Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/124/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200992 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200992.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcov: 1/ L.. N. N., D..: XX.XX.XXXX, Ľ. XXXX/X, N., 2/ F. N., D..: XX.XX.XXXX, X.Á. XXXX/XX, N., zastúpených: Advokátska kancelária MULARČÍK a PARTNERI, s.r.o., Námestie M. Benku 15, P.O.BOX 285, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6, P.O.BOX 100, Bratislava, za účasti: 1/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, 2/ I. N., D..: XX.XX.XXXX, A. O. XX, N., právne zastúpený: JUDr. Karol Spišák, so sídlom Tuhovská 1, Bratislava, 3/ W. N., D..: XX.XX.XXXX, F. XXX, N., 4/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12666/2016/B624-SV/26139/Hod zo dňa 28.04.2016, jednohlasne , takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 12666/2016/B624-SV/26139/Hod zo dňa 28.04.2016 ako aj prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2016/7481/ GRJ zo dňa 03.02.2016 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Ostatným účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „Okresný úrad“) rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2016/7481/GRJ zo dňa 3.2.2016 v konaní o návrhu na vyvlastnenie nehnuteľností podaný Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. (ďalej len „navrhovateľ“), na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vo veci vyvlastnenia rozhodol o trvalom odňatí vlastníckeho práva k pozemkom: - parcele registra „C“ par. č. XXXX/XX, k.ú. Z. M., vo výmere 2864 m2 a parcele registra „C“ par. č. XXXX/XXX, k.ú. Z. M., vo výmere 1629 m2 po zomrelej V. N., F.. S., D.. XX.X.XXXX, R.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX/XX, N., nachádzajúce sa vo vlastníckom podiele 1/1 k celku, - parcele registra „C“ par. č. XXXX/XX, k.ú. Z. M., vo výmere 103 m2, po zomrelej V. N., F.. S.P., D.. XX.X.XXXX, R.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX/XX, N., nachádzajúce sa v spoluvlastníckom podiele 1 k celku, u ktorej prichádzajú do úvahy domnelí dedičia: L.. N. N., Ľ. XXXX/X, N., F. N., X. XXXX/XX, N., I. N.W., A. O. XX, N. V. W. N., F. XXX, N., ktorí sú v zmysle § 113a ods. 3 stavebného zákona zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, regionálny odbor Bratislava, Trenčianska 55, Bratislava, v prospech navrhovateľa vyvlastnenia vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. f) a § 114 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 117a stavebného zákona, § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a s prihliadnutím na zákon č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení katastrálneho zákona pre verejnoprospešnú stavbu „Diaľnica D4, Ivanka sever - Rača, katastrálne územie Z. M.. 2. Na predmetnú stavbu bolo Okresným úradom ako príslušným stavebným úradom vydané rozhodnutie o umiestnení stavby č. OU-BA-OVBP2-2014/58426/ZAV zo dňa 23.10.2014, právoplatné dňa 24.11.2014 (ďalej len „územné rozhodnutie“). Finančnú náhradu za vyvlastnenie pozemkov okresný úrad určil podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom č. 12/2015 a znaleckým posudkom č. 14/2015 vyhotovenými dňa 30.1.2015, vypracovanými spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác, v zmysle vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z. (ďalej len „znalecké posudky“). Okresný úrad v napadnutom rozhodnutí zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť v zmysle § 111 ods. 4 stavebného zákona uhradiť náhradu za vyvlastnenie Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý je zástupcom prípadných domnelých dedičov, a to do 21 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. 3. Účastníci konania L.. N. N. V. F. N. (ďalej len „odvolatelia“) podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 21.02.2016 proti rozhodnutiu Okresného úradu vo veci vyvlastnenia. Odvolatelia v podanom odvolaní namietali, že predmetné vyvlastňované pozemky sú predmetom dedičského konania, ktoré prebieha na notárskom úrade JUDr. Magdalény Čižovej, pod sp. zn. 30D/1157/2007, D not 140/2007, a preto sa Okresný úrad, ako aj navrhovateľ nemohli v rámci vyvlastňovacieho konania riadiť § 113a ods. 3 Stavebného zákona z dôvodu, že účastníci konania o dedičstve sú známi. V tejto súvislosti odvolatelia namietali skutočnosť, že pred začatím vyvlastňovacieho konania im nebola