Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/148/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201184 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201184.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. , v právnej veci žalobcu: FILATECH, s.r.o., IČO: 36 688 614, M. R . Štefánika 837/35, Žilina, právne zastúpený: AKAK s.r.o., IČO: 47 236 230, Slowackého 56, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného označené ako Rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR, Sekcie environmentálnych programov a projektov, odboru riadenia implementácie projektov o vrátenie informačných prostriedkov - vybavenie č. 2266/2016-5.19490/2016 zo dňa 08.04.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia SR označené ako Rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR, Sekcie environmentálnych programov a projektov, odboru riadenia implementácie projektov o vrátenie informačných prostriedkov - vybavenie č. 2266/2016-5.19490/2016 zo dňa 08.04.2016 ako aj rozhodnutie žalovaného Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov sp. č. 590/2015-5.5, záznamové číslo 4127/2015 zo dňa 26.01.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. V časti o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Správy o zistenej nezrovnalosti vedenej pod kódom aktualizácie N21201255/O03 zo dňa 26.01.2015 súd žalobu odmieta. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalobou v zákonnej lehote podanou dňa 30.06.2016 a súdu doručenou dňa 01.07.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí (opatrení) žalovaného. 2. Uviedol, že dňa 30.05.2015 vydal Úrad pre verejné obstarávanie SR protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 25/2006 Z.z.“) č. 6981-7000/2012-OK/4 v znení jeho dodatkov a následne bola žalobcovi doručená výzva s označením „Správa o zistenej nezrovnalosti, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov - zaslanie“ sp. zn. 590/2015-5.5, spolu so správou o zistenej nezrovnalosti, kód N21201255/O03 zo dňa 23.01.2015 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 27.01.2015, ktoré žalobcovi zaslal žalovaný, Sekcia environmentálnych programov a projektov, Odbor riadenia implementácie projektov. 3. Voči uvedenému rozhodnutie žalobca podal rozklad z dôvodu, že ho považoval za nezákonné, vychádzajúce z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľné z dôvodu chýbajúceho odôvodnenia a zároveň z dôvodu, že v rozhodnutí absentovalo poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. Dňa 02.05.2016 bol žalobcovi doručený list žalovaného s označením „ Rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcie environmentálnych programov a projektov, Odboru riadenia implementácie projektov o vrátení finančných prostriedkov - vybavenie, zn. 2266/2016-5, 19490/2016 zo dňa 087.04.2016. 4. V prvom rade žalobca uviedol, poukazujúc na rozsudok Krajského súde v Bratislave sp. zn. 1S 2506/2012 zo dňa 16.01.2014, že je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci, pričom poukázal na to, že napadnutými rozhodnutiami mohol byť ukrátený na svojich právach. Zdôraznil, že žalovaný zasiahol svojím rozhodnutím do vlastníckeho práva žalobcu, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy SR. 5. Žalobca tiež poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01 zo dňa 28.05.2003, sp. zn. I. ÚS 52/02, podľa ktorého „nie je vylúčené, aby sa aj rozhodnutia uvedené v § 248 O.s.p. mohli dotýkať základných práv a slobôd, či dokonca ich porušovať, preto ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 O.s.p. vyžaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánov verejnej správy, ktoré mu bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv a slobôd účastníka konania. Ak sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jeho druh, či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, jeho preskúmanie nesmie byť podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR vylúčené z právomoci všeobecných súdov bez ohľadu na O.s.p. a iných zákonov. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy (bez ohľadu na jeho druh, či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania v situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z článku 144 ods. 1 v spojení s článkom 152 ods. 4 Ústavy SR“. 6. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S 2308/2012 zo dňa 04.07.2014, v ktorom sa konštatuje, že i keď správa/list orgánu verejnej správy neobsahuje formálne atribúty správneho rozhodnutia, zasahuje do práva záujmov žalobcu, jej dôsledkom je vrátenie poskytnutej dotácie v rozsahu zistenej nezrovnalosti a možný sankčný postih v prípade, ak žalobca k vráteniu finančných prostriedkov nepristúpi. V zmysle ustanovenia § 248 O.s.p. predmet žaloby nie je vylúčený zo súdneho prieskumu. Došlo k zásahu do práv a záujmov žalobcu, osobitný predpis nevylučuje jej preskúmanie súdom, preto môže byť predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti O.s.p.. 7. Taktiež žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011, podľa ktorého v správnom súdnictve je právo na prístup súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. 8. Žalobca tvrdil, že v prípade podania rozkladu postupoval správne, pretože prvostupňové rozhodnutie bolo riadnym správnym rozhodnutím, keďže žalovaný prostredníctvom neho uložil žalobcovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky, a teda rozklad mal byť voči takémuto rozhodnutiu riadne prípustný a žalovaný sa mal zaoberať postupom a obsahom prvostupňového rozhodnutia v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku. Žalobca z tohto dôvodu v rámci zákonnej lehoty ustanovenej v § 250b ods. 1 O.s.p. podal voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, pričom predmetná dvojmesačná lehota začala plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol o rozklade žalobcu. 