Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/208/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201780 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201780.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcov: 1.) RNDr. C. O., bytom R. XXXXX/X, R., 2.) Súkromná stredná odborná škola - Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, IČO: 37 845 641, obidvaja zastúpení: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2016-19000/30837:1-Sekr. zo dňa 22. 07. 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcom v 1. a 2. rade súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1. Rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky - sekcie regionálneho školstva č. 2016-8820/24391:7-100B zo dňa 02.06.2016 bola k 31.08. 2016 zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky vyradená Súkromná stredná odborná škola, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda a jej školské zariadenia, ktoré sú jej súčasťou: Súkromné stredisko praktického vyučovania, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, Súkromnú školskú jedáleň, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, Súkromný školský internát, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda. Prvostupňový správny orgán začal správne konanie v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v spojení s § 17 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 596/2003 Z. z.) na základe Správy o výsledku následnej finančnej kontroly ministerstva školstva č. 2014-2853/7159:1-530B v znení dodatku č. 1 zo dňa 16.02.2015, ktorá bola vypracovaná na základe kontrolných zistení následnej finančnej kontroly vykonanej v čase od 18.02.2014 do 30.11.2014 na základe poverenia ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2014-2853/7159:1-530B zo dňa 12.04.2014 v právnom subjekte Súkromná stredná odborná škola - Magán Szakközépiskola, so sídlom Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, IČO: 37 845 641, ktorého zriaďovateľkou je fyzická osoba RNDr. C. O., odborom kontroly ministerstva školstva vykonanej na základe podnetu č. PPZ-695/NKA-FP-ZA-2013 zo dňa 14.10.2013 na dodržanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri použití a zúčtovaní prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva v predmetnej škole za rok 2013, ktorá bola vykonaná v zmysle § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. v spojení s § 6 ods. 4 a § 12 ods. 2 v tom čase účinného zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 502/2001 Z. z.). Predmetné kontrolné zistenia spočívali v porušení všeobecne záväzných právnych predpisov a v porušení finančnej disciplíny na úkor verejných prostriedkov. Okrem kontrolných zistení v bode 1 až 20, ktoré sú obsahom časti D správy o výsledku následnej finančnej kontroly č. 2014-2853/7159:1-530B prvostupňový správny orgán zistil, že žalobca 2 rade v priebehu roku 2013 v 29 prípadoch porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. a), b), c), j), k) a l) zák. č. 523/2004 Z. z. v celkovej výške 1 501 874,20 eura (časť E dodatku č. 1) správy o výsledku následnej finančnej kontroly. Okrem toho došlo zo strany žalobcu v 2. rade k porušeniu aj ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov. 2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podali žalobcovia rozklad, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. 2016-19000/30837:1-Sekr. zo dňa 22. 07. 2016 podľa ust. § 61 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 14 ods. 6 písm. b), § 17 ods. 4 a § 38 ods. 4 zák. č. 596/2003 Z. z. zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vyradil Súkromnú strednú odbornú školu, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, Súkromné stredisko praktického vyučovania, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, Súkromnú školskú jedáleň, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, Súkromný školský internát, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky k 31.08.2017. 3. Žalobcovia namietali, že kontrolné zistenia následnej finančnej kontroly vykonanej podľa § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. a podľa poverenia ministra školstva na vykonanie následnej finančnej kontroly č. 2014-2853/7159:1530B, nemôžu byť podkladom pre konanie o vyradenie školy zo siete. Podľa ich názoru fyzická osoba, ktorej sa prideľujú finančné prostriedky podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (ďalej len zák. č. 597/2003 Z. z.) nie je uvedená medzi subjektmi v § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. a preto nemožno v danom prípade toto ustanovenie aplikovať. Taktiež mali za to, že prvostupňové rozhodnutie zasahuje do práva na zriadenie a vedenie súkromných škôl, pričom vyradenie školy zo siete z dôvodu porušenia finančnej disciplíny nepovažujú za vhodný nástroj na presadenie verejného záujmu, ktorým je presadenie finančnej disciplíny súkromnej školy. Namietali, že ministerstvo školstva nebolo oprávnené od roku 2013 vykonávať následnú finančnú kontrolu verejných prostriedkov poskytnutých z kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, práve naopak z ustanovenia § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. vyplynulo, že ministerstvo školstva vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov resp. na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva a kapitoly ministerstva vnútra. Ďalej namietali, že po zrušení školy alebo školského zariadenia nie je riešený spôsob zabezpečenia výchovy a vzdelávania alebo stravovania detí a žiakov. Taktiež mali za to, že pri vyraďovaní školy zo siete by mal správny orgán vziať do úvahy aj právo žiakov dokončiť školu. Okrem toho žalobcovia namietali, že správny orgán nepribral do konania ako ďalších účastníkov konania žiakov školy. 4. Žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie odôvodnil s poukazom na 11 ods. 1, § 14 ods. 3, 4, 6 písm. b), j), § 17 ods. 4, 38 ods. 3, 4 zák. č. 596/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013, § 3 ods. 5, § 4 ods. 12, §6a ods. 1 zák. č. 597/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013 a § 59 ods. 1, 2 a § 61 ods. 2 správneho poriadku. 5. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu okrem tej časti odôvodnenia, ktorá sa týkala zistení prvostupňového správneho orgánu ohľadne porušení finančnej disciplíny žalobcom v 2. rade v 29 prípadoch podľa ust. § 31 ods. 1 písm. a), b), c), j), k) a l) zák. č. 523/2004 Z. z. v celkovej výške 1 501 874,20 eura (časť E. dodatku č. 1) správy o výsledku následnej finančnej kontroly a k porušeniu aj ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré považoval za nesprávne nakoľko v časti E. dodatku č. 1 k správe sa len menili údaje v časti E. samotnej správy, pričom kontrolné zistenia uvedené v časti D. správy neboli dodatkom č. 1 menené. Časť E. dodatku č. 1 ani samotnej správy neobsahovalo žiadne ďalšie kontrolné zistenia, ide len o finančné vyjadrenie kontrolných zistení. Uvedená nesprávnosť podľa žalovaného nič nemení na skutočnosti, že ide o kontrolné zistenia, ktoré sú podkladom pre vyradenie školy zo siete. 6. K jednotlivým námietkam žalobcov žalovaný uviedol, že ustanovenie § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. a ust. § 3 zák. č. 597/2003 Z. z. nemožno vzájomne prepájať. Štátna školská inšpekcia a ministerstvom zriadené organizácie (uvedené v § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. nie sú zriaďovateľmi škôl a školských zariadení a ani sa im nerozpočtujú a neprideľujú finančné prostriedky podľa § 3 zák. č. 597/2003 Z. z. Pridelenie finančných prostriedkov v ust. § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. má teda podľa názoru žalovaného jednoznačne iný význam než pridelenie finančných prostriedkov v ust. § 3 zák. č. 597/2003 Z. z. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 597/2003 Z. z. sa prideľujú finančné prostriedky pre zriaďovateľov škôl a školských zariadení a teda nejde o prideľovanie finančných prostriedkov priamo školám a školským zariadeniam. Preto aj zák. č. 597/2003 Z. z. v ust. § 8 ustanovuje, že ministerstvo školstva vykonáva dohľad nad dodržiavaním toho zákona, pričom ust. § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. hovorí o následnej finančnej kontrole. Navyše sankcie za porušenie zák. č. 597/2003 Z. z. sa udeľujú zriaďovateľom a nie školám, či školským zariadeniam. Uviedol, že konanie v predmetnej veci je správnym konaním podľa správneho poriadku v spojení s § 38 ods. 4 zák. č. 596/2003 Z. z., ktorý vo svojich spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach upravuje rozsah pôsobnosti tohto zákona, okrem iného aj špeciálne vo vzťahu k súkromným školám a školským zariadeniam. V ust. § 38 ods. 3 zák. č. 596/2003 Z. z. presne uvádza, ktoré ustanovenia sa nevzťahujú, resp. ktoré sa vzťahujú primerane na súkromné školy a súkromné školské zariadenia, pričom medzi ustanoveniami, ktoré sa nevzťahujú na súkromné školy a súkromné školské zariadenia, ustanovenie § 14 ods. 6 písm. j) a § 17 ods. 4 toto ustanovenie neuvádza. Žalovaný mal a contrario za to, že ust. § 14 ods. 6 písm. j) a § 17 ods. 4 sa s poukazom na ust. § 38 ods. 3 na súkromné školy a súkromné školské zriadenia vzťahuje. S poukazom na ust. § 14 ods. 4 zák. č. 596/2003 Z. z. a § 11 ods. 1 veta druhá zák. č. 596/2003 Z. z. považoval právny záver žalobcov, že kontrolné zistenia vykonané ministerstvom školstva podľa ust. § 14 ods. 6 písm. j) sa nemôžu týkať finančných prostriedkov, pridelených fyzickej osobe pre súkromnú školu za v zjavnom rozpore s právnou úpravou a taktiež, že tieto kontrolné zistenia nemôžu byť právnym základom predmetného správneho konania a rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že z hľadiska konania o vyradenie školy zo siete je rozhodujúce, že následná finančná kontrola bola vykonaná podľa ust. § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z., čo vyplýva zo správy o výsledku následnej finančnej kontroly. Uviedol, že pridelenie finančných prostriedkov zriaďovateľom súkromných škôl treba chápať v kontexte príslušných ustanovení zák. č. 596/2003 Z. z. a zák. č. 597/2003 Z. z. pretože, keď ministerstvo školstva rozpisuje prostriedky zo štátneho rozpočtu aj pre zriaďovateľov súkromných škôl (§ 14 ods. 3 zák. č. 596/2003 Z. z.), je zároveň oprávnené aj kontrolovať ich použitie následnou finančnou kontrolou podľa § 14 ods. 6 písm. j), v opačnom prípade rozpisovanie verejných finančných prostriedkov pre zriaďovateľov súkromných škôl bez možnosti následnej finančnej kontroly ich použitia by bolo v rozpore s úmyslom zákonodarcu a cieľom zákona. 7. Žalovaný ďalej uviedol, že v súlade s čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zákonodarca určil zákonné podmienky pre vyradenie školy zo siete z úradnej moci, pričom jednou z týchto podmienok je aj vyradenie školy z dôvodu porušenia finančnej disciplíny, keď zákonodarca ako legitímny cieľ tohto opatrenia ustanovuje ochranu verejných finančných prostriedkov. Namietaný rozpor ust. § 17 ods. 4 zák. č. 596/2003 s čl. 13 Ústavy SR nie je žalovaný oprávnený riešiť. 8. Žalovaný ďalej argumentoval, že opatrenia vykonané školou na odstránenie zistených nedostatkov sú vo vzťahu k vyradeniu školy zo siete irelevantné, pretože v zmysle ust. § 17 ods. 4 zák. č. 596/2003 Z. z. sa nerozhoduje až potom, keď sa zistené nedostatky neodstránia, ale vyradenie zo siete je možné bez ohľadu na správanie kontrolného subjektu. Ďalej žalovaný v súlade s princípom legality uvedenom v čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky skonštatoval, že prvostupňový správny orgán nebol zmocnený vecne v konaní a v napadnutom rozhodnutí riešiť spôsob zabezpečenia výchovy a vzdelávania alebo stravovania detí a žiakov po zrušení školy alebo školského zariadenia, pretože takéto zmocnenie z § 17 ods. 4 zák. č. 596/2003 nevyplýva. 9. Na základe uvedených skutočností zmenil žalovaný prvostupňové rozhodnutie a rozhodol o vyradení zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky k 31.08.2017 subjektov špecifikovaných vo výroku rozhodnutia. II. Žaloba 10. Žalobcovia sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.09.2016 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2016-19000/30837:1-Sekr. zo dňa 22. 07. 2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sekcie regionálneho školstva č. 2016-8820/24391:7-100B zo dňa 02.06.2016. 11. Žalobcovia sa nestotožnili s názorom žalovaného, že ust. § 14 ods. 6 písm. j) a ust. § 17 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. sa na vykonanie následnej finančnej kontroly vzťahuje, keďže § 38 ods. 3 zák. č. 596/2003 Z. z. ich aplikáciu nevylučuje. Uviedli, že z toho, že je výslovne vylúčených niekoľko ustanovení zákona z použiteľnosti na súkromné školy, nemožno prísť automaticky k záveru, že všetky ostatné ustanovenia sa na súkromné školy použijú, pretože niektoré z ostatných ustanovení, ktoré neobsahujú zmienku o súkromných školách alebo o ich zriaďovateľovi, sa rovnako na základe dôkazu z opaku ich vlastného znenia na súkromné školy nepoužijú. Ďalej uviedli, že okrem výslovného určenia ustanovení, ktoré sa na súkromné školy nevzťahujú, viacero ustanovení určuje, na ktoré subjekty sa tieto ustanovenia vzťahujú, pričom práve dôkazom z opaku sa určí, že sa nevzťahujú na subjekty, ktoré v nich nie sú uvedené. Mali za to, že tu stoja v konflikte dva dôkazy z opaku. Aplikáciu jedného vylučuje druhý. Oba sú negatívnym odvodením premís ustanovených zákonom. V takomto prípade je zrejmé, že ak ide o dôkaz z opaku hypotézy špeciálneho ustanovenia (napríklad § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z.), má tento prednostnú aplikáciu pred dôkazom z opaku hypotézy spoločného ustanovenia (§38 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z.). V prípade, kde ustanovenia zákona č. 596/2003 Z. z. sú výslovne obmedzené iba na obce, samosprávne kraje a/alebo okresné úrady v sídle kraja prípadne iba na cirkvi a náboženské spoločnosti alebo týmito subjektmi zriadené školy (teda v ustanoveniach sú zmienky o škole a školskom zariadení s odlíšením podľa zriaďovateľa), vtedy je zrejmé, že zákonodarca výslovne obmedzil použitie týchto ustanovení na tie subjekty, ktoré v nich vymenoval. Ustanovenie § 38 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. výslovne vylučuje spod aplikácie na súkromné školy iba niektoré ustanovenia, kde to považoval zákonodarca za dôležité výslovne uviesť. Skonštatovali, že rozsah pôsobnosti zákona na súkromné školy nestanovuje iba všeobecné pravidlo uvedené v § 38 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z., ale aj špeciálne vymedzenie pôsobnosti zákona na súkromné školy v jeho jednotlivých ustanoveniach. Ak je zo špeciálneho ustanovenia zrejmé, že pôsobnosť tohto ustanovenia je obmedzená iba na určitých zriaďovateľov a nimi zriadené školy, potom nie je možné rozširovať alebo zužovať pôsobnosť takéhoto ustanovenia na zriaďovateľov a školy nimi zriadené, pri ktorých v ustanovení nie sú výslovne uvedené a naopak (dôkaz z opaku) sú v ňom výslovne uvedení iní zriaďovatelia a nimi zriadené školy, aj keď to spoločné ustanovenie § 38 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. na základe dôkazu z opaku vyžaduje. Platí tu okrem logického výkladu aj systematický výklad založený na pravidle aplikačnej prednosti špeciálnych noriem pred všeobecnými normami - lex specialis derogat legi generali. Mali za to, že ustanovenie § 38 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. je jednoznačne všeobecné ustanovenie, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti ustanovení zákona č. 596/2003 Z. z. na súkromné školy a školské zariadenia a ustanovenie §-u 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. je jednoznačne osobitné ustanovenie, pokiaľ ide o vymedzenie rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia, pretože výslovne uvádza subjekty vrátane zriaďovateľov škôl, ktorí sú tiež presne vymedzení, a ktorým pridelené finančné prostriedky sú predmetom následnej finančnej kontroly zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Použitie ustanovenia § 38 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. v tom zmysle, že na súkromné školy sa použijú aj ustanovenia, ktoré svojím výslovným vymedzením rozsahu pôsobnosti sa vzťahujú iba na iné ako súkromné školy, nie je možný, pretože špeciálne ustanovenie má z hľadiska systematického prednosť pred všeobecným ustanovením. Za pozoruhodné žalobcovia považovali, že v prípade následných finančných kontrol vykonávaných žalovaným správnym orgánom na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a zo všeobecného rozpočtu Európskej únie sa vo Vyhodnotení za rok 2015 vôbec neuvádzala zmienka o existencii § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. (s. 5) ako splnomocnení na výkon následnej finančnej kontroly, keďže samotný § 6 ods. 4 písm. a) zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite účinnom do 31.12.2015 umožňoval vykonať následnú finančnú kontrolu iba v prípade, ak ide o prostriedky poskytnuté prostredníctvom rozpočtovej kapitoly, ktorú spravuje kontrolný orgán a je teda sám o sebe nepoužiteľný na poskytnutie finančných prostriedkov pridelených síce žalovaným správnym orgánom, avšak poskytnutých prostredníctvom rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Mali za zrejmé, že odbor kontroly žalovaného správneho orgánu tvrdil na str. 7 Vyhodnotenia za rok 2015, že kontrolované finančné prostriedky v rámci následnej finančnej kontroly za rok 2013 u žalobcu v 1. rade boli poskytnuté žalobcovi v 1. rade prostredníctvom „ministerstva", čo je skratka pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (s. 1 Vyhodnotenia za rok 2015), čo však nie je pravda, pretože od 01.01.2013 sa súkromným školám prideľujú finančné prostriedky tak, že sa poskytnú ich zriaďovateľovi z kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja podľa sídla zriaďovateľa v objeme určenom Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu na základe znenia § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 597/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013. Tvrdili, že navonok sa žalovaný tvári, akoby finančné prostriedky určené pre súkromné školy boli poskytované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom jeho rozpočtovej kapitoly a tak vytvára zdanie zákonnosti v zmysle § 6 ods. 4 písm. a) zákona č. 502/2001 Z. z. účinného do 31.12.2015. Podľa názoru žalobcov samotné znenie § 6 ods. 4 písm. a) zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite nebolo v období od 01.01.2013 do 31.12.2015 dostatočným základom právomoci pre žalovaný správny orgán na vykonanie následnej finančnej kontroly finančných prostriedkov poskytnutých prostredníctvom rozpočtovej kapitoly spravovanej iným ústredným orgánom, ako je on sám. 12. Žalobcovia pri výklade ust. § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. uplatnili dôkaz z opaku tak, že ak sa vzťahuje na následné finančné kontroly finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky iba a práve obciam, samosprávnym krajom, okresným úradom v sídle kraja, Štátnej školskej inšpekcii a organizáciám zriadeným Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, potom sa § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z nemôže vzťahovať na následné finančné kontroly finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky fyzickým osobám (pre nimi zriadené súkromné školy). Na tomto dôkaze z opaku (argumentum a contrario) je postavená celá logická a systematická výkladová argumentácia žalobcov v správnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 13. Z mlčania určitého ustanovenia zák. č. 596/2003 Z. z. vyvodili žalobcovia záver, že ho síce možno v plnom rozsahu použiť aj na súkromné školy, avšak len v prípade, ak súčasne neobsahuje pojmy, ktoré rozsah použitia tohto ustanovenia zužujú tak, že už nie je schopné poňať pojem „súkromná škola" prípadne „iná právnická alebo fyzická osoba" ako jej zriaďovateľ. Teda len také ustanovenia zákona č. 596/2003 Z. z. sú plne použiteľné na súkromné školy, kde to predpokladá ich znenie, t. j. ich znenie je dostatočné všeobecne vymedzené tak, aby bolo schopné poňať pojem „súkromné školy“. Samotné znenie § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. neumožňuje podľa názoru žalobcov jeho použitie na fyzické osoby, ktoré sú zriaďovateľmi súkromných škôl. 14. Z teleologického hľadiska žalobcovia uzavreli, že § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. nemôže byť obmedzený iba na verejné školy tým, že je z hľadiska jazykového, logického, systematického a historického výkladu výslovne obmedzený iba na finančné prostriedky pridelené obci, samosprávnemu kraju a okresnému úradu v sídle kraja, pretože následnú finančnú kontrolu musí mať žalovaný správny orgán možnosť vykonať aj voči finančným prostriedkom prideleným pre súkromné školy a cirkevné školy, ktorých zriaďovatelia ako príjemcovia nie sú v § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. uvedení. V takomto prípade by išlo o teleologickú extenziu do rozsahu subjektov uvedených v § 14 ods. 6 písm. j) zákona č.596/2003 Z. z., ktoré by sa tak stali subjektmi povinností na základe argumentum per analogiam, pretože by išlo o dotváranie práva, nie iba o výklad. O výklad by išlo len vtedy, ak by znenie § 14 ods. 6 písm. j) nebolo obmedzené na presne vymedzené subjekty následnej finančnej kontroly, avšak v prípade vymedzenia iba presne vymedzených subjektov nejde o výklad, pretože z mlčania zákona v § 38 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. o § 14 ods. 6 písm. j) zákona č.596/2003 Z. z., ktorý je takto presne vymedzený z hľadiska svojej pôsobnosti, nemožno usudzovať, že túto pôsobnosť možno na základe mlčania zákona rozšíriť. Podľa názoru žalobcov možno na základe mlčania zákona a z neho následne vyvodeného dôkazu z opaku založiť pôsobnosť zákona iba tam, kde tomu nebráni znenie zákona, ktoré sa má na predmetný vzťah použiť. Súčasne za použitia pravidla v oblasti verejného práva, kde ak nie je použitie verejnej moci výslovne dovolené alebo prikázané, potom je takéto konanie zakázané. Keďže má ust. § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. stanovené oprávnenie pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a sporu Slovenskej republiky ako žalovaný správny orgán vykonávať následné finančné kontroly prostriedkov pridelených tam uvedeným subjektom, je zrejmé dôkazom z opaku, že má zákaz konať, ak ide o prostriedky pridelené tam neuvedeným subjektom. Teda teleologický výklad tu má hranice v tom, čo zákonodarca výslovne obmedzil - obmedzil totiž rozsah subjektov, voči ktorým sa má vykonať následná finančná kontrola použitia finančných prostriedkov. 15. Aplikáciu ust. § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. na prostriedky pridelené pre súkromnú školu by bolo možné dosiahnuť iba na základe argumentum per analogiam t. j. dotvorením práva, t. j. vyplnením medzery v zákone, čo nie je podľa žalobcov výklad a simili, pretože toto ustanovenie nie je výslovne uvedené ako ustanovenie, ktoré sa vzťahuje na súkromné školy a nejde ani o ustanovenie, ktoré by sa v prípade jeho výslovného nevylúčenia z pôsobnosti na súkromné školy vzťahovalo na súkromné školy. Súkromné školy sú podobné verejným školám, finančné prostriedky im prideľuje žalovaný správny orgán. Keďže ale použitie analógie tu má za následok rozšírenie zákonnej právomoci orgánu verejnej moci v oblasti verejného práva a dôsledky jej použitia sú v neprospech žalobcov, platí tu absolútny zákaz analógie. Žalobcovia vychádzajúc z legislatívnych pravidiel vlády Českej republiky vyvodil záver, že sa nemožno teda per analogiam dovolávať použitia normy, ktorej vecná pôsobnosť je výslovne obmedzená na stanovený okruh prípadov - § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. je výslovne obmedzený na verejné školy a tak z mlčania § 38 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. nemožno vyvodiť dôkaz opaku jeho znenia, t. j. aby sa vzťahoval na ustanovenia v ňom nevymenované ako tie, ktoré sa na súkromné školy nevzťahujú alebo sa na ne vzťahujú iba primerane. Ak by takéto výslovné obmedzenie použitej normy nebolo, analógie z mlčania zákona by sa bolo možné dovolávať na základe dôkazu z opaku jeho znenia. 16. V ďalšom bode žaloby žalobcovia namietali, že žalovaný správny orgán subsumoval pod rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja v prvom stupni pri výkone štátnej správy kontrolu efektívnosti využívania finančných prostriedkov pridelených školám a školským zariadeniam. Podľa názoru žalobcov kontrola efektívnosti využívania finančných prostriedkov nie je rozhodovaním v prvom stupni vo veciach štátnej správy, ale výkonom kontroly, ktorá nemá dvojstupňovú štruktúru a nie je rozhodovaním v zmysle správneho poriadku. Jediným prípadom, kde okresný úrad v sídle kraja vykonával štátnu správu v prvom stupni vo veci rozhodovania, bolo rozhodovanie o rovnocennosti dokladov vydaných základnými školami a strednými školami v zahraničí v zmysle § 10 ods. 4 zákona č.596/2003 Z. z. až do 01.04.2015. Uviedli, že finančná kontrola je jednoinštančná, pretože o námietkach proti protokolu rozhoduje ten istý kontrolný orgán. V predmetnom prípade však nedošlo k využitiu § 11 ods. 1 druhá veta zákona č. 596/2003 Z. z., a aj keby došlo, nijako by to nemohlo skončiť v druhom stupni u žalovaného správneho orgánu. Znenie § 11 ods. 1 druhá veta zákona č. 596/2003 Z. z. je však ustanovenie, ktoré svojím znením umožňuje, aby sa použilo na súkromné školy, pretože skutočne sa týka finančných prostriedkov pridelených pre akékoľvek školy, a práve tým sa líši od § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. v časti, kde sa pôsobnosť žalovaného správneho orgánu zužuje na tam vymenovaných zriaďovateľov škôl, medzi ktorými zriaďovatelia súkromných škôl chýbajú, z čoho dôkazom z opaku vyplýva, že sa na súkromné školy použiť nesmie. Žalobcovia mali za to, že žalovaný správny orgán nepostupoval podľa § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z., ale postupoval bez toho, aby mal týmto ustanovením zverenú právomoc na výkon následnej finančnej kontroly vo vzťahu k finančným prostriedkom prideleným pre súkromnú školu a svoje kontrolné zistenia tak učinil mimo svoju právomoc (vecnú príslušnosť) a Správa o výsledku následnej finančnej kontroly za rok 2013 ako výsledok následnej finančnej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v správnom konaní nemožno použiť a ak sa použije, zaťaží celé správne konanie vadou nezákonnosti a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je tak nezákonné. 