Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5SaZ/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201666 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201666.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Fulcovou v právnej veci žalobcu: T. H. H., B.V. XX.XX.XXXX P. C. H. U., L. N., Š. L. U., L. L. P. W. L. H., D..U. H. J. X. X. C., L. H., U., Q. L. O.X. G., U. G., na J. L. Š. D.. Č..XXX, XXX XX X., zastúpený: Mgr. Jana Šepelová, advokátka, Štefánikova 17,066 01 Humenné, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 05.09.2016 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-95-29/2016-Ž zo dňa 02.08.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva . o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-95-29/2016-Z zo dňa 02.8.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods.1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl a zároveň podľa § 13c ods. 2 písm. e) a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu. II. Argumentácia rozhodnutia žalovaného 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko žalobcovi nehrozí žiadna z foriem prenasledovania taxatívne vymenovaných v § 2 zákona o azyle. Neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Žalobca v krajine pôvodu nevyvíjal žiadnu činnosť, pre ktorú by mu v nej v súčasnosti hrozila prípadná perzekúcia zo strany polície, armády či iných zložiek štátu. Vo vzťahu k nemu nedošlo absolútne k žiadnemu konaniu zo strany štátnych orgánov, ktoré by bolo možné zaradiť pod pojem prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle. Vzhľadom na to, že neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, bolo potrebné v zmysle zákona o azyle posúdiť, či cudzinec spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom vážnym bezprávím sa podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Pri posudzovaní kritérií vážneho bezprávia a na základe princípu individuálneho posudzovania každej jednej žiadosti o potrebe poskytnutia medzinárodnej ochrany sa správny orgán priklonil k záveru, že v prípade návratu osoby žalobcu do krajiny jeho pôvodu nemožno s dostatočnou istotou predpokladať, že by nebol ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej bezpečnostnej situácie v Sýrii, ako aj v samotnom Aleppe, odkiaľ pochádza. Napriek posúdeniu jeho žiadosti o udelenie azylu ako irelevantnej z hľadiska zákona o azyle, resp. Ženevského dohovoru, sa migračný úrad v súvislosti s informáciami o bezpečnostnej situácii v Sýrii a v provincii Aleppo v prípade žalobcu priklonil k faktu, že by sa mohol v Aleppe stať obeťou vážneho bezprávia 3. Na základe, uvedeného teda migračný úrad dospel k záveru, že v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu, resp. do Aleppa, berúc pri tom do úvahy rizikovú bezpečnostnú situáciu a tiež princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany, nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Preto by za štandardných okolností menovanému na území SR prináležalo poskytnutie doplnkovej ochrany. 4. Žalovaný v rozhodnutí uvádza, že podľa § 13c ods. 2 písm. e) zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu (osobe, ak je dôvodné podozrenie, že predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. Podstata vylúčenia spočíva v tom, že najskôr sa ustáli, že žiadateľ spĺňa požiadavky na poskytnutie doplnkovej ochrany a následne je žiadateľ na základe vylučujúcich klauzúl vylúčený z poskytnutia doplnkovej ochrany. V prípade žalobcu bolo ustálené, že by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, avšak zároveň bolo preukázané, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. 5. V rozhodnutí uviedol, že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Prešov č. 5T/99/2010 z 25.8.2011 uznaný za vinného, že spáchal pokračujúci zločin prevádzačstva vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 355 ods. 2 a/, ods.3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/písm. j/ Trestného zákona, pričom bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a zároveň mu bol uložený trest vyhostenia z územia SR na 5 rokov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.11.2011. 6. Žalobca sa dopustil zločinu prevádzačstva, za čo bol aj právoplatne odsúdený. V tomto prípade nie sú teda pochyby o tom, že skutok na vylúčenie z poskytnutia doplnkovej ochrany naozaj spáchal. Je teda zrejmé, že ide naozaj o veľmi nebezpečné správanie, ktoré predstavuje vysoký stupeň nebezpečenstva pre spoločnosť. Túto nebezpečnosť si uvedomujú aj štátne orgány, ktoré zavádzajú špeciálne programy na potlačenie tohto nebezpečného fenoménu. 7. Žalovaný poukazuje na skutočnosť že možnosť vylúčenia z poskytovania doplnkovej ochrany z dôvodu nebezpečnosti pre spoločnosť bola do slovenského právneho poriadku implementovaná zo Smernice rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany. Článok 17 ods. 1 písm. d) uvedenej smernice uvádza, že štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva je vylúčená z oprávnenia na doplnkovú ochranu tam, kde existujú vážne dôvody domnievať sa, že predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť členského štátu, v ktorom je prítomná. Táto smernica však výslovne nedefinuje správanie, ktoré je možné považovať za nebezpečné pre spoločnosť a je výlučne na úprave a posúdení členských štátov, ako toto nebezpečenstvo budú posudzovať. Členské štáty posudzujú toto rôznym spôsobom a nedá sa presne určiť jednotný postup. SR pristúpila k výkladu tak, že nebezpečenstvo pre spoločnosť predstavuje každá osoba, u ktorej je dôvodné podozrenie, že na území SR sa dopustila úmyselnej trestnej činností.. Nie je v záujme SR, aby bola poskytovaná medzinárodná ochrana osobám páchajúcim úmyselnú trestnú činnosť, ktorí takto predstavujú nebezpečnosť pre spoločnosť .Vyhodnotenie osoby ako nebezpečnej pre spoločnosť sa teda viaže vždy na páchanie trestnej činnosti, prípadne na samotné odsúdenie za túto trestnú činnosť. Tieto aspekty boli u žalobcu naplnené. III. Žalobné dôvody žalobcu 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 05.09.2016 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal že vydané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odporuje všeobecne záväzným právnym predpisom, Ústave SR ako aj aktom medzinárodného práva, čím došlo k ukráteniu na jeho právach a právom chránených záujmoch. 