Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/329/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202438 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202438.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: P. L., bytom X. XXXX/ XX, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Martin Kovács, advokát, so sídlom Ružová dolina 613/17, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 44074-2/2016-BA zo dňa 05.10.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 44074-2/2016-BA zo dňa 05.10.2016 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava Číslo: 700 - 0213893316-GC04/16 zo dňa 03.05.2016 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 07.11.2016 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 44074-2/2016-BA vydaného dňa 05.10.2016 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo: 700 - 0213893316- GC04/16 zo dňa 03.05.2016, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Podaním zo dňa 09.01.2017 žiadal priznať podanej žalobe odkladný účinok, čomu súd vyhovel uznesením č. k. 6S/329/16-36. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dňa 03.05.2016 vydal rozhodnutie číslo: 700 - 0213893316- GC04/16, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále v sume 69,69 € za obdobie mesiacov január 2009 až jún 2009, mesiacov január 2011, júl 2011, august 2011, december 2011, január 2014, február 2014, marec 2014, máj 2014 až december 2014, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné a príspevky) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Súčasťou rozhodnutia bola príloha ozrejmujúca výpočet a celkovú výšku predpísaného penále za dané (vyššie uvedené) obdobie. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba mal povinnosť odviesť poistné a príspevky za predmetné obdobie včas, čo však neučinil. 3. Voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie zo dňa 27.05.2016, dôvodiac tým, že predpísané penále za mesiace február 2005, júl až december 2005 a január až jún 2006 považuje za premlčané. 4. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný dňa 05.10.2016 napadnutým rozhodnutím číslo: 44074-2/2016-BA, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava potvrdil. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že na základe zisteného skutočného stavu veci bolo žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím v súlade so zákonom (mal uhrádzať poistné včas a v správnej výške) predpísané penále vo výške 69,69 € (predpísané bolo v správnej výške v zmysle § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov / ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z./), a jeho námietky uvedené v odvolaní nezakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vznesená námietka premlčania nemala vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože jeho predmetom bolo penále za iné (kontrolované) obdobie. Žaloba. 5. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné - nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež z dôvodu existencie vady v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V časti určenia penále za obdobie mesiacov január 2009 až jún 2009 pokladal preskúmavané rozhodnutia za rozporné s § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.), nakoľko poistné a príspevky za predmetné obdobie uhradil dňa 08.03.2010, t. z. v lehote do 30.04.2010 a potom bol žalovaný povinný postupovať jedným zo zákonných postupov, a to penále nepredpísať alebo povinnosť zaplatiť predpísané penále mu mal odpustiť. 6. Ohľadom predpísaného penále za obdobie roku 2011 (január, júl, august a december) a roku 2014 (január - marec a máj - december) poukázal na znenie § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého nebola v týchto mesiacoch splnená podmienka, a to minimálna výška penále, ktoré za obdobie týchto mesiacov ani v jednom z posudzovaných mesiacov nepresiahlo 3,32 €. 7. Záverom k obdobiu mesiacov január, február, marec, máj a jún 2014 považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, keďže poistné a príspevky za každý mesiac totho obdobia v úhrne nepresiahli sumu 3,32 € a potom v zmysle § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa nebola oprávnená ich predpísať. 8. Podaním zo dňa 16.05.2017 zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrval na svojich už v žalobe uvedených argumentoch. Vyjadrenie žalovaného. 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.04.2017 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť, pričom konštatoval, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba bol povinný platiť poistné a príspevky včas a v správnej výške, avšak poistné a príspevky za sporné obdobie odviedol oneskorene a prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom bol potom povinný penále žalobcovi predpísať. 10. Vyjadril názor, že podmienkou odpustenia, resp. nepredpísania penále je uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 1. januárom 2010 najneskôr do 30.04.2010. Poukázal na potrebu skúmania úmyslu zákonodarcu a účelu právnej normy pri výklade zákona. Cieľom zákonodarcu bolo zabezpečenie, aby povinné subjekty splnili všetky svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni a iný výklad zákona by sa priečil jeho účelu. V tejto súvislosti poukázal aj na Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky číslo: 1830/2009 zo dňa 01.12.2009, z ktorej vyplýva, že účelom právnej úpravy majúcej všeobecný charakter je, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetko dlžné poistné a príspevky, ktoré neboli zaplatené od roku 1993. Podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkého dlžného poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010. Ak by sa posudzovalo zaplatenie poistného len za obdobie, na ktoré sa konkrétne penále viaže, bolo by to pre niektoré povinné subjekty neprimerane výhodné. Zároveň žalovaný poukázal na viacero rozsudkov Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/98/2012, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/51/2014, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/14/2014, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/79/2014 ako aj Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/29/2013, ktoré dávajú za pravdu jemu pri výklade predmetného ustanovenia § 293bl zákona č. 461/2003 Z. z.. 11. Ohľadom námietky nemožnosti predpísania penále za obdobie mesiacov január 2011, júl 2011, august 2011, december 2011, január 2014, február 2014, marec 2014, máj 2014 až december 2014 v zmysle § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko došlo k splneniu podmienky v danom ustanovení uvedenej, žalovaný uviedol, že zákon č. 461/2003 Z. z. presne nevymedzuje obdobie, za ktoré sa má penále predpísať. Vychádzajúc zo znenia ust. § 240 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je zrejmé, že penále ktoré sa viaže na neodvedené poistné a príspevky je možné vyčísliť len za jednotlivé kalendárne mesiace, avšak nemožno vyvodiť záver, že prvostupňový správny orgán je povinný vykonávať kontrolu platenie poistného a príspevkov za každý mesiac jednotlivo za účelom posúdenia možnosti predpísať penále a len tento jednotlivý mesiac je kontrolovaný obdobím. Účelom § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je stanovenie určitej výnimky pri predpísaní penále, ale určenie spodnej hranice dlžnej sumy penále, do výšky ktorej sa penále nepredpíše. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/100/2012, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/14/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/14/2016 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/84/2014, v ktorých je vyjadrený obdobný právny názor. Kontrolovaným obdobím, za ktoré bolo žalobcovi predpísané napadnutým rozhodnutím penále bolo obdobie od januára 2009 do decembra 2014, pričom penále bolo predpísané len za tie mesiace kontrolovaného obdobia, za ktoré žalobca neodviedol poistné a príspevky v zákonnej lehote. 12