Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/214/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201946 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201946.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: M.. M. M., bytom H. XX, XXX XX N., zastúpený: JUDr. Ladislav Janči, advokát, Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, P. O. Box 100, 810 05 Bratislava 15, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 67/2016, č. 14946/2016/D220-SLP/29733-M zo dňa 30.06.2016, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 67/2016, č. 14946/2016/D220-SLP/29733-M zo dňa 30.06.2016 a rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 19051/2013/ B622-SV/z.47179/Pa zo dňa 10.09.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Stavebný úrad mesta Bardejov rozhodnutím č. ŽP2011/01335 zo dňa 18.08.2011 povolil podľa § 82 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov zmenu stavby „Polyfunkčný dom“ - dvorové časti domov č. XX, XX na Radničnom Námestí v Bardejove“, na pozemku parcela č. C KN XXX/XX, XXX/XX v katastrálnom území Bardejov pred dokončením a zároveň aj užívanie tejto stavby pre žalobcu. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal Okresný prokurátor v Bardejove protest č. Pd 98/11-11 dňa 23.01.2012 na podnet podávateľa Krajský pamiatkový úrad v Prešove, ktorý sa podnetom zo dňa 21.10.2011 domáhal preskúmania rozhodnutia a následného podania protestu prokurátora, lebo podľa neho mesto Bardejov vydaným rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením a kolaudačného rozhodnutia na uvedené objekty nerešpektovalo a porušilo zákon, keďže rozhodlo napriek tomu, že Krajský pamiatkový úrad Prešov ako dotknutý orgán nesúhlasil s vydaním tohto rozhodnutia vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 03.03.2011, v ktorom poukázal na svoje stanovisko vydané ešte dňa 12.10.2009. 3. Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím č. 2012-285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012 nevyhovel protestu Okresného prokurátora v Bardejove č. Pv 98/11-11 zo dňa 23.01.2012 a rozhodnutím mesta Bardejov č. ŽP 2011/01335 zo dňa 18.08.2011 ponechal v platnosti. V predmetnej právnej veci išlo o situáciu, keď stavebný úrad vykonávajúci konanie posúdil námietky účastníka konania vo vzťahu k vyjadreniu dotknutého orgánu, ktoré bolo nesúhlasné. Z obsahu spisu vyplýva, že stavebný úrad sa snažil rozpor odstrániť, avšak bezúspešne. 4. Stavebný úrad pri posudzovaní daného návrhu, vyjadrenia dotknutého orgánu a námietok stavebníka voči vyjadreniu dotknutého orgánu, podaný návrh posúdil tak, že zmenu stavby pred dokončením je možné povoliť, nakoľko zmenu stavby pred dokončením a užívaním stavby nebudú porušené obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy, že realizácia stavby nie je v rozpore s rozpracovaným a schváleným Územným plánom mesta Bardejov. 5. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podala dňa 07.05.2013 protest prokurátora č. VI/2/Gd 58/13-6, vo veci rozhodnutia mesta Bardejov o povolení zmeny stavby pred dokončením stavebníkovi JUDr. M.. V proteste sa uvádzajú skutočnosti, ktorými bol porušený Zákon o správnom konaní, Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. V proteste sa ďalej uvádza, že napriek nesúhlasnému záväznému stanovisku Krajského pamiatkového úradu v Prešove ako dotknutého orgánu štátnej správy, ktoré potvrdil i jeho nadriadený orgán Slovenský pamiatkový úrad, mesto Bardejov, ako stavebný úrad vydal v prospech stavebníka rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením a povolenie užívania. Mesto Bardejov, ako stavebný úrad v konaní neodstránil jestvujúci rozpor a rozhodol bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami. 6. O proteste prokurátora Generálnej prokuratúry SR č. VI/2 Gd 58/13-15 zo dňa 12.08.2013 rozhodlo Ministerstvo dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja SR, rozhodnutím č. 19051/2013/B622-SV/z.47179/ Pa zo dňa 10.09.2013, ktorým vyhovel protestu. Prokurátor Generálnej prokuratúry SR VI/2 Gd 58/13-15 zo dňa 12.08.2013 zrušilo protestom napadnuté právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2012/285/1147-4/SP-VB zo 02.04.2012. Uvedeným rozhodnutím stavebného úradu došlo k závažnému porušeniu ustanovení správneho poriadku, ako aj stavebného zákona § 126 ods. 1 a § 140a ods. 1, § 140b ods. 1, ods. 5 Stavebného zákona a to z dôvodu, že stavebný úrad napriek nesúhlasnému záväznému stanovisku krajského pamiatkového úradu, ktoré potvrdil aj jeho nadriadený orgán, vydal v prospech stavebníka rozhodnutie o zmene predmetnej stavby pred dokončením a o povolení jej užívania a pokiaľ krajský stavebný úrad na tieto skutočnosti neprihliadol ani potom, ako ich v podanom proteste zdôraznil okresný prokurátor a jeho protestu nevyhovel, porušil zákon rovnako závažným spôsobom. 7. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal stavebník rozklad o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 14946/2016/D220-SLP/29733-M, č. 67/2016, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy zo dňa 10.09.2013, č. 19051/2013/B 622 SV/z.47179/Pa a rozklad stavebníka zamietol. II. Žalobné dôvody 8. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 24.10.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 67/2016, č. 14946/2016/D220-SLP/29733-M zo dňa 30.06.2016, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 10.09.2013, č. 19051/2013/B622-SV/z.47179/Pa, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora Generálnej prokuratúry SR, č. VI/2 Gd 58/13-15 zo dňa 12.08.2013 a bolo zrušené právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove, č. 2012-285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012. Žalobca je toho názoru, že uvedenými rozhodnutiami bol porušený zákon, pričom žalobca ako účastník daného konania bol danými rozhodnutiami orgánov verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmov. 9. Žalobca v žalobe poukazuje na formálne nedostatky rozhodnutia žalovaného a to, že nie je na rozhodnutí uvedený dátum jeho vydania a na rozhodnutí nie je vlastnoručný podpis osoby, ktorá rozhodnutie vydala. 10. Podľa žalobcu boli porušené základné zásady správneho konania, a to najmä zásada dvojinštančnosti konania. Žalobca nevedel o tom, že v danej veci druhostupňový orgán mieni vydať rozhodnutie, nakoľko pred vydaním rozhodnutia Ministra nebol vyrozumený o tom, že dokazovaniu v danej veci správny orgán považuje za ukončené v zmysle § 33 SP. 11. Žalobca poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. Zn. 4Sž 31/2002, NS SR č. 172/2015, kde je zvýraznená požiadavka na rešpektovanie princípu stability správnych rozhodnutí, pokiaľ nie sú v rozpore s hmotným právom. Cituje „zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť je daná predmetom konania. Teda správne konanie výlučne sleduje, aby bola zistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 Zákona č. 71/1967 Zb.) takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva.“ 12. Mimoriadne opravné prostriedky by preto nemali byť správnymi orgánmi nadužívané a pri každom konaní o nich by mala byť posudzovaná aj váha záujmu na stabilite skôr vydaných rozhodnutí. V danom prípade sa tak nestalo. 13. Rozhodnutím orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné aj z dôvodu, že konajúci orgán sa stotožnil s obsahom protestu prokurátora, napriek tomu, že napádané bolo rozhodnutie o proteste prokurátora, pričom sa nevysporiadal s obsahom argumentov, ktoré žalobca voči tomuto postupu uplatnil. 14. Má za to, že ak sa konal v proteste prokurátora, ktorý smeruje proti rozhodnutiu o proteste prokurátora podanom na tom istom skutkovom aj právnom základe ako v minulosti, ide o doslova zopakovanie predchádzajúceho už právoplatne ukončeného konania. Týmto sa zasahuje do princípu právnej istoty a zjavne sa koná o rovnakej veci opakovane. Porušením princípu ne bis in idem, je v danej veci viac než zjavný, pričom toto zistenie dokazuje porušenie práva garantované článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 15. V danej veci bolo rozhodnutie mesta Bardejov č. ŽP2011/01335 zo dňa 18.08.2011, napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov, sp. zn. Pd 98/11-11, zo dňa 23.01.2012. O tomto proteste prokurátora bolo právoplatne rozhodnuté tak, že Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím sp. zn. 1012-285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012, uvedenému protestu prokurátora nevyhovel. Nakoľko predmetom každého konania o proteste prokurátora bolo rozhodnutie správneho orgánu zákon jednoznačne limituje možnosť napadnutia takéhoto rozhodnutia ustanovením § 27 Zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, podľa ktorého protest prokurátora proti rozhodnutiu, ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a/, nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon. 16. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade nevyhovenia protestu prokurátora je možné nespokojnosť orgánov prokuratúry proti takémuto rozhodnutiu vyjadriť jediným zákonným priznaným prostriedkom nápravy, a to žalobou na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. 17. Podľa žalobcu, ak prokurátor zmeškal lehotu na podanie správnej žaloby na súd, je neprípustné, aby v danej veci iniciovala zopakovanie celého konania tým, že podá opäť protest, ktorý neznamená nič iné, než len to, že v danej, už raz právoplatne ukončenej veci sa má konať opätovne. 18. Pokiaľ ide o vecnú stránku podaného protestu, tento opomína obsah platnej právnej úpravy a doslova otrocky preberá ústavne neakceptovateľné názory pamiatkového úradu, ktorý v rámci kolaudačného konania má len postavenie dotknutého orgánu. V danej veci povaha protestu vychádza zo záverov, že nie stavebný úrad, ale pamiatkový úrad bude rozhodovať o tom, či sa užívanie stavby povolí alebo nie. Tento názor nie je správny a neoprávnene neguje postavenie a význam stavebného úradu v kolaudačnom konaní. Stavebný úrad nesie zodpovednosť za vydanie povolenia na užívanie stavby, pamiatkový úrad má len postavenie dotknutého orgánu. Jedinou povinnosťou stavebného úradu je vysporiadať sa so stanoviskom dotknutého orgánu, nie je povinnosťou stavebného úradu toto bezvýhradne akceptovať. Na základe uvedených skutočností, žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánov verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 19. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.01.2017 uviedol, že čo sa týka námietky žalobcu, týkajúcej sa postupu prokurátora Generálnej prokuratúry SR pri podaní protestu proti rozhodnutie KSÚ uviedol, že nie je v pôsobilosti ministerstva posudzovať postup prokurátora Generálnej prokuratúry SR, pri výkone jeho pôsobnosti podľa Zákona o prokuratúre. 20. KPÚ, ako dotknutý orgán štátnej správy vydal záväzné stanovisko č. PO-11/905-02/2310/Li zo dňa 03.03.2011, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vydaním rozhodnutia o povolení zmeny predmetnej stavby pred dokončením a kolaudačného rozhodnutia, ktorá sa nachádza v pamiatkovom území Pamiatkovej rezervácie Bardejov evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri pamiatkových rezervácií pod č. 2 a zapísanej v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. KPÚ v uvedenom záväznom stanovisku uviedol, že dokumentácia zmeny predmetnej stavby pred dokončením prezentuje tie zmeny, ku ktorým sa už vyjadril predchádzajúcim záväzným stanoviskom č. PO-09/2719-02/8302/Li zo dňa 12.10.2009, v ktorom určil, ktoré zmeny schválenej projektovej dokumentácie sú neprípustné, alebo prípustné, pričom toto stanovisko stavebník nerešpektoval. Nakoľko proti obsahu záväzného stanoviska KPÚ uplatnil žalobca námietky, stavebný úrad si v súlade s § 140b ods. 5 stavebného zákona vyžiadal od KPÚ stanovisko k námietkam, pričom tento dotknutý orgán svoje stanovisko nezmenil. Stavebný úrad si listom č. ŽP 2011/01335-rr zo dňa 07.06.2011 vyžiadal od PÚ SR, ktorý je nadriadeným orgánom KPÚ potvrdenie, resp. zmenu predmetného záväzného stanoviska, pričom PÚ SR listom č. PÚ-11/297-16/5120/KUB zo dňa 06.07.2011 nesúhlasné záväzné stanovisko KPÚ č. PO-11/905-02/2310/Li zo dňa 03.03.2011 potvrdil. 21. Ministerstvo sa v konaní o proteste prokurátora správne stotožnilo s právnym názorom prokurátora, že vydaním rozhodnutia stavebného úradu v uvedenej veci došlo k závažnému porušeniu príslušných ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku, a to najmä z dôvodu, že napriek nesúhlasnému záväznému stanovisku KPÚ č. PO-11/905-02/2310/Li zo dňa 03.03.2011, ktoré potvrdil aj jeho nadriadený orgán PÚ SR stanoviskom č. PÚ-11/297-16/5120/KUB zo dňa 06.07.2011, vydal stavebný úrad rozhodnutie o zmene predmetnej stavby pred dokončením a o povolení jej užívania v prospech stavebníka, ktorým je žalobca, a pokiaľ KSÚ na tieto skutočnosti neprihliadol ani po tom, ako ich v podanom proteste zdôraznil okresný prokurátor a jeho protestu nevyhovel, porušil KSÚ zákon závažným spôsobom. 22. Z § 126 ods. 1 stavebného zákona pritom jednoznačne vyplýva, že ak sa konanie vedené podľa stavebného zákona dotýka záujmov chránených osobitnými predpismi, v tomto konkrétnom prípade zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pamiatkového fondu“), rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a stavebného zákona, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. 23. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže stavený úrad rozhodnúť vo veci. Podľa § 140b ods. 2 stavebného zákona je dotknutý orgán oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Pôsobnosť KPÚ v stavebných veciach, vrátane konania o povolení zmeny stavby, je daná v § 30 ods. 4 zákona o ochrane pamiatkového fondu, podľa ktorého záväzné stanovisko KPÚ sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. 24. Podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136 stavebného zákona. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknuté orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. Nesúhlasné záväzné stanovisko KPÚ potvrdil aj jeho nadriadený orgán PÚ SR. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že stavebný úrad nie je kompetentný posudzovať stanovisko príslušného pamiatkového úradu a je povinný ho rešpektovať. 25. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná stavba sa nachádza v pamiatkovom území Pamiatkovej rezervácie Bardejov evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu a je zapísaná v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že pre konanie a rozhodovanie stavebného úradu o povolení zmeny predmetnej stavby je potrebné záväzné stanovisko KPÚ podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu. Stavebný úrad je povinný toto záväzné stanovisko v rozhodovaní zohľadniť, obsah záväzného stanoviska je pre stavebný úrad záväzný. V proteste prokurátora bolo súčasne namietané, že stavebný zákona bez postupu, uvedenom v § 136 ods. 1, ods. 2 neumožňuje, aby stavebný úrad vydal rozhodnutie. Podľa prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ak sa rozpor v protichodných stanoviskách dotknutých orgánov nepodarilo odstrániť dohodou ich nadriadených orgánov, bolo zákonnou povinnosťou stavebného úradu predložiť vec ministerstvu na rozhodnutie po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy. 26. Vzhľadom na uvedené navrhujeme rozhodnúť o žalobe podľa § 190 SSP a túto ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Právne posúdenie krajského súdu 27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy bolo potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/ SSP V prejednávanej veci boli splnené podmienky rozhodnutia bez pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na jej webovej stránke. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánou verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy. 30. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 67/2016, č. 14946/2016/D220- SLP/29733-m, zo dňa 30.08.2016 a rozhodnutie orgánu verejnej správy I. stupňa č. 19051/2013/B622- SV/z.47179/Pa zo dňa 10.09.2013. 31. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a I. stupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že bolo potrebné obe rozhodnutia orgánu verejnej správy zrušiť pre nesprávne právne posúdenie veci. 32. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 33. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. 34. Podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. 35. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Správny poriadok upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitosti rozhodnutia ustanovené správnym poriadkom sú vymedzené taxatívne. Jedinou výnimkou je upustenie od odôvodnenia, ak sa účastníkom v celom rozsahu vyhovelo. Popri obsahových náležitostiach písomné vyhotovenie rozhodnutia musí obsahovať aj predpísané formálne náležitosti. Tieto náležitosti slúžia najmä na identifikáciu správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a účastníkov konania. 36. Oprava rozhodnutia je možná len vtedy, ak ide o chyby v písaní, počítaní alebo o iné zrejmé nesprávnosti. Inou zrejmou nesprávnosťou by mohla byť napríklad absencia niektorých identifikačných údajov subjektov, dátum, či identifikácie správneho orgánu. Svojou povahou ide o technické chyby formálneho charakteru, ktoré nemenia zmysel a obsah rozhodnutia a nemajú za následok jeho neplatnosť ale len vady, ktoré sa dajú odstrániť. 37. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol súhlasiť s námietkami žalobcu, že na rozhodnutí Ministra č. 67/2016 Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky absentujú obligatórne náležitosti a teda nie je správnym a zákonu zodpovedajúcim rozhodnutím. Je pravdou, že na uvedenom rozhodnutí chýba dátum jeho vydania, avšak táto chyba nemá za následok jeho neplatnosť či nulitu, pretože sa jedná o inú zrejmú nesprávnosť a teda len určitú vadu, ktorá sa dá kedykoľvek odstrániť. Je teda na aktívnej procesnej účasti strán sporu, či podajú návrh na jeho opravu alebo nie a taktiež túto inú zrejmú nesprávnosť môže ex offo opraviť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal rovnako súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu o tom, že na uvedenom rozhodnutí absentuje odtlačok úradnej pečiatky, podpis, meno a priezvisko oprávnenej osoby, nakoľko po dôkladnom preskúmaní rozhodnutia súd zistil, že na piatej strane sa nachádza meno a priezvisko osoby „Roman Brecely - minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“ spolu s odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom ministra, pričom stačí že originál podpisu (alebo overený elektronický podpis) sa nachádza na prvopise listiny. 38. Ďalším žalobným dôvodom, ktorý žalobca uvádza vo svojej žalobe je skutočnosť, že orgán rozhodujúci o podanom rozklade - minister ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky dostatočne neskúmal okruh účastníkov konania, pretože keby tak urobil zistil by, že vlastníkom stavby o ktorej užívanie v tomto konaní ide, je spoločnosť PROGRES - INVEST s. r. o., Tkáčska 2, Prešov. 39. Podľa § 179 ods. 1 S. s. p., ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 40. Správny súdny poriadok ráta aj s tou možnosťou, že správny orgán resp. orgán verejnej správy nekonal s vlastníkom stavby, ktorý samozrejme jednoznačne patrí medzi osoby, o ktorej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Vôľou zákonodarcu bolo v preskúmavacom súdnom konaní podľa Správneho súdneho poriadku zabezpečiť ochranu aj tomu účastníkovi správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť konaním správneho orgánu dotknuté. K náprave tejto chyby v správnom konaní prináleží opomenutému účastníkovi konania podať správnu žalobu na správny súd. Aj v tomto prípade správny súd dospel k záveru, že argumenty žalobcu neboli natoľko dôvodné, aby rozhodnutie dotknutého orgánu z tohto dôvodu zrušil. Je teda vecou spoločnosti PROGRES - INVEST s. r. o., Tkáčska 2, Prešov, aby podala správnu žalobu na súd a nie predchádzajúceho vlastníka, ktorý ju o prebiehajúcom správnom konaní beztak mohol informovať, aby sa domáhala nápravy prostredníctvom rozhodnutia správneho súdu o ne/doručení uvedeného rozhodnutia. 41. Podstatným argumentom v konaní o správnej žalobe bolo tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako i rozhodnutie Ministra Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, neboli správne, zákonné ani dostatočne odôvodnené, pokiaľ jediným dôvodom na zrušenie predchádzajúcich rozhodnutí bol ten argument, že mesto Bardejov ako i vtedajší Krajský stavebný úrad v Prešove, nezohľadnili stanovisko Krajského pamiatkového úradu ako i Pamiatkového úradu SR, pričom bolo preukázané, že oba orgány toto stanovisko zohľadnili a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s ním aj náležite vysporiadali. 42. Ďalším argumentom v tomto konaní bolo tvrdenie žalobcu, že protest generálneho prokurátora bol nezákonný, pretože prokurátor podal protest na totožnom skutkovom základe ako už aj v minulosti proti Rozhodnutiu mesta Bardejov č. ŽP 2011/01335 zo dňa 18.08.2011, o ktorom bolo rozhodnuté Krajským stavebným úradom v Prešove sp. zn. 2012-285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012, čo možno považovať za porušenie zásady ne bis in idem. V prípade nevyhoveniu protestu prokurátora je možné podať žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Inak povedané, proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora nie je možné podať ďalší protest ale jedine správnu žalobu na súd, v zmysle § 27 ods. 2 Zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, čo prokurátor nevyužil. 43. Podľa § 24 ods. 2 Zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ak zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 44. Podľa § 27 ods. 2 Zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a/ uvedeného zákona nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon. 45. Krajský súd dospel k záveru, že zrušenie právoplatného rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Prešove, odboru štátnej stavebnej správy č. 2012-285/1147-4/SP-VB zo dňa 02.04.2012 Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 19051/2013/B622-SV/z.47179/Pa zo dňa 10.09.2013 bolo v rozpore so zákonom, pretože žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia jednak úplne rezignoval na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv vlastníka, ktorým nebol už v danom prípade stavebník, ale spoločnosť PROGRES - INVEST s. r. o., Tkáčska 2, Prešov a je toho názoru, že zákon výslovne ukladá správnemu orgánu dbať na to, aby boli dobromyseľne nadobudnuté práva čo najmenej dotknuté. Potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability právnych vzťahov založených právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy a predvídateľnosti rozhodovania štátnych orgánov, ktoré sú základom právneho štátu žalovaný orgán preto nesprávne vyhodnotil resp. nevyhodnotil, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia len konštatoval, že stavebný úrad napriek nesúhlasnému záväznému stanovisku krajského pamiatkového úradu, ktoré potvrdil aj jeho nadriadený orgán Pamiatkový úrad SR, vydal v prospech stavebníka rozhodnutie o zmene predmetnej stavby pred dokončením a o povolení jej užívania. 46. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená stavba sa nachádza v pamiatkovom území Pamiatkovej rezervácie Bardejov evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu je zrejmé, že pre konanie a rozhodovanie stavebného úradu o povolení zmeny uvedenej stavby je potrebné záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu podľa zák. č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Krajský pamiatkový úrad v Prešove vydal záväzné stanovisko č. PO-11/905/02/2310/Li dňa 03.03.2011, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vydaním rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením a kolaudačného rozhodnutia na dvorové objekty - Radničné námestie č. 32 a č. 33 v Bardejove. Keďže k dohode na doplňujúcom konaní medzi Krajským pamiatkovým úradom v Prešove a stavebníkom nedošlo, požiadal stavebný úrad o stanovisko Pamiatkový úrad SR, ktorý stanoviskom PÚ-11/297-16/5120/KUB zo dňa 06.07.2011 preskúmal stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Prešove a taktiež nesúhlasil s vydaním rozhodnutia o zmene stavby pred jej dokončením a kolaudačného rozhodnutia stavby, ktorá sa nachádza v pamiatkovom fonde v registri pamiatkových rezervácií pod č. 2 zapísanej v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. 47. V kolaudačnom konaní dotknutý orgán môže svoj názor vyjadriť vo forme stanoviska, ktoré musí uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na stanovisko neprihliadne (koncentračná zásada). V praxi sa môže vyskytnúť situácia, že stanovisko jedného dotknuté orgánu je odlišné od stanovísk iných dotknutých orgánov alebo že sa stanovisko dotknutého orgánu líši od názoru stavebného úradu vykonávajúceho kolaudačné konanie a/ Stanovisko jedného dotknutého orgánu je odlišné od stanovísk iných dotknutých orgánov (rozpor medzi stanoviskami dotknutých orgánov) V tomto prípade sa postupuje podľa ustanovenia § 136 stavebného zákona - riešenie rozporov. Samotné riešenie rozporov je významné z toho hľadiska, že stavebný úrad vykonávajúci kolaudačné konanie nemôže bez zosúladenia odlišného stanoviska s inými stanoviskami dotknutých orgánov vo veci rozhodnúť, pretože stanoviská dotknutých orgánov sú pre stavebný úrad záväzné. Z uvedeného vyplýva, že odstraňovanie rozporov medzi jednotlivými stanoviskami dotknutých orgánov sa musí uskutočniť ešte pred rozhodnutím stavebného úradu vo veci samej. Pre riešenie rozporov stavebný zákon preferuje dohodu orgánov nadriadených dotknutým orgánom. b/ Stanovisko dotknutého orgánu je odlišné od názoru stavebného úradu vykonávajúceho kolaudačné konanie stavebný zákon expressis verbis túto situáciu neupravuje. Analogicky je možné aplikovať postup pri odstránení rozporov medzi jednotlivými dotknutými orgánmi uvedený v bode a/ a rozpor medzi dotknutým orgánom a správnym orgánom, ktorý vedie konanie, odstrániť dohodou, prípadne rozhodnutím ministerstva. V súvislosti s právom na spravodlivé súdne konanie (aj správne) sa vyžaduje, aby nesúhlasné stanovisko stavebného úradu bolo v rozhodnutí náležite a podrobne odôvodnené. 48. V predmetnej právnej veci išlo o situáciu uvedenú v bode 43 písm. b/, keď stavebný úrad vykonávajúci kolaudačné konanie nesúhlasil so stanoviskom dotknutého orgánu - Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že stavebný úrad sa snažil rozpor odstrániť v doplňujúcom konaní, a následne požiadal o stanovisko Pamiatkový Úrad SR, avšak bezúspešne. 