Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/158/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201365 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201365.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: V.. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. W. H. XXXX/XX, XXX XX O. W., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava IČO: 30 795 141, zastúpeného JUDr. Evou Bušovou, advokátkou, AK Tobrucká č. 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38/5/2016 zo dňa 06.05.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím č. 38/5/2016 zo dňa 06.05.2016 predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory podľa § 71 ods. 2 písm. b/ a § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, nezapísalo do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou žalobkyňu. 2. Výrok predmetného rozhodnutia bol odôvodnený tým, že žalovanému bol dňa 14.04.2016 doručený návrh na zápis žalobkyne do zoznamu advokátov vedených komorou. Súčasťou návrhu bol profesijný životopis, čestné vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony z 12.04.2016, čestné vyhlásenie o tom, že voči nej nie je vedené trestné stíhanie z 12.04.2016, osvedčená kópia Diplomu o ukončení štúdia štátnou záverečnou skúškou na Právnickej fakulte UK v odbore právo zo 06.06.1980, osvedčená fotokópia Diplomu o priznaní titulu „doktor práv (JUDr.)“ vydaného Univerzitou Komenského v Bratislave z 28.10.1981 č. 2170/1982, osvedčená fotokópia Osvedčenia o vykonaní odbornej skúšky komerčného právnika zo dňa 30.10.1992 č. j. 325/1992 vydaná Komorou komerčných právnikov SR, údaje pre vyžiadanie odpisu z registra trestov. Odvolávajúc sa na ust. § 3 ods. 1 zákona o advokácii žalovaný ďalej konštatoval, že ako vyplýva z profesijného životopisu menovanej, po skončení vysokoškolského štúdia pracovala v rokoch 1980-1990 ako podnikový právnik na zlúčenom Poľnohospodárskom družstve v Sokolciach, v rokoch 1990 - 1997 ako podnikový právnik v štátnom podniku Mäsový priemysel š. p. Dunajská Streda, ktorý sa následne pretransformoval na akciovú spoločnosť DUMAS, a.s., v rokoch 1997 - 2001 ako právnik v Slovenskej sporiteľni, a.s., Dunajská Streda, od roku 2001 na Ministerstve financií SR, pričom od roku 2003 doposiaľ na pracovnej pozícii vedúca právneho oddelenia. Prax podnikového právnika, či prax vedúcej právneho oddelenia ústredného orgánu štátnej správy bolo možné započítať ako „inú právnu prax“ do povinnej praxe advokátskeho koncipienta, na základe individuálne doručených žiadostí najneskôr do 31.12.2012, v rozsahu najviac 6 mesiacov. S účinnosťou od 01.01.2013 už nie je možné, okrem v zákone taxatívne vymenovanej právnej praxe (§6 ods. 2 zákona o advokácii) započítať do praxe advokátskeho koncipienta inú právnu prax a z dôvodu samotnej právnej úpravy bolo Uznesenie PSAK o započítaní inej právnej praxe zrušené. JUDr. R. Q. síce absolvovala odbornú skúšku komerčného právnika podľa platného zákona č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikov v znení neskorších predpisov, ktorú SAK podľa § 77 ods. 3 zákona považuje za advokátsku skúšku. Nepreukázala však splnenie podmienky absolvovania povinnej najmenej päťročnej praxe advokátskeho koncipienta, alebo praxe právneho čakateľa komerčného právnika (§ 77 ods. 4 zákona o advokácii). Rovnako v jej prípade nebolo možné započítať inú právnu prax do povinnej praxe advokátskeho koncipienta (§6 ods. 2 zákona o advokácii), čím nebola splnená jedna z obligatórnych podmienok, ktorú vyžaduje zákon o advokácii, preto predsedníctvo komory nezapísalo JUDr. R. Q. do zoznamu advokátov vedeného SAK. II. Zhrnutie argumentov žalobkyne 4. Žalobkyňa videla nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu v niekoľkých aspektoch. Uviedla, že listom z 12.04.2016 sa obrátila na SAK so žiadosťou o zápis do zoznamu advokátov a zdokladovala: ukončenie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore na Právnickej fakulte UK, vykonanie rigoróznej skúšky, absolvovanie dvojročného postgraduálneho štúdia, doklad o vykonaní skúšky komerčného právnika a v profesijnom životopise preukázala vykonávanie právnickej praxe vrátane zastupovania pred súdom a to desaťročia. Z dôvodu štátnozamestnaneckého pomeru požiadala SAK po vykonaní zápisu zo zoznamu advokátov o pozastavenie výkonu advokácie. Podmienky preukázania praxe SAK skúma a rieši vždy pred pripustením koncipienta na odbornú skúšku. Argumentácia a odkaz na príslušné ustanovenie zákona o nesplnení praxe advokátskeho koncipienta a praxe právneho čakateľa komerčného právnika postráda nielen akýkoľvek logický výklad, ale je aj zásahom do jej ústavných práv. Žiadala preukázať, či už žalovaný pripustil koncipienta ku skúške bez absolvovania povinnej praxe. Na preukázanie odbornej praxe ako jednej z obligatórnych podmienok vyžadovaných zákonom by žalovaný mohol trvať len v prípade, ak by koncipient aj pred vykonaním povinnej praxe mohol absolvovať odbornú skúšku. Zo strany žalovaného by mohli byť pochybnosti, ak by sa preukázalo, že roky nevykonávala právnu prax. Takýmto postupom ju žalovaný diskriminuje a napriek tomu, že má všetky predpoklady na vykonávanie práce advokáta, bráni jej pracovať v tejto oblasti. Takýmto postupom porušuje jej ústavne práva, pretože Ústava SR zaručuje rovnosť v právach, právo na slobodnú voľbu povolania, ako aj právo na podnikanie. Žalovaný má snahu poukazovať na „samotný zákon“, ktorý stanovuje na výkon advokácie určité podmienky a obmedzenia, ktoré však v prípade preukázania už vykonanej skúšky nemajú opodstatnenie. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný navrhol v písomnom vyjadrení žalobu zamietnuť a uviedol, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. z 12.12.2003 o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o advokácii) komora zapíše do zoznamu advokátov toho, kto spĺňa podmienky uvedené pod písmenom a/ až k/ § 3 ods. 1. Medzi tieto podmienky v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o advokácii patrí aj získanie najmenej päťročnej praxe vykonávanej ako advokátsky koncipient s minimálnymi obsahovými nárokmi podľa § 62a cit. zákona. Žalobkyňa nepreukázala, že získala päťročnú prax advokátskeho koncipienta. K žiadosti o zápis do zoznamu advokátov pripojila profesijný životopis, v ktorom uviedla aj priebeh svojich zamestnaní. Rovnako nepreukázala, že by mala prax sudcu, asistenta sudcu NS SR, justičného čakateľa, prokurátora, právneho čakateľa prokuratúry alebo notársku prax, ktoré by sa jej podľa § 6 ods. 2 Zákona o advokácii mohli započítať do praxe advokátskeho koncipienta. Žalobkyňa osvedčením č. j. 325/1992 vydaným Komorou komerčných právnikov dňa 30.10.1992 preukázala, že vykonala odbornú skúšku komerčného právnika, nepreukázala však, že bola zapísaná v zozname komerčných právnikov, čím by bola daná možnosť na jej zápis do zoznamu advokátov podľa § 77 ods. 1 Zákona o advokácii. Žalobkyňa však ani nepreukázala, že vykonávala prax právneho čakateľa komerčného právnika, ktorá by sa jej podľa § 77 ods. 4 mohla započítať ako prax advokátskeho koncipienta. Je obligatórnou povinnosťou Predsedníctva SAK skúmať, či uchádzač o zápis do zoznamu advokátov spĺňa zákonné podmienky. Požiadavky ust. v § 3 ods. 1 Zákona o advokácii predstavujú samostatné podmienky a až ich kumulatívne splnenie žiadateľom o zápis do zoznamu advokátov vedeného komorou zaväzuje komoru žiadosti žiadateľa vyhovieť. Postup a rozhodnutie Predsedníctva SAK v prípade nezapísania do zoznamu advokátov pre nesplnenie podmienok uvedených v § 3 ods. 1 Zákona o advokácii (nebola splnená požiadavka trojročnej praxe advokátskeho koncipienta) boli predmetom prieskumného konania vo veci vedenej na Krajskom súde 4S/92/2010 a v konaní 5Sžo/35/2012 na