Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/280/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201613 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201613.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobkyne: X. E., L. XXX, S., proti žalovaným: 1/ B. E., K. XXXX/X, S., 2/ Q. E., K. XXXX/X, S., 3/ S. E., K. XXXX/X, S., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/20/2013-116, zo dňa 4.3.2016, a na odvolania žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu toho istého súdu č.k. 5C/20/2013-151, zo dňa 4.3.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a uloženú poriadkovú pokutu žalovaným 1/ a 2/ o d p ú š ť a . III. Žalovaným 1/ až 3/ p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 30.4.2007 po jej doplneniach a zmenách 17.4.2013 a 7.6.2013 domáhala proti žalovaným vydania nasledovného rozsudku: „Okresný súd v Pezinku po vykonanom dokazovaní určuje že Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena č. N. XXXX/XX, zo dňa 31.5.2001, je od obdobia smrti obdarovaného M. E., rod. E., narodeného X.X.XXXX v Z. r.č. XXXXXX/XXXX, ktorý zomrel 20.8.2011, naposledy bytom S., K. XXXX/X neplatná. Zároveň súd určuje, že Osvedčenie o dedičstve v konaní 13D/868/2011-68, Dnot 248/2011, zo dňa 14.2. 2012, stráca účinnosť a právoplatnosť Uznesenia o dedičstve v konaní 13D/868/2011-68, Dnot 248/2011, odo dňa rozhodnutia súdu.“ (ďalej len „žalobkyňou požadované určenie“). 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena zo dňa 31.5.2001 žalobkyňa ako darkyňa, darovala svojmu najmladšiemu synovi M. E., ako obdarovanému, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/10 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. S., zapísaných na LV č. XXX vedenom na Okresnom úrade Pezinok a to: rodinný dom so súp. číslom XXXX, pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 130 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 222 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 260 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 134 m2, spolu s vedľajšími stavbami, plotom, vonkajšími úpravami a trvalými porastmi, ktorý obdarovaný s vďakou prijal, pričom v súlade s článkom IV tejto zmluvy obdarovaný zriadil v prospech darkyne vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného užívania predmetu daru. Hodnota predmetu daru bola stanovená znaleckým posudkom č. 86/2001, spracovaného znalcom Ing. U. E. vo výške 491.470,- Sk; zistil, že vklad vlastníckeho práva obdarovaného na základe darovacej zmluvy do katastra bol povolený 15.6.2001 pod č. 1445/2001. Obdarovaný M. E. sa po nadobudnutí vlastníckeho práva až do svojej smrti 20.8.2011 riadne staral o nadobudnuté nehnuteľnosti a o darkyňu. Po smrti obdarovaného prebehlo na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 13D/868/2001 dedičské konanie, ktoré sa skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 14.2.2012, č.k. 13D/868/2011-68, Dnot 248/2011, na základe ktorého celé dedičstvo po zomrelom poručiteľovi M. E. nadobudla žalovaná 1/, bez povinnosti výplaty voči ustupujúcim spoludedičom (žalovaným 2/ a 3/). Osvedčenie o dedičstve nadobudlo 14.2.2012 účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. V súčasnosti sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností žalovaní 2/ a 3/, ktorí nadobudli vlastníctvo týchto nehnuteľností 15.5.2012 od žalovanej 1/ na základe darovacej zmluvy V 1103/2012. Na uvedených nehnuteľnostiach stále viazne ťarcha, právo doživotného bývania a užívania v prospech žalobkyne. Súd prvej inštancie vychádzal ďalej z toho, že žalobkyňa od marca 2013 až do súčasnosti z vlastných prostriedkov hradí všetky náklady spojené s užívaním rodinného domu, platí zálohové platby za plyn, vodu a elektrinu; uhrádza i miestny poplatok za komunálny odpad a poplatky za telefónnu prípojku. Po smrti obdarovaného sa o nehnuteľnosti, hospodárske zvieratá i o žalobkyňu po určitý čas staral žalovaný 3/. V súčasnosti zabezpečujú starostlivosť o nehnuteľnosti a žalobkyňu svedkovia Ľ. B. A. E.. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., ďalej len „O.s.p.