Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/122/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200963 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200963.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., IČO: 36 597 341, Špitálska 1, 048 01 Rožňava, zastúpený: JUDr. Mário Keleti, advokát, Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 2014/300/009783/03545 zo dňa 19.01.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.01.2015 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Slovenským metrologickým inšpektorátom (ďalej aj ako „prvostupňový orgán”) č. 4167/600/2014/R zo dňa 04.11.2014, ktorým prvostupňový orgán podľa § 36 ods. 1 písm. c/ zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii (ďalej len „zákon o metrológii”) uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.200 Eur. 2. Prvostupňový orgán rozhodol o uložení pokuty pre žalobcu za porušenie § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ zákona o metrológii, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že v čase metrologického dozoru dňa 01.07.2014 používal pri meraniach súvisiacich s platbami a ochrane zdravia - pri diagnostike a plánovaní terapie určené meradlá bez platného overenia, a to konkrétne: - neinvazívne meradlá tlaku krvi elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií (v počte 23 ks), typy: HEWLETT PACKARD a Patient monitor, rok uvedenia do používania 2008, - neinvazívne merania tlaku krvi mechanické (v počte 2 ks): TONOMETER 40, Chirana, výr. č.: CD001292, EAN 3002785737 a TONOMETER 40, Chirana, výr. č.: AE008130, - neinvazívne meradlá tlaku krvi elektromechanické (v počte 1 ks): OMRON, výr. č.: 20100807535VF, posúdenie zhody CE 0197, - lekárske teplomery elektronické (v počte 14 ks), THERMO FLASH, MICROLIFE, značky posúdenia zhody CE 0843 a CE 4912, roku uvedenia do používania 2008 a 2009. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie, ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu, za nesprávne, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Poukázal na dôvody uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Najmä na to, že prevažná väčšina kontrolovaných prístrojov spĺňala zákonné požiadavky na určené meradlá. Tiež na to, že monitory vitálnych funkcií a elektronické lekárske teplomery boli žalobcovi dodané ako zdravotnícke pomôcky a nie ako určené meradlá. Dôvodil, že dodávateľ ho na skutočnosť, že ide o určené meradlá neupozornil a ani dokumenty k týmto zdravotníckym pomôckam takúto skutočnosť neuvádzajú. V tejto súvislosti rozporoval prílohu č. 1 vyhlášky žalovaného č. 210/2000 Z.z. a považoval ju za nepresnú. Mal za to, že pod bodom 2.3.1 sa síce nachádzajú neinvazívne meradlá tlaku krvi, ale nie ako súčasť iného prístroja, s ktorým tvoria jednotný celok. Žalobca súhlasil s tvrdením žalovaného, že na vznik zodpovednosti kontrolovanej osoby za správny delikt stačí preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii. Mal však za to, že jeho námietku v tomto smere nie je možné považovať za účelovú bez toho, aby sa ňou žalovaný zaoberal z hľadiska opodstatnenosti výšky pokuty. Zastával názor, že nie je možné na vrub kontrolovaného subjektu vzniesť nejednoznačnosť výkladu legislatívnych požiadaviek a samotných predpisov. Zdôraznil, že tieto okolnosti mal žalovaný zohľadniť aspoň pri úvahe o uložení výšky pokuty. Rovnako pri zohľadnení výšky pokuty mal podľa žalobcu žalovaný brať do úvahy aj námietku ohľadom skutočnosti, že určeným meradlám žalobca venuje náležitú pozornosť. 5. Žalobca dôvodil, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu v zákonom stanovených limitoch, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť náležite zdôvodnené. Mal za to, že žalovaný sa pri ukladaní výšky sankcie neriadil ustanovením § 36 ods. 3 zákona o metrológii. Ohľadom závažnosti protiprávneho konania žalobca namietal, že správny orgán v tejto súvislosti uviedol len jednoduchú vetu, t.j. závažnosť spočívala v ohrození zdravia pacienta. Zdôraznil, že v čase rozhodovania žalovaného žalobca odstránil všetky zistené nedostatky. Overenia určených meradiel nepreukázali žiadnu funkčnú chybu, ktorá by mohla spôsobiť ohrozenie zdravia. Pri hodnotení závažnosti žalovaný vychádzal z konštatovania založeného na pravdepodobnosti a nevzal do úvahy, že jeho konštatovanie v čase vydania rozhodnutia už bolo vyvrátené. Tieto tvrdenia je podľa žalobcu potrebné posudzovať aj v súvislosti s následkami protiprávneho konania, ktoré neboli žiadne. 