Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/144/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201156 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201156.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: A. K., I. XXXX/X, XXX XX A., v zastúpení: Mgr. Ondrej Bartošovič, advokát, Pázmaňa 2020/30, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/KGRAVSU/INF/2016/474 č.z. 2016/81430 zo dňa 25.05.2016 a č. UPS/US1/ KGRAVSU/INF/2016/474 č.z. 2016/88824 zo dňa 07.06.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutými rozhodnutiami č. UPS/US1/KGRAVSU/INF/2016/474 č.z. 2016/81430 zo dňa 25.05.2016 a č. UPS/US1/KGRAVSU/INF/2016/474 č.z. 2016/88824 zo dňa 07.06.2016 (ďalej aj ako "napadnuté rozhodnutia"), generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zamietol odvolania žalobcu a potvrdil rozhodnutia vydané v prvom stupni Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská streda a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, ktorými bolo podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.”) nevyhovené žiadostiam žalobcu o poskytnutie informácií, a to - ročných výkazov o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2014, vrátane príloh: - potvrdenie pre zamestnávateľa o zadaní a realizácii zákazky, vrátane príloh: doklad o zadaní zákazky, doklad preukazujúci zadanie zákazky. 2. V oboch rozhodnutiach vydaných v prvom stupni bolo poukázané na § 67 ods. 14 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti”) a v tejto súvislosti na absenciu súhlasu príslušných zamestnávateľov na zverejnenie požadovaných údajov. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia žalovaného za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Uviedol, že svoje oprávnenie na sprístupňovanie požadovaných informácií odvodzuje primárne z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Z tohto zákonného ustanovenia podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že má právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská streda a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ako povinné osoby. Zastával názor, že medzi tieto informácie patria aj údaje o zamestnávaní zdravotne ťažko postihnutých (ďalej len „ZŤP”) občanov. S poukazom na § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. dôvodil, že má právo dožadovať sa sprístupnenia informácií bez potreby preukazovania akéhokoľvek dôvodu a povinné osoby zároveň nie sú oprávnené dožadovať sa preukazovania akýchkoľvek dôvodov či pohnútok. 5. Ďalej žalobca s poukazom na § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. uviedol, že povinná osoba môže odmietnuť sprístupnenie len tých skutočností, ktoré sú predmetom osobitných predpisov, a to najmä zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva. Preto údaje o plnení povinného podielu zamestnancov so ZŤP nie je možné považovať za utajovanú skutočnosť. Tiež s poukazom na § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. dôvodil, že zákon upravuje ochranu osobných údajov fyzickej osoby, ktoré však nie sú predmetom ročných výkazov a ani potvrdení o zadávaní zákazky, teda nie sú obsiahnuté v dokumentoch, ktorých sprístupnenia sa domáhal. Podľa žalobcu tiež neprichádza v tomto prípade do úvahy odvolávka na ochranu obchodného tajomstva (§ 10 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z.), keďže údaje, ktoré sú obsiahnuté v požadovaných dokumentoch neobsahujú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť predmetom obchodného tajomstva. Okrem toho ani obmedzenia sprístupnenia informácií podľa § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. nie je podľa žalobcu možné vzťahovať na ním požadované údaje, teda na údaje o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím a na potvrdenia o zadaní a realizácii zákazky. Poukázal tiež na podmienky obmedzenia podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., avšak mal za to, že na údaje, ktorých sprístupnenia sa domáhal, sa nevzťahuje ani ochrana utajovaných skutočností, keďže neobsahujú osobné údaje, bankové a ani daňové tajomstvo. Preto na ne nie je možné vzťahovať ani obmedzenia podľa § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. a nielenže by mali byť sprístupnené žalovaným bez akéhokoľvek obmedzenia, ale aj bez vylúčenia akýchkoľvek informácií a anonymizovania. 6. Zdôraznil, že iné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny mu požadované informácie sprístupnili, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Komárno a Galanta. V tejto súvislosti namietal nejednotnosť v rozhodovacej praxi úradov práce a dôvodil porušovaním princípu právnej istoty. 7. Uviedol, že vo vzťahu k celej záležitosti má značný význam aj ust. § 4 ods. 3 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a v ňom obsiahnuté vymedzenie pojmov spracúvanie, zverejňovanie a sprístupňovanie osobných údajov. Zastával názor, že priamo zákon rozlišuje medzi zverejňovaním a sprístupňovaním osobných údajov. Táto skutočnosť má podstatný význam najmä vo vzťahu k ust. § 67 ods. 14 zákona o službách zamestnanosti, ktorý so súhlasom zamestnávateľa podmieňuje zverejnenie štatistických údajov o zamestnávateľovi a nie ich sprístupnenie. Preto sprístupnenie údajov v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. s odvolaním sa na zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov nepodlieha udeľovaniu súhlasu zamestnávateľa, ktorý sa týka len ich zverejnenia, nie sprístupňovania týchto údajov individuálnemu žiadateľovi. Preto žalobca považoval argumentáciu správnych orgánov zákonom o službách zamestnanosti za právne a vecne nesprávnu. 