Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6SaZ/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201935 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201935.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci žalobcu: S. Ž., R.. XX.X.XXXX, Š. N. B., W. R., D. A. T., N. N. C. J. N. Ľ., B.. C. Č.. XX/A, Ľ. V.Ť., B. t.č. v Pobytovom tábore Rohovce, Slovenská republika, zastúpeného: Ligou za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova 3, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 19.10.2016 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU- PO-200-40/2015-Ž zo dňa 27.9.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : .Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-200-40/2015-Ž zo dňa 27.9.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa jedná už o druhú žiadosť žalobcu o udelenie azylu, v predchádzajúcom správnom konaní ČAS: MU-331-12/PO-Ž-2014 bolo už o žiadosti žalobcu právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Žalobca pri opakovanej žiadosti o azyl okrem tých istých dôvodov uvedených v prvej žiadosti uviedol aj zdravotné dôvody a obavu, že bude mobilizovaný, pretože mu mal byť doručený povolávací rozkaz na adresu, kde býval u priateľa. Uviedol, že na Ukrajine nemá žiadne doklady, nemá prístup k zdravotnej starostlivosti, nemá tam kde bývať, a preto požiadal o azyl aj z humanitných dôvodov. Rozhodnutím ČAS. MU- PO-200-11/2015-Ž zo dňa 3.2.2016 bola žiadosť žalobcu podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona o azyle ako zjavne neopodstatnená zamietnutá. Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí 9SaZ/6/2016-45 zo 11.mája 2016 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, pričom dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia došlo výlučne z dôvodu, že od vydania napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnej zmene okolností a to, že žalobca pred krajským súdom predložil lekárske správy preukazujúce zhoršenie jeho zdravotného stavu, ku ktorému došlo až po vydaní rozhodnutia migračným úradom. Poukázal na to, že žalovaný po opätovnom dokazovaní zistil, že dôvody ktorými žalobca odôvodňoval svoju žiadosť boli posúdené v predošlom konaní a bolo o nich rozhodnuté v rozhodnutí ČAS: Mu-331-12/PO-Ž-2014, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu 9SaZ/8/2015-46 zo 20. mája 2015 a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sža/33/2015-86 zo 6. októbra 2015 a navrhovateľ opätovne nespĺňa podmienky podľa §§ 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle, nakoľko žiadosť odôvodňuje rovnakými dôvodmi ako v predchádzajúcom konaní. Žalovaný poukázal ďalej na to, že k zmene skutkového stavu došlo v tom, že žalobca v opakovanej žiadosti o azyl síce zopakoval dôvody uvedené v prvej žiadosti o azyl, no rozšíril o humanitné dôvody, keď uviedol, že počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky sa dozvedel, že má chronické problémy so srdcom a rozšíril o dôvody spojené s mobilizáciou, lebo mu bol doručený povolávací rozkaz. Poukázal na to, že po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že zdravotná starostlivosť na Ukrajine je dostatočná na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti žalobcu, a poukázal aj na to, že žalobca nikdy neuviedol, že by mu bola v krajine pôvodu odmietnutá zdravotná starostlivosť, resp. že by bola nedostatočná, zdravotný stav žalobcu po implementovaní prístroja na území Slovenskej republiky, ktorý technicky rieši zlyhávanie jeho srdca je stabilizovaný monitorovaný a medikamentózne podporovaný a zo získaných informácií je jednoznačne preukázané, že na Ukrajine sa uvedené prístroje implantujú a vykonáva sa ich servis, čo preukazuje, že žalobca po návrate na Ukrajine môže byť pod preventívnym dohľadom v špecializovanom centre. Z tohto dôvodu žalobca nespadá ani do kategórie prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy až smrť a nie je potreba riešiť jeho žiadosť formou humanitného azylu. K dôvodom spojených s mobilizáciou na ktoré žalobca poukazoval žalovaný uviedol, že boli spochybnené samotným žalobcom, keď v pohovore uvádzal protirečivé údaje ohľadom doručenia povolávacieho rozkazu, čím spochybnil v konečnom dôsledku aj dôveryhodnosť svojej osoby. Žalovaný uviedol, že žalobca svoju obavu nástupu na vojenskú službu prezentoval už v predošlom konaní a v súvislosti s modifikovaným tvrdením žalobcu, ako to uviedol najvyšší súd vo svojom rozhodnutí, snaha vyhnúť sa nástupu na vojenskú službu nie je sama o sebe dôvodom na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle a za strach bez ďalšieho nie je možné považovať jednoduchú obavu z možného stíhania za prípadnú dezerciu z armády, branná povinnosť je legitímnou občianskou povinnosťou a podľa Ženevskej konvencie vyhýbanie sa nástupu na vojenskú službu alebo dezercia z armády napriek ich trestnosti nepredstavuje dôvod pre udelenie medzinárodnej ochrany. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nakoľko existencia povolávacieho rozkazu bola vyvrátená, skutkový stav sa nezmenil. Ďalší dôvod žiadosti o udelenie azylu a to odmietnutie ponuky bojovať za peniaze a následné fyzické napadnutie po jej odmietnutí a následný odchod z krajiny už bol posúdený a bolo o ňom právoplatne rozhodnuté. Žalovaný poukázal na to, že v predchádzajúcom ani v súčasnom konaní nebola preukázaná existencia reálnej hrozby, že by žalobca v prípade návratu do krajiny pôvodu bol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia podľa § 13a zákona o azyle a ani rodiny na účel zlúčenia rodiny podľa § 10 a § 13b zákona o azyle a nebola potvrdená ani zmena bezpečnostne situácie na Ukrajine, v dôsledku čoho podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa vyššie uvedených ustanovení zákona už boli vyhodnotené, dôvody žalobcu okrem humanitných boli posúdené v predošlom konaní a bolo o nich právoplatne rozhodnuté, žalobca opätovne nespĺňa podmienky podľa §§ 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle, nakoľko žiadosť odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v predchádzajúcom konaní a bolo o nich právoplatne rozhodnuté. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 19.10.2016 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej lej len SSP) a taktiež požiadal o doklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného. Poukazoval na to, že žiadal o udelenie azylu z humanitných dôvodov s poukazom na článok 13 vykonávacieho nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky z 21. februára 2014 k zákonu o azyle, podľa ktorého za humanitné dôvody sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných a ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť a mal za to, že na základe jeho zdravotného stavu spĺňa podmienky na udelenie azylu v zmysle § 9 zákona o azyle z dôvodu, že je ťažko chorou osobou a návrat do krajiny pôvodu by preňho mohol prestavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť v spojení s verejne dostupnými informáciami o zdravotnom systéme na Ukrajine. Poukazoval na to, že žalovaný nedostatočne preskúmal skutkový stav veci, t.j. zdravotný stav žalobcu ako aj úroveň zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu žalobcu a na základe zistených informácií dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré sú v rozpore obsahom spisu a v tejto súvislosti poukazoval na doložené lekárske nálezy a stanoviská odborných lekárov. Zastával názor, že by v prípade návratu na Ukrajinu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť, akú si vyžaduje jeho zdravotný stav v súlade s odporúčaniami ošetrujúcich lekárov, nakoľko na Ukrajine štát síce poskytuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre občanov v štátnych zdravotníckych zariadenia, avšak prístup k