Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/327/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201316 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201316.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: P.. P. P., C. Z. XX, XXX XX C., zastúpený: STEINER & ASSOCIATES s.r.o., Moyzesova 46, 040 01 Košice, konajúca prostredníctvom JUDr. Pavla Šteinera, konateľa, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 33805-2/2016-BA zo dňa 11.05.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 33805-2/2016-BA zo dňa 11.05.2016 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č.: 700 - 0210818716-GC04/16 zo dňa 28.01.2016 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 11.07.2016 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 33805-2/2016-BA vydaného dňa 11.05.2016, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dňa 13.05.2015 vydal rozhodnutie číslo: 700 - 0214348615- GC04/15, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále v sume 18,69 € za obdobie mesiacov január 2009 až jún 2009, vypočítané z dlžnej sumy poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné a príspevky) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Súčasťou rozhodnutia bola príloha ozrejmujúca výpočet a celkovú výšku predpísaného penále za dané obdobie (január 2009 až jún 2009). Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba mal povinnosť odviesť poistné a príspevky za vyššie uvedené obdobie včas, čo však neučinil. V dôsledku žalobcom podaného odvolania o veci rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 56386-3/2015-BA zo dňa 18.11.2015 a napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušil, z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu, keďže žalobca bol v predmetnom období povinný platiť aj poistné na invalidné poistenie, čo v prvostupňovom rozhodnutí nebolo zohľadnené. 3. Následne bolo dňa 28.01.2016 prvostupňovým správnym orgánom vydané preskúmavané rozhodnutie Číslo: 700 - 0210818716-GC04/16, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále v sume 105,09 € za obdobie mesiacov január 2009 až jún 2009, vypočítané z dlžnej sumy poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Súčasťou rozhodnutia bola príloha ozrejmujúca výpočet a celkovú výšku predpísaného penále za dané obdobie (január 2009 až jún 2009). Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba mal povinnosť odviesť poistné a príspevky a aj poistné za invalidné poistenie za vyššie uvedené obdobie včas, čo však neučinil. 4. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci, nakoľko postup prvostupňového správneho orgánu pokladal za rozporný s ust. § 293bl zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.), keďže dlžné sumy poistného uhradil dňa 28.09.2009, t. z. v lehote do 30.04.2010. Taktiež namietal, že postup prvostupňového správneho orgánu bol v rozpore s ust. § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. 5. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: 33805-2/2016-BA zo dňa 11.05.2016, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava potvrdil. Svoje rozhodnutie žalovaný po citácií na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení odôvodnil tým, že v odvolacom konaní bolo potvrdené, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba poistné a príspevky za v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu špecifikované obdobie neodviedol včas, čím došlo k porušeniu § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 43/2004 Z. z.), preto bolo Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava predpísané penále v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. (§ 240 ods. 1). Zároveň uviedol, že rozhodnutie bolo v súlade s § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko celková suma poistného a príspevkov za kontrolované obdobie, vrátane nezaplateného poistného na invalidné poistenie bola 342,90 €, t. z. v nižšej sume ako celková dlžná suma poistného a príspevkov. Uviedol, že ust. § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa na žalobcu nevzťahovalo, nakoľko tento nezaplatil všetky sumy poistného a príspevkov do 30.04.2010, napr. poistné a príspevky za november 2009 zaplatil až 30.11.2011. Poukázal na to, že nepredpísať penále je možné iba v prípade, ak povinný subjekt (žalobca) celé dlžné poistné zaplatil v lehote do 30.04.2010. Žaloba. 6. Žalobca považoval preskúmavané rozhodnutia za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, a to v časti určenia penále z dôvodu rozporu s § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj z dôvodu rozporu s § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. 7. Ohľadom výkladu ust. § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poukázal na záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžo/54/2013 z 25.02.2015, podporujúci jeho právny názor, pričom z preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že penále za obdobie január 2009 až jún 2009 bolo predpísané v rozpore so zákonom vo výške 18,69 €, ktoré síce uhradil oneskorene, ale preukázateľne do 30.04.2010. Predpísané penále za dlžné poistné na invalidné poistenie za obdobie január 2009 až jún 2009 považoval za nezákonné z dôvodu, že celková výška tohto poistného predstavovala sumu 70,80 €, pričom predpísané penále z dlžnej sumy poistného na invalidné poistenie bolo vo výške 86,40 €, t. z. bolo vo vyššej sume než samotná dlžná suma poistného, z ktorého sa penále predpisuje. Podaním z 09.05.2017 žalobca zotrval na dôvodoch podanej žaloby vo vzťahu k jeho výkladu ust. § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Vyjadrenie žalovaného. 