vykonať slovenský dopravca SCHRAMM trans, s.r.o. Na základe uvedených skutočností vykonal správca dane miestne zisťovanie u daňového subjektu PROFINAC- MR s.r.o. o čom spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 29.01.2015 z ktorej vyplynulo, že tento zabezpečil vykonanie prepravy tovaru pre platiteľa z územia Slovenska na územie Talianska vozidlom EČV: Ga686BZ/GA808YH, na základe CMR dokladu č. SK1838707. Za vykonanú prepravu z územia Slovenska na územie Talianska na základe CMR č. SK1838707 a vyhotovil pre platiteľa faktúru č. 201420064 zo dňa 10.03.2014. 15/ Za účelom preverenia dodávky tovaru platiteľom z územia Slovenska na územie Holandska pre českého odberateľa Pelham, s.r.o. podľa odberateľskej fa. č. 146016223 zo dňa 25.02.2014 správca dane požiadal žalovaného o medzinárodnú výmenu daňových informácií v súvislosti s reálnosťou dodania tovaru deklarovaného na fa. č. 146016223. Z odpovede na uvedenú žiadosť zo dňa 18.06.2015 vyplynulo, že český daňový subjekt Pelham, s.r.o. je pre správcu dane v súčasnej dobe nekontaktný, správcovi dane nie je známy žiaden telefonický kontakt a za obdobie február 2014 daňový subjekt Pelham, s.r.o. nedeklaroval žiadne prijatie tovaru z iného členského štátu. Prepravu tovaru na územie Holandska pre nadobúdateľa Pelham, s.r.o. zabezpečoval platiteľ prostredníctvom prepravcu CARGO EXPERT s.r.o., pričom mal prepravu fyzicky vykonať český dopravca DODO - auto s.r.o. Na základe týchto skutočností vykonal správca dane dňa 21.11.2014 miestne zisťovanie u daňového subjektu CARGO EXPERT s.r.o., o čom spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní z ktorej vyplynulo, že zabezpečoval vykonanie prepravy tovaru pre platiteľa z územia Slovenska do Holandska vozidlom 8B96789 CMR č. SK3667659 a za vykonanú prepravu vystavil faktúru č. 2014035 zo dňa 14.03.2014 pre platiteľa. 16/ Na otázku správcu dane týkajúcu sa spôsobu preverovania obchodných partnerov, v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 11.02.2015 platiteľ uviedol, že IN.k zaslal na email iN. <.> tzv. aplikačný formulár na vyplnenie, ktorý obsahuje kompletné informácie o danej firme, napr. kontakty na firmu, telefón, emaily, bankové spojenie a iné. Zároveň požadoval emailom výpis z obchodného registra spoločnosti PULZE s.r.o., potvrdenie o platnosti jeho IČ DPH, ktoré boli následne zaslané platiteľovi elektronicky na service desk platiteľa. Overovanie tuzemských obchodných partnerov platiteľa preveruje interný počítačový systém platiteľa kontrolou IČ DPH partnera, toto nastavenie je zadané automaticky v systéme. Následne na základe týchto podkladov platiteľ zaeviduje uvedenú spoločnosť ako dodávateľa (odberateľa). Platiteľ aplikačný formulár vypĺňa iba pri zahraničných obchodných partneroch. 17/ Správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, pričom preverovaním bola zistená skutočnosť, že dodávateľ tovaru nebola spoločnosťou PULZE s.r.o. zastúpená Martinom Matúšom (jediným konateľom oprávnený konať za spoločnosť PULZE s.r.o.). Spoločnosť PULZE s.r.o. nespolupracovala s platiteľom nedodala mu žiaden tovar, nevystavila faktúry, nesplnomocnila žiadnu osobu na uzavieranie obchodných vzťahov, ani na realizovanie dodávok tovaru. Konateľ spoločnosti PULZE s.r.o. nevystavil uvedené faktúry, odtlačok pečiatky, ktorý je na faktúrach spoločnosti nepatrí, a ani podpis na faktúrach nie je jeho. Ďalej konštatuje, že napriek predloženým výpisom z bankového účtu o úhrade deklarovaného tovaru, ktorý bol vykonaný z účtu platiteľa na účet spoločnosti PULZE s.r.o., ktorý je uvedený na predložených faktúrach predmetné úhrady však nedokazujú skutočnosť, že spoločnosť PULZE s.r.o. dodala spoločnosti platiteľa, a že spoločnosti PULZE s.r.o. vznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Na základe zistených skutočností správca dane uviedol, že platiteľ si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie február 2014 vo výške 123.307,10 eur, čím porušil § 49 ods. 2 pís. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. 18/ Žalovaný rozhodnutím č: 102893295/2016 zo dňa 07.04.2016 v zmysle § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 102421923/2016 zo dňa 22.01.2016, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 v sume 123.307,10 eur daňovému subjektu ASBIS SK spol. s r.o., potvrdil. 19/ Žalovaný po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa s ním stotožňuje v celom rozsahu považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne. 20/ V rámci výkonu predmetnej daňovej kontroly správca dane postupoval v zmysle zásad správy daní podľa § 3 Daňového poriadku, pričom chránil záujmy štátu a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. V zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. V zmysle § 24 Daňového poriadku správca dane pri dokazovaní dbal, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňových priznaniach alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane postupoval v súlade s príslušnými legislatívnymi ustanoveniami tak, aby neboli porušené žiadne zákonné práva daňového subjektu. Dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri výkone daňovej kontroly vyšlo najavo. Svoje závery opieral aj o judikatúru Súdneho dvora (rozsudok vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL), z ktorej vyplýva, že daňový subjekt musí jednať v dobrej viere, aby sa mohol dovolávať svojho nároku, t. j. práva na odpočítanie DPH, na ktorý sa judikatúra Súdneho dvora priamo vzťahuje. 21/ V priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly správca dane zistil, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie február 2014 vo výške 123.307,10 eur, čím porušil § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 22/ Na základe zistených skutočností spoločnosť PULZE s.r.o. (dodávateľ tovaru) nespolupracovala s ASBIS SK spol. s r.o. (ďalej iba „daňový subjekt“), ktorému reálne nedodala žiadny tovar, nevyhotovila žiadne faktúry, nesplnomocnila žiadnu osobu na uzatváranie obchodných vzťahov, ani na realizovanie dodávok tovaru v mene spoločnosti PULZE s.r.o. Na predmetných faktúrach sa nachádzal aj odtlačok pečiatky spoločnosti PULZE s.r.o. s podpisom. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. Martina Matúša spoločnosť PULZE s.r.o. predmetné faktúry nevystavila, odtlačok pečiatky, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach jej nepatrí a podpis, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach nepatrí V. V.. Spoločnosť PULZE, s.r.o. poprela dodanie tovaru pre daňový subjekt, nevyhotovila žiadne faktúry, nesplnomocnila žiadnu osobu na uzatváranie obchodných vzťahov, ani na realizovanie dodávok tovaru v mene spoločnosti PULZE s.r.o. a preto si daňový subjekt PULZE, s.r.o. nemohol uplatniť daň voči daňovému subjektu. Z uvedeného dôvodu faktúry predložené daňovým subjektom v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly nepreukazujú nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. 23/ S poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku je potrebné uviesť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje predloženie faktúr, dodacích listov, ale platiteľ musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Správca dane na základe zistených skutočností nespochybnil existenciu tovaru, preverovaním však bola zistená skutočnosť, že dodávateľom tovaru nebola spoločnosť PULZE s.r.o. zastúpená jediným konateľom oprávneným konať za spoločnosť PULZE s.r.o. - p. V. V.. 24/ K nadviazanie a priebeh obchodnej spolupráce s dodávateľom žalovaný uviedol, že daňový subjekt deklaroval od spoločnosti PULZE s.r.o. nákup tovaru len v obdobiach október 2013 až február 2014. Obchodná spolupráca medzi spoločnosťami prvýkrát začala v októbri 2013 a trvala do februára 2014. Vždy tieto obchody vybavoval obchodník J. M. a komunikácia prebiehala vo všetkých obdobiach rovnako, t. j. prostredníctvom emailov s osobou, ktorá bola v následných emailoch uvedená ako P. W. - asistentka p. V. V., konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. Predmetom obchodu bol vždy tovar vo veľkom množstve a nie zanedbateľnej hodnoty. Samotný obchod a komunikácia medzi dodávateľom PULZE s.r.o. a daňovým subjektom prebiehala dosť neštandardne, t. j. spoločnosti komunikovali výhradne prostredníctvom emailov. Kontakt medzi daňovým subjektom a spoločnosťou PULZE s.r.o. vznikol tak, že Ing. T. M. dostal email od osoby, ktorá bola v emaile uvedená ako V. V. (konateľ) z emailovej adresy [email protected]" na emailovú adresu [email protected]". Následne sa s J.. T. M. emailom spojila asistentka V. V. p. P. W., s ktorou komunikoval emailom, pričom bližšia identifikácia tejto osoby nie je známa. Za daňový subjekt komunikoval výhradne jej zamestnanec J.. T. M., ktorý po prijatí vyplneného tzv. aplikačného formulára, výpisu z obchodného registra spoločnosti PULZE s.r.o. a potvrdenia o platnosti IČ DPH spoločnosti PULZE, s.r.o. posúdil a vyhodnotil partnera ako vhodného na uzavretie obchodu a začal s ním obchodovať v mene daňového subjektu. Práve tento obchodník - kontakt získaný z emailu považoval za dôveryhodný na uzavretie obchodných transakcií v nie malom rozsahu. Z emailovej komunikácie ďalej vyplynulo, že J.. T. M. jednal s osobou ktorá bola v emaile uvedená ako konateľ spoločnosti PULZE s.r.o. V. V. a s osobou ktorá bola v následných emailoch uvedená ako P. W. - asistentka V. V.. Správca dane zároveň poukazuje na skutočnosť, že daňový subjekt v odvolaní sa o osobe „P. W." (ktorá podľa vyjadrenia daňového subjektu ASBIS SK spol. s r.o. mala byť asistentkou jediného konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. p. V.) už vôbec nezmieňuje. Osobu P. ktorá mala byť asistentkou jediného konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. p. V. V. - p. V. V. nepozná. Taktiež ani daňový subjekt počas výkonu predmetnej daňovej kontroly a ani v predmetnom Vyjadrení k protokolu neuviedol bližšiu identifikáciu tejto osoby - napr. bydlisko, resp. nepredložil žiaden doklad, na základe ktorého by táto osoba (P. W.) bola poverená realizovať obchody v mene spoločnosti PULZE s.r.o. Taktiež ani J.. T. M., ktorý bol vypočutý ako svedok pri ústnom pojednávaní dňa 20.10.2014, neuviedol bližšiu identifikáciu tejto osoby. Vzhľadom na informáciu, ktorú mal správca dane k dispozícií od daňového subjektu, t. j. len meno a priezvisko predmetnej osoby (P. W.), správca dane nemal možnosť identifikovať ani ju predvolať ako svedka, nakoľko sa jedná o častejšie používané meno a priezvisko na Slovensku, ale aj napr. v Českej republike. Taktiež nie je známe, či sa jedná o občana Slovenskej republiky, resp. iného členského štátu, správca dane bez bližšej identifikácie tejto osoby nemal možnosť zistiť bližšie údaje o tejto osobe. Je vecou opatrnosti a obozretnosti každého daňového subjektu, aby si v záujme minimalizácie obchodného rizika riadne preveril osoby, s ktorými uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť. Daňový subjekt nepostupoval starostlivo, keďže nevedel vierohodne objasniť uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Znakom jednej zo zásad obchodného práva t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania spoločnosti. Uvedenú skutočnosť ustálil aj v rozsudku Najvyšší súd SR sp.zn. 5Sžf/97/2009. 25/ Žalovaný k uskutočnenie úhrad za tovar daňovým subjektom spoločnosti PULZE s.r.o. uviedol, že aj keď boli uskutočnené prevody peňažných prostriedkov z účtu daňového subjektu na účet spoločnosti PULZE s.r.o., ktorý je uvedený na predložených faktúrach, predmetné úhrady však nedokazujú skutočnosť, že spoločnosť PULZE s.r.o. dodala tovar spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o. a že spoločnosti PULZE s.r.o. vznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Pohyb peňažných prostriedkov na účte v spojitosti s popretím reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu spoločnosťou PULZE s.r.o. jednoznačne nepreukazuje, že platba predmetná bola uskutočnená na úhradu faktúr za tovar. V konečnom dôsledku sa mohlo jednať aj o úhradu iného s predmetnou vecou nesúvisiaceho obchodu. 