Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/331/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201900 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201900.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci žalobcu: G. nar.: XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX P., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 41886-2/2016-BA zo dňa 09.08.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 41886-2/2016-BA zo dňa 09.08.2016 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 700-0213881916-GC04/16 zo dňa 03.05.2016 zrušuje podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 09.08.2016 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), ktorým prvostupňový orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a/, deviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „zákon o SP”) predpísal žalobcovi za obdobie júl 2005 až september 2008 penále v sume 876,61 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov / povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, kedy bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. 2. Prvostupňový orgán predpísal žalobcovi penále uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku z dôvodu, že žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba, nedodržal povinnosť odvádzať poistné a príspevky za mesiace júl 2005 až september 2008 včas. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha, podľa ktorej žalobca dlžné poistné a príspevky za uvedené obdobie uhradil najneskôr dňa 25.10.2008 a za toto obdobie po zaplatení na poistnom a povinných príspevkoch už Sociálnej poisťovni nič nedlhoval. II. Žaloba 3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný, ako i prvostupňový orgán, vec po právnej stránke nesprávne posúdili. 4. Poukázal na § 293bl zákona o SP a dôvodovú správu k tomuto zákonnému ustanoveniu. Mal za to, že zo zadovážených dôkazov je bez akýchkoľvek pochybností preukázaná úhrada dlžného poistného za mesiace júl 2005 až september 2008, a to dňom 01.10.2008. Zastával názor, že žalovaný mal v predmetnej veci aplikovať ust. § 293bl zákona o SP práve s poukazom na to, že žalobca splnil všetky v tomto zákonnom ustanovení stanovené podmienky. Z uvedeného zákonného ustanovenia podľa žalobcu vyplýva jednoznačný príkaz nepredpisovať penále za obdobie predchádzajúce 01.01.2010, resp. povinnosť odpustiť penále, ktoré Sociálna poisťovňa do tohto dátumu ešte nestihla predpísať. Jedinou podmienkou pre tento postup je to, že musí byť uhradené všetko dlžné poistné (bez penále), a to najneskôr do 30.04.2010. 5. Ďalej žalobca rozporoval závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí, v ktorých bolo konštatované, že žalobca za obdobie október 1995 až december 1996 vôbec nezaplatil príspevok do fondu zamestnanosti. V tejto súvislosti žalobca namietal, že rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom neobsahuje predpísané penále aj za obdobie október 1995 až december 1996 - príspevok do fondu zamestnanosti. Namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal so žalobcom tvrdenou skutočnosťou, na základe akých dôkazov má za to, že žalobca príspevok do fondu zamestnanosti za uvedené obdobie nezaplatil, prípadne bol povinný zaplatiť. Na tomto mieste poukázal na zákon č. 10/1993 Z.z. o Fodne zamestnanosti Slovenskej republiky účinný od 01.10.1995 do 31.12.1996. Mal za to, že žiadne zo zákonných ustanovení počas vykonávania samostatne zárobkovej činnosti neporušil a dokonca ani okresným úradom, ktorý bol v danom čase vecne príslušný na kontrolu platenia príspevku aj vo vzťahu k žalobcovi, nebol predpísaný platobný výmer platenia príspevku. Dôvodil, že ak by bol povinný platiť príspevok v danom období od októbra 1995 do decembra 1996, tak príslušný okresný úrad by mu po vykonaní kontroly platenia príspevku predpísal platenie príspevku platobným výmerom. Na podporu uvedenej argumentácie poukázal tiež na zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení platnom a účinnom počas uvedeného obdobia. 6. Namietal, že tak pri vydaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu vôbec nebolo zohľadnené ustanovenie § 241 ods. 1 zákona o SP týkajúce sa premlčania časti predpísaného penále. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 03.05.2016, pričom penále sa vzťahuje aj za obdobie od júla 2005 do mája 2006. S poukazom na § 147 ods. 1 zákona o SP mal žalobca za to, že prípadné penále bolo možné predpísať iba za obdobie od mesiaca jún 2006. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 22.11.