Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/135/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201083 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201083.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcov: 1. P. Q., bytom D. XXX/XXX, XXX XX C., 2. T. Q., bytom F. XXX/X, XXX XX C., 3. T. F., bytom U. W. 3, XXX XX C., 4. V. I., bytom S. XXX, XXX XX S., 5. Y. A., bytom S. XXX, XXX XX S., právne zastúpení: BIZOŇ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti: MH Invest, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Ivančo, Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, JUDr. Juraj Fuska, Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 13937/2016/B624-SV/24702/To zo dňa 18.04.2016, v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU- NR-OVBP2-2016/009647-5 zo dňa 01.03.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. Pribratému účastníkovi správneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „Okresný úrad“) rozhodnutím č. OU- NR-OVBP2-2016/009647-5 zo dňa 01.03.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v konaní o návrhu na vyvlastnenie zo dňa 02.02.2016 podaného spoločnosťou MH Invest, s. r. o. Trnavská cesta 100, 825 02 Bratislava (ďalej len „navrhovateľ vyvlastnenia“), na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia v prospech navrhovateľa vyvlastnenia vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) v spojení s § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, k. ú. L., S., R., C., S., N.“. 2. Žalobcovia podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti citovanému rozhodnutiu Okresného úradu o vyvlastnení. V odvolaní konštatovali názor, že rozhodnutie Okresného úradu o vyvlastnení je v rozpore so zákonom v tom, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia neobsahuje určenie predmetu vyvlastnenia, rozsahu vyvlastnenia a určitým spôsobom vyjadrený spôsob úhrady náhrady za vyvlastnenie, keď rozhoduje o poukázaní náhrady na depozitný účet SPF, výsledok vyvlastňovacieho konania nie je jednoznačný a určitý, okresný úrad bez náležitého odôvodnenia zamietol ich námietku ohľadom ich vôle k dohode s navrhovateľom vyvlastnenia. 3. Ďalej namietali, že bez náležitého špecifikovania súdnych konaní, ktorých právoplatné skončenie je podmienkou pre vyplatenie náhrady, je tak rozhodnutie o vyvlastnení neurčité a aj samotný depozit je vzhľadom na neurčitosť úpravy sporný. Vzhľadom na uvedené žiadali, prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení zrušiť. Okresný úrad v súlade s § 56 Správneho poriadku listom č. OU-NR-OVBP2-009647-7 zo dňa 21.03.2016 oboznámil navrhovateľa vyvlastnenie s obsahom podaného odvolania a umožnil mu vyjadriť sa k veci. K veci sa nevyjadril. 4. Okresný úrad listom č. OU-NR-OVBP2-2016/009647 zo dňa 14.04.2016 odvolaním napadnuté rozhodnutie spolu so spisovým materiálom týkajúcim sa veci predložil žalovanému na rozhodnutie o odvolaní v súlade s § 57 ods. 2 Správneho poriadku. 5. Žalovaný uviedol, že možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme formou vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je možné výlučne pri kumulatívnom splnení zákonných podmienok. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu vo veci, okresný úrad po preskúmaní všetkých priložených dokladov a po vyhodnotení návrhu navrhovateľa vyvlastnenia zistil, že boli splnení zákonom ustanovené podmienky na vyvlastnenie vlastníckeho právo a na základe uvedeného vyvlastnil vlastnícke právo tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v prospech navrhovateľa vyvlastnenia vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona v spojení s § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatrenia týkajúcich sa prípravy významných investícii a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, k. ú. L., S., R., C., S., N.“. 6. Konštatoval, že verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania o určitej otázke, je predmetom správne úvahy a zisťuje s v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov. 7. Stavebný zákon v § 108 ods. 2 vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu, tzn. že najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka. 8. Okresný úrad pri skúmaní existencie/preukázania verejného záujmu na vyvlastnení predmetného pozemku ako podklad zohľadnil Osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 vydané Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v znení doplnenia Osvedčenia pod č. 208001/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015 (ďalej len „osvedčenie“). Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia bola preukázaná vydaním osvedčenia. 9. Išlo o investíciu významne ovplyvňujúcu objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda SR, že je investíciou vo verejnom záujme, t. j. jej význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, či objemu výroby a taktiež v exportnej schopnosti. 10. Verejný záujem na vyvlastnení nehnuteľností pre účely predmetnej stavby bol nespochybniteľný, všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutej nehnuteľnosti na jej nerušenom užívaní. 11. Podľa prílohy č. 1 cit. osvedčení sú pozemky B. par. č. XXXX o výmere 5146 m2, par. č. XXXX o výmere 3566 m2, par. č. XXXX o výmere 3566 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 2667 m2 a parc. č. XXXX o výmere 3003 m2, katastrálne územie C. určené na uskutočnenie predmetnej stavby pre túto stavbu sú vyvlastňované vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona v spojení s § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je daný vyššie cit. osvedčeniami. 12. Konštatoval, že existencia verejného záujmu na vyvlastnení bola preukázaná, a preto potom nemožno spochybniť ani existenciu verejného záujmu na vyvlastnení pozemkov potrebných na prípravu územia, ktorú tvoria činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku - výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácii, výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčastí, výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení a iné obdobné prípravné činnosti (§ 1 ods. 12 zákona č. 175/1993 Z. z.), na ktorý odkazujú osvedčenia v čl. I a bez uskutočnenia ktorých stavba nemôže plniť svoju funkciu. 13. V intenciách § 110 ods. 2 Stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 14. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje Stavebný zákon, je zákon č. 175/1999 Z. z., ktorý v § 4a ods. 1 tretia veta, rieši preukazovanie súladu s cieľmi a zámermi územného plánovania vo vyvlastňovacom konaní pri stavbe, ktorá je významnou investíciou v prípade, ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnom investície. 15. V takomto prípade dokladom, na základe ktorého správny orgán skúma súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania je osvedčenie o významnej investícii (§ 3 zákona č. 175/1999 Z. z.). Okresný úrad v danom prípade zohľadnil skutočnosť, že na predmetnú stavbu boli vydané citované osvedčenia, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona v spojení s § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z. 16. Stotožnil sa s právnym názorom okresného úradu, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, teda získanie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom potrebným pre uskutočnenie danej stavby, dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 17. Navrhovateľ vyvlastnenia je vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať, že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu o zmluvnom prevode nehnuteľnosti spôsobom upresneným v § 4a ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. 18. V danom konkrétnom prípade navrhovateľ vyvlastnenia predložil vyvlastňovanému kúpnu zmluvu a výzvu na uzatvorenie dohody. Nakoľko k dohode medzi navrhovateľom vyvlastnenia a vyvlastňovaným nedošlo, navrhovateľ podal návrh na vyvlastnenie. 19. Ako vyplýva zo spisového materiálu okresného úradu - Zápisnica č. OU-NR-OVBP2-2016/009647-3 zo dňa 26.02.2016, vyvlastňovaný sa na ústnom pojednávaní nezúčastnila a nepodal ani písomné námietky. 20. Ako vyplýva zo záverov citovanej Zápisnice na ústnom pojednávaní právny zástupca odvolateľov navrhol uzatvoriť dohodu medzi navrhovateľom vyvlastnenia a pôvodnými vlastníkmi. 21. Námietku týkajúcu sa možnej dohody medi navrhovateľom vyvlastnenia a pôvodnými vlastníkmi vyvlastňovaných pozemkov okresný úrad zamietol vzhľadom na to, že na liste vlastníctva, na ktorom sú zapísané vyvlastňované pozemky je uvedený ako vlastník L. M., t. j. pôvodní vlastníci vo vyvlastňovacom konaní nepreukázali vlastnícke právo k vyvlastňovaným pozemkom. 22. Nakoľko nie sú ukončené súdne konania, ktoré prebiehajú medzi vyvlastňovaným (L. M.) a pôvodnými vlastníkmi (odvolateľmi) z dôvodu určenie vlastníctva k predmetným pozemkom, nie je možné uzatvoriť dohodu, ktorú navrhol právny zástupca odvolateľov. Ďalej konštatoval, že okresný úrad sa vo svojom rozhodnutí dôsledne v zmysle zákona vysporiadal s vymedzením predmetu a rozsahu vyvlastnenia ako aj s naložením s náhradou za vyvlastnené pozemky. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, námietky odvolateľov vyhodnotil ako nedôvodné, okrem námietky týkajúcej sa špecifikovania súdnych konaní vo výroku rozhodnutia, ktorú považoval za opodstatnenú, na základe čoho došlo k zmene výroku rozhodnutia. Uviedol, že doklady nachádzajúce sa v predloženom spisovom materiáli jednoznačne poukázali na to, že vyvlastňovacie konanie bolo voči účastníkom konania transparentné. 24. Zo spisového materiálu okresného úradu bolo preukázané, že boli všetky písomnosti riadne doručované v lehotách stanovených zákonom, o čom svedčia doručenky, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu okresného úradu. Na základe uvedeného konštatoval, že výrok rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení korešponduje s jeho odôvodnením, v ktorom okresný úrad zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli pokladom pre výrok rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení vlastníckeho práva. 25. Žalovaný preskúmal vec v celom rozsahu, podrobne preskúmal formálnu aj vecnú stránku napadnutého rozhodnutia okresného úradu, ako aj procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a nakoľko nezistil nesúlad napadnutého rozhodnutia okresného úradu - jeho výrokovej alebo dôvodovej časti so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku mení rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2016/009647-5 zo dňa 01.03.2016 tak náhradu uhradí spoločnosť MH Invest, s. r. o., Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava do 21 pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu IBAN: P. XX XXXX XXXX XXXXXXXXXXXX s uvedením poznámky pre prijímateľa platby č. rozhodnutia OU-NR-OVBP2-2016/009647-5 k. ú. C.. Slovenský pozemkový fond vyplatí jednotlivé časti náhrady za vyvlastnenie jednotlivých pozemkov tomu, o kom bude právoplatne rozhodnuté, že bol v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. C. zapísaných na LV č. XXXX, parcely registra „K.