26/ Žalovaný ku skutočnostiam zisteným správcom dane: 1/spôsob skladovania a prepravy tovaru, 2/dodanie tovaru iným odberateľom mimo územia SR, uviedol že správca dane preveroval existenciu deklarovaného tovaru - nákup deklarovaného tovaru; jeho uskladnenie; prepravu zo skladu DSV Slovakia s.r.o., Diaľničná 6, 903 01 Senec do skladu spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o., na adresu Tuhovská 33, Bratislava; následný predaj deklarovaného tovaru z tuzemska do iných členských štátov ako oslobodené dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH pre nadobúdateľov identifikovaných pre daň v iných členských štátoch (Happy Trade co Ltd - IČ DPH: BG202415958 a TOP, a.s. - IČ DPH: CZ48171573); ďalej prepravu tohto tovaru z územia Slovenska na územie iného členského štátu (Taliansko a Česká republika), pričom nebola preukázaná skutočnosť, že spoločnosť PULZE, s.r.o. dodala tovar spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o. a že spoločnosti PULZE, s.r.o. vznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Taktiež z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii, týkajúcej sa zahraničnej spoločnosti TOP, a.s. vyplynulo, že český daňový subjekt TOP a.s. v období 09/2013 až 02/2014 nakupoval tovar výhradne od spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o.. Následne deklaroval predaj tovaru pre zahraničných odberateľov z Poľska, Litvy a Veľkej Británie. Českou daňovou správou bolo zistené, že všetci zahraniční odberatelia (z Poľska, Litvy a Veľkej Británie) sú nekontaktní a bola im postupne zrušená registrácia DPH a to z dôvodu nečinnosti alebo neplnenia si povinností. Z objektívnych zistení týchto zahraničných daňových správ vyplynulo, že títo deklarovaní odberatelia pre nákup predmetného tovaru v takto vysokých objemoch nemali kapacitné ani majetkové predpoklady. Tieto obchodné spoločnosti odvolací orgán nepovažuje za osoby, ktoré tovar nadobudli. Tovar mal byť prepravený na územia Poľska a Nemecka a ani v jednom prípade nebolo zistené, kto je skutočným príjemcom tovaru. Česká daňová správa u týchto transakcií odmietla priznať nárok na oslobodenie od dane. Zároveň z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii, týkajúcej sa zahraničnej spoločnosti Happy Trade co Ltd vyplynulo, že bulharská daňová správa nevie poskytnúť informácie o osobe, ktorá objednala tovar, ani to, ako bola objednávka zadaná a ako bol nadviazaný kontakt medzi dodávateľom a jeho odberateľom. Bulharska daňová správa ďalej uviedla, že podľa dokladov - tovar bol dodaný na adresu VIA MASCAGNI 36, SENAGO - MILÁNO, 20030, provincia Miláno, Taliansko, tovar bol zaúčtovaný. Tovar bol odovzdaný spoločnosti TRANSLOGISTICA SRL, VIA MASCAGNI 36, SENAGO - MILÁNO, 20030 - číslo DPH bulharská daňová správa nevie poskytnúť. Na základe dokladov, zaslaných bulharskou daňovou správou - predmetný tovar mal byť následne predaný talianskemu odberateľovi. Výsledky týchto preverovaní sú podrobne uvedené v protokole, napadnutom rozhodnutí a následne aj v tomto rozhodnutí. 27/ Žalovaný k nadviazanie a priebeh obchodnej spolupráce s dodávateľom zdôraznil, že daňový subjekt obchoduje s „rizikovými komoditami" z pohľadu DPH, t. j. Apple Ipad 16GB, Canon Cartridge. Pokiaľ daňový subjekt bude aj naďalej považovať doterajší spôsob komunikácie medzi daňovým subjektom a dodávateľom ako štandardný a v poriadku, tak vzhľadom na skutočnosť, že obchoduje s „rizikovými komoditami" musí počítať, že pri takýchto „kontrolných mechanizmoch", ktoré má nastavené sa mu podobné situácie, ako vznikli s dodávateľom PULZE, s.r.o. môžu v budúcnosti zopakovať. Odvolací orgán opätovne zdôrazňuje, že je vecou opatrnosti a obozretnosti každého daňového subjektu, aby si v záujme minimalizácie obchodného rizika riadne preveril osoby, s ktorými uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť. 28/ K predloženým CMR žalovaný uviedol, že je povinnosťou daňového subjektu v prípade existencie pochybností predložiť relevantné dôkazy preukazujúce v prospech daňového subjektu skutočnosť, že zdaniteľné obchod boli skutočne uskutočnené tak, ako je to deklarované spornými faktúrami. Pre vznik práva na odpočítanie DPH nepostačuje len existencia konkrétnej faktúry CMR, ale je nevyhnutné splniť aj hmotnoprávne podmienky. Dôkazná povinnosť pre daňovníka - platiteľa dane nie je iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúrach. Správca dane nespochybňoval predloženie dokladov (faktúry, dodacie listy, CMR doklady, objednávky a iné doklady), ale pravdivosť údajov uvedených na dokladoch predložených daňovým subjektom. Daňový subjekt nepreukázal vierohodne reálne nadobudnutie fakturovaného tovaru a správca dane vierohodne a zákonným spôsobom preukázal, že nadobudnutie fakturovaného tovaru sa neuskutočnilo. 29/ Žalovaný k tvrdeniu daňového subjektu o neodôvodnenom, priam šikanóznom, rozširujúcom dôkaznom bremene, ktoré v konaní zaťažuje daňový subjekt a o vyžadovaní dodatočných dôkazov, okrem poskytnutých, predstavuje to zo strany správcu dane prekročenie zákonom stanovených požiadaviek vymedzených v § 49 v spojení s § 51 zákona o DPH a predstavuje to platnou legislatívou zakázaný extenzívny výklad právnych noriem verejného práva. Správca dane nepožadoval od daňového subjektu žiadne dodatočné dôkazy nad rámec zákonov, postupoval v súlade so zákonom o DPH a v súlade s Daňovým poriadkom. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňových priznaniach alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 24 Daňového poriadku správca dane pri dokazovaní dbal, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo naj úplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 30/ K „podmienkam konania v dobrej viere" žalovaný uviedol, že postup daňového subjektu, čo sa týka „konania v dobrej viere" je nedostačujúci. Správca dane dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri výkone daňovej kontroly vyšlo najavo. Svoje závery opieral aj o judikatúru Súdneho dvora (rozsudok vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL), z ktorej vyplýva, že daňový subjekt musí jednať v dobrej viere, aby sa mohol dovolávať svojho nároku, t. j. práva na odpočítanie DPH, na ktorý sa judikatúra Súdneho dvora priamo vzťahuje. Zároveň všetok tovar (deklarovaný od spoločnosti PULZE, s.r.o.) bol následne daňovým subjektom dodaný do iných členských štátov - oslobodený od DPH. Daňový subjekt síce uvádza, že zachytil „vzájomnú komunikáciu" ohľadom uskutočňovania obchodnej transakcie, ale predmetná komunikácia neprebiehala medzi IN. a spoločnosťou PULZE, s.r.o. (konkrétne s konateľom spoločnosti PULZE, s.r.o. - p. V. V.; a ani s jeho asistentkou, nakoľko žiadnu nemal). 31/ Žalovaný k tvrdeniu daňového subjektu o neúmernom prenášaní dôkazného bremena správcom dane na daňový subjekt uviedol, že kontrolnou činnosťou bolo preukázané, že konkrétne dodávky tovaru, neboli dodané. Kontrolovaný daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienku nároku na odpočet DPH resp. oslobodenia od dane. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr resp. uplatňuje oslobodenie od dane pri dodávkach tovaru do iných členských štátov. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Postup správcu dane, ktorý podľa jeho názoru na neho neúnosne preniesol dôkazné bremeno, naopak má za to, že správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na daňový subjekt, len od neho žiadal predložiť dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo vedených záznamov. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že sám žalobca nevyužil svoje právo, keď aj napriek tomu, že prevzal výzvy na predloženie dôkazov, v lehote určenej správcom dane požadované dôkazy a vyjadrenia nepredložil. 32/ Žalovaný k nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane uviedol, že správca dane postupoval v súlade zo zákonom o DPH a v súlade s daňovým poriadkom, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri výkone daňovej kontroly vyšlo najavo. Svoje závery opieral aj o judikatúru Súdneho dvora (rozsudok vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL). Správca dane vydal predmetné rozhodnutie v súlade s daňovým poriadkom a podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu ASBIS SK spol. sr.o. rozdiel dane v sume 123.307,10 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014. V kontexte výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo naj úplnejšie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty. V napadnutom rozhodnutí sú uvedené a vyhodnotené všetky dôkazy získané počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a preto je rozhodnutie správcu dane vydané v súlade so zákonom. Rozhodnutie spĺňa zákonom stanovenú podmienku v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, preto nemôže byť posúdené ako nepreskúmateľné a konanie správcu dane považované za svojvoľné a neodborné, nakoľko konal v zmysle § 3 cit. zákona. 33/ Žalovaný k tvrdeniu daňového subjektu, že: „Správca dane tým, že neinformoval daňový subjekt riadne a včas o tom, že má pochybnosti o správnosti predložených dokladov resp. údajov v nich uvedených, porušil ustanovenie § 46 odsek 5 Daňového poriadku, a zároveň odoprel daňovému subjektu jeho právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam a predkladať dôkazy vo svoj prospech" uviedol, že dňa 07.05.2015 správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2014 a február 2014, č. 20200024/2015 zo dňa 07.05.2015 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií, týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty, nakoľko všetok tovar, deklarovaný od dodávateľa PULZE, s.r.o. mal byť dodaný do iných členských štátov - oslobodený od DPH. Správca dane v súvislosti s výkonom predmetnej daňovej kontroly požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o medzinárodné výmeny daňových informácií z dôvodu preverenia dodávok tovaru do iných členských štátov. Predmetná daňová kontrola bola podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku prerušená odo dňa 13.05.2015 do dňa získania potrebných informácií, resp. podkladov pre správne určenie dane. Počas prerušenia kontroly lehoty podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynú, t. j. zo strany správcu dane ani nebolo možné zrealizovať napr. ústne pojednávanie vo veci oboznámenia, nakoľko v zmysle cit. ustanovenia lehoty neplynú a nie je možné v daňovej kontrole ani inak konať. Dňa 26.08.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola uvedená daňová kontrola prerušená a správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly. O tejto skutočnosti správca dane upovedomil daňový subjekt oznámením zo dňa 02.09.2015. Následne, po vyhodnotení všetkých zistených skutočnosti, správca dane dňa 25.09.2015 oboznámil daňový subjekt so zistenými skutočnosťami pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014 a február 2014, o čom správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. j.: 20887195/2015 zo dňa 25.09.2015. Ústneho pojednávania vo veci vypočutia svedka - jediného konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. p. V.., ktoré sa uskutočnilo dňa 21.10.2014 sa zúčastnil aj zástupca daňového subjektu na základe Upovedomenia o vypočutí svedka zo dňa 23.09.2014. Správca dane vykonával aj ďalšie preverovania prostredníctvom miestnych zisťovaní, resp. podal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný nestotožňuje s vyjadrením daňového subjektu, že správca dane informoval daňový subjekt s oneskorením takmer jeden rok, nakoľko dôvody, pre ktoré bola uvedená daňová kontrola prerušená pominuli dňa 26.08.2015 a následne (dňa 25.09.2015) správca dane po vyhodnotení všetkých zistených skutočnosti oboznámil daňový subjekt. Daňovému subjektu nebolo odopreté právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam a predkladať dôkazy v jeho prospech, nakoľko aj tie dôkazy, ktoré predložil k Vyjadreniu k protokolu, neboli nové a správca dane nimi disponoval už v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly. 34/ Žalovaný k tvrdeniu daňového subjektu, že: „dodávky navodzujú stav bežných obchodných vzťahov dokonca pripustil a uviedol aj správca dane v Protokole. " uviedol, že správca dane v protokole aj napadnutom rozhodnutí bolo zistené, že dodávateľom tovaru nebola spoločnosť PULZE s.r.o. zastúpená jediným konateľom oprávneným konať za spoločnosť PULZE s.r.o. p. V. V., nakoľko spoločnosť PULZE s.r.o. poprela dodanie tovaru daňovému subjektu, nevyhotovila pre daňový subjekt žiadne faktúry, nesplnomocnila žiadnu osobu na uzatváranie obchodných vzťahov, ani na realizovanie dodávok tovaru v mene spoločnosti PULZE s.r.o. a preto daňový subjekt PULZE s.r.o. nemohol uplatniť daň voči daňovému subjektu. Z uvedeného dôvodu faktúry predložené daňovým subjektom v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly nepreukazujú nárok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. 35/ Žalovaný k rozsudku Súdneho dvora vo veci C-409/04 Teleos uviedol, že daňový subjekt nedisponuje existenciou materiálneho plnenia od dodávateľa uvedeného na predmetných faktúrach, ani v priebehu kontroly nedošlo k objasneniu o uskutočnení zdaniteľných obchodov, čo správca dane na základe zistení počas výkonu daňovej kontroly riadne preukázal. Preto sa závery uvedeného rozsudku ako ich interpretuje daňový subjekt nevzťahujú na prejednávanú vec. Dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Správca dane viedol dokazovanie (vlastné ako aj na podnet daňového subjektu) s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady objektívnej pravdy, úplne a presne zistil skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt ku všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Dôkazná povinnosť nie je pre daňový subjekt iba povinnosťou ale aj právom, ktoré daňový subjekt nevyužil, keďže nepredložil také dôkazy, ktorými by jednoznačne preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na sporných faktúrach. Je v záujme daňového subjektu aktívne sa starať o to, aby využil svoje práva a predložil relevantné dôkazy k svojim tvrdeniam. Tejto povinnosti sa nemôže daňový subjekt zbaviť iba predložením faktúr, prípadne dokladom o ich úhrade a tvrdením, že k dodaniu tovaru, resp. služby došlo. Správca dane poskytol daňovému subjektu dostatočný priestor na predloženie relevantných dôkazov, dokladov preukazujúcich a vysvetľujúcich uskutočnenie zdaniteľného plnenia, skutočnosti a návrhov, ktorými mal preukázať v protokole neuznané zdaniteľné plnenia, na základe ktorých sa mohlo vykonať dokazovanie alebo miestne zisťovanie. II. 36/ Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím zo dňa 22.01.2016 č.: 102421859/2016 vyrubil daňovému subjektu ASBIS SK spol. s. r. o., Tuhovská 33, 831 06 Bratislava rozdiel dane v sume 130.342,68 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 (týka sa veci vedenej pod sp. zn. 5S/109/2016). 