Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/212/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201804 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201804.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Rosnička Slovakia, a.s., IČO: 35 814 918, Kopčianska 89, 851 01 Bratislava, v zastúpení: Advokátska kancelária S-lawyers, s.r.o., Dostojevského rad 19, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č. 103780323/2016, č. 103780095/2016, č. 103780447/2016, č. 103783680/2016, č. 103780229/2016, č. 103783986/2016, č. 103780393/2016, č. 103783822/2016, č. 103783500/2016 zo dňa 23.08.2016, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia žalovaného č. 103780323/2016, č. 103780095/2016, č. 103780447/2016, č. 103783680/2016, č. 103780229/2016, č. 103783986/2016, č. 103780393/2016, č. 103783822/2016, č. 103783500/2016 zo dňa 23.08.2016 ako aj rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 103277036/2016, č. 103277035/2016, č. 103277048/2016, č. 103277032/2016, č. 103277033/2016, č. 103277023/2016, č. 103277021/2016, č. 103277022/2016, č. 103277037/2016 zo dňa 04.06.2016 zrušuje podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutými rozhodnutiami zo dňa 23.08.2016 žalovaný potvrdil rozhodnutia vydané v prvom stupni Daňovým úradom Bratislava (ďalej aj ako „správca dane“), ktorými správca dane podľa § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi úroky z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) vyrubenej podaním daňového priznania, a to: - Rozhodnutie správcu dane č. 103277036/2016 zo dňa 04.06.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume X.XXX,XX Eur za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2010 v lehote splatnosti, - Rozhodnutie správcu dane č. 103277035/2016 zo dňa 04.06.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume X.XXX,XX Eur za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie január 2011 v lehote splatnosti, - Rozhodnutie správcu dane č. 103277048/2016 zo dňa 04.06.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume X.XXX,XX Eur za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec 2011 v lehote splatnosti, - Rozhodnutie správcu dane č. 103277032/2016 zo dňa 04.06.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume X.XXX,XX Eur za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v lehote splatnosti, - Rozhodnutie správcu dane č. 103277033/2016 zo dňa 04.06.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume X.XXX Eur za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2011 v lehote splatnosti, - Rozhodnutie správcu dane č. 103277023/2016 zo dňa 04.06.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume X.XXX,XX Eur za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2011 v lehote splatnosti, - Rozhodnutie správcu dane č. 103277021/2016 zo dňa 04.06.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume X.XXX,XX Eur za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie september 2011 v lehote splatnosti, - Rozhodnutie správcu dane č. 103277022/2016 zo dňa 04.06.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume X.XXX,XX Eur za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie október 2011 v lehote splatnosti, - Rozhodnutie správcu dane č. 103277037/2016 zo dňa 04.06.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume X.XXX,XX Eur za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2011 v lehote splatnosti (ďalej ako “napadnuté rozhodnutia“). II. Žaloba 2. Žalobca považoval všetky napadnuté rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. Úroky z omeškania boli vyrubené napadnutými rozhodnutiami po povolení reštrukturalizácie. Žalobca namietal, že zo strany daňových orgánov došlo k porušeniu zásady rovnosti veriteľov a účelu reštrukturalizačného konania. Mal za to, že v reštrukturalizačnom konaní má správca dane postavenie veriteľa, ktoré sa ničím nelíši od ostatných veriteľov. Dôvodil, že ak by sa súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, bolo by možné v každej reštrukturalizácii, v ktorej je veriteľom aj správca dane, vyrubiť úroky z omeškania po začatí reštrukturalizačného konania. Tieto majú prednostné postavenie. Týmto by správca dane nadobudol výhodnejšie postavenie na rozdiel od ostatných veriteľov. Žalobca to považoval za porušenie základných zásad reštrukturalizačného konania, nakoľko ostatní veritelia si nemôžu uplatniť príslušenstvo k pohľadávke, ktoré vzniklo po vyhlásení konkurzu. Podľa