9. K skutkovým okolnostiam predchádzajúcim vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že na základe podnetu žalobcu a žalovaného Úrad pre verejné obstarávanie SR vykonal kontrolu postupu zadávania zákazky „materiálové zhodnocovanie plastov firmou FILATECH“. Žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý nenávratný finančný príspevok (ďalej aj ako „NFP“), na základe ktorého bol žalobca povinný realizovať vyššie uvedenú zákazku na základe vtedy platného zákona č. 25/2006 Z.z.. Žalobca predmetné verejné obstarávanie zákazky uskutočnil s plnou odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovení zákona ako aj v súlade s metodickými pokynmi úradu a praxou vykonávanou zo strany odboru kontroly úradu. Po vykonaní kontroly u žalobcu Úrad pre verejné obstarávanie identifikoval v protokole viaceré dôvodné zistenia. Pre účely posúdenia predmetnej žaloby je potrebné posúdiť aj povahu protokolu z hľadiska správneho práva. Právny charakter protokolu Úradu pre verejné obstarávanie o vykonaní kontroly posudzoval už aj Najvyšší súd SR. Ako už bolo uvedené, súdom by mali byť preskúmateľné všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, bez ohľadu na ich formu, ak zasahujú do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Najvyšší súd SR sa stotožnil s tým, že protokol o vykonanej kontrole a zápisnica o prerokovaní protokolu v zásade nie sú rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ale sú v prvom rade správami, či záznamami o tom, že bola vykonaná kontrola a aké boli jej zistenia. Podľa Najvyššieho súdu SR sa preto na ne požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa správneho poriadku nevzťahuje, iba v prípade uloženia povinností by išlo o tzv. fiktívne rozhodnutie a bez ohľadu na ich formu by ich bolo treba považovať za procesné úkony správneho orgánu. Rozsudkom sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 Najvyšší súd SR potvrdil, že protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu Úradu pre verejné obstarávanie ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Akýkoľvek opravný prostriedok alebo opravný prostriedok proti protokolu nepripúšťajú ani ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, pripúšťajú výlučne vyjadrenie kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam kontrolnej skupiny úradu. Z uvedeného je nepochybná skutočnosť, že protokol a zistenia uvedené v protokole neboli pre žalovaného záväzným podkladom pre jeho rozhodnutie a žalovaný bol povinný sa s protokolom ako s hlavným a prakticky jediným dôkazom riadne vysporiadať. Žalovaný však bez ďalšieho nekriticky prijal všetky argumenty uvedené v protokole za vlastné, napriek tomu, že argumenty uvedené v protokole boli značne vágne a opierali sa prípadne o nejasne definovaný princíp verejného obstarávania a boli hlavne retroaktívne. 10. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný vydal svoje rozhodnutia v zmysle § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 528/2008 Z.z.“). Potom, čo protokol doručený žalovanému ako riadiacemu orgánu pre operačný program Bratislavský kraj, žalovaný nevykonal žiadne posúdenie skutočností a zistení uvedených v protokole a ani skutočnosti, ktoré s protokolom súviseli. Žalovaný rovnako neposkytol žalobcovi akúkoľvek možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k protokolom, resp. k hlavnému a jedinému odkladu rozhodnutia žalovaného, ktorým bol protokol. Po doručení protokolu žalovaný priamo vydal rozhodnutie a doručil ho spolu s jeho súčasťami žalobcovi, v rámci ktorého žalovaný uložil žalobcovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky v zmysle dohody o splátkach. Žalovaný vo svojom rozhodnutí absolútne nerozvinul argumentáciu úradu a bez ďalšieho prijal za svoje závery a argumenty úradu uvedené v protokole ako nezáväzného podkladu. Je zrejmé, že samotná argumentácia (kontrolné zistenia) úradu uvedené v protokole sú postihnuté vadou, nakoľko predmetné úvahy a zistenie úradu sú v priamom rozpore s ústavným princípom zákazu retroaktivity a legitímneho očakávania a táto vada je týmto premietnutá do postupu a rozhodnutia žalovaného. Je potrebné zdôrazniť, že kontrolné zistenia uvedené v protokole sú uskutočnené retroaktívne, ex post potom, čo žalovaný uskutočnil priebežné kontroly u žalobcu. Žalovaný mal plnú vedomosť o podmienkach a postupoch realizovania verejného obstarávania zo strany žalobcu a všetku dokumentáciu žalobcu z verejného obstarávania mal žalovaný k dispozícii. Žalovaný bez ďalšieho prijal za vlastné argumenty úradu, čo možno samozrejme iba predpokladať, nakoľko rozhodnutie žalovaného bolo značne strohé a neobsahovalo okrem iných náležitostí ani samotné odôvodnenie. Žalobca nemal možnosť sa vyjadriť k postupu žalovaného a k dôvodom vydania rozhodnutia konfrontovať ich, nakoľko v rozhodnutí absentuje akékoľvek odôvodnenie, a preto je nepreskúmateľné. Navyše z povahy rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že celé rozhodnutie prakticky podložil na argumentoch uvedených v protokole, ktoré sú retroaktívne a protizákonné, nehovoriac o skutočnosti, že žalovaný mal o postupe a podmienkach verejného obstarávania plnú vedomosť, ktorý nenamietal. 