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že ak samostatne zárobkovo činná osoba neodvedie poistné a príspevky v súlade so zákonom o SP, t.j. včas a v správnej sume, Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 uvedeného zákona predpísať penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak zákon neustanovuje inak. Penále je základným, zákonom stanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej sume alebo včas (najneskôr v deň splatnosti poistného). Podotkol, že zákon o SP ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť, nie možnosť, predpísať samostatne zárobkovo činnej osobe penále za neodvedenie poistného včas, resp. v správnej sume. Sociálna poisťovňa pri predpísaní penále v danom prípade vychádzala z dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, ktoré žalobca uhradil po lehote splatnosti. 8. Mal za to, že základnou podmienkou pre odpustenie povinnosti zaplatiť penále podľa § 293bl zákona o SP je uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 01.01.2010 najneskôr do 30.04.2010. Zastával názor, že cieľom zákonodarcu bolo v tomto prípade zabezpečiť, aby povinné subjekty splnili všetky svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni. Iný výklad zákona by sa podľa žalovaného priečil jeho účelu. Zotrval na svojom právnom názore, že úmyslom zákonodarcu nebolo zaviesť inštitút čiastočného odpustenia penále za účelom čiastkového odbremenenia odvádzateľov poistného a príspevkov od platenia penále, ale inštitút generálneho odpustenia s cieľom motivovať odvádzateľov poistného a príspevkov k zaplateniu všetkého dlžného poistného a príspevkov. Tento účel zákona je podľa žalovaného zrejmý aj zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky č. 1830/2009 (1275a) zo dňa 01.12.2009. V tejto súvislosti poukázal na to, že podmienky tzv. generálneho pardonu boli zverejnené aj na internetovej stránke Sociálnej poisťovne, kde boli taxatívne vymenované všetky druhy poistného a príspevkov, ktoré museli byť zaplatené najneskôr do 30.04.2010, aby bolo možné penále odpustiť, resp. nepredpísať. Zdôraznil, že ak by Sociálna poisťovňa posudzovala zaplatenie poistného len za obdobie, na ktoré sa konkrétne penále viaže, bolo by to pre niektoré povinné subjekty neprimerane výhodné a Sociálna poisťovňa by nedosiahla, aby dlžníci zaplatili všetky svoje záväzky, pretože zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov by sa v konečnom dôsledku vôbec neskúmalo. Znevýhodnení by ostali tí, ktorí do 30.04.2010 zaplatili všetky dlžné sumy poistného a príspevkov. V tejto súvislosti žalovaný zastával názor, že v danom prípade je potrebné pri výklade príslušných zákonných ustanovení postupovať nielen v zmysle ich gramatického významu (gramatický výklad), ale rovnako je potrebné skúmať úmysel zákonodarcu a účel právnej normy (teleologický výklad). Podľa žalovaného žalobca nesplnil podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále podľa § 293bl zákona o SP z dôvodu, že vôbec nezaplatil príspevok do fondu zamestnanosti za obdobie október 1995 až december 1996. Na základe toho mal za to, že vec bola z právneho a skutkového hľadiska správne posúdená. 9. Ďalej poukázal na skutočnosť, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci predpísania penále za obdobie júl 2005 až september 2008, nie preskúmanie zákonnosti evidovania dlžnej sumy príspevku do fondu zamestnanosti za obdobie október 1995 až december 1996. Nezaplatením príspevku do fondu zamestnanosti za obdobie október 1995 až december 1996 žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôvodňoval opodstatnenosť predpísania penále za obdobie júl 2005 až september 2008, resp. nemožnosť odpustiť predpísané penále. Žalovaný zdôraznil, že nezaplatenie príspevku do fondu zamestnanosti za obdobie október 1995 až december 1996 je jediným dôvodom, prečo žalobca nesplnil podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť penále v zmysle § 293bl ods. 1 zákona o SP. Tiež poukázal na to, že Sociálna poisťovňa dňom 01.01.2004 prevzala agendu Národného úradu práce, a preto je oprávnená pohľadávku voči žalobcovi evidovať a disponovať s ňou. 10. K vznesenej námietke premlčania žalovaný uviedol, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti. Dôvodil, že až v dôsledku úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného subjektu premlčaný nárok Sociálnej poisťovne zaniká. Námietku premlčania je možné vzniesť len do právoplatného ukončenia konania, pričom žalobca do právoplatného ukončenia konania vo veci predpísania penále námietku premlčania nevzniesol. Vznesenie námietky premlčania až v súdnom konaní je podľa názoru žalovaného právne irelevantné vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného napadnutého rozhodnutia. IV. Konanie na správnom orgáne 11. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 03.05.2016 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie pod č. 700-0213881916-GC04/16, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a/, deviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „zákon o SP”) predpísal žalobcovi za obdobie júl 2005 až september 2008 penále v sume 876,61 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov / povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, kedy bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha (viď bod 2 tohto rozsudku). Zároveň listom z toho istého dňa prvostupňový orgán žalobcovi oznámil, že mu bolo predpísané penále za oneskorené platby na povinnom poistení. 