37/ Správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty ASBIS SK spol. s. r. o., Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, IČO: 31 382 541, DIČ: 2020334195, IČ pre daň: SK2020334195 (ďalej len platiteľ) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 a február 2014 o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 21022179/2015 zo dňa 19.10.2015. Dňa 22.10.2015 správca dane doručil platiteľovi Protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, február 2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k Protokolu a na jeho prerokovanie. Platiteľ dane doručil správcovi dane dňa 12.11.2015 písomné Vyjadrenie k skutočnostiam uvádzaných v Protokole z daňovej kontroly zo dňa 12.11.2015, ktorý bol prerokovaný dňa 12.01.2016, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101015029/2016 zo dňa 12.01.2016. 38/ Daňovou kontrolou u platiteľa za zdaňovacie obdobie január 2014 bolo zistené, že platiteľ deklaroval nákup tovaru (Apple Ipad 16GB, Canon Cartridge) od spoločnosti PULZE s.r.o. a predložil správcovi dane dodávateľskej faktúry od spoločnosti dodávateľa PULZE s.r.o. pre odberateľa ASBIS SK spol. s r.o.: - F2014001 zo dňa 07.01.2014, dodací list k fa. č. F201401, príjemka č. PE14000035, - F2014002 zo dňa 08.01.2014, dodací list k fa. č. F201402, príjemka č. PE14000147, - F201403 zo dňa 08.01..2014, dodací list č. F201403, príjemka č. PE14000148, - F2014004 zo dňa 08.01.2014, dodací list k F201404, príjemka č. PE14000149. Uvedené dodávateľské faktúry platiteľ uhradil v dňoch 07.01.2014 a 08.01.2014 o čom boli založené platiteľom bankové výpisy z účtu platiteľa. Na základe uvedených dodávateľských faktúr si platiteľ uplatnil právo na odpočítanie DPH vo výške 130.342,68 eur za zdaňovacie obdobie január 2014. 39/ V rámci výkonu predmetnej daňovej kontroly platiteľ uviedol v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9900430/5/4294355/2014/Dur zo dňa 19.09.2014 a č. 9900430/5/318605/2015/Dur zo dňa 11.02.2015, že nákup tovaru za platiteľa od spoločnosti PULZE s.r.o. osobne realizoval J. M., ktorý zároveň realizoval aj jeho následný predaj odberateľom platiteľa (TOP, a.s., Happy Trade co Ltd,). Kontakt medzi platiteľom a spoločnosťou PULZE s.r.o. vznikol tak, že Ing. T. M. dostal email odo spoločnosti PULZE s.r.o., konkrétne od jej konateľa V. V. z emailovej adresy [email protected] <mailto:[email protected]> na emailovú adresu [email protected] <mailto:[email protected]>“. Následne sa s J.. T. M. emailom spojila aj asistentka V. V. p. P. W., s ktorou komunikoval emailom. Táto komunikácia prebiehala výlučne emailom, resp. telefonicky. V Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.09.2014 platiteľ uviedol, že prepravu nakupovaného tovaru od spoločnosti PULZE s.r.o. pre spoločnosť ASBIS spol. s.r.o. zabezpečoval dodávateľ, t.j. spoločnosť PULZE s.r.o., ktorá dopravila predmetný tovar priamo do skladu platiteľa na adresu Tuhovská 33, Bratislava. Ďalej uviedol, že nemá žiaden prepravné listy vzťahujúce sa k nakupovanému tovaru od spoločnosti PULZE s.r.o., neeviduje ŠPZ vozidiel, ktoré do skladu na adresu Tuhovská 33, Bratislava predmetný tovar priviezli a taktiež neeviduje ani názov dopravcu, ktorý uvedený tovar priviezli a neeviduje ani názov dopravcu, ktorý uvedený tovar priviezol. Dňa 11.02.2015 správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní z ktorej vyplýva, že tovar nakúpený od spoločnosti PULZE s.r.o. sa nachádzal v sklade v Senci na adrese DVS Slovakia s.r.o., Diaľničná 6, Senec, kde mala spoločnosť PULZE s.r.o. uvedený tovar uskladnený. Platiteľ, konkrétne zamestnanec J., dostal informáciu od spoločnosti PULZE s.r.o., že uvedený tovar, ktorý sa nachádzal v sklade v Senci a následne zaslal informáciu o zrealizovaní obchodu logistom spoločnosti ASBIS SK spol. s.r.o., konkrétne pánovi C. M. , ktorý následne zabezpečil prepravu tovaru zo skladu DVS Slovakia s.r.o., Senec do skladu spoločnosti ASBIS spol. SK s.r.o. Bratislava. Platiteľ sa emailom nakontaktoval na sklad DVS Slovakia s.r.o., Daľničná 6, Senec a prepravu predmetného tovaru zo skladu v Senci do skladu platiteľa na adrese Tuhovská 33, Bratislava zabezpečil platiteľ prostredníctvom spoločnosti CARGO EXPERT s.r.o. Platiteľ predložil správcovi dane faktúry za prepravu vystavené spoločnosťou CARGO EXPERT s.r.o. č. faktúry 2014001 zo dňa 15.01.2014, 2014020 zo dňa 14.02.2014, č. 2014035 zo dňa 14.03.2014. 40/ Na základe predložených dokladov platiteľ tovar uvedený na dodávateľský faktúrach č. F 2014001, F 2014002, F 2014003, F2014004, ktorý má platiteľ nakúpiť od spoločnosti PULZE, s.r.o. bol následne dodaný z tuzemska do iných členských štátov (Česká republika, Taliansko,), ako oslobodené dodanie tovaru, podľa § 43 zákona o DPH pre nadobúdateľov identifikovaných pre daň iných členských štátov: - TOP a.s. Na Veselí 1206/14, Praha 4-Nusle - HAPPY Trade co Ltd, Todor Aleksandrov Blvd., 1303 Sofia, Bulharsko 28 41/ Platiteľ dane predložil správcovi dane odberateľské faktúry č. 146000928 zo dňa 08.01.2014 (vystavená pre spoločnosť HAPPY trade co Ltd v sume 146.571,- eur), č. 146001172 (vystavená pre odberateľa TOP, a.s. v sume 524.920,94 eur). Uvedené dodanie tovaru pre zahraničných odberateľov, platiteľ zahrnul do roku 2016 (a zároveň aj do r. 2015) daňového priznania DPH za zdaňovacie obdobie január 2014 ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH. Hodnotu dodaného tovaru oslobodeného od dane pre vyššie uvedených zahraničných nadobúdateľov platiteľ zahrnul aj do súhrnného výkazu za január 2014 pod identifikačnými číslami nadobúdateľov BG202415958 (Happy Trade co Ltd) a CZ4817573 (TOP, a.s.). 42/ Prepravu tovaru z územia tuzemska na územie členského štátu (Taliansko) pre uvedeného bulharského nadobúdateľa zabezpečoval platiteľ, pričom prepravu tovaru mal fyzicky vykonať slovenský dopravca CARGO EXPERT s.r.o. Prepravu tovaru platiteľ z územia tuzemska na území iného členského štátu pre spoločnosť odberateľa TOP a.s. zabezpečoval platiteľ prostredníctvom slovenského špeditéra CARGO EXOERT s.r.o., pričom prepravu tovaru mal fyzicky vykonať slovenský špeditér ZEDO s.r.o. a predložil správcovi dane platiteľ faktúru za prepravu č. 2014001 zo dňa 15.01.2014, CMR č. SK3666547. 43/ Správca dane uviedol, že zistil v priebehu daňovej kontroly, že jediným konateľom spoločnosti PULZE s.r.o. v čase deklarovaných dodávok bol V. ktorý mal realizovať dodávky tovaru pre platiteľa a preto ho dňa 21.10.2014 vypočul ako svedka v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u platiteľa. V zápisnici z pojednávania zo dňa 21.10.2014 svedok uviedol, že spoločnosť PULZE, s.r.o. nespolupracovala so spoločnosťou ASBIS SK spol. s.r.o., nedodala platiteľovi žiaden tovar, nevystavila pre platiteľa žiadne faktúry, nesplnomocnila žiadnu osobu na uzatváranie obchodných vzťahov, ani na realizovanie dodávok tovaru v mene spoločnosti PULZE, s.r.o. Na predmetných faktúrach sa nachádzal aj odtlačok pečiatky spoločnosti PULZE, s.r.o. s podpisom, svedok uviedol, že odtlačok pečiatky nepatrí spoločnosti PULZE, s.r.o., podpis, ktorý je na uvedený na predmetných faktúrach mu nepatrí. 44/ Správca dane v priebehu ústneho pojednávania dňa 21.10.2014 dal k nahliadnutiu svedkovi email odoslaný z emailovej adresy „J. na emailovú adresu „M. dňa 21.02.2014 o 8:02, na ktorom je uvedené: P. W., PULZE s.r.o., Štúrova 286, 059 21 Svit, iN. 421 949 856 188. Z výpovede svedka vyplýva, že emailovú adresu [email protected] spoločnosť PULZE, s.r.o. nikdy nemala ani on ako konateľ a emailová adresa [email protected] nepozná. Osoba P. W., ktorá je na tom uvedená nepozná a na emailovú adresu [email protected] žiaden email neposielal a osobu J.. T. M. nepozná. 45/ Správca dane vypočul dňa 20.10.2014 zamestnanca J. M., ako svedka, ktorý osobne realizoval nákup tovaru za spoločnosť ASBIS spol. s r.o. od spoločnosti PULZE, s.r.o. a jeho následný predaj. Ing. T. M. v priebehu pojednávania uviedol, že s konateľom spoločnosti PULZE, s.r.o. sa osobne nikde nestretol, s konateľmi dodávateľov, resp. odberateľov spoločnosti ASBIS spol. s.r.o. sa približne na 99% osobne nikdy nestretol. Opísal ako prebehla predmetnú obchodnú transakciu so spoločnosťou PULZE, s.r.o., že v uvedenom čase dostal ponuku od tejto spoločnosti, pozrel si webovú stránku a zistil, že sa zaoberajú uvedenými komoditami a zároveň na email p. V.. zaslal tzv. aplikačný formulár na vyplnenie, ktorý obsahoval kompletné informácie o tejto spoločnosti, napr. kontakty na firmu, emaily, bankové spojenie a iné. Zároveň požiadal o výpis z obchodného registra spoločnosti PULZE, s.r.o., potvrdenie o platnosti IČ DPH a následne poslal firemný ServiceDesk. Následne po obdržaní uvedených podkladov platiteľ zaevidoval túto spoločnosť ako dodávateľa (resp. odberateľa). Spoločnosť PULZE, s.r.o. ponúkla tovar na email J. M., ktorý následne hľadal zákazníkov, ponuku potvrdil až vtedy, keď našiel zákazníka. Ponuku zaevidoval ako nákupnú objednávku a ponuku poslal odberateľovi ako tzv. predajnú objednávku, na základe ktorej zákazníci uhradili výšku fakturovanej sumy, následne boli uhradené faktúry dodávateľovi PULZE, s.r.o. 46/ Správca dane za účelom preverovania zisťoval u právneho nástupcu spoločnosti PULZE, s.r.o. daňového subjektu REPASE, s.r.o. Kapušany zaslal dožiadanie prostredníctvom miestne príslušného správcu dane. Z odpovede na dožiadanie vyplynulo, že spoločnosť REPASE, s.r.o. nemá k dispozícii účtovníctvo spoločnosti PULZE, s.r.o., nedisponuje jeho záznamami o DPH, faktúrami, dodacími listami, bankovými výpismi, prípadne inými dokladmi za predmetné zdaňovacie obdobie. 47/ Tovar nakúpený od spoločnosti PULZE, s.r.o. sa mal nachádzať v sklade v Senci, na adrese: DSV Slovakia, s.r.o. Diaľničná 6, 903 01 Senec, kde bol jej tovar uskladnený. Správca dane vykonal dňa 04.03.2015 miestne zisťovanie o čom spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní a zistil, že daňový subjekt DVS Slovakia s.r.o. v preverovanom období skladoval tovar pre spoločnosť PULZE s.r.o. Spolupráca medzi týmto subjektmi začala tak, že p. P. (PULZE, s.r.o.) emailom zo dňa 04.09.2013 kontaktovala DSV Slovakia, s.r.o., že má záujem o skladovanie drobnej elektroniky vysokej hodnoty (tablety, mobilné telefóny, herné konzoly, atď.) Uskladnenie tovaru v uvedenej spoločnosti kde mala spoločnosť PULZE, s.r.o. tovar uskladnený, bolo riadené na základe pokynov p. P. prostredníctvom emailovej komunikácie, resp. telefonicky. P. P. W. emailom zaslala odsúhlasenie zmluvy a uviedla, že ju konateľ podpíše a zašlú ju späť oscanovanú avšak nikdy takto podpísanú zmluvu neobdržali. Spolupráca prebiehala len na základe emailov, za spoločnosť PULZE, s.r.o. nebol nikdy nikto prítomný pri uskladňovaní tovaru a vypovedanie skladovania prebehlo emailom zaslaným p. P. W.. Spoločnosť predložila správcovi dane dokumentáciu o príjme tovaru a jeho výdaji, emailovú komunikáciu, CMR doklady, dodacie listy, evidenčné čísla vozidiel. Tovar bol poistený. S tovarom manipulovali len presne určení pracovníci a spoločnosť PULZE, s.r.o. si uskladnený tovar dala pripoistiť. Spoločnosť DSV Slovakia tovar iba preberala na paletách ale ho nekontrolovala a pri prijatí tovaru potvrdila CMR doklady, ktoré predložil vodič a pri výdaji tovaru príslušný doklad potvrdil šofér, ktorý prevzal tovar. Za poskytnuté služby vystavila (mesačne) pre spoločnosť PULZE, s.r.o. fa. č. K1195084, K1196695, K1197993, K1200644, K1202383, K1204111. Dňa 31.03.2014 spoločnosť PULZE, s.r.o. ukončila spoluprácu s spoločnosťou DSV Slovakia s.r.o. 48/ Prepravu tovaru zo skladu DSV Slovakia, s.r.o. Senec do skladu platiteľa zabezpečoval platiteľ prostredníctvom spoločnosti CARGO EXPERT s.r.o. Správca dane vykonal dňa 05.05.2015 miestne zisťovanie uvedeného daňového subjektu, o čom bola spísaná aj Zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 05.05.2015, z ktorej vyplýva spolupráca a preprava tovaru zo spoločnosti DSV Senec pre platiteľa a tieto objednávky na prepravu tovaru sa uskutočňovali telefonicky za platiteľa objednávky vybavoval pán Tibor Šalfalvy. Vozidlá z Bratislavy do Senca neprevážali žiaden tovar, tovar bol naložený na vozidlá v sklade v DSV Slovakia, s.r.o. Senec a vyložený z vozidiel u platiteľa na adrese Tuhovská 33, Bratislava. Vodičovi odovzdali dali pri výdaji tovaru dodací list, ktorý odovzdal u platiteľa pri vykládke tovaru. Za vykonanú prepravu tovaru daňový subjekt CARGO EXPERT s.r.o. vystavil dodávateľské faktúry č. 20140001 zo dňa 15.01.2014, č. 2014020 zo dňa 14.02.2014 a č. 2014035 zo dňa 14.03.2014. 48/ Za účelom preverenia dodávok tovaru platiteľom z územia Slovenska na územie Talianska pre bulharského odberateľa Happy Trade co Ltd podľa odberateľskej faktúry č. 146000928 zo dňa 08.01.2014 správca dane požiadal žalovaného o medzinárodnú výmenu daňových informácií v súvislosti s reálnosťou dodania deklarovaného na odberateľskej fa. č. 146000928. Z odpovede zo dňa 26.08.2015 správca dane zistil, že bulharský daňová správa nevie poskytnúť informáciu o osobe, ktorá objednala tovar, ako bola objednávka zadaná a ako bol nadviazaný kontakt medzi dodávateľom a jeho odberateľom. Bulharská daňová správa uviedla, že podľa dokladov tovar bol dodaný na adresu v Taliansku, tovar bol zaúčtovaný a bolo odovzdaný spoločnosti TRANSLOGISTICA SRL, VIA MASCAGNI 36, SENAGO - Milano, 20030 - číslo DPH bulharská daňová správa nevie poskytnúť. Na základe dokladov zaslaných bulharskou daňovou správou predmetný tovar mal byť následne dodaný talianskemu odberateľovi. Prepravu tovaru z územia Slovenska na územie Talianska pre uvedeného bulharského nadobúdateľa zabezpečoval platiteľ, pričom prepravu tovaru mal vykonať fyzicky slovenský dopravca CARGO EXPERT s.r.o. Správca dane vykonal dňa 21.11.2014 miestne zisťovanie u daňového subjektu CARGO EXPERT s.r.o., o čom spísal Zápisnicu o miestom zisťovaní zo dňa 21.11.2014, z ktorej vyplynulo, že dopravca CARGO EXPERT s.r.o. uskutočnil prepravu pre platiteľa z územia Slovenska na územie Talianska vozidlom BL952EY, na základe CMR č. SK3666549, za prepravu tovaru vystavil odberateľskú fa. č. 2014001 zo dňa 15.01.2014 platiteľovi. 