“, parc. č. XXXX o výmere 5146 m2, náhrada XX XXX,XX eura, parc. č. XXXX o výmere 3566 m2, náhrada XX XXX,XX eura, parc. č. XXXX o výmere 3566 m2, náhrada XX XXX,XX eura, parc. č. XXXX/X o výmere 2667 m2, náhrada XX XXX,XX eura, parc. č. XXXX o výmere 3003 m2, náhrada XX XXX,XX eura. V ostatných častiach prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 26. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.06.2016, sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 13937/2016/B624-SV/24702/To zo dňa 18.04.2016 a rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/009647-5 zo dňa 01.03.2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 27. V žalobe uviedli, prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté o vyvlastnení ich vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré boli predmetom tohto konania v prospech navrhovateľa vyvlastnenia - spoločnosti MH Invest, s. r. o., na účel výstavby strategického parku v k. ú. L., S., R., C.. S., N.. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že zmena sa týkala časti 1/ vymedzenia okruhu účastníkov konania, ktorých žalovaný vymedzil s poukázaním na súdne konania o určenie vlastníckeho práva vedené na Okresnom súde Nitra a Okresnom súde Bratislava I, spolu s uvedením žalobcov a spisových značiek jednotlivých konaní, 2/ o spôsobe vyplatenia náhrady za vyvlastnenie, ktorú žalovaný zmenil tak, že jednotlivé časti náhrady budú Slovenským pozemkovým fondom vyplatené tomu, o kom bude právoplatne rozhodnuté, že bol v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení vlastníkom pozemkov, pričom označil jednotlivé pozemky číslami parciel, výmerou a uviedol výšku prislúchajúcej náhrady. 28. Na základe právoplatnosti napadnutého rozhodnutia bol v katastri nehnuteľností vykonaný záznam (č. Z 3974/16 a Z 4677/16) o nadobudnutí vlastníckeho práva navrhovateľa vyvlastnenia. Ich pozemky, ktoré boli predmetom vyvlastnenia, sú tak už v súčasnosti evidované na LV č. XXXX pre k. ú. C. ako vlastníctvo navrhovateľa vyvlastnenia. 29. Boli názoru, že neboli splnené podmienky pre vyvlastnenie, nakoľko žalobcovia mali záujme uzatvoriť s navrhovateľom vyvlastnenia dohodu za účelom odpredaja pozemkov, ktoré boli predmetom vyvlastňovania; na vyvlastnení nie je verejný záujem, resp. jeho existencia nebola žalovaným ani Okresným úradom náležite preskúmaná a preukázaná; Okresný úrad ani žalovaný dostatočne nepreskúmali skutočný účel vyvlastnenia a nezaoberali sa otázkou legitimácie navrhovateľa vyvlastnenia na podanie návrhu na vyvlastnenie; prvostupňové rozhodnutie v spojení s napadnutým rozhodnutím neobsahuje všetky náležitosti vyžadované Stavebným zákonom; o spôsobe vyplatenia náhrady za vyvlastnenie bolo rozhodnuté na základe právneho predpisu, ktorý sa na túto vec nevzťahuje; výška náhrady za vyvlastnenie bola stanovená v rozpore so zákonom; prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie sú nepreskúmateľné. 30. V žalobe poukázali na znenie § 110 ods. 1 Stavebného zákona a § 4a ods. 1 veta prvá zákona č. 175/1999 Z. z. Citovaná právna úprava vychádza z ústavného princípu obsiahnutého v čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a princípu občianskeho práva obsiahnutého v § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je vyvlastnenie vlastníckeho práva až krajným prostriedkom (ultima ratio), ak vlastnícke právo nemožno nadobudnúť inak, t. j. predovšetkým na základe dohody. 31. Uviedli, že prostredníctvom právneho zástupcu na ústnom pojednávaní dňa 26.02.2016 uviedli, že majú záujem o dohodu a predložili návrh na dohodu zo dňa 25.02.2016, ktorý predložili navrhovateľovi vyvlastnenia. Okresný úrad ich námietku zamietol bez náležitého právneho odôvodnenia iba s uvedením, že na liste vlastníctva predmetných pozemkov je ako vlastník zapísaný L. M., pričom však zároveň v prvostupňovom rozhodnutí rešpektoval skutočnosť, že vlastnícke právo k pozemkom je predmetom súdneho sporu a bol teda oboznámený s tým, že hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností bola spochybnená, a to natoľko, že súd v týchto prípadoch predbežným opatrením zakázal L. M. s predmetnými pozemkami disponovať. 32. S touto námietkou sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ani žalovaný v odvolacom konaní, pričom len zopakoval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Uviedli, že znenie cit. ustanovení zákonov neuvádza, že cieľ vyvlastnenia je možné dosiahnuť len priamym predajom, ale výslovne hovorí o dohode, ktorá je širším pojmom ako kúpna zmluva, resp. o inom spôsobe. Síce nemohli uzavrieť zmluvu, ktorou by umožnili štátu pozemky užívať, keďže formálne bol ako vlastník pozemkov evidovaný v katastri nehnuteľností L. M., avšak mohli s navrhovateľom vyvlastnenia uzavrieť dohodu iného typu, ktorou by sa situácia riešila. 33. Navrhovateľ vyvlastnenia však pre predídenie vyvlastneniu vyvinul jedinú aktivitu, a to pokus o dohodu s L. M.. takýto postup z pohľadu vyvlastnia ako ultima ratio nie je možné v žiadnom prípade považovať za dostatočný pred podaním návrhu na vyvlastnenie. Boli to naopak oni, ktorí vyvinuli snahu o dohodu, čo preukázali aj na ústnom pojednávaní. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že vyvlastnenie je až krajný prostriedok a najskôr musí dôjsť k pokusu: a/ o uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka, b/ o uzatvorenie dohody v širšom zmysle podľa § 585 Občianskeho zákonníka. O inú dohodu ako o uzatvorenie kúpnej zmluvy sa navrhovateľ vyvlastnenia ani nepokúsil a voči žalobcom bol natoľko arogantný, že na ich návrh ani neodpovedal; nevyužil tak možnosť uzatvoriť dohodu a vyhnúť sa vyvlastňovaciemu konaniu a úrady túto možnosť ani nepreskúmali, čím porušili zákon. 34. Pre úplnosť považovali za potrebné uviesť, že zámenné zmluvy uzatvorené medzi nimi a L. M., predmetom ktorých bola zámena vyvlastnených pozemkov sú absolútne neplatné. V prípadoch približne 70 obdobných zmlúv príslušné prokuratúry podali protest proti rozhodnutiam katastrálnych úradov o ich vklade, k čomu priložili rozhodnutie Okresného súdu Trnava, katastrálny odbor č. UP 5/15 a Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov č. UPo 24/2016-4/Br, ktorými bolo protestom prokurátora vyhovené. 35. Krajská prokuratúra v Bratislave sa zaoberala zmluvami medzi nimi a L. M. a uznala dôvody ich neplatnosti. Navrhovateľ vyvlastnenia aj správne orgány vedeli, že bežia konania, na základe ktorých sú zmluvy uzatvárané za skutkovo totožných okolností ako v prípade žalobcov posudzované ako neplatné, napriek tomu nevyčkali na rozhodnutie ohľadom pozemkov žalobcov a začali (a vykonali) vyvlastňovacie konanie. 36. Za týchto okolnosti navrhovateľ vyvlastnenia namiesto vyčkania rozhodnutí príslušných orgánov len formálne vykonal pokus o dohodu s L. M., o ktorom vedel, že nie je skutočným vlastníkom pozemkov, namiesto toho aby oslovil aj žalobcov a pokúsil sa vec riešiť dohodou, ako to pred vyvlastnením vyžadujú právne predpisy. 37. Žalobcovia zastávajú názor, že okresný úrad v konaní existenciu verejného záujmu na vyvlastnení riadne nepreskúmal ani na ich námietku. napriek tomu, že nepreskúmanie existencie verejného záujmu namietali v odvolaní, žalovaný ju taktiež nepreskúmal. 38. Preskúmanie existencie verejného záujmu je však zákonnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení. Poukázali na znenie § 4a ods. 1 veta prvá zákona č. 175/1999 Z. z. a § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona. Okresný úrad len formalisticky uviedol, že ak bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, tak verejný záujem exituje. Hoci legálna definícia pojmu „verejný záujem“ neexistuje, ide o objektívnu kategóriu a v zmysle aplikačnej praxe je nesporné, že ide o záujem, ktorého naplnenie je v prospech a blaho širokej verejnosti Slovenskej republiky. 39. Existencia verejného záujmu preto nie je daná len samostatným rozhodnutím vlády, na ktorom založili jeho existenciu správne orgány, pretože toto môže byť dodatočne menené alebo rušené. 40. Správne orgány sú povinné skúmať reálny verejný záujem na vyvlastnení vlastníckeho práva vo vzťahu ku konkrétnym nehnuteľnostiam, teda v tomto prípade reálny význam vyvlastnených pozemkov pre tento prípad. Reálnu existenciu verejného záujmu na vyvlastnení ich pozemkov tak bolo možné zistiť len preskúmaním konkrétnej dokumentácie investície Jaguar Land Rover, predovšetkým zmluvným záväzkov medzi automobilkou a Slovenskou republikou. Pre zhodnotenie existencie verejného záujmu na vyvlastnení ich pozemkov je potrebné presne identifikovať, akú úlohu zohrávajú tieto konkrétne pozemky v realizácii investície a tým aj v tvrdenom verejnom záujme štátu na ich vyvlastnení. Ani okresný úrad, ani žalovaný však takýmto spôsobom existenciu verejného záujmu nepreskúmali a preto ich závery o jeho existencii nie sú dostatočne predložené. 41. Žalovaný sa navyše ich námietkou bližšie vôbec nezaoberal a zopakoval len odôvodnenie okresného úradu z prvostupňového rozhodnutia. Žiadnym spôsobom sa nezaoberal ani ich návrhom na doplnenie dokazovania a preskúmanie relevantnej dokumentácie týkajúcej sa investície. Preto opätovne navrhujú ako dôkaz pripojiť všetku dokumentáciu vzťahujúcu sa na podmienky tejto investície a preskúmať, či z nich vyplýva verejný záujem na vyvlastnení. 42. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že jednou zo zákonných podmienok vyvlastnenia, ako aj povinnou náležitosťou rozhodnutia o vyvlastnení je preskúmanie účelu vyvlastnenia, ktorý sú správne orgány povinné skúmať ex offo. Podľa rozhodnutia o vyvlastnení je účelom vyvlastnenia vybudovanie strategického parku. Zo znenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia, je však zrejmé, že ani jeden zo správnych orgánov bližšie účel vyvlastnenia neskúmal. 43. Z vyjadrení príslušných orgánov je však, podľa žalobcov, dlhodobo známe, že pozemky majú slúžiť pre účel prevádzky výrobného závodu automobilky Jaguar Land Rover, teda nie pre účely navrhovateľa vyvlastnenia. Navrhovateľ vyvlastnenia plní takpovediac realitnú činnosť, keď pozemky skupuje za účelom ich odpredaja automobilke. Táto realitná činnosť však nie je právnym a priamym účelom vykupovania a vyvlastňovania nehnuteľností a ako účel vyvlastnenia je nutné aj v rozhodnutiach o vyvlastnení uvádzať účel skutočný, ktorým je prevádzkovanie závodu Jaguar Land Rover. 