NS SR, kedy NS SR posúdil aj námietku účastníka o diskriminačnom postupe a v odôvodnení uviedol, že vzhľadom na postavenie a roľu advokáta v právnom systéme SR, ako profesie, ktorej úlohou je pomáhať uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických a právnických osôb v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 1 ods. 1 Zákona o advokácii) sa prísne požiadavky nielen na odbornosť zisťovanú skúškou v zmysle zákona, ale aj požiadavka špecifickej praxe, javí ako logická a nemožno ju považovať za diskriminačnú. Postup Predsedníctva SAK bol preto v súlade so zákonom. IV. Pojednávanie 6. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 21.06.2017 v prítomnosti žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. 7. Žalobkyňa pred súdom poukázala na žalobný návrh s tým, že v žalobe bolo dotazované, či žalovaný pripustil na advokátsku skúšku aj osoby, ktoré nemali príslušnú prax. Podľa jej názoru bol výklad príslušných právnych predpisov zo strany žalovaného retroaktívny a nezákonný. NS SR neriešil otázku povinnosti rovnakého prístupu, či zaobchádzania. V niektorých prípadoch žalovaný postupoval rozdielne, ako v jej prípade, kedy ignoroval splnenie podmienok, ktoré mala podľa predchádzajúcich predpisov a posudzoval jej situáciu retroaktívne, na základe neskoršej právnej úpravy. 8. Právna zástupkyňa žalovaného sa pred súdom pridržiavala písomného vyjadrenia k žalobe. Dodala, že vo veci skutkovo i právne obdobnej už rozhodoval NS SR, ktorý potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorým bola žaloba zamietnutá. NS SR sa pritom vyjadroval k rovnakým námietkam, aké boli znesené žalobkyňou v tejto veci. V. Relevantné právne predpisy 9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., komora zapíše do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia toho, kto a) je plne spôsobilý na právne úkony, b) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v študijnom odbore právo, c) získal najmenej päťročnú prax ako advokátsky koncipient s minimálnymi obsahovými nárokmi podľa § 62a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20160701>; priebeh praxe sa preukazuje výkazom praxe, d) absolvoval vzdelávanie v rozsahu a za podmienok určených stavovským predpisom komory, e) zložil advokátsku skúšku, f) je bezúhonný a spoľahlivý, g) nemá právoplatne uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov alebo disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov [§ 56 ods. 2 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20160701>], h) nemá uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu komerčných právnikov, disciplinárne opatrenie zbavenie notárskeho úradu, disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu exekútorského úradu, disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu funkcie prokurátora alebo disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu podľa osobitných predpisov, i) nie je v čase zápisu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej, umeleckej alebo športovej činnosti, činnosti člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania rozhoduje komora, j) splnil povinnosti podľa § 12 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20160701>, § 27 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20160701> a § 28 ods.1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20160701>, k) zložil sľub podľa odseku 6. 10. Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona, komora započíta do praxe advokátskeho koncipienta prax sudcu, asistenta sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, justičného čakateľa, prokurátora, právneho čakateľa prokuratúry a notársku prax. 11. Podľa § 77 ods. 1 cit. zákona, advokát zapísaný do zoznamu advokátov vedeného podľa doterajších predpisov a komerčný právnik zapísaný do zoznamu komerčných právnikov vedeného podľa doterajších predpisov je advokátom podľa tohto zákona. Komora ich zapíše do zoznamu advokátov bez žiadosti. Ich oprávnenie na poskytovanie právnych služieb do okamihu zápisu do zoznamu advokátov nie je týmto zákonom dotknuté. Ich doterajšia činnosť sa na účely osobitných predpisov považuje za činnosť advokáta. 