49/ Správca dane za účelom preverovania dodávok tovaru platiteľom z územia Slovenska na územie Českej republiky pre českého odberateľa TOP a.s. podľa odberateľskej fa. č. 1460001172 zo dňa 08.01.2014 požiadal správca dane žalovaného o medzinárodnú výmenu daňových informácií v súvislosti s reálnosťou dodania tovaru uvedeného na tejto faktúre. Správca dane z odpovede na uvedenú žiadosť o medzinárodnú výmenu tovaru zistil, že v období 09/2013 - 02/2014 nakupoval daňový subjekt TOP a.s. výlučne od spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o. a následne deklaroval predaj tovaru pre zahraničných odberateľov s Poľska, Litvy a Veľkej Británie. Prepravu tovaru z územia Slovenska na územie Českej republiky pre českého nadobúdateľa TOP a.s. zabezpečoval platiteľ prostredníctvom slovenského dopravcu CARGO EXPERT s.r.o., ktorý mal fyzicky vykonať predmetnú prepravu tovaru. Správca dane vykonal dňa 21.11.2014 u neho miestne zisťovanie, z ktorého bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní a zistil, že preprava tovaru bola vykonaná vozidlom SA141BI/SA991YD (CMR č. SK3666547). Daňový subjekt CARGO EXPERT, s.r.o. vystavil odberateľskú faktúru č. 2014001 zo dňa 15.01.2014 pre platiteľa. 50/ Na otázku správcu dane týkajúcu sa spôsobu preverovania obchodných partnerov, v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 11.02.2015 platiteľ uviedol, že J. zaslal na email [email protected] <mailto:[email protected]> tzv. aplikačný formulár na vyplnenie, ktorý obsahuje kompletné informácie o danej firme, napr. kontakty na firmu, telefón, emaily, bankové spojenie a iné. Zároveň požadoval emailom výpis z obchodného registra spoločnosti PULZE, s.r.o., potvrdenie o platnosti jeho IČ DPH, ktoré boli následne zaslané platiteľovi elektronicky na service desk platiteľa. Overovanie tuzemských obchodných partnerov platiteľa preveruje interný počítačový systém platiteľa kontrolou IČ DPH partnera, toto nastavenie je zadané automaticky v systéme. Následne na základe týchto podkladov platiteľ zaeviduje uvedenú spoločnosť ako dodávateľa (odberateľa). Platiteľ aplikačný formulár vypĺňa iba pri zahraničných obchodných partneroch. 51/ Správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, pričom preverovaním bola zistená skutočnosť, že dodávateľ tovaru nebola spoločnosťou PULZE s.r.o. zastúpená V. V. (jediným konateľom oprávnený konať za spoločnosť PULZE s.r.o.). Spoločnosť PULZE s.r.o. nespolupracovala s platiteľom nedodala mu žiaden tovar, nevystavila faktúry, nesplnomocnila žiadnu osobu na uzavieranie obchodných vzťahov, ani na realizovanie dodávok tovaru. Konateľ spoločnosti PULZE s.r.o. nevystavil uvedené faktúry, odtlačok pečiatky, ktorý je na faktúrach spoločnosti nepatrí, a ani podpis na faktúrach nie je jeho. Ďalej konštatuje, že napriek predloženým výpisom z bankového účtu o úhrade deklarovaného tovaru, ktorý bol vykonaný z účtu platiteľa na účet spoločnosti PULZE s.r.o., ktorý je uvedený na predložených faktúrach predmetné úhrady však nedokazujú skutočnosť, že spoločnosť PULZE s.r.o. dodala tovar spoločnosti ASBIS SK s.r.o. a že v spoločnosti PULZE s.r.o. vznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Na základe zistených skutočností správca dane uviedol, že platiteľ si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie január 2014 vo výške 130.342,68 eur, čím porušil § 49 ods. 2 pís. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. 52/ Žalovaný rozhodnutím č: 102893198/2016 zo dňa 07.04.2016 v zmysle § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 102421923/2016 zo dňa 22.01.2016, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 v sume 130.342,68 eur daňovému subjektu ASBIS SK spol. s r.o., potvrdil. 53/ Žalovaný po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa s ním stotožňuje v celom rozsahu považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne. 54/ V rámci výkonu predmetnej daňovej kontroly správca dane postupoval v zmysle zásad správy daní podľa § 3 Daňového poriadku, pričom chránil záujmy štátu a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. V zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. V zmysle § 24 Daňového poriadku správca dane pri dokazovaní dbal, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňových priznaniach alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane postupoval v súlade s príslušnými legislatívnymi ustanoveniami tak, aby neboli porušené žiadne zákonné práva daňového subjektu. Dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri výkone daňovej kontroly vyšlo najavo. Svoje závery opieral aj o judikatúru Súdneho dvora (rozsudok vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL), z ktorej vyplýva, že daňový subjekt musí jednať v dobrej viere, aby sa mohol dovolávať svojho nároku, t. j. práva na odpočítanie DPH, na ktorý sa judikatúra Súdneho dvora priamo vzťahuje. 55/ V priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly správca dane zistil, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie január 2014 vo výške 130.342,68 eur, čím porušil § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 56/ Na základe zistených skutočností spoločnosť PULZE s.r.o. (dodávateľ tovaru) nespolupracovala so spoločnosťou ASBIS SK spol. s r.o., ktorému reálne nedodala žiadny tovar, nevyhotovila žiadne faktúry, nesplnomocnila žiadnu osobu na uzatváranie obchodných vzťahov, ani na realizovanie dodávok tovaru v mene spoločnosti PULZE s.r.o. Na predmetných faktúrach sa nachádzal aj odtlačok pečiatky spoločnosti PULZE s.r.o. s podpisom. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. V. spoločnosť PULZE s.r.o. predmetné faktúry nevystavila, odtlačok pečiatky, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach jej nepatrí a podpis, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach nepatrí V. V.. Spoločnosť PULZE, s.r.o. poprela dodanie tovaru pre daňový subjekt, nevyhotovila žiadne faktúry, nesplnomocnila žiadnu osobu na uzatváranie obchodných vzťahov, ani na realizovanie dodávok tovaru v mene spoločnosti PULZE s.r.o. a preto si daňový subjekt PULZE, s.r.o. nemohol uplatniť daň voči daňovému subjektu. Z uvedeného dôvodu faktúry predložené daňovým subjektom v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly nepreukazujú nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. 57/ S poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku je potrebné uviesť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje predloženie faktúr, dodacích listov, ale platiteľ musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Správca dane na základe zistených skutočností nespochybnil existenciu tovaru, preverovaním však bola zistená skutočnosť, že dodávateľom tovaru nebola spoločnosť PULZE s.r.o. zastúpená jediným konateľom oprávneným konať za spoločnosť PULZE s.r.o. - p. V.. 58/ K nadviazanie a priebeh obchodnej spolupráce s dodávateľom žalovaný uviedol, že daňový subjekt deklaroval od spoločnosti PULZE s.r.o. nákup tovaru len v obdobiach október 2013 až február 2014. Obchodná spolupráca medzi spoločnosťami prvýkrát začala v októbri 2013 a trvala do februára 2014. Vždy tieto obchody vybavoval obchodník J. a komunikácia prebiehala vo všetkých obdobiach rovnako, t. j. prostredníctvom emailov s osobou, ktorá bola v následných emailoch uvedená ako P. W. - asistentka p. V. V., konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. Predmetom obchodu bol vždy tovar vo veľkom množstve a nie zanedbateľnej hodnoty. Samotný obchod a komunikácia medzi dodávateľom PULZE s.r.o. a daňovým subjektom prebiehala dosť neštandardne, t. j. spoločnosti komunikovali výhradne prostredníctvom emailov. Kontakt medzi daňovým subjektom a spoločnosťou PULZE s.r.o. vznikol tak, že J. M. dostal email od osoby, ktorá bola v emaile uvedená ako V. V. (konateľ) z emailovej adresy [email protected]" na emailovú adresu [email protected]". Následne sa s J.. T. M. emailom spojila asistentka V. V. p. P. W., s ktorou komunikoval emailom, pričom bližšia identifikácia tejto osoby nie je známa. Za daňový subjekt komunikoval výhradne jej zamestnanec J.. T. M., ktorý po prijatí vyplneného tzv. aplikačného formulára, výpisu z obchodného registra spoločnosti PULZE s.r.o. a potvrdenia o platnosti IČ DPH spoločnosti PULZE, s.r.o. posúdil a vyhodnotil partnera ako vhodného na uzavretie obchodu a začal s ním obchodovať v mene daňového subjektu. Práve tento obchodník - kontakt získaný z emailu považoval za dôveryhodný na uzavretie obchodných transakcií v nie malom rozsahu. Z emailovej komunikácie ďalej vyplynulo, že Ing. T. M. jednal s osobou ktorá bola v emaile uvedená ako konateľ spoločnosti PULZE s.r.o. V. V. a s osobou ktorá bola v následných emailoch uvedená ako P. W. - asistentka V. V.. Správca dane zároveň poukazuje na skutočnosť, že daňový subjekt v odvolaní sa o osobe „P." (ktorá podľa vyjadrenia daňového subjektu ASBIS SK spol. s r.o. mala byť asistentkou jediného konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. p. V. už vôbec nezmieňuje. Osobu P. W., ktorá mala byť asistentkou jediného konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. p. V. V. - p. V. V. nepozná. Taktiež ani daňový subjekt počas výkonu predmetnej daňovej kontroly a ani v predmetnom Vyjadrení k protokolu neuviedol bližšiu identifikáciu tejto osoby - napr. bydlisko, resp. nepredložil žiaden doklad, na základe ktorého by táto osoba (P. W.) bola poverená realizovať obchody v mene spoločnosti PULZE s.r.o. Taktiež ani J.. T. M., ktorý bol vypočutý ako svedok pri ústnom pojednávaní dňa 20.10.2014, neuviedol bližšiu identifikáciu tejto osoby. Vzhľadom na informáciu, ktorú mal správca dane k dispozícií od daňového subjektu, t. j. len meno a priezvisko predmetnej osoby (P. W.), správca dane nemal možnosť identifikovať ani ju predvolať ako svedka, nakoľko sa jedná o častejšie používané meno a priezvisko na Slovensku, ale aj napr. v Českej republike. Žalovanému taktiež nie je známe, či sa jedná o občana Slovenskej republiky, resp. iného členského štátu, správca dane bez bližšej identifikácie tejto osoby nemal možnosť zistiť bližšie údaje o tejto osobe. Je vecou opatrnosti a obozretnosti každého daňového subjektu, aby si v záujme minimalizácie obchodného rizika riadne preveril osoby, s ktorými uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť. Daňový subjekt nepostupoval starostlivo, keďže nevedel vierohodne objasniť uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Znakom jednej zo zásad obchodného práva t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania spoločnosti. Uvedenú skutočnosť ustálil aj v rozsudku Najvyšší súd SR sp. zn. 5Sžf/97/2009. 59/ Žalovaný k uskutočnenie úhrad za tovar daňovým subjektom spoločnosti PULZE s.r.o. uviedol, že aj keď boli uskutočnené prevody peňažných prostriedkov z účtu daňového subjektu na účet spoločnosti PULZE s.r.o., ktorý je uvedený na predložených faktúrach, predmetné úhrady však nedokazujú skutočnosť, že spoločnosť PULZE s.r.o. dodala tovar spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o., a že spoločnosti PULZE s.r.o. vznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Pohyb peňažných prostriedkov na účte v spojitosti s popretím reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu spoločnosťou PULZE s.r.o. jednoznačne nepreukazuje, že uvedená platba bola uskutočnená na úhradu faktúr za tovar. V konečnom dôsledku sa mohlo jednať aj o úhradu iného s predmetnou vecou nesúvisiaceho obchodu. 60/ Žalovaný ku skutočnostiam zisteným správcom dane: 1/spôsob skladovania a prepravy tovaru, 2/dodanie tovaru iným odberateľom mimo územia SR, uviedol že správca dane preveroval existenciu deklarovaného tovaru - nákup deklarovaného tovaru; jeho uskladnenie; prepravu zo skladu DSV Slovakia s.r.o., Diaľničná 6, 903 01 Senec do skladu spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o., na adresu Tuhovská 33, Bratislava; následný predaj deklarovaného tovaru z tuzemska do iných členských štátov ako oslobodené dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH pre nadobúdateľov identifikovaných pre daň v iných členských štátoch (Happy Trade co Ltd - IČ DPH: BG202415958 a TOP, a.s. - IČ DPH: CZ48171573); ďalej prepravu tohto tovaru z územia Slovenska na územie iného členského štátu (Taliansko a Česká republika), pričom nebola preukázaná skutočnosť, že spoločnosť PULZE s.r.o. dodala tovar spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o. a že spoločnosti PULZE s.r.o. vznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Taktiež z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii, týkajúcej sa zahraničnej spoločnosti TOP, a.s. vyplynulo, že český daňový subjekt TOP a.s. v období 09/2013 až 02/2014 nakupoval tovar výhradne od spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o.. Následne deklaroval predaj tovaru pre zahraničných odberateľov z Poľska, Litvy a Veľkej Británie. Českou daňovou správou bolo zistené, že všetci zahraniční odberatelia (z Poľska, Litvy a Veľkej Británie) sú nekontaktní a bola im postupne zrušená registrácia DPH a to z dôvodu nečinnosti alebo neplnenia si povinností. Z objektívnych zistení týchto zahraničných daňových správ vyplynulo, že títo deklarovaní odberatelia pre nákup predmetného tovaru v takto vysokých objemoch nemali kapacitné ani majetkové predpoklady. Tieto obchodné spoločnosti odvolací orgán nepovažuje za osoby, ktoré tovar nadobudli. Tovar mal byť prepravený na územia Poľska a Nemecka a ani v jednom prípade nebolo zistené, kto je skutočným príjemcom tovaru. Česká daňová správa pri týchto transakciách odmietla priznať nárok na oslobodenie od dane. Zároveň z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii, týkajúcej sa zahraničnej spoločnosti Happy Trade co Ltd vyplynulo, že bulharská daňová správa nevie poskytnúť informácie o osobe, ktorá objednala tovar, ani to, ako bola objednávka zadaná a ako bol nadviazaný kontakt medzi dodávateľom a jeho odberateľom. Bulharska daňová správa ďalej uviedla, že podľa dokladov - tovar bol dodaný na adresu VIA MASCAGNI 36, SENAGO - MILÁNO, 20030, provincia Miláno, Taliansko, tovar bol zaúčtovaný. Tovar bol odovzdaný spoločnosti TRANSLOGISTICA SRL, VIA MASCAGNI 36, SENAGO - MILÁNO, 20030 - číslo DPH bulharská daňová správa nevie poskytnúť. Na základe dokladov, zaslaných bulharskou daňovou správou - predmetný tovar mal byť následne predaný talianskemu odberateľovi. Výsledky týchto preverovaní sú podrobne uvedené v protokole, napadnutom rozhodnutí a následne aj v tomto rozhodnutí. 