daná možnosť na uzatvorenie dohody v zmysle § 110 ods. 1 stavebného zákona, ktorej predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom po zomrelej V. N., u ktorej prichádzajú odvolatelia do úvahy ako domnelí dedičia a tvrdenie Okresného úradu, že okruh dedičov nebol v čase zaslania ponuky na uzatvorenie dohody známy, sa nezakladá na pravde. V podanom odvolaní odvolatelia poukázali aj na výšku priznanej náhrady za vyvlastnenie. Podľa ich tvrdenia, ak by navrhovateľ uzatvoril s odvolateľmi ako potencionálnymi dedičmi kúpnu zmluvu, bola by suma predmetných nehnuteľností určená cit. znaleckými posudkami o 1,2 násobok vyššia, ako suma, resp. náhrada priznaná napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa tvrdenia odvolateľov boli ich vlastnícke práva porušené, nakoľko neboli splnené podmienky zákonného postupu v zmysle § 108 a nasl. stavebného zákona a žiadali napadnuté rozhodnutie Okresného úradu zrušiť. 4. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím č. 12666/2016/B624-SV/26139/Hod zo dňa 28.4.2016 odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie okresného úradu č. OU-BA-OVBP2-2016/7481/GRJ zo dňa 3.2.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie”). II. Žaloba 5. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.06.2016 sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 12666/2016/B624-SV/26139/Hod (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a vrátenie veci na ďalšie konanie. V žalobe uviedli, že tvrdenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktorým ustálil, že okruh dedičov po neb. V. N. nebol v čase zaslania predmetnej ponuky známy, sa nezakladá na pravde, pretože okruh dedičov známy bol. Žalobca 1/ v minulosti uzavrel kúpnu zmluvu na strane predávajúceho s Národnou diaľnicou spoločnosťou na strane kupujúceho a takisto išlo o pozemky, ktoré budú využité na stavbu „D4 Bratislava, Ivanka sever - Rača“. Podľa znaleckého posudku č. 20/2015 k tejto konkrétnej zmluve bol jeden m2 v cene 71,87 eura pred navýšením 1,2 násobku náhrady ako dohodnutej sumy. Mali za to, že keby Národná diaľničná spoločnosť s nimi uzavrela kúpnu zmluvu, tak po dohode by mohlo dôjsť k obdobnému predaju pozemkov a suma, ktorá bola určená znaleckými posudkami, tak ako je to uvedené na str. 2 napadnutého rozhodnutia, teda vo výške 306 435,64 eura, by mala byť navýšená koeficientom 1,2 násobok náhrady ceny stanovenej znaleckými posudkami. Cena za odkúpenie pozemkov by bola v celkovej výške 367 722,77 eura. V danom prípade teda účastníkom tohto vyvlastňovacieho konania bolo týmto rozhodnutím vážne porušené ich vlastnícke právo a neboli splnené podmienky na postup v zmysle § 108 a nasl. stavebného zákona a takto bola nezákonne znížená cena predmetných pozemkov. 6. Zastávali názor, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími dôvodmi a ich tvrdeniami uvedenými v odvolaní. V prvom rade správny orgán, ktorý rozhodoval o vyvlastnení, t.j. Okresný úrad, vo svojom rozhodnutí uviedol nesprávne skutkové zistenia, nakoľko uviedol, že sú tu splnené podmienky na postup podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona. Takýto dôvod a ani odôvodnenosť postupu správneho orgánu podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona nebola preukázaná, práve naopak, z katastra nehnuteľností vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností bola neb. V. N.. Z týchto dôvodov mal správny orgán postupovať tak, že osloví okruh dedičov za účelom predloženia ponuky na kúpu predmetných nehnuteľností. Okresný úrad ako správny orgán rozhodol o vyvlastnení, svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že bol daný dôvod na postup podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona a zároveň konštatoval, že nehnuteľnosti sú predmetnom dedičského konania a dokonca ich aj oslovil. Žalobcovia mali za to, že postup Okresného úradu bol v príkrom rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a § 110 ods. 1 stavebného zákona, pretože tu nebol daný dôvod na postup vyvlastnenia nehnuteľností a cieľ vyvlastnenia bolo možné jednoznačne dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 7. Upriamili pozornosť na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nemal možnosť zistiť okruh dedičov, bolo mu len oznámené, že uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 30D/1157/2007-154 zo dňa 16.06.2009 bolo dedičské konanie po neb. V. N. prerušené až do právoplatného skončenia veci o neplatnosť darovacích zmlúv vedených na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 50C/23/2009 a sp. zn. 9C/23/2009. Na druhej strane konštatovali, že Okresný úrad zistil žalobcov 1/ a 2/ ako potencionálnych dedičov, no uviedol nesprávne závery, že po neb. V. N. neprebieha dedičské konanie a toto konanie bolo zastavené. Mali tak za to, že tieto zistenia sú v rozpore s právnym stavom a viedli k nezákonnosti rozhodnutia. 