8. Záverom žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí vydaných v prvom stupni Úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda a Levice, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Rozhodnutia žalovaného považoval za obsahovo identické, opätovne založené na nesprávnom právnom posúdení. Okrem toho namietal, že žalovaný v rozhodnutí č. UPS/US1/KGRAVSU/INF/2016/474 č.z. 2016/81430, napriek konštatovaniu nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, toto nezrušil. Mal za to, že postup žalovaného, kedy nahradil zákonné odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu, je neštandardný a nezákonný, nakoľko oberá žalobu o možnosť preskúmania rozhodnutia, resp. jeho odôvodnenia v riadnom dvojinštančnom správnom konaní. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 19.09.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Mal za to, že prvostupňové orgány vo svojich rozhodnutiach správne poukázali na § 67 ods. 14 zákona o službách zamestnanosti, ktorý špeciálne upravuje spracúvanie, zverejňovanie a ochranu údajov. Pri sprístupňovaní informácií je potrebné vyhodnotiť, či neexistuje aj implicitné obmedzenie prístupu k informáciám vyplývajúce z právnych predpisov, na ktoré zákon č. 211/2000 Z.z. vyslovene odkazuje. Vo vzťahu k žalobcovým žiadostiam žalovaný uviedol, že Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Komárno a Galanta síce žalobcovi požadované informácie sprístupnili, avšak sprístupnené neboli štatistické informácie z ročného výkazu - časť A a B ako aj pečiatky a podpisy na ďalších dokumentoch, ktoré boli prílohami uvedeného výkazu a sú súčasťou spisu zamestnávateľa. Žalovaný poukázal na to, že žalobca zasiela identické žiadosti od roku 2015 na viaceré úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Počet zamestnávateľov, o ktorých informácie žalobca žiada je na úradoch rôzny (od cca 40 do 500). Z toho vyplýva aj rozličná náročnosť (časová a technická) na vybavenie žiadosti. 10. Dôvodil, že účelom zákona č. 211/2000 Z.z. je prístup k informáciám o nakladaní s prostriedkami zo strany orgánov verejnej moci, t.j. umožniť verejnosti vykonávať kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami. Zastával názor, že snahou žalobcu nie je získavať do svojej dispozičnej sféry informácie o činnosti orgánov štátnej správy, ale primárne je jeho snahou získavať informácie o stovkách zamestnávateľov, ako aj o ďalších na nich naviazaných zamestnávateľov. Z obsahu žiadosti žalobcu vyplýva, že požadovanými informáciami sú dokumenty zo spisovej dokumentácie zamestnávateľov, z ktorých si žalobca chcel vlastnými technickými prostriedkami vyhotoviť kópie, pričom sa jedná o stovky spisov dotknutých zamestnávateľov, a to konkrétne 260 v prípade Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda a 217 v prípade Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, na ktorých sú naviazaní ďalší dodávatelia, resp. realizátori zákaziek. Uvedená forma sprístupnenia spisovej dokumentácie si vyžaduje množstvo úkonov a pracovného času zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne vyhľadávanie spisov zamestnávateľov v uloženej spisovej dokumentácii a zároveň zákonnú úpravu príslušnej spisovej dokumentácie, t.j. kopírovanie spisovej dokumentácie a následnú anonymizáciu v zmysle príslušných zákonov. 11. Zdôraznil, že zákon č. 211/2000 Z.z. pojem informácia nevymedzuje. Zo znenia zákona nemožno vyvodzovať, že by informáciou malo byť spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. S poukazom na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uzavrel, že obmedzenie prístupu k informáciám sa nevzťahuje iba na explicitné prípady zákona č. 211/2000 Z.z., ale aj na zákazy vyplývajúce z iných právnych predpisov, ktorým je v danom prípade ustanovenie § 67 ods. 14 zákona o službách zamestnanosti. 12. K žalobcom namietanej nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda žalovaný s poukazom na § 59 ods. 2 Správneho poriadku uviedol, že ak je výrok rozhodnutia v súlade so zákonnou úpravou, ale je potrebné iné odôvodnenie, odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdí a v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlí dôvody, ktoré ho viedli k jeho rozhodnutiu. V tejto súvislosti dôvodil súdnou judikatúrou, podľa ktorej sa za zmenu rozhodnutia nepovažuje situácia, kedy odvolací orgán zmení iba text odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. IV. Konanie na správnom orgáne 13. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca elektronickou poštou dňa 19.04.2016 26.04.2016 doručil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda a dňa 26.04.2016 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ktorých predmetom bolo poskytnutie: - ročných výkazov o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2014, vrátane príloh: - potvrdenie pre zamestnávateľa o zadaní a realizácii zákazky, vrátane príloh: doklad o zadaní zákazky, doklad preukazujúci zadanie zákazky. 