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.04.2017 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na dôvodoch svojich preskúmavaných rozhodnutí. Konštatoval, že žalobca poistné a príspevky za sporné obdobie odviedol oneskorene a prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom predpísal penále. 9. Vyjadril názor, že podmienkou odpustenia, resp. nepredpísania penále v súlade s ust. § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 1. januárom 2010 najneskôr do 30.04.2010. Poukázal na potrebu skúmania úmyslu zákonodarcu a účelu právnej normy pri výklade zákona. Cieľom zákonodarcu bolo zabezpečenie, aby povinné subjekty splnili všetky svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni a iný výklad zákona by sa priečil jeho účelu. V tejto súvislosti poukázal aj na Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky číslo: 1830/2009 zo dňa 01.12.2009, z ktorej vyplýva, že účelom právnej úpravy majúcej všeobecný charakter je, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetko dlžné poistné a príspevky, ktoré neboli zaplatené od roku 1993. Podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkého dlžného poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010. Ak by sa posudzovalo zaplatenie poistného len za obdobie, na ktoré sa konkrétne penále viaže, bolo by to pre niektoré povinné subjekty neprimerane výhodné. Zároveň žalovaný poukázal na viacero rozsudkov Krajského súdu v Žiline, v Trnave, v Nitre, v Košiciach ako aj Najvyššieho súdu SR, ktoré dávajú za pravdu jemu pri výklade predmetného ustanovenia § 293bl zákona č. 461/2003 Z. z. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 10. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania vo veci (§107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby neboli vydané v súlade so zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. 15. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura. 17. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie, či preskúmavané rozhodnutia vydané žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom (Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava) boli vydané v súlade so zákonom (zákon č. 461/2003 Z. z.). 18. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. z. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi (v danom prípade zákon č. 461/2003 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúcu za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 19. V prejednávanej veci je súd názoru, že obe preskúmavané rozhodnutia síce obsahujú všetky formálne zákonné náležitosti, avšak v rozhodnutí žalovaného absentuje náležitá správna úvaha, ktorou by dal odpoveď žalobcovi na jeho námietku vznesenú v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu týkajúcu sa zákonnosti rozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Súd odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti pokladá za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko v rozhodnutí žalovaný nijako bližšie nevysvetlil, prečo pokladal postup prvostupňového správneho orgánu za súladný s § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., t. z. že sa musí posudzovať všetko dlžné poistné a príspevky za príslušné obdobie ako celok a nie je možné posudzovať samostatne jednotlivé včas nezaplatené poistné a príspevky a teda aj samostatne posudzovať včasnosť úhrady poistného na invalidné poistenie. Svoj názor na zákonnosť postupu podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. len konštatuje, ale nijako bližšie nevysvetľuje. Súd preto nemohol riadne posúdiť namietané právne posúdenie veci v tejto časti žalovaným a toto bude možné až po primeranom odôvodnení jeho rozhodnutia. 20. Spornou otázkou, ktorú súd musel vyriešiť, bolo právne posúdenie veci žalovaným, ktorý vychádzal z toho, že predpokladom pre odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov žalobcu za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010 do zákonom stanoveného termínu 30.04.2010. Takýto názor žalovaného súd považuje za nesprávny. 21. Súd uvádza, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. Súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na uvedenú špecifickosť povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákona iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi. 22. Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 23. K reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02). Ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (I. ÚS 24/00). 24. V prípade, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladný a druhý ústavne nesúladný), má vždy prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Keďže podľa čl. 144 ods. 2 ústavy môžu súdy namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, sú tým viac zaviazané k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho sa ich rozhodovacej činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01). Ústavný súd už vo veci sp. zn. PL. ÚS 18/98 uviedol, že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, „môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd“. Podľa právneho názoru ústavného súdu preto ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01). 25. Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11.10.2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR).“. 26. Zo znenia § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že fyzickým a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky, ktoré neodviedli poistné a príspevky za príslušný mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. V konaní z listinných dôkazov (príloh prvostupňového rozhodnutia) bolo nesporné, že žalobca dlžné poistné a príspevky zaplatil oneskorene, pričom časť poistného a príspevkov za mesiace január 2009 až jún 2009, a to poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného do rezervného fondu solidarity zaplatil dňa 28.09.2009, t. z. v termíne do 30.04.2010, avšak časť poistného - poistné za mesiace január 2009 až jún 2009 na invalidné poistenie do tohto dátumu neuhradil. 