12. Podľa § 77 ods. 3 cit. zákona, advokátska skúška zložená podľa doterajších predpisov a odborná skúška komerčného právnika zložená podľa doterajších predpisov sa považuje za advokátsku skúšku podľa tohto zákona. 13. Podľa § 77 ods. 4 cit. zákona, prax advokátskeho koncipienta vykonávaná podľa doterajších predpisov a prax právneho čakateľa komerčného právnika vykonávaná podľa doterajších predpisov sa považuje za právnu prax advokátskeho koncipienta podľa tohto zákona. VI. Posúdenie veci správnym súdom 14. Za neopodstatnenú považoval Krajský súd v Bratislave námietku žalobkyne, že žalovaný s poukazom na prijatú právnu úpravu svojím rozhodnutím zaviedol nepravú retroaktivitu a zasahuje tak do práv garantovaných čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobkyňa sa pred nadobudnutím účinnosti zákona o advokácii mohla zapísať do komory komerčných právnikov, ale toto oprávnenie nevyužila. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., iba komerčný právnik, ktorý bol zapísaný do zoznamu komerčných právnikov, sa stal advokátom podľa tohto zákona. Aj keď žalobkyňa splnila podmienky na zápis do zoznamu komerčných právnikov, ale nikdy v tomto zozname nebola zapísaná, neznamená to, že bez ďalšieho splnila všetky obligatórne podmienky aj na zápis do zoznamu advokátov. Nie je teda možné sa zápisu z jej strany domáhať ako legálne nadobudnutého práva. 15. Krajský súd sa zaoberal pri posúdení veci právnou otázkou, či prax vykonaná podľa zák. č. 129/1991 Zb. - a ktorá bola podmienkou na zápis komerčného právnika do zoznam uvedeného komorou komerčných právnikov - je aj praxou, ktorú možno uznať ako prax podľa § 3 ods. 1 písm. c) zák. č. 586/2003 Z. z., ktorá je v zmysle zákona nevyhnutná na zápis advokáta do zoznamu advokátov vedeného SAK. Ako vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 cit. zákona, jedným zo zákonných predpokladov zápisu do zoznamu advokátov je získanie najmenej päťročnej praxe ako advokátsky koncipient s minimálnymi obsahovými nárokmi podľa § 62a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2003/586/20160701> s tým, že priebeh praxe sa preukazuje jej výkazom. Advokátsky koncipient tak vykonáva pod vedením a dohľadom advokáta právnu prax v oblasti zastupovania mandantov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi. Predovšetkým sa pripravuje a vykonáva aj obhajobu klienta v predprípravnom a v prípravnom trestnom konaní podľa osobitných právnych noriem. Žalobkyňa podľa listinných dôkazov nevykonávala právnu prax, ktorá by bola praxou advokátskeho koncipienta, ani praxou sudcu, justičného čakateľa, prokurátora, právneho čakateľa prokuratúry, ani notársku prax podľa § 6 ods. 2, veta prvá cit. zákona. Prax podnikového právnika, spolu s praxou vedúcej právneho oddelenia ústredného orgánu štátnej správy bolo možné započítať v rozsahu najviac 6 mesiacov podľa Uznesenia predsedníctva SAK č. 25/10/2011 z 10.11.2011, o podmienkach započítania inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta, a to iba na základe doručenej žiadosti - najneskôr do 31.12.2012. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 335/2012 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 586/2003 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/> už nebolo možné, s výnimkou taxatívne vymenovanej právnej praxe v § 6 ods. 2 cit. zákona započítať do praxe advokátskeho koncipienta inú právnu prax. V § 77 ods. 3 citovaného zákona je riešená situácia, keď bola vykonaná skúška komerčného právnika podľa doterajších predpisov, pričom táto skúška sa považuje za advokátsku skúšku podľa tohto zákona. Osvedčením č. j. 325/1992 vydaným Komorou komerčných právnikov dňa 30.10.1992 žalobkyňa preukázala vykonanie odbornej skúšky komerčného právnika. Takže táto podmienka zo strany žalobkyne bola splnená. Čo sa týka samotnej praxe žiadateľky, v § 77 je tiež riešená situácia ohľadne započítania praxe právneho čakateľa komerčného právnika (§ 77 ods. 4), podľa ktorého táto prax vykonávaná podľa doterajších predpisov sa považuje za právnu prax advokátskeho koncipienta podľa tohto zákona. Žalobkyňa v tomto prípade tiež nepreukázala, že vykonávala prax právneho čakateľa komerčného právnika, ktorá by sa jej mohla započítať ako prax advokátskeho koncipienta. 16. Zákon o advokácii osobitne upravuje podmienky uznávania odbornej skúšky a právnej praxe. Komora uznáva odbornú justičnú skúšku, notársku skúšku alebo prokurátorskú skúšku vykonanú na území Slovenskej republiky za advokátsku skúšku. Komora môže za advokátsku skúšku uznať aj inú právnu skúšku vykonanú na území Slovenskej republiky. Advokátska skúška zložená podľa doterajších predpisov a odborná skúška komerčného právnika zložená podľa doterajších predpisov sa považuje za advokátsku skúšku podľa tohto zákona (§ 6 ods. 1 a § 77 ods. 3 cit. zákona). Uznanie inej odbornej skúšky za advokátsku skúšku však automaticky nezakladá právny nárok na uznanie inej právnej praxe, ktorá tejto skúške predchádzala za prax advokátskeho koncipienta. Ide o dve samostatné obligatórne podmienky na zápis do zoznamu advokátov, pričom splnenie jednej podmienky, v danom prípade odbornej skúšky komerčného právnika a jej uznanie zák. č. 586/2003 Z. z., nespôsobuje automatické splnenie ďalšej podmienky, ktorou je v čase vydania napadnutého rozhodnutia vyžadovaná najmenej päťročná prax žiadateľa ako advokátskeho koncipienta. Aj Najvyšší súd SR rozsudkom spis. zn. 8Sžo/38/2013 zo dňa 20.03.2014 v obdobnej veci konštatoval, že „pokiaľ § 77 ods. 4 zákona o advokácii výslovne považuje za prax advokátskeho koncipienta len prax právneho čakateľa komerčného právnika, je potrebné uviesť, že žalobkyňa sa nedomáhala ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia, ale dotvárania práva nad rámec jazykového znenia textu zákona a jeho účelu, keďže zákonodarca ponechal v kompetencii žalovanej, či bude uznávať aj právnickú prax podľa § 5 písm. c/ zrušeného zákona č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch. Vychádzajúc z princípu trojdelenia moci, súdom v zásade neprináleží dotvárať text právneho predpisu v záujme odstraňovania tvrdosti zákona v konkrétnych prípadoch, čo nepochybne môže byť zo strany žalobkyne vnímané ako individuálna nespravodlivosť.“ 17. K námietke žalobkyne, že postupom žalovaného bola ukrátená na práve vykonávať právnickú profesiu advokáta, čím došlo k porušeniu jej práva na výkon povolania a podnikania garantovaného Ústavou SR, Krajský súd uvádza, že nakoľko nesplnila jednu z obligatórnych hmotno-právnych podmienok na zápis do zoznamu advokátov, nemohla byť zapísaná do tohto zoznamu s tým, že žalovaný správne aplikoval hmotno-právny predpis, ktorým je zák. č. 586/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na postavenie a úlohu advokáta v právnom systéme SR sa prísna požiadavka špecifickej praxe javí ako žiadúca. Požiadavky stanovené v § 3 ods. 1 zákona o advokácii predstavujú samostatné obligatórne podmienky, pričom až ich kumulatívne splnenie žiadateľom o zápis do zoznamu advokátov vedeného komorou, zaväzuje komoru žiadosti vyhovieť. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných ustanovení zákona o advokácii a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci, správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného boli v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a u úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP. 19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).