49. Konečné rozhodnutie je vždy na stavebnom orgáne v tomto prípade meste Bardejov, resp. vtedajšom Krajskom stavebnom úrade v Prešove, ktoré sa so záporným stanoviskom Krajského pamiatkového úradu ako i Pamiatkového úradu SR Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky adekvátne vysporiadali a svoje rozhodnutie náležite odôvodnili (v čom považovali námietky dotknutých orgánov za nedôvodné). Podľa súdu sa v nesúhlasnom stanovisku Krajského pamiatkového úradu v Prešove jednalo o viac menej šikanózne vytýkanie „nedostatkov“, pričom už len v bode 5/ ohľadne farebnosti strešnej krytiny možno vidieť neodôvodnenosť stanoviska krajského pamiatkového úradu, pretože vytýkaná farebnosť strešnej krytiny sa nachádza priamo na objekte č. 10, na Radničnom námestí a nie je zdôvodnené, prečo táto farebnosť nemôže byť aj na dvornom krídle nachádzajúcom sa taktiež na Radničnom námestí. 50. V druhej vete ustanovenia § 140b ods. 1 Stavebného zákona je uvedené, že obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Toto ustanovenie si však nemožno vykladať reštriktívne a to, že v prípade, ak pamiatkový úrad vydá záporné stanovisko, znamená to záporné rozhodnutie aj pre stavebný úrad. Rozhodnutie pamiatkového úradu v žiadnom prípade nemôže prejudikovať rozhodnutie staveného úradu. V opačnom prípade by sa všetky kompetencie v stavebnom konaní mohli preniesť na spomenuté dotknuté orgány, ktorý by v konečnom dôsledku mali „posledné a rozhodné slovo“ pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia, čo by odporovalo platnému zákonu. 51. Rozhodnutie ministra Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovneskej republiky nebolo správne a zákonné, pokiaľ v jeho odôvodnení bolo jediným dôvodom na zrušenie predchádzajúcich rozhodnutí ten argument, že mesto Bardejov ako i vtedajší Krajský stavebný úrad v Prešove nezohľadnili stanovisko Krajského pamiatkového úradu ako i Pamiatkového úradu SR. Súd mal za preukázané, že oba orgány toto stanovisko zohľadnili a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s ním aj náležite vysporiadali. 52. Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Teda správne konanie - procedúra výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. 53. Zákonná povinnosť správneho orgánu dbať pri zrušovaní a zmene právoplatného rozhodnutia, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, zakotvuje právnu ochranu účastníka konania, ktorý mal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu alebo k rozhodovanej veci a nevyvolal skutkový omyl na strane správneho orgánu. 54. Súdna judikatúra vychádza zo skutočnosti, že je povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté. Táto úvaha správneho orgánu je predmetom súdneho preskúmania. Súd pritom skúma, ktoré skutočnosti považoval správny orgán pre svoju vošbu za rozhodujúce, akým spôsobom ich zisťoval a akými skutkovými a právnymi úvahami sa pritom riadil. 55. Uvedené skutočnosti sa premietli aj do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Sž 12/2002 z 28.05.2002, v ktorom vyslovil, že „Preskúmavanie rozhodnutí v mimo odvolacom konaní je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou, za súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov“. 56. Aj v rozhodnutí sp. zn. 4Sžo 61/2012 z 23. apríla 2013 Najvyšší súd SR konštatoval, že „Rozhodnutie nadriadeného správneho orgánu, ktorým sa zrušuje alebo mení právoplatné rozhodnutie v mimo odvolacom konaní podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, zasahuje do priznaných hmotných práv fyzických alebo právnických osôb nadobudnutých v pôvodnom právoplatne skončenom konaní. K tomuto zásahu dochádza aj v prípade, ak sa pôvodné právoplatné rozhodnutie zrušuje s vrátením veci na nové konanie a rozhodnutie orgánu, ktorý ho vydal. Aj pri vydávaní takéhoto rozhodnutia musí nadriadený správny orgán dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté (§ 65 ods. 2 druhá veta správneho poriadku), pričom úvaha správneho orgánu v tomto smere podlieha súdnemu prieskumu“. Preto pokiaľ ide o žalobnú námietku žalobcu ohľadom dobromyseľne nadobudnutých práv tretích osôb, treba konštatovať, že v záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím, zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. 57. Na základe uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a bolo potrebné ich zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalší konanie (§ 191 ods. 1 písm. d/, § 191 ods. 3 písm. a/ a § 191 ods. 4 S.s.p.) aj z toho dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 58. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník. 59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.