Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/126/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201004 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201004.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci žalobcu: K.. M. V., F. U. XXX/X, U. V., zastúpený: JUDr. Vladimír Zvara, advokát, so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KM-OLVS-141/2015/OPK zo dňa 06.04.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného KM-OLVS-141/2015/OPK zo dňa 06.04.2016 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 10.06.2016 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného KM-OLVS-141/2015/OPK vydaného dňa 06.04.2016, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - personálneho rozkazu ministra vnútra SR číslo 258 zo dňa 02.10.2013, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 04.08.2013 bol vypracovaný Úradný záznam členov hliadky Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš (ďalej len OO PZ Veľký Krtíš), Úradný záznam z 05.08.2013 spísaný žalobcom, písomnosť - Začatie konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru - upovedomenie z 19.08.2013 prevzatá žalobcom dňa 28.08.2013, zápisnice o výsluchu členov hliadky Y. Y. a R. Y. obe zo dňa 26.08.2013, doklad o dočasnej práceneschopnosti žalobcu z 07.08.2013, zápisnica o výsluchu žalobcu z 04.09.2013, záznam z 04.09.2013 o doručení personálneho rozkazu riaditeľa KR PZ v Bratislave č. 541 z 27.08.2013 o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ dňom 31.10.2013, kompletný priestupkový spis OR PZ Veľký Krtíš vedený voči žalobcovi obsahujúci aj Správu o výsledku objasňovania priestupku spísanú dňa 04.08.2013, písomné podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09.09.2013 k začatiu konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru spolu s plnomocenstvom na zastupovanie žalobcu v tomto správnom konaní. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Napadnutým rozhodnutím bol zamietnutý žalobcov rozklad a potvrdený personálny rozkaz ministra vnútra SR číslo 258 zo dňa 02.10.2013, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR, pretože zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom prepustenia žalobcu bola skutočnosť že dňa 04.08.2013 o 00 50 hod. členovia motohliadky OO PZ Veľký Krtíš spozorovali osobné motorové vozidlo zn. Škoda 120 LS, EČ U., ktoré išlo neprimeranou rýchlosťou a prechádzalo do protismeru, pričom bolo zistené, že predmetné vozidlo viedol žalobca, ktorý sa podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu s výsledkom 0,94 promile alkoholu v dychu. 4. Ďalej bolo v rozhodnutí konštatované, že na základe podaného rozkladu voči personálnemu rozkazu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 09.01.2014 a predmetný personálny rozkaz potvrdil. V dôsledku žalobcom podanej žaloby voči takémuto rozhodnutiu vo veci konal a rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/76/2014-52 zo dňa 02.06.2015 a preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil (z dôvodu nepredloženia administratívneho spisu) a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Po vrátení veci z Krajského súdu v Bratislave a po posúdení na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu žalovaný dospel k zisteniu, že žalobca so dopustil konania zakladajúceho dôvod na postup v súlade s § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Bolo poukázané na to, že žalobca dňa 09.09.2013 udelil plnomocenstvo na jeho zastupovanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru pre advokáta JUDr. Vladimíra Zvaru, prostredníctvom ktorého dňa 12.09.2013 doručil podanie, v ktorom spochybnil, že priebeh udalostí po zastavení jeho vozidla motohliadkou sa stal tak, ako bol uvedený v zázname motohliadky, nakoľko technicky nebolo možné rozoznať siluetu vodiča len pri svietiacich svetlometoch, zároveň poprel ovplyvňovanie motohliadky, ako aj vynútené zastavenie jeho vozidla. Žalobca sám od prvotných úkonov namietal, že dané vozidlo neriadil, pričom vozidlo bolo zastavené dobrovoľne po zistení, že policajné vozidlo ide za nimi. Taktiež poprel, že by bol vyzvaný k dychovej skúške už na mieste zastavenia. Namietal pravdivosť výpovedí policajtov a žiadal o doplnenie dokazovania výsluchom svedka (S.N. J. A., príslušníka Maďarskej republiky), ktorý mal v danom momente viesť motorové vozidlo. 5. Žalovaný konštatoval, že v priebehu konania nadriadený vykonal vo veci vlastné šetrenie, v rámci ktorého presne a úplne zistil skutočný stav veci, pričom konanie žalobcu zakladajúce dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru bolo riadne preukázané spisovým materiálom, bol zabezpečený priestupkový spis spolu so Správou o výsledku objasňovania priestupku, úradným záznamom motohliadky, záznamom o predvedení žalobcu, zápisom o dychovej skúške, ako aj zápisnicou o výsluchu žalobcu, zápisnicami o výsluchu členov motohliadky, dokladom o dočasnej práceneschopnosti žalobcu ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinami. 