17. Žalobcovia vychádzajúc zo Správy o výsledku následnej finančnej kontroly ako aj poverenia od ministra školstva, vedy, výskumu a športu mali za to, že § 6 ods. 4 písm. a) zákona č. 502/2001 Z. z. sám o sebe neumožňuje žalovanému správnemu orgánu vykonať následnú finančnú kontrolu finančných prostriedkov poskytnutých z inej kapitoly štátneho rozpočtu t. j. z kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Skonštatovali, že Poverenie ministra školstva, vedy, výskumu a športu 2014-2853/7159:l-530B z 12.02.2014 na výkon následnej finančnej kontroly za rok 2013 v Súkromnej strednej odbornej škole, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda vydané v zmysle § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. s poukazom na jeho znenie nie je použiteľné pre následnú finančnú kontrolu prostriedkov poskytnutých z rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 18. V treťom bode žaloby sa žalobcovia nestotožnili s tvrdením žalovaného, že kontrolné zistenia sú len podkladom správneho konania o vyradení školy zo siete, v ktorom sa nerieši zákonnosť následnej finančnej kontroly podľa § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z., a tak išlo o kontrolné zistenia podľa § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z., lebo to vyplýva zo Správy o výsledku následnej finančnej kontroly za rok 2013, čo je údajne z hľadiska konania o vyradenie školy zo siete rozhodujúce. Keďže však kontrolné zistenia neboli vykonané podľa § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z., ale ani podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona č. 502/2001 Z. z., mali za to, že Správa o výsledku následnej finančnej kontroly za rok 2013 je nezákonným dôkazným prostriedkom, keďže žalovaný správny orgán konal mimo právomoci ustanovenej v § 14 ods. 6 písm. j) zákona č.596/2013 Z. z. a aj mimo právomoci ustanovenej v § 6 ods. 4 písm. a) zákona č. 502/2001 Z. z. Žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že žalovaný správny orgán bol povinný vyhodnotiť Správu o výsledku následnej daňovej (zrejme mal na mysli finančnej) kontroly za rok 2013 z pohľadu zákonnosti získania tohto dôkazného prostriedku. Správa o výsledku následnej finančnej kontroly za rok 2013 musí spĺňať požiadavku § 34 ods. 1 Správneho poriadku - musí byť ako dôkazný prostriedok v súlade s právnymi predpismi. 19. V ďalšom bode žaloby sa žalobcovia nestotožnili s argumentáciou žalovaného, ktorou sa snažil zachovať použiteľnosť ust. § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. založenou na tvrdení, že keď žalovaný správny orgán rozpísal finančné prostriedky pre súkromnú školu a následne ich poskytlo zriaďovateľovi súkromnej školy Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja, tak žalovaný správny orgán tvrdí, že tieto finančné prostriedky boli pridelené príslušnému okresnému úradu v sídle kraja, čo podľa žalovaného správneho orgánu spĺňa text ustanovenia § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. Z citácie ustanovení § 14 ods. 3 zák. č. 596/2003 Z. z., § 3 ods. 5, § 4 ods. 12 zák. č. 597/2003 Z. z. mali žalobcovia za zrejmé, že finančné prostriedky pre zriaďovateľa- fyzickú osobu „prideľuje" žalovaný správny orgán tejto fyzickej osobe, a nie okresnému úradu v sídle kraja. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky tieto finančné prostriedky, ktoré už sú pridelené žalovaným správnym orgánom zriaďovateľovi - fyzickej osobe, poskytuje zriaďovateľovi - fyzickej osoby prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja, čo znamená, že Ministerstvo vnútra SR poukazuje žalovaným správnym orgánom pridelené (rozpísané, rozpočtované v kapitole Ministerstva vnútra SR) finančné prostriedky zriaďovateľovi - fyzickej osobe prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja tomuto zriaďovateľovi - fyzickej osobe. Ustanovenie § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. uvádza, že finančné prostriedky sú pridelené zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva vnútra SR obciam a okresným úradom v sídle kraja. Je zrejmé, že prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly Ministerstva vnútra SR okresnému úradu v sídle kraja nie sú tie, ktoré sa poskytujú prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja z kapitoly Ministerstva vnútra SR obciam, pretože tieto sú prostriedky pridelené obciam a nie okresnému úradu v sídle kraja. 20. V bode V. žaloby sa žalobcovia síce stotožnili s názorom žalovaného, že ak žalovaný rozpisuje prostriedky zo štátneho rozpočtu aj pre zriaďovateľov súkromných škôl, je zároveň oprávnený kontrolovať následnou finančnou kontrolou ich použitie a absencia možnosti následnej finančnej kontroly by bola v rozpore s úmyslom zákonodarcu a cieľom zákona, avšak mali za to, že pokiaľ osobitný právny predpis neustanovil túto vecnú pôsobnosť dostatočne širokým rozsahom osobnej pôsobnosti, (ako sa to stalo pri § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z., ktorý umožnil vykonávať následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými z rozpočtovej kapitoly žalovaného správneho orgánu iba voči finančným prostriedkom prideleným tam uvedeným subjektom bez uvedenia fyzických osôb), došlo k blokovaniu tohto princípu zakotveného v ust. § 6 ods. 3 zák. č. 502/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2008, v ktorom sa výslovne vyžadovalo, aby „Následnú finančnú kontrolu vykonával orgán verejnej správy v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov ...“ Od 01.06.2008 do 31.12.2012 sa splnomocňovacie ustanovenie nevyžadovalo ako nutné, pretože § 6 ods. 4 písm. a) zákona č. 597/2003 Z. z. umožňoval vykonať následnú finančnú kontrolu priamo žalovanému správnemu orgánu vo vzťahu k overeniu vybranej finančnej operácie v rámci kapitoly štátneho rozpočtu, ktorú spravuje, vrátane verejných prostriedkov poskytnutých z tohto rozpočtu právnickým osobám a fyzickým osobám. Teda žalovaný správny orgán získal priame splnomocnenie na výkon následnej finančnej kontroly voči prostriedkom poskytovaným z jeho rozpočtovej kapitoly. Problém podľa názoru žalobcov nastal v tom, že aj po 01.06.2008 bolo účinné znenie § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z., ktoré ako osobitný predpis tentokrát opäť zužovalo rozsah pôsobnosti žalovaného správneho orgánu pri výkone následnej finančnej kontroly na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami iba na tie, ktoré boli pridelené z rozpočtovej kapitoly žalovaného správneho orgánu obciam, samosprávnemu kraju, krajskému školskému úradu, Štátnej školskej inšpekcii a organizáciám zriadeným žalovaným správnym orgánom. Systematicko-logickým výkladom dospeli žalobcovia k záveru, že po 01.06.2008 žalovaný správny orgán nemohol kontrolovať ním rozpísané prostriedky pre zriaďovateľov súkromných škôl, pretože jeho vlastný rezortný právny predpis zužoval rozsah jeho pôsobnosti pre následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami. 21. Poukázali na to, že ustanovenie § 6 ods. 4 písm. a) zákona č. 502/2001 Z. z. nepočítalo s novelou zákona č. 596/2003 Z. z. a zákona č. 597/2003 Z. z., ktoré zmenili spôsob poskytovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl tak, že sa poskytovali z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja. Zásada kto rozpisuje, kontroluje bola podľa § 6 ods. 4 písm. a) viazaná aj na to, že ten, kto rozpisuje, musí aj poskytovať zo svojej rozpočtovej kapitoly, aby mohol kontrolovať následnou finančnou kontrolou. 22. V bode VIII. žaloby žalobcovia vyjadrili názor, že zmyslom právnej úpravy je vyradenie verejnej školy zo siete z dôvodu porušenia finančnej disciplíny, keďže zriaďovatelia všetkých verejných škôl sú vymenovaní v § 14 ods. 6 písm. j) zákona č.596/2003 Z. z. ako subjekty, ktorým sú pridelené finančné prostriedky, ktorých hospodárenie je predmetom následnej finančnej kontroly. Teda prostriedky pridelené obciam, samosprávnym krajom a okresným úradom v sídle kraja sú prostriedky pridelené pre verejné školy. 23. Žalobcovia ďalej namietali, že hoci nie je žalovaný v zmysle ust. § 17 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. povinný vyradiť školu zo siete škôl a školských zariadení, ak má k dispozícii kontrolné zistenia podľa § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z., v prípade, že sa tak stane musí v rámci správnej úvahy zobrať do úvahy predovšetkým kritérium nevyhnutnosti prostriedku používaného pri zásahu do základného práva za účelom dosiahnutia stanoveného cieľa ochrany verejných finančných prostriedkov. Vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení je úplne najprísnejšie riešenie, existujú aj menej prísne riešenia ako uloženie pokuty. Keďže existujú miernejšie a spoločensky prospešnejšie opatrenia v podobe odvodov, pokút a penále podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, domnievajú sa, že sú oveľa účinnejšie pre ochranu verejných financií, pretože generujú prírastok v štátnom rozpočte. Napriek tomu však žalobcovia zotrvali na názore, že súkromné a cirkevné školy vyraďovať pre porušenie finančnej disciplíny nemožno, pretože na to chýba zákonný základ pre zásah do základného práva na zriaďovanie a vedenie týchto škôl ako alternatívy k verejným školám. Poukázali aj na to, že žalovaný správny orgán sa vôbec nezmienil, o ktoré základné právo ide, pričom sa ani nevysporiadal s radom medzinárodných dohovorov o ľudských právach, ktoré sa prednostne aplikujú na území Slovenskej republiky. 