8. Z týchto dôvodov nemal správny orgán začať vyvlastňovacie konanie, na ktoré neboli splnené zákonné podmienky a týmto spôsobom účelovo navodiť situáciu, že vlastník nie je známy a osloviť Slovenský pozemkový fond, ako zástupcu domnelých dedičov, z dôvodu splnenia formálnych náležitostí podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona. V konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, bolo preukázané, že v danom prípade nezákonným postupom správnych orgánov došlo k účelovému a nezákonnému zníženiu ceny pozemkov. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcov, že odôvodnenosť postupu prvostupňového správneho orgánu nebola preukázaná a cieľ vyvlastnenia bolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. V tejto súvislosti uviedol, že dedičské konanie po neb. V. N., ktorého predmetom sú aj vyvlastňované pozemky, je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 30D/1157/2007, D not 140/2007. Predmetné konanie bolo uznesením č.k. 30D/1157/2007-154 zo dňa 16.6.2009 prerušené, a to do právoplatného skončenia veci o neplatnosť darovacích zmlúv vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50C/23/2009 a 9C/23/2009, t.j. dedičské konanie neprebieha. Ako dedičia po nebohej prichádzajú do úvahy I. N., W. N. a právni nástupcovia zomrelého syna poručiteľky L.. O. N., V. H. L.. N. N. V. F. N. - žalobcovia. Z potvrdenia notárky JUDr. Magdalény Čížovej, ako aj z telefonického dopytu na Okresný súd Bratislava III zo dňa 04.07.2016 je zrejmé, že dedičské konanie je stále prerušené, t.j. nie je doposiaľ skončené. 10. Mal za to, že obligatórne zakotvená povinnosť v § 110 ods. 1 stavebného zákona spočíva v pokuse navrhovateľa vyvlastňovacieho konania o získanie práv k nehnuteľnosti(am), buď kúpnou zmluvou alebo zmluvou o vzniku, zmene, zániku vecného bremena. Navrhovateľ zaslal za účelom dosiahnutia takejto dohody ponuku na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva osôb evidovaných na listoch vlastníctva zo dňa 07.10.2015, pričom ju adresoval Slovenskému pozemkovému fondu, ako zástupcovi domnelých dedičov po nebohej, z dôvodu, že mu okruh dedičov nebol vzhľadom na uvedené skutočnosti známy. Uvedená ponuka však nebola zo strany Slovenského pozemkového fondu akceptovaná. Bol názoru, že pokiaľ dedičské konanie nie je právoplatne skončené, domnelí dediča - žalobcovia, nemajú žiaden právny titul, na základe ktorého môžu nakladať s predmetom dedičského konania, ktorým sú aj vyvlastňované pozemky, a teda uzatvárať akékoľvek dohody, či zmluvy týkajúce sa vyvlastňovaných nehnuteľností. Preto nebol dôvod na to, aby navrhovateľ zaslal žalobcom akýkoľvek návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy a vec tak nemohla byť riešená dohodou podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona s domnelými dedičmi. 11. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu, že v prípade, ak vlastník vyvlastňovaného pozemku zomrel, pričom dedičské konanie nie je skončené, tak ako je to aj v tomto prípade, zastupuje domnelých dedičov, teda aj žalobcov, v konaní o vyvlastnenie pozemkov Slovenský pozemkový fond, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o dedičstve. Podotkol, že v tomto prípade sa jedná o zastúpenie na základe zákona, a teda nie je možné, aby sa konalo s dedičmi. Zastúpenie zanikne až právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve. Slovenský pozemkový fond tak konal podľa § 113a ods. 3 poslednej vety stavebného zákona. 12. K námietke žalobcov, že im nebola poskytnutá žiadna dohoda, ktorá mala vyvlastňovaciemu konaniu predchádzať a cena za vyvlastnené nehnuteľnosti bola znížená nezákonne, t.j. cena uvedená v znaleckom posudku má byť zvýšená o 1,2 násobok, uviedol, že finančnú náhradu za vyvlastnenie pozemkov určil Okresný úrad podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, a to podľa trhovej ceny určenej znaleckými posudkami vyhotovenými dňa 30.01.2015, podľa ktorých všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená v celkovej výške 306 435,64 eura ako náhrada za vyvlastnenie. 