“) dospel k záveru, že na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem, pretože právne postavenie žalobkyne by sa pozitívnym rozhodnutím súdu o jej určovacej žalobe, t.j. určením predmetnej darovacej zmluvy za neplatnú od obdobia smrti obdarovaného M. E., ako aj určením straty účinnosti a právoplatnosti predmetného osvedčenia o dedičstve, nijako nezmenilo. Skonštatoval, že žalobkyňa by sa znovu nestala vlastníčkou podielu o veľkosti 6/10 na predmetných nehnuteľnostiach, čo je nepochybne jej zámerom, nakoľko predmet daru by aj naďalej patril do dedičstva po zomrelom M. E. a mali by naň dedičský nárok žalovaní ako dedičia v prvej dedičskej skupine. Žalobkyňa by nemohla uvedený podiel rozdeliť na štyri časti; mal za to, že pokiaľ bolo záujmom žalobkyne (ako to uviedla na pojednávaní) mať viac peňazí na svoje živobytie, môže sa so žalovanými 2/ a 3/ dohodnúť, aby ako spoluvlastníci hradili všetky náklady spojené s užívaním darovaného rodinného domu a vrátili jej všetky prostriedky, ktoré po smrti ich otca za nich vynaložila (hoci túto povinnosť, ako osoba oprávnená z vecného bremena nemala), pričom ak k dohode nedôjde, môže sa obrátiť na súd s návrhom na vydanie bezdôvodného obohatenia. 4. Súd prvej inštancie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. zamietol a dôvodmi relatívnej, či absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, resp. osvedčenia o dedičstve sa meritórne nezaoberal; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, nakoľko im žiadne nevznikli. 5. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nedostatočné vyhodnotenie samotnej žaloby o vyhlásenie neplatnosti a zrušenia „darovacej zmluvy“ a meritórne nezaoberanie sa dôvodmi relatívnej či absolútnej neplatnosti tejto zmluvy, resp. osvedčenia o dedičstve. Súdu prvej inštancie vyčítala, že sa nezaoberal otázkou hmotnej núdze darcu; argumentovala tým, že v prípade vzniku hmotnej núdze na strane darcu alebo jeho rodiny prichádza do úvahy vrátenie daru za splnenia určitých podmienok; konkrétne, že stav hmotnej núdze darcu nastal po uzavretí darovacej zmluvy, v čase vymáhania daru predmet darovacej zmluvy existuje, vrátenie daru neprivodí hmotnú núdzu obdarovaného, stav hmotnej núdze si darca nespôsobil sám. Žalobkyňa mala za to, že sa ocitla v hmotnej núdzi, čo je jedna z podmienok na vydanie predmetu daru, s tým, že ani následný dedičia (žalovaní 1/ až 3/) neplnili a neplnia podmienky darovacej zmluvy. Zastávala názor, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal s otázkou výšky nákladov, ktorú ako darca doteraz vynakladá na zabezpečenie funkčnosti daru, ako sú daňové povinnosti, poplatky za energie, vodu plyn, vodné, stočné a ďalšie; súd sa obdobne nevysporiadal ani s otázkou zriadeného vecného bremena, na ktoré sa viaže okrem otázky doživotného bývania a užívania daru darkyňou aj prísľub obdarovaného k dochovaniu a pochovaniu darcu. 6. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť; uviedla, že na nehnuteľnostiach, ktoré na základe darovacej zmluvy z 18.4.2012 darovala žalovaným 2/ a 3/ stále viazne ťarcha a to právo doživotného bývania a užívania v prospech žalobkyne. Objasnila, že celú nehnuteľnosť obýva žalobkyňa, ktorá bráni žalovaným 2/ a 3/ v užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Určitý čas po smrti otca chodil žalovaný 3/ žalobkyni pomáhať a keďže jeho pomoc bez uvedenia dôvodu odmietala, tak prestal. Nesúhlasila, že by sa súd prvej inštancie (dôsledne) nezaoberal žalobným návrhom; žalobkyňa nikdy neuvádzala, že by žalovaná strana nerešpektovala jej právo vyplývajúce z vecného bremena. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou hmotnej núdze žalobkyne, ktorá v hmotnej núdzi nebola a ani nie je, pretože jej starobný dôchodok je viac ako 400 eur. Záverom podotkla, že nakoľko už nie je vlastníčkou nehnuteľnosti a ani ju neužíva, nie je jej povinnosťou znášať náklady na bývanie žalobkyne. 7. Žalovaný 2/ a 3/ v spoločnom vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť; uviedli, že na predmetných nehnuteľnostiach stále viazne ťarcha a to právo doživotného bývania a užívania v prospech žalobkyne. Objasnili, že nebránia žalobkyni v oprávnení vyplývajúcom z vecného bremena, v doživotnom bývaní a užívaní nehnuteľnosti; naopak, je to žalobkyňa, ktorá im ako vlastníkom týchto nehnuteľností bráni v ich užívaní a nemajú k nim prístup. Žalovaný 3/ vyše roka po smrti svojho otca M. E. pomáhal žalobkyni s nákupmi, ako aj so starostlivosťou o záhradu a vinohrad; neskôr už pomoc bez uvedenia dôvodu rezolútne odmietala. V súčasnosti už iba chodí kŕmiť psa a kosiť trávnik na záhrade. Nesúhlasili, že by sa súd prvej inštancie (dôsledne) nezaoberal žalobným návrhom; žalobkyňa nikdy neuvádzala, že by žalovaná strana nerešpektovala jej právo vyplývajúce z vecného bremena. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou hmotnej núdze žalobkyne, ktorá v hmotnej núdzi nebola a ani nie je, pretože jej starobný dôchodok je viac ako 400 eur. S odvolaním sa na § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka boli názoru, že žalobkyňa, ktorá je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnená užívať cudziu vec, je povinná znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy, nakoľko oni ako spoluvlastníci predmetnú nehnuteľnosť neužívajú vôbec. Ozrejmili, že žalobkyňa ich nikdy nepožiadala o pomoc s úhradou nákladov na bývanie; žalovaný 2/ je ženatý, má maloleté dieťa a býva v podnájme napriek tomu, že by mohol ako spoluvlastník užívať tieto nehnuteľnosti. Žalovaný 3/ je ženatý a bývanie musel riešiť kúpou bytu na hypotekárny úver. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 378 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.9.2017 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 9. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobkyne v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení. Žalobkyňou uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľky. 10. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. platného do 30.6.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 11. Podľa § 137 písm. c) a písm. d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Alebo žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 12. Na potvrdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba (v celom rozsahu) zamietnutá odvolací súd uvádza, že v zmysle predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (§ 80 písm. c) O.s.p.) návrhom na začatie konania bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súčasťou právneho posúdenia veci súdom je v prípade určovacej žaloby aj posúdenie jej procesnej prípustnosti z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Určovací návrh má spravidla preventívny charakter a má miesto predovšetkým tam, kde ním možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak. Určovací návrh je namieste tiež tam, kde najúčinnejšie vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a možno ním dosiahnuť odvrátenie budúcich sporov účastníkov konania a predísť rozmnožovaniu súdnych konaní. Pokiaľ nemožno očakávať naplnenie týchto funkcií určovacieho návrhu, nie je daný naliehavý právny záujem vyžadovaný ustanovením § 80 písm. c) O.s.p. (teraz § 137 písm. c/ C.s.p.). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. 13. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie náležitou aplikáciou § 80 písm. c) O.s.p. dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, (1) že Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena č. V 1445/01, zo dňa 31.5.2001 je neplatná od obdobia smrti obdarovaného M. E., nar. X.X.XXXX, zomr. 20.8.2011, a (2) že Osvedčenie o dedičstve v konaní 13D/868/2011-68, Dnot 248/2011, zo dňa 14.2.2012, odo dňa rozhodnutia súdu stráca účinnosť a právoplatnosť, lebo svoj naliehavý právny záujem na takomto určení nijak nepreukázala. Súd prvej inštancie svoje dôvody vedúce k zamietnutiu určovacích petitov spočívajúce v tom, že právne postavenie žalobkyne by sa pozitívnym rozhodnutím súdu o jej určovacej žalobe nezmenilo, pretože by to neprivodilo obnovenie jej vlastníckeho práva k darovanému podielu o veľkosti 6/10 na predmetných nehnuteľnostiach, lebo predmet daru by aj naďalej patril do dedičstva po M. E., nar. X.X.XXXX, zomr. 20.8.2011, a mali by naň dedičský nárok žalovaní 1/ až 3/ ako dedičia v prvej dedičskej skupine aj náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa toho domáha (žalobcu). Pokiaľ chcela žalobkyňa osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, mala na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši a odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára základ pre jeho usporiadanie. Žalobkyňa na uvedené závery v celom konaní nereflektovala. 