24. Okrem toho mali žalobcovia za to, že vyraďovanie súkromnej školy zo siete škôl a školských zariadení nemôže byť označené za vhodný nástroj na presadenie verejného záujmu, ktorým je presadenie finančnej disciplíny súkromnej školy, pretože finančné nedostatky v hospodárení školy sa nijako neprejavujú na kvalite poskytovaného vzdelávania a vyvolávajú oprávnený pocit masívneho zasahovania do demokraticky vedeného procesu výchovy vzdelávania v súkromnej škole, ktorá predstavuje alternatívu k vzdelávaniu poskytovanému na verejných školách. Vyjadrili presvedčenie, že pokiaľ prvostupňový správny orgán vyradí súkromnú školu zo siete bez toho, aby riešil náhradu za náhly zásah do realizácie práva rodičov a žiakov na výber školy v súlade s vlastným presvedčením (za predpokladu, že by bol v súlade so zákonom) a bez toho, aby takto zabezpečil výchovu a vzdelávanie žiakov, ktorí sa zo dňa na deň ocitnú bez vzdelania a iba poukáže na možnosť prestupu na inú strednú školu, potom zjavne zasiahne nerozumným spôsobom do práva detí na vzdelanie, čim dôjde k nesplneniu ďalšej požiadavky a to primeranosti zásahu vo vzťahu k sledovanému cieľu. 25. Žalobcovia v XI. bode žaloby namietali, že správny orgán pri svojom rozhodovaní neprihliadol na splnenie opatrení vykonaných žalobcom v 2. rade na odstránenie zistených nedostatkov. Podľa názoru žalobcov mal správny orgán v rámci správnej úvahy pri rozhodovaní o vyradení školy zo siete prihliadať aj na odstránenie nedostatkov kontrolovaným subjektom, pretože aj týmto spôsobom sa zabezpečuje cieľ, ktorým je ochrana verejných financií a toto kritérium môže mať aj taký vplyv, že žalovaný správny orgán môže aj upustiť od rozhodnutia o vyradení školy zo siete. Tým, že na to neprihliadol zaťažil žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie podľa názoru žalobcov aj nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov, ktoré by odôvodňovali vyradenie zo siete škôl a školských zariadení, ak súčasne došlo k splneniu opatrení, ktoré v daných okolnostiach sú poľahčujúcou okolnosťou. 26. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že pokiaľ by bola škola vyradená zo siete škôl a školských zariadení, došlo by k porušeniu práv nielen jej zriaďovateľky, samotnej školy, ale aj práva na pluralitný výber školy žiakmi a ich rodičov. Výkon ich základného práva rovnako zaručený Ústavou Slovenskej republiky, v žalobe menovanými medzinárodnými dohovormi je úplne nezávislý na kontrolných zisteniach odboru kontroly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (odhliadnuc od absencie zákonného základu pre vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení) a vyradením školy dôjde k zásahu do ich základného práva na vzdelanie a z tohto dôvodu je potrebné ich pribrať do konania ako účastníkov rovnako ako je právny základ pre pribratie školy samotnej do konania. Podľa názoru žalobcov je potrebné aj na konanie o vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení bez žiadosti („bez návrhu") aplikovať požiadavku § 17 ods. 2 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z., ktorý výslovne žiada, aby podkladom pre konanie o vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení bolo stanovenie spôsobu zabezpečenia výchovy a vzdelávania, nakoľko nie je rozdiel medzi vyraďovaním školy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. a vyraďovaním školy podľa § 17 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z., pretože vždy ide o konanie na podnet Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a teda musí v danom konaní o vyradení byť preukázaný spôsob zabezpečenia výchovy a vzdelávania po zrušení školy alebo školského zariadenia. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia navrhli, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 28. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.12. 2016 zdôraznil, že vzdelávanie je štátnym záujmom a štát prostredníctvom žalovaného správneho orgánu „udeľuje akreditáciu“ školám a školským zariadeniam (zaraďovanie do siete) a zároveň túto „akreditáciu odoberá“ (vyraďuje zo siete). 29. V rámci svojej kompetencie môže vyradiť školy a školské zariadenia zo siete na základe žiadosti zriaďovateľa, na základe žiadosti okresného úradu v sídle kraja, ak zistí závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo závažné nedostatky v oblasti materiálno-technického zabezpečenia, na základe žiadosti hlavného školského inšpektora, ak zistí závažné nedostatky v kontrolovanom subjekte, na základe žiadosti ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, ak zistí závažné nedostatky v odbornej zložke prípravy na strednej zdravotníckej škole, ex offo, ak v určenom termíne škola alebo školské zariadenie nezačne svoju činnosť a ex offo na základe kontrolných zistení podľa ust. § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. [§ 17 ods. 4 zákona]. 30. Konštatoval, že štát si uzurpoval právomoc vyraďovať zo siete nielen školy a školské zariadenia podľa vôle ich zriaďovateľov, ale aj nekvalitné školy a školské zariadenia a finančne nezodpovedné školy a školské zariadenia a to bez ohľadu na to, či ide o školy štátne, súkromné alebo cirkevné. Uviedol, že pokiaľ štát prispieva verejnými financiami na chod súkromných a cirkevných škôl a školských zariadení má právo aj vyraďovať zo siete finančne nezodpovedné súkromné školy a školské zariadenia. Podľa názoru žalovaného sa snažia žalobcovia odpútať pozornosť od kontrolných zistení zistených následnou finančnou kontrolou u žalobcu v 2. rade, ktorých dôsledkom bolo vyradenie zo siete škôl a školských zariadení. Bol názoru, že v odôvodnení rozhodnutia boli dostatočne uvedené dôvody, pre ktoré bolo možné vyradiť žalobcu v 2. rade zo siete škôl a školských zariadení. 31. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. IV. Replika žalobcov 32. Žalobcovia v replike na vyjadrenie žalovaného doručenej krajskému súdu dňa 23.12.2016 skonštatovali, že žalovaný si prisvojuje a aj obhajuje právomoc, ktorú mu zákon nezveril, pričom nerešpektuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a čl. 42 ods. 3 Ústavy SR ako aj čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa názoru žalobcov si žalovaný za zúženie rozsahu kontrolnej právomoci v oblasti následnej finančnej kontroly na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými žalovaným správnym orgánom zriaďovateľom súkromných a cirkevných škôl môže sám, pretože, žalovaný predkladal zákon č. 596/2003 Z. z. vo forme návrhu zákona na schválenie vláde SR. V zák. č. 502/2001 Z. z. došlo od 01.01.2005 k zakotveniu rozsahu pôsobnosti ústredných orgánov na následnú finančnú kontrolu, ale iba v rozsahu § 3a ods. 3, ktorý zakotvil právomoc pre orgán verejnej správy na následnú finančnú kontrolu verejných prostriedkov a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, v rámci svojho rozpočtu, ako aj právomoc vykonať následnú finančnú kontrolu prostriedkov štátnych účelových fondov, ktoré spravuje, vrátane prostriedkov poskytnutých z týchto fondov právnickým osobám a fyzickým osobám. Pokiaľ ide o následnú finančnú kontrolu verejných prostriedkov u právnických osôb a fyzických osôb podľa ust. § 3a ods. 2 išlo o právomoc zverenú správam finančnej kontroly a ministerstvu financií. Žalobcovia i naďalej zotrvali na svojom názore o nedostatku kontrolnej právomoci žalovaného. 33. Žalobcovia predložili krajskému súdu dňa 27. 06. 2017 vyjadrenie k dokumentom predloženým na pojednávaní dňa 15.06.2017 žalovaným správnym orgánom a to k rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/120/2011 zo dňa 24.05.2013 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/82/2013 zo dňa 17.09.2014, na základe ktorých korigovali žalobcovia svoj právny názor vyjadrený vo vyjadrení zo dňa 22.12.2016 o tom, že § 3a ods. 3 zák. č. 502/2001 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2005 do 31.05.2008 nebol sám o sebe dostatočným právnym základom pre vykonanie následnej finančnej kontroly žalovaným správnym orgánom u žalobkyne v 2. rade, pokiaľ ide o verejné prostriedky v rámci rozpočtu žalovaného správneho orgánu. Zároveň žalobcovia skorigovali svoje právne názory vyjadrené v žalobe, s ktorými sa síce krajský súd oboznámil, avšak na ne vzhľadom na uplynutie lehoty na podanie žaloby, v ktorej žalobcovia uvádzali právne dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia neprihliadal a preto nepovažoval za potrebné tieto korekcie právneho názoru žalobcov bližšie uviesť. V. Právna úprava 34. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a vo veci rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 35. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. 36. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 37. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 40. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 41. Podľa § 14 ods. 6 písm. b) zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ministerstvo ďalej rozhoduje o zaradení škôl a školských zariadení do siete, vyradení škôl a školských zariadení zo siete a o zmenách v sieti; pri svojom rozhodovaní o zmenách v sieti prihliada na vyjadrenie príslušného okresného úradu v sídle kraja. 42. Podľa § 17 ods. 4 zák. č. 596/2003 Z. z. ministerstvo môže rozhodnúť o vyradení školy alebo školského zariadenia zo siete aj bez návrhu, ak v určenom termíne škola alebo školské zariadenie nezačne svoju činnosť alebo na základe kontrolných zistení podľa § 14 ods. 6 písm. j). 43. Podľa § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. ministerstvo ďalej vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly ministerstva a kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a zo všeobecného rozpočtu Európskej únie obciam, samosprávnym krajom, okresným úradom v sídle kraja, Štátnej školskej inšpekcii a ministerstvom zriadeným organizáciám a na úseku hospodárenia s materiálnymi hodnotami a majetkom štátu, ktorý majú Štátna školská inšpekcia a ministerstvom zriadené organizácie v správe, a kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia. 44. Podľa § 38 ods. 3 zák. č. 596/2003 Z. z. na súkromné školy a súkromné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2, 7 písm. b) a ods. 11, § 16 ods. 1 písm. n), § 17 ods. 2 písm. f) a g); ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane. VI. Závery správneho súdu 45. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcami dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. 46. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že na základe podnetu č. PPZ-695/NKA-ZA-2013 zo dňa 14.10.2013 na dodržanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri použití a zúčtovaní prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva v predmetnej škole za rok 2013 bola vykonaná následná finančná kontrola v čase od 18.02.2014 do 30.11.2014 v právnom subjekte Súkromná stredná odborná škola - Magán Szakközépiskola, so sídlom Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, IČO: 37 845 641, ktorého zriaďovateľkou je fyzická osoba RNDr. C. v zmysle § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. v spojení s ust. § 6 ods. 4 a § 12 v tom čase účinného zákona č. 502/2001 Z. z. na základe poverenia ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2014-2853/7159:1-530B zo dňa 12.02.2014. O výsledku následnej finančnej kontroly bola spísaná Správa č. 2014-2853/7159:1-530B v znení dodatku č. 1, ktorej kontrolné zistenia boli uvedené v bode 1 až 20 spočívajúce v porušení všeobecne záväzných právnych predpisov a v porušení finančnej disciplíny na úkor verejných prostriedkov. Prvostupňový správny orgán začal v zmysle ust. § 18 ods. 1 zákona o správnom konaní v spojitosti s ust. § 17 ods. 4 zák. č. 596/2003 Z. z. správne konanie vo veci vyradenia predmetnej školy zo siete škôl a školských zariadení. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 2016-8820/4919:2-100B zo dňa 02.02.2016 vyradil zo siete k 31.08.2016 Súkromnú strednú odbornú školu, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda a jej školské zariadenia a elokované pracovisko, ktoré sú jej súčasťou: Súkromné stredisko praktického vyučovania, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, Súkromnú školskú jedáleň, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, Súkromný školský internát, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda a Elokované pracovisko Z. Kodálya 769/29 Galanta, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda. Na základe podaného rozkladu druhostupňový správny orgán podľa ust. § 59 ods. 1 a 3 a § 61 ods. 2 Správneho poriadku svojim rozhodnutím č. 2016-14845/18899:1-Sekr. zo dňa 28.04.2016 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 47. Následne prvostupňový správny orgán v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom druhostupňového správneho orgánu vydal rozhodnutie č. 2016-8820/24391:7-100B zo dňa 02.06.2016, ktorým bola k 31. 08. 2016 zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky vyradená Súkromná stredná odborná škola, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda a jej školské zariadenia, ktoré sú jej súčasťou: Súkromné stredisko praktického vyučovania, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, Súkromnú školskú jedáleň, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, Súkromný školský internát, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda. Na základe podaných rozkladov účastníkov konania žalovaný ako druhostupňový správny orgán vydal podľa ust. § 61 ods. 2 správneho poriadku v spojení s ust. § 14 ods. 6 písm. b), § 17 ods. 4 a ust. § 38 ods. 4 zák. č. 596/2003 Z. z. žalobou napadnuté rozhodnutie č. 2016-19000/30837:1-Sekr. zo dňa 22. júla 2016, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vyradil Súkromnú strednú odbornú školu, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, Súkromné stredisko praktického vyučovania, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, Súkromnú školskú jedáleň, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, Súkromný školský internát, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda, ako súčasť Súkromnej strednej odbornej školy, Magán Szakközépiskola, Trhovisko 2294/15, Dunajská Streda zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky k 31.08.2017. Podkladom vyradenia zo siete boli kontrolné zistenia spočívajúce v porušení všeobecne záväzných právnych predpisov a v porušení finančnej disciplíny na úkor verejných prostriedkov. 48. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného č. 2016-19000/30837:1-Sekr. zo dňa 22. 07. 2016 o vyradení školy a jej školských zariadení, ktoré sú jej súčasťou zo siete škôl a školských zariadení v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 2016-8820/24391:7-100B zo dňa 02.06.2016. 49. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 50. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 51. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 52. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Judikatúra ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (PL. ÚS 1/04). 53. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 54. Z citovaného čl. 152 ods. 4 ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo- hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 55. Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že jeho činnosťou nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 56. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí bol zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je úprava pôsobnosti, organizácie a úloh orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a určenie ich pôsobnosti v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení. V súvislosti v tom čase pokračujúcou reformou verejnej správy bolo potrebné preniesť ďalšie kompetencie na samosprávne orgány miest a obcí a na samosprávne kraje aj na úseku školstva. Napriek tomu si však štát ponechal nenahraditeľnú zodpovednosť za úroveň vzdelania občanov ako i kompetenciu v oblasti spravovania siete škôl a školských zariadení ako i kontroly hospodárenia s pridelenými finančnými prostriedkami poskytnutými štátom na vzdelávanie v školách a školských zariadeniach. 57. V predmetnej veci došlo k vyradeniu školy zo siete škôl a školských zariadení na základe ust. § 14 ods. 6 písm. b) v spojení s ust. § 17 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. bez návrhu na základe kontrolných zistení podľa ust. § 14 ods. 6 písm. j) citovaného zákona. Z ustanovenia § 17 ods. 4 zák. č. 596/2003 Z. z. vyplynulo, že správny orgán môže začať konanie a vydať rozhodnutie o vyradení školy alebo školského zariadenia bez návrhu, na základe kontrolných zistení podľa ust. § 14 ods. 6 písm. j) zákona. Podkladom pre začatie konania na vydanie rozhodnutia v správnom konaní podľa správneho poriadku sú teda kontrolné zistenia podľa ust. § 14 ods. 6 písm. j) zákona. 