13. Keďže ponuka zo strany navrhovateľa na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva osôb evidovaných na listoch vlastníctva nebola zo strany Slovenského pozemkovému fondu, ako zákonného zástupcu domnelých dedičov po nebohej, akceptovaná (odtlačok úradnej pečiatky Slovenského pozemkového fondu o doručení ponuky zo dňa 18.10.2015 je súčasťou spisového materiálu Okresného úradu), preto nebol dôvod zvýšiť sumu určenú znaleckým posudkom za vyvlastňované nehnuteľností 1,2 násobne. Mal tak za to, že Okresný úrad postupoval pri určení sumy za vyvlastňované nehnuteľnosti plne v súlade s ustanoveniami stavebného zákona. Bol názoru, že znalecký posudok je jedným z dôkazných prostriedkov v správnom konaní, pričom správny orgán nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonávaných správnym orgánom. Znalecký posudok tak nemôže byť označený ako nesprávny a nahradený vlastným posúdením správneho orgánu danej skutočnosti z odbornej stránky. 14. Pre úplnosť žalovaný dodal, že v § 113 ods. 3 stavebného zákona je koncipovaná „koncentračná zásada“, ktorá je príznačná pre celé správne konania a v zmysle ktorej správny orgán na neskôr uplatnené námietky a pripomienky už neprihliada. Účastníci tak musia svoje námietky uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania bolo doručené aj žalobcom, a to do vlastných rúk. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní je zrejmé, že sa na ňom zúčastnila iba zástupkyňa okresného úradu a zástupkyňa navrhovateľa. Na ústnom pojednávaní nikto neuplatnil námietku týkajúcu sa sumy za vyvlastnené nehnuteľnosti. Záverom uviedol, že Slovenskému pozemkovému fondu bola uložená povinnosť uhradiť náhradu za vyvlastnenie do 21 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Žalobcovia majú právo domáhať sa vyplatenia náhrady na Slovenskom pozemkovom fonde, ale až po nadobudnutí právoplatnosti osvedčenia o dedičstve. IV. Právne posúdenie 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni, je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 19. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 20. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti. 21. Podľa § 56 Správneho poriadku, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov. 22. Podľa § 108 ods. 1 Stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. 23. Podľa § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov. 24. Podľa § 109 ods. 1 Stavebného zákona cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. 25. Podľa § 110 ods. 1 Stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 26. Podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. 27. Podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke práva iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. 28. Podľa § 111 ods. 1 a 2 Stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 29. Podľa § 112 ods. 4 Stavebného zákona sa bezvýslednosť dohody preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. 30. Podľa § 113a ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, ak vyvlastňovaná stavba alebo vyvlastňovaný pozemok nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo je predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, účastníkom vyvlastňovacieho konania sú účastníci konania o dedičstvo a Slovenský pozemkový fond, ak ide o stavbu alebo pozemok, ktorého vlastníctvo je predmetom dedičského konania, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve. 31. Podľa § 113a ods. 3 Stavebného zákona, ak vlastník vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a pozemok alebo stavba nebola predmetom dedičského konania, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktoré preukážu, že ako dedičia prichádzajú do úvahy. Navrhovateľ vyvlastnenia nie je povinný zisťovať takýchto domnelých dedičov. Domnelých dedičov zastupuje Slovenský pozemkový fond až do právoplatnosti osvedčenia o dedičstve alebo právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve. 32. Podľa § 111 ods. 4 Stavebného zákona náhrada, ktorú nemožno vyplatiť preto, lebo do dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve, súdne konanie alebo nebola určená oprávnená osoba, sa odovzdá Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý s ňou naloží ako s náhradou za vyvlastnenie pozemku, s ktorým nakladá. 33. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 34. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z.z. ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 129/1996 Z.z. správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane stavieb na nich. 36. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenie konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi. 37. Podľa § 17a Cestného zákona ak tento zákona neustanovuje inak, vzťahujú sa na vyvlastnenie ustanovenia osobitných predpisov. 38. Pri rozhodovaní danej veci súd ustálil, že sporná medzi účastníkmi bola otázka účastníctva zákonných dedičov vo vyvlastňovacom konaní a následných prípadných porušení práv žalobcov v dôsledku ich opomenutia ako účastníkov konania. Ide teda o výklad ustanovenia §113a ods.1 a §113a ods.3 stavebného zákona. 39. Odpoveď na zdanlivo nejednoznačný výklad ustanovenia § 113a je nutné hľadať v ustanoveniach § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Smrťou fyzickej osoby síce zanikajú práva a povinnosti, ktoré sú neoddeliteľne spojené s osobou zomrelého, avšak väčšina týchto práv a povinností existuje naďalej a iba prechádza podľa stanovených pravidiel na určené subjekty. V subjektívnom zmysle je dedičské právo chápané ako oprávnenie určitého subjektu stať sa dedičom po zosnulej fyzickej osobe. Dedičovi, resp. právnemu nástupcovi zosnulého, uvedený súhrn práv a povinností pribudne, a to v dôsledku smrti fyzickej osoby, ktorá je predchodcom dediča. Dedičské právo týmto prináša právnu istotu a poriadok do právnych pomerov po zomrelom, a tak prispieva k požiadavke právnej bezpečnosti a stability. Dedením teda prechádzajú na osobu dediča majetkové práva a povinnosti, ktoré smrťou fyzickej osoby nezanikajú, ale presahujú medze existencie tohto subjektu. 40. Úprava dedičského práva je obsiahnutá v dvoch základných právnych predpisoch, ďalšie ju menia, dopĺňajú a upravujú. Zásadná hmotnoprávna právna norma je Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, siedma časť s názvom „Dedenie“ v ustanoveniach § 460 - 487, ďalej len „OZ“). Tento zákon upravuje dedičské právo tak, že nadobudnutie dedičstva viaže na okamih smrti fyzickej osoby, resp. potvrdenie dedičstva má spätný účinok ku dňu úmrtia tejto osoby („ex tunc“). 41. Právnu úpravu dedičstva riešia taktiež ďalšie právne predpisy, a to napr. zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Dedičské právo teda v objektívnom zmysle zabezpečuje zmenu v subjektoch majetkových práv a povinností po smrti fyzickej osoby. Základnú spoločenskú funkciu dedenia vyjadruje jeho majetkový obsah. Napomáha tak zachovaniu majetkových hodnôt zomretého pre jeho nástupcov, predovšetkým pre jeho rodinu, teda osoby, ktoré sú s ním v úzkom rodinnom alebo obdobnom vzťahu. Právne vzťahy vznikajúce smrťou fyzickej osoby a prechod jej majetku na právnych nástupcov rieši dedičské právo, ktoré je spojovacím inštitútom s právom vlastníckym. Dedičské právo nielen nadväzuje na vlastnícke právo, ale je tiež predpokladom pre jeho zachovanie a ďalší rozvoj. Ak by neexistovalo dedičské právo, vlastnícke právo by bolo významne oslabené, a to najmä stratou motivačnej funkcie. Dedičské právo poskytuje hmotné zabezpečenie pozostalého manžela, potomkov a blízkych osôb. Na funkciu posilňovania rodinných vzťahov je v OZ zakotvený inštitút tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa, a ktorí nemôžu byť v procese dedenia vynechaní. Taktiež prispieva k upevňovaniu právnej istoty tých osôb, ktoré boli v právnych vzťahoch s poručiteľom, a tak predchádza vzniku možných sporov. Skutočnosť, že sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, ktorú OZ zakotvuje hneď v úvodnom ustanovení, je jednou z dvoch zásad, na ktorých je postavené slovenské dedičské právo. Touto zásadou je „zásada prechodu poručiteľom zanechaného majetku na dedičov smrťou poručiteľa“. 42. Na základe uvedeného je nepochybné, že dedičia v tomto prípade boli účastníkmi vyvlastňovacieho konania, a to v akomkoľvek štádiu tohto konania, vrátane povinnosti správnych orgánov ponúknuť dedičom kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností spôsobom ustanoveným v § 112 ods. 4 stavebného zákona a § 110 ods. 1 stavebného zákona. Ak § 110 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje, že vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nie je možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, bol správny orgán povinný, za predpokladu, že mu bol známy okruh dedičov, ponúknuť dohodu o získanie práva k vyvlastňovaným pozemkom. 