27. Ustanovenie § 293bl ods. 1, 2 zaviedla do zákona o sociálnom poistení novela tohto zákona č. 572/2009 Z. z. a od 01.01.2010 sa stalo súčasťou platného právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom podľa názoru súdu táto právna norma predstavujúca akýsi generálny pardon má nepochybne znak normatívnosti tým, že jednoznačne stanovuje, že Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí už predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky za obdobie pred 01.01.2010, ak je toto dlžné poistné a dlžné príspevky zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Táto norma je pritom vyjadrená právnym jazykom, ktorý je jasný, zrozumiteľný, jednoznačný a podľa názoru súdu nevyvoláva žiadne pochybnosti. Podľa legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky platí, že nemožno vytvárať také zákony, ktoré protirečia iným zákonom a spôsobujú disharmóniu v právnom poriadku ako celku. Zákon by mal mať ucelenú vnútornú štruktúru a jeho jednotlivé ustanovenia by si nemali vzájomne protirečiť. Zákon má pritom upravovať v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské vzťahy. Musí byť zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný a stručný v tom zmysle, že má obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom. Napokon nemožno zabudnúť ani na to, že zákon nesmie protirečiť právu Únie. 28. Ani z výkladu tejto právnej normy (§ 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) podľa metód výkladu, či už ide o jazykový, logický, systematický, historický alebo teleologický výklad, nemožno dospieť k takému záveru, k akému dospel žalovaný, keďže z daného ustanovenia nevyplýva, že predpokladom odpustenia penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov od roku 1993. Predmetné ustanovenie totiž ako predpoklady nepredpísania alebo odpustenia penále stanovilo len dve podmienky a to, že sa penále viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky za obdobie pred 01.01.2010, čo je logické, nakoľko táto právna úprava nadobudla účinnosť od 01.01.2010 a druhou podmienkou je, že toto dlžné poistné a dlžné príspevky, ku ktorým sa vzťahuje penále, musí byť zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Poukaz žalovaného na výklad tohto ustanovenia výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý vyjadril účel navrhovanej právnej úpravy tak, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993 s tým, že podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010, treba uviesť, že tento výklad zneniu tohto zákonného ustanovenia v žiadnom prípade nezodpovedá. Ak bolo cieľom navrhovanej právnej úpravy, aby dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010, malo byť v zákone zrozumiteľne a jasne vyjadrené, že podmienkou na odpustenie alebo nepredpísanie penále je, aby boli zaplatené všetky dlžné sumy. Keďže však takáto podmienka (predpoklad) pre nepredpísanie penále, resp. odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále, v zákone absentuje, posúdil žalovaný vec po právnej stránke nesprávne, a preto súd napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu. Pre úplnosť treba dodať, že ak by si súd osvojil výklad zákona zo strany žalovaného, bol by takýto postup zjavne nespravodlivý. Pri výklade žalovaného by totiž v prípade, ak by dlžník z dlžných súm poistného a príspevkov zaplatil napríklad 99,99 % a z akéhokoľvek dôvodu by nezaplatil jednu stotinu percenta, čiže pomerne zanedbateľnú sumu, predpísalo by sa mu penále zo 100 % všetkých dlžných súm za obdobie pred 01.01.2010. 29. V súvislosti so vznesenou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným súd musí dať za pravdu žalobcovi v tom, že pri výklade ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa možnosť predpísania penále viaže vždy na konkrétne dlžné poistné. V posudzovanom prípade je zrejmé z prílohy prvostupňového rozhodnutia, že penále bolo žalobcovi vyrubené za oneskorene zaplatené poistné a príspevky za obdobie mesiacov január 2009 až jún 2009. Súd je toho názoru, že zo znenia vyššie uvedeného ustanovenia § 293bl ods. 1 jednoznačne vyplýva pre žalovaného možnosť predpísania penále iba pre dlžné poistné a príspevky, ktoré vznikli za obdobie pred 1. januárom 2010 a ktoré nebolo zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Oneskorene zaplatené poistné na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného do rezervného fondu solidarity za mesiace január 2009 až jún 2009, z ktorého bolo žalovaným predpísané penále žalobca zaplatil v lehote do 30.04.2010. Zákon nedáva možnosť žalovanému postihovať (sankciami predpísania penále) povinné subjekty za mesiac, v ktorom poistné a príspevky uhradili do 30.04.2010 z dôvodu, že neuhradili celé poistné a príspevky včas, t. z. v lehote do 30.04.2010. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia žalovaného v časti, ktorou bolo žalobcovi vyrubené penále za nezaplatené poistné a príspevky za mesiace január 2009 až jún 2009 nie je v súlade so zákonom, nakoľko žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili, keď vyrubili žalobcovi penále aj z tej časti poistného a príspevkov za vyššie uvedené mesiace, ktoré tento v zákonom (§ 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) stanovenej lehote do 30.04.2010 preukázateľne uhradil, čo vyplýva aj z príloh k preskúmavanému prvostupňovému rozhodnutiu. 31. Nakoľko súd uznal za dôvodnú vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov na základe zistených skutočností dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať v intenciách tohto rozhodnutia a vydať nové rozhodnutia a tieto náležite odôvodniť. 32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).