9. Žalovaný sa podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí nedostatočne zaoberal tvrdeniami a hrozbami, ktoré uviedol vo svojej žiadosti o udelenie azylu prípadne o poskytnutie doplnkovej ochrany. Žalovaný vyhodnotil dôvody jeho žiadostí za vykonštruované, nakoľko neopustil krajinu pôvodu z dôvodu súčasnej bezpečnostnej situácie, ale na území SR sa zdržiava už niekoľko rokov a to kvôli snahe získať na území SR medzinárodnú ochranu. 10. K tomuto záveru správneho orgánu uviedol, že je sýrsky štátny občan. Tak. ako to konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 10.05.2016 sp. zn. 1 SZa/9/2016, v Sýrskej arabskej republike už piaty rok prebieha ozbrojený konflikt charakterizovaný neselektívnym násilím, dokonca v meste Aleppo, z ktorého pochádza, prebiehajú nepretržite ozbrojené strety medzi armádou a rôznymi ozbrojenými povstaleckými skupinami. Teda v čase rozhodovania o jeho žiadosti už prebiehal ozbrojený konflikt v krajine jeho pôvodu a stále prebieha, preto má za to, že jeho obavy o život sú opodstatnené. Bolo správne aj konštatovanie NS SR v citovanom rozsudku o veľkej pravdepodobnosti udelenia azylu, resp. doplnkovej ochrany jeho osobe. O situácii v Sýrskej arabskej republike, ako aj o situácii v meste Aleppo predložil aktuálne články z internetových stránok a zo správ BBC. 11. Taktiež z dôvodu, že v krajine svojho pôvodu nenastúpil základnú vojenskú službu, bol právoplatne odsúdený, o čom predložil odpis z registra trestov preložený do slovenského jazyka. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že nebol nikdy do armády povolaný. Má skutočne reálny strach zo svojho uväznenia kvôli nenastúpeniu do armády. 12. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany poukazoval na časť odôvodnenia rozhodnutia v ktorom sa uvádza že nespĺňa ani podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom vážnym bezprávím sa rozumie uloženie trestu smrti alebo jeho výkonu, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Iba v prípade naplnenia jednej z týchto podmienok by mala byť udelená doplnková ochrana. 13. Migračný úrad aj ustálil záver, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, resp. do Aleppa, berúc pri tom do úvahy rizikovú bezpečnostnú situáciu a tiež princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany, nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, avšak doplnkovú ochranu mu neposkytol z dôvodného podozrenia, že predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. 14. K tomuto záveru dospel správny orgán z dôvodu, že bol rozsudkom Okresného súdu Prešov č. 5T/99/2010 z 25.08.2011 uznaný za vinného, že spachal pokračujúci zločin prevádzačstva vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. k § 355 ods. 2 a/, ods. 3 písm. di Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. bi písm. j/ Tr. zák., pričom bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a zároveň mu bol uložený aj trest vyhostenia z územia SR na 5 rokov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.1 1.2011. 15. Trest žalobca vykonával na území Slovenskej republiky, pričom uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 5PP/106/2015 zo dňa 14.03.2016 bol podmienečne prepustený na slobodu. Aby mohol byť podmienečne prepustený, musel spĺňať podmienky uvedené v ust. § 66 Trestného zákona, teda plnením svojich povinností a svojím správaním musel preukázať polepšenie a očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život. IV. Vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu 16. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.10.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). K námietkam žalobcu podal žalovaný nasledovné vyjadrenie: Žalobca má za to. že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne zaoberal tvrdeniami a hrozbami, ktoré uviedol vo svojej žiadosti o udelenie azylu. Z administratívneho spisu je zjavné, že žalovaný vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom žalobcu (vstupný pohovor zo dňa 26.05.2016 a doplňujúci pohovor zo dňa 18.07.2016), a obsahom správ o krajine pôvodu (informácie z materiálu „Sýria“ z 19.01.2015 vedenom v internej databáze migračného úradu I pod č.p.: MU-ODZS-2015/000035-029 ako informácie z 26.02.2016 pod číslom M17-ODZS- I 2016/0000197-002). z ktorých vyhodnotil polilicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody pre ktoré žalobca žiadal o udelenie azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu žalobcu do krajiny pôvodu. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov žalovaný pri svojom rozhodovaní, či u žalobcu existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a §10 zákona o azyle, resp. dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany vychádzal. 17. Žalovaný sa vyčerpávajúco vyjadril ku všetkým dôvodom navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu a poskytol jasné vysvetlenie skutočností, pre ktoré nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. Vzhľadom k tomu. že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, žalovaný skúmal, či žalobca spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle. Žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil závažnosť bezpečnostnej situácie v Sýrii, resp. v meste Aleppo. túto správne vyhodnotil ako existenciu vážneho bezprávia v prípade eventuálneho návratu žalobcu do krajiny jeho pôvodu. 18. V tejto súvislosti uviedol, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 /b. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu či poskytnutie doplnkovej ochrany žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. 19. K tvrdeniu žalobcu, že má reálny strach zo svojho uväznenia kvôli nenastúpeniu do armády a ako prílohu správnej žaloby priložil kópiu odpisu z registra trestov žalovaný udáva: K žalobcovej obave z nenastúpenia do povinnej vojenskej služby sa žalovaný dostatočne vyjadril v samotnom rozhodnutí. Považuje však za dôležité upozorniť na fakt, že tento dôvod žiadosti o udelenia azylu žalobca uviedol po prvýkrát až v tomto poradí piatom konaní. Žalovaný preto dospel k presvedčeniu, že takéto dodatočné tvrdenia a dôkazy (kópia výpisu z registra trestov vydaného dna 05.03.2007) žalobcu sú iba účelovými. 20. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/9/2016. na ktoré sa žalobca v správnej žalobe odvoláva iba opisuje súčasnú bezpečnostnú situáciu v Sýrii, na základe ktorej je možné predpokladať, že žiadateľom pochádzajúcim z tejto krajiny bude udelená jedna z foriem medzinárodnej ochrany. V prípade žalobcu sa však Najvyšší súd SR v rozhodnutí nezaoberal možnosťou vylúčenia takejto ochrany, čo ani nebolo predmetom jeho rozhodovania. Vylučovacia klauzula predstavuje výnimku, kedy, aj v prípade, ak by všeobecne existovali dôvody pre poskytnutiu doplnkovej ochrany, tento druh ochrany sa neposkytne, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1 Sža/18/2010 uvádza, že „aj v prípade, že žiadateľ o azyl spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany, je vylúčený z oprávnenia na doplnkovú ochranu tam. kde existujú vážne dôvody domnievať sa. že predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť členského štátu, v ktorom je prítomný.". 21. K námietke žalobcu o konštatovaní migračného úradu, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť z dôvodu, že hol rozsudkom Okresného súdu Prešov so. zn. 5T 99 2010-1341 zo dňa 25.0S.2011 uznaný za vinného zo spáchania pokračujúceho zločinu prevádzačstva vo forme spolupáchateľstva podľa §20 Trestného zákona k §355 ods. 2 a/ ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 pism.b/, písm. j/ Trestného zákona uviedol žalovaný nasledovné skutočnosti. 22. Samotný inštitút podmienečného prepustenia slúži na to. aby odsúdený, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody splnil zákonom ustanovené podmienky, mohol bvť prepustený na slobodu skôr, ako uplynie trest, ktorý mu súd uložil za spáchaný trestný čin v odsudzujúcom rozsudku. Žalovaný preto upozorniť na fakt. že nie je správne tvrdenie žalobcu, že si trest odpykal. Odsúdený, ktorý bol podmienečne prepustený, musí viesť v skúšobnej dobe riadny život a plniť uložené obmedzenia a povinnosti. Ústavný súd Náleze s p. zn. III. ÚS 154 09 určil, že viesť riadny život znamená, správať sa v súlade správnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. I S 154/09 z 10. novembra 2009). Z toho vyplýva, že akékoľvek správanie odsúdeného na slobode, ktoré je \ rozpore s právnymi, etickými alebo morálnymi normami spoločnosti (napr. vyvolanie bitky, spáchanie priestupku a pod.), znamená porušenie povinností odsúdeného a teda súd môže rozhodnúť, že si bude musieť svoj zvyšok trestu odpykať. Ani na základe jeho podmienečného prepustenia preto nie je možné vylúčiť, že sa počas skúšobnej doby takéhoto konania nedopustí. 23. Žalovaný je predovšetkým rovnakého názoru, aký uvádza Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Saz./2/2016. že ..už zo samotnej právnej kvalifikácie zločinu prevádzačstva podľa § 555 ods. 2 Trestného zákona prameni jeho vysoký stupeň nebezpečenstva pre spoločnosť, nakoľko ochrana spoločnosti pred prevádzačstvom a najmä pred príchodom nebezpečných nepreverených osôb z krajín, kde pôsobia teroristické organizácie, je jednou z najväčších priorít nielen Slovenskej republiky, ale celej Európskej únie. Osohy podieľajúce sa na tejto činnosti musia byť považované za osoby, ktoré predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť. V prípade prevádzačstva ide o závažnú trestnú činnosť, na základe ktorej sa prepravujú na územie SR osoby, ktoré sa vyhnú bezpečnostnej kontrole na našom území a prítomnosť týchto osôb môže predstavoval bezpečnostné riziko, čím je naplnený faktor nebezpečenstva pre spoločnosť" Za osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť, je možné považovať osobu, u ktorej je dôvodné podozrenie, že sa na území SR dopustila úmyselnej trestnej činnosti. V prípade žalobcu však nejde len o podozrenie, tento bol za úmyselne spáchanie zločinu prevádzačstva aj právoplatné odsúdený. Rozhodujúci orgán mu okrem trestu odňatia slobody udelil aj trest vyhostenia, z čoho jednoznačne vyplýva, že považoval za dôležité, aby sa žalobca po dobu trvania trestu vyhostenia na území SR nezdržiaval. 24. Z predchádzajúceho konania žalobcu je tiež. zjavné, že skutky, na základe ktorých bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/99/2010-1341 zo dňa 25.08.2011 páchal už v čase konania o jeho tretej žiadosti o udelenie azylu. S poukazom na uvedené skutky žalobcu konané v minulosti ako aj na väzby, ktoré počas páchania trestnej činnosti získal, nie je možné vylúčiť, že nebude v takomto konaní v budúcnosti pokračovať. 25. Žalovaný pripomenul, že žiadateľ zavádzal štátne orgány už pri prvom konaní o udelenie azylu, kedy vystupoval pod inou identitou, inou štátnou príslušnosťou a uvádzal iné dôvody svojej žiadosti ako v nasledujúcich konaniach. Rovnako aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku sp. zn. 9Saz/23/2007 zo dňa 07.05.2008 ustálil názor, že žalobcove tvrdenia nie sú vierohodné. Krajský súd tiež v rozsudku uvádza: „K žalobcom predloženej kópii rodného listu, ktorý má byť jeho rodným listom je potrebné poznamenať, že ide iba o kópiu a nie originál a preto nie je možné tento dokument považovať za dostatočný k preukázaniu totožnosti žalobcu. Ustálenie hodnovernosti žiadateľa o azyl a vierohodnosti jeho tvrdení je prvoradou úlohou v konaní o udelenie azylu, najmä v situácii, kedy žiadateľ nepreukáže dôkaznými prostriedkami dôvody svojej žiadosti Ako to vyplýva z vyššie uvedených skutočností, žalobca vedome vystupoval pod rôznymi identitami, pričom jeho skutočná identita nie je známa. Taktiež udával rôzne dôvody odchodu z krajiny pôvodu, pričom ani len nepreukázal z ktorej krajiny vlastne na Slovensko prišiel a ktorá krajina je krajinou jeho pôvodu“. Žalobca sa na území Slovenskej republiky nachádza od roku 2005. kedy bola situácia v Sýrii podstatne odlišná ako je v súčasnosti. Z krajiny pôvodu teda neodišiel z obavy o svoj život, a je možné sa domnievať že iba využíva súčasnú situáciu v oblasti migračnej krízy ako aj bezpečnostnú situáciu v Sýrii. 