zdravotnej starostlivosti v reálnom živote nefunguje, nemocnice sú v zlom stave bez dostatku finančných prostriedkov, a v prípade náročnejšej liečby je potrebné túto zaplatiť, napriek tomu, že oficiálne je takáto liečba zdarma. Žalobca ďalej uviedol, že nakoľko je na Ukrajine de facto bezdomovcom pretože štát mu zobral bývanie, bez dokladov totožnosti a bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, nemohol by si dovoliť zaplatiť za zdravotné úkony, ktoré jeho vážny zdravotný stav vyžaduje a poukazoval na informácie o krajine pôvodu, ktoré preukazujú úroveň zdravotnej starostlivosti na Ukrajine. Zdôraznil, že žalovaný nezískal informácie, na základe ktorých by bez pochybností dospieť k záveru, že pre žalobcu by návrat na Ukrajinu nepredstavoval fyzickú alebo psychické útrapy, či smrť a bola by mu poskytnutá finančne nepodmienená špecializovaná zdravotná starostlivosť. poukazoval tiež na to, že pokiaľ mu nebude udelený azyl alebo doplnková ochrana, je oprávnená obava o jeho život a zdravie, nakoľko je v pokročilom veku, bez rodinného zázemia a so závažným a nevyliečiteľným ochorením a jeho návrat na Ukrajinu bez akejkoľvek garancie reálneho prístupu k zdravotnej starostlivosti by mohol byť preňho neznesiteľným, dokonca s fatálnym následkom, nakoľko preukázal, že sa mu nečakane a rapídne zhoršil zdravotný stav a jeho ochorenie je nevyliečiteľné s vysokým rizikom možného úmrtia, v dôsledku čoho spadá do kategórie ťažko chorého čakateľa o azyl, ktorého návrat do krajiny pôvodu by mohol prestavovať značné fyzické či psychické útrapy, prípadne až smrť. zastával názor, že by mu mal byť udelený azyl podľa ustanovenia § 9 zákona o azyle alebo poskytnutá doplnková ochrana podľa § 2 písm. f) bod zákona o azyle vzhľadom na to, že by na Ukrajine hrozilo neľudské zaobchádzanie, ktoré by spočívalo v skutočnosti, že by Ukrajine nemal prístup k medikamentóznej liečbe ani ku špecializovanej kardiologickej starostlivosti, nakoľko by si z finančných dôvodov nemohol dovoliť a bolo by spôsobilé ohroziť jeho zdravotný stav i život. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.11.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a uviedol, že v prípade žalobcu ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu z politických dôvodov, z dôvodu nesúhlasu so súčasnou politikou Ukrajiny, z dôvodu obavy o svoj život pre prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine a z dôvodu, že ako bývalý vojak bol nútený zapojiť a do bojov na východe Ukrajiny a ďalej uviedol humanitné dôvody, nakoľko sa počas pobytu na Slovensku dozvedel, že má chronické problémy so srdcom. Poukázal na to, že rozhodnutím ČAS: MU-331-12/PO zo dňa 6.2.2015 správny orgán podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil azyl a zároveň žalobcovi neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu sp. zn. 9SaZ/8/2015-16 a následne rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/33/2015-86 a nadobudlo právoplatnosť dňa 2.12.2015. Žalobca pri opakovanej žiadosti o azyl okrem dôvodov uvedených v prvej žiadosti uviedol aj zdravotné dôvody a obavu, že bude mobilizovaný, nakoľko mu mal byť doručený na adresu, kde býval u priateľa povolávací rozkaz. Rozhodnutím ČAS. MU-PO-200-11/2015-Ž zo dňa 3.2.2016 bola žiadosť žalobcu podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona o azyle ako zjavne neopodstatnená zamietnutá, pričom o udelení azylu z humanitných dôvodov na základe zhoršeného zdravotného stavu sa žalovaný vysporiadal v tomto rozhodnutí. Uviedol, že Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí 9SaZ/6/2016-45 zo dňa 11.mája 2016 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, pričom dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo zistenie, že od vydania rozhodnutia došlo k podstatnej zmene okolností týkajúcej sa zdravotného stavu žalobcu, nakoľko žalobca na pojednávaní pred krajským súdom predložil nové správy ohľadne jeho zhoršeného zdravotného stavu, ku ktorému došlo až po vydaní predmetného rozhodnutia žalovaného a v ďalšom konaní sa žalovaný mal opätovne vyhodnotiť zdravotný stav žalovaného a zvážiť aplikáciu § 9 zákona o azyle. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle tohto rozhodnutia sa oboznámil so zdravotným stavom žalobcu, vyžiadal si informácie z Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce o dostupnosti lekárskej starostlivosti pre kardiologických pacientov s chronickým zlyhávaním srdca, o existencii špecializovaných lekárskych strediskách, ktoré zabezpečujú pacientom implantovanie resynchronizačných CRT-D prístrojov s funkciou defibrilátora a jeho následným servisom (pravidelné kontroly, výmena energetického zdroja v ňom a pod.) a o aktuálnej bezpečnostnej situácii na území Ukrajiny, ktoré vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že účelom zákona o azyle nie je poskytovanie ochrany ekonomickým migrantom ako aj skutočnosť, že žalobca vo svojej výpovedi nijako nepodložil svoje tvrdenia, že na Ukrajine mu takáto starostlivosť nie je poskytovaná a v prípade žalobcu neboli preukázané dôvody na o udelenie azylu z humanitných dôvodov. Taktiež žalobca neuvádzal a ani neboli preukázané žiadne skutočnosti, že žalobca mal byť v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu tak ako to ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle. Žalovaný ďalej poukázal na to, že snaha žalobcu o realizáciu svojho súkromného a rodinného života prostredníctvom zákona o azyle a nie podľa zákona o pobyte cudzincov je v rozpore s účelom zákona o azyle, keďže žalobca zakladá svoju žiadosť o udelenie azylu na irelevantných dôvodoch na jeho udelenie v zmysle zákona o azyle a nie je dôvodom na to, aby sa účelovo využívala možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov na dodatočné legalizovanie pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky, ktorú si po nezákonnom vstupe na jej územie vybral za svoju cieľovú krajinu. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu pri výsluchu v súdnom konaní uviedol, že žalobca bol už medzičasom vyhostený z územia Slovenskej republiky. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd rozhodol o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia tak, že návrh žalobcu uznesením č.k. 6SaZ/3/2016-23 zo dňa 19.12.2016 zamietol. 6. Na pojednávaní dňa 20.1.2017 právny zástupca žalobcu predniesol svoje vyjadrenie v súlade s písomným stanoviskom zo dňa 20.1.2017, predložil lekárske nálezy a to lekársky nález z I. internej kliniky Univerzitná nemocnica Bratislava, Nemocnica Staré Mesto zo dňa 6.10.2016, poučenie a písomný informovaný súhlas pacienta podľa § 6 zákona č. 576/2004 Z.z. zo dňa 6.10.2016, správu o ambulantnom vyšetrení žalobcu v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, a.s. Bratislava zo dňa 11.10.2016, doklady týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti na Ukrajine z rokov 2013 až 2015 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu 6 Azs 25/2014 - 26 zo dňa 24.9.2014. Žalobca poukazoval na to, že od vstupnej prehliadky od roku 2014 v záchytnom tábore Humenné sa jeho zdravotný stav zhoršuje, je ťažko a nevyliečiteľne chorý, má kardiostimulátor a jeho zdravotný stav je vážny. Uviedol, že má problémy aj s chrbticou, vyžaduje stálu zdravotnú starostlivosť a má obrovský strach a paniku u návratu na Ukrajinu, kde nebude mať zdravotnú starostlivosť, keď na Ukrajine mená ani zázemie a rodinu a ani možnosť zaplatiť si za zdravotnú starostlivosť. 7. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-331/Po-Ž-2014 a ČAS: MU-PO-200/2015-Ž. 8. Z obsahu administratívneho spisu ČAS: MU-331/PO-Ž-2014 súd zistil, že žalobca prvýkrát požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 10.11.2014 z politických dôvodov, pretože nesúhlasí s politikou Ukrajiny, z dôvodu vojnového konfliktu sa bojí o svoj život, pretože ho nútili bojovať na východe Ukrajiny s čím nesúhlasil. Uviedol, že na Ukrajine pôsobia rôzne skupiny, ktoré robia nábor, aby muži šli za peniaze bojovať a zabíjať ľudí na východe Ukrajiny, a pretože to odmietol, bol fyzicky napadnutý. Žalovaný o žiadosti žalobcu rozhodol tak, že žalobcovi neudelil azyl podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona o azyle a súčasne neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. V dôsledku podaného opravného prostriedku žalobcom vec preskúmal Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 9SaZ/8/2015-46 zo dňa 20. mája 2015 rozhodnutie žalovaného ČaS: MU-331-12/PO-Ž-2014 zo dňa 6.2.2015 potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 1Sža/33/2015-86 zo dňa 6. októbra 2015 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 2.12.2015. 9. Z obsahu administratívneho spisu ČAS: MU-PO-200/2015-Ž súd zistil, že žalobca druhýkrát požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 10.12.2015 z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcom konaní a to z politických dôvodov, pretože nesúhlasí s politikou Ukrajiny, z dôvodu vojnového konfliktu sa bojí o svoj život, pretože ho nútili bojovať na východe Ukrajiny s čím nesúhlasil. Uviedol, že na Ukrajine pôsobia rôzne skupiny, ktoré robia nábor, aby muži šli za peniaze bojovať a zabíjať ľudí na východe Ukrajiny, a pretože to odmietol, bol fyzicky napadnutý a uviedol aj to, že má zdravotné problémy a obavu, že bude mobilizovaný, pretože mu mal byť doručený povolávací rozkaz na adresu priateľa, kde býval a žiadal o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov. Žalobca v priebehu vstupného pohovoru dňa 15.12.2015 sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcom azylovom konaní a doslovne uviedol, že o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany sa rozhodol požiadať z tých istých dôvodov ako v predchádzajúcom konaní. Taktiež uviedol, že asi pred štyrmi mesiacmi dozadu mu jeho priateľ z Gorlovky, u ktorého býval dal vedieť, že mu bol doručený povolávací rozkaz, a preto sa obáva, že by v prípade návratu na Ukrajinu musel vstúpiť do armády, avšak v tejto súvislosti žalobca nevedel vysvetliť, prečo by mu mal byť doručený povolávací rozkaz na adresu jeho priateľovi do mesta Gorlovka, keď tam žalobca nemá trvalý pobyt a ako ho mohol jeho priateľ prevziať a uviedol len to, že pravdepodobne mu nebol doručený povolávací rozkaz, ale sa možno oboznámil s listinou hľadaných osôb, na ktorej sa nachádza aj žalobca, pretože ako vojak v zálohe nenastúpil do armády. Ďalej uviedol, že nakoľko nemá v súčasnosti žiadne doklady, prístup k zdravotnej starostlivosti, nemá kde bývať a potrebuje vzhľadom na zdravotné problémy so srdcom srdcový strojček žiada o azyl aj z humanitárnych dôvodov. Žalovaný o žiadosti žalobcu rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietol ako zjavne neopodstatnenú. V dôsledku podaného opravného prostriedku žalobcom vec preskúmal Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 9SaZ/6/2016-45 zo dňa 11. mája 2016 rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-po-200-11/2015-Ž zo dňa 3.2.32016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenie predmetného rozhodnutia bola výlučne skutočnosť, že žalobca predložil lekárske správy preukazujúce zhoršenie zdravotného stavu, ku ktorému došlo po vydaní napadnutého rozhodnutia. Súd vyslovil právny názor, že aj keď žalovaného rozhodnutie o neudelení azylu podľa § 9 zákona o azyle nie je súdom preskúmateľné, dospel k názoru, že od vydania napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnej zmene okolností veci, ktorá spočíva v zhoršení zdravotného stavu žalobcu a žalovanému uložil, aby na základe tejto zmeny opätovne posúdil skutočnosť, či v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu žalobcu