61/ Žalovaný k nadviazanie a priebeh obchodnej spolupráce s dodávateľom zdôraznil, že daňový subjekt obchoduje s „rizikovými komoditami" z pohľadu DPH, t. j. Apple Ipad 16GB, Canon Cartridge. Pokiaľ daňový subjekt bude aj naďalej považovať doterajší spôsob komunikácie medzi daňovým subjektom a dodávateľom ako štandardný a v poriadku, tak vzhľadom na skutočnosť, že obchoduje s „rizikovými komoditami" musí počítať, že pri takýchto „kontrolných mechanizmoch", ktoré má nastavené sa mu podobné situácie, ako vznikli s dodávateľom PULZE, s.r.o. môžu v budúcnosti zopakovať. Odvolací orgán opätovne zdôrazňuje, že je vecou opatrnosti a obozretnosti každého daňového subjektu, aby si v záujme minimalizácie obchodného rizika riadne preveril osoby, s ktorými uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť. 62/ K predloženým CMR žalovaný uviedol, že je povinnosťou daňového subjektu v prípade existencie pochybností predložiť relevantné dôkazy preukazujúce v prospech daňového subjektu skutočnosť, že zdaniteľné obchod boli skutočne uskutočnené tak, ako je to deklarované spornými faktúrami. Pre vznik práva na odpočítanie DPH nepostačuje len existencia konkrétnej faktúry CMR, ale je nevyhnutné splniť aj hmotnoprávne podmienky. Dôkazná povinnosť pre daňovníka - platiteľa dane nie je iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúrach. Správca dane nespochybňoval predloženie dokladov (faktúry, dodacie listy, CMR doklady, objednávky a iné doklady), ale pravdivosť údajov uvedených na dokladoch predložených daňovým subjektom. Daňový subjekt nepreukázal vierohodne reálne nadobudnutie fakturovaného tovaru a správca dane vierohodne a zákonným spôsobom preukázal, že nadobudnutie fakturovaného tovaru sa neuskutočnilo. 63/ Žalovaný k tvrdeniu daňového subjektu o neodôvodnenom, priam šikanóznom, rozširujúcom dôkaznom bremene, ktoré v konaní zaťažuje daňový subjekt a o vyžadovaní dodatočných dôkazov, okrem poskytnutých, predstavuje to zo strany správcu dane prekročenie zákonom stanovených požiadaviek vymedzených v § 49 v spojení s § 51 zákona o DPH a predstavuje to platnou legislatívou zakázaný extenzívny výklad právnych noriem verejného práva. Správca dane nepožadoval od daňového subjektu žiadne dodatočné dôkazy nad rámec zákonov, postupoval v súlade so zákonom o DPH a v súlade s Daňovým poriadkom. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňových priznaniach alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 24 Daňového poriadku správca dane pri dokazovaní dbal, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo naj úplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 64/ K „podmienkam konania v dobrej viere" žalovaný uviedol, že postup daňového subjektu, čo sa týka „konania v dobrej viere" je nedostačujúci. Správca dane dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri výkone daňovej kontroly vyšlo najavo. Svoje závery opieral aj o judikatúru Súdneho dvora (rozsudok vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL), z ktorej vyplýva, že daňový subjekt musí jednať v dobrej viere, aby sa mohol dovolávať svojho nároku, t. j. práva na odpočítanie DPH, na ktorý sa judikatúra Súdneho dvora priamo vzťahuje. Zároveň všetok tovar (deklarovaný od spoločnosti PULZE, s.r.o.) bol následne daňovým subjektom dodaný do iných členských štátov - oslobodený od DPH. Daňový subjekt síce uvádza, že zachytil „vzájomnú komunikáciu" ohľadom uskutočňovania obchodnej transakcie, ale predmetná komunikácia neprebiehala medzi J. a spoločnosťou PULZE, s.r.o. (konkrétne s konateľom spoločnosti PULZE, s.r.o. - p. V. V.; a ani s jeho asistentkou, nakoľko žiadnu nemal). 65/ Žalovaný k tvrdeniu daňového subjektu o neúmernom prenášaní dôkazného bremena správcom dane na daňový subjekt uviedol, že kontrolnou činnosťou bolo preukázané, že konkrétne dodávky tovaru, neboli dodané. Kontrolovaný daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienku nároku na odpočet DPH resp. oslobodenia od dane. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr resp. uplatňuje oslobodenie od dane pri dodávkach tovaru do iných členských štátov. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Postup správcu dane, ktorý podľa jeho názoru na neho neúnosne preniesol dôkazné bremeno, naopak má za to, že správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na daňový subjekt, len od neho žiadal predložiť dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo vedených záznamov. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že sám žalobca nevyužil svoje právo, keď aj napriek tomu, že prevzal výzvy na predloženie dôkazov, v lehote určenej správcom dane požadované dôkazy a vyjadrenia nepredložil. 66/ Žalovaný k nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane uviedol, že správca dane postupoval v súlade zo zákonom o DPH a v súlade s daňovým poriadkom, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri výkone daňovej kontroly vyšlo najavo. Svoje závery opieral aj o judikatúru Súdneho dvora (rozsudok vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL). Správca dane vydal predmetné rozhodnutie v súlade s daňovým poriadkom a podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu ASBIS SK spol. s r.o. rozdiel dane v sume 130.342,68 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014. V kontexte výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. V napadnutom rozhodnutí sú uvedené a vyhodnotené všetky dôkazy získané počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a preto je rozhodnutie správcu dane vydané v súlade so zákonom. Rozhodnutie spĺňa zákonom stanovenú podmienku v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, preto nemôže byť posúdené ako nepreskúmateľné a konanie správcu dane považované za svojvoľné a neodborné, nakoľko konal v zmysle § 3 cit. zákona. 67/ Žalovaný k tvrdeniu daňového subjektu, že: „Správca dane tým, že neinformoval daňový subjekt riadne a včas o tom, že má pochybnosti o správnosti predložených dokladov resp. údajov v nich uvedených, porušil ustanovenie § 46 odsek 5 Daňového poriadku, a zároveň odoprel daňovému subjektu jeho právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam a predkladať dôkazy vo svoj prospech. " uviedol, že dňa 07.05.2015 správca dane vydal Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2014 a február 2014, č. 20200024/2015 zo dňa 07.05.2015 z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií, týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty, nakoľko všetok tovar, deklarovaný od dodávateľa PULZE s.r.o. mal byť dodaný do iných členských štátov - oslobodený od DPH. Správca dane v súvislosti s výkonom predmetnej daňovej kontroly požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky o medzinárodné výmeny daňových informácií z dôvodu preverenia dodávok tovaru do iných členských štátov. Predmetná daňová kontrola bola podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku prerušená odo dňa 13.05.2015 do dňa získania potrebných informácií, resp. podkladov pre správne určenie dane. Počas prerušenia kontroly lehoty podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynú, t. j. zo strany správcu dane ani nebolo možné zrealizovať napr. ústne pojednávanie vo veci oboznámenia, nakoľko v zmysle cit. ustanovenia lehoty neplynú a nie je možné v daňovej kontrole ani inak konať. Dňa 26.08.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola uvedená daňová kontrola prerušená a správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly. O tejto skutočnosti správca dane upovedomil daňový subjekt oznámením zo dňa 02.09.2015. Následne, po vyhodnotení všetkých zistených skutočnosti, správca dane dňa 25.09.2015 oboznámil daňový subjekt so zistenými skutočnosťami pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014 a február 2014, o čom správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. j.: 20887195/2015 zo dňa 25.09.2015. Ústneho pojednávania vo veci vypočutia svedka - jediného konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. p. V., ktoré sa uskutočnilo dňa 21.10.2014 sa zúčastnil aj zástupca daňového subjektu na základe Upovedomenia o vypočutí svedka zo dňa 23.09.2014. Správca dane vykonával aj ďalšie preverovania prostredníctvom miestnych zisťovaní, resp. podal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný nestotožňuje s vyjadrením daňového subjektu, že správca dane informoval daňový subjekt s oneskorením takmer jeden rok, nakoľko dôvody, pre ktoré bola uvedená daňová kontrola prerušená pominuli dňa 26.08.2015 a následne (dňa 25.09.2015) správca dane po vyhodnotení všetkých zistených skutočnosti oboznámil daňový subjekt. Daňovému subjektu nebolo odopreté právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam a predkladať dôkazy v jeho prospech, nakoľko aj tie dôkazy, ktoré predložil k Vyjadreniu k protokolu, neboli nové a správca dane nimi disponoval už v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly. 68/ Žalovaný k tvrdeniu daňového subjektu, že: „dodávky navodzujú stav bežných obchodných vzťahov dokonca pripustil a uviedol aj správca dane v Protokole. " uviedol, že správca dane v protokole aj napadnutom rozhodnutí bolo zistené, že dodávateľom tovaru nebola spoločnosť PULZE s.r.o. zastúpená jediným konateľom oprávneným konať za spoločnosť PULZE s.r.o. p. V. nakoľko spoločnosť PULZE s.r.o. poprela dodanie tovaru daňovému subjektu, nevyhotovila pre daňový subjekt žiadne faktúry, nesplnomocnila žiadnu osobu na uzatváranie obchodných vzťahov, ani na realizovanie dodávok tovaru v mene spoločnosti PULZE s.r.o. a preto daňový subjekt PULZE s.r.o. nemohol uplatniť daň voči daňovému subjektu. Z uvedeného dôvodu faktúry predložené daňovým subjektom v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly nepreukazujú nárok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. 69/ Žalovaný k rozsudku Súdneho dvora vo veci C-409/04 Teleos uviedol, že daňový subjekt nedisponuje existenciou materiálneho plnenia od dodávateľa uvedeného na predmetných faktúrach, ani v priebehu kontroly nedošlo k objasneniu o uskutočnení zdaniteľných obchodov, čo správca dane na základe zistení počas výkonu daňovej kontroly riadne preukázal. Preto sa závery uvedeného rozsudku ako ich interpretuje daňový subjekt nevzťahujú na prejednávanú vec. Dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Správca dane viedol dokazovanie (vlastné ako aj na podnet daňového subjektu) s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady objektívnej pravdy, úplne a presne zistil skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt ku všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Dôkazná povinnosť nie je pre daňový subjekt iba povinnosťou ale aj právom, ktoré daňový subjekt nevyužil, keďže nepredložil také dôkazy, ktorými by jednoznačne preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na sporných faktúrach. Je v záujme daňového subjektu aktívne sa starať o to, aby využil svoje práva a predložil relevantné dôkazy k svojim tvrdeniam. Tejto povinnosti sa nemôže daňový subjekt zbaviť iba predložením faktúr, prípadne dokladom o ich úhrade a tvrdením, že k dodaniu tovaru, resp. služby došlo. Správca dane poskytol daňovému subjektu dostatočný priestor na predloženie relevantných dôkazov, dokladov preukazujúcich a vysvetľujúcich uskutočnenie zdaniteľného plnenia, skutočnosti a návrhov, ktorými mal preukázať v protokole neuznané zdaniteľné plnenia, na základe ktorých sa mohlo vykonať dokazovanie alebo miestne zisťovanie. III. 70/ Žalobca sa žalobami doručenými súdu dňa 03.06.2016 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 102893295/2016 zo dňa 07.04.2016 a č. 102893198/2016 zo dňa 07.04.2016 a rozhodnutie správcu dane č. 102421923/2016 zo dňa 22.01.2016 a č. 102421859/2016 zo dňa 22.01.