26. K poznámke žalobcu o upozornení súdu na § 9 zákona o azyle uviedol, že navrhovateľ v priebehu administratívneho konania ani raz. nespomenul, že o azyl žiada z humanitných dôvodov, a tiež že jeho udelenie je vo výlučnej kompetencii žalovaného, teda že na jeho udelenie nie je právny nárok. 27. Na záver žalovaný zdôraznil skutočnosť, že neudelením azylu a neposkytnutím doplnkovej ochrany žalobcovi žalovaný nerozhodol o jeho vyhostení z územia Slovenskej republiky. Azylové konanie nie je konaním, ktoré samé o sebe zakladá vyhostenie. O vyhostení cudzinca do krajiny pôvodu rozhoduje iný správny orgán, pričom musí zohľadniť zdravotný stav, vek, rodinný život cudzinca, rovnako aj situáciu v krajine, do ktorej chce cudzinca vrátiť, atď. Samozrejme, správny orgán musí preskúmať aj existenciu prekážok administratívneho vyhostenia(§ 81zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). O prípadnom vyhostení tento orgán vydá riadne odôvodnené rozhodnutie, voči ktorému je prípustný opravný prostriedok. 28. Žalovaný skonštatoval, že z azylového spisu a z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že napadnuté rozhodnutie odporcu je vecne správne a zákonné. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenia azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle a z dôvodu uplatnenia vylučovacej klauzuly v zmysle ustanovenia § 13c ods.2 písm. e/ mu nebolo možné poskytnúť doplnkovú ochranu. V. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 29. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril nasledovne. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny poriadok/ správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. S poukazom na uvedené má za to, že tvrdenie žalovaného, že je povinný skutočný stav veci zisťovať len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol nie je správne. Ak by správny orgán postupoval v zmysle zákonných ustanovení a vyžiadal si odpis z registra trestov na jeho osobu, zistil by. že bol v krajine pôvodu právoplatne odsúdený za nenastúpenie do armády a skutočne mu hrozí v prípade návratu uväznenie. Má za to že skúmanie bezúhonnosti je veľmi podstatným dôkazom pri rozhodovaní o tak závažnej žiadosti ako je udelenie azylu, či doplnkovej ochrany. 30. Súčasná situácia v krajine jeho pôvodu je veľmi kritická. Napr. z aktuálnych správ Amnesty International v Sýrskej väznici Sajdnájá, medzi rokmi 2011 - 2015 dozorcovia systematicky a bez riadneho súdu zavraždili asi 13-tisíc ľudí. Dozorcovia používali premyslené spôsoby fyzického a psychického mučenia, ľudia sú uväznení v malých celách, akékoľvek malé previnenie je potrestané surovým bitím. Väzni sedia v celách nahí. po tme a v úplnom tichu. Kvôli nedostatku miesta si nemôžu ľahnúť a iba sa striedajú v sedení. Zadržaní v celách nemajú žiadne svetlo a často vraj vôbec nevedia, ako vyzerajú ich spoluväzni. 31. Žalovaný vo svojom rozhodnutí, ako aj v predloženom vyjadrení k žalobe uvádza, že za iných okolností“ by mu aj prináležalo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. avšak v tomto prípade uplatnil tzv. vylučovaciu klauzulu, teda že existujú vážne dôvody domnievať sa, že predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť členského štátu, v ktorom je prítomný, teda pre Slovenskú republiku. Svoj názor ustálil z dôvodu jeho trestného stíhania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov sp. zn. 5T/99/2010, kde bol uznaný vinným zo spáchania pokračujúceho zločinu prevádzačstva vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. k § 355 ods. 2 a7, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.. K tejto skutočnosti sa už vyjadril v žalobe, ešte dodal to, že v čase páchania tohto trestného činu si neuvedomoval závažnosť svojho konania, okrem vidiny „ľahkého zárobku“ mal za to, že určitým spôsobom pomáha ľuďom, ktorí sú v podobnej situácií ako on a chcú nájsť pokoj a slobodu na území SR. Svoje konanie už miliónkrát oľutoval a prejednanie jeho skutku bolo pre neho dostatočne poučné a určite sa už v budúcnosti obdobného konania nedopustí. Pred spáchaním tohto činu nebol na území SR nikdy trestne stíhaný, dokonca nebol ani riešený priestupkovo. Taktiež po jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vedie riadny život, uzavrel pracovnú zmluvu so zamestnávateľom SAXANA. s.r.o. Bratislava, kde od 02.02.2017 pracuje ako domovník-upratovač. Aj keď túto pracovnú zmluvu uzavrel až vo februári t.r., v uvedenej spoločnosti pracoval aj predtým a to na základe dohôd o pracovne činnosti, 32. Taktiež uzavrel nájomnú zmluvu, na základe ktorej si prenajal byt na ul. P.G. X, X. a v ktorom t.č. aj žije a to na základe povolenia Ministerstva vnútra SR migračný úrad Bratislava č MU-PO-95/2016-Ž zo dňa 20.1.2017. Pred udelením tohto pobytu býval u p. N. W., ktorý mu okrem pobytu pomáhal finančne zabezpečovať jeho životné potreby, o čom súdu predložil čestné prehlásenie. 33. K tvrdeniu žalovaného, že zavádzal štátne orgány už pri prvom konaní o udelenie azylu, kedy vystupoval pod inou identitou, inou štátnou príslušnosťou a uvádzal iné dôvody svojej žiadosti ako v nasledujúcich konaniach uviedol, že to robil z dôvodu obavy, že v prípade zistenia jeho skutočnej identity bude ihneď vrátený do Sýrie. Neskôr však migračnému úradu predložil originál rodného listu, z ktorého bolo jasne zistené, kto je a z ktorej krajiny pochádza. Je nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, že štátnym orgánom predložil len kópiu tohto dokladu, pretože skutočne predložil originál, z ktorého si pracovníčka migračného úradu urobila kópiu a originál mu vrátila. 34. Keďže má stredoškolské vzdelanie s maturitou, dokonca 2 roky navštevoval aj vysokú školu na Technickej univerzite, videl politickú situáciu v krajine jeho pôvodu, a tak si začal veľmi dobre uvedomovať, čo ho v budúcnosti v Sýrii čaká. Preto odmietol aj nastúpiť do armády, pretože mal politické názory ktoré nekorešpondovali s názormi predstaviteľov štátnej moci. Naozaj, reálne mal obavy o svoj život, preto bol nútený svoju rodnú krajinu opustiť. 35. Na Slovensku žije už 11 rokov, riadne sa integroval, ovláda slovenský jazyk slovom aj písmom, nikdy nepožiadal inú krajinu o udelenie azylu, či doplnkovej ochrany, má tu vytvorené sociálne väzby, je riadne zamestnaný, má zabezpečené ubytovanie a určite nepredstavuje hrozbu pre Slovenskú republiku. 36. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v podanej žalobe prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal o udelenie azylu z humanitných dôvodov a tvrdenie žalovaného, že túto svoju možnosť využil až v tejto piatej žiadosti, mu podľa jeho názoru nemôže byť vyčítané, pretože on ako žiadateľ o azyl nepozná presné termíny a definície, ktoré používa zákon o azyle a nemožno odo neho očakávať, že svoje dôvody bude formulovať v súlade so znením zákona o azyle. Je preto nevyhnutné, aby sa žalovaný touto žiadosťou zaoberal ako keby ju podal on sám. 37. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že neudelením azylu a neposkytnutím doplnkovej ochrany nerozhodoval o jeho vyhostení z územia SR. že azylové konanie samo osebe nezakladá vyhostenie, uvádza, že trest vyhostenia, ktorý mu bol uložený spomínaným rozsudkom Okresného sudu Prešov sp .zn. 5T/99/2010, začal byť po jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody aj realizovaný, avšak z dôvodu politickej situácie v Sýrii, nemohol byť vykonaný. 38. Uviedol, že jeho reálny strach z uväznenia kvôli nenastúpeniu do armády a s poukazom aj v súčasnosti na celkovú situáciu v krajine jeho pôvodu, možno považovať v kontexte Dohovoru o právnom postavení utečencov, ako aj zákona o azyle, za prenasledovanie z dôvodu zastávania určitých politických názorov. 39. Podľa jeho názoru je potrebné, aby ho žalovaný predvolal na doplňujúci pohovor, cieľom ktorého bude predovšetkým odstrániť rozpory vyššie uvedené a aby mu na základe riadne zisteného skutkového stavu azyl alebo doplnkovú ochranu udelil. VI. Argumentácia Krajského súdu 40. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 41. Z administratívneho spisu ČAS: MU-PO-95/2016-Ž súd zistil, že žalobca prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území SR dňa 26.05.2005 pod menom G. U., štátnej príslušnosti Ruskej federácie. Jeho žiadosť bola v konaní pod sp. zn. ČAS: MU-1078/PO-Z/2005 zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2006. 42. Druhú žiadosť o udelenie azylu podal žalobca dňa 31.10.2006 už pod menom T. H. H., sýrskej štátnej príslušnosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad (ďalej len „migračný úrad") rozhodnutím MU-2052-24/PO-Ž/2006 zo dňa 25.01.2007 navrhovateľovi neudelil azyl ani neposkytol doplnkovú ochranu. Voči rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutie migračného úradu potvrdil rozsudkom sp. zn. 9Saz/23/2007. Následne sa odvolal na Najvyšší súd SR, ktorý žalobu uznesením 9Sža/37/2008 odmietol. Rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2009. 43. Tretie konanie, začaté na základe žiadosti žalobcu o udelenie azylu podanú dňa 23.02.2009 migračný úrad v konaní pod sp. zn. MU-87/PO-Ž-2009 zastavil podľa § 19 ods. I písm. i) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle”). Proti rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý minister vnútra SR oznámením číslo SLV-313/ OLVS-2009 zo dňa 01.07.2009 odmietol ako podaný oneskorene. 44. Rovnako migračný úrad zastavil štvrté azylové konanie žalobcu pod sp. zn. MU- 227/PO-Ž-2014 začaté dňa 21.07.2014. Proti rozhodnutiu migračného úradu podal žalobca rozklad, ktorý minister vnútra SR rozhodnutím číslo KM-OLVS-11/2015/RK dňa 25.03.2015 zamietol. 45. Po piaty krát žalobca požiadal o udelenie azylu dňa 05.05.2016. Migračný úrad podľa zákona o azyle v konaní pod sp. zn. ČAS: MU-PO-95/2016-7. (ďalej len „azylový spis“) vydal dňa 02.08.2016 rozhodnutie o neudelení azylu v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle a o neposkytnutí doplnkovej ochrany v zmysle ustanovení § 13c ods. 2 písm. e) a § 20 ods. 4 zákona o azyle (ďalej len „rozhodnutie“), pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.08.2016. 46. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 05.05.2016 súd zistil, že žalobca na územie Slovenskej republiky pricestoval v roku 2005 zo Sýrie. Z mesta Aleppo cestoval až na územie SR v uzavretom priestore nákladného auta. Domovskú krajinu opustil z politických dôvodov. O udelenie azylu na území SR žiadal, lebo sa bál o svoj život, nakoľko bezpečnostná situácia v jeho domovskej krajine je nestabilná. V prípade návratu do domovskej krajiny by musel nastúpiť do vojenskej služby a musel by zabíjať nevinných ľudí, opačnom prípade by mi hrozilo trest smrti. Členom politickej strany nie je, avšak bol členom skupiny, ktorá bojuje proti vláde. Za tieto protivládne protesty bol viackrát trestaný. 47. Z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu z 13.6.2005 z prvého azylového konania číslo MU-1078/PO- Ž/2005 súd zistil, že žalobca žiadal o azyl pod menom G. U., štátnej príslušnosti Ruskej Federácie , bez dokladov totožnosti a ako dôvod žiadosti uviedol len ekonomické dôvody. 48. Z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 13.11.2006 z druhého azylového konania číslo MU-2052-6/PO- Ž/2006 o ktorý žiadal už pod menom T. H. H. súd zistil že ako dôvod žiadosti o azyl uviedol že bol členom skupiny študentov pod názvom Hnutie proti režimu ktorá chodila demonštrovať proti vláde na uliciach. Hnutie bolo neoficiálne. V hnutí nezastával žiadnu funkciu, len zvykol maľovať transparenty. Viackrát bol zatknutí políciou, preto prišiel o zamestnanie. Žiadne iné dôvody neuviedol. Pri pohovore na otázku aké má doklady totožnosti uviedol že pas nemá , len kópiu z matričnej evidencie. V administratívnom spise sa nachádza táto kópia z 03.02.2006 bez fotografie. Dňa 21.12.2006 bol migračnému úradu doručený overený preklad kópie rodného listu žalobcu z civilnej evidencie sýrskych arabských občanov ku dňu 01.11.2006 49. Z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 26.5.2016 z posledného azylového konania ČAS: MU- PO-95/2016-Ž vyplynulo, že žalobca uviedol že pas nikdy nemal ani si ho nikdy nevybavoval a iný doklad totožnosti nemá. Dôvodom jeho žiadosti bola skutočnosť že v krajine pôvodu bol viac krát zatknutý za to, že sa zúčastňoval demonštrácií proti vláde, nakoľko bol nespokojný s politikou prezidenta Bashara Assada. Ako bývalý aktivista v „Hnutí proti režimu“ sa obáva toho, že po návrate do Sýrie by mohol byť uväznený a mučený. Obáva sa o svoj život. Okrem toho sa obáva, že nakoľko nemá odklad povinnej vojenskej služby, tak po návrate do Sýrie, by ho mohli uväzniť alebo by musel bojovať a zabíjať nevinných ľudí. Ďalej uviedol, že jeho obavy o život v prípade návratu do krajiny pôvodu aj početné správy zo súčasnej bezpečnostnej situácie poukazujú na dlhotrvajúci ozbrojený konflikt charakterizovaný vysokou mierou neselektívneho násilia. 