žalobcu tak dochádza k prechodu princípov daňového práva, ktoré sa vyznačuje výhodnejším postavením správcu dane (verejné právo) do konkurzného práva (súkromné právo), kde by sa mal uplatňovať princíp rovnocenného postavenia všetkých veriteľov. Dôvodil, že prebiehajúce reštrukturalizačné konanie je pre správcu dane nevýhodnejšie, nakoľko pred vyhlásením reštrukturalizácie majú daňové pohľadávky uplatňované prostredníctvom daňovej exekúcie prednostné postavenie. Spôsobom, aký zvolili daňové orgány, dochádza podľa žalobcu k popieraniu účelu reštrukturalizačného konania, pretože správca dane vyrubením úrokov z omeškania dodatočne, po začatí reštrukturalizácie, má reálnu moc spôsobiť zánik reštrukturalizácie. Účelovosť konania správcu dane žalobca videl aj v tom, že od porušenia daňovej povinnosti uplynulo takmer 5 rokov, ale správca dane nevyrubil úrok z omeškania za celé obdobie pred začatím reštrukturalizácie, ale až tesne po jej začatí. 4. Zastával názor, že úrok z omeškania ako dôsledok nezaplatenia dane podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku je príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto mal byť prihlásený prihláškou. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 158 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého po vyhlásení konkurzu alebo reštrukturalizácie postupuje správca dane podľa osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.”). Zdôraznil, že podľa zákona č. 7/2005 Z.z. sa príslušenstvo pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania do plánu nezahŕňa. Tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. Mal za to, že na povahu vzťahu medzi pohľadávkou a jej príslušenstvom nemôže mať vplyv verejnoprávny charakter správcu dane. Akcesorický vzťah medzi pohľadávkou a úrokmi z omeškania vyrubenými správcom dane je podľa žalobcu nepochybný aj zo samotného účelu a zmyslu úrokov z omeškania. Ak by nebolo pohľadávky správcu dane, ktorá vznikla porušením daňovej povinnosti žalobcu, neexistoval by ani právny nárok na úroky z omeškania. Tento vzájomný vzťah je zrejmý aj zo samotnej výšky úrokov z omeškania, ktoré sa určujú ako percentuálna časť pohľadávky. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 16.11.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že daňou sa na účely daňového poriadku podľa § 2 písm. b/ rozumie daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Poukázal na § 158 ods. 3 daňového poriadku a tiež na § 120 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. a dôvodil, že rozhodujúcimi podmienkami pre zadefinovanie sankcie ako daňovej povinnosti je povolenie reštrukturalizácie a tiež skutočnosť, že do tohto momentu vznikol dôvod na jej uloženie. Uviedol, že žalobca bol povinný uhradiť priznanú vlastnú daňovú povinnosť na DPH za zdaňovacie obdobia v roku 2011 v lehote splatnosti, čo neurobil. Na základe povolenej reštrukturalizácie žalobcu správca dane prihlásil dňa 06.06.2016 pohľadávky vo výške XXX.XXX,XX Eur, ktoré voči žalobcovi evidoval. Žiadna pohľadávka správcu dane popretá nebola. V čase prihlasovania pohľadávok neboli vyrubované fiktívne pokuty, sankčné úroky a úroky z omeškania. Keďže správca dane po začatí reštrukturalizačného konania žalobcu vydal rozhodnutia, ktorými vyrubil úrok z omeškania, vznikli tým prednostné pohľadávky v zmysle § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré sa neprihlasujú prihláškou, nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, a teda neuspokojujú v reštrukturalizácii. Zdôraznil, že na účely reštrukturalizačného konania sa za pohľadávku považuje daňový nedoplatok, t.j. suma dlžnej dane, teda aj úroku z omeškania, ktorú daňový subjekt nezaplatil v ustanovenej lehote. Preto mal za to, že nejde o príslušenstvo pohľadávky tak, ako na to poukazuje žalobca. Keďže DPH priznaná v daňovom priznaní za rok 2011 nebola uhradená v stanovenej lehote, správca dane bol povinný úrok z omeškania vyrubiť, a teda podľa žalovaného konal v súlade so zákonom. IV. Konanie na správnom orgáne 6. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8R/2/2016 zo dňa 31.03.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2016, bolo začaté reštrukturalizačné konanie žalobcu. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8R/2/2016 zo dňa 06.