KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava11. 1. 2017plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/234/2016 z 11. 1. 2017

Stav rozhodnutia: opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu bol zamietnutý alebo odmietnutý (rozhodnutie ostalo v platnosti) – uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2019, sp. zn. 5Sžfk/14/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1016201920.1 (30. 01. 2019). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. januára 2017, sp. zn. 1S/234/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016201920.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/234/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201920
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201920.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny
podnik, Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21600975/S03 zo dňa 11.08.2016 a
Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. MPRV-2016-1551/9694-5 zo dňa 12.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu odmieta.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou, ktorú doručil tunajšiemu súdu dňa 18.10.2016, domáhal preskúmania zákonnosti
a následne zrušenia Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21600975/S03 zo
dňa 11.08.2016 v spojení so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. MPRV-2016-1551/9694-5
zo dňa 12.08.2016.

2. V žalobe uviedol, že vyššie citovaná Správa o zistenej nezrovnalosti mu bola spolu so Žiadosťou
o vrátenie finančných prostriedkov doručená dňa 17.08.2016. Žalobca tvrdí, že na základe zmluvy o
poskytnutí finančného príspevku č. Z 2242022002001 zo dňa 02.04.2013 mu bol poskytnutý finančný
príspevok zo strany žalovaného na účely financovania projektu „Kopčany - Hodonín - spoločné
protipovodňové opatrenia na oboch brehoch Moravy, kód ITMS: 22420220020“. Finančný príspevok
tvorili prostriedky zo štátneho rozpočtu, ako aj prostriedky Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

3. Žalovaný ako riadiaci orgán v rámci operačného programu vyhotovil dňa 11.08.2016 Správu o zistenej
nezrovnalosti, ktorú spolu s listom označeným ako Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov zaslal
žalobcovi. Žalobca následne dňa 07.09.2016 zaslal žalovanému list, v ktorom uviedol, že finančné
prostriedky definované v Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov boli zo strany žalobcu poukázané
na účty uvedené v žiadosti zo dňa 06.09.2016.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania rozhodnutí žalovaného, a to Správy o zistenej
nezrovnalosti, ako aj Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Má za to, že žalobou napadnuté
dokumenty ohrozujú jeho právom chránené záujmy. Tvrdí, že nijakým spôsobom neporušil nariadenia
Rady (ES) č. 1083/2006 zo dňa 11.07.2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom
fonde regionálneho rozvoja.

5. Má za to, že Správa v spojení so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov vzhľadom na subjekt,
ktorý ju vydal, jej obsah a dotknutú právnickú osobu napĺňa znaky legálnej definície rozhodnutia orgánu



verejnej správy, a teda je spôsobilým predmetom prieskumu v súdnom konaní. Upozorňuje na čl. 46
ods. 2 Ústavy SR a tvrdí, že z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd.

6. V tejto súvislosti žalobca upozorňuje aj na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02.

7. Žalobca v žalobe zdôrazňuje, že trvá na tom, že pri preukazovaní oprávnenosti nákladov, týkajúcich
sa ubytovania a mýta, neporušil legislatívu Európskych spoločenstiev. Vynaložené výdavky považuje
za oprávnené a postup orgánu verenej správy, ktorý vydaniu Správy v spojení so Žiadosťou o
vrátenie finančných prostriedkov predchádzal, ako aj samotné rozhodnutie žalovaného v tejto časti za
protiprávne.

8. Žalobca má za to, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, a teda nevydal zákonné
rozhodnutie, keď konanie žalobcu a preukázanie výdavkov vynaložených v súvislosti s projektom pri
položkách týkajúcich sa mýta a ubytovania vyhodnotil ako nezrovnalosť.

9. Ďalej žalobca upozorňuje na procesnoprávne pochybenia žalovaného, keď podľa jeho názoru správa
nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 26 ods. 10 zákona o pomoci a podpore, a teda vychádzajúc z
dikcie zákona o pomoci a podpore žalobca uvádza, že zo Správy nie je zrejmý popis nezrovnalosti,
odôvodnenie, v čom má zistená nezrovnalosť a následná neoprávnenosť výdavku spočívať a tým je
správa pre žalobcu nezrozumiteľná. Ďalej žalobca dáva do pozornosti súdu, že oprávnenosť, správnosť,
hospodárnosť a efektívnosť vynaložených výdavkov bola v rámci žiadosti o platbu kontrolovaná a
následne osvedčená žalovaným na základe zoznamu deklarovaných výdavkov a k nemu priložených
listín, a preto žalobca vníma toto následné rozhodnutie ako nelegitímne, resp. vyvolávajúce pocit právnej
neistoty.