6. Z hľadiska závažnosti posudzovaného správneho deliktu mal podľa žalobcu správny orgán vziať do úvahy aj skutočnosť, že išlo o správny delikt podľa § 36 ods. 1 zákona o metrológii, teda o správny delikt s nižšou mierou závažnosti. Rovnako nebolo brané do úvahy, že išlo o prvé porušenie a o prvú ukladanú pokutu za takýto správny delikt. Žalobca mal za to, že postupom žalovaného sa neplní preventívny a výchovný účel sankcie. Uložená sankcia má podľa žalobcu len represívny charakter, čo je zjavné z jej výšky, keď sankcia pri prvom porušení zákona o metrológii je uložená v polovičnej výške. V danom prípade neprimerane vysoká sankcia postihuje zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti. Táto sankcia postihuje finančné prostriedky zo zdravotného poistenia primárne určené na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti v stave, keď všetky zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti trpia akútnym nedostatkom finančných prostriedkov. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 04.06.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. S poukazom na § 19 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 8 ods. 2 písm. b/ zákona o metrológii a § 3 ods. 1 v spojení s prílohou č. 1 bod 3.1.1 a bod 2.3.1 písm. b/ vyhlášky žalovaného č. 210/2000 Z.z. dôvodil, že neinvazívne meradlá tlaku krvi elektromechanické sú súčasťou monitorov vitálnych funkcií a monitory vitálnych funkcií sú určenými meradlami podľa zákona o metrológii. Žalobca bol povinný na svojej prevádzke používať pri meraniach súvisiacich s platbami a ochrane zdravia - pri diagnostike a plánovaní terapie určené meradlá s platným overením. Podľa § 17 ods. 1 zákona o metrológii bol následné overenie povinný zabezpečiť zaslaním objednávky ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe najmenej 60 dní pred skončením platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia, čo podľa žalovaného žalobca nedodržal. 8. Ďalej žalovaný poukázal na všeobecne uznávanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) a uviedol, že právny omyl žalobcu vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaných ustanovení zákona o metrológii a metrologickej legislatívy ho za jeho zistené protiprávne konanie neospravedlňuje. Dôvodil, že správne delikty uvedené v § 36 ods. 1 zákona o metrológii sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. 9. Zdôraznil, že ako odvolací orgán preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu a zistil, že obsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku. Mal za to, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia boli uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o výške pokuty. Okrem iného prvostupňový orgán uviedol, z akých podkladov pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal a ktoré ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na správne konanie aplikoval, pričom každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zhodnotil, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného pri metrologickom dozore. Pokutu uloženú vo výške 3.200 Eur žalovaný považoval za primeranú, zodpovedajúcu závažnosti a charakteru protiprávneho konania a v rámci zákonom ustanovenej hranice. Podľa žalovaného pri určení výšky pokuty bola zohľadnená skutočnosť, že ide o správny delikt s nižšou mierou závažnosti a zároveň boli preskúmané všetky kritériá podľa § 36 ods. 3 zákona o metrológii. To znamená, že bol zohľadnený charakter protiprávneho konania spočívajúci v ohrození zdravia pacienta. Čas protiprávneho konania, ktorý bol vymedzený na deň metrologického dozoru (01.07.2014), ako aj spôsob, akým došlo k porušeniu zákona, t.j. používanie určených meradiel (spolu v počte 40 ks) bez platného overenia. V tejto súvislosti podľa žalovaného nebolo podstatné, či išlo o prvé porušenie predpisov zo strany žalobcu, nakoľko pri naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu je žalovaný zo zákona povinný pokutu uložiť. Toto kritérium zároveň nepatrí medzi zákonné kritériá pri vymeriavaní pokuty podľa zákona o metrológii. 