12. Po odvolaní žalobcu vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, pričom odôvodnenie tohto rozhodnutia je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 17. Podľa § 147 ods. 1 zákona o SP právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 143 ods. 1 prvá veta zákona o SP poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. 19. Podľa § 209 ods. 1 zákona o SP rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 20. Podľa § 209 ods. 4 zákona o SP v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 21. Podľa § 218 ods. 1 zákona o SP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 22. Podľa § 240 ods. 1 zákona o SP fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 240 ods. 2 zákona o SP predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura. 24. Podľa § 241 ods. 1 zákona o SP na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane. 25. Podľa § 293bl ods. 1 zákona o SP Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. 26. V danom prípade je nesporne preukázané, že žalobca dlžné poistné a príspevky za obdobie júl 2005 až september 2008 zaplatil najneskôr dňa 25.10.2008 a za toto obdobie po zaplatení na poistnom a príspevkoch už Sociálnej poisťovni nič nedlhoval (viď bod 2 tohto rozsudku). Z toho je zrejmé, že žalobca dlžné poistné a príspevky za obdobie uvedené vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu zaplatil v lehote do 30.04.2010 v zmysle § 293bl ods. 1 zákona o SP. Napriek tejto skutočnosti prvostupňový orgán predpísal žalobcovi penále za obdobie uvedené vo výroku jeho rozhodnutia s odôvodnením, že žalobca poistné a príspevky za toto obdobie nazaplatil včas. 27. Z § 240 ods. 1 zákona o SP vyplýva, že už okamihom omeškania s lehotou splatnosti poistného a príspevkov za príslušný kalendárny mesiac, vznikajú obom účastníkom povinnosti súvisiace s týmto omeškaním. Žalovanému, resp. prvostupňovému orgánu vzniká povinnosť predpísať penále (s výnimkou uvedenou v odseku 2) a žalobcovi vzniká povinnosť predpísané penále zaplatiť. Moderačné oprávnenie žalovaného, resp. prvostupňového orgánu z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o SP nevyplýva. To znamená, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán nie je oprávnený penále vyplývajúce z tohto ustanovenia odpustiť, resp. znížiť. Len vtedy, ak za kontrolované obdobie je vypočítané penále nižšie ako 3,32 €, povinnosť predpísať penále zaniká. 28. Princíp uvedený v predchádzajúcom odseku bol prelomený zákonom č. 572/2009 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2010 zmenil a doplnil zákon o SP, zaviedol v ust. § 293bl ods. 1 tzv. generálny pardon pre dlžníkov Sociálnej poisťovne. Stanovil, že Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné sumy a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01.01.2010 zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Z textu zákona, ako aj zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vydanie zákona vyplýva, že navrhovanou právnou úpravou sa vychádza v ústrety fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré nesplnili povinnosti odvádzať poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie včas a v správnej sume v období pred 01.01.2010. Sociálna poisťovňa od 01.01.2010, za predpokladu, že dlžné poistné a príspevky sú najneskôr ku dňu 30.04.2010 zaplatené, nepredpíše penále, prípadne odpustí už predpísané, ale nezaplatené penále, ktoré by z titulu neskorej platby poistného a príspevkov alebo platby poistného a príspevkov v nesprávnej výške inak muselo byť predpísané a zaplatené. Účelom navrhovanej právnej úpravy bolo, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993 vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť odpustené. Možnosť predpísania penále sa teda po uvedenej novele viaže vždy na konkrétne dlžné poistné. 29. Podľa názoru súdu, žalovaného výklad ust. § 293bl ods. 1 zákona o SP, podľa ktorého by odpustenie penále viažuce sa na oneskorené zaplatenie určitého poistného a príspevkov bolo podmienené uhradením aj iných, resp. všetkých platieb poistného a príspevkov, nemožno vyvodiť ani z textu zákona, ani zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky č. 1830/2009 zo dňa 01.12.2009, na ktorú sa žalovaný odvoláva, a to bez ohľadu na aplikovanú metótu výkladu práva. V danom prípade je nepochybné, že žalobca v súvislosti s predpísaným penále za obdobie uvedené vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu splnil podmienku ustanovenú v § 293bl ods. 1 zákona o SP, keď dlžné sumy poistného a príspevkov uhradil najneskôr dňa 25.10.2008. 30. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu vyplýva ako jediný dôvod predpísania penále včasné nezaplatenie dlžného poistného a príspevkov za obdobie júl 2005 až september 2008. Podľa s § 218 ods. 1 zákona o SP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 31. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zmenil dôvody rozhodnutia, keď poukázal na skutočný dôvod predpísania penále za uvedené obdobie, a to nezaplatenie príspevku do fondu zamestnanosti za obdobie október 1995 - december 1996. 32. Vzhľadom na argumentáciu uvedenú v bode 29 odôvodnenia tohto rozsudku, berúc do úvahy, že penále vyrubil prvostupňový správny orgán za obdobie od júla 2005 do septembra 2008, pri splnení podmienky § 293bl ods. 1 zákona o SP, keď dlžné sumy poistného a príspevkov uhradil najneskôr dňa 25.10.2008, považuje súd tento postup žalovaného za nesprávny. Navyše sa javí ako rozporný s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“). Podľa tohto ustanovenia ústavy sa právo na súdnu a inú právnu ochranu musí vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu, resp. správneho orgánu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej a inej právnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Preto jeho postup, kedy žalovaný zmenil podstatný dôvod predpísania penále za obdobie júl 2005 až september 2008, by nebolo možné považovať za ústavne konformný. Žalobca totiž namieta správnosť záverov žalovaného o nezplatení príspevkov do fondu zamestnanosti za obdobie október 1995 až december 1996, pričom v prvostupňovom rozhodnutí tento dôvod uvedený nebol a žalobca sa voči týmto záverom nemal možnosť brániť v konaní pred správnymi orgánmi. 33. Popri niektorých zásadách, ako sú napríklad zásady legality, materiálnej pravdy alebo legitímneho očakávania, ovláda tiež správne konanie aj zásada jednotnosti (dvojinštančnosti) konania, ako aj koncentračná zásada. Predposledne uvedená zásada správneho konania ukladá povinnosť odvolaciemu správneho orgánu, že každá relevantná otázka (najmä právna) vznesená odvolateľom v prejednávanej veci musí byť predmetom posúdenia odvolacieho správneho orgánu. Pokiaľ odvolací správny orgán nachádza odlišné skutkové (právne) posúdenie, potom musí vydať rozhodnutie zrušujúceho alebo iného negatívneho charakteru. Celá táto konštrukcia zásady jednotnosti správneho konania vychádza z aktívneho naplnenia úplnej apelácie (apelačného mechanizmu) v správnom konaní a umožňuje odvolaciemu správnemu orgánu aby mohol v rámci úplnej apelácie spravodlivo napravovať vady, ktoré prvostupňový správny orgán vniesol do skutkových zistení a následne nesprávne vyvodených právnych záverov (subsumcií). (NSSR 1Sžso/57/2013) 34. Podľa § 172 ods. 1 veta prvá zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Je pravdou, že na sociálne nedávkové konanie sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), avšak aj na veci sociálneho poistenia je potrebné primerane vztiahnuť účinky všeobecne uznávaných právnych princípov administratívneho konania. 35. Žalovaný nedostatočne objasnil, na základe akých skutkových podkladov dospel k záveru, že žalobca nemá zaplatené príspevky do fondu zamestnanosti. Uviedol iba, na strane 4 rozhodnutia, že "...nebolo porušené ustanovenie §293bl zákona o sociálnom poistení. Príspevok do fondu zamestnanosti za obdobie október 1995 až december 1996 účastník konania nezaplatil vôbec." S ohľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 29, 32 a 33 odôvodnenia tohto rozsudku, je takéto odôvodnenie rozhodnutia nedostatočné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a zakladá dôvod na jeho zrušenie podľa §191 ods.1 písm. c), d) SSP. 36. Záverom súd v súvislosti s námietkou žalobcu vyjadrenou v žalobe a týkajúcou sa premlčania časti predpísaného penále (viď bod 6 tohto rozsudku) prisvedčil argumentácii žalovaného. To, že určitý nárok Sociálnej poisťovne na plnenie je premlčaný, je dôsledok úspešného uplatnenia námietky premlčania. Ide teda o inštitúť, na ktorý správny orgán a aj súd neprihliada z úradnej povinnosti, ale je na účastníkovi konania, aby za účelom úspešného uplatnenia námietky premlčania vedel správne posúdiť, či právo je alebo nie je premlčané a v tejto súvislosti námietku premlčania uplatnil včas. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca ako účastník konania nevzniesol námietku premlčania v priebehu správneho konania, súd je v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu oprávnený len preskúmať, či správny orgán na prípadnú námietku premlčania reagoval. V tomto prípade žalobca námietku premlčania časti predpísaného penále (obdobie júl 2005 až máj 2006) vzniesol až v konaní pred súdom, a preto súd na jeho námietku premlčania neprihliadal. 37. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).