10. Žalobca tvrdí, že v prípade predloženia dokladov súvisiacich s refundovaním nákladov týkajúcich sa
mýta pokyny vyplývajúce z príručky pre prijímateľa k operačnému programu cezhraničnej spolupráce,
ako aj z pravidiel oprávnených výdavkov dodržal. Z jeho pohľadu preukázal oprávnenosť výdavkov
vynaložených na predmetný projekt.

11. Žalobca ďalej uvádza, že si vždy plnil svoje povinnosti a v danom prípade mal za cieľ vyhnúť sa
tomu, aby jeho konanie bolo kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny, nakoľko dobrá povesť je
pre žalobcu na prvom mieste, a teda s prihliadnutím na skutočnosti uvedené v žalobe má žalobca za to,
že výdavky vynaložené v súvislosti s projektom sú oprávnené, že tieto boli vynaložené hospodárne a
efektívne v súlade s pravidlami určenými pre projekt. Postupom žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu
Správy bolo nezákonne zasiahnuté do práv žalobcu a rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený
na svojich právach.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby v súlade s ust. § 191 S. s. p. súd
vydal rozsudok, ktorým označené rozhodnutia žalovaného zruší.

II.

13. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 05.12.2016, uviedol, že podľa jeho názoru žalobou
napadnuté dokumenty nie je možné považovať za rozhodnutia orgánu verejnej správy. Podľa názoru
žalovaného žalobca nesprávne označuje Správu o nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných
prostriedkov ako rozhodnutie vzhľadom na to, že podľa zákonnej dikcie nie sú naplnené náležitosti, pri
ktorých by bolo možné predmetné dokumenty subsumovať pod pojem rozhodnutie, nakoľko nezasahujú
do práv a povinností žalobcu. Žalovaný má za to, že nakoľko v celej veci neprebehlo administratívne
konanie, nemohlo dôjsť z jeho strany ani k vydaniu rozhodnutia.

14. Správa o zistenej nezrovnalosti, ako aj Žiadosť boli administratívne úkony, ktoré žalovaný realizuje
na základe zmluvy a interných právnych predpisov upravujúcich poskytovanie nenávratných finančných
prostriedkov. Žalovaný ich teda nevykonáva ako orgán verejnej moci a tieto nemajú charakter



rozhodnutí ani individuálnych správnych aktov a nezasahujú do práv a oprávnených záujmov fyzických
a právnických osôb.

15. Žalovaný má za to, že vydaním Správy o nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov
nedošlo k zásahu do oprávnení a povinností žalobcu zo strany žalovaného, oba dokumenty nie sú
rozhodnutiami v zmysle zákona a nedotýkajú sa práv a právom chránených záujmov, ani povinností
žalobcu, a teda ich nemožno považovať za individuálne správne akty, ktoré môžu byť v zmysle § 3 ods.
1 písm. b) S. s. p. predmetom správnej žaloby.

16. Žalovaný zároveň upozorňuje súd na tú skutočnosť, že žalobca proti žalobou napadnutej Správe o
nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov žiadnym spôsobom nenamietal, nepochybne
ich svojím prejavom vôle dobrovoľne akceptoval, čo žalobca preukázal aj tým, že žalovanému žiadané
finančné prostriedky vrátil a následne žiadal žalovaného o vysporiadanie finančných vzťahov.

17. Konanie žalobcu v celej veci považuje žalovaný za zmätočné, nejasné. Z konania žalobcu nie je
zrejmé čoho sa domáha. Nakoľko žalobca podal riadny opravný prostriedok až po podaní správnej
žaloby na správny súd, má za to, že žalobca nesplnil predpoklad na podanie správnej žaloby podľa §
7 písm. a) S. s. p.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu
odmietol z dôvodu jej neprípustnosti.