43. Žalovaný tvrdil, že ak dedičské konanie nie je právoplatne skončené, domnelí dediča - žalobcovia, nemajú žiaden právny titul, na základe ktorého môžu nakladať s predmetom dedičského konania, ktorým sú aj vyvlastňované pozemky, a teda uzatvárať akékoľvek dohody, či zmluvy týkajúce sa vyvlastňovaných nehnuteľností, a preto nebol dôvod na to, aby navrhovateľ zaslal žalobcom akýkoľvek návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy a vec tak nemohla byť riešená dohodou podľa § 110 ods. 1 Stavebného zákona s domnelými dedičmi. Z dôvodov uvedených v bodoch 39-42 vyplýva, že tento názor žalovaného je nesprávny. 44. Súd skúmal tvrdenia žalovaného, že správnemu orgánu 1. stupňa, ako aj žalovanému, nebol okruh dedičov známy. Z administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán 1. stupňa si zaobstaral potvrdenie notárky - súdnej komisárky JUDr. Magdalény Čížovej o tom, že po poručiteľke V. N., rodenej S., ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine do úvahy prichádzajú synovia poručiteľky I. N., W. N. a právni nástupcovia syna poručiteľky L.. O. N., L.. N. N. V. F. N.. Zároveň v potvrdení notárka uviedla pod akým číslom konania je vedené dedičské konanie po poručiteľke. Súd ďalej zistil, že správny orgán 1. stupňa doručoval oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania aj žalobcom. Toto tvrdenie žalovaného sa v konaní teda nepotvrdilo. 45. Ďalším argumentom žalovaného vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu ohľadom ich postavenia ako dedičov vo vyvlastňovacom konaní bola skutočnosť, že konanie o dedičstve bolo na Okresnom súde Bratislava III prerušené. Súd z administratívneho spisu zistil, že Okresný súd Bratislava III skutočne rozhodol o prerušení konania vedeného pod sp. zn. 30 D 1157/2007, D not 140/2007, a to až do právoplatného ukončenia veci o neplatnosť darovacích zmlúv vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50 C/23/2009 a 9 C/23/2009. Dôvodom tohto prerušenia mala byť skutočnosť, že v konaniach na Okresnom súde Bratislava II je vedené konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou poručiteľka previedla na I. N. V. W. N. nehnuteľnosti v katastrálnom území H. a katastrálnom území S., Bratislava. Išlo teda o posudzovanie úkonu darovania nehnuteľností v týchto katastrálnych územiach, ktoré vykonala poručiteľka vo vzťahu k svojim dvom synom. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že predmetom vyvlastnenia v tomto konaní sú nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Z. M.. Ide teda o úplne iné pozemky ako tie, ktoré sú predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava II. Z uvedeného vyplýva, že napriek prerušeniu konania o dedičstve z dôvodu neukončeného konania prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava II, sa dedičská spôsobilosť žiadneho z účastníkov konania nespochybnila. Nemôže preto slúžiť ani ako argument správnemu orgánu 1. stupňa ani žalovanému, že mu nebol známy okruh osôb, ktoré by prichádzali do úvahy ako dedičia v zmysle ustanovenia §113a ods. 3 stavebného zákona a že zároveň nie je povinný v zmysle citovaného ustanovenia zisťovať okruh takýchto osôb, ktoré v takom prípade zastupuje Slovenský pozemkový fond. 46. V tejto súvislosti súd konštatuje nesprávne použitie § 113a ods. 3 Stavebného zákona správnymi orgánmi oboch stupňov. Tento sa totiž vzťahuje na situáciu, ak vlastník vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a pozemok alebo stavba nebola predmetom dedičského konania. V prejednávanom prípade však poručiteľka zomrela v roku 2007, teda ešte pred začatím vyvlastnenia a v čase začatia vyvlastňovacieho konania dedičské konanie už prebiehalo. Preto bolo v tomto prípade nevyhnutné použiť § 113a ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, podľa ktorého ak vyvlastňovaná stavba alebo vyvlastňovaný pozemok nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo je predmetom konania o dedičstve alebo súdneho konania, účastníkom vyvlastňovacieho konania sú účastníci konania o dedičstve a Slovenský pozemkový fond, ak ide o stavbu alebo pozemok, ktorého vlastníctvo je predmetom dedičského konania, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve. 47. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že so žalobcami konal ako s účastníkmi vyvlastňovacieho konania, nakoľko im doručoval oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania, ktoré si však neprevzali. Na strane druhej ale tvrdí, že pri plnení povinnosti podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona zaslal ponuku na uzatvorenie zmluvy výlučne Slovenskému pozemkovému fondu ako zástupcovi domnelých dedičov, a to z dôvodu, že mu okruh dedičov nebol známy. A ďalej len konštatoval, že uvedená ponuka nebola v zmysle ustanovenia § 110 ods. 4 stavebného zákona zo strany Slovenského pozemkového fondu akceptovaná. Ak vzhľadom na uvedené správny orgán 1. stupňa, ako aj žalovaný usúdili, že týmto konali so žalobcami ako s účastníkmi konania v zmysle § 113 a ods. 1 písm. b) stavebného zákona, postupovali nesprávne. 48. Súd považuje za nutné vyjadriť sa aj k postaveniu Slovenského pozemkového fondu vo vyvlastňovacom konaní. Slovenský pozemkový fond v tomto konaní zastáva postavenie vlastníka pozemku po dobu do právoplatného skončenia konania o dedičstve. Mal by preto zastupovať záujmy dedičov, vlastníkov, ktorí sú známi. Nejde preto len o formálne nahradenie vlastníka pozemku, ako tomu bolo v danom prípade, ale ide tu o dočasné vstúpenie do práv a povinností budúceho vlastníka, ktorý je vopred známy (viď bod 40 tohto rozsudku ohľadom nadobúdania dedičstva ex tunc). Vyvstáva preto otázka reálnej možnosti uplatnenia práv dedičov pri vyvlastnení. 49. Pri rozhodovaní súd zobral do úvahy všetky špecifiká a samotný účel vyvlastňovania pozemkov vo verejnom záujme. Je pravdou, že nadobúdanie pozemkov vo verejnom záujme má v slovenskom právnom poriadku osobitný režim. Dôležitá pri tom je včasnosť a možnosť štátu čo najrýchlejšie nadobudnúť pozemky dôležité pre realizovanie verejných záujmov. V tomto prípade by správnym použitím § 113 a ods. 1 písm. b) stavebného zákona nedošlo k ohrozeniu realizácie stavby vo verejnom záujme. Na účely získania stavebného povolenia je totiž potrebné preukázať vzťah k pozemku pod stavbou. Na tieto účely bolo možné použiť napríklad formu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, či iných inštitútov pri zachovaní všetkých práv budúcich vlastníkov pozemkov. 50. Súd prisvedčil žalobcom, že postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bol v príkrom rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a § 110 ods. 1 stavebného zákona, pretože tu nebol daný dôvod na postup vyvlastnenia nehnuteľností a cieľ vyvlastnenia bolo možné jednoznačne dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Žalobcovia v žalobe aj počas správneho konania niekoľkokrát zdôraznili svoju ochotu uzatvoriť kúpnu zmluvu na predaj pozemkov. Uviedli, že pri správnej aplikácii § 113a ods. 1 písm. b) stavebného zákona by Okresný úrad mal konať s nimi ako s vlastníkmi, a tým by mohli predať pozemky za výhodnejšiu cenu ako je stanovená znaleckými posudkami. Uviedli totiž, že jeden zo žalobcov, L.. N. N., v minulosti uzavrel kúpnu zmluvu s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. na strane kupujúceho, a tak isto ako vo vyššie uvedenom prípade ide o pozemky, ktoré budú využité na stavbu „D 4 Bratislava, Ivanka sever - Rača“. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1,2 násobku náhrady určenej v znaleckom posudku. Žalobcovia majú teda za to, že keby s nimi Národná diaľničná spoločnosť, a.s. uzatvorila kúpnu zmluvu, tak po dohode by mohlo dôjsť k obdobnému predaju pozemkov a suma, ktorá bola určená znaleckými posudkami číslo 12/2015 a číslo 14/2015 by mala byť navýšená koeficientom 1,2 násobok náhrady ceny stanovenej znaleckými posudkami. Túto námietku žalobcov nemožno z dôvodu nesprávneho postupu správneho orgánu tak, ako je odôvodnený v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, vyhodnotiť len ako námietku o výške náhrady, resp. námietku o cene a ako takú ju podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. odkázať na všeobecný súd. 51. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že v konaní pred správnymi orgánmi došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky účastníctva žalobcov v správnom konaní a následnému nesprávnemu postupu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto je žaloba dôvodná. Na základe toho súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni, ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).