KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava5. 6. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/190/2016 z 5. 6. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. júna 2017, sp. zn. 5S/190/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016201768.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/190/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201768
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201768.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Eva Fulcová, v právnej veci žalobcu: Q. V., bytom H. XX, XXX
XX A., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, 810
05 Bratislava 15, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn.: 11968/2016-KaBA, ČRZ:
57202/2016 zo dňa 02.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1/ Rozhodnutím žalovaného zo dňa 02.09.2016 sp. zn.: 11968/2016-KaBA nebol žalobcovi priznaný
nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci náhrady škody, t.č. vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/310/2009 voči Ministerstvu obrany Slovenskej republiky.

2/ Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 22.08.2016 bola žalovanému doručená žalobcova
žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
19C/310/2009 spolu s prílohami. V napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na znenie ustanovení §
3 ods. 1 písm. a/, b/ c/, d/, e/, § 6 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2, § 6a ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i/, ods. 2
zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej iba
zákon č. 327/2005 Z.z.).

3/ V prípade žiadateľa na účely zistenia jeho príjmu nebolo potrebné podľa citovaných zákonných
ustanovení vziať do úvahy príjem ďalšej spoločne posudzovanej osoby. Na preukázanie príjmovej
a majetkovej situácie žiadateľa boli predložené doklady, z ktorých za posudzované obdobie mesiac
február 2016 až august 2016, ako mesiac podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, bol príjmom
žiadateľa starobný dôchodok poskytovaný sociálnou poisťovňou. Na základe týchto dokladov žalovaný
vyhodnotilo, že príjem žiadateľa bol v posudzovanom období vo výške 355,10 eur mesačne a presahoval
1,6 násobok životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z.z., t.j. sumu 316,94 eur (platnú
od 01.07.2013), ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú osobu o
sumu 38,16 eur mesačne. Na základe predložených dokladov o príjmoch žiadateľa bolo preukázané, že



žiadateľ nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze. S poukazom na ustanovenie
§ 6 ods. 1 písm. b) a § 8 zákona č. 327/2005 Z.z.

4/ Žalovaný uvádza, že podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. skúmal právnu stránku veci
so zreteľom na možnosť poskytnutia právnej pomoci, ak je to primerané okolnosťami žiadosti. Pod
primeranými okolnosťami vzhľadom na všeobecnú formuláciu zákonného ustanovenia môže žalovaný
podľa dostupnej judikatúry rozumieť to, že ide o taký právny stav, ktorý by mal byť posudzovaný s
osobitným zreteľom a hodný osobitnej ochrany zákonom. Interné usmernenie žalovaného 2015/2 podľa
čl. II ods. 5 konkretizuje, aké sú primerané okolnosti, ktoré sú podmienkou poskytnutia právnej pomoci
podľa § 6 b ods. 2 zákona. Za tieto sa považujú také okolnosti alebo skutkový stav a sociálna situácia
oprávnenej osoby, ktorá nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci alebo neposkytnutie
právnej pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote,
zdraví alebo právach oprávnenej osoby alebo osôb odkázaných výživou alebo starostlivosťou na
oprávnenú osobu. Rovnaké podmienky musí oprávnená osoba spĺňať aj v prípade prehodnocovania
jej nároku na poskytovanie právnej pomoci. Ide napr. o ochranu vlastníckeho práva oprávnenej osoby
týkajúceho sa bývania, ochranu povinného pri výkone dražby, ochranu spotrebiteľa v súvislosti so
spotrebiteľskými zmluvami, o úpravu práv a povinností a záujem maloletého v rodinnoprávnych veciach
a pod.

5/ Žiadateľ sa na žalovaného obrátil s prípadom, ktorý sa týka náhrady škody, má za to, že tento prípad
nepatrí medzi vyššie demonštratívne vymenované prípady hodné osobitného zreteľa a nepriznanie
nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi nespôsobí vážne následky alebo vážnu ujmu na
jeho živote, zdraví alebo na právach žiadateľa alebo osôb odkázaných výživou alebo starostlivosťou
na žiadateľa. Nakoľko žalovaný nepristúpil k priznaniu právnej pomoci v zmysle § 6 b ods. 2 zákona
č. 327/2005 Z.z., neprihliadol tak ani na výdavky žiadateľa a exekučné zrážky, ktoré sú vykonávané
sociálnou poisťovňou z dôchodku žiadateľa. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie
nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie
právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre
priznaný nárok na právnu pomoc sa žalovaný s ohľadom na vyššie uvedené, splnením ďalších
podmienok nezaoberal. Vzhľadom na to, že žalovaný mal na základe údajov uvedených v žiadosti o
poskytnutí právnej pomoci a priložených listinných dôkazov preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienky
na poskytnutie právnej pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení preto rozhodol tak, že nárok
na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi neposkytol.