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 71/ Žalobca v bode III. žalôb uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie február 2014 a január 2014, predmetom ktorej bolo posudzovanie oprávnenosti odpočítania dane a faktického uskutočnenie obchodných transakcií daňového subjektu z obchodnou spoločnosťou PULZE s.r.o., Svit a na základe zistených skutkových okolností dospel správca dane v rozhodnutiach k záveru, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie február 2014 a január 2014, čí porušil ustanovení § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. V nadväznosti na uvedené správca dane vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane za zdaňovacie obdobie február 2014 vo výške 123.307,10 eur a január 2014 vo výške 130.342,68 eur. Správca dane svoje závery zakladá na konštatovaní, že daňovým subjektom produkované dôkazy nie sú odrazom reálneho plnenia od iného platiteľa (dodávateľa) a teda nie je preukázaná ekonomická opodstatnenosť deklarovaných obchodov. Žalobca bolo preukázané a to najmä z dôvodu, že k niektorým podstatným skutkovým okolnostiam svedčiacim v prospech žalobcu a dôkazom produkovaným na ich podporu, žalovaný vôbec neprihliadol. V konaní daňový subjekt preukázal najmä nadviazanie a priebeh obchodnej spolupráce s dodávateľom, uskutočnenie úhrad za tovar dodaný dodávateľom, spôsob skladovania a prepravy tovaru, pričom tieto skutočnosti boli správcovi dane viacnásobne zhodne potvrdené subjektmi spojenými v tomto procese, ako aj súvisiacimi listinami a závermi z vlastných zisťovaní správcu dane, dodanie tovaru iným dodávateľom mimo územia SR, pričom tieto skutočnosti boli správcovi dane viacnásobné zhodne potvrdené subjektmi ingerovanými v tomto procese (prepravcami, špeditérmi), ako aj súvisiacimi listinami a závermi z vlastného zisťovania správu dane. 72/ Výpoveďou J.. T. M. bol správcovi dane objasnený vznik obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom a dodávateľom. Na základe výpovede Ing. T. M. možno jednoznačne odmietnuť záver správcu dane, že daňový subjekt nekonal v dobrej viere nevenovaným sa dostatočnej pozornosti kontrolnému mechanizmu. Podrobne objasnil spôsob komunikácie s dodávateľom, pričom vysvetlil, že ide o bežný a obvyklý postup pri uzatváraní obchodov v danom segmente, pre ktorý nie je typická komunikácia prostredníctvom osobných stretnutí a vo svojej výpovedi uviedol, že obdobne ako v tomto prípade sa nikdy osobne nestretol so zástupcami dodávateľov prakticky pri žiadnom obchodnom prípade, ktorý realizoval. Žalovaný teda úplne nedôvodne a svojvoľne označuje spôsob komunikácie medzi daňovým subjektom a dodávateľom ako neštandardný, pretože v skutočnosti ide práve naopak o bežný spôsob komunikácie pre daný obchodný segment a uvedená skutočnosť nemôže byť ani čiastočným podkladom pre pochybnosti o reálnom uskutočnení predmetného obchodu a preto ide o subjektívny, neodôvodnený, nesprávny pohľad správcu dane a žalovaného. 73/ K otázke preukázania skutočnej existencii obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom a dodávateľom je to, že daňový subjekt v konaní riadne preukázal výpisy z bankového účtu úhrady kúpnej ceny za dodaný tovar. Skutočná úhrada kúpnej ceny sa pojmovo prieči simulácii obchodného vzťahu, tak ako sa to snaží navodiť správca dane. 74/ Žalobca v konaní riadne preukázal uskladnenie dodaného tovaru prostredníctvom spoločnosti DSV Slovakia s.r.o., ktorá správcovi dane potvrdila existenciu svojho obchodného vzťahu s dodávateľom, ktorého predmetom bolo uskladňovanie tovaru, ktorý bol následne expedovaný daňovému subjektu. Je potrebné zdôrazniť, že nejde len o tvrdenie spoločnosti DSV Slovakia s.r.o., ale to je podporené a potvrdzované celým radom súvisiacich dôkazov, pričom správca dane nijako nespochybnil vierohodnosť týchto dôkazov, avšak závery z nich plynúce úplne opomína zohľadniť pri hodnotení skutkového stavu, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Správca dane nekonštatuje ani z vykonaného dokazovania nijako nevyplýva, že by dodávateľ (PULZE s.r.o.) poprel existenciu svojho zmluvného vzťahu so spoločnosťou DVS Slovakia. 75/ Uvedenými dôkaznými prostriedkami bola preukázaná ďalšia fáza obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom a odberateľa na čo nadväzuje aj predloženie emailovej komunikácie medzi daňovým subjektom a obchodnou spoločnosťou DVS Slovakia s.r.o., ktorá sa týkala na uskladnenia tovaru do skladových priestorov v spoločnosti DVS Slovakia s.r.o. Uvedené bez pochybnosti preukazuje existenciu deklarovaného obchodného vzťahu a uskutočnenie všetkých úkonov v bežnej obchodnej praxe spojených s dodávkou tovarov. Logicky nadväzujú aj ďalšie tvrdenia subjektov, kde zo strany spoločnosti CARGO EXPERT s.r.o. bolo potvrdené, že pre daňový subjekt realizoval prepravu tovaru zo spoločnosti DSV Slovakia s.r.o. do miesta sídla daňového subjektu s uvedením všetkých podrobností tejto prepravy. Táto spoločnosť rovnako potvrdila vykonanie prepravy tovaru pre daňový subjekt z územia Slovenskej republiky pre odberateľov mimo Slovenskej republiky a boli správcovi dane riadne predložené príslušné CMR doklady, identifikácia vozidiel, ktorými bola uskutočnená preprava, ako aj odberateľské faktúry vystavené daňovému subjektu za uskutočnenú prepravu. Daňovým subjektom bol v konaní produkovaný taký rozsah priamych a nepriamych dôkazov, pričom rovnaké skutočnosti vyplývajú aj zo zistení správcu dane, ktoré vytvárajú na seba logicky nadväzujúci celok preukazujúci existenciu obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom a dodávateľom a uskutočnenie plnení v rámci tohto obchodného vzťahu. Žaloba má za to, že správca dane a žalovaný nesprávne hodnotil dôkazy vykonané v konaní a skutkový stav, ktorý deklarovali za podklad pre rozhodnutia nezodpovedá tomu, čo bolo v konaní preukázané, keď nebolo zohľadnené najmä riadne a vyčerpávajúce vysvetlenie k spôsobu nadviazania obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom a dodávateľom, preukázanie skutočnej úhrady za dodaný tovar, preukázanie všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa skladovania tovaru a jeho prepravy. 76/ Žalobca v bode IV. žalôb uviedol, že sú preukázané všetky rozhodné skutočnosti, ktoré zakladajú právo daňového subjektu na odpočítanie dane. Daňový subjekt bol v daňovom konaní aktívny a vyprodukoval dôkazy týkajúce sa všetkých etáp obchodnej transakcie. Daňový subjekt k novému obchodnému partnerovi si preveril jeho identitu, zachytil vzájomnú komunikáciu a súvisiacu dokumentáciu ohľadne uskutočňovania obchodnej transakcie, nastavil štandardný spôsob úhrady ceny za tovar, alebo služby. Podrobným zistením skutkového stavu vyššie uvedeným testom zachovávania primeranej opatrnosti zo strany daňového subjektu možno uzavrieť, že daňovému subjektu nemožno nijako vytýkať nedodržanie štandardov primeranej opatrnosti. Poukazuje na svedeckú výpoveď Ing. M. týkajúcu sa preverenia v dobe existencii dodávateľa pred začatím akejkoľvek obchodnej transakcie. Dôkazy, ktoré daňový subjekt vyprodukoval v priebehu daňovej kontroly, ako aj vlastné zistenia správcu dane vytvárajú ucelený rad logicky na seba nadväzujúcich skutočností týkajúcich sa realizácie obchodného styku medzi daňovým subjektom a dodávateľom. Daňový subjekt osvedčil zachovávanie primeranej opatrnosti aj vo vzťahu k nastaveniu platobných mechanizmov v rámci obchodného vzťahu s dodávateľom a realizoval úhrady za dodaný tovar formou bezhotovostného prevodu, čo v konaní riadne preukázal. Nesúhlasí s postupom správcu dane, v rámci ktorého len všeobecne konštatuje, ze v zmysle judikatúry ESD je daňový subjekt povinný zachovávať primeranú opatrnosť, ale na druhej strane úplne opomenul, že daňový subjekt vyhovel testu zachovávania primeranej opatrnosti podľa súdnou praxou všeobecne akceptovaných kritérií. 77/ Dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt od momentu, keď správca dane zákonným spôsobom vyjadrí pochybnosti o tvrdení uvedenom daňovým subjektom, vyjadrenie pochybnosti musí vychádzať zo zákonného spôsobu a nemožno presadzovať svojvôľu správneho orgánu. V rámci daňovej kontroly boli správcovi dane predložené listinné dôkazy, obsah ktorých bol zároveň potvrdený miestnymi zisteniami uskutočnenými správcom dane. Žalobca poukazuje (na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sžf 108/2009, na judikatúru Európskeho súdneho dvora C-354/03, C-355/03, C-484/03, C-642/11,C-78/12, C-80/11, C-142/11, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 1/2011 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 241/07 z 18.09.2008. 78/ Naopak je potrebné odmietnuť aj úvahy a špekulácie týkajúce sa odberateľov tovarov v Českej republike, resp. v Talianku a Holandsku. So skutočnosti týkajúcich sa výlučne týchto subjektov nemožno odvodzovať pochybnosti vo vzťahu k skutočnostiam riadne preukázaným daňovým subjektom. Zistenia správcu dane týkajúce sa týchto tretích osôb nemôže byť na ťarchu daňového subjektu. Uvedené jednoznačne konštatuje rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, ktorá uzatvára, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočnosti, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledkov zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012. V rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. 79/ Žalobca v bode V. žalôb uviedol, že žalobca ako daňový subjekt v rámci uskutočnenej daňovej kontroly si riadne plnil všetky povinnosti a spolupracoval s príslušnými pracovníkmi správcu dane v súlade s ustanovením § 45 ods. 2 Daňového poriadku. Správca dane neinformoval daňový subjekt riadne a včas o tom, že má pochybnosti o správnosti predložených dokladov, resp. údajov v nich uvedených a porušil ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, a zároveň odoprel daňovému subjektu jeho právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a predkladať dôkazy vo svoj prospech. Správca dane zdôvodnil svoje závery primárne o výpoveď p. Martina Matúša, ktorý uviedol, že dodávateľ nikdy nespolupracoval s daňovým subjektom, nedodal daňovému subjektu žiaden tovar a ani nevyhotovil žiadne faktúry a na tomto základe správca dane dospel k záveru, že k transakciám s dodávateľom pri ktorých si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane nedošlo, a že je chybou daňového subjektu, že si dodávateľa dostatočne nepreveril. Správca dane však bez akéhokoľvek odôvodnenia prihliadol len na vyjadrenia konateľa dodávateľa a z výsluchu p. V. bolo pritom zrejmé, že dodávateľ prijal peňažné prostriedky za predmetný tovar od daňového subjektu na jeho bankový účet. To že dodávky navodzujú stav bežných obchodných vzťahov do konca pripustil a uviedol aj správca dane v protokole. 80/ Tvrdenia daňového subjektu a konateľa dodávateľa si navzájom odporujú, pričom správca dane mal povinnosť sa s týmto rozporom vysporiadať, a to buď zadováženým ďalších dôkazov, alebo mal jasne odôvodniť prečo sa prikláňa k tvrdeniu konateľa dodávateľa a považuje ich za správne, na rozdiel od tvrdení daňového subjektu. Absenciou riadneho odôvodnenia hodnotenia tohto dôkazu bola nielenže daňovému subjektu odopretá možnosť zaujať stanovisko k uvedenému záveru, ale tiež takto konštruovaný záver správcu dane navodzuje domnienku, že správca dane postupoval účelne v neprospech daňového subjektu a závery správcu dane sú zároveň aj nepreskúmateľné. 81/ V neutrálnom právnom prostredí daňovník nesmie niesť bremeno zodpovednosti štátu za zlyhanie mechanizmu výberu daní. Rovnako nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Z judikatúry Európskeho súdneho dvora (C-409/04 Teleos) vyplýva, že členské štáty musia v súlade so zásadou proporcionality použiť len také prostriedky, ktoré okrem toho, že umožnia účinne dosiahnuť cieľ sledovaný vnútroštátnym právom, v čo najmenšej miere zasahovať do cieľov a zásad stanovených dotknutou právnou úpravou Spoločenstva. Akékoľvek rozdelenie rizika medzi DPH platiteľa a daňový orgán v nadväznosti na podvod spôsobený treťou osobou musí byť v súlade s touto zásadou. Ak správca dane prenesie zodpovednosť za zaplatenie DPH na daňový subjekt nezávisle od toho, či sa podieľal, alebo nepodieľal na takomto podvode, potom jednoznačne nechráni zosúladený systém DPH pred podvodom a zneužitím. Naopak správca dane takýmto konaním, t.j. s prenesením rizika nevybratia dane na iný subjekt v rade, nabáda k tomu, aby osoba povinná platiť daň správcovi túto daň neodviedla. Zároveň rozsudok ESD C-277/14 konštatuje, že nie je možné zdaniteľné osoby zamietnuť právo na odpočet DPH splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt ku ktorého nie je možné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overenia, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela, alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH. Správca dane však počas daňovej kontroly nijako nepreukázal, že by z pohľadu daňového subjektu išlo o obchod, ktorý javil neštandardný prvky, alebo prvky podvodu a subjekt by mal, alebo mohol o tom vedieť. 