14. Dňa 25.04.2016 vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda rozhodnutie vydané v prvom stupni pod č. 77480/2016-RÚ, ktorým žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií nevyhovel a požadované informácie nesprístupnil. S týmto rozhodnutím sa žalobca nestotožnil a v následne podanom odvolaní boli argumentačným základom podobné dôvody ako v žalobe. O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.05.2016, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie vydané v prvom stupni Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda bolo potvrdené. 15. Dňa 29.04.2016 vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice rozhodnutie vydané v prvom stupni pod č. 2016/123214, ktorým žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií nevyhovel a požadované informácie nesprístupnil. Aj s týmto rozhodnutím sa žalobca nestotožnil a v následne podanom odvolaní boli argumentačným základom podobné dôvody ako v žalobe. O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím zo dňa 07.06.2016, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie vydané v prvom stupni Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice bolo potvrdené. 16. Odôvodnenia rozhodnutí vydaných v správnom konaní sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 21. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 22. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 25. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 26. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 27. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. 28. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 29. Podľa § 67 ods. 14 zákona o službách zamestnanosti úrad môže štatistické údaje bez osobných údajov o zamestnávateľovi zverejňovať len so súhlasom príslušného zamestnávateľa. 30. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 31. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 32. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 33. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 34. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 35. Podľa § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 36. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96), resp. inej hodnoty ústavnoprávnej povahy. 37. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky konštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej činnosti, právo na prístup k informáciám predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. V niektorých situáciách však musí právo na prístup k informáciám ustúpiť. Limitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 ústavy a čl. 10 ods. 2 dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia práva na prístup k informáciám, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti (,,opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, ktoré chránia súkromné osoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Vychádzajúc zo záväznosti ústavy pre všetky orgány verejnej moci, všeobecné súdy nevynímajúc, orgány verejnej moci musia v rámci výkonu svojich právomoci v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy vždy zohľadňovať ochranu práva na prístup k informáciám, a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011). 38. V kontexte uvedeného súd neprisvedčil námietke žalobcu, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 67 ods. 14 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. V prípade základného práva na informácie slovenská ústava explicitne stanovuje, že obmedziť toto základné právo možno iba za účelom dosiahnutia 4 konkrétnych cieľov, ktorých počet ani obsah nemožno meniť ani rozširovať. Zákon o službách zamestnanosti v § 67 ods. 14 uvádza, že úrad môže štatistické údaje bez osobných údajov o zamestnávateľovi zverejňovať len so súhlasom príslušného zamestnávateľa. V tejto súvislosti žalobca namietol, že správne orgány nesprávne aplikovali uvedené ustanovenie. Je nutné podľa neho rozlišovať medzi pojmom "sprístupniť" a "zverejniť". Uviedol, že vo vzťahu k celej záležitosti má značný význam aj ust. § 4 ods. 3 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a v ňom obsiahnuté vymedzenie pojmov spracúvanie, zverejňovanie a sprístupňovanie osobných údajov. Zastával názor, že priamo zákon rozlišuje medzi zverejňovaním a sprístupňovaním osobných údajov. Táto skutočnosť má podstatný význam najmä vo vzťahu k ust. § 67 ods. 14 zákona o službách zamestnanosti, ktorý so súhlasom zamestnávateľa podmieňuje zverejnenie štatistických údajov o zamestnávateľovi a nie ich sprístupnenie. Preto sprístupnenie údajov v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. s odvolaním sa na zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov nepodlieha udeľovaniu súhlasu zamestnávateľa, ktorý sa týka len ich zverejnenia, nie sprístupňovania týchto údajov individuálnemu žiadateľovi. Súd však ani tejto argumentácii žalobcu neprisvedčil. Je pravdou, že obsah pojmov "sprístupniť" a "zverejniť" nie je totožný. Správne orgány by ale v prípade sprístupnenia požadovaných informácii nemohli zabrániť ich ďalšiemu zverejneniu zo strany žalobcu, čím by došlo k porušeniu práv zamestnávateľov podľa § 67 ods. 14 zákona o službách zamestnanosti, teda k situácii predpokladanej judikatúrou uvedenou v bode 37 tohto rozsudku. 