11. Žalovaný rozhodnutím uložil povinnosť žalobcovi vrátiť časť poskytnutého nenávratného finančného príspevku, teda ide o určitý sankčný postih voči žalobcovi a v prípade správneho trestania súd skúma, či orgán verejnej správy náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške. Nielenže sa žalovaný nevysporiadal s hlavným a jediným podkladom rozhodnutia - protokolom, ale východisko a argumentáciu nijako neposúdil a predovšetkým ani neposkytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k týmto východiskám a argumentom. Žalovanému pravdepodobne postačovali všeobecné a vágne závery Úradu pre verejné obstarávanie uvedené v protokole k tomu, aby rozhodol a uložil žalobcovi povinnosť a tým je podčiarknutá nezákonnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Nie je absolútne zdôvodnené a podložené ani určenie výšky vrátenia prostriedkov v hodnote 25% z výdavkov, ktorú žalovaný v rozhodnutí určil. V rozhodnutí absentujú náležitosti vyžadované zákonom na rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku. 12. Na základe uvedených dôvodov žalobca vo svojom žalobnom návrhu uvedenom v písomne podanej žalobe a špecifikovanom (nie doplnenom v zmysle § 183 SSP) na pojednávaní pred súdom dňa 12.07.2017 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného označené ako Rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR, sekcie environmentálnych programov a projektov, Odboru riadenia implementácie projektov o vrátení finančných prostriedkov - vybavenie č. 2266/2016 - 5.19490/2016 zo dňa 08.04.2016 ako aj rozhodnutie žalovaného Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov sp. zn. 590/2015-5.5, záznamové číslo 4127/2015 zo dňa 26.01.2015 a tiež Správu o zistenej nezrovnalosti vedenej pod kódom aktualizácie N21201255/O03 zo dňa 26.01.2015, tieto zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 08.08.2016, zotrval na svojom doterajšom právnom názore a žalobu považoval za nedôvodnú. 14. Uviedol, že právnym základom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bola Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 009/4.2NP/2011 uzavretá medzi žalobcom ako prijímateľom príspevku a žalovaným ako poskytovateľom príspevku dňa 23.02.2011. Žalovaný vykonal v dňoch 03.12.2011 - 22.12.2011 spätnú kontrolu verejného obstarávania realizovaného žalobcom. Zo spätnej kontroly verejného obstarávania bol vyhotovený záznam z administratívnej kontroly zo dňa 27.06.2012, ktorý obsahoval zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní. 15. Dňa 21.09.2012 listom č. 1589/2012-5.5 žalovaný zaslal žalobcovi správu o zistenej nezrovnalosti N21201255/O01 zo dňa 21.09.2012 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 24.09.2012, ktoré už boli uhradené na projekt Materiálové zhodnocovanie plastov firmou Filatech. Na vrátenie finančných prostriedkov bolo žalobcovi poskytnutá lehota 50 dní. Žalobca v určenej lehote požadované finančné prostriedky nevrátil a ani nepožiadal o splátkový kalendár podľa § 28 a) zákona č. 528/2008 Z. z. 16. V zmysle § 27 a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. dňa 03.12.2012 postúpil žalovaný podnet Úradu pre verejné obstarávanie, pričom ten následne listom zo dňa 19.12.2012 oznámil začatie výkonu kontroly postupov verejného obstarávania uskutočneného žalobcom. Táto kontrola bola ukončená dňa 25.06.2013 protokolom, v ktorom úrad pre verejné obstarávanie potvrdil zistenia žalovaného. Podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní konal v rozpore s týmto zákonom a to najmä v rozpore s § 9 ods. 4, § 28 ods. 2, § 32 ods. 6, § 33 ods. 1, § 45 ods. 1 a § 51 ods. 1, písm. d). Žalovaný na základe protokolu v súlade s § 27 a ods. 3 zákona č. 528/2008 bol povinný rozhodnúť o uložení povinnosti vrátiť dvojnásobok sumy uvedenej vo výzve na vrátenie poskytnutého príspevku, alebo jeho časti adresovanej žalobcovi. Proti prvostupňovým rozhodnutiam žalobca podal dňa 16.09.2014 rozklad. Minister životného prostredia Slovenskej republiky, ako odvolací orgán v uvedenej veci následne rozhodnutím č. 8085/2014-1.10-2(28/2014-Rozkl.)zo dňa 20.11.2014 zrušil napadnuté prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 7195/2014 -5.5, 37499/2014 zo dňa 02.09.2014 z dôvodu, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal zo skutočnosťami, na základe ktorých od žalobcu požadoval vrátenie NFP z dôvodu procesných vád. 17. V nadväznosti na stanovisko Ministra životného prostredia Slovenskej republiky vyjadrené v jeho rozhodnutí o rozklade zo dňa 20.11.2014, žalovaný zaslal listom č. 55768/2014 zo dňa 27.11.2014 v súlade s § 27 a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. výzvu - Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 25 % zo sumy finančných prostriedkov, ktoré boli uhradené na projekt z dôvodu porušenia postupov verejného obstarávania vrátane aktualizovanej správy o zistenej nezrovnalosti zo dňa 26.11.2014. Dňa 18.12.2014 žalovaný so žalobcom uzavrel dohodu o splátkach, po uzavretí ktorej bola žalobcovi zaslaná listom zo dňa 26.01.2015 aktualizovaná Správa o zistenej nezrovnalosti zo dňa 23.01.2015 vedená pod kódom aktualizácie N21201255/O03 spolu so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 27.01.2015, ktorých preskúmanie je predmetom tohto súdneho konania. 18. Dňa 27.04.2015 bolo žalovanému doručené podanie žalobcu označené ako rozklad proti rozhodnutiu žalovaného o vrátení finančných prostriedkov proti Správe o zistenej nezrovnalosti č. N21201255/O03 zo dňa 23.01.2015 a proti Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 27.01.2015. Vzhľadom k tomu, že žalobca napadol svojim rozhodnutím Správu o zistenej nezrovnalosti, ktorá nemá charakter rozhodnutia, pričom v uvedenej veci žalovaný vydal rozhodnutie o zastavení konania, ktoré žalobca nenapadol riadnym opravným prostriedkom, nebolo možné podanie žalobcu posúdiť, ako rozklad ani ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. O tejto skutočnosti žalovaný žalobcu informoval listom zo dňa 08.04.2016. 