II.

6/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.09.2016 domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného, pretože žiadal o poskytnutie právnej pomoci pridelením skúseného právneho zástupcu -
advokáta, pre zastupovanie v právnej veci sp. zn. 19C/310/2009, z dôvodu zdravotného stavu a dôvodov,
ktoré sú podstatou navrhovaného odškodnenia za ublíženie na zdraví v súdnom spore. Súdne konanie
prebieha na Okresnom súde Bratislava I. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa predovšetkým zaoberal
finančnými záležitosťami a výškou jeho mesačného príjmu. Sociálnou poisťovňou bol žalobcovi priznaný
starobný dôchodok dňom 27.12.2014 vo výške 353,20 eur mesačne, od roku 2016 355,10 eur mesačne.
Exekútorské úrady strhávajú žalobcovi mesačne 52,33 eur a preto sociálna poisťovňa mu vypláca
starobný dôchodok iba vo výške 302,77 eur. V súčasnej dobe žalobcovi sociálna poisťovňa vypláca iba
sumu 250,44 eur mesačne, pretože mu exekútorské úrady strhajú 104,66 eur mesačne.

7/ Žalobca uvádza, že sa jedná o prebiehajúce súdne konanie, nie o zahájenie nového súdneho sporu.
Žalovaný sa s plnením ďalších podmienok nezaoberal.

8/ Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 06.03.2017 opísal súdu jeho situáciu s dovtedy ustanovenými
právnymi zástupcami, ktorých činnosť hodnotil negatívne.

III.



9/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručené súdu dňa 07.12.2016 uviedol, že pre priznanie nároku na
poskytnutie právnej pomoci je nutné splnenie troch kumulatívnych zákonných podmienok, pričom pri
nesplnení ktorejkoľvek z nich navrhovateľ nemá nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č.
327/2005 Z.z. Žalovaný poukazuje na znenie ustanovenia § 6 ods. 1, ods. 2, § 6a ods. 1, § 4 písm. i)
a § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. Príjmom žalobcu bol v posudzovanom období starobný dôchodok
vyplácaný sociálnou poisťovňou vo výške 355,10 eur mesačne. Čistý príjem žalobcu presahoval 1,6
násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z.z o životnom minime, t.j. sumu
316,94 eur platnú od 01.07.2013, ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu
plnoletú fyzickú osobu - v mesiaci podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (august 2016), ako
aj v šiestich mesiacoch pred podaním žiadosti (február 2016 - júl 2016) o sumu 38,16 eur mesačne.
Na základe predložených dokladov o príjme žalobcu bolo preukázané, že žalobca nespĺňa zákonom
stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze. Žalovaný nezohľadňoval výdavky žalobcu, ani exekučné
zrážky vykonávané z dôchodku žalobcu, nakoľko mu to neustanovuje zákon.

10/ Žalovaný má za to, že prípad, s ktorým sa žalovaný obrátil na žalovaného sa týka náhrady
škody vo výške 4 000 000,- eur voči žalovanému Ministerstvo obrany SR, ktorý v prípade neúspechu
v spore, v žiadnom prípade nespôsobí vážne následky, alebo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo
na právach žalobcu. Predmetná právna úprava dáva žalovanému možnosť takúto právnu pomoc
poskytnúť, nie povinnosť. Žalovaný vo vzájomnej súvislosti posúdil rozsah prekročenia podmienky
materiálnej núdze, ako aj povahu veci, pre ktorú žalobca žiadal poskytnúť právnu pomoc, pričom dospel
k záveru uvedenému v napadnutom rozhodnutí, ktoré jasne a dostatočne odôvodnil. Z dôvodu nutnosti
kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej
pomoci sa žalovaný s ohľadom na vyššie uvedené, splnením ďalších podmienok nezaoberá. Nesplnenie
hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok
negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd
žalobu žalobcu zamietol.