6. Žalobca bol s návrhom na jeho prepustenie zo služobného pomeru ako aj podkladovým materiálom oboznámený dňa 18.09.2013 a v stanovenej lehote žiadne návrhy a námietky nevzniesol. 7. Následne sa žalovaný vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu v podanom rozklade s tým, že ich nie je možné akceptovať. Poukázal na výpovede príslušníkov hliadky o priebehu zastavenia motorového vozidla ako aj následného predvedenia žalobcu na OO PZ Veľký Krtíš. Vznesené námietky vrátane námietky zistenia skutkového stavu boli vyhodnotené ako účelové v snahe žalobcu vyhnúť sa prepusteniu zo služobného pomeru. Žalovaný mal za jednoznačne preukázané, že žalobca pod vplyvom alkoholu viedol svoje osobné motorové vozidlo, v ktorom bol sám, nezastavil na výzvu hliadky a urobil tak až po zablokovaní vozidla hliadkou, ktorej členov sa snažil neúspešne ovplyvniť vo svoj prospech, neskôr sa členom hliadky vulgárne vyhrážal. 8. Dňa 05.08.2013 žalobca doručil žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru ku dňu 31.08.2013, avšak k dohode s jeho nadriadeným nedošlo, a preto by sa žalobcov služobný pomer týmto spôsobom skončil uplynutím zákonnej lehoty až dňa 31.10.2013. 9. Žalovaný konštatoval, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz spĺňalo všetky formálne i obsahové náležitostí v zmysle § 242 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. a bol zadovážený dostatok dôkazov, ktoré boli dôsledne vyhodnotené so záverom o tom, že žalobca viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, čím bol založený dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru. Taktiež bolo podrobne odôvodnené v čom spočívalo zvlášť hrubé porušené služobnej prísahy žalobcom ako aj skutočnosť, že jeho ponechania v služobnom pomere bolo by to na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 10. Ohľadom doručovania napadnutého personálneho rozkazu žalovaný uviedol, že predmetný personálny rozkaz bol žalobcovi opakovane doručovaný v mieste jeho bydliska poštou ako doporučená zásielka do vlastných rúk a zároveň dňa 04.10.2013 bol doručený jeho splnomocnenému zástupcovi, ktorého plná moc sa vzťahovala aj na prijímanie a doručovanie písomností vo veci konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Žaloba. 11. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz o jeho prepustení) za nezákonné. Namietal, že napadnutý personálny rozkaz bol síce jeho právnemu zástupcovi doručený dňa 04.10.2013, avšak iba takéto doručenie nebolo dostatočné na to, aby mohlo vyvolať účinky doručenia rozhodnutia účastníkovi konania. Túto nezákonnosť neodstránil ani žalovaný napadnutým rozhodnutím. Žalobca poukázal na znenie § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., § 1 ods. 3 a § 2 ods. 1 tohto zákona, z ktorých vyplýva, že splnomocnený zástupca nie je v služobnom pomere, nevykonáva štátnu službu a doručenie personálneho rozkazu iba jemu preto nie je postačujúce. Služobný orgán nesprávne aplikoval ustanovenia vyššie uvedeného zákona ohľadom doručovania rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru. Napadnutý personálny rozkaz mu nebol účinne doručený a jeho nedoručením v zákonnej lehote došlo k vade konania, a preto vznesenie námietky premlčania pokladal za dôvodné. Poukázal na to, že sa nevyhýbal doručeniu personálneho rozkazu o prepustení a jeho práceneschopnosť bola ukončená dňa 21.09.2013, teda ešte pred jeho doručovaním. V dňoch 21.09.2013 až 30.09.2013 bol neprítomný v mieste svojho trvalého pobytu zo zákonných dôvodov, čo faxom zo dňa 20.09.2013 oznámil svojmu nadriadenému. V dobe od 30.09.2013 do 13.10.2013 čerpal alikvotnú časť riadnej dovolenky a dňa 14.10.2013 bol účastný na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava I, kde vystupoval ako odporca v konaní žalovaný a predmetný personálny rozkaz mu mohol doručiť. Taktiež uviedol, že dňa 15.10.2013 sa za účelom prevzatia doručených uložených listových zásielok dostavil na pracovisko Slovenskej pošty vo Veľkom Krtíši, kde mu bolo oznámené, že predmetná zásielka - personálny rozkaz o jeho prepustení sa tam nenachádza a bola dňa 14.10.2013 vrátená späť odosielateľovi, nakoľko uplynula úložná lehota. Žalobca mal za to, že vzhľadom na to, že predmetný personálny rozkaz mu nebol doručený ním vznesená námietka premlčania podľa § 254 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. bola dôvodná. 12. Zároveň bol žalobca v presvedčení, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal zákonným spôsobom s jeho námietkami uvedenými v rozklade, ktorými poukazoval na nezákonnosť napadnutého personálneho rozkazu a procesu jeho vydania. Pokladal za vadu, že bol akceptovaný dôkaz získaný nezákonným spôsobom, a to falšovanie jeho podpisu v Správe o objasnení priestupku. Zároveň mal za to, že preukázanie skutku nebolo dostatočné. 