44. Vyvlastniť sa má v zmysle zákona na návrh osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje, teda v tomto prípade je osobou oprávnenou na podanie návrhu na vyvlastnenie automobilka Jaguar Land Rover. Osvedčenie vydané navrhovateľovi vyvlastnenia v tejto veci pre účel zabezpečenia prípravy územia k významnej investícii neznamená, že navrhovateľ vyvlastnenia je zo zákona oprávnený podať návrh na vyvlastnenie. 45. Toto právo má Jaguar Land Rover, pre účely ktorého sa pozemky vo verejnom záujme vyvlastňujú. Vzhľadom na vyššie uvedené namietali, že ani okresný úrad ani žalovaný riadne nepreskúmali účel, na ktorý sa ich pozemky vyvlastňujú a skutočnosť, kto je oprávnený podať návrh na vyvlastnenia pozemkov pre tento skutočný účel. Upriamili pozornosť, že rozhodnutie o vyvlastnení nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom, pričom tieto nedostatky na ich námietku neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní. Žalobcovia sú názoru, že v rozhodnutí o vyvlastnení absentuje určito, presne a zrozumiteľne špecifikovaný predmet vyvlastnenia, rozsah vyvlastnenia, spôsobom vyplatenia náhrady za vyvlastnenia a poučenie o možnosti požiadať o jeho zrušenie. Napadnuté rozhodnutie síce malo špecifikovať aspoň spôsob vyplatenia náhrady za vyvlastnenie, ani žalovaný však túto zákonnú náležitosť nevyjadril určito a zrozumiteľne. V tejto súvislosti poukázali na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sž/66/1998 (č. zbierky R 108/1999); rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo/157/2008 alebo sp. zn. 8Sžf/58/2012. 46. V prípade rozhodnutí o vyvlastnení je nepochybne potrebné na požiadavke absolútnej presnosti, určitosti a zrozumiteľnosti rozhodnutí trvať o to viac, že v prípade vyvlastnenia ide o jeden z najväčších zásahov do vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR, ktorá takýto zásah zároveň pripúšťa len vo výnimočných prípadoch pri splnení striktne stanovených podmienok. 47. Vzhľadom na znenie výrokovej časti prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia mali za zrejmé, že tieto nevyhovujú požiadavke určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti, a to hneď z viacerých dôvodov. 48. V prvom rade, podľa žalobcov, absentuje určenie predmetu vyvlastnenie spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť. Prvostupňové rozhodnutie síce obsahuje označenie pozemkov číslom parcely, číslom LV, výmerou atď., nešpecifikuje však katastrálne územie, v ktorom sa pozemky nachádzajú, bez čoho nie je možné pozemky identifikovať. Uvedenie katastrálneho územia len v záhlaví nie je dostatočné. Napadnuté rozhodnutie tento nedostatok žiadnym spôsobom neodstránilo a žalovaný sa k tejto námietke ani žiadnym spôsobom nevyjadril. 49. Ďalšou chýbajúcou náležitosťou je určenie rozsahu vyvlastnenia spôsobom vylučujúcim pochybnosť. Prvostupňové rozhodnutie neuvádza, že vlastnícke právo k pozemkom sa vyvlastňuje v celom rozsahu a navyše z neho ani nevyplýva, že by okresný úrad akýmkoľvek spôsobom skúmal v akom rozsahu je vyvlastnenie nevyhnutné. Ani tento nedostatok žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodstránil. 50. Správne orgány sa teda vôbec nezaoberali otázkou, v akej miere je vyvlastnenie pozemkov nevyhnutné. Na tento účel boli pritom povinné skúmať, kde presne sa pozemky nachádzajú a akú úlohu majú v budúcom závode a či sú vôbec skutočne potrebné pre jeho výstavbu. Správne orgány nemôžu vychádzať len z toho, že navrhovateľ vyvlastnenia „ukázal prstom“ na pozemky, ktoré údajne potrebuje a bez ďalšieho ich vyvlastniť. Povinnosťou úradu bolo identifikovanie všetkých vyvlastňovacích pozemkov a posúdenie, či je nevyhnutné ich vyvlastniť na dosiahnutie jeho účelu vyvlastnenia. To sa však nestalo. Ak by tieto pozemky mali napr. slúžiť len ako priestor medzi jednotlivými stavbami závodu, alebo ako okrasná zeleň pred závodom, ich vyvlastnenie by nepochybne nebolo nevyhnutné a ich využívanie mohlo byť riešené napr. nájomnou zmluvou. Keďže správne orgány mieru nevyhnutnosti vyvlastnenia riadne nepreskúmali, sú rozhodnutia v tejto časti nepreskúmateľné. 51. Treťou chýbajúcou náležitosťou bolo určenie spôsobu úhrady náhrady za vyvlastnenie, prvostupňové rozhodnutie v tomto ohľade uviedlo len odkaz na § 111 ods. 4 Stavebného zákona (hovoriaci o poukázaní náhrady na depozitný účet SPF z dôvodu existencie súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) avšak predmetné súdne konania žiadnym spôsobom nešpecifikovalo. 52. Napadnuté rozhodnutie síce v časti vymedzenia okruhu účastníkov vyvlastňovacieho konania doplnilo špecifikáciu súdnych sporov vedených žalobcami, avšak v časti o spôsobe vyplatenia náhrady neuviedlo výslovne, že vyplatenie jednotlivých častí náhrady za vyvlastnenie je viazané na výsledok týchto konkrétnych súdnych konaní. 53. Žalobcovia preto opätovne poukázali na svoju námietku, že vlastnícke právo k predmetných pozemkom, prípadne právne úkony s ním nakladajúce, môžu byť predmetom aj ďalších konaní, a preto je predmetné súdne konania potrebné určito a zrozumiteľne špecifikovať aj priamo v časti výroku rozhodnutia. Bez náležitého špecifikovania súdnych konaní, ktorých právoplatné skončenie je podmienkou pre vyplatenie náhrady je prvostupňové rozhodnutie v spojení s napadnutým rozhodnutím naďalej neurčité, nerealizovateľné a jeho výkon je časovo neukončiteľný. 54. Takéto rozhodnutie umožňuje prakticky neobmedzený depozit náhrady na účte SPF, k čomu však neexistuje zákonné zmocnenie a aj samotný depozit je vzhľadom na neurčitosť právnej úpravy sporný. 55. Správne orgány nielenže neboli vo svojich rozhodnutiach dostatočne určité ohľadom spôsobu vyplatenia náhrady za vyvlastnenie, ale rozhodli o ňom podľa predpisu, ktorý sa na tento prípad nevzťahuje. V odvolaní namietali, že prvostupňové rozhodnutie v časti o poukázaní náhrady do depozitu SPF poukazuje na § 111 ods. 4 Stavebného zákona, ktorý hovorí o nakladaní SPF s náhradou s odkazom na § 17 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z., ktorý však neexistuje. Cit. zákon neupravuje právomoc SPF na nakladanie s náhradou za vyvlastnenie v takomto prípade. V zmysle § 17 ods. 2 cit. zákona SPF prijíma a ďalej nakladá s náhradami za vyvlastnenie pozemkov zistených a neevidovaných vlastníkov (§ 16 ods. 1 písm. b) a c) zákona), čo však nie je tento prípad. 56. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že § 111 ods. 4 Stavebného zákona je nejednoznačný pri vymedzení pojmu „ súdne konanie“ obdobne ako samotné prvostupňové rozhodnutie. Pri začatí ďalších súdnych sporov nie je zrejmé, do skončenia ktorého súdneho sporu má náhradu uchovávať SPF. 57. Žiadny právny predpis pritom nedáva SPF právomoc uchovávať náhradu za vyvlastnenie neobmedzene. Aj v prípade uchovávania náhrad pre nezistených a neevidovaných vlastníkov je doba uchovávania v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. obmedzená. Podľa cit. ustanovenia platí, že SPF vyplatí náhradu za vyvlastnenie, len ak o to vlastník požiada v subjektívnej lehote 3 rokov od vyvlastnenia, najneskôr však v objektívnej lehote 10 rokov od vyvlastnenia. 58. Keďže na základe svojej účasti v konaní o vyvlastnení majú okamžitú vedomosť, v prípade použitia tohto ustanovenia by na vyplatenie akejkoľvek náhrady stratili nárok už v prípade, ak by súdne spory o vlastnícke právo trvali od vyvlastnenia dlhšie ako 3 roky. Bez ohľadu na to, že sa toto ustanovenie podľa svojho znenia na tento prípad nevzťahuje (nejde o pozemky nezistených alebo neevidovaných vlastníkov), nie je možné akceptovať ani je analogické použitie. Žalovaný sa touto ich námietkou v napadnutom rozhodnutí nijako nezaoberal a prvostupňové rozhodnutie v tejto časti potvrdil. Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad, ako aj žalovaný v rozhodnutiach podriadili skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na túto vec nevzťahuje. 59. Pokiaľ ide o cenu pozemkov, uviedli, že z verejne dostupných prostriedkov mali vedomosť, že pozemky v katastrálnom území C. sú ohodnotené znalcom na cenu XX,XX eura/m2. S touto cenou by súhlasili aj v prípade uzatvorenia dohody, ak by navrhovateľ vyvlastnenia na ich návrh reagoval. Až z článku zo dňa 19.04.2016, t. j. vydanom deň po vydaní napadnutého rozhodnutia sa dozvedeli, že pozemky vo vlastníctve cirkvi boli ocenené na XX,- eur/m2. 60. Posudok, ktorým boli ocenené ich vyvlastnené pozemky túto skutočnosť nijako nezohľadnil a úplne ju zamlčal. Vzhľadom na uvedené namietajú, že cena nie je určená v súlade so zákonom (§ 111 ods. 2 Stavebného zákona), keď ich hodnota bola určená v takmer trojnásobne nižšej výške ako pozemky cirkvi, a to napriek tomu, že k oceňovaniu pozemkov došlo v tom istom čase, v tom istom mieste a pozemky sú v porovnateľnej kvalite. 61. Na základe uvedeného žiadali, aby bola preskúmaná skutočná hodnota vyvlastnených pozemkov. Túto námietku z uvedených dôvodov nemohli uplatniť v správnom konaní, keďže sa o týchto skutočnostiach nezvedeli neskôr. Navrhovateľ vyvlastnenia však o týchto skutočnostiach vedel, a preto s odvolaním sa na princíp spravodlivosti žiadali súd, aby zákonnosť rozhodnutí preskúmal aj s ohľadom na túto námietku. Rovnako ako v prípade neurčitosti výrokovej časti správneho rozhodnutia, považuje Najvyšší súd SR (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžr/71/2014, sp. zn. 5Sž/66/1998) správne rozhodnutia s neurčitým odôvodnením za nepreskúmateľné a za potrebné ich zrušiť. 62. Napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, podľa žalobcov, nie je presne určité a zrozumiteľné ani čo do výroku, ani čo do odôvodnenia, a preto je nevyhnutné ich ako nepreskúmateľné zrušiť. III. Vyjadrenie žalovaného 63. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovia sú pôvodnými vlastníkmi vyvlastnených pozemkov, ktorí previedli svoje vlastnícke právo k pozemkom na L. M. (vyvlastňovaného) na základe kúpnych alebo zámenných zmlúv, v období júl 2015. 64. V súčasnosti prebiehajú na Okresnom súde Nitra viaceré súdne konania, ktorých predmetom je určenie vlastníckeho práva k týmto pozemkom, pričom L. M. má na základe právoplatných uznesení Okresného súdu Nitra (právoplatné od september - december 2015) o nariadení predbežného opatrenia zakázané nakladanie s týmito pozemkami. 