82/ Žalobca v bode VI. žalôb uviedol, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kritériá na riadne odôvodnenie rozhodnutia formulované v § 68 ods. 5 zákona, v zmysle ktorého v odôvodnení uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov podľa ktorých sa rozhodlo. Žalovaný v rozhodnutí neposkytol žiadne odpovede na otázku ako hodnotil dôkazy produkované daňovým subjektom, ktoré sú základom obrany daňového subjektu a závery vyplývajúce z vlastných miestnych zisťovaní. Správca dane, rovnako žalovaný jednostranne priorizuje len dôkaz výsluchom svedka (bývalého konateľa dodávateľa), tento však hodnotí jednotlivo a bez súvislosti s ostatnými dôkazmi. Správca dane a rovnako žalovaný nemôže svoje závery založiť na jedinom dôkaze absolútne nekorešpondujúcom so závermi vyplývajúcimi z celého spektra ostatných dôkazov. Žalobca uvádza, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že len predloženie CMR nemôže zakladať skutočnú realizáciu dodávky a ničím nepodložené špekulácie o bankových transakciách preukazujúcich zaplatenie za dodaný tovar, keďže správca dane a žalovaný sa snažil vzbudiť dojem, že ide o izolované dôkazy bez vzájomnej súvislosti, pričom však tento záver nezodpovedal skutočnostiam plynúcim z administratívneho spisu. Za riadne odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať len odkaz správcu dane na právnu normu, resp. jej citáciu. Bolo základnou úlohou správcu dane odstrániť rozpory v dokazovaní, resp. vysporiadať sa z protichodnosťou dôkazov. Táto úloha správcu dane nie je splnená použitím správnej úvahy tak, že jednostranne preferuje práve ten dôkaz, ktorý je v rozpore s ostatnými, čo v konaní vyšlo najavo. IV. 83/ Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám uviedol, že počas výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie február 2014 a január 2014, čím porušil § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Na základe zistených skutočností deklarovaný dodávateľ tovaru, t.j. spoločnosť PULZE s.r.o. nespolupracovala s daňovým subjektom, nedodala spoločnosti žiaden tovar, nevyhotovil pre spoločnosť žiadne faktúry, nesplnomocnila žiadnu osobu na uzatváranie obchodných vzťahov, ani realizovanie dodávok tovaru v mene spoločnosti PULZE s.r.o. Na predmetných faktúrach sa nachádzala aj odtlačok pečiatky spoločnosti PULZE s.r.o. s podpisom. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti p. V., spoločnosť PULZE s.r.o. predmetné faktúry nevystavila, odtlačok pečiatky, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach nepatrí spoločnosti PULZE s.r.o. a podpis, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach nepatrí p. V. V.. Spoločnosť PULZE s.r.o. poprela dodanie tovaru pre daňový subjekt, nevyhotovil pre spoločnosť žiadne faktúry, nesplnomocnila žiadnu osobu na uzatváranie obchodných vzťahov a ani na realizovanie dodávok tovaru v mene spoločnosti PULZE s.r.o. a preto daňový subjekt PULZE s.r.o. nemohol si uplatniť daň voči daňovému subjektu. 84/ Z uvedeného dôvodu faktúry predložené daňovým subjektom v priebehu výkonu daňovej kontroly nepreukazujú nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku je potrebné uviesť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani v pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje predloženie faktúr, dodacích listov, ale platiteľ musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Správca dane nespochybňuje existenciu tovaru. Preverením však bola zistená skutočnosť, že dodávateľom tovaru nebola spoločnosť PULZE s.r.o., zastúpená jediným konateľom oprávneným konať za spoločnosť PULZE s.r.o. p. V. 85/ K bodu III. - VII. žaloby žalovaný uvádza, že daňový subjekt deklaroval od spoločnosti PULZE s.r.o. nákup tovarov len v období október 2013 - február 2014. Obchodná spolupráca medzi spoločnosťami prvý krát začala v októbri 2013 a trvala do februára 2014. Vždy tieto obchody vybavoval obchodník Ing. Radoslav Vasiľák a komunikácia prebiehala vo všetkých obdobiach rovnako, t.j. prostredníctvom emailov s osobou, ktorá bola v následných emailoch uvedená ako P. W. - asistentka p. V. V. konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. Predmetom obchodu bol vždy tovar vo veľkom množstve a v nezanedbateľnej hodnoty. Samotný obchod a komunikácia medzi dodávateľom PULZE s.r.o. a odberateľom ASBIS SK spol. s.r.o. prebiehala dosť neštandardne, t. j. spoločnosti komunikovali výhradne prostredníctvom emailov. Kontakt medzi daňovým subjektom a spoločnosťou PULZE s.r.o. vzniklo tak, že J.. T. M. dostal email od osoby, ktorá bola v emaile uvedená ako V. V. (konateľ) z emailovej adresy [email protected] <mailto:[email protected]> na emailovú adresu [email protected] Následne sa s Ing. T. M. emailom spojila aj asistentka V. V. p. P. W. s ktorou komunikoval emailom, pričom bližšia identifikácia tejto osoby nie je známa. Žalovaný uvádza, že žalobca považoval obchodníka, ktorého kontakt získal z emailu za dôveryhodného na uzavretie obchodných transakcií v nemalom rozsahu. Osoba P. W., ktorá mala byť asistentkou jediného konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. p. V. V.. Daňový subjekt počas výkonu predmetnej kontroly ani v predmetnom vyjadrení k protokolu neuviedol bližšiu identifikáciu tejto osoby, napr. bydlisko, resp. nepredložil žiaden doklad na základe ktorého by táto osoba bola poverená realizovať obchody v mene spoločnosti PULZE s.r.o., taktiež ani Ing. T. M., ktorý bol vypočutý ako svedok pri ústnom pojednávaní dňa 20.10.2014 neuviedol bližšiu identifikáciu tejto osoby, napr. bydlisko, resp. doklad na základe ktorého by táto osoba bola poverená realizovať obchody v mene spoločnosti PULZZ s.r.o. Vzhľadom na informáciu, ktorú má správca dane k dispozícii od daňového subjektu, t.j. len meno a priezvisko osoby - P., správca dane nemal možnosť identifikovať uvedenú osobu, t.j. ani ju predvolať ako svedka, nakoľko sa jedná o častejšie používané meno a priezvisko na Slovensku, ale napr. aj v Českej republike. Žalovanému taktiež nie je známe či sa jedná o občana SR, resp. iného členského štátu, správca dane bez bližšie identifikácie tejto osoby nemal možnosť zistiť bližšie informácie o tejto osobe, napr. v rámci súčinnosti s registrom obyvateľov SR. Žalovaný uvádza, že je vecou opatrnosti a obozretnosti každého daňového subjektu, aby si v záujme minimalizácie obchodného styku riadne preveril osoby s ktorými uskutočňuje svoje podnikateľské činnosti. Daňový subjekt nepostupoval starostlivo, keďže nevedel vierohodne objasniť uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Uvedenú skutočnosť v rozsudku sp. zn. 5Sžf/97/2009 ustálil Najvyšší súd SR. 86/ K skutočnosti - „skutočné uskutočnenie úhrad tovar dodaný dodávateľom“ uviedol žalovaný, že aj keď boli uskutočnené prevody peňažných prostriedkov z účtu daňového subjektu na účet PULZE s.r.o., ktorý je uvedený na predložených faktúrach predmetné úhrady však nedokazujú skutočnosť, že spoločnosť PULZE s.r.o. dodala tovar daňovému subjektu, a že spoločnosti PULZE s.r.o. vznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Pohyb peňažných prostriedkov na účte v spojitosti s popretím reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu spoločnosťou PULZE s.r.o. jednoznačne nepreukazuje, že platba predmetná bola uskutočnená za úhradu faktúr za tovar. V konečnom dôsledku sa mohlo jednať aj o úhradu iného s predmetnou vecou nesúvisiaceho obchodu. 87/ K skutočnosti - „spôsob skladovania a prepravy tovaru, pričom tieto skutočnosti boli správcovi dane viacnásobne zhodne potvrdené subjektmi spojenými v tomto procese, ako aj súvisiacimi listinami a závermi z vlastných zisťovaní správcu dane“ a „dodanie tovaru iným dodávateľom mimo územia SR, pričom tieto skutočnosti boli správcovi dane viacnásobne zhodne potvrdené subjektmi spojenými v tomto procese, ako aj súvisiacimi listinami a závermi vlastných zisťovaní správcu dane“ žalovaný uvádza, že správca dane preveroval existenciu deklarovaného tovaru - nákup tovaru, jeho uskladnenie, prepravu zo skladu DVS Slovakia s.r.o., Senec do skladu spoločnosti ASBIS SK spol. s.r.o., následný predaj deklarovaného tovaru z tuzemska do iných členských štátov, ako oslobodené dodanie podľa § 43 zákona o DPH pre nadobúdateľov identifikovaných pre daň v iných členských štátoch, ďalej prepravu tohto tovaru z územia Slovenska na územie iného členského štátu, pričom nebola preukázaná skutočnosť, že spoločnosť PULZE s.r.o. dodala tovar spoločnosti ASBIS SK spol. s.r.o. a že spoločnosti PULZE s.r.o. vznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Taktiež z odpovede na žiadosť o medzinárodnej výmene informácií, týkajúcej sa zahraničnej spoločnosti TOP a.s. vyplynulo, že český daňový subjekt TOP a.s. v období 09/2013 - 02/2014 nakupoval tovar výhradne od spoločnosti ASBIS SK spol. s.r.o. Následne deklaroval predaj tovaru pre zahraničných odberateľov z Poľska, Litvy a Veľkej Británie. Českou daňovou správou bolo zistené, že všetci zahraničný odberatelia (z Poľska, Litvy a Veľkej Británie) sú nekontaktní a bola im postupne zrušená registrácia DPH a to z dôvodu nečinnosti, alebo neplnenia si povinností. Z objektívnych zistení týchto zahraničných daňových správ vyplynulo, že títo deklarovaní odberatelia pre nákup predmetného tovaru v takom vysokom objeme nemali kapacitné ani majetkové predpoklady. Tieto obchodné spoločnosti žalovaný nepovažuje za osoby, ktoré tovar nadobudli. 88/ K predložením CMR žalovaný uvádza, že je povinnosťou daňového subjektu v prípade pochybnosti predložiť relevantné dôkazy preukazujúce v prospech daňového subjektu skutočnosť, že zdaniteľné obchody boli skutočne uskutočnené tak, že ako je to deklarované spornými faktúrami. Pre vznik práva na odpočítanie DPH nepostačuje len existencia konkrétnej faktúry CMR, ale je nevyhnutne splniť aj hmotnoprávne podmienky. Dôkazná povinnosť pre daňovníka - platiteľa nie je iba povinnosť, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyžil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúrach. Správca dane nespochybňoval predloženie dokladov, ale pravdivosť údajov uvedených na dokladoch predložený daňovým subjektom. Daňový subjekt nepreukázal vierohodne reálne nadobudnutie fakturovaného tovaru. 89/ Žalovaný uviedol, že správca dane nepožadoval od daňového subjektu žiadne dodatočné dôkazy nad rámec zákonov, správca dane postupoval v súlade s zákonom o DPH v súlade s Daňovým poriadkom. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňových priznaniach, alebo v iných podania, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. Z ustálenej judikatúry súdov nesporne vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový subjekt. Samotné formálne preukázanie dodávok tovarov a služieb len faktúrami nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočné reálne plnenie. To že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu, je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z dokladu. Žalovaný poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf4/2009 z 23.06.2010 a rozhodnutie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011. Skutočnosť, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne vyplýva aj zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 žalovaný sa však nestotožňuje s tvrdením v žalobe, že daňovému subjektu bola pričítaná dôkazná núdza ohľadne takých skutočností, ktoré ho nezaťažujú ťarchou dokazovania. 90/ Žalovaný poukazuje na to, že pokiaľ daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH a je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má na to právny nárok. Rovnako je tomu je aj v prípade uplatňovania akejkoľvek daňovej výhody či úľavy z platenia dane. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Ak daňové orgány spochybnia deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil, resp. vyvrátil, inak nie je možné priznať daň. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012 vyplýva, že Súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť z informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. Na základe objektívne zistených skutočností bolo preukázané nesplnenie zákonom ustanovených podmienok pre priznanie uplatneného odpočítania DPH, ktorá je preto evidentne neoprávneným, na čo musel správca dane a žalovaný adekvátne reagovať, čo vyústilo do vydania rozhodnutia. 91/ Žalovaný nesúhlasí s tvrdením daňového subjektu, že ho neinformoval riadne a včas o tom, že mal pochybnosti o správnosti predložených dokladov, resp. údajov v nich uvedených a tým porušil ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku a zároveň odoprel daňovému subjektu jeho právo vyjadrovať k zisteným skutočnostiam a predkladať doklady vo svoj prospech. Žalovaný uvádza, že dňa 07.05.2015 správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január a február 2014 z dôvodu, že bolo potrebné zistiť informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a to prostredníctvom žiadosti o medzinárodnom výmenu daňových informácií týkajúcich sa DPH, nakoľko všetok tovar deklarovaný od dodávateľa PULZE s.r.o. mal byť dodaný do iných členských štátov - oslobodených od DPH. Dňa 26.08.2015 pominuli dôvody pre ktoré bola uvedená daňová kontrola prerušená a správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly o čom upovedomil žalobcu oznámením zo dňa 02.09.2015. Správca dane dňa 25.09.2015 oboznámil daňový subjekt so zistenými skutočnosťami pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január a február 2014, o čom bola spísaná zápisnica zo dňa 25.09.2015. Zároveň sa žalobca zúčastnil vypočutia jediného konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. V. 92/ K tvrdeniam žalobcu, že „dodávky navádzajú stav bežných obchodných vzťahov dokonca pripustil a uviedol aj správca dane“ žalovaný uviedol, že preverované obchodné transakcie, vykonané daňovým subjektom, t.j. nákup tovaru od spoločnosti PULZE s.r.o. a jeho následný predaj odberateľom z iných členských štátov na prvý pohľad navodzuje stav bežných obchodných vzťahov, pričom preverovaním bolo zistené, že dodávateľom tovaru nebola spoločnosť PULZE s.r.o. zastúpená jediným konateľom oprávneným konať za spoločnosť PULZE s.r.o., nevyhotovila pre žalobcu žiadne faktúry, nesplnomocnila žiadnu osobu na uzatváranie obchodných vzťahov, ani na realizovanie dodávok tovaru v mene spoločnosti PULZE s.r.o. a preto si daňový subjekt PULZE s.r.o. nemohol voči daňovému subjektu. Z uvedeného dôvodu faktúry predložené daňovým subjektom v priebehu výkonu daňovej kontroly nepreukazujú nárok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. 