19. Žalovaný argumentoval, že Správa o zistenej nezrovnalosti nemá charakter rozhodnutia vydaného v správnom konaní a nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/017/2016 zo dňa 12.07.2016. Zároveň poukázal na ustanovenie § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008, podľa ktorého rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom. Uvedený právny názor korešponduje i uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016. 20. K svojmu postupu žalovaný uviedol, že vychádzal z protokolu Úradu pre verejné obstarávanie č. 6981-7000/2012-OK/4 zo dňa 30.05.2013, ktorý bol záväzným podkladom pre začatie správneho konania podľa § 27 a) ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. a ktorý preukázal správnosť administratívnej kontroly verejného obstarávania vykonanej žalovaným. Žalovaný v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany žalobcu v protokole Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré na viac identifikoval aj žalovaný pri vykonávaní spätnej administratívnej kontroly verejného obstarávania, teda nemá inú možnosť, ako postupovať podľa § 27 a) ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z., t.j. začať správne konanie a rozhodnúť o vrátení 1,5 násobku sumy uvedené vo výzve. 21. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný mu neposkytol možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutí vyjadril k veci, žalovaný uviedol, že správa o zistenej nezrovnalosti, ako aj Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov nie sú rozhodnutia vydanými v správnom konaní, a preto nemajú náležitosti rozhodnutia predpísané správnym poriadkom, resp. osobitným predpisom. K záverom Úradu pre verejné obstarávanie vo vyjadrení v protokole žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam úradu, pričom túto možnosť aj využil. Okrem toho žalovaný zdôraznil, že žalobca až do vydania aktualizovanej správy o zistenej nezrovnalosti nenamietal a nespochybňoval závery Úradu pre verejné obstarávanie. Žalovaný dodal, že žalobca musí poznať legislatívny rámec poskytovania prostriedkov NFP (nevyvrátiteľná prezumpcia znalosti právneho poriadku SR), z ktorého vychádza aj zmluva o NFP, ktoré žalobca so žalovaným dobrovoľne uzavrel. Žalobca si bol vedomý skutočnosti, že žalovaný je oprávnený napriek prvotnému overeniu správnosti vykonaného verejného obstarávania zo strany žalobcu, kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vykonať spätné overenie správnosti dodržiavania pravidiel a postupov verejného obstarávania. 22. Na základe uvedených argumentov žalovaný žiadal, aby súd podľa § 98 ods. 1 písm. c) alebo písm. g) SSP žalobu odmietol, resp., aby podľa § 190 SP rozsudkom žalobu zamietol. III. Administratívny spis 23. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v predchádzajúcich častiach odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú spomínané v písomných podaniach účastníkov. K jednotlivým relevantným úsekom týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. IV. Právne posúdenie 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 25. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 27. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa S.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. K otázke preskúmateľnosti žalobou napadnutých rozhodnutí: 28. Senát 2S Krajského súdu v Bratislave si uvedomuje, že doterajšia (i keď krátka) prax od roku 2016 považovala žaloby účastníkov napádajúcich Správu o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, na ktoré sa vzťahoval zákon č. 528/2008 Z.z. za nedôvodné a podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP sa žaloby odmietali. Súdy v tomto smere presadzovali právny názor, že napádané rozhodnutie ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavujú zásah do práva a právom chráneného záujmu žalobcu. Správu o zistenej nezrovnalosti je možné považovať podľa názoru súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov len za akýsi medzikrok smerujúci k administratívnemu konaniu podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. 29. Je tiež pravdou, že aj senát 2S Krajského súdu vydal v roku 2017 niekoľko rozhodnutí, ktorými žaloby tohto typu odmietol. Po oboznámení sa s kasačnými sťažnosťami proti týmto uzneseniam o odmietnutí ale predovšetkým po oboznámení sa s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 02.05.2017 vo veci Paluda v. Slovenská republika sa však senát začal zamýšlať nad potrebou vyvolať polemiku, či skutočne je v súlade s imperatívom spravodlivého súdneho procesu a so zásadou zákazu denegatio iustitiae, aby predmetné rozhodnutia, o ktorých nemožno s určitosťou bez pochybností tvrdiť, že nezasahujú do práv účastníka administratívneho konania, súdy v rámci správneho súdnictva nepreskúmavali. 30. Je plne legitímne, že sa súdy snažia hľadať také riešenia v súdnych sporoch nastolených právnych otázkach, ktoré zodpovedajú zákonu a sú tiež v rámci možností aj spravodlivé. V mnohých prípadoch nie je prax súdov rovnaká, súdy sú vo svojom rozhodovaní nezávisle a mnohokrát sa stáva, že sa právny názor súdov na konkrétnu problematiku postupne kreuje a upravuje. Senát krajského súdu je toho názoru, že predmet tohto sporu si vyžaduje svojou závažnosťou, aby bola zvážená opätovne možnosť prípustnosti tohto typu žalôb, pričom nadobudol presvedčenie, že práve v danom prípade je daná povinnosť súdu poskytnúť súdnu ochranu (alebo možnosť súdnej ochrany) účastníkovi konania na strane žalobcu. 31. Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 32. Európsky súd pre ľudské práva v prípade Paluda v. Slovenská republika vydal rozsudok, ktorým rozhodol o porušení čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. V tejto veci v roku 2009 Súdna rada SR iniciovala proti sťažovateľovi disciplinárne konanie a zároveň dočasne pozastavila výkon jeho funkcie. Sťažovateľ sa obrátil na Slovenské súdy so žalobou o preskúmanie rozhodnutia Súdnej rady, avšak bezúspešne. V máji 2010 Krajský súd v Bratislave zastavil konanie o sťažovateľovej žalobe s tým, že išlo o rozhodnutie predbežnej povahy, ktorým nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o sťažovateľových právach, a preto bolo vylúčené zo súdneho prieskumu v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p.. Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie Krajského súdu, následne na čo sa sťažovateľ bez úspechu pokúsil dosiahnuť nápravu na Ústavnom súde SR. Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že rozhodnutie Súdnej rady o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu bolo vylúčené z prieskumnej právomoci súdov na základe ustanovenia, ktoré vo všeobecnosti vylučovalo zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy. Toto ustanovenie nebralo do úvahy osobitosti dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Európsky súd pripomenul, že medzinárodné dokumenty kladú dôraz na procesnú spravodlivosť v konaní, ktoré sa týkajú odvolania sudcov z funkcie a v konaní, ktoré sa týka ukončenia funkcie sudcu, vyžadujú zapojenie orgánu nezávislého na výkonnej alebo zákonodarnej moci. Vzhľadom na uvedené európsky súd pochyboval o legitimite cieľa sledovaného vylúčením súdneho prieskumu vo vzťahu k dočasnému pozastaveniu výkonu sťažovateľov funkcie sudcu. Európsky súd zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi presvedčivými dôvodmi na pozastavenie výkonu funkcie sudcu pri určitých disciplinárnych obvineniach a medzi dôvodmi na odopretie prístupu k súdu vo vzťahu k tomuto dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie sudcu. Nedostatok prístupu k súdu nebol podľa názoru európskeho súdu primeraný akémukoľvek sledovanému legitímnemu cieľu, v dôsledku čoho došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 33. Zákon č. 528/2008 Z.z. vo svojej druhej časti upravuje pravidlá poskytovania prostriedkov z európskeho fondu regionálneho rozvoja, európskeho sociálneho fondu, kohézneho fondu a prostriedkov štátneho rozpočtu a poskytovania prostriedkov z európskeho fondu pre rybné hospodárstvo a prostriedkov štátneho rozpočtu. 34. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom. 35. Ustanovenie § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. sa nachádza v rubrike označenej „§ 14 Konanie o žiadosti“. Keby mal zákonodarca v úmysle vylúčiť z prieskumu všetky rozhodnutia, ktoré správny orgán vydá v rámci druhej časti zákona č. 528/2008 Z.z., isto by tento odsek (18) zaradil do § 12 „Všeobecné ustanovenia“, teda ustanovenia spoločného pre celú príslušnú časť tohto zákona. Nevedno prečo zákonodarca použil v § 14 ods. 18 zákona termín „časti“, pravdepodobne ide o chybu v použití legislatívnej skratky. Je len logické, že pokiaľ na poskytnutie pomoci a podpory podľa tohto zákona nie je právny nárok, nebude ani prípadné rozhodnutie o neposkytnutí NFP preskúmateľné súdom. Takéto rozhodnutie totiž logicky nemôže spôsobiť účastníkovi ujmu - dotknúť sa jeho právnej sféry. Avšak rozhodnutie, ktorým sa žiada späť už poskytnutý a hlavne preinvestovaný NFP, sa právnej sféry účastníka, ako súd vysvetlil nižšie, už nepochybne dotýka. Ide totiž o situáciu, kedy navrátenie do pôvodného stavu je nemožné alebo veľmi obtiažne a účastník nedokáže vrátiť poskytnuté finančný príspevok bez ujmy na jeho vlastnom majetku (nakúpené tovary služby nemožno vrátiť alebo inak speňažiť bez finančnej straty). Preto by bolo v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, keby súd uprel takémuto účastníkovi prístup k súdu. 36. Podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z. ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom Žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a riadiaci orgán s týmto zistením nesúhlasí, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu. 37. Podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z. ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie podľa odseku 1, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu. 38. Podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z.z. ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom Žiadosti o vrátenie na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky podľa odseku 1, riadiaci orgán prostredníctvom Žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije. Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe Žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5. 39. Správny orgán v predmetnej veci zistil z protokolu Úradu verejného obstarávania, že došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. Vyzval teda účastníka na vrátenie poskytnutého príspevku podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z.z.. Ako vyplýva z dikcie vyššie uvedených zákonných ustanovení, správny orgán nevydáva rozhodnutie ale opatrenie. Uvedené nepriamo podporuje presvedčenie súdu, že v prípade Žiadosti o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti podlieha prieskumu správnym súdom. 40. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky. 41. Podľa názoru súdu nemožno akceptovať takú procesnú nespravodlivosť, ktorá by sa dostala účastníkovi, keby sa nekonalo o jeho žalobe proti Žiadosti o vrátenie poskytnutého finančného príspevku len preto, že o jeho vrátení bude v ďalšom procesnom postupe ešte raz rozhodované. V prvom rade nebude v onom ďalšom kole rozhodované o samotnej časti príspevky, ktorý určil správny orgán na základe podkladu (protokolu Úradu pre verejné obstarávanie), ale bude rozhodovať o povinnosti vrátiť 1,5 násobok tejto sumy a to obligatórne bez možnosti správneho uváženia. Zároveň žalobca sa ku žiadosti nemohol nijako vyjadriť, ani urobiť iný procesný úkon smerom k správnemu orgánu, ktorým by mohol zvrátiť pre neho nepriaznivé opatrenie správneho orgánu zasahujúce do jeho majetkovej sféry (vrátenie finančných prostriedkov). To znamená, že účastník, ktorý by nemohol podať žalobu, stal by sa bez možnosti revízie účastníkom konania, ktorého výsledkom by bol už 1,5 násobok jeho pôvodného „dlhu“ voči správnemu orgánu. Takýto výklad zákona nesleduje legitímny cieľ a nie je kompatibilný s ústavným imperatívom zabezpečiť účastníkovi právo na spravodlivý proces. 42. K vyššie uvedeným argumentom súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/56/2008, podľa ktorého nie je vadou konania, ak v prípade pochybností súd poskytne účastníkovi súdnu ochranu v súlade s článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 46 ods. 1, 2 Ústavy SR. 43. Podľa názoru súdu odňatím už prijatej podpory bolo dotknuté právo žalobcu garantované Ústavou SR na podnikanie a výkon inej zárobkovej činnosti podľa čl. 35 Ústavy SR. Zároveň bolo zasiahnuté aj do jeho majetkovej sféry, keďže mu bola určená povinnosť vrátiť časť poskytnutého NFP. Pokiaľ pomoc a podpora bola v súlade s rozhodnutím príslušného orgánu už poskytnutá a následne dochádza činnosťou správneho orgánu k jej odňatiu (žiadosti na vrátenie), bez pochyby ide o zásah do právnej sféry žalobcu ako prijímateľa podpory. Takýto individuálny správny akt o vrátení poskytnutej finančnej podpory vo výške 20 % zo strany žalovaného poskytnutých prostriedkov by mal byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. 44. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyjadrený v uznesení NS SR sp. 3 Sžf/5/2011 zo dňa 11.10.2011, podľa kotrého podstatným znakom pre určenie, či rozhodnutie správneho orgánu podlieha súdnemu prieskumu, sú jeho dôsledky prejavujúce v právnej sfére žalobcu ako ukrátenie na právach. To znamená, že pre žalobcu sa rozhodnutím vytvára nová právna situácia. Preto pri posudzovaní, či napadnuté povolenie žalovaného podlieha súdnemu prieskumu, je nutné skúmať či povolením v konečnom dôsledku došlo k vzniku, k zmene alebo zániku práv alebo povinností žalobcu alebo či môžu byť jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. 45. V súdenej veci vydaná Žiadosť o vrátenie NFP priamo stanovila postih voči žalobcovi tým, že určila 25 %-nú korekciu poskytnutých finančných prostriedkov. U sťažovateľa tak vytvorila novú právnu situáciu, keď je tento nútený buď korekciu uhradiť bez možnosti legálne sa brániť proti kontrolným zisteniam Úradu pre verejné obstarávanie, ako podkladu pre rozhodnutie žalovaného, alebo sa vystaviť reálnemu následku (teda nie hrozbe), že po neuhradení automaticky zo zákona nastupuje rozhodnutie o vrátení 1.5-násobku určenej 25 %-nej korekcie. 46. Aj s ohľadom na jasné závery Európskeho súdu pre ľudské práva (opísané vyššie v odôvodnení tohto rozsudku) súd nepodporuje názor, že o zásah do práv žalobcu pôjde až v prípade rozhodnutí žalovaného podľa § 27 a/ ods. 2 a 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Uvedená úvaha podľa názoru senátu krajského súdu neobstojí z dôvodu, pretože žiadosť o vrátenie 1,5 násobku predtým určenej sumy korekcie svojim charakterom de facto sú rozhodnutiami o sprísnených uložených povinnosti. Nárok žalovaného voči žalobcovi však vzniká už vydaním Žiadosti o vrátenie NFP - nie až vydaním následného rozhodnutia pre prípad neuhradenia sumy podľa Žiadosti o vrátenie NFP. 47. Samotné stanovenie korekcie a jej vyčíslenie uvedené v Žiadosti o vrátenie NFP je nepochybne spojené so vznikom nároku žalovaného voči žalobcovi na vrátenie celého prípadne čiastočného NFP, čo má na postavenie žalobcu nepochybne vplyv. V dôsledku takéhoto správneho aktu sa žalobca dostáva do novej právnej pozície, keďže je voči nemu uplatňovaný nárok na vrátenie už poskytnutej, prijatej a spotrebovanej pomoci. Po neuhradení žiadanej korekcie správny orgán rozhodne už o inej výške požadovanej sumy. Nebude rozhodovať akoby o opravnom prostriedku proti určenej korekcii ako takej. Samotná korekcia je uplatnená v Žiadosti o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Preto postup vyplývajúci so zákona č. 528/2008 Z. z., kedy neuhradením korekcie na základe Žiadosti o vrátenie BFP nastupujú z tohto zákona právne následky v podobe samotného rozhodnutia o povinnosti vrátiť 1,5 násobok pôvodnej výšky korekcie, nemožno považovať za spojený viac stupňový administratívny proces, ale ide o zákonom stanovený spôsob určenia sankcie po nesplnení povinnosti určenej v Žiadosti o vrátenie poskytnutého NFP. Uvedené rozhodnutie je však výsledkom samostatného postupu procesne nenadväzujúceho na Žiadosť o vrátenie NFP, ktoré by mohlo byť považované za pokračovanie prvotného správneho konania v dôsledku napr. podané opravného prostriedku. Ani pri značnej procesnej benevolencii nemožno úkon „neuhradenie korekcie v súlade so Žiadosťou o vrátenie NFP“ považovať za úkon procesný zodpovedajúci napr. opravnému prostriedku voči správnemu aktu, ktorý je Žiadosť o vrátenie NFP. 48. Z uvedených dôvodov sa súd priklonil k právnemu názoru, že žaloba proti rozhodnutiu žalovaného označené ako Rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR, Sekcie environmentálnych programov a projektov, odboru riadenia implementácie projektov o vrátenie informačných prostriedkov - vybavenie č. 2266/2016-5.19490/2016 zo dňa 08.04.2016 ako aj rozhodnutie žalovaného Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov sp. č. 590/2015-5.5, záznamové číslo 4127/2015 zo dňa 26.01.2015 bola prípustná a bolo potrebné ju meritórne preskúmať v intenciách žalobných dôvodov. Posúdenie žalobou napadnutého rozhodnutia o rozklade a jemu predchádzajúce rozhodnutie (Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov sp. č. 590/2015-5.5, záznamové číslo 4127/2015 zo dňa 26.01.2015) 49. Pokiaľ ide o samotné žalobné námietky, súd akceptoval tie, ktoré poukazujú na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a tiež že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 50. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. pomoc a podpora sa poskytuje na základe zmluvy uzavretej so žiadateľom, ktorého žiadosť bola schválená v konaní o žiadosti. Ak je prijímateľ a riadiaci orgán tá istá osoba, pomoc a podpora sa poskytuje na základe rozhodnutia o schválení žiadosti, ktoré vydáva štatutárny orgán riadiaceho orgánu; zmluva so žiadateľom podľa § 15 sa v tomto prípade neuzatvára. 51. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z. na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok. 52. Podľa § 12 ods. 7 zákona č. 528/2008 Z.z. na konanie o žiadosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 24, 25 a 27 všeobecného predpisu o správnom konaní. 53. Pokiaľ ide o aplikovateľnosť všeobecného predpisu o správnom konaní (Správneho poriadku) na konanie pred žalovaným, táto je vylúčená len pokiaľ ide o proces schvaľovania žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci (poskytnutie NFP). Teda zákonodarca mimo správneho konania upravil len konanie o samotnej žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci (výzva § 13, konanie o žiadosti § 14) a inak sa konanie v rámci tejto časti zákona spravuje príslušnými ustanoveniami všeobecného predpisu o správnom konaní (Správneho poriadku). 54. Uvedené znamená, že správny orgán vychádza pri svojom postupe z ustanovení Správneho poriadku a je povinný riadiť sa jeho ustanoveniami. S ohľadom na súdenú vec je v zmysle Správneho poriadku nevyhnutné, aby obsah rozhodnutia správneho organu bol v súlade so skutočným stavom veci a správny orgán je povinný zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie; správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, pričom má prihliadať na všetky okolnosti prípadu pokiaľ nie je v osobitnom predpise upravené inak, je konanie dvojstupňové; svoje rozhodnutia musia správne orgány dostatočne preskúmateľne odôvodniť; účastníkom má byť umožnené obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy, vyjadriť sa ku skutočnostiam tvoriacich podklad rozhodnutia a uplatniť návrhy na doplnenie konania, za týmto účelom sú správne orgány povinné viesť svoje konanie v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. K jednotlivým relevantným atribútom spravodlivého administratívneho procesu sa súd vyjadrí nižšie. 55. Súd sa zaoberal pri posudzovaní zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí podľa SSP v kontexte namietaného procesného aj otázkou, či voči Žiadosti o vrátenie NFP je možné podať opravný prostriedok. 56. Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak, alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. 57. Podľa § 61 ods. 1 Správneho poriadku proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok. 58. Uvedené zákonné ustanovenie je nutné vykladať tak, že vo všeobecnosti subsidiárne platiaci Správny poriadok umožňuje účastníkovi konania proti rozhodnutiu vydanom v prvom stupni podať odvolanie. Výnimkou sú prípady, kedy napr. osobitný predpis ustanovuje procesné možnosti účastníka konania inak. Z dikcie ustanovenia § 53 Správneho poriadku vyplýva, že osobitný predpis, v prípade úmyslu zákonodarcu ustanoviť len jednostupňové administratívne konanie, musí výslovne uviesť (slovne vyjadriť), že proti rozhodnutiu, ktorého sa týka nie je možné podať opravný prostriedok (odvolanie, rozklad). Pre daný prípad to znamená, že pokiaľ by osobitný predpis vzťahujúci sa na preskúmavané správne konanie (zákon č. 528/2008 Z. z.) obsahoval konkrétne ustanovenie o tom, že proti opatreniu podľa § 27 a/ ods. 4 zákona nemožno podať odvolanie (rozklad), platilo by toto osobitné ustanovenie, ktoré by sa aplikovalo miesto všeobecne platiaceho ustanovenie § 53 Správneho poriadku. Keďže však osobitný právny predpis neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by vylučovalo možnosť podať proti napadnutému opatreniu opravný prostriedok, žalobca postupoval správne, keď podal rozklad. 59. Tým, že sa žalovaný nezaoberal rozkladom žalobcu po obsahovej stránke a len oznámil žalobcovi, že proti jeho prvostupňovým rozhodnutiam nie je prípustné podať opravný prostriedok, dopustil sa podľa názoru súdu v dôsledku zlej aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 528/2008 Z.z. ale predovšetkým Správneho poriadku (§ 53 a nasl.) a toto podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy bezpochyby malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (opatrenia) vo veci samej. 60. Súd v danom prípade zastáva názor, že sa žalovaný v predmetnom správnom konaní dopustil aj porušenia zásad správneho procesu, predovšetkým zásady materiálnej pravdy a povinnosti poskytnúť účastníkovi administratívneho konania priestor na obhajobu svojich práv. Automatické prevzatie záverov vyhradených v protokole bez ďalšieho súd považuje za takú vadu, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného - Žiadosti o vrátenie NFP. Všetky použité podklady rozhodnutia je zároveň potrebné posúdiť kriticky, prípadne zabezpečiť ďalšie podklady, ktoré poskytnú úplný a dostatočný obraz o veci, aby o právnych záveroch správneho orgánu nevznikali povinnosti. Všetky podklady pred vydaním rozhodnutia musí správny orgán poskytnúť na vyjadrenie účastníkovi administratívneho konania. 