neprichádza do úvahy udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle a opätovne vo veci rozhodol. Žalovaný mal vykonať dokazovanie na akútny zdravotný stav žalobcu, tento vyhodnotiť a zvážiť, či v tomto prípade nedôjde k aplikácii § 9 zákona o azyle a svoju úvahu v tomto smere interpretovať v odôvodní rozhodnutia. Za účelom vykonania dokazovania mal žalovaný vyžiadať si od žalobcu súhlas s tým, aby sa žalovaný oboznámil s jeho zdravotným stavom, vrátane jeho zdravotnej dokumentácie, s prognózami jeho ďalšieho vývoja priamo u ošetrujúceho lekára (zdravotníckeho ústavu) a predovšetkým zistiť priamo u ošetrujúceho lekára, či a v akom časovom horizonte je potrebné vykonať implantáciu prístroja CRT, aké dôsledky by malo nevykonanie tohto zákroku v optimálne potrebnom čase a či medzičasom nedošlo k výkonu implantácie CRT a k v kladnom prípade akým medicínskym výkonom sa bude musieť žalobca následne podrobiť. V tejto súvislosti uložil žalovanému vykonať súčasne dokazovanie informáciami o krajine pôvodu žalobcu so zameraním, či na liečbu ochorenia, na ktoré žalobca trpí je obdobná lekárska starostlivosť je poskytovaní aj na Ukrajine a po vykonanom dokazovaní zvážil v rámci vlastnej správnej úvahy postup podľa § 9 zákona o azyle. Súd zdôraznil, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo výlučne z dôvodu, že od vydania napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnej zmene okolností veci. Podľa § § 12 ods. 2 písm. g) zákona o azyle Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a alebo § 13b a ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a nemožno rozhodnúť podľa § 11 ods. 1 písm. f) z dôvodu, že sa podstatne zmenil skutkový stav. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Podľa § 9 zákona o azyle Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 10. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil stav veci a nesprávne právne posúdil vec: Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Žalovaný si v intenciách rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9SaZ/6/2016-45 zo dňa 11. mája 2016 zabezpečil súhlas žalovaného s oboznamovaním sa s jeho zdravotným stavom a mená jeho ošetrujúcich lekárov v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb a meno kardiológa mimo tohto ústavu, vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie o aktuálnom zdravotnom stave žalobcu, údaje o potrebných medicínskych výkonoch v budúcnosti a o prognóze zdravotného stavu žalobcu, vyžiadal si informácie týkajúce dostupnosti starostlivosti pre pacientov s chronickým zlyhávaním srdca, informácie o existencii špecializovaných lekárskych centrách, ktoré riešia implantáciu CRT-D prístroja a informácie o servise k týmto prístrojom na Ukrajine. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku kvalifikovanému posúdeniu žalobcovej žiadosti o udelenie azylu z humanitných dôvodov, s ktorým sa podrobne zaoberal. Súd poukazuje na to, že žalobca požiadal opakovane o azyl aj z humanitných dôvodov. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na udelenie tzv. azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a jeho udelenie závisí výlučne od právneho uváženia žalovaného, a preto jeho neudelenie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Súd konštatuje, že všetky ďalšie dôvody žiadosti žalobcu na základe ktorých žiadal o azyl sú totožné, boli už riešené v predchádzajúcom konaní a bolo o nich právoplatne rozhodnuté. Taktiež je nesporné, že žalovaný sa zaoberal údajom žalobcu o existencii povolávacieho rozkazu, ako však vyplýva zo samotného napadnutého rozhodnutia žalovaného tento bol vyhodnotený ako nedôveryhodný. 11. Pretože súd nevyhodnotil vznesené námietky ako dôvodné, podanú žalobu zamietol. 12. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. s poukazom na výsledok konania. 13. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).