58. Správa o výsledku následnej finančnej kontroly bola vypracovaná na základe kontrolných zistení následnej finančnej kontroly, ktorá bola vykonaná v zmysle ust. § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. Z ustanovenia § 14 ods. 6 písm. j) zákona vyplývalo ministerstvu školstva okrem iného oprávnenie vykonať následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly ministerstva a kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a zo všeobecného rozpočtu Európskej únie obciam, samosprávnym krajom, okresným úradom v sídle kraja, Štátnej školskej inšpekcii a ministerstvom zriadeným organizáciám a na úseku hospodárenia s materiálnymi hodnotami a majetkom štátu, ktorý majú Štátna školská inšpekcia a ministerstvom zriadené organizácie v správe, pričom kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia. Obsahom kontrolných zistení boli viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a porušenia finančnej disciplíny na úkor verejných prostriedkov, ktoré boli špecifikované v Správe o výsledku následnej finančnej kontroly, ktorá slúžila ako podklad pre vydanie rozhodnutia žalovaného. 59. Táto následná finančná kontrola bola vykonaná podľa zák. č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe písomného poverenia na jej vykonanie vydaného ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 2014-2853/7159:1-530B zo dňa 12.02.2014. Následnou finančnou kontrolou sa podľa tohto zákona overuje aj vybraná finančná operácia alebo jej časť v rámci rozpočtu ministerstva školstva ako kontrolného orgánu alebo kapitoly štátneho rozpočtu, ktorú spravuje, vrátane verejných prostriedkov poskytnutých z tohto rozpočtu právnickým a fyzickým osobám. 60. Vzhľadom na takto vymedzený zákonný rámec mal krajský súd za to, že pokiaľ žalovaný pri svojom rozhodovaní o vyradení školy zo siete škôl postupoval podľa ust. § 14 ods. 6 písm. b), § 17 ods. 4 a ust. § 38 ods. 3 (chybou v písaní žalovaný uviedol ods. 4) zák. č. 596/2003 Z. z. postupoval v súlade so zákonom. Takýto postup žalovaného je len uskutočňovaním štátnej politiky v oblasti spravovania siete škôl a školských zariadení ako i kontroly hospodárenia s pridelenými finančnými prostriedkami poskytnutými štátom na vzdelávanie v školách a školských zariadeniach, keďže zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie škôl zriadeným tiež právnickými alebo fyzickými osobami rovnako ako pri verejných školách. V prípade zistenia nedostatkov v hospodárení s pridelenými finančnými prostriedkami na základe následnej finančnej kontroly je v kompetencii ministerstva školstva vyradiť takú školu alebo školské zariadenie zo siete škôl a školských zariadení. 61. Za najzásadnejšiu námietku žalobcov považoval krajský súd tú, ktorou namietali, že kontrolné zistenia následnej finančnej kontroly vykonanej podľa ust. § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. a podľa poverenia ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR na vykonanie následnej finančnej kontroly č. 2014-2853/7159:1-530B nemôžu byť podkladom pre konanie o vyradenie školy zo siete, nakoľko fyzická osoba, ktorej sa prideľujú finančné prostriedky podľa zákona č. 597/2003 Z. z. nie je uvedená medzi subjektmi v ust. § 14 ods. 6 písm. j) zákona a preto nemožno toto ustanovenie aplikovať, čo nemožno vyvodiť ani z výkladu ust. § 38 ods. 3 zákona. Taktiež namietali, že § 6 ods. 4 písm. a) zák. č. 502/2001 Z. z. nebol dostatočným základom právomoci pre žalovaného na výkon následnej finančnej kontroly. 62. S uvedenými tvrdeniami sa však nemožno stotožniť. Z ustanovenia § 6 ods. 4 písm. a) zák. č. 502/2001 Z. z. vyplývala žalovanému všeobecne formulovaná kompetencia na výkon následnej finančnej kontroly. Účelom vymedzeným zákonodarcom v ust. § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. bolo uloženie kompetencie ministerstvu školstva na výkon následnej finančnej kontroly nad využívaním finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu a kontroly nad správou majetku, ktorý spravujú ministerstvom zriadené orgány a organizácie. Zákonodarca v ust. § 38 citovaného zákona negatívne vymedzil rozsah pôsobnosti tohto zákona, keď určil ustanovenia, ktoré sa na súkromné školy nevzťahujú, pričom ust. § 14 ods. 6 písm. j) nevylúčil. 63. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07). 64. V súvislosti s interpretáciou právnej normy ústavný súd akceptoval len teleologický výklad právnej normy, ako interpretačný postup všeobecného súdu, ktorý je spôsobilý v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu (I. ÚS 650/2013). 65. Krajský súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR už vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo spomedzi nich osobne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojim výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pri tom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu“ (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). 66. Krajský súd sa v predmetnej veci upriamil na to, či formalistický výklad ust. § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. resp. uprednostneným iných metodologicky obhájiteľných interpretačných alternatív výkladu predmetného ustanovenia nemôže priniesť absurdné následky. V takom prípade, je potrebné takúto interpretáciu odmietnuť a zvoliť výklad v duchu zákona. V kontexte vyššie uvedenom pri rešpektovaní zmyslu a účelu citovaného právneho predpisu možno jednoznačne dospieť uprednostnením teleologického výkladu k záveru o možnosti aplikácie ust. § 14 ods. 6 písm. j) zákona i na súkromné školy. Je tomu tak preto, že záujmom štátu je prioritne kontrolovať využívanie finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu a prípadným obmedzením tejto kontrolnej právomoci, tak ako to prezentujú žalobcovia, by došlo k nekontrolovateľnému hospodáreniu súkromných škôl s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu, čo je absurdné a neprijateľné. Tento názor krajského súdu je v súlade aj so závermi ústavného súdu vyjadrenými v rozhodnutí III. ÚS 274/07, podľa ktorého orgány aplikujúce právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Preto neobstojí argumentácia žalobcov, že aj keby išlo o chybu zákonodarcu, že opomenul zriaďovateľov súkromných škôl v § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z., takúto ústavnokonformnú medzeru nemožno naprávať interpretáciou, ktorá zmení text zákona, ktorý je nevýhodný pre štátnu moc, a teda by išlo o dotváranie práva v neprospech osoby ako nositeľa základných práva a slobôd. 67. Krajský súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcov, že Správa o výsledku následnej finančnej kontroly za rok 2013 ako výsledok následnej finančnej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, keďže žalovaný správny orgán postupoval bez toho, aby mal ustanovením § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. zverenú právomoc na výkon následnej finančnej kontroly vo vzťahu k finančným prostriedkom prideleným pre súkromnú školu a svoje kontrolné zistenia tak učinil mimo svoju právomoc (vecnú príslušnosť). Tak ako už bolo vyššie uvedené, následná finančná kontrola bola vykonaná na základe všeobecne vymedzenej kompetencie v ust. § 6 ods. 4 písm. a) zák. č. 502/2001 Z. z., na ktorý osobitný predpis ust. § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. odkazuje. Uskutočneným výkladom predmetného ustanovenia v duchu zákona mal krajský súd za to, že toto ustanovenie sa vzťahuje i na zriaďovateľov súkromných škôl, preto sa nemožno stotožniť ani s názorom žalobcov, že žalovaný nemal právomoc na výkon následnej finančnej kontroly vo vzťahu k finančným prostriedkom pridelených pre súkromnú školu. 68. K vyradeniu školy zo siete škôl dochádza na základe kontrolných zistení podľa ust. § 14 ods. 6 písm. j) zákona, pričom kontrolné zistenie je výsledok kontroly opisujúci preukázateľne zistený stav a jeho úplné, pravdivé a objektívne hodnotenie. O výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly správu o výsledku kontroly, ktorá pravdivo, úplne a preukázateľne hodnotí predmetom kontroly stanovený okruh otázok. Okrem toho kontrolné zistenia uvádzané v správe o výsledku kontroly musia byť preukázateľné a doložené príslušnými dokladmi. Voči pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení sa môže kontrolovaný subjekt brániť podaním námietok. Kontrola je skončená v deň prerokovania správy a vyhotovením zápisnice o prerokovaní správy o výsledku následnej finančnej kontroly. Správa o výsledku následnej finančnej kontroly, ktorá bola podkladom pre začatie správneho konania bola tak vypracovaná na základe preukázateľne zisteného skutkového stavu podloženého relevantnými listinami. Tým, že žalovaný bol na výkon následnej finančnej kontroly oprávnený a túto vykonal v súlade so zákonom nemožno súhlasiť s názorom žalobcov, že Správa o výsledku následnej finančnej kontroly je nezákonne získaný dôkaz. Práve naopak zo Správy o výsledku následnej finančnej kontroly vyplývajú preukázateľné kontrolné zistenia osvedčujúce porušenie finančnej disciplíny a všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany kontrolovaného subjektu. 