Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/166/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201434 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201434.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Jeannette Hajdinovej v právnej veci žalobcu: U. Y., bytom F. XX, Q., právne zastúpený JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, Lužická 7, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-30/2016/OPK zo dňa 25.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, č. KM-OLVS-30/2016/OPK zo dňa 25.05.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru č. PPZ-KA1-318-006/2016 zo dňa 15. 03. 2016 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru č. PPZ- KA1-318-006/2016 zo dňa 15.03.2016 došlo na základe podnetu Odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 1 a 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len správny poriadok) s poukázaním na § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z. z.) k zrušeniu rozhodnutia riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru č.: PPZ-NKA-Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015, ktorým bola žalobcovi, služobne zaradenému na výkon štátnej služby vo funkcii starší referent expozitúry Bratislava národnej protizločineckej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky priznaná náhrada za bolesť vo výške 172,-eur a náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 40,- eur, nakoľko bolo vydané v rozpore so zákonom. Prvostupňový správny orgán mal za jednoznačne preukázané, že žalobca nepostupoval v zmysle svojich služobných povinností vyplývajúcich okrem iného z ustanovení § 48 a § 136 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len zák. č. 73/1998 Z. z.) a z ust. § 17 ods. 1 písm. a) zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 124/2006 Z. z.), nakoľko svoj úraz riadne a včas nenahlásil priamemu nadriadenému a týmto postupom zmaril jeho objektívne prešetrenie a následné správne posúdenie. V dôsledku uvedeného postupu žalobcu jeho nadriadený, ktorý sa o úraze dozvedel až dňa 09.04.2015, t. j. 7 dní po úraze, nemohol včas splniť si svoje povinnosti, vykonať príslušné úkony a spoľahlivo zistiť podstatné okolnosti dôležité pre objektívne posúdenie danej udalosti. Prvostupňový správny orgán mal za to, že preskúmaním rozhodnutia riaditeľa národnej kriminálnej agentúry a príslušného spisového materiálu bolo zistené, že toto rozhodnutie bolo vydané bez spoľahlivého zistenia príčin a okolností úrazu, bez zaobstarania si potrebných podkladov, pričom stav veci vychádzajúci z doterajšieho konania bol oprávneným orgánom zistený nedostatočne, neúplne a nebolo možné prijať správne právne závery pre objektívne rozhodnutie vo veci samej. Nepochybne z dôvodu, že žalobca hneď úraz nenahlásil, mohlo dôjsť k závažným skutočnostiam, ako aj k podstatnej zmene pôvodnej situácie, preto pre vydanie jeho rozhodnutia neboli splnené zákonné podmienky. S poukazom na § 65 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku prvostupňový správny orgán skonštatoval, že prešetrením veci bol rozpor so zákonom zistený. 2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-30/2016/OPK zo dňa 25.05.2016 zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný po posúdení prvostupňového rozhodnutia spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, po preskúmaní súvisiacich spisových materiálov, dospel k dôvodnosti záveru o tom, že s okolnosťami úrazu sa prvostupňový správny orgán, ktorý posudzoval poškodenie žalobcovho zdravia pred a v čase uznania úrazu za úraz služobný postačujúcim spôsobom nevysporiadal. Žalovaný skonštatoval, že právoplatné rozhodnutie riaditeľa NAKA P PZ č. PPZ-NKA-Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015 o priznaní náhrady za bolesť a náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s liečením bolo vydané v rozpore s § 46 Správneho poriadku, pretože nebola spoľahlivo preukázaná príčina a okolnosti vzniku úrazu, ako i zodpovednosť služobného úradu za úraz z dôvodu nesplnenia si ohlasovacej povinnosti zo strany žalobcu, pričom tento rozpor so zákonom odstránil prezident PZ ako správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený riaditeľovi NAKA P PZ tým, že predmetné rozhodnutie riaditeľa NAKA P PZ v súlade s ustanovením § 65 Správneho poriadku zrušil mimo odvolacieho konania. Žalovaný sa plne stotožnil s dôvodmi, ktoré viedli prezidenta PZ k zrušeniu právoplatného rozhodnutia riaditeľa NAKA P PZ č. PPZ- NKA-Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015. Ďalej uviedol, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia, vrátane konania predchádzajúceho jeho vydaniu, neboli v postupe prvostupňového orgánu zistené žiadne právne pochybenia ani logické nesprávnosti. Prvostupňový orgán pred vydaním napadnutého rozhodnutia presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady. Vo veci zadovážené dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom na ich podklade dospel k záveru o rozpornosti právoplatného rozhodnutia riaditeľa NAKA P PZ č. PPZ-NKA-Šk-45-007/2015 zo dňa 07. 