50. Z doplňujúceho pohovoru so žiadateľom o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany zo dňa 18.07.2016 súd zistil, že žalobca doložil migračnému úradu overenú kópiu cestovného pasu ev.č. B. XXXXXXXXX s dobou platnosti do 25.10.2010, pričom overenie je zo dňa 02.06.2009. V roku 2008 požiadal matku o vybavenie pasu na základe splnomocnenia ktoré napísal na Slovensku a poslal do Sýrie. Matka pas vybavila a asi po mesiaci a pol mu ho poslala na Slovensko prostredníctvom jemu neznámej osoby. V roku 2008 mu volal jeden sýrčan že pas mu odovzdá nejaký študent. Tento študent, tiež zo Sýrie mu odovzdal len kópiu pasu, kópia bola overená notárom. Povedal, že pas nemá. Pas nedostal, lebo sprostredkovatelia sa nedohodli na cene. Nevie kde je jeho pas K dôvodom žiadosti o azyl uviedol, že sa v plnej miere pridržiava dôvodov ktoré uviedol v dotazníkoch počas predchádzajúcich konaní 51. Krajský súd na pojednávaní dňa 08.02.2017 doplnil dokazovanie vypočutím žalobcu ktorý na pojednávaní predložil súdu podľa neho originál rodného listu zo 6.9.2007 a 12.08.2009 a ich kópie, pričom uviedol že originál predložil k nahliadnutiu migračného úradu v priebehu druhého konania o azyl a kópiu im odovzdal do spisu. Súd uvedený originál odovzdal žalovanému a kópiu založil do spisu. 52. Žalobca na otázku súdu “Čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu s ohľadom na skutočnosť že bol odsúdený vojenským súdom z dôvodu nenastúpenia vojenskej služby na trest odňatia slobody na 1 mesiac uviedol, že keby teraz nastúpil, musel by zabíjať aj civilných ľudí a keby neuposlúchol rozkaz bol by na mieste zastrelený. Preto má obavy o zdravie a život. Žalobca ďalej uviedol, že mal odklad na 2 roky počas obdobia keď bol na vysokej škole ktorú nedokončil. 53. Na otázku súdu či má k dispozícii originál Výpisu z registra trestov uviedol že ho má doma na P. ulici. Y. právna zástupkyňa uviedla, že originál videl pri spisovaní žaloby. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že mali k dispozícii len kópiu ktorú dostali až so žalobou. Žalobca na otázku súdu prečo nepredložil výpis z registra trestov Migračnému úradu uviedol, že sa ho na to nikto nepýtal. Právna zástupkyňa žalované však poukázala na skutočnosť, že žalobca bol zo strany migračného úradu vždy dotazovaný či má odsudzujúci rozsudok, povolávací rozkaz avšak tak ako to vyplýva z administratívnych spisov žalobca takýto doklad nedoložil. Žalobca na otázku súdu uviedol, že výpis získal od matky až v októbri alebo novembri 2016 poštou. Mohlo to byť aj v lete pričom preklad bol zabezpečený pred podaním žaloby 07.09.2016. VII. Zhrnutie 54. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 55. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). 56. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 57. Podľa ust. § 2, písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 58. Podľa § 13 ods. 1/ ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. 59. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. 60. Podľa § 13c ods. d/ zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť (písm. e/). 61. Podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle, Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím lehoty, na ktorú bola poskytnutá, a najneskôr v posledný deň tejto lehoty; doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu. 62. Podľa článku 17 ods. 1 písm. d) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie), Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva sú vylúčení z oprávnenia na doplnkovú ochranu, ak existujú vážne dôvody domnievať sa: d) že predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť členského štátu, v ktorom sú prítomní. 63. Podľa § 355 ods. 2 Trestného zákona, Kto v úmysle získať pre seba alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu alebo inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, a) organizuje nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní, alebo v ňom pomáha, alebo b) na účel podľa písmena a) vyrobí, zaobstará, poskytne alebo drží falošný cestovný doklad alebo falošný doklad totožnosti, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. 64. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok navrhovateľa súd právne uzatvára : 65. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci: Ako to je zjavné z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa riadne vysporiadal so skutkovými okolnosťami, prednesenými žalobcom v rámci žiadosti o azyl. Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa (vstupný pohovor zo dňa 26.05.2016 a doplňujúci pohovor zo dňa 18.07.2016) oboznámením sa s rozhodnutím a obsahom správ o krajine pôvodu (informácie z materiálu „Sýria'4 z 19.01.2015 vedenom v internej databáze migračného úradu pod č.p.: MU-ODZS-2015/000035-029 ako informácie z 26.02.2016 pod Číslom MU-ODZS- 2016/0000197-002). z ktorých vyhodnotil súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch žalovaný pri svojom rozhodovaní, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyl resp. dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany, vychádzal. Žalovaný sa vyčerpávajúco vyjadril ku všetkým dôvodom žalobcovej žiadosti o udelenie azylu a poskytol jasné vysvetlenie skutočností, pre ktoré nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, žalovaný skúmal, či žalobca spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle. Žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil závažnosť bezpečnostnej situácie v Sýrii. resp. v meste Aleppo, túto správne vyhodnotil ako existenciu vážneho bezprávia v prípade eventuálneho návratu žalobcu do krajiny jeho pôvodu. Zároveň však vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp.zn.5T/99/2010 vzhľadom k čomu uplatnil vylučovaciu klauzulu a žalobcovi neposkytol doplnkovú ochranu. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil z dôvodmi žalovaného uvedenými v rozhodnutí. 66. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci: Podľa názoru súdu žalovaný správne rozhodol, ak navrhovateľom opísané dôvody jeho odchodu zo Sýrie nekvalifikoval ako splnenie podmienok pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Ako to sám žalobca uviedol, k jeho zadržaniam, následným výsluchom a prepusteniam došlo iba pri konkrétnych aktivitách skupiny „Hnutie proti režimu“. I keď takýto postup polície v kontexte pohľadu uplatňovania demokratických slobôd nie je (vo všeobecnosti) možné pokladať za demokratický, nemožno ho kvalifikovať ako prenasledovanie v zmysle zákona o azyle, nakoľko mali priamy súvis s konkrétnymi aktivitami navrhovateľa. 67. Primárnym dôvodom neudelenia azylu žalobcovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné súhlasiť. Žalobca požiadal o udelenie azylu z dôvodu, že bol viackrát zatknutý za to, že sa zúčastňoval demonštrácií proti vláde, nakoľko bol nespokojný s politikou Bashara Assada a ako bývalý aktivista v “Hnutí proti režimu“sa obával toho, že po návrate do Sýrie by mohol byť uväznený a mučený. Okrem toho sa obával, nakoľko nemal odklad povinnej vojenskej služby, že by bol uväznený a musel by bojovať a zabíjať nevinných ľudí. V prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 (ďalej len „Ženevský dohovor“). Zároveň neboli preukázané opodstatnené obavy z dôvodov uplatňovania politických práv a slobôd, ktoré vyplývajú zo zákona o azyle a z Ústavy SR. Žalobca v krajine pôvodu nevyvíjal žiadnu činnosť, pre ktorú by mu v nej v súčasnosti hrozila prípadná perzekúcia zo strany polície, armády či iných zložiek štátu. Vo vzťahu k nemu nedošlo absolútne k žiadnemu konaniu zo strany štátnych orgánov, ktoré by bolo možné zaradiť pod pojem prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle, kde sa hovorí, že prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v: c) použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, d) zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, e) odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, f) neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, g) trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona o azyle, h) konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Žalovaný do konfliktu súčasného režimu s rebelmi nijakým spôsobom nezasiahol, jeho účasť na nejakých demonštráciách v Aleppe v rokoch 2001 a 2002 je nevierohodná. 68. Druhým dôvodom jeho žiadosti o udelenie azylu je, že v Sýrii v súčasnosti prebieha občianska vojna a vládne tam zlá bezpečnostná situácia. Dôvodom na udelenie azylu však nemôže byť zlá všeobecná bezpečnostná situácia v krajine. K tomuto treba uviesť, že v prípade samotnej zlej bezpečnostnej situácie v krajine ide o iný dôvod ako sú dôvody na udelenie azylu presne definované v zákone o azyle a v Ženevskom dohovore. Navyše žalobca nepreukázal to, že by mu v krajine hrozilo samotné prenasledovanie, teda absentuje samotná opodstatnená obava z prenasledovania, ktorá je pri udelení azylu nevyhnutným aspektom. Vojnový stav síce v určitých častiach Sýrie, osobitne v Aleppe reálne pretrváva, ale tento nie je namierený konkrétne proti osobe žalobcu a jeho obeťou sa môže stať ktorákoľvek osoba v meste. Nejde teda o prenasledovanie jeho osoby z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ale ide čisto o všeobecný dôvod obavy o svoj život z dôvodu pretrvávajúceho vojnového stavu, ktorý nie je azylovo relevantným dôvodom. Žalobca nebol v Sýrii nikdy obeťou prenasledovania zo strany oficiálnych štátnych orgánov či zo strany neštátnych aktérov a ani nie je dôvod domnievať sa, že by mal mať opodstatnené obavy z takéhoto prenasledovania. Samotná obava zo zlej bezpečnostnej situácie môže byť posúdená výlučne pri doplnkovej ochrane, kde je možné posúdiť aj kolektívne prvky ohrozenia osôb a žiadosť nemusí byť postavená výlučne na individuálnom princípe. Posúdenie žiadosti o azyl sa vykonáva výlučne na individuálnom princípe a zahŕňa zohľadnenie všetkých príslušných skutočností jednotlivého postavenia a osobných okolnosti žiadateľa, ako aj posúdenie samotnej reálnej situácie v krajine pôvodu. V prípade žalobcu však už po individuálnom posúdení dôvodov jeho žiadosti je zrejmé, že individuálne prvky ohrozenia jeho osoby absentujú. 69. Tretím dôvodom žiadosti o azyl v prípade žalobcu je, že menovaný sa obáva povinnej vojenskej služby a problémov, s ktorými by sa z toho dôvodu mohol stretnúť. V zmysle definície pojmu prenasledovanie, by menovaný v Sýrii mohol mať opodstatnené obavy z trestného stíhania alebo trestu za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona o azyle. Ide o trestné činy proti mieru, vojnové trestné činy, trestné činy proti ľudskosti. Tento dôvod žiadosti o udelenia azylu žalobca uviedol po prvýkrát až v tomto poradí piatom konaní. žalovaný preto správne dospel k presvedčeniu, že takéto dodatočné tvrdenia a dôkazy (kópia výpisu z registra trestov vydaného dňa 05.03.2007) žalobcu sú iba účelový 70. K žalobnému bodu v ktorom žalobca namieta uplatnenie vylučovacej klauzuly podľa § 13c ods. 2 písm. e) zákona o azyle: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, uvádzané žalobcom. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Uviedol, že žalobca sa dopustil pokračovacieho zločinu prevádzačstva, za čo bol právoplatne odsúdený. Za spáchanie takého zločinu možno vyhodnotiť žalobcu ako nebezpečného pre spoločnosť. V prípade, že žalobca spĺňa podmienky pre poskytovanie doplnkovej ochrany, je vylúčený z oprávnenia na jej poskytnutie tam, kde existujú vážne dôvody domnievať sa, že predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť členského štátu, v ktorom je prítomný. Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn.5T 99/2010 zo dňa 25.08.2011 uznaný za vinného, že spáchal pokračujúci zločin prevádzačstva vo forme spolupáchateľstva podľa § 355 ods. 2 a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, pričom bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a zároveň mu bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 5 rokov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2011. Podľa § 13c ods. 2 písm. e) zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. Smernica rady 2011/95/Eú o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany v článku 17 ods. 1 písm. d) uvádza, že štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva sú vylúčení z oprávnenia na doplnkovú ochranu, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť členského štátu, v ktorom sú prítomní. Súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom o azyle, nakoľko žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. Súd mal za to, že žalobca neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie. . 71. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že súd vykladá článok 3 Dohovoru v súvislosti s otázkou vydania osôb na základe extradičného konania alebo vyhostenia osôb, nie však v súvislosti s rozhodovaním o azyle, resp. doplnkovej ochrany. Právo na azyl nie je zahrnuté medzi práva a slobody, ktoré sú obsiahnuté v texte Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani v protokoloch k nemu. Uvedené bolo potvrdené viacerými odporúčaniami zhromaždenia Rady Európy o práve azylu (odporúčanie 293 (1961), Prijaté texty, 30. riadne zasadnutie, 21.- 8.9.1961 a odporúčanie 434 (1965), Ročenka Dohovoru, 1965, zv. 8, s. 56-57 (1965 a následné rezolúcie a deklarácie Výboru ministrov (rezolúcia 67/14/, Ročenka Dohovoru, 1967, zv. 10, s. 104-105, Deklarácia týkajúca sa územného azylu, prijatá 18.11.1977, Zozbierané texty, 1987, s. 202). 72. Súd poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci H. proti Rakúsku (zo dňa 17.12.1996) čl. 3 Dohovoru absolútne zakazuje mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest bez ohľadu na správanie obete a na rozdiel od väčšiny hmotných ustanovení Dohovoru a Protokolu č. 1 a 4, čl. 3 nepripúšťa žiadne výnimky ani odstúpenie podľa čl. 15, dokonca ani v prípade verejného ohrozenia štátnej existencie, uvedený princíp podľa rozsudku však platí v prípadoch vyhostenia, ktorých sa dotýka čl. 3 a nie v prípade rozhodovania o udelenie azylu, resp. doplnkovej ochrany. 73. Z rozhodnutí ESĽP vyplýva, že zmluvné štáty Dohovoru majú záväzok nevydať/ nevyhostiť danú osobu do krajiny, kde môže byť daná osoba vystavená riziku takého zaobchádzania, ktoré je v rozpore s článkom 3 Dohovoru. 74. V danom prípade však predmetom súdneho preskúmavania nebolo rozhodnutie o vyhostení žalobcu, ale rozhodnutie žalovaného o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, na žiadosť žalobcu. Obe formy poskytnutia ochrany prichádzajú do úvahy len za splnenia podmienok ustanovených zákonom o azyle, pričom ani z rozhodovacej činnosti ESĽP (k výkladu čl. 3 Dohovoru) nevyplýva bez ďalšieho povinnosť zmluvného štátu (Dohovoru) udeliť azyl, resp. doplnkovú takému žiadateľovi o azyl, u ktorého existujú dôvody vedúce k presvedčeniu, že žiadateľ o azyl je osobou, ktorá je vystavená v krajine pôvodu reálnemu riziku mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. 75. Súd k námietke žalobcu, že žalovaný mal vyhodnotiť hrozbu mučenia alebo neľudského zaobchádzania, za prenasledovanie, a to v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle uvádza, že zákon o azyle za prenasledovanie považuje závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v a) použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, b) zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, c) odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, d) neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, e) trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, f) konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 76. Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že za prenasledovanie zákon o azyle (expressis verbis) považuje mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie je uvedené pod bodom 2/ definície vážneho bezprávia v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle. 77. Ustanovenie § 2 písm. f/ zákona, ktoré definuje vážne bezprávie je významné z hľadiska posúdenia dôvodov pre poskytnutie doplnkovej ochrany a nie pre udelenie azylu, ako nesprávne argumentoval navrhovateľ. 78. Ustanovenie § 2 písm. d/ zákona o azyle, ktoré definuje konkrétne situácie, ktoré je možné považovať za prenasledovanie, nie je možné aplikovať na prípad žiadateľa o azyl bez predchádzajúceho splnenia základnej podmienky ako predpokladu udelenia azylu, a tou je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine (§ 8 zákona o azyle). 79. Podľa názoru súdu žalovaný dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť obáv z prenasledovania z dôvodov taxatívne vymedzených v zákona o azyle. 80. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. 81. V predmetnej veci žalovaný aj s poukazom na správy o krajine pôvodu pripustil, že v prípade žalobcu, ktorý je v krajine jeho pôvodu odsúdený za nenastúpenie vojenskej služby je možnosť, že v prípade jeho návratu do Sýrie ako i všeobecné bezpečnostné dôvody by mohol byť vystavený reálnej hrozbe neľudského zaobchádzania. Na strane druhej vzhľadom na okolnosti daného prípadu uplatnil tzv. vylučovaciu klauzulu. 82. Vylučovacie klauzuly sú taxatívne vymedzené v čl. 12 (vo vzťahu k azylu) a v čl. 17 kvalifikačnej smernice (vo vzťahu k doplnkovej ochrane), ako aj v citovanom ustanovení § 13c/ ods. 2 písm. d/ a e/ zákona o azyle, ktoré žalovaný na prípad žalobcu aplikoval. 83. Teda aj v prípade, že žiadateľ o azyl spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany, je vylúčený z oprávnenia na doplnkovú ochranu tam, kde existujú vážne dôvody domnievať sa, že predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť členského štátu, v ktorom je prítomný. 84. Súd má za to, že stav vo veci bol spoľahlivo zistený, žalovaný si zabezpečil potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, k dokazovaniu použil všetky prostriedky, ktorými je možné zistiť a objasniť skutočný stav veci. Rozhodnutie žalovaného vychádza zo zistených podkladov a je dostatočne odôvodnené. 85. Skutková podstata má náležitú oporu v administratívnom spise žalobcu, pri zisťovaní nebol porušený zákon v ustanoveniach o konaní pred správnym orgánom takým spôsobom, že by to mohlo ovplyvniť jeho zákonnosť. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).