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2016, bola povolená reštrukturalizácia žalobcu, pričom lehota na prihlásenie pohľadávok bola stanovená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, t.j. do 05.06.2016. Veriteľ Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava v reštrukturalizačnom konaní prihlásil pohľadávky v celkovej sume XXX.XXX,XX Eur, ktoré boli riadne zapísané do zoznamu pohľadávok v zmysle § 122 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., čo bolo potvrdené správcom žalobcu. 7. Následne žalovaný a správca dane vo veci vydali v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutia, ktorými boli žalobcovi vyrubené úroky z omeškania za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobia december 2010, január 2011, marec 2011, apríl 2011, júl 2011, august 2011, september 2011, október 2011, november 2011 a súd sa k jednotlivým častiam ich odôvodnení vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 11. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 12. Podľa § 2 písm. b/ daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. 13. Podľa § 2 písm. f/ daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. 14. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a/ daň alebo rozdiel dane, b/ preddavok na daň, c/ splátku dane, d/ vybraný preddavok na daň, e/ daň vybranú zrážkou, f/ zrazenú sumu na zabezpečenie dane. 15. Podľa § 158 ods. 1, 3 a 5 daňového poriadku daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 120 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutí správcu dane) ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. 17. Podľa § 138 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. 18. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 19. Po preskúmaní skutkového stavu zisteného daňovými orgánmi a oboznámení sa s dôvodmi napadnutých rozhodnutí daňových orgánov v rozsahu žalobných dôvodov dospel súd k záveru, že daňové orgány vychádzali pri vydávaní napadnutých rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto je potrebné tieto rozhodnutia ako nezákonné zrušiť. 20. Vo všetkých prejednávaných veciach je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným otázka, či rozhodnutia správcu dane vydané po začatí reštrukturalizácie žalobcu sú prednostnou pohľadávkou, ktorá sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu a neuplatňuje sa prihláškou, preto nebolo potrebné odôvodňovať rozsudok vo vzťahu ku každému z napadnutých rozhodnutí zvlášť. 21. Súd prisvedčil žalobcovi, že o prednostnú pohľadávku v uvedených prípadoch nejde. Daňový poriadok vo svojom ustanovení § 158 ods. 5 výslovne stanovuje, že po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 7/2005 Z.z., ktorý stanovuje, že príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňa; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. Napriek tomu, že v predmetnej veci ide o vzťah verejnoprávneho charakteru, je zrejmé, že aj na pohľadávku správcu dane je potrebné analogicky aplikovať § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda úroky z omeškania ako aj sankčné úroky budú považované za príslušenstvo pohľadávky. Pokiaľ teda nárok na ne vznikol až po začatí reštrukturalizácie (vydaním rozhodnutia), tieto sa po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom považujú za odpustené. Na základe uvedeného potom súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutia nielenže nie sú právnym titulom vzniku prednostných pohľadávok, ale správca dane ani takéto rozhodnutia v prípade schválenia reštrukturalizačného plánu súdom by nebol oprávnený vydať, keďže sankčné úroky, resp. úroky z omeškania, tak ako boli tieto vyrubené v napadnutých rozhodnutiach, by boli v takom prípade zo zákona považované za odpustené. 22. Výklad právnych predpisov aplikovaný žalovaným je v rozpore so systematickým, resp. teleologickým výkladom. V tejto súvislosti súd poukazuje na účel reštrukturalizácie, ktorým je postupné čiastočné uspokojenie veriteľov spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Pokiaľ by súd uznal za správne právne posúdenie žalovaného v daných veciach, výsledkom by bola absurdná situácia, kedy síce samotná istina pohľadávky sa uplatňuje prihláškou, zahŕňa do reštrukturalizačného plánu, a teda bude uspokojená len čiastočne (podľa schváleného plánu), avšak jej príslušenstvo - úroky z omeškania, resp. sankčné úroky, sa ako prednostná pohľadávka budú uspokojovať v plnom rozsahu. Tento výklad prijatý daňovými orgánmi je neprijateľný a ako taký je nutné ho odmietnuť. 23. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 25. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).