08. 2015 so zákonom. Žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku vzťahujúcimi sa na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Po formálnej stránke obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 47 správneho poriadku a je v dostatočnom a zrozumiteľnom rozsahu odôvodnené. V nadväznosti na uvedené, žalobcove odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. II. Žaloba 4. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.08.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-30/2016/OPK zo dňa 25. 05. 2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č. PPZ-KA1-318-006/2016 zo dňa 15. 03. 2016. 5. Žalobca v žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci správnymi orgánmi prvého i druhého stupňa. Mal za to, že predmetné rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca porušenie svojich subjektívnych práv odôvodnil tým, že nesprávne právne argumenty uvedené v rozhodnutí ho dostali do „podozrenia" z podvodného konania. Správnym orgánom vytýkal, že sa nevysporiadali s obligatórnou podmienkou na zrušenie priznaného nároku za bolesť a za vecné náklady, za ktorú považoval skutočnosť, že žalobca nenahlásil úraz a zmaril vykonanie obhliadky a dychovej skúšky. Tieto domnienky nepovažoval žalobca za pravdivé pričom zdôraznil, že správne orgány sa museli vysporiadať i s otázkou, či akékoľvek porušenie vnútorného predpisu v riadnom správnom konaní môže v mimoriadnom konaní mať za následok zrušenie rozhodnutia, ak plnenie bolo u oboch strán dobromyseľné. Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam poukázal žalobca na to, že pocítil prudkú, náhlu a neznesiteľnú bolesť, čo bolo možné ustáliť výsluchom ostatných prítomných, pričom veľkonočné sviatky preležal. Uviedol, že o úraze a diagnóze zapríčiňujúcej práceneschopnosť sa dozvedel až po návšteve lekára dňa 09.04.2015 a teda až po vystavení dokladov mohlo dôjsť k nahláseniu úrazu, ktorý žalobca utrpel dňa 02.04.2015. Vyjadril presvedčenie, že nárok mu vznikol až určením diagnózy, ktorá sa zistí a vydokladuje vždy bez výnimky až po udalosti, ktorá následok vyvolala. Skutočnosť, že úraz bol žalobcom nahlásený až dňa 09.04.2015 nebola v tomto prípade podľa názoru žalobcu skutočnosť, ktorá by nárok robila neplatným. Mal za to, že prvostupňový správny orgán musel pred rozhodnutím vykonať dokazovanie alebo nariadiť obhliadku za účelom riadneho zistenia skutkového stavu. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 03. 10. 2016 zotrval na svojom právnom názore. Uviedol, že v rámci mimo odvolacieho konania bolo preskúmané rozhodnutie riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry, na vec sa vzťahujúci spisový materiál, vyjadrenia odvolateľa k začatiu správneho konania a námietkam odboru sociálneho zabezpečenia, ktorého návrh bol podnetom na začatie mimo odvolacieho konania, a z ktorých bolo zistené, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Skonštatoval, že v prvostupňovom rozhodnutí bolo podrobne zdôvodnené, že zrušené rozhodnutie bolo vydané bez dôsledného zistenia skutkového stavu. Nadriadený žalobcu napriek tomu, že si žalobca nesplnil ohlasovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 48 ods. 3 písm. c) a § 163 zák. č. 73/1998 Z. z. a § 17 ods. 1 písm. a) zák. č. 124/2006 Z. z. ako i čl.15 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 27/2008 o postupe nadriadených pri rozhodovaní a určovaní dávok úrazového zabezpečenia a náhrad pozostalých v súvislosti so služobným úrazom a chorobou z povolania v znení neskorších predpisov sa s uvedenou skutočnosťou nezaoberal, nevykonal dôkladné vyšetrenie úrazu, uznal úraz žalobcu za úraz služobný a bez príslušných listinných dôkazov určil rozsah zodpovednosti služobného úradu v rozsahu 100%. Neboli skúmané rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na prípadné zbavenie sa zodpovednosti služobného úradu, prípadne stanovenie rozsahu prípadnej zodpovednosti služobného úradu. 8. Žalovaný ďalej v súvislosti s námietkami žalobcu poukázal na znenie ust. § 65 ods. 3 Správneho poriadku, pričom uviedol, že v danom prípade sa jedná o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, na ktorý nemá účastník konania so zákona právny nárok (nejedná sa totiž o mimoriadny opravný prostriedok). Uplatňuje sa za zákonom stanovených podmienok, z úradnej povinnosti, ak okolnosti prípadu nasvedčujú, že vydané rozhodnutie je nezákonné. 9. Na základe uvedených skutočností navrhol krajskému súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právna úprava 10. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 14. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 15. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1967/71/20170701>), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1967/71/20170701>). 16. Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 17. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 18. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 19. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V. Závery správneho súdu 20. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 21. Krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný svojim rozhodnutím č. KM-OLVS-30/2016/OPK zo dňa 25.05. 2016 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru č. PPZ-KA1-318-006/2016 zo dňa 15. 03. 2016, ktorým došlo podľa § 65 ods. 1 a 2 Správneho poriadku s poukázaním na § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. k zrušeniu rozhodnutia riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru č. PPZ-NKA-Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške 172,-eur a náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 40,- eur v dôsledku služobného úrazu, ktorý utrpel dňa 02.04.2015 počas vykonávania služobnej činnosti zameranej na výkopové práce v rámci akcie „Cintorín". 22. V predmetnej veci je zrejmé, že k zrušeniu rozhodnutia riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru č. PPZ-NKA-Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015 došlo postupom podľa § 65 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, ktoré upravuje preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 23. Preskúmavanie rozhodnutí v mimo odvolacom konaní je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou, za súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku) takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t. j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. 24. Tak ako každé rozhodnutie, tak i rozhodnutie vydané v konaní o preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Tým, že správne orgány rozhodovali podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku a zrušili rozhodnutie z dôvodu jeho rozporu so zákonom v odôvodnení rozhodnutia museli svoje rozhodnutie odôvodniť nielen z pohľadu tvrdeného rozporu s hmotným právom, ale aj z pohľadu dobromyseľne nadobudnutých práv, keďže nemožno zrušiť rozhodnutie, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Zákonná povinnosť správneho orgánu dbať pri zrušovaní právoplatného rozhodnutia, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, zakotvuje právnu ochranu účastníka konania, ktorý mal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu alebo k rozhodovanej veci a nevyvolal skutkový omyl na strane správneho orgánu. Preto je povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zrušením rozhodnutia dotknuté. Táto úvaha je predmetom súdneho prieskumu, pričom súd skúma, ktoré skutočnosti považoval správny orgán pre svoju voľbu rozhodujúce, akým spôsobom ich zisťoval a akými skutkovými a právnymi úvahami sa pritom riadil. 25. Správne orgány oboch stupňov sa v predmetnej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia dobromyseľnosťou nadobudnutých práv žalobcu vôbec nezaoberali a ani svoje rozhodnutie z tohto pohľadu neodôvodňovali. Prvostupňový správny orgán sa uvedeným nezaoberal vôbec a žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia len vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, keď poukázal na to, že túto povinnosť nemožno chápať absolútne, tak že tieto práva nemôžu byť dotknuté vôbec. Skonštatoval, že sám žalobca si bol vedomý, že si svoju ohlasovaciu povinnosť splnil až po siedmych dňoch, preto tak nároky priznané rozhodnutím riaditeľa NAKA P PZ nemožno považovať za nadobudnuté dobromyseľne. Jednak toto odôvodnenie nemožno považovať za dostatočné a zároveň sa s ním nemožno stotožniť. Žalobcovu námietku tak krajský súd vyhodnotil ako dôvodnú. 26. Tým, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu, tak ako to vyžaduje ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku je postihnuté takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti tohto rozhodnutia, preto sa súd ďalšími žalobnými námietkami nezaoberal. 27. Krajský súd zároveň považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalovaného na skutočnosť, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Teda správne konanie - procedúra výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Je potrebné mať na zreteli, že riaditeľ NAKA P PZ rozhodoval o nároku žalobcu podľa zák. č. 328/2002 Z. z. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a rozhodol v súlade s § 191 ods. 1 písm. d) SSP tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 29. V ďalšom konaní správny orgán vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v zmysle § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.