65. Žalobcovia boli podľa § 113a ods. 1 písm. c) Stavebného zákona účastníkmi vyvlastňovacieho konania. Okresný úrad pri skúmaní existencie/preukázania verejného záujmu na vyvlastnení predmetných pozemkov ako podklad zohľadnil Osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 vydané Ministerstvom hospodárstva SR v znení doplnenia osvedčenia pod č. 20801/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015 (ďalej len „osvedčenie“). Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia bola preukázaná vydaním osvedčenia. Podľa Prílohy č. 1 cit. osvedčení sú pozemky B. par. č. XXXX o výmere 5146 m2, parc. č. XXXX o výmere 3566 m2, parc. č. XXXX o výmere 3566 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 2667 m2 a parc. č. XXXX o výmere 3003 m2, katastrálne územie C. určené na uskutočnenie predmetnej stavby a pre túto stavbu sú vyvlastňované vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona v spojení s § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je daný vyššie cit. osvedčeniami. 66. K neskúmaniu možnosti uzavretia dohody so žalobcami, žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že podaním zo dňa 25.02.2016, označeným ako „Návrh na dohodu“, predložil právny zástupca žalobcov navrhovateľovi vyvlastnenia svoj návrh spôsobu dosiahnutia cieľa vyvlastnenia dohodou. Toto podanie navrhuje uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, kde by žalobcom ako budúcim predávajúcim (napriek tomu, že v tomto čase neboli vlastníkmi vyvlastňovaných parciel) bola vyplatená záloha na kúpnu cenu vo výške celej náhrady, ktorú obdrží vyvlastňovaný za vyvlastnené pozemky. K návrhu na vklad vlastníckeho práva navrhovateľa vyvlastnenia by, podľa tohto podania, malo dôjsť po právoplatnom ukončení prebiehajúcich súdnych sporov, ktorých predmetom je určenie vlastníckeho práva k pozemkom. 67. Uhradená „záloha“ by v tomto čase ostala v advokátskej úschove právneho zástupcu. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 110 ods. 1 Stavebného zákona, § 4a ods. 1, 2 a 3 zákona č. 175/1999 Z. z., z ktorých je zrejmé, že uzatvorenie dohody na dosiahnutie cieľa vyvlastnenia je možné výlučne s vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti, ktorým bol v rozhodujúcom čase L. M., aj keď jeho vlastnícke právo bolo žalobcami napadnuté, neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ktorý by vyvracalo hodnovernosť údajov katastra o jeho vlastníckom práve (§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.). 68. Všeobecne, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám (alebo, ak je to pre účel vyvlastnenia postačujúce, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám). 69. Je nespochybniteľné, že aj pre navrhovateľa vyvlastnenia, ako aj vlastníkov vyvlastňovaných pozemkov je najoptimálnejším spôsob dosiahnutia tohto cieľa dobrovoľný prevod vlastníckeho práva, ktorý ale môže byť uskutočnený len s vlastníkom pozemkov. 70. Uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi žalobcami a navrhovateľom vyvlastnenia do doby ukončenia uvedených súdnych sporov by nijakým spôsobom nemohlo naplniť vyššie špecifikovaný cieľ vyvlastnenia. Dôležitým faktorom je aj skutočnosť, že nie je možné odhadnúť v akom časovom horizonte budú tieto súdne spory ukončené, čo by bolo v rozpore s účelom sledovaným zákonom č. 175/1999 Z. z., a to zefektívniť prípravu a realizáciu významných investícií a rovnako nie je možné prejudikovať výsledok týchto súdnych sporov. 71. Vzhľadom na to, že žalobcovia neboli v rozhodujúcom čase evidovaní katastrom nehnuteľností ako vlastníci vyvlastňovaných pozemkov, nebolo možné v súlade so zásadou „nemo plus iuris ad alium fransferre potest quam ipse habet“ zvažovať dosiahnutie cieľa vyvlastnenia na základe akejkoľvek dohody s nimi. 72. Rovnako z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že uzatvorenie dohody na dosiahnutie cieľa vyvlastnenia je možné len s vlastníkom vyvlastňovaného pozemku. Okresný úrad konal so žalobcami ako s účastníkmi konania v súlade s § 113a ods. 1 písm. c) Stavebného zákona. Okresný úrad vo vyvlastňovacom konaní, vo vzťahu k povinnosti skúmať možnosť dosiahnutia cieľa vyvlastnenia dohodou, konal v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že vlastník vyvlastňovaných pozemkov (L. M.) nebol na základe právoplatných uznesení Okresného súdu Nitra o nariadení predbežného opatrenia, spočívajúceho v zákaze nakladanie s predmetnými pozemkami, oprávnený uzatvoriť s navrhovateľom vyvlastnenia kúpnu zmluvu, postupoval okresný úrad podľa § 4a ods. 3 písm. b) zákona č. 175/1999 Z. z., podľa ktorého sa splnenie podmienky vyvlastňovacieho konania, a to bezvýslednosti pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou nevyžaduje, ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený v zmluvnej voľnosti rozhodnutím súdu, ktoré sa mu zakazuje previesť vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe na iného. 73. Žalovaný uviedol, že sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania avšak zároveň nesúhlasil s ich tvrdením, že tak okresný úrad, ako aj on v danom prípade neurobili, nezdôvodnili verejný záujme na vyvlastnení predmetných pozemkov a za týmto účelom nevykonali dokazovanie. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke (napr. vyvlastnení) a správnej úvahy správneho orgánu a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov. 74. Stavebný zákon v § 108 ods. 2 vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu, a teda, že najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka alebo inými verejnými záujmami. 75. Danú skutočnosť potvrdil vo svojom náleze aj Ústavný súd SR sp. zn. PL. ÚS 33/95, na ktorý poukázal, ako aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské právo vo veci James a ostatní vs. Spojené kráľovstvo. 76. Uvedeným sa dôsledne riadili vo vyvlastňovacom konaní tak okresný úrad, ako aj žalovaný. 77. Skúmali existenciu verejného záujmu a správnou úvahou dospeli k záveru, že v danom prípade je preukázaná existencia verejného záujmu na vyvlastnení uvedeného pozemku, a to z dôvodov, že pri skúmaní splnenia podmienky existencie/preukázania verejného záujmu zistil, že okresný úrad ako podklad pre existenciu verejného záujmu na vyvlastnení predmetného pozemku správne zohľadnil Osvedčenie o významnej investícii. 78. Konštatoval, že štát zákonným spôsobom deklaroval, že predmetná stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Zdôraznil, že ide o investíciu významne ovplyvňujúci objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda SR, že je investíciou vo verejnom záujme, t. j. jej význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, či objemu výroby a taktiež v exportnej schopnosti. 79. Ide o zámer vlády SR zabezpečiť podmienky na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja. Verejný záujem na vyvlastnení nehnuteľností pre účely predmetnej stavby je nespochybniteľný, všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutej nehnuteľnosti na jej nerušenom užívaní. Je nepochybné, že verejný záujem implicitne vyplýva z charakteru stavby strategického parku a verejnoprospešného záujmu jeho investora. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/64, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/150/2009. Uviedol, že podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú, len ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu vlastníka, pričom je dôležité, aby takýto záujem bolo možné odôvodniť z cieľov a celkového zmyslu a podstaty zákona. Mal za to, že v danom prípade je verejný záujem preukázaný v zmysle uvedených princípov a jeho existencia je náležite zdôvodnená, z čoho plynie, že tvrdenie žalobcov o nedostatočnom skúmaní existencie verejného záujmu je nedôvodné. 80. K námietke žalobcov ohľadne neskúmania účelu vyvlastnenia uviedol, že možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme formou vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je možná výlučne pri kumulatívnom splnení zákonných podmienok, ktorých splnenie sú správne orgány povinné skúmať vo vyvlastňovacom konaní na základe dokladov predložených účastníkmi konania, pričom správny orgán nie je oprávnený žiadať predloženie akýchkoľvek dokladov nad rámec zákona. 81. Uvedené platí aj vo vzťahu k Investičnej zmluve zo dňa 11.12.2015 uzavretej medzi Jaguar Land Rover Limited, Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., Slovenskou republikou a mestom Nitra, ktorej existencia počas vyvlastňovacieho konania nemohla mať vo vzťahu ku skúmaniu splnenia podmienok vyvlastnenia, tak ako sú dané zákonom, vplyv na výsledok vyvlastňovacieho konania. Navrhovateľ vyvlastnenia bol vo výroku prvostupňového rozhodnutia zaviazaný naplniť ním deklarovaný účel vyvlastnenia, tým, že okresný úrad uviedol, že podľa § 115 ods. 2 Stavebného zákona s užívaním vyvlastneného pozemku sa musí začať najneskôr do 2 rokov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 82. Zároveň boli účastníci konania poučení o možnom následku nesplnenia tejto podmienky rozhodnutia, ktorý je právo podať žiadosť o zrušenia prvostupňového rozhodnutia, tak, ako je to uvedené na strane 5 cit. rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, považoval za účelové tvrdenia žalobcov o tom, že by bolo vo vyvlastňovacom konaní potrebné posúdiť, či vzhľadom na existenciu investičnej zmluvy bude navrhovateľ vyvlastnenia, využívať predmet vyvlastnenia na účel, na ktorý sa vyvlastnil a či Jaguar Land Rover Limited, nemá byť účastníkom správneho konania. V prípade existencie takejto zmluvy ide o zmluvný vzťah, ktorý je mimo procesu vyvlastnenia, a ktorý určitým spôsobom rieši budúce právne pomery zmluvných strán. Uvedené nie je v pôsobnosti správneho orgánu, ktorý vyvlastnenie uskutočňuje. 83. Žalovaný bol názoru, že prvostupňové rozhodnutie jednoznačne špecifikuje pozemky, ktoré boli predmetom vyvlastnenia, tak vo výroku, ako aj v odôvodnení, pričom toto vymedzenie je natoľko jednoznačné a presné, že neexistuje možnosť ani predpoklad rôznej interpretácie zo strany účastníkov konania, správnych orgánov alebo tretích subjektov. Prvostupňové rozhodnutie jednoznačne vo výroku, ako aj v odôvodnení špecifikuje účel vyvlastnenia. 84. Účel vyvlastnenia určený v § 108 Stavebného zákona je viazaný na osobitné zákony z dôvodu, že účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, ako aj ďalšie hmotnoprávne podmienky vyvlastnenia, sú zakotvené v jednotlivých osobitných zákonoch, ktoré komplexne upravujú problematiku osobitných druhov stavieb vrátane vyvlastnenia na konkrétne účely, ktoré tvoria predmet ich úpravy. 