10. Mal za to, že správne orgány nie sú povinné preukazovať, či používanie určených meradiel bez platného overenia malo v prípade žalobcu negatívne následky (ohrozenie zdravia pacienta), nakoľko na uloženie pokuty stačí preukázať, že k porušeniu zákona o metrológii došlo, čo bolo v prípade žalobcu jednoznačne preukázané. Tiež žalovaný uviedol, že odstránenie zistených nedostatkov je povinnosťou žalobcu a ich odstránenie ho nezbavuje zodpovednosti za zistené protiprávne konanie v rozhodujúcom období, ktorým je výkon metrologického dozoru dňa 01.07.2014. Dôvodil, že následok ako obligatórny znak skutkovej podstaty každého správneho deliktu je nielen porušenie, ale aj ohrozenie objektu (zákonom chráneného záujmu) správneho deliktu. To podľa žalovaného znamená, že následok môže spočívať nielen v porušení, ale aj v ohrození chránených právnych záujmov, v tomto prípade ohrozenia zdravia pacienta, a to bolo v prípade žalobcu naplnené. Používaním určených meradiel opísaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia pri meraniach súvisiacich s platbami a ochrane zdravia - pri diagnostike a plánovaní terapie bez platného overenia nie sú zaručené správne výsledky meraní, a tým môže dôjsť k ohrozeniu zdravia pacienta. IV. Konanie na správnom orgáne 11. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 01.07.2014 bol inšpektormi Slovenského metrologického inšpektorátu v prevádzke žalobcu vykonaný metrologický dozor, a to okrem iného za účelom kontroly plnenia povinností používateľa určených meradiel používaných pri meraniach súvisiacich s platbami, ochrane zdravia, pri diagnostike a plánovaní terapie a pri meraniach vyplývajúcich z osobitných predpisov. Počas uvedeného metrologického dozoru boli zistené nedostatky zachytené v Protokole P č. 4167/2014, t.j. porušenie § 19 ods. 1 a 2 písm. c/ zákona o metrológii tým, že pri meraniach súvisiacich s platbami, ochrane zdravia, pri diagnostike a plánovaní terapie a pri meraniach vyplývajúcich z osobitných predpisov - meranie tlaku krvi a meranie teploty pacientom, žalobca používal určené meradlá opísané v bode 2 tohto rozsudku, ktoré neobsahovali národné overovacie značky. V uvedenom protokole boli žalobcovi uložené povinnosti používať určené meradlá s platným overením, zistené nedostatky odstrániť a o spôsobe odstránenia zistených nedostatkov informovať prvostupňový orgán. V uvedenom protokole je zaznamenané aj vyjadrenie zástupcu žalobcu, ktorý so zisteniami súhlasil. 12. Listom zo dňa 17.07.2014, doručeným dňa 06.08.2014, žalobca prvostupňovému orgánu oznámil odstránenie nedostatkov zistených pri metrologickom dozore. Prvostupňový orgán písomnosťou č. 4167/2014/ZK zo dňa 03.09.2014 oznámil žalobcovi začatie správneho konania za podozrenie z porušenia § 19 ods. 1 a 2 písm. c/ zákona o metrológii. Po vyjadrení žalobcu k začatiu správneho konania (žalobca elektronickou poštou predložil doklady o odstránení nedostatkov zistených pri metrologickom dozore) vydali prvostupňový orgán a následne žalovaný v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 13. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 18. Podľa § 8 ods. 1 zákona o metrológii (v znení účinnom v čase metrologického dozoru) určené meradlá sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody. 19. Podľa § 8 ods. 2 písm. a/ zákona o metrológii (v znení účinnom v čase metrologického dozoru) o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraniach súvisiacich s platbami. 20. Podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zákona o metrológii (v znení účinnom v čase metrologického dozoru) o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia. 21. Podľa § 17 ods. 1 zákona o metrológii (v znení účinnom v čase metrologického dozoru) následné overenie je každé overenie, ktoré nasleduje po prvotnom overení. Následné overenie je povinný zabezpečiť používateľ meradla. Objednávku na následné overenie je povinný podať ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe najmenej 60 dní pred skončením času platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia [§ 15 ods. 6 písm. b) až e)]. 22. Podľa § 19 ods. 1 zákona o metrológii (v znení účinnom v čase metrologického dozoru) určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje. 23. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ zákona o metrológii (v znení účinnom v čase metrologického dozoru) podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná používať určené meradlá v prípadoch, v ktorých je ich používanie ustanovené (§ 8), a na daný účel existuje druh meradla ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak úrad neudelil výnimku 24. Podľa § 19 ods. 2 písm. c/ zákona o metrológii (v znení účinnom v čase metrologického dozoru) podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona. 25. Podľa § 33 ods. 6 zákona o metrológii (v znení účinnom v čase metrologického dozoru) ak metrologický inšpektorát zistí porušenie povinností podľa odseku 3, uloží kontrolovanej osobe, aby v určenej lehote zistené nedostatky odstránila. 26. Podľa § 36 ods. 1 písm. c/ zákona o metrológii (v znení účinnom v čase metrologického dozoru) metrologický inšpektorát uloží pokutu do 6.638,78 Eur tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že používa meradlo bez metrologickej kontroly alebo bez posúdenia zhody na účel, na ktorý je tento druh meradla zaradený do skupiny určených meradiel. 27. Podľa § 36 ods. 3 zákona o metrológii (v znení účinnom v čase metrologického dozoru) pri určení výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. 28. Podľa § 9 ods. 13 vyhlášky žalovaného č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole (v znení účinnom v čase metrologického dozoru) pri meradlách uvedených na trh podľa osobitného predpisu, ak postup posudzovania zhody neumožňuje zistiť deň overenia, čas platnosti overenia sa počíta odo dňa uvedenia meradla do používania. 29. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky žalovaného č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole (v znení účinnom v čase metrologického dozoru) druhy určených meradiel, oblasti ich použitia, podrobnosti o spôsobe ich metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody a čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel sú uvedené v prílohe č. 1. 30. Podľa prílohy č. 1 k vyhláške žalovaného č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole (v znení účinnom v čase metrologického dozoru) je stanovený čas platnosti overenia pre lekárske teplomery elektronické 2 roky (bod 3.1.1) a pre neinvazívne meradlá tlaku krvi mechanické 2 roky (bod 2.3.1 písm. a/) a elektromechanické 1 rok (bod 2.3.1 písm. b/). 31. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 33. Zodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona o metrológii. To znamená, že pre administratívne trestanie podľa zákona o metrológii je charakteristická objektívna zodpovednosť. Pri objektívnej zodpovednosti je podstatný spôsobený výsledok, t.j. porušenie povinností, nie okolnosti, ktoré ho spôsobili. Aj sám žalobca v žalobe súhlasil s tvrdením žalovaného, že na vznik zodpovednosti kontrolovanej osoby za správny delikt stačí preukázať porušenie povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii. Súd preto považuje obranu žalobcu v tomto smere za subjektívnu a účelovú. Ide hlavne o jeho tvrdenia, že monitory vitálnych funkcií a elektronické lekárske teplomery boli žalobcovi dodané ako zdravotnícke pomôcky a nie ako určené meradlá. Súd zároveň neprisvedčil žalobcovi ohľadom nepresnosti legislatívnej úpravy. Z prílohy č. 1 vyhlášky žalovaného č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole (v znení účinnom v čase metrologického dozoru), ktorá vymedzuje jednotlivé druhy meradiel, jednoznačne vyplýva zaradenie neinvazívnych meradiel tlaku krvi medzi určené meradlá, na ktoré sa vzťahuje zákon o metrológii. V tejto súvislosti je bez právneho významu, či sú takéto meradlá tlaku krvi súčasťou iného prístroja (napr. monitoru vitálnych funkcií). V danom prípade bol žalobca povinný určené meradlá opísané v bode 2 tohto rozsudku, ktoré boli kontrolované počas metrologického dozoru, používať len s ich platným overením (§ 19 ods. 1 zákona o metrológii) a s ohľadom na dobu ich používania dodržať postup podľa § 17 ods. 1 zákona o metrológii. Zároveň mal povinnosť ich predkladať na metrologickú kontrolu (§ 9 zákona o metrológii). Ako vyplýva z protokolu uvedeného v bode 11 tohto rozsudku, tieto povinnosti neboli zo strany žalobcu splnené, a preto došlo z jeho strany k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. c/ zákona o metrológii, za ktorý bol prvostupňový orgán povinný žalobcovi uložiť pokutu. 