13. Prepustenie zo služobného pomeru pokladal za nezákonné aj z dôvodu, že si podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, o ktorej jeho nadriadený rozhodol personálnym rozkazom číslo 541 zo dňa 27.08.2013 a dňa 04.09.2013 mu bolo oznámené rozhodnutie o uvoľnení. Týmto dňom nastal právny účinok ukončenia jeho služobného pomeru uvoľnením a vzdaním sa práva na odvolanie sa stal tento personálny rozkaz právoplatný dňa 20.09.2013. Vyjadril právny názor, že ak bolo konanie vo veci ukončenia jeho služobného pomeru uvoľnením právoplatne ukončené, nebol daný zákonný dôvod ukončiť jeho služobný pomer prepustením. 14. Žalobca tiež namietal, že zákon jednoznačne nešpecifikuje, čo je hrubým porušením povinnosti policajta a táto skutočnosť je založená iba na voľnom a subjektívnom posúdení. On sám v priebehu konania opakovane namietal, že skutok nespáchal a dôkazy boli sfalšované. Skutok, na základe ktorého bolo rozhodnuté o jeho prepustení zo služobného pomeru sa stal v čase jeho osobného voľna, počas čerpania riadnej dovolenky, pričom porušenie služobnej disciplíny je možné vzťahovať iba na konanie v dobe výkonu služby alebo priamo súvisiace s výkonom služby. Zároveň mal za to, že skutok sa nestal tak, ako bolo uvedené a on sa ho nedopustil. Taktiež nie každé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti musí mať taký charakter, aby odôvodňovalo prepustenie policajta zo služobného pomeru. 15. Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, že o jeho rozklade nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote (§ 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.) a preto nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote došlo k takej vade konania, ktorá mala za následok nezákonnosť vydaného napadnutého rozhodnutia žalovaného. 16. Podaním zo dňa 20.10.2016 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrval na svojich žalobných dôvodoch. Vyjadrenie žalovaného. 17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 23.09.2016 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode vyjadrenia bol opísaný zistený skutkový stav veci predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Následne žalovaný zaujal stanovisko k žalobným námietkam. Mal za to, že preskúmavaný personálny rozkaz ministra vnútra SR číslo 258 zo dňa 02.10.2013 bol žalobcovi doručený zákonným spôsobom. Nakoľko žalobca nebol opakovane zastihnutý v mieste svojho bydliska bol mu personálny rozkaz doručovaný poštou ako doporučená zásielka do vlastných rúk, avšak ani túto zásielku si žalobca na pošte nevyzdvihol a táto bola vrátená nadriadenému. Podľa tohto spôsobu doručovania by žalobcov služobný pomer končil na tretí deň od uloženia zásielky, teda dňa 10.10.2013. Jeho služobný pomer však skončil už dňa 04.10.2013 kedy bol personálny rozkaz doručený jeho splnomocnenému zástupcovi - advokátovi JUDr. Vladimírovi Zvarovi, čím nastali účinky doručenia priamo žalobcovi, nakoľko ním udelená plná moc pre jeho právneho zástupcu sa vzťahovala aj na prijímanie a doručovanie písomností vo veci konania o jeho prepustení zo služobného pomeru. 18. Žalovaný bol presvedčený, že protiprávne konanie žalobcu bolo dostatočným spôsobom preukázané, pričom z výpovede veliteľa a člena motohliadky, ich úradného záznamu bez akýchkoľvek pochýb vyplývalo, že žalobca pod vplyvom alkoholu riadil svoje motorové vozidlo, v ktorom bol sám, nezastavil na pokyn hliadky, ktorú sa snažil ovplyvniť vo svoj prospech a po neúspechu sa vyhrážal členom hliadky fyzickou likvidáciou. Žalobcovi a jeho advokátovi bola dňa 18.09.2013 pri oboznamovaní sa s návrhom na jeho prepustenie poskytnutá fotokópia spisu a bol so spisovým materiálom oboznámený. Až do podania žaloby v žiadnom zo svojich podaní nenamietal falšovanie svojho podpisu v Správe o objasňovaní priestupku. Žalovaný trval na tom, že celé konanie o prepustení žalobcu a zabezpečenie podkladových materiálov prebehlo podľa zákonných predpisov a túto námietku považoval za účelovú. 19. V ďalšom poukázal na znenie § 191 ods. 1 až 8 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada a potom jeho služobný pomer sa končí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a jeho riadený nedohodnú inak. V danom prípade žalobca dňa 05.08.2013 doručil svojmu nadriadenému žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru ku dňu 31.08.2013, avšak k dohode s nadriadeným nedošlo a preto jeho služobný pomer uvoľnením by skončil uplynutím zákonnej lehoty, teda dňom 31.10.2013. Zároveň súbežne prebiehalo aj personálne konanie o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu jeho protiprávneho konania, ktorým naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru číslo 258 zo dňa 02.10.2013 bol splnomocnenému advokátovi žalobcu doručený dňa 04.10.2013 a potom tento nadobudol účinnosť skôr ako personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Bratislave číslo 541 zo dňa 27.08.2013 o uvoľnení. 