85. Požiadavka žalobcov, že prvostupňové rozhodnutie by malo obsahovať konkrétnu špecifikáciu, či na vyvlastnenom pozemku budú stáť stavby, alebo okresná zeleň je, podľa žalovaného, neprimeraná a presahuje zákonné požiadavky. Vzhľadom na nasledujúce konania, spojené s realizáciou strategického parku je táto požiadavka aj nereálna. 86. Vo vyvlastňovacom konaní, ktoré predstavuje len štádium prípravy územia, nie je možné s istotou predpokladať, či v ďalších konaniach nedôjde k zmenám (napr. na základe námietok účastníkov konania), v dôsledku ktorých dôjde k zmenám pôvodných plánov. 87. Rovnako žalovaný považoval za nedôvodné a zavádzajúce tvrdenie žalobcov, že v prvostupňovom rozhodnutí absentuje špecifikácia rozsahu vyvlastnenia. 88. Z prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že pozemky sa vyvlastňujú ako celok, teda v celom rozsahu. 89. Za nepodstatnú považoval aj námietku žalobcov ohľadom absencie určenia spôsobu vyplatenia náhrady za vyvlastnenie. Prvostupňové rozhodnutie uvádza spôsobom úhrady za vyvlastnenie na str. 2, ods. 3. Na základe námietky žalobcov uplatnenie v odvolacom konaní zmenou prvostupňového rozhodnutia bližšie špecifikoval a konkretizoval odôvodnenie spôsobu úhrady náhrady za vyvlastnenie. 90. Rovnako ako žalobcovia ani on nespochybňuje, že v čase, keď prebiehalo vyvlastňovacie konanie, prebiehali (a podľa dostupných informácii stále prebiehajú) na Okresnom súde Nitra súdne konania vo veci určenia vlastníckeho práva k vyvlastneným pozemkom. Tieto súdne konania sú presne špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia (na základe zmeny rozhodnutím). Z § 11 ods. 4 Stavebného zákona je jednoznačne zrejmé, že po právoplatnom ukončení súdneho sporu, ktorého predmetom je vlastnícke právo k vyvlastnenému pozemku, ten, koho súd určil za vlastníka pozemku pred vyvlastnením, má právo v stanovených lehotách požiadať o vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, pričom vzhľadom na špecifikáciu pozemku aj podľa ich výmery, aj podľa pôvodných vlastníkov, špecifikovanie súdnych sporov a ich predmetu a ich účastníkov, a vzhľadom na určenie ceny za 1 m2, nie je možné spochybniť, že v prípade, ak žalobcovia budú oprávnení požiadať o vyplatenie tejto náhrady, bude SPF na základe prvostupňového rozhodnutia schopný presne určiť jednotlivé náhrady. 91. K námietke žalobcov ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci a absencie § 17 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z., žalovaný uviedol, že rovnako považoval za nejednoznačné vymedzenie pojmu „súdne konanie“ v § 111 ods. 4 Stavebného zákona, z čoho odvodzuje, že SPF nie je oprávnený nakladať s touto náhradou za vyvlastnenie. 92. „Absencia“ § 17 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. je jednoznačnou chybou v písaní, kedy po novelizácii § 17 zákona č. 180/1995 Z. z. zákonodarca opomenul upraviť odkaz pod čiarou. Podľa Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu, nemajú teda záväznosť normatívnej časti predpisu. Čo sa týka neurčitosti pojmu „súdne konanie“ v § 111 ods. 4 Stavebného zákona, tak ako v mnohých ďalších bodoch žaloby, žalobcov výklad zákona opomína sledovaný účel právneho predpisu. Výklad právnej normy je objasnenie významu právnej normy z aspektu jej miesta v platnom právnom systému - prináležitosť interpretovanej normy k určitému druhu právnych noriem a charakteru ich vzťahov k iným právnym normám, ako aj príslušnosť tejto normy k jednému z právnych odvetví, vrátane verejného či súkromného práva. 93. Vychádza sa zo zásady, že je neprípustné vykladať len jednotlivú normu, keďže táto je iba umelou izoláciou. Inak vyjadrené, zmysel napr. zákona sa nedá určiť z jednotlivých jeho ustanovení od seba izolovaných, ale len z ich súvislosti s ostatnými právnymi predpismi. 94. Žalobcovia vo viacerých miestach kladú požiadavku konkretizácie právnych noriem až na úroveň individuálnych prípadov, čo nie je len nereálne, ale ani nemôže mať vplyv na toto konanie. Žalobcovia tvrdia, že by súhlasili s určenou cenou (XX,XX eura/m2) aj pri uzatvorení dohody. V nasledujúcich častiach žaloby už ale toto tvrdenie odvolávajú, pričom nesprávnosť určenia ceny zo strany okresného úradu odôvodňujú odkazom na článok v TRENDE, podľa ktorého dostal iný subjekt vyššiu cenu za m2. 95. Z priložených uznesení Okresného súdu Nitra vyplýva, že dôvodom, prečo sa žalobcovia ako pôvodní vlastníci vyvlastnených pozemkov rozhodli podať určovacie žaloby, bola skutočnosť, že svoje pozemky previedli na L. M. za podstatne nižšie ceny ako XX,XX eura/m2 (napr. podľa uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 17C/490/2015 predal žalobca P. Q. svoj pozemok za cenu cca X,XX eura/ m2). Bez ohľadu na tvrdené zavádzajúce úmysly L. M., z uvedeného vyplýva vôľa žalobcov previesť vlastnícke právo k pozemkom (bez ohľadu na plánovanú stavbu), nemali teda v úmysle využívať tieto pozemky a cena určená znaleckým posudkom je aj vzhľadom na uvedené skutočnosti primeraná. 96. Okresný úrad určil výšku náhrady za vyvlastnenie k vyvlastneným pozemkom podľa § 111 ods. 2 Stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 191/2015. V prípade ak vo vyvlastňovacom konaní účastník konania (žalobcovia boli účastníci vyvlastňovacieho konania) namieta výšku náhrady za vyvlastnenie, s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie, okresný úrad odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. 97. Zákon č. 175/1999 Z. z. je vo vzťahu k Stavebnému zákonu lex specialist (§ 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z.), ktorý upravuje osobitným spôsobom postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní, v prípade, ak účastník vyvlastňovacieho konania uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť (§ 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z.) v prípade stavieb, ktoré sú na základe osvedčenia významnou investíciou. 98. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 175/1999 Z. z., uviedol, že nebol oprávnený v odvolacom konaní konať a rozhodovať o námietke žalobcov týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. 99. Zmyslom osobitnej právnej úpravy je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov, územného konania, ako aj stavebného konania pri realizácii významných strategických investícii. Postup podľa zákona č. 175/1999 Z. z., na jednej strane zabezpečuje, aby nedošlo k neprimeranému zdržaniu v procese prípravy územia a na druhej strane poskytuje primeranú ochranu legitímnemu právu účastníkov vyvlastňovacieho konania na adekvátnu náhradu. Domnieval sa, že tvrdenie o vyššej cene vo vzťahu k iným pozemkom je presne typ argumentu, ktorý má byť uplatnený v osobitnej žalobe podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. 100. K poslednej námietke žalobcov týkajúcej sa nezrozumiteľnosti rozhodnutí, žalovaný uviedol, že ich tvrdenie považoval za účelné. Žalobcovia v žalobe len citovali viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkali nevyhnutnosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia a všeobecne uviedli, že podľa ich názoru, odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa podmienku riadneho odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 101. Odôvodnenie musí obsahovať zhrnutie skutkového stavu, aj citáciu príslušných právnych predpisov. Predložené doklady nachádzajúce sa v priloženom spisovom materiáli jednoznačne poukazujú na to, že vyvlastňovacie konanie bolo voči žalobcom ako účastníkom konania transparentné, mohli obhajovať svoje práva a záujmy. 102. Zo spisového materiálu okresného úradu je preukázateľné, že žalobcom boli všetky písomnosti riadne doručované v lehotách stanovených zákonom, o čom svedčia doručenky, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu okresného úradu. 103. Záverom uviedol, že rozhodnutie je zrozumiteľné, ak dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Napadnuté rozhodnutie jednoznačne spĺňa túto podmienku. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že obidva správne orgány dostatočným spôsobom podľa § 32 Správneho poriadku zistili skutočný stav veci v súlade so zákonom. Jeho postup, ako aj postup okresného úradu vo veci predmetného vyvlastnenia bol v súlade so zásadami správneho konania a podrobne je uvedený v odôvodnení ich rozhodnutí. IV. Vyjadrenie pribratého účastníka k žalobe 104. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 1S/135/2016-86 zo dňa 18.06.2016 Krajský súd v Bratislave pribral do konania účastníka správneho konania - spoločnosť MH Invest, s. r. o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2016. 105. Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. K námietke žalobcov ohľadom údajného nesplnenia podmienky preukázania bezvýslednosti pokusu nadobudnúť vlastnícke právo dohodou uviedol, že žalobcovia neboli v rozhodnom období (t. j. v čase bezprostredne pred začatím a v priebehu vyvlastňovacieho konania) vlastníkmi vyvlastňovaných pozemkov. Preto nemohli uzatvoriť dohodu, ktorá by mu efektívne umožnila nadobudnúť k týmto pozemkom vlastnícke právo. 106. Ani žalobcovia túto skutočnosť nepopreli, a správne orgány vo vyvlastňovacom konaní si nemôžu robiť úsudok o vyslovenie súkromno-právnej otázke vlastníckeho práva k pozemku, o čom rozhoduje súd. Ak je však vlastníctvo k vyvlastňovanému pozemku predmetom súdneho konania (t. j. môže sa neskôr ukázať, že vlastníkom pozemkov bola iná osoba než vyvlastňovaný) Stavebný zákon jasne ustanovuje, ako majú správne orgány postupovať a neustanovuje v takomto prípade povinnosť správneho orgánu prerušiť konanie a čakať na výsledok súdneho konania, čo by mohlo trvať roky. Cit. zákon však ustanovuje spravodlivý režim, čím je chránené postavenie osoby, ktorá tvrdí, že je vlastníkom, hoci nie je zapísaná na liste vlastníctva; takýmito osobami sú aj žalobcovia, ktorí v prípade úspechu v súdnom konaní, v dôsledku ktorého súd právoplatne potvrdí, že v čase vyvlastnenia boli vlastníkmi predmetných vyvlastnených pozemkov, dostanú náhradu za ich vyvlastnenie. 107. Pribratý účastník nesúhlasil s námietkou žalobcov ohľadne neskúmania verejného záujmu a uviedol, že žalobcovia účelovo opomínajú viaceré časti napadnutých rozhodnutí, v ktorých sa správne orgány vyslovene zaoberali právo otázkou existencie verejného záujmu. Bol názoru, že žalobcovia opomínajú (a výrazne podhodnocujú) jednu podstatnú skutočnosť, a to, že žalovaný skúmal verejný záujem aj na základe osvedčenia o významnej investícii na ktorý žalovaný, ako aj okresný úrad odkazovali. Význam odkazu na osvedčenie spočíva v tom, že ním žalovaný poukázal nielen na samotné osvedčenie, ale aj ostatné dokumenty, ktoré boli súčasťou návrhu na vyjadrenie osvedčenia a sú verejne dostupné na stránke vlády SR. Aj zo samotného osvedčenia a s ním súvisiacich ostatných dokumentov vyplýva, prečo v danom prípade ide o významnú investíciu a prečo je v tomto prípade daný verejný záujem. 