61. V súdenej veci právo žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia pred vydaním samotného rozhodnutia vyplývajúce z § 33 ods. 2 Správneho poriadku v nadväznosti na § 23 Správneho poriadku žalovaný absolútne odignoroval, čím pre žalobcu nezabezpečil spravodlivé administratívne konanie. Uvedené porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy bezpochyby taktiež malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (opatrenia) vo veci samej. 62. Povinnosťou správnych orgánov je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov, ale stav veci musí zistiť presne. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia. Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetka dôkazy vo vzájomne súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť. Súd nespochybňuje právomoc správneho orgánu určovať rozsah zisťovaných skutočností, ako aj výber dôkazných prostriedkov, ktorá vyplýva z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je správne konanie založené a taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, to však neznamená, že hodnotenie dôkazov má byť prejavom svojvôle správneho orgánu. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov len potom, ako vykonal úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. 63. V danom prípade žalovaný oprel svoje rozhodnutie o jediný dôkaz, ktorý bol protokol Úradu pre verejné obstarávanie, pričom právne závery protokolu deklaroval žalovaný vo svojich rozhodnutiach. Podľa názoru súdu sa správnemu orgánu nepodarilo odstrániť pochybnosti namietané žalobcom súvisiacimi so závermi vyjadrenými v protokole Úradu pre verejné obstarávanie. Pričom zároveň žalovaný nevysvetlil, prečo pre neho nezaväzujúci podklad rozhodnutia bol presvedčivejší ako tvrdenia žalobcu. 64. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 65. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 66. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. 67. Vychádzajúc z naznačených úvah považoval krajský súd za dôvodnú aj žalobnú námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti žalobou napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v kontexte s prvostupňovým rozhodnutím (Žiadosť o vrátenie NFP) neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. 68. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného Ministerstva životného prostredia SR označené ako Rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR, Sekcie environmentálnych programov a projektov, odboru riadenia implementácie projektov o vrátenie informačných prostriedkov - vybavenie č. 2266/2016-5.19490/2016 zo dňa 08.04.2016 ako aj rozhodnutie žalovaného Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov sp. č. 590/2015-5.5, záznamové číslo 4127/2015 zo dňa 26.01.2015 je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku. Posúdenie žaloby v časti napadnutej Správy o zistenej nezrovnalosti vedenej pod kódom aktualizácie N21201255/O03 zo dňa 26.01.2015 69. Súd má za to, že výsledný materiál z vykonanej kontroly (Správa o zistenej nezrovnalosti) nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie je rozhodnutím správneho orgánu v zmysle SSP. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje len jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, pričom sa v predmetnej správe len konštatuje porušenie právnych predpisov bez priameho dosahu voči právnej sfére žalobcu. 70. Krajský súd v Bratislave považuje za potrebné tiež poukázať na právny názor už vyslovený v uzneseniach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016, v ktorých oboch Najvyšší súd SR dospel k názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu). Správu o zistenej nezrovnalosti je možné považovať podľa názoru súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha. 71. Je nesporné, že v predmetnej správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou ani žiadosťou nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosti s informatívnym charakterom. Z obsahu administratívneho spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia, ktorým by bol žalobca zaviazaný vrátiť finančné prostriedky. Správou boli žalobcovi oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly, tak ako to ustanovuje zákon č. 528/2008 Z. z., a preto ju možno považovať za podkladové rozhodnutie, majúce predbežnú povahu vzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. 72. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie uvedeného rozhodnutia, Správy o zistenej nezrovnalosti vedenej pod kódom aktualizácie N21201255/O03 zo dňa 26.01.2015, v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy vydanom v správnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pričom ide o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy (správa), a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. b) v spojení s § 97 S.s.p. a § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť. 73. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 167 ods. 1 SSP. Žalobca mal vo veci len čiastočný úspech, rovnako aj žalovaný. Preto súd považoval za vhodné nepriznať účastníkom náhradu trov konania voči sebe navzájom, ktorú by mali v prípade ich plného úspechu vo veci. 74. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.