34. Žalobca namietal predovšetkým výšku pokuty. Tvrdil, že správne orgány nezohľadnili okolnosti porušenia zákonných povinností z hľadiska opodstatnenosti výšky pokuty. Povinnosťou správneho orgánu ukladajúceho pokutu za správny delikt podľa zákona o metrológii je prihliadať na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky zisteného protiprávneho konania. 35. Táto námietka arbitrárnosti konania resp. rozhodnutia žalovaného, neobstojí, nakoľko toto obsahuje všetky zákonom (§ 47 ods. 1, 3 správneho poriadku) požadované náležitosti a to aj z hľadiska odôvodnenia výšky pokuty, ktorá bola uložená v zákonom vymedzenom rozsahu predstavujúcou menej ako 50% maximálne možnej výšky pokuty. Oba správne orgány pri určení výšky pokuty dostatočne odôvodnili všetky zákonné predpoklady (uvedené v ust. § 36 ods. 3 zákona č. 142/2000 Z. z.) rozhodné na posúdenie uloženia pokuty. Jasne a presvedčivo formulovali záver o primeranosti výšky uloženej pokuty vzhľadom na charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania žalobcu spočívajúce ohrození zdravia pacienta, v čase protiprávneho konania (vymedzený ako čas metrologického dozoru dňa 01.07.2014), spôsobe, akým došlo k porušeniu zákona (nezabezpečenie platného overenia meradla) a následkov žalobcovho protiprávneho konania (používaním daného meradla pri meraniach súvisiacich s platbami a ochrane zdravia - pri diagnostike a plánovaní terapie nie sú zaručené správne výsledky meraní, a tým môže dôjsť k ohrozeniu zdravia pacienta ). 36. Zákon o metrológii stanovuje v § 36 ods. 1 písm. c) povinnosť uložiť na porušenie zákonných povinností ako sankciu - pokutu, pričom ohraničuje jej hornú hranicu. Správny orgán pri ukladaní pokuty musí zohľadniť zákonné kritéria (§ 36 ods. 3) a v svojom rozhodnutí musí odôvodniť ako na každé z nich prihliadol. Potom stanovenie výšky pokuty za zistený správny delikt správnym orgánom je výsledkom jeho správnej úvahy a súd v rámci súdneho prieskumu napadnutého správneho rozhodnutia prihliada iba na to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk zákona. V danom prípade súd musí konštatovať, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí (aj prvostupňový správny orgán v svojom rozhodnutí) dôsledne zaoberal všetkými zákonnými hľadiskami a rozvinul svoju správnu úvahu o výške uloženej pokuty žalobcovi. Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí plne rešpektoval tak preventívnu, ako aj represívnu funkciu pokuty, z hľadiska jej primeranosti vo vzťahu k porušenej povinnosti ako aj vyvarovaniu sa porušovania zákonných povinností žalobcom do budúcna. 37. Za spôsobené porušenie povinností správne orgány museli uložiť kontrolovanému subjektu (žalobcovi) finančnú pokutu podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z. a len upozornenie na protiprávny stav v danom prípade nebolo možné. Súd prisvedčil žalovanému, že prípadné uloženie nižšej pokuty, tak ako to navrhoval žalobca, podľa súdu by nesplnilo ani preventívnu a určite nie represívnu funkciu pokuty. V danom prípade išlo o správny delikt vymedzený v § 36 ods. 1 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z., ktorý je založený na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Preto na vznik zodpovednosti žalobcu nebolo potrebné zisťovať a preukazovať jeho zavinenie (ani stupeň zavinenia - nedbanlivosť alebo úmysel) a žalobca sa svojej zodpovednosti nemohol zbaviť, nakoľko zákon o metrológií neuvádza žiadne dôvody, preukázaním ktorých by sa žalobca svojej zodpovednosti zbavil. Preto na vznik žalobcovej zodpovednosti stačilo preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii, čo sa v danom prípade bezpochyby uskutočnilo. 38. Taktiež samotné odstránenie zisteného nedostatku nezbavilo žalobcu zodpovednosti za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil v čase metrologického dozoru dňa 01.07.2014. Bolo povinnosťou žalobcu zjednať nápravu odstránením zisteného nedostatku v stanovenej lehote a preto poukazovanie na túto skutočnosť z hľadiska výšky uloženej pokuty neobstojí. 39. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s odvolacími námietkami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).