39. S prihliadnutím na účel zákona o slobodnom prístupe k informáciám dospel krajský súd záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné, pretože žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií uvedených v bode 1 tohto rozsudku prekračuje rámec žiadosti o sprístupnenie informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a jeho poskytnutie žalovaným nepredstavuje pre žalovaného splnenie si zákonnej povinnosti. Nezverejnenie požadovanej informácie (v podstate týkajúcej sa zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím a potvrdení pre zamestnávateľov o zadaní a realizácii zákazky, vrátane príloh: doklad o zadaní zákazky, doklad preukazujúci zadanie zákazky) nepredstavuje negatívny zásah do práva žalobcu na informácie. Požadované informácie vedie správny orgán len v individuálnej forme, nikde sa nesumarizujú, žalovaný by tak musel pre žalobcu (podľa ním stanovených vlastností) žiadané informácie, ktoré sa v ich originálnej podobe u neho nenachádzajú na jednom mieste, vytvoriť, zhromaždiť a vyhľadávať, ktorá povinnosť mu zo zákona o slobode informácií č. 211/2000 Z.z. nevyplýva. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobca si chcel kópie vyhotoviť sám. Z uvedeného vyplýva, že žiadosť žalobcu o sprístupnenie požadovanej informácie nemohla byť zo strany povinnej osoby vybavená kladne. 40. Zo zákona nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala získavať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádza, a ani to, aby povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenie, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie. Tým by sa marila výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by sa žiadosť o poskytnutie informácií v skutočnosti zmenila na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona. Z obsahu žiadosti žalobcu vyplýva, že požadovanými informáciami sú dokumenty zo spisovej dokumentácie zamestnávateľov, pričom sa jedná o stovky spisov dotknutých zamestnávateľov, a to konkrétne 260 v prípade Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda a 217 v prípade Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, na ktorých sú naviazaní ďalší dodávatelia, resp. realizátori zákaziek. Súd prisvedčil žalovanému, že uvedená forma sprístupnenia spisovej dokumentácie si vyžaduje množstvo úkonov a pracovného času zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne vyhľadávanie spisov zamestnávateľov v uloženej spisovej dokumentácii a zároveň zákonnú úpravu príslušnej spisovej dokumentácie, t.j. kopírovanie spisovej dokumentácie a následnú anonymizáciu v zmysle príslušných zákonov. 41. Žalobca ďalej namietal, že iné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny mu požadované informácie sprístupnili, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Komárno a Galanta a namietal nejednotnosť v rozhodovacej praxi úradov práce a dôvodil porušovaním princípu právnej istoty. V tejto súvislosti súd uvádza, že posúdenie oprávnenosti nesprístupnenia požadovaných informácií a ochrana základného práva na informácie je v konečnom dôsledku v rukách nezávislých súdov a Ústavného súdu SR. Súdy ako „strážcovia“ základných práv sú povolané stanoviť medze utajovania informácií, ktoré budú zohľadňovať ústavou stanovené kritériá obmedzenia základného práva na informácie a chrániť občanov pred neprípustným a svojvoľným utajovaním informácií o činnosti orgánov verejnej moci alebo naopak, pred nezákonným poskytovaním informácií. Túto úlohu nemožno prenechať štátnym orgánom. Navyše, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Komárno a Galanta neboli predmetom preskúmavania žalovaným v správnom konaní. 42. K námietke nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda súd uvádza, že táto bola odstránená napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktorý uviedol všetky skutočnosti odôvodňujúce zamietnutie žiadosti o poskytnutie informácií. Zásada dvojinštančnosti správneho konania, ktorá prezentuje správne konanie navonok ako procesný celok a súčasne vyjadruje kontinuitu správneho konania až do právoplatnosti rozhodnutia, umožňuje (viď § 59 ods. 1 správneho poriadku) odvolaciemu správnemu orgánu vykonať celkový prieskum napadnutého rozhodnutia a s tým súvisiacu nápravu zistených vád prvostupňového rozhodnutia, napríklad doplnením doterajšieho konania, prípadne zistené vady inak odstráni. Je preto prípustné, aby druhostupňový správny orgán doplňoval dôvody rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, resp. aby nahrádzal chýbajúcu správnu úvahu, ktorá mala predchádzať rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Aj v tomto prípade žalovaný doplnil chýbajúcu správnu úvahu prvostupňového rozhodnutia ohľadom veľkého počtu zamestnávateľov, ktorých sa požadované informácie týkali, ako aj právnu úvahu o povahe informácií, ktoré je nutné zverejňovať. Doplnil, že žiadosť obsahovala požiadavku, ktorá si vyžaduje zber a spracovanie žiadateľom požadovaných informácií v agende úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. 43. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia vydané v prvom stupni, sú vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).