14. Ak žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukáže (nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006). Pri nepreukázaní existencie naliehavého právneho záujmu nebolo potrebné zaoberať sa vecnou podstatou žaloby a teda otázkami, ktoré sú predmetom určovacích nárokov, preto bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý sa dôvodmi neplatnosti darovacej zmluvy, resp. osvedčenia o dedičstve už meritórne nezaoberal; na tomto základe sa ani odvolací súd ostatnými námietkami hmotnoprávnej povahy uvádzanými žalobkyňou v odvolaní nezaoberal, keď odvolací súd svoje potvrdzujúce rozhodnutie vo vzťahu k zamietajúcim určujúcim výrokom založil na potvrdení procesnej neprípustnosti žaloby v zmysle § 137 písm. c), písm. d) C.s.p. 15. Napadnutým uznesením č.k. 5C/20/2013-151, zo dňa 4.3.2016, súd prvej inštancie uložil žalovanej 1/ poriadkovú pokutu 100 eur, žalovanému 2/ uložil poriadkovú pokutu 266 eur a žalovanej 1/ uložil poriadkovú pokutu 500 eur. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie konštatoval, že na pojednávaní konanom 4.3.2016 za prítomnosti všetkých strán sporu a predvolaných svedkov, žalovaná 1/ sústavne a bez vyzvania komentovala výpoveď svedka N.Í. E.; na uvedenom základe a po predchádzajúcom upozornení o správaní sa v pojednávacej miestnosti jej súd prvej inštancie v zmysle § 53 ods. 1 O.s.p. uložil poriadkovú pokutu 100 eur. Počas výsluchu svedka A. E. bez vyzvania vstúpil so slovami „to nie je pravda“ do jeho prednesu žalovaný 2/, taktiež po predchádzajúcom upozornení o správaní sa v pojednávacej miestnosti; súd prvej inštancie v zmysle § 53 ods. 1 O.s.p. žalovanému 2/ preto uložil poriadkovú pokutu 266 eur. Vzhľadom na to, že účastníci aj napriek ústnemu poučeniu zo strany súdu vykrikovali a skákali do prednesov svedkov bez vyzvania, súd prvej inštancie pojednávanie prerušil na 7 minút za účelom oboznámenia sa účastníkov konania so zásadami správania sa v pojednávacej miestnosti, s tým, že účastníkov poučil, že v prípade opakovaného porušenia pravidiel správania sa ich možno sankcionovať. V prerušenom pojednávaní na otázku sudcu, či žalovaná 1/ trvá na tom, aby bol vyšetrený zdravotný stav žalobkyne psychiatrom, táto posediačky uviedla „nie netrvám“. Nakoľko žalovaná 1/ sústavne porušovala pravidla správania sa v pojednávacej miestnosti aj napriek tomu, že bola niekoľkokrát vyzvaná na vhodné správanie, dokonca došlo k prerušeniu konania za účelom oboznámenia sa účastníkov konania s pravidlami správania sa, rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanej 1/ v zmysle § 53 ods. 1 O.s.p. uložil poriadkovú pokutu 500 eur. 16. Proti uzneseniu podali žalovaná 1/ a žalovaný 2/ odvolanie a žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť, resp. dodatočne po skončení konania uloženú poriadkovú pokutu odpustiť. V prvom rade uviedli, že sa pred súdom ocitli prvýkrát v živote a priznali, že pri výsluchu svedka N. E. komentovali jeho výpoveď, ktorú emocionálne psychicky nezvládli, nakoľko uvádzal o nebohom manželovi žalovanej 1/ a otcovi žalovaného 2/ nepravdivé skutočnosti, ktoré sa ich citovo veľmi dotkli. Jeho tragická smrť ich veľmi citovo zasiahla. Veľmi sa za svoje správanie ospravedlnili so žiadosťou o posúdenie dôvodov ich odvolania a o odpustenie pokuty. 17. Podľa § 53 ods. 4 O.s.p. uloženú poriadkovú pokutu môže súd dodatočne, a to i po skončení konania odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená, alebo ak nastali dôvody hodné osobitného zreteľa; to neplatí, ak už bola poriadková pokuta zaplatená. 18. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolania žalovanej 1/ a žalovaného 2/ bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a zohľadniac vzájomnú súvzťažnosť § 470 ods. 1 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p., pri ktorej nová procesnoprávna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesných noriem, ktorá ale rešpektuje procesný účinok úkonov strán, ktoré zostali zachované aj po 30.6.2016, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušiť, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu bolo pre odvolací súd zrejmé, že vzhľadom na následné správanie oboch žalovaných boli v danom prípade splnené podmienky pre odpustenie poriadkových pokút uložených súdom prvej inštancie a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil a uloženú poriadkovú pokutu žalovanej 1/ v celkovej výške 600 eur a uloženú poriadkovú pokutu žalovanému 2/ vo výške 266 eur v zmysle § 53 ods. 4 O.s.p. odpustil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ až 3/ priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).