69. Pokiaľ žalobcovia spochybňujú tvrdenie žalovaného o zachovaní použiteľnosti ust. § 14 ods. 6 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. na finančné prostriedky pridelené žalovaným správnym orgánom pre súkromné školy, s uvedeným sa taktiež nemožno stotožniť, pretože ministerstvo školstva rozpisuje finančné prostriedky zriaďovateľom škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, a školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja zriadených podľa zák. č. 596/2003 Z. z. V kapitole ministerstva školstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie neštátnych škôl a školských zariadení. Hoci sa prideľujú zriaďovateľom súkromných škôl z kapitoly ministerstva vnútra prostredníctvom obvodného úradu v sídle kraja, nič to nemení na kontrolnej právomoci ministerstva školstva následnou finančnou kontrolou kontrolovať nakladanie s poskytnutými finančnými prostriedkami, keďže sa rozpočtujú zo štátneho rozpočtu, ktorý spravuje. 70. Podľa názoru krajského súdu žalovaný svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil tak, aby bolo zrejmé na základe akých skutočností rozhodol o vyradení súkromnej školy zo siete škôl. Z dikcie ust. § 17 ods. 4 zák. č. 596/2003 Z. z. nevyplýva, že by bola správnemu orgánu daná možnosť rozhodnúť výberom z viacerých možných riešení ponúkaných právnou normou, ale práve naopak vyplýva z nej pre správny orgán povinnosť vyradiť školu zo siete škôl na základe kontrolných zistení podľa ust. § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. alebo v prípade, že v určenom termíne škola alebo školské zariadenie nezačne svoju činnosť. Toto ustanovenie dáva správnemu orgánu iba možnosť začať konanie z úradnej moci, keďže v iných prípadoch je vyradenie školy viazané na žiadosť subjektov uvedených v ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné, aby žalovaný v rámci správnej úvahy vôbec vyradenie zo siete škôl odôvodňoval, keďže konal spôsobom predpokladaným v právnej norme. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil súd námietku žalobcov za nedôvodnú. 71. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcov správny súd poukazuje na to, že z koncepcie materiálneho právneho štátu vyplývajúcej z čl. 1 ods. 1 ústavy vyplýva, že sa vo vzťahu k zákonodarcovi kladie dôraz na požiadavku, aby v rámci normatívnej regulácie spoločenských vzťahov rešpektoval základné práva a slobody. Táto koncepcia zároveň zahŕňa požiadavku na obsahovú a hodnotovú kvalitu právnej normy, ktorá má zaistiť primeranosť použitého právneho prostriedku implementovaného vo zvolenej legislatívnej regulácii vo vzťahu k legitímnemu cieľu sledovanému zákonodarcom (zákonodarcom deklarovanému účelu právnej regulácie) a súlad zvoleného legislatívneho opatrenia s ústavnými princípmi a demokratickými hodnotami vytvárajúcimi koncept materiálneho právneho štátu. 72. V súlade s uvedeným zákonodarca zákonné podmienky pre vyradenie zo siete škôl z úradnej moci určil pri sledovaní legitímneho cieľa, ktorým je ochrana verejných finančných prostriedkov. Na základe uvedeného vyhodnotil súd námietku žalobcov, že vyraďovanie súkromnej školy zo siete škôl a školských zariadení nemôže byť označené za vhodný nástroj na presadenie verejného záujmu, ktorým je presadenie finančnej disciplíny súkromnej školy ako právne bezdôvodnú, stotožňujúc sa s právnym názorom žalovaného, že vyradenie zo siete je v súlade s čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Takáto ingerencia zo strany štátu je nevyhnutná, keďže uloženie sankcie formou finančného odvodu na podklade zistení z predchádzajúcej následnej finančnej kontroly z roku 2007 zjavne neviedli k zvýšeniu finančnej disciplíny zriaďovateľa súkromnej školy. V prípade žalobkyne v 2. rade sa totiž nejedná o prvú kontrolu nakladania s verejnými finančnými prostriedkami. V súvislosti s názorom žalobcov, že v prípade rozhodovania o vyradení školy zo siete škôl nedošlo k naplneniu požiadavky primeranosti zásahu vo vzťahu k sledovanému cieľu, keď žalovaný rozhodol bez toho, aby riešil náhradu za náhly zásah do realizácie práva rodičov a žiakov na výber školy a bez toho, aby takto zabezpečil výchovu a vzdelávanie žiakov, ktorí sa zo dňa na deň ocitnú bez vzdelania, pričom poukázal iba na možnosť prestupu na inú strednú školu, zjavne zasiahne nerozumným spôsobom do práva detí na vzdelanie, nemožno súhlasiť. Vyradenie zo siete škôl a z toho plynúce negatívne následky, ktoré žalobcovia uviedli sa nijako nedotýkajú žalobcov ako účastníkov dotknutých rozhodovaním správneho orgánu. Nepochybne vyradenie školy zo siete škôl bude mať dopad aj na žiakov školy, avšak tým, že sa im žiadnym spôsobom nebráni v realizácii ich základných práv, poukázanie na možnosť prestupu na inú školu v odôvodnení rozhodnutia postačuje. Žalobcovia si museli byť vedomí následkov vyradenia školy zo siete škôl a preto je nepochopiteľné, prečo na práva žiakov nebrali ohľad v čase, keď dochádzalo z ich strany k porušovaniu všeobecne záväzných právnych predpisov a k porušovaniu finančnej disciplíny na úkor verejných prostriedkov preukázaných v kontrolných zisteniach následnej finančnej kontroly. 73. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný pri svojom rozhodovaní neprihliadol na splnenie opatrení vykonaných žalobcom v 2. rade na odstránenie zistených nedostatkov a tým zaťažil rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. S uvedenou námietkou sa nemožno stotožniť. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo zameranie následnej finančnej kontroly v predmetnej veci, ktorá bola vykonaná na dodržanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri použití a zúčtovaní prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva v predmetnej škole za rok 2013. Teda nebola vykonaná za účelom zisťovania splnenia opatrení prijatých na nápravu. Pri rozhodnutí o vyradení školy zo siete škôl na základe kontrolných zistení podľa ust. § 14 ods. 6 písm. j) zák. č. 596/2003 Z. z. nie je rozhodujúce, či kontrolovaný subjekt splnil opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov zistených predmetnou kontrolou, ale rozhodujúcim sú kontrolné zistenia, v ktorých dôsledku došlo k vydaniu rozhodnutia o vyradení školy zo siete. Z uvedeného dôvodu nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia splnením opatrení vykonaných žalobcom v 2. rade na odstránenie zistených nedostatkov vôbec zaoberal. 74. Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalobcov, že vyradením školy zo siete škôl dôjde k zásahu aj do práva na pluralitný výber školy žiakmi a ich rodičov a k zásahu do ich základného práva na vzdelanie, z ktorého dôvodu je potrebné ich pribrať do konania ako účastníkov. Taktiež považovali za potrebné aj na konanie o vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení bez žiadosti („bez návrhu“) aplikovať požiadavku § 17 ods. 2 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z., ktorý výslovne žiada, aby podkladom pre konanie o vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení bolo stanovenie spôsobu zabezpečenia výchovy a vzdelávania, nakoľko nie je rozdiel medzi vyraďovaním školy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. a vyraďovaním školy podľa § 17 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. K uvedenému krajský súd uvádza, že účastníkom konania o žalobe je žalobca a žalovaný a ďalší účastníci, ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak. Žalobca je osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Teda predpokladom postupu podľa prvej hlavy tretej časti SSP je zásah do subjektívnych práv žalobcu. Žalobcovia sa v konaní o všeobecnej správne žalobe nemôžu domáhať ochrany práv tretích osôb, preto poukazovanie na porušenie ústavných práv žiakov a ich rodičov rozhodnutím žalovaného je právne bezvýznamné. V tejto súvislosti odkazuje krajský súd tiež na bod 72. tohto rozhodnutia. Okrem toho nie je daný ani zákonný predpoklad na pribratie žiakov ako účastníkov konania, keďže zákon o správnom konaní im postavenie účastníkov správneho konania nepriznáva (nevyplýva im to ani z hmotnoprávneho predpisu) a rozhodnutím o vyradení školy zo siete škôl sa nezasahuje do ich subjektívnych práv. Je síce pravdou, že vyradením školy zo siete škôl budú nútení prestúpiť na inú školu, avšak uvedené nič nemení na ich postavení, iba ako žiakov danej školy. 75. Záverom krajský súd konštatuje, že požiadavku žalobcov stanoviť spôsob zabezpečenia výchovy a vzdelávania (§ 17 ods. 2 písm. d) zák. č. 596/2003 Z. z.) nie je možné vyžadovať v prípade začatia konania o vyradenie školy zo siete z úradnej povinnosti, keďže k vyradeniu z úradnej povinnosti môže dôjsť iba na základe kontrolných zistení podľa ust. § 14 ods. 6 písm. j) zákona, alebo keď škola alebo školské zariadenie nezačne svoju činnosť v určenom termíne. Vyradenie školy zo siete škôl z úradnej moci nemožno podmieňovať splnením podmienok, ktoré musia byť obsahom žiadosti na vyradenie školy zo siete. 76. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutia za súladné zo zákonom, preto žalobu v zmysle 190 SSP zamietol. 77. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcom náhradu trov konania pre ich neúspech v konaní nepriznal. 78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.