IV.

11/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal
napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

12/ Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

13/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

14/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3
ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.

15/ Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca dňa 22.08.2016 podal
žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, z ktorej vyplýva, že žiadateľ žiada o pridelenie skúseného
právneho zástupcu - advokáta s oprávnením zastupovania na medzinárodnom súde pre ľudské práva a



previerkou na úrovni - 0 - „Tajné“, pre zastupovanie v právnej veci sp. zn. 19C/310/2009 v prebiehajúcom
konaní na Okresom súde Bratislava I. V januári 2015 bol úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
vyzvaný na podanie žiadosti o starobný dôchodok, ktorý mu sociálna poisťovňa priznala po dosiahnutí
vekovej hranice s platnosťou od 27.12.2014. Žalobca priložil ako súčasť žiadosti: potvrdenie o výplate
dôchodkových dávok z 04.08.2016, oznámenie o vykonávaní zrážok z dôchodku po prepočte zrážok zo
dňa 29.03.2016, žiadosť žalobcu zo dňa 04.07.2016 adresovanú na Okresný súd Bratislava I., žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 22.08.2016.

16/ Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a posudzovať či orgán verejnej
správy príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil
vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahoval zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi.

17/ Účelom zákonodarcu právnou úpravou v zákone č. 327/2005 Z.z. bolo vytvoriť systém poskytovania
právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám,
ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenia a
ochranu svojich práv ...(§ 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

18/ Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav,
keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem
fyzickej osoby nepresahuje 1,6 - násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si pri využívanie
právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom.

19/ Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej
pomoci (ďalej len „žiadateľ“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na
účely určenia sumy životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi
sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

20/ Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak
a/ jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom,
b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu,
c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, o ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

21/ Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4- násobok sumy
životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej
sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, má právo na poskytnutie
právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20
% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/
a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

22/ Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z., príjem na účely tohto zákona sa vzťahuje za kalendárny
mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za
posledných 6 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

23/ Príjem žalobcu bol v posudzovanom období február 2016 až august 2016 vo výške 355,10
eur mesačne. 1,6 násobok životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z.z. bola suma
316,94 eur, ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu.
Žalobcov starobný dôchodok v rozhodnom čase presahuje životné minimum ustanovené zákonom č.
601/2003 Z.z. o sumu 38,16 eur mesačne.

24/ Keďže zákon č. 327/2005 Z.z. vyžaduje na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci
kumulatívne splnenie všetkých podmienok ustanovených v tomto zákone, treba prisvedčiť názor



žalovaného, že nesplnenie čo i len jednej z týchto podmienok spôsobuje nepriznanie nároku na
poskytnutie právnej pomoci. Na základe vyššie uvedeného stavu taktiež listinných dôkazov je zrejmé,
že navrhovateľ nespĺňa podmienky materiálnej núdze, nakoľko príjem žiadateľa bol v posudzovanom
období február 2016 a za august 2016 a to vo výške 355,10 eur mesačne a presahoval 1,6 násobok
životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, t.j. sumu 319,94 €
(platnou od 01.07.2013), ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú
osobu o sumu 38,16 eur mesačne.

25/ Súd uvádza, že nielen z výkladu § 7 zákona č. 327/2005 Z.z., ale i zo zmyslu a účelu zákona o právnej
pomoci vyplýva, že sa príjem podľa citovaného zákona sa považujú príjmy fyzických osôb po odpočítaní
poistného na verejné zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie,
poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ako i preddavku na daň
alebo dane z príjmov fyzických osôb a ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie
a na udržanie príjmov fyzických osôb. Za stavu, že pre účely posudzovania výšky príjmu žiadateľa o
poskytnutie právnej pomoci bola rozhodujúca výška jeho príjmu zo starobného dôchodku, a nie jeho
výdavky. Vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaným ako orgánom verejnej správy, ktorým z dôvodu
nesplnenia zákonných podmienok nebol priznaný nárok na právnu pomoc v zmysle zákona č. 327/2005
Z.z. právo žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv pre Okresným súdom Bratislava I ostalo zachované.

26/ Súd dospel k záveru po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, že žaloba nie je dôvodná
a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

27/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko v konaní nemal úspech.

28/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP)
uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté
rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)