20. Záverom žalovaný uviedol, že hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného, ktorý posudzuje či určitú skutočnosť je možné považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ešte ďalšie, prípadne je potrebné zaobstarať si iné podklady pre rozhodnutie. Správny orgán má povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, a to za použitia zásad logického myslenia. V danom prípade všetky zadovážené dôkazy v súhrne preukazovali priebeh udalostí so záverom, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tak, ako bolo uvedené v napadnutom personálnom rozkaze o jeho prepustení. Minister vnútra SR posúdil konanie žalobcu ako nezlučiteľné s postavením a úlohami príslušníka PZ, pričom dospel k záveru, že došlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. V konaní boli zabezpečené všetky dôkazy, ktoré spoľahlivo preukazovali, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a zároveň nepochybne bola splnená a odôvodnená aj podmienka, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 21. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalobcu a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 25. Podľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do šiestich mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. 26. Podľa § 241 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 27. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. 28. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 29. Podľa § 254 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. k zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 57, § 58, § 185 ods. 3, § 192 ods. 5, § 245 a 246; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta. 30. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu. 31. Podľa § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. 32. Podľa § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 33. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 34. Skôr ako súd pristúpil k meritórnemu posúdeniu vznesených žalobných námietok preštudoval si pripojený administratívny spis žalovaného, ktorý mu bol na jeho dopyt predložený Okresným súdom Bratislava I, keďže bol pripojený k inej veci prejednávanej týmto súdom (sp. zn. 19C/112/2007). 35. Po dôkladnom oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného súd zistil, že tento nie je kompletný, nakoľko sa v ňom nenachádzajú viaceré písomnosti, a to preskúmavaný personálny rozkaz ministra vnútra SR číslo 258 zo dňa 02.10.2013, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, doručenka o doručovaní tohto personálneho rozkazu žalobcovi poštou, žalobcom podaný rozklad voči tomuto personálnemu rozkazu a ani predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č.: KM-OLVS-140/2013/OPK zo dňa 09.01.2014 ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/76/2015 zo dňa 02.06.2015, ktorým bolo vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného zrušené. 36. Potom súd musí konštatovať, že administratívny spis, ktorý si konajúci správny súd zabezpečil je nekompletný, neobsahuje vzhľadom na vznesené žalobné námietky pre posúdenie veci podstatné písomnosti (napadnuté prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz číslo 258 spolu s poštovou doručenkou o jeho doručovaní žalobcovi, rozklad podaný žalobcom voči nemu) a preto nie je možné napadnutý personálny rozkaz podrobiť súdnemu prieskumu, čo predstavuje vadu jeho nepreskúmateľnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť sa súd nemohol zaoberať v žalobe vznesenými námietkami - napr. nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k námietkam uvedených v rozklade žalobcu a zodpovedne ich posúdiť. Súd poukazuje na to, že k obdobnej vade došlo zo strany žalovaného už po druhý krát, keďže prvý krát administratívny spis konajúcemu súdu žalovaný nepredložil vôbec, čo vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/76/2015 zo dňa 02.06.2015 a teraz administratívny spis žalovaného nie je kompletný, pričom nekompletnosť je takého charakteru, že nedovoľuje súdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí (personálny rozkaz ministra vnútra SR číslo 258 a rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.04.2016) v rozsahu potrebnom pre náležité posúdenie prejednávanej veci (napadnutých rozhodnutí a postupu správnych orgánov) a zaujať stanovisko k dôvodnosti vznesených žalobných námietok. 37. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať, skompletizovať administratívny spis a vydať nové náležite odôvodnené rozhodnutie vo veci. 38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).