108. Odkazom na osvedčenie správny orgán potvrdil, že preskúmal jeho obsah a stotožnil sa s jeho závermi. Je to pochopiteľné, že správny orgán sa v tomto smere stotožnil s existenciou verejného záujmu, ak ho už aj predtým detailnejšie skúmala a potvrdila vláda SR. Ak žalobcovia uvádzajú, že reálnu existenciu verejného záujmu bolo možné zistiť len preskúmaním konkrétnej dokumentácie investície Jaguar Land Rover, mýlia sa. Predmetné pozemky boli vyvlastnené za účelom realizácie strategického parku vymedzeného v osvedčení. Investícia Jaguar Land Rover bude iba v časti tohto strategického parku; do iných častí strategického parku môžu prísť aj iní investori. 109. Ak účelom vyvlastnenia bola realizácia samotného strategického parku; je už otázkou zmluvných záväzkov, ako bude s vyvlastnenými pozemkami nakladať. Ak však raz žalobcovia nadobudnú pocit, že účel vyvlastnenia nebol splnený, môžu sa domáhať zrušenia vyvlastnenia s poukazom na § 116 ods. 1 Stavebného zákona. 110. Ďalej uviedol, že taká detailná dokumentácia (ako si predstavujú žalobcovia) s Jaguar Land Rover ani nemohla v čase vyvlastnenia existovať. Najskôr je totiž potrebné úspešne nadobudnúť vlastnícke právo v zmysle usporiadania vlastníckych vzťahov v rámci prípravy územia na zabezpečenie realizácie strategického parku (§ 1 ods. 12 písm. a) zákona o významných investíciách) a až následne je možné začať so stavebnými prácami, resp. je možné preukázať vlastnícke alebo iné právo na účely vydania stavebných povolení resp. realizácie výstavby na zabezpečenie realizácie strategického parku (§ 1 ods. 12 písm. b) až d) zákona o významných investíciách). K uvedenej námietke ešte upriamil pozornosť súdu na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/55/2016 zo dňa 15.06.2016, ktorý zamietol žalobou, a to okrem iného aj s poukazom na to, že v časti, v ktorej žalobca namietal neskúmanie verejného záujmu, súd nepovažoval jeho námietku za dôvodnú. Pribratý účastník sa stotožnil so závermi Krajského súdu v Bratislave, ktoré sú podľa jeho názoru plne aplikovateľné aj na tento prípad s rovnakými skutkovými okolnosťami. 111. Zastával názor, že z napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že účelom vyvlastnenia bola v danom prípade realizácia strategického parku ako významnej investície v zmysle osvedčenia, tak ako to predpokladá § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona. Nesúhlasil tak s názorom žalobcov, ktorí naznačujú, že účelom vyvlastnenia má byť len akási jeho „realitná činnosť“ za účelom neskoršieho predaja pozemkov investorovi. 112. Účelom vyvlastnenia je totiž realizácia strategického parku, čo predstavuje oveľa komplexnejší súbor činností ako len nejaká realitná činnosť. Vyplýva to zo skutočností, že je držiteľom osvedčenia v zmysle § 1 ods. 3 písm. b) zákona o významných investíciách ako „podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme“. 113. Z uvedeného mal za zrejmé, že účelom vyvlastnenia nie je len jeho „realitná činnosť“, ale umožnenie realizácie komplexných činností potrebných pre zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku. 114. Žalobcovia ako „závažnú“ chybu rozhodnutia o vyvlastnení uviedli, že napadnuté rozhodnutie údajne nešpecifikuje katastrálne územie, v ktorom sa nachádzajú vyvlastňované pozemky. S uvedeným tvrdením sa pribratý účastník nestotožnil a poukázal na tretí odsek prvostupňového rozhodnutia, kde je uvedené, že ide o „vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. C.“. Katastrálne územie C. sa rovnako spomína aj neskôr v odôvodnení. Nemožno tak mať žiadne pochybnosti ohľadom určitosti vymedzenia vyvlastňovaných pozemkov a faktu, že vyvlastňované pozemky sú pozemkami v katastrálnom území C.. Takýto spôsob označenia pozemkov bol už vyhodnotený aj zo strany konajúceho súdu ako dostatočný a to už v spomínanom rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/55/2016 zo dňa 15.06.2016. 115. Ide tak o ďalšiu výslovne účelovú námietku žalobcov, keďže títo sú si tiež nepochybne vedomí, o ktoré parcely (a akého katastrálneho územia) v danom prípade ide. Z absurdné považoval aj ich tvrdenie, že nie je zrejmé, v akom rozsahu došlo k vyvlastneniu predmetných pozemkov. 116. Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že rozsahom vyvlastnenie bolo vlastnícke právo p. L. M. k pozemkom. Ak sa nič iné ďalej neuvádza, nemožno prijať žiadny iný záver ako ten, že toto vlastnícke právo sa vyvlastňuje v celom rozsahu. Nepochybne to však navyše potvrdzuje aj tabuľka na str. 1 prvostupňového rozhodnutia, v ktorej sa jasne uvádza, že vyvlastňovaný „spoluvlastnícky“ podiel je 1/1. Z toho vyplýva bez akejkoľvek ďalšej pochybnosti, že došlo k vyvlastneniu vlastníckeho práva v celom rozsahu (1/1). Postup správnych orgánov, ktorý s náhradou za vyvlastnenie naložili tak, že nariadili jej uloženie do úschovy SPF považoval za správny a slúžiaci na ochranu práve žalobcov. 117. Štandardne sa totiž náhrada za vyvlastnenie vypláca vyvlastnenému. V danom prípade však z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní medzi vlastníkom a žalobcami bola náhrada za vyvlastnenie zložená do úschovy. Tento postup slúži na ochranu žalobcov, ak by sa ukázalo, že vlastníkmi pozemkov v čase vyvlastnenia boli práve oni. 118. V danom prípade postupovali správne orgány presne podľa stavebného zákona a podľa toho určili spôsob úhrady náhrady za vyvlastnenie, a to tak, že on ju nemal zaplatiť vlastníkovi ale do úschovy; postupovali tak presne v zmysle § 111 ods. 4 Stavebného zákona. Žiadnu ďalšiu povinnosť v tomto smere zákon správnym orgánom neukladá. 119. K námietke žalobcov ohľade nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že žalobcovia opätovne nešpecifikujú, aké konkrétne ustanovenie zákona bolo porušené alebo ako inak mali podľa ich názoru správne orgány postupovať. § 111 ods. 4 Stavebného zákona správnym orgánom jednoznačne prikazuje v takýchto prípadoch dať uložiť náhradu za vyvlastnenie do úschovy SPF. 120. Taktiež im nemôžu vyčítať, že ustanovenie § 111 ods. 4 Stavebného zákona obsahuje obsolentnú poznámku pod čiarou 10ka) na § 17 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. Je pritom zrejmé, že touto poznámkou sa odkazuje na súčasné znenie § 17 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Rovnako nemôžu žalobcovia dôvodne vyčítať správnym orgánom, že podľa ich názoru osobitný zákon č. 180/1995 Z. z. nedáva SPF právomoc, aby prijal náhradu za vyvlastnenie do svojej úschovy, pretože túto právomoc možno odvodiť zo samotného § 111 ods. 4 Stavebného zákona a po ďalšie, toto nemôže byť predmetom konania v tejto veci. 121. Správne orgány postupovali podľa príslušného predpisu - Stavebného zákona. Ak sa domnievajú, že SPF nemá právomoc uchovávať náhradu za vyvlastnenie vo svojej úschove, môžu ho zažalovať osobitnej žalobou; to však nemôže mať vplyv na zákonnosť konania o vyvlastnení, kde správne orgány konali striktne v súlade so Stavebným zákonom, ktorý im ukladal povinnosť zložiť náhradu za vyvlastnenie do úschovy SPF. 122. K nesprávnemu určeniu náhrady za vyvlastnenie pribratý účastník uviedol, že ak sú žalobcovia presvedčení o tom, že majú nárok na náhradu za vyvlastnenie vo vyššej sume, ako bola určená správnymi orgánmi, môžu sa obrátiť na súd s osobitnou žalobou. Túto časť žaloby smerujú výslovne proti nemu a nie voči správnym orgánom. Tým len potvrdzujú fakt, že tieto námietky nie sú relevantné z pohľadu preskúmavania zákonnosti v rámci správneho súdnictva. 123. Ak sa žalobcovia domnievajú, resp. naznačujú, že bol porušený princíp spravodlivosti z jeho strany alebo, že ich nejako poškodil, môžu podať voči nemu osobitnú žalobu. Toto tvrdenie však nemôže byť predmetom preskúmavania v rámci správneho súdnictva, kde sa skúma postup správnych orgánov. 124. Zákon o významných investíciách ako právny predpis lex specialis obsahuje osobitnú úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. Podaním správnej žaloby voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu z dôvodu jeho nesúhlasu s výškou náhrady za vyvlastnenie žalobcovia obchádzajú § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách, ktoré ustanovuje, aký inštitút majú v takomto prípade žalobcovia využiť. 125. Nemožno tvrdiť, že ak žalobcovia nie sú spokojní s náhradou za vyvlastnenie, majú na výber, či podajú správnu žalobu alebo si uplatnia civilnú žalobcu podľa § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách; vzťah všeobecného predpisu k osobitnému predpisu jasne určuje, že osobitný predpis má prednosť, a preto akýkoľvek nárok na priznanie vyššej náhrady za vyvlastnenie si žalobcovia musia uplatňovať prostredníctvom inštitútu uvedeného v § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách. 126. Účelom cit. ustanovenia je vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného civilného súdneho konania a neubrzdiť tak realizáciu významnej investície. V takomto civilnom konaní si už potom môže vyvlastnený uplatniť všetky námietky, argumenty, ako aj zvýšené nároky vyplývajúce z jeho nespokojnosti s výškou náhrady za vyvlastnenie. 127. Zmyslom osobitnej právnej úpravy je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov, územného konania, ako aj stavebného konania pri realizácii významných strategických investícii. Preto zákonodarca rozhodol, že v prípade ak vyvlastnený nesúhlasí s výškou náhrady za vyvlastnenie, je oprávnený uplatniť požiadavku na vyššiu náhradu na súde, a to v prekluzívnej lehote jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, a to bez toho, aby táto požiadavka zabránila samotnému vyvlastneniu na účely usporiadania vlastníckych vzťahov a iných činností v rámci prípravy územia na realizáciu strategického parku v zmysle § 1 ods. 12 zákona o významných investíciách. 128. Tento postup na jednej strane zabezpečí, že nedôjde k neprimeranému zdržaniu v procese prípravy územia na realizáciu strategického parku a nad druhej strane bude poskytnutá primeraná ochrana aj legitímnemu právu vyvlastneného na adekvátnu náhradu za vyvlastnenie. 129. Pribratý účastník zdôrazňuje, že o primeranej náhrade rozhoduje v prípade nespokojnosti vyvlastneného všeobecný súd. V prípade, ak by súd v tejto časti žalobe vyhovel a zrušil by napádané rozhodnutie o vyvlastnení z dôvodu pochybnosti o adekvátnosti výšky náhrady za vyvlastnenie, došlo by k popretiu zmyslu osobitnej právnej úpravy, ktorá v prípade nesúhlasu žalobcov s výškou náhrady za vyvlastnenie predpokladá podanie osobitnej žaloby na súd mimo režimu správneho súdnictva. 130. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že ak súd umožní vyvlastneným napadnúť v prípade významných investícií rozhodnutia o vyvlastnení len z dôvodu ich nespokojnosti s náhradou za vyvlastnenie, bude to znamenať, že poskytne žalobcom okrem existujúceho nástroja na preskúmanie adekvátnosti náhrady prostredníctvom osobitnej žaloby na súde ďalší nástroj v podobe preskúmania rozhodnutia o výške náhrady za vyvlastnenie prostredníctvom správneho súdnictva. 131. Je zrejmé, že úmysel zákonodarcu bol práve opačný, t. j. zjednodušiť a urýchliť proces vyvlastnenia a nie skomplikovať a de facto mariť prípravu územia na realizáciu strategického parku. Právna úprava odkázania osoby uplatňujúcej si osobitný nárok (typicky náhradu škody) na samostatné konanie je v slovenskej legislatíve pomerne bežná v prípadoch, kedy má zákonodarca v úmysle vyňať rozhodovanie o takýchto (v podstate súkromno-právnych) nárokoch z iného konania. 132. K otázke doterajšej judikatúru vo veciach vyvlastnenia pribratý účastník uviedol, že kľúčové ustanovenie § 4a ods. 4 bolo do zákona o významných investíciách zavedené až zákonom č. 154/2015 Z. z. s účinnosťou od 07.07.2015. Akékoľvek súdne rozhodnutie vydané pred 07.07.2015 (alebo aj prípadné súdne rozhodnutie vydané po tomto dátume, ak sa netýkalo vyvlastnenia podľa osobitného predpisu - zákona o významných investíciách) tak prirodzene nemohlo zohľadňovať túto úpravu § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách, ktorá je však v predmetnom prípade rozhodujúca. V tejto súvislosti je preto potrebné zdôrazniť, že doterajšia judikatúra sa buď netýkala prípadov vyvlastňovacích konaní podľa cit. zákona ako lex specialis právneho predpisu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/65/2015 zo dňa 05.05.2015, z ktorého odôvodnenia je zrejmé, že vychádza zo všeobecnej právne úpravy Stavebného zákona) alebo pochádza z obdobia, kedy zákon o významných investíciách ešte neobsahoval úpravu v § 4a ods. 4 (rozsudok Krajského súdu v Bratislava sp. zn. 5S/101/2014 zo dňa 18.11.2014 alebo rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/16/2008 zo dňa 17.04.2008). 133. S poukazom na vyššie uvedené mal za to, že v predmetnom prípade, konkrétne v otázke povinnosti správneho orgánu zaoberať sa primeranosťou výšky náhrady, by mala byť možnosť aplikácie doterajšej judikatúry výrazne limitovaná, nakoľko táto judikatúra vychádza zo všeobecných predpisov a nezohľadňuje osobitnú úpravu § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách. Celá úprava cit. ustanovenia by bola v podstate zbytočná, ak by mal správny orgán aj napriek tejto lex specialis úprave postupovať rovnako ako v prípadoch vyvlastnenia podľa všeobecnej úpravy. V. Vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu pribratého účastníka 134. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu pribratého účastníka do konania žiadali napadnuté rozhodnutia zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zdôraznili, že navrhovateľ vyvlastnenia (pribratý účastník) vykonal pokus o dohodu len formálne keď ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy zaslal dňa 28.01.2016 len L. M., pričom vedel o skutočnosti, že na základe ich návrhu bolo vydané predbežné opatrenie zakladajúce L. M. s pozemkami nakladať a bolo nereálne, aby tieto obmedzenia L. M. v lehote 15 dní odstránil, ako bol spolu s ponukou vyzvaný. 135. Rovnako vedel aj o okolnostiach, za akých došlo medzi nimi a L. M. k uzavretiu zámenných zmlúv, a že tieto sú neplatné. Prokuratúra v desiatkach podobných prípadoch vklady, či už na spoločnosť L. M., alebo na jeho partnerku U. L. protestovala z dôvodu porušenia predkupného práva štátu, resp. zákona č. 140/2014 Z. z. Okresný úrad Nitra všetkým protestom vyhovel a vklady zrušil. 136. Napriek uvedenému sa navrhovateľ vyvlastnenia ani nepokúsil o dohodu s nimi ako so skutočnými vlastníkmi nehnuteľností a ich návrh na dohodu ignoroval. Nestotožnili sa s právnym názorom žalovaného, že dohodu je možné uzatvoriť len s osobou, ktorá je ako vlastník nehnuteľnosti evidovaná v katastri nehnuteľnosti. Takýto prístup žalovaného je až príliš formalistický a nezohľadňuje situáciu, kedy vlastnícke právo v katastri evidovanému vlastníkovi nepochybne nesvedčí. 137. Boli názoru, že navrhovateľ vyvlastnenia sa mal pokúsiť s nimi, resp. so všetkými zainteresovanými osobami uzatvoriť dohodu a až v prípade bezúspešnosti navrhnúť vyvlastnenie. Navrhovateľ vyvlastnenia nesplnil túto podmienku podania návrhu na vyvlastnenie, a teda neboli splnené ani podmienky pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Nebola vylúčená ani možnosť dosiahnuť viacstrannú dohodu so všetkými subjektmi, ktoré si uplatňujú právo k nehnuteľnosti a dosiahnuť tým zároveň aj urovnanie ich sporov. 138. Týmto spôsobom by, podľa žalobcov, navrhovateľ vyvlastnenia nielen nadobudol vlastnícke právo, ale zabránil by aj prípadnému neskoršiemu spochybneniu platnosti prevodu, ak by bolo v spore o vlastníctvo rozhodnuté, že L. M. nebol skutočným vlastníkom pozemkov. 139. Okresný úrad o skutočnosti, že prevodné zmluvy sú neplatné vedel, keďže desiatkam protestov prokurátora v skutkovo totožných prípadoch vyhovel a vklady zrušil. Ten istý úrad konajúci vo vyvlastňovacom konaní mal v rámci dôsledného skutkového a právneho posúdenia veci riešiť otázku, kto je skutočným vlastníkom nehnuteľností a koho bol navrhovateľ vyvlastnenia povinný osloviť s ponukou na uzatvorenie dohody. Bol názoru, že ak okresný úrad rozhodol o vyvlastnení bez toho, aby bola splnená podmienka predloženia im ponuky, dopustil sa vady v konaní, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Dôkazom, že správne orgány postupovali veľmi rýchlo a úkor dodržiavania zákonných podmienok je aj argumentácia žalovaného, ktorý vo svojom vyjadrení uvádza, že dôležitým faktorom je aj časový horizont a efektívna realizácia významnej investície. 140. Významnou investíciou je však nepochybne investícia automobilky Jaguar Land Rover a nie samotný strategický park, a to z dôvodu, že v prípade realizácie investície Jaguar Land Rover, je Slovenská republika viazaná uzatvorenou investičnou dohodou a termínmi v nej uvedenými. Z uvedeného je preto zjavné, že akýkoľvek argument týkajúci sa rýchlosti realizácie dosvedčuje pravdivosť ich námietok, že skutočným účelom celého konania je výstavba závodu Jaguar Land Rover, a teda vyvlastňovacie konania a preskúmavané rozhodnutia majú všetky vady s tým spojené, ktoré namietajú. 141. Okresný úrad a žalovaný, podľa žalobcov, pochybili aj pri skúmaní riadneho splnenia podmienky pokusu o dohodu aj voči L. M., ktorému jedinému bola ponuka zaslaná, hoci nie je a nikdy nebol oprávneným vlastníkom. Ponuka mu bola zaslaná dňa 28.01.2016, ako vyplýva z priloženého výstupu zo sledovania zásielok podľa podacieho čísla. Avšak z tohto dokumentu nevyplýva, kedy bola ponuka L. M. doručená. 142. Doručovanie ponuky sa preukazuje doručenkou. V administratívnom spise sa však nenachádza ani doručenka, ani iný doklad potvrdzujúci doručenie ponuky. Ani návrh na vyvlastnenie a preskúmavané rozhodnutia dátum doručenia ponuky neuvádzajú. 143. Z administratívneho spisu nie je teda možné ani určiť začiatok 15-dňovej lehoty na prijatie ponuky a logicky ani jej koniec. Ak by aj L. M. ponuku prevzal ihneď po uložení zásielky dňa 29.01.2016, lehota 15 dní by uplynula 15.02.2016. Návrh na vyvlastnenie bol však podaný už 02.02.2016, a teda len 5 dní po odoslaní ponuky. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na vyvlastnenie bol podaný predčasne bez splnenia zákonnej podmienky zachovania 15-dňovej lehoty na vyjadrenie k ponuke. 144. Žalobcovia tak boli názoru, že okresný úrad, ako aj žalovaný zjavne pochybili aj pri skúmaní splnenia podmienok vyvlastnenia voči L. M., keď nezistili, že navrhovateľ vyvlastnenia nedodržal zákonnú lehoty pred podaním návrhu na vyvlastnenie, ale naopak bez opory v administratívnom spise v preskúmavaných rozhodnutiach uviedli, že bezvýslednosť pokusu o dohodu bola riadne preukázaná. 145. Preskúmavané rozhodnutia sú aj z tohto dôvodu nezákonné a je nutné ich zrušiť. Ich úmyslom nie je hájiť práva L. M. v tomto konaní, keďže nikdy skutočným vlastníkom pozemkov nebol a sám sa konania ani aktívne nezúčastnil. Avšak poukázali na to, že navrhovateľ vyvlastnenia si riadne nesplnil povinnosť ani voči nim ani voči L. M., a teda, že ponuka jemu zaslaná bola len formálny postupom, hoci navrhovateľ vyvlastnenia nemal reálny záujme sa s ním dohodnúť. 146. Naďalej zastávajú názor, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje správnu úvahu vo vzťahu k zisteniu a preukázaniu verejného záujmu na vyvlastnení predmetných pozemkov. Správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach odôvodnili verejný záujem len účelom vyvlastnenia, ktorým je výstavba strategického parku. Skúmanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení pritom náleží správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj záver náležite zdôvodniť. Avšak v tomto prípade nebola obsahom napadnutých rozhodnutí správna úvaha týkajúca sa zisťovania a preukázania verejného záujmu na vyvlastnení. 147. V tejto súvislosti poukázali aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL 19/09, zo dňa 26.01.2011, ktorý sa zaoberal otázkou preukazovania verejného záujmu. Boli názoru, že verejný záujem nemožno chápať aritmeticky ani automaticky a ani ako záujem kolektívny, a je potrebné ho chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem. Vytkli napadnutému rozhodnutiu, ako aj prvostupňovému rozhodnutiu, že v nich nie je uvedené, prečo verejný záujem prevážil nad ich súkromnými záujmami. 148. Poukázali na znenie § 112 ods. 2 veta prvá Stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že vyvlastňovacie konanie je návrhovým konaní, ktoré sa začína výlučne na návrh osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Tvrdenie žalovaného, že je bezpredmetné, či vyvlastnené pozemky bude využívať navrhovateľ vyvlastnenia alebo spoločnosť Jaguar Land Rover, je podľa ich právneho názoru zavádzajúce a účelové. takýto prístup je nielen protizákonný, ale i protiústavný, keďže presahuje ústavne vymedzený priestor, v rámci ktorého sa správne orgány vo vyvlastňovacom konaní môžu pohybovať. 