III.

19. Krajský súd v Bratislave skôr ako podrobil danú vec mechanizmom prieskumu, zisťoval, či v danom
prípade je daná právomoc krajského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Krajský súd dospel
k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych
právach žalobcu.

20. Podľa § 2 ods. 1 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).

22. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 7 písm. e) S. s. p., správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

24. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) S. s. p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
IV.

25. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 02.04.2013 uzatvoril
žalovaný so žalobcom Zmluvu o poskytnutí finančného prostriedku č. Z 2242022002001, ktorej
predmetom bol projekt s názvom „Kopčany - Hodonín - spoločné protipovodňové opatrenia na oboch



brehoch Moravy“ v rámci operačného programu: Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika
- Česká republika 2007 - 2013“.

26. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi za splnenia zmluvných podmienok, zákonných podmienok
a podmienok stanovených riadiacou dokumentáciou operačného programu poskytnúť nenávratný
finančný príspevok vo výške XXX XXX,XX eura.

27. Žalovaný ako riadiaci orgán v rámci operačného programu vyhotovil dňa 11.08.2016 Správu o
zistenej nezrovnalosti, ktorú spolu s listom označeným ako Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov
zaslal žalobcovi.

28. Predmetnú kontrolu vykonala u žalobcu spoločnosť Deloitte, ktorá bola na vykonanie takejto kontroly
oprávnená na základe realizačnej zmluvy č. OVO1-2016/000229-103 zo dňa 22.03.2016.

29. Spätnou kontrolou boli zistené neoprávnené výdavky v prípade opravy mechanizmov, v rámci
položiek ubytovania a žiadosti mýta. Súčet neoprávnených výdavkov predstavoval sumu X XXX,XX
eura. Na túto uvedenú sumu bola evidovaná nezrovnalosť.

30. Na základe vykonaných kontrol a zistených neoprávnených výdavkov zaslal žalovaný Žiadosť o
vrátenie finančných prostriedkov spolu so Správou o zistenej nezrovnalosti.

31. Žalobca uhradil svoj dlh v plnej výške, pričom o tejto skutočnosti následne informoval žalovaného
listom zo dňa 07.09.2016. Žalobca týmto spôsobom žalovanému oznámil, že finančné prostriedky
definované v Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov boli žalovanému poukázané dňa 06.09.2016.

32. Predmetom preskúmania v predmetnej veci v zmysle žaloby je Správa o zistenej nezrovnalosti
vrátane Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 12.08.2016.

33. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne
z prieskumu vylučuje (§ 7 S. s. p.).

34. Podľa názoru súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po
uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a
výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa
len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní.

35. Súd má za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú
súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku, keďže nie sú
rozhodnutím správneho orgánu v zmysle S. s. p. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje jednu
z dohľadových kompetencií žalovaného.

36. Krajský súd v Bratislave v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn.
5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016 dospel k názoru, že Správa a
Žiadosť ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože o sebe nepredstavujú
zásah do práva právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Správu o výsledku kontroly je
možné považovať podľa názoru súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť
právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu prieskumu v
správnom súdnictve nepodlieha.

37. Je nesporné, že v správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky.
Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá
povinnosť u žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou ani Žiadosťou nebol žalobca zaviazaný
k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Z obsahu



administratívneho spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu
právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov.

38. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných
zistení uvedených v Správe, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách
procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa,
ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie
žalobcu.

39. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky
na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a preto Krajský súd v Bratislave s poukazom
na ust. § 98 ods. 1 písm. g) S. s. p. žalobu odmietol.

40. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 170 písm. a) S. s. p. tak, že žiadnemu
účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal.

41. Súdny poplatok za žalobu zaplatený nebol.

42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť
prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 S. s. p. v spojení s § 444 S. s. p.).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu
oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S. s. p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 S. s. p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S. s. p. uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S. s. p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1016201920)

  1. 11. 1. 2017Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/234/2016 z 11. 1. 2017 (toto rozhodnutie)opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 30. 1. 2019Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/14/2017 z 30. 1. 2019