93/ K tvrdeniu žalobcu, že „napadnuté rozhodnutie správcu dane nevyhovuje požiadavkám preskúmateľnosti, keď nevyhovuje kritériám na riadne odôvodnenie rozhodnutia správcu dane formulovaných v § 68 ods. 5 zákona žalovaný uvádza, že s týmto tvrdením daňového subjektu sa nestotožňuje. Správca dane dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy vzájomnej súvislosti prihliadol na všetko čo pri výkone daňovej kontroly vyšlo najavo. Svoje závery opieral aj o judikatúru Súdneho dvora EÚ. Správca dane vydal predmetné rozhodnutie v súlade s Daňovým poriadkom a podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane za zdaňovacie obdobie január a február 2014. Vykonal dokazovanie v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku a podľa jeho názoru vypracované rozhodnutia spĺňajú zákonom stanovené podmienky v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku a nemôžu byť preto posudzované ako nepreskúmateľné a konanie správcu dane považované za svojvoľné a neodborné, nakoľko konal v zmysle § 3 Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol. V. 94/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodné. 95 / Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 96/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 97/ Žaloba boli podané tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka daňového konania. 98/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 99/ Krajský súd uznesením zo dňa 06.05.21017 č.k. 5S 110/2016-56 rozhodol o spojení na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súd pod sp. zn. 5S 109/2016 a 5S 110/2016, s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 5S 110/2016. 100/ Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť je bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určenou a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 101/ Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 102/ Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode nehnuteľnosti je dňom odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 103/ Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ako platiteľ. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 104/ Podľa § 51 ods. 1 písm. a zákona o DPH/ právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru vystavenú podľa § 71. 105/ Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v daňových konaniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 106/ Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 107/ Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. 108/ Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach tvrdili, že v konaní (daňovej kontrole) bolo preukázané, že obchody deklarované žalobcom ako titul na zdaniteľné plnenia, z ktorých mu vznikol nárok na odpočítanie DPH, neprebehli spôsobom tvrdeným žalobcom a žalobca nepreukázal ich reálnosť, pretože nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných vo faktúrach od dodávateľa, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. Daňové orgány na základe výpovede konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. V. V. dňa 21.10.2014, že s daňovým subjektom nespolupracovala, reálne mu nedodala žiadny tovar, nevyhotovila pre neho žiadne faktúry, nesplnomocnila žiadnu osobu na uzatváranie obchodných vzťahov, ani na realizovanie dodávok tovaru v mene spoločnosti PULZE s.r.o. Konateľ spoločnosti PULZE s.r.o. tiež uviedol, že faktúry nevystavil, odtlačok pečiatky, ktorý je uvedený na uvedených faktúrach nepatrí spoločnosti PULZE s.r.o. a podpis, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach nepatrí V. V.. Na základe spochybnenia dodávok tovaru spoločnosťou PULZE s.r.o. daňové orgány konštatovali, že v priebehu výkonu uvedenej daňovej kontroly za obdobie január, február 2014 nepreukazujú nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a zákona o DPH. 109/ V danej súvislosti súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ zaoberajúcu sa výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systém DPH (rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C - 285/11 z 06.12.2012 - Bonik). Vyplýva z nej, že právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Ako Súdny dvor opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. Šiestej smernice je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (pozri rozsudok Bonik, už citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru). Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto Smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (pozri bod 29 rozsudoku Bonik, a citovanú judikatúru). Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté. 110/ Na druhej strane však osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely Šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. 111/ Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností. Vnútroštátnemu súdu potom prináleží vykonať celkové posúdenie všetkých skutočností a skutkových okolností veci, aby bolo vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi možné určiť, či daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, ktorého sa dopustili jeho dodávatelia. 112/ Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. 113/ Súd z administratívnych spisov žalovaného zistil, že žalobca deklaroval nákup tovaru (Apple Ipad 16GB, Canom Cartrige) faktúrami uvedenými v bode 3/ a 38/ rozsudku a preukázal bankovými výpismi z účtu žalobcu z 07.01.2014, 08.01.2014 a 07.02.2014 a 10.02.2014 úhradu faktúr. Súd sa nestotožňuje so závermi daňových orgánov, že napriek predloženým výpisom z bankového účtu o úhrade deklarovaných faktúr tieto však nedokazujú skutočnosť, že spoločnosť PULZE s.r.o. dodala tovar daňovému subjekt. Pohyb peňažných prostriedkov na účte v spojitosti s popretím reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu spoločnosťou PULZE s.r.o. jednoznačne nepreukazuje, že uvedené platby boli uskutočnené na úhradu faktúr za deklarovaný tovar. V konečnom dôsledku sa mohlo jednať aj o úhradu iného s predmetnou vecou nesúvisiaceho obchodu. Súd zdôrazňuje, že správca dane ani žalovaný neskúmali za aký obchod boli finančné prostriedky žalobcom uhradené. To tvrdenie daňových orgánov je v rozpore s tvrdením konateľa spoločnosti V., ktorý vo výpovedi dňa 21.10.2014 uviedol, že s daňovým subjektom nespolupracoval a nedodal mu tovar, preto súdu nie je zrejmá argumentácia daňových úradov uvedená v bodoch 25 a 59 rozsudku. 114/ Súd sa taktiež nestotožňuje s tvrdeniami daňových orgánov uvedených v bodoch 28 a 62 rozsudku, nakoľko správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie o uskladnení tovaru (bod 11/, 47/ rozsudku) o preprave tovaru zo skladu spoločnosti DSV Slovakia s.r.o. do sídla daňového subjektu (bod 12/, 48/ rozsudku) preverovanie dodávok tovaru daňovým subjekt z územia Slovenska na územie Českej republiky (bod 13/, 14/, 49/ rozsudku) a z uvedeného dokazovania vyplynula realizácia obchodu medzi daňovým subjektom a jeho odberateľmi. 115/ Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu uvedeným v bode 79/ rozsudku, pretože žalovaný v bode 91/ rozsudku vyvrátil tvrdenie žalobcu, že ho riadne a včas neinformoval o tom, že má pochybnosti o správnosti predložených dokladov. Tieto tvrdenia žalovaného vyplývajú aj z pripojeného administratívneho spisu. 116/ Z rozhodnutí žalovaného ako aj z vyjadrení k žalobám vyplýva, že tento nespochybnil existenciu tovaru ale tvrdil, že nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou PULZE s.r.o., ako to vyplýva z výpovede konateľa spoločnosti V. V. na pojednávaní 21.10.2014. Súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že v prejednávanej veci nebolo plnenie poskytnuté žalobcovi skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach, ešte nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, na ktoré má žalobca nárok. (rozsudok Súdneho dvora EÚ, vo veci C -18/13, bod 31, 32). V predmetnej preskúmavanej veci mali daňové orgány pri vyrubovacom konaní na výber z dvoch alternatív právneho posúdenia, ktoré záviseli od skutočného stavu veci zisteného pri daňovej kontrole. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody neprebehli vôbec, že plnenia deklarované v dôkazoch produkovaných žalobcom sa u neho nenachádzajú, resp. preukazne nezanechali žiadnu stopu svojej existencie - proste mu neboli nikdy dodané, potom by bolo namieste konštatovať, že žalobca bol súčasťou skupiny vzájomne prepojených platiteľov dane, pričom títo vykonali viac súvisiacich plnení, ktoré ako celok vytvorili umelú situáciu, ktorej jediným cieľom bolo vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe. Vtedy by na takéto plnenia daňové orgány neprihliadali a žalobcovi by bolo možné odoprieť vrátenie príslušnej DPH na vstupe. 117/ Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak žalobca bol pritom súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. jedna z osôb poskytujúcich zdaniteľné plnenia z reťazca, ktorá vystavila faktúry, sa dopustila nezákonnosti, v takom prípade mohli daňové orgány zamietnuť žalobcovi právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej DPH, avšak len za predpokladu, že tieto orgány objektívne preukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 50) 118/ Z administratívneho spisu nevyplýva, že by daňové orgány zisťovali, či žalobcom deklarovaná dodávka tovaru bola naozaj uskutočnená, ale vychádzali pri tom len z výpovede konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. a iné dokazovanie nevykonali. Rozhodne súd nemohol súhlasiť s argumentom žalovaného, že dodanie zdaniteľného plnenia, a to bez ďalšieho vysvetlenia, vyvracia tvrdenie konateľa PULZE s.r.o. Daňové orgány sa dostatočne v odôvodnení svojho rozsudku nezaoberali vysvetlením, prečo výpoveď konateľa PULZE s.r.o. a jeho tvrdenia považovali ohľadom skúmaného uskutočnenia zdaniteľných obchodov za dôveryhodnejšiu a právne významnejšiu, ako bola výpoveď konateľa žalobcu a ním predložených dôkazov. V rozhodnutiach sú síce uvedené protichodné tvrdenia opísané, avšak daňové orgány ich nevyhodnotili ani jednotlivo ani v ich vzájomných súvislostiach a nepodrobili ich adekvátnemu skutkovému a právnemu posúdeniu, aby z ich úvah potom vyplynul jasný dostatočne presvedčivý a preskúmateľný právny záver korešpondujúci s výrokom napadnutého rozhodnutia. 119/ Pokiaľ teda daňové orgány v konaní nepreukázali, že zdaniteľné obchody vôbec neprebehli, pokiaľ nepreukázali neexistenciu predmetných zdaniteľných plnení, bolo z ich strany potrebné objektívne preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenia zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. V takom prípade dôkazné bremeno prešlo na správcu dane, ktorý bol povinný preveriť vzťah žalobcu k podvodnému konaniu vzniknuvšiemu v reťazci firiem, ktorého bol súčasťou a jeho vedomosť o tom, že u iného daňového subjektu došlo k porušeniu zákona o DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid (čl. 50), z ktorého vyplýva, že nemožno zdaniteľnej osobe zamietnuť právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. 120/ Zároveň platí, že daňový orgán nie oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 51) 121/ Právo na odpočet dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne preukázané, že predmetná zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 52). 122/ Súd je toho názoru, že žalobca, ktorý tvrdil, že mu dodávka bola dodaná tak, ako sa deklaruje na ním predložených účtovných dokladoch, požaduje vrátenie DPH, ktorú zaplatil na vstupe na základe vystavených faktúr obchodnou spoločnosťou PULZE s.r.o., že k spochybneniu nároku žalobcu na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe nepostačuje zistenie daňových orgánov z výpovede konateľa Martina Matúša. 123/ V preskúmavanom konaní nebolo preukázané, že by žalobca bol aktívnym účastníkom (spolupáchateľom) daňového podvodu alebo, že by pomáhal páchateľom podvodu. Ak by k takémuto objektívnemu zisteniu daňové orgány dospeli, a to na základe právne relevantných dôkazov preukazujúcich tento vzťah žalobcu k zámeru získať v rámci súvisiacich dodávok medzi účastníkmi realizovaného obchodu nenáležitú daňovú výhodu, potom by daňovým orgánom (súdu) prináležalo odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH. Žalobcovi ako daňovému subjekt zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. (3 Sžf /1/2010 zo dňa 19.08.2010). 124/ Súd vzhľadom na uvedené preskúmavané rozhodnutia žalovaného a správcu dane s poukazom na uvedené dôvody rozhodol podľa § 191 ods. 2 písm. d/ SSP tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude odstrániť vyššie uvedené rozpory, ktoré vyplynuli z výpovede konateľa spoločnosti PULZE s.r.o. a predloženými dokladmi žalobcu. Jeho úlohou bude opätovne posúdiť všetky v konaní zistené skutočnosti (vykonané dôkazy), zhrnúť ich a podrobnejšie zhodnotiť z hľadiska ich právnej relevancie, rozlíšiť a dôkladnejšie reagovať na podstatné pripomienky, návrhy a vyjadrenia žalobcu, vysvetliť, prečo niektoré dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané nepovažoval za dostatočné - majúce vplyv na rozhodnutie v prospech žalobcu, tak, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo presvedčivé. 125/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu súd tomuto priznal voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%, pričom podľa § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 126/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť. V Bratislave dňa 13.06.2017