149. Opakovane poukázali na všetky uvádzané skutočnosti, ktoré jednoznačne dosvedčujú, že všetka aktivita vrátane vyvlastňovacieho konania smeruje k vybudovaniu závodu pre Jaguar Land Rover a strategický park ako taký je len formou zvolenou pre zjednodušovanie všetkých procesov. Pre úplnosť považovali za potrebné poukázať na skutočnosť, že hoci vzhľadom na procesnú situáciu vystupujú spoločne, ide o 5 samostatných osôb a 5 rôznych pozemkov. 150. Napriek tomu sú preskúmavané rozhodnutia paušálne a žiadnym spôsobom nepristupujú k pozemkom jednotlivo a neposudzujú účel a nevyhnutnosť vyvlastnenia každého jednotlivého pozemku z hľadiska jeho využitia pre investíciu. 151. Takúto vadu nemožno zhojiť argumentom žalovaného, že ak sa pozemky nakoniec vplyvom finálnej realizácie investície stanu nepotrebnými a nevyužijú sa, môžu žalobcovia požiadať o zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Takýto výklad by viedol k absurdnému záveru, že pre vyvlastnenie nie je nutné mať jasne definovaný účel, lebo vyvlastnený má v prípade, že sa pozemok nevyužije, možnosť po 2 rokoch požiadať o zrušenie vyvlastnenia. Z inštitútu poslednej možnosti navrátenia vyvlastneného majetku by sa týmto spôsobom stalo ospravedlnenie nedôvodných vyvlastnení. 152. Žalobcovia sa nestotožnili ani s tvrdením žalovaného, že je neprimerané, aby v rozhodnutí o vyvlastnení bolo špecifikované na čo majú jednotlivé vyvlastňované pozemky slúžiť. Vzhľadom na to, že správne orgány sú povinné v rámci vyvlastňovacieho konania zistiť v akej miere je vyvlastnenie pozemkov nevyhnutné, sú za týmto účelom povinné zistiť rozsah vyvlastnenia a takisto spôsob využitia jednotlivých pozemkov. 153. Táto požiadavka je pri tom legitímna a v žiadnom prípade nepresahuje zákonné požiadavky. V opačnom prípade by bolo možné dospieť k záveru, že je v poriadku, ak správne orgány rozhodnú o vyvlastnení bez toho, aby vedeli na čo konkrétne majú jednotlivé pozemky slúžiť a ako ich navrhovateľ vyvlastnenie plánuje využiť. 154. K tvrdeniu žalovaného, že zákonodarca pri novelizácii stavebného zákona opomenul upraviť odkaz pod čiarou, a že je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo odkázať na § 17 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. uviedli, že takáto interpretácia stavebného zákona by bola arbitrárna. 155. Uvedené ustanovenie sa podľa svojho obsahu vzťahuje na pozemky nezistených vlastníkov, čo vylučuje jeho analogické použitie na prejednávaný prípad. Taktiež poukázali na to, že takýto výklad by bol nepochybne v ich neprospech, keďže v prípade, ak by súdne spory o určenie vlastníctva trvali viac ako tri roky, uplynula by im lehota na podanie žiadosti o zaplatenie finančnej náhrady za vyvlastnenie. 156. Upriamili pozornosť správneho súdu, že objednávateľom znaleckého posudku, na ktorý žalovaný poukázal nebol navrhovateľ vyvlastnenia, ale Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu; pritom bol vypracovaný ku dňu 13.07.2015, a teda už v čase podania návrhu na vyvlastnenie bol viac ako 6 mesiacov starý. Na základe uvedeného majú dôvodné pochybnosti, či je predložený znalecký posudok pre účely stanovenia hodnoty pozemkov vo vyvlastňovacom konaní vôbec použiteľný. 157. Konštatovali, že žalovaný, ako príslušný správny orgán vykonáva v rámci procesu vyvlastňovania aj dokazovanie (o. i. ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca). Vzhľadom na uvedené teda platí, že pokiaľ dôjde v procese vyvlastňovacieho konania k sporu o výške náhrady za predmet vyvlastnenia, je príslušný správny orgán v záujme objektívneho zistenia veci (resp. v súlade so zásadou materiálnej pravdy) povinný nariadiť znalecké dokazovanie. Predmetom takéhoto znaleckého posudku by bolo určiť, či náhrada poskytnutá v peniazoch zodpovedá trhovej cene vyvlastnenej nehnuteľnosti a či kompenzuje vyvlastňovanému subjektu stratu vlastníctva aspoň vo výške trhovej ceny vyvlastňovanej nehnuteľnosti. Tento postup pri tom plne zohľadňuje aj súdna prax. 158. Opätovne poukázali na skutočnosť, že napriek tomu, že navrhovateľ vyvlastnenia vykupoval cirkevné pozemky za takmer trojnásobnú cenu, túto okolnosť zamlčal a žiadnym spôsobom sa s tým nevysporiadal ani znalecký posudok, ktorý v konaní predložil. Dozvedeli sa to až z novín, a preto nemali možnosť túto okolnosť v konaní namietať. VI. Právne posúdenie veci 159. Krajský súd v Bratislave v zmysle ustanovenia § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutia a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 160. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 161. Podľa § 108 ods. 1 Stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. 162. Podľa § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. 163. Podľa § 109 ods. 1 Stavebného zákona, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. 164. Podľa § 110 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 165. Podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 166. Podľa § 111 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 167. Podľa § 113a ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, ak vyvlastňovaná stavba alebo vyvlastňovaný pozemok nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo je predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, účastníkom vyvlastňovacieho konania sú účastníci súdneho konania a Slovenský pozemkový fond, ak ide o stavbu alebo pozemok, ktorého vlastníctvo je predmetom súdneho konania, a to až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia. 168. V danej veci podali žalobcovia žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení dňa 22.06.2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov (OSP) podľa druhej hlavy piatej časti. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 169. Podľa ust. § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 170. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona. 171. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 172. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 173. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.04.2016, ktorým tento zmenil rozhodnutie Okresného úradu v Nitre, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/009647-5 zo dňa 01.03.2016, ktorým prvostupňový správny orgán v súlade s ust. § 108 Stavebného zákona vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom vlastníkovi L. M., bytom S. 3, Q. v prospech spoločnosti MH Invest, s. r. o., Trnavská cesta 100, Bratislava na účel podľa ust. § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona v spojení s ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. Súčasne určil, že za vyvlastnené pozemky patrí L. M. náhrada podľa ust. § 111 ods. 2 Stavebného zákona vo výške XXX XXX,XX eura. 174. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale je účastníkom konania s rovnakými právami ako je ten, o koho práva v konaní ide. Predpokladom postupu súdu podľa SSP je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o konanie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. 175. Podľa ust. § 32 ods. 1 SSP, účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. 176. Na základe vyššie citovaného ust. § 2 ods. 2 SSP môže byť žalobcom fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe teda zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní, t. j., že mu takýmto konaním bola spôsobená ujma. 177. Žalobca môže účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach, pričom ukrátením na právach je nutné rozumieť nielen ukrátenie na právach hmotných, ale aj procesných. 178. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalovaného, uvedených v rozhodnutí, nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. 179. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve, v ktorom súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. 180. Ako už bolo povedané vyššie, aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní. 181. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. 182. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobcovia v dôsledku zmeňujúceho rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.04.2016 podľa ust. § 113a ods. 1 písm. c) Stavebného zákona sú účastníkmi správneho konania z dôvodu súdneho konania na Okresnom súde v Nitre, čím by bola naplnená prvá podmienka pre postavenie účastníka správneho konania, avšak druhý predpoklad (podmienku) na postavenie účastníka správneho konania, a síce preukázanie, že žalobcovia boli ukrátení na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní, žalobcovia, podľa názoru súdu, nepreukázali. 183. Ako je z prvostupňového rozhodnutia nesporné, boli ním vyvlastnené pozemky, ktorých vlastníkom v čase vyvlastnenia bol L. M., ktorému za vyvlastnené pozemky bola priznaná náhrada. 184. Voči tomuto rozhodnutiu vyvlastňovaný subjekt nepodal odvolanie. Odvolanie a následne žalobu voči rozhodnutiu o odvolaní podali žalobcovia, ktorí svoju aktívnu procesnú legitimáciu odvodzujú od skutočnosti, že boli predchádzajúcimi vlastníkmi vyvlastňovaných pozemkov. 185. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalobcovia nespĺňajú zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie takejto žaloby. Žalobcovia počas priebehu súdneho konania nijakým spôsobom neosvedčili svoju aktívnu procesnú legitimáciu v tomto konaní, keďže nijakým spôsobom nepreukázali akým spôsobom boli porušené ich práva a právom chránené záujmy. 186. Námietka, ktorú žalobcovia v žalobe použili ohľadom nesprávneho určenia náhrady za vyvlastnenie, keď žalobcovia tvrdia, že svoje pozemky odpredali kupujúcemu (L. M.) za neprimerane nízku cenu a že teraz vo vyvlastňovacom konaní by boli tieto pozemky ohodnotené vyššou sumou, nezakladá právny dôvod na podanie správnej žaloby, nakoľko žalobcovia v čase vyvlastňovania neboli už zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. 187. Ak sú presvedčení o tom, že majú nárok na náhradu za predaj pozemkov vo vyššej sume, môžu sa obrátiť na súd osobitnou žalobou v občianskoprávnom konaní. 188. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na ust. § 190 SSP žalobu zamietol, nakoľko došiel k záveru, že táto nie je dôvodná. 189. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na spôsob rozhodnutia súdu sa tento súd nezaoberal ostatnými vecnými námietkami, ktoré žalobcovia v žalobe uviedli, nakoľko tieto, vzhľadom na skutočnosť, že žalobcov nepovažoval za aktívne legitimovaných na podanie žaloby, neskúmal. 190. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca v tejto veci nebol úspešný a žaloba bola zamietnutá. Rovnako náhradu trov konania nepriznal ani pribratému účastníkovi správneho konania. 191. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.