Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/121/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200969 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200969.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej v právnej veci žalobcu: Lucia Žitňanská, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - disciplinárna komisia, odvolací disciplinárny senát so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odvolacieho disciplinárneho senátu, disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov, č. k.: ODK 29/2015 zo dňa 17.03. 2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho senátu, disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. k. : ODK 29/2015. DK 16/2013 zo dňa 17.03.2016 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1/ Dňa 28.05.2013 podal Tomáš Borec, minister spravodlivosti Slovenskej republiky návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnej exekútorke Mgr. N. H., Exekútorský úrad so sídlom Jilemnického 5498/37, 929 01 Dunajská Streda, pretože zistené skutočnosti nasvedčujú záveru, že pri výkone exekúcie vedenej na jej úrade pod sp. zn. EX 1462/2006 1. vymohla od povinnej celkovú sumu 3 092,49 eur, z toho oprávnenému vyplatila 2 093,42 eur a ako trovy exekúcie si ponechala sumu 999,07 eur, pričom v upovedomení o začatí exekúcie dňa 18. januára 2007 uviedla predbežné trovy exekúcie 12 519,- Sk (415,55 eur) a v exekučnom príkaze na vykonanie exekúcie zrážkami z invalidného/vdovského dôchodku povinnej z 11. decembra 2009 uviedla predbežné trovy exekúcie v sume 584,97 eur, 2. neupovedomila povinného a oprávneného o ďalších trovách exekúcie, ktoré zrejme vznikli počas vykonávania exekúcie, 3. predložený spis neobsahuje náležitosti podľa § 34a výnosu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 15. júna 1998 číslo 1618/1998 - 60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Kancelársky poriadok“) a teda sa dopustila zavineného porušenia povinností pri výkone činnosti exekútora, keďže podľa bodu 1. porušila ustanovenie § 61b Exekučného poriadku, podľa bodu 2. porušila ustanovenie § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa bodu 3. porušila ustanovenie § 34a Kancelárskeho poriadku. Preto navrhuje, aby disciplinárna komisia Slovenskej komory exekútorov po vykonanom dokazovaní vydala nasledujúce rozhodnutie, súdna exekútorka Mgr. Zuzana Ritter, Exekučný úrad so sídlom Jilemnického 5498/37, 929 01 Dunajská Streda, sa dopustila závažného disciplinárneho previnenia, a to zavineného porušenia povinností pri výkone exekúcie a uloží jej: podľa § 221 ods. 2 písmena b) Exekučného poriadku disciplinárne opatrenie peňažnú pokutu 1 600,- eur. 2/ Dňa 03.09.2013 vydal disciplinárny senát Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov rozhodnutie DK 16/2013, ktorým sa na disciplinárnom konaní konanom dňa 30.09.2013 rozhodla disciplinárne obvinenej JUDr. Zuzany Ritter, súdnej exekútorke, Exekútorský úrad so sídlom Dunajská Streda uložiť disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 písmena c) Exekučného poriadku peňažnú pokutu v sume 200,- eur za skutok, ktorého sa dopustila v exekučnom konaní EX 1462/2006 tým, že 1. neupovedomila povinného a oprávneného o ďalších trovách exekúcie a to aj napriek tomu, že počas vykonávania exekúcie vznikli ďalšie trovy exekúcie (bod 2 návrhu), 2. exekútorský spis neobsahuje náležitosti podľa § 34a výnosu MS SR zo dňa 15. júna 1998 - 60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov a týmto konaním porušila ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, ako aj ust. § 34a Kancelárskeho poriadku, čím sa dopustila zavineného porušenia povinnosti pri výkone činnosti exekútora, a teda sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 221 ods. 1 Exekučného poriadku. Za skutok, ktorého sa mala dopustiť v exekučnom konaní EX 1462/2006 tým, že vymohla od povinnej celkovú sumu 3 092,49 eur, z toho oprávnenému vyplatila 2 093,42 eur a ako trovy exekúcie si ponechala sumu 999,07, pričom v upovedomení o začatí exekúcie z 18. 1. 2007 uviedla predbežné trovy exekúcie v sume 12 519 Sk (415,55 eur) a v exekučnom príkaze zrážkami z dôchodku povinnej z 11.12.2009 uviedla predbežné trovy exekúcie v sume 584,97 eur (bod 1 návrhu) sa disciplinárne opatrenie neukladá, pretože disciplinárne previnenie podľa bodu 1 disciplinárne obvinenie nie je možné preukázať. 3/ Listom zo dňa 30.12.2013 podal žalobca odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov DK 16/2013 odvolanie v zmysle ust. § 228 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 v spojení s ust. § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré odvolanie podpísala v zastúpení Monika Jankovská, štátna tajomníčka. 4/ Dňa 17. 3. 2015 odvolací disciplinárny senát Slovenskej komory exekútorov vydal rozhodnutie č. k.: ODK 29/2015, DK 16/2013, ktorým zamietol odvolanie a rozhodol o trovách disciplinárneho konania vo výške 277,15 eur tak, že ich znáša Slovenská komora exekútorov. Z odôvodenia rozhodnutia vyplýva, že odvolaciemu senátu bolo doručené dňa 02. 01.2014 odvolanie navrhovateľa listom zo dňa 30. 12. 2013. Odvolací disciplinárny senát na zasadnutí dňa 17.03.2016 preskúmal splnenie procesných a hmotnoprávnych podmienok disciplinárneho konania v zmysle právnej úpravy vzťahujúcej sa na predmetné disciplinárne konanie a konanie o odvolaní. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu č.k. DK 16/2013, ktoré bolo vyhotovené v písomnej forme, bolo datované dátumom 30.12.2016 a predmetné odvolanie bolo podpísané v zastúpení „v.z. Monika Jankovská, štátna tajomníčka“. Žalovaný citoval znenie § 228 ods. 1 platného do 31.10.2017 a v spojitosti s § 243b ods. 15 a uviedol, že z dikcie predmetného ustanovenia vyplýva, že osoba, ktorá je oprávnená podať odvolanie vo veci, je účastník konania. Zákon jednoznačne označuje za účastníka konania ministra spravodlivosti. V tomto znení je nutný jednoznačný výklad, že táto právomoc jednoznačne prislúcha presne špecifikovanej osobe. Odvolanie v tomto konaní podala v zastúpení štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti. V rozhodnutí poukázal na § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z.z. a na Inštrukciu MS SR č. 02/2013 zo dňa 14.02.2013 a disciplinárny senát mal za to, že status takto označeného účastníka konania je nezameniteľný a jednoznačne vymedzený, preto ak úkon účastníka vykoná iná osoba ako účastník, máme za to, že takýto úkon učinila osoba, ktorá nie je legitimovaná na podanie odvolania. Zároveň v zmysle Inštrukcie MS SR č. 02/2013 zo dňa 14.02.2013, ktorou sa ustanovuje rozsah podpisových a dispozičných oprávnení je v čl. 12 ods. 1 písm. d) sú upravené podpisované a dispozičné oprávnenia vo veciach disciplinárnych konaní voči súdnemu exekútorovi. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že odvolanie voči rozhodnutiam disciplinárneho senátu Slovenskej komory exekútorov schvaľuje a podpisuje výlučne minister spravodlivosti. Táto právomoc neprechádza na štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti. Na základe týchto skutočností, právnej úpravy odvolací disciplinárny senát dospel k záveru, že predmetné odvolanie je neprípustné, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou, a preto odvolanie zamietol. II. 5/ Dňa 07.06.2016 bola doručená Krajský súd v Bratislave žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho disciplinárneho senátu, Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. k.: DK 29/2015 zo dňa 17.03.2016 a navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6/ Žalobca uviedol, že žalovaný vo veci odvolania žalobcu zo dňa 30.12.2013 proti prvostupňovému rozhodnutiu č. DK 16/2013 zo dňa 30.09.2013 vo veci disciplinárne obvinenej Mgr. Zuzany Ritter, súdnej exekútorky odvolanie zamietol a v poučení uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol cit., že „Navrhovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, disciplinárnej komisie SKE č. k.: DK 16/2013 . Predmetné odvolanie bolo vyhotovené v písomnej forme, bolo datované dátumom 30.12.2016. Predmetné odvolanie bolo podpísané v zastúpení „v. z. Monika Jankovská, štátna tajomníčka.“ Taktiež uviedol: „Z dikcie predmetného ustanovenia vyplýva, že osoba, ktorá je oprávnená podať odvolanie vo veci je účastník konania. Zákon jednoznačne označuje za účastníka konania ministra spravodlivosti. V tomto znení je nutný jednoznačný výklad, že táto právomoc jednoznačne prislúcha presne špecifikovanej osobe. Odvolanie v tomto konaní podala v zastúpení štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti.“ A tiež uviedol, že: „ Na základe týchto skutočností, právnej úpravy odvolací disciplinárny senát dospel k záveru, že predmetné odvolanie je neprípustné, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou, a preto odvolanie zamietol.“ 7/ Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal Tomáš Borec minister spravodlivosti SR odvolanie v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 Exekučného poriadku s tým, že zotrváva na návrhu zo dňa 25.05.2013 v plnom rozsahu a trvá na uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 221 ods. 2 písmena b) Exekučného poriadku. Predmetné odvolanie s hlavičkou „Minister spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáš Borec“ z dôvodu jeho neprítomnosti vlastnoručne podpísala v. z., Monika Jankovská, štátna tajomníčka. Žalobca poukázal na znenie ust. § 243b ods. 15, § 228 ods. 1 Exekučného poriadku a na článok 2 ods. 2 ústavy a § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. 8/ Podľa uznesenia pléna Ústavného súdu SR č. 17/95 z 26. septembra 1995 môže zákon zveriť výkon iných než ústavných právomocí aj inej osobe (štátnemu tajomníkovi) ako ústavnému činiteľovi (ministrovi). Preto v tomto ustanovení je upravené, aby výkon právomocí ministra ako vedúceho ústredného orgánu štátnej správy vykonával štátny tajomník v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Zákonodarca mal týmto ustanovením skutočný záujem určiť rozsah zastupovania ministra počas doby jeho neprítomnosti štátnym tajomníkom a dokonca štátny tajomník môže zastupovať ministra aj na rokovaní vlády. 9/ Predmetná úprava sa týka okruhu osôb, ktoré sa podieľajú na riadení ministerstva, pričom Exekučný poriadok v ustanovení § 8 ods. 2 ukladá ministerstvu vykonávať štátny dohľad nad činnosťou exekútorov a v ustanovení § 218a, 218b ukladá ministerstvu úlohy pri vybavovaní sťažnosti na činnosť exekútorov. Táto činnosť ministerstva priamo súvisí s ustanovením § 223 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister. Za podanie na začatie disciplinárneho konania a tiež podanie odvolania proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu Slovenskej komory exekútorov úzko súvisí s plnením úloh ministerstva. V tomto disciplinárnom konaní 30. decembra 2013 podal odvolanie minister a v jeho neprítomnosti odvolanie podpísala v zastúpení štátna tajomníčka, čo je plne v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. Štátna tajomníčka tu zastupovala ministra v plnom rozsahu jeho činností, pritom sa považuje toto podanie za podanie ministra. 10/ V inštrukcií 2/2013 MS SR zo 14. februára 2013 č. 20122/2013/100, na ktorú sa odvoláva žalovaný, sa ustanovuje rozsah podpisovaných a dispozičných oprávnení, pričom v čl. 1 je uvedené, že výlučne podpisové oprávnenie na podpisovanie všetkých písomností v mene ministra, ak zákon alebo táto inštrukcia neustanovuje inak. V čl. 12 ods. 2 tejto inštrukcie sú vedené podpisové a dispozičné oprávnenia vo veciach patriacich do pôsobnosti sekcie civilného práva, ktoré schvaľuje a podpisuje štátna tajomníčka, ale tieto oprávnenia má aj v prípade prítomnosti ministra, čo je v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. Táto inštrukcia však nijako nesúvisí s odvolaním ministra z 30. decembra 2013, pretože toto odvolanie podpísala v zastúpení štátna tajomníčka v neprítomnosti ministra a nie v zmysle č. 12 ods. 2 tejto inštrukcie. III. 11/ Žalovaný doručil súdu dňa 26.08.2016 vyjadrenie k žalobe a oznamuje súdu, že trvá na dôvodoch, ktoré sú v odôvodnení rozhodnutia a stotožňuje sa s názorom Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. IV. 12/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 13/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 14/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 15/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 16/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 17/ Žalovaný predložil správnemu súdu kompletný administratívny spis týkajúci sa Návrhu na začatie disciplinárneho konania proti súdnej exekútorke Mgr. Zuzane Ritter, Exekútorsky úrad so sídlom Jilemnického 5498/37 Dunajská Streda zo dňa 28.05.2013, č. 13522/2013/52, doručený Slovenskej komore exekútorov dňa 31.05.2013; Rozhodnutie disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. DK 16/2013 zo dňa 30.09.2013; Odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov DK 16/2013 zo dňa 30.12.2013 č. 13522/2013/52 doručený Slovenskej komore exekútorov dňa 02.01.2014 podpísané v.z. Monikou Jakovskou, štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti SR; rozhodnutie žalovaného č.k. ODK 29/2015 zo dňa 17.03.2016. 18/ Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu, že odvolanie žalobcu podpísala v zastúpení štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti SR, s ktorým názorom sa nestotožňoval žalobca. 19/ Podľa § 243b ods. 15 Exekučného poriadku, disciplinárne konanie začaté pred 31. októbrom 2013 dokončí orgán komory príslušný na vedenie disciplinárneho konania podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. 20/ Podľa § 223 ods. 1 Exekučného poriadku, návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu a prezident komory (ďalej len „navrhovateľ“) do jedného roka odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. 21/ Podľa § 228 ods. 1 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie môže exekútor alebo navrhovateľ podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok. 22/Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z.z., ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátny tajomník má pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády poradný hlas. 23/ Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 24/ Správny súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, ktorým odôvodnil napadnuté rozhodnutie v ktorom poukázal na znenie § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 575/2001 Z.z. a uviedol, že: „Predmetná právna úprava sa týka organizácie ministerstva spravodlivosti. Z úloh vyplývajúcich pre ministerstvo spravodlivosti, toto zastupuje minister (§ 4 ods. 1), teda štátny tajomník zastupuje ministra len pri plnení úloh Ministerstva spravodlivosti. Znenie § 228 v spojení s § 223 Exekučného poriadku však neoznačuje za účastníka konania ministerstvo spravodlivosti ale ministra spravodlivosti. Z toho je zrejmé, že nie je možné použiť právnu úpravu zastupovania v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z.z. V tomto prípade je možný len reštriktívny výklad ustanovenia § 228 v spojení s § 223 Exekučného poriadku. Disciplinárny senát má za to, že status takto označeného účastníka konania je nezameniteľný a jednoznačne vymedzený. Preto ak úkon účastníka konania vykoná iná osoba ako účastník, máme za to, že takýto úkon učinila osoba, ktorá nie je legitimovaná na podanie odvolania.“ 25/ Správny súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 22/95 zo dňa 26. septembra 1995, ktorý riešil návrh na začatie konania poslancov Národnej rady SR o súlade s právnymi predpismi podľa čl. 125 písm. a Ústavy SR nesúlad § 2 ods. 2 zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR v znení neskorších predpisov a Ústavou SR a osobitne jej článkami 1, 2, 71 ods. 2, 82 ods. 4, 85, 109, 111 až 116, 118, 119, 120 ods. 1 a čl. 121. Predmetom konania bolo zastupovanie ministra štátnym tajomníkom ex lege v čase jeho neprítomnosti alebo aj v iných prípadoch na základe poverenia ministra „v rozsahu jeho práv a povinností“ sa vzťahuje aj na ústavou vymedzené právomoci ministra ako člena vlády SR, pretože „rozsah práv a povinností ministra je daný súhrnom práv a povinností, ktoré mu vyplývajú z postavenia člena vlády SR (ústavného činiteľa) a právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú z jeho postavenia ako vedúceho osobitného ústredného orgánu štátnej správy SR (ministerstva)“. Členovia vlády SR (ministri) patria medzi tých ústavných činiteľov SR, právomoci ktorých sú (spolu s prezidentom, poslancami NR SR a generálnym prokurátorom) určené priamo Ústavou SR. Pre konanie o súlade právnych predpisov bolo preto treba preskúmať tie články Ústavy SR, ktoré upravujú ich právomoci, najmä či sa týmto ústavným činiteľom ukladá povinnosť vykonávať svoje ústavné právomoci priamo a osobne (ad personam) alebo Ústava SR umožňuje, aby ich vykonával niekto iný. Uskutočnená právna, pojmová a systémová analýza jednotlivých hláv Ústavy SR jednoznačne potvrdzuje, že výkon „ad personam“ sa vzťahuje výlučne na ústavou vymedzené právomoci jednotlivých ústavných činiteľov SR. Výkon iných ako ústavných právomocí jednotlivých ústavných činiteľov zveruje Ústava SR príslušným zákonom Národnej rady SR, ktoré môžu (ale tiež nemusia) potvrdiť výkon iných ako ústavných právomocí jednotlivých ústavných činiteľov „ad personam“. Zákon Národnej rady SR, ktorý zveruje výkon iných ako ústavných právomocí ústavného činiteľa inému subjektu, odlišnému od samotného ústavného činiteľa, nie je v rozpore a Ústavou SR, pretože na výkon iných ako ústavných právomocí jednotlivých ústavných činiteľov Ústava SR neustanovuje povinnosť ich osobného výkonu, keďže sa touto otázkou nezaoberá. Zákonný rozsah právomoci člena vlády upravuje § 2 ods. 1 zákona č. 347/1990 Zb. , v ktorom sa uvádza, že ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Podstatou zákonnej právomoci povereného člena vlády SR je v zmysle citovaného ustanovenia riadenie ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy SR členom vlády. Ustanovenie § 2 ods. 2 citovaného zákona umožňuje, aby štátni tajomníci ministerstiev zastupovali ministrov v čase ich neprítomnosti ex lege a z poverenia ministra „aj v iných prípadoch“, a to v rozsahu práv a povinností ministra. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 347/1990 Zb. je minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy oprávnený riadiť ministerstvo, za činnosť ktorého aj zodpovedá. Ide o jeho zákonom určenú právomoc, ktorá nie je predmetom úpravy Ústavy SR. Neexistuje preto ani ústavná norma, ktorá by ministrovi prikazovala vykonávať túto právomoc osobne. Zákonom Národnej rady SR je preto možné upraviť, aby výkon právomoci ministra ako vedúceho ústredného orgánu štátnej správy vykonávali aj iné osoby (štátni tajomníci), v rozsahu a spôsobom ustanoveným príslušnou zákonnou úpravou. 26/ Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože uskutočnenie zákonných právomocí ministra je zastupiteľné a ústava nevyžaduje a ani neupravuje povinnosť ich osobného výkonu ústavným činiteľom. Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z.z. zabezpečuje funkčnosť príslušného ministerstva, najmä v čase neprítomnosti príslušného ministra. Súd zastáva názor, že podanie odvolania zo dňa 30.12.2013 podpísané v. z. štátnou tajomníčkou bolo v súlade so zákonom. Žalovaný v novom konaní bude postupovať v súdom naznačenom smeru a v súlade aj s citovaným uznesením Ústavného súdu SR. 27/ O trovách konania rozhodol súd tak, že napriek úspechu v konaní súd žalobcovi právo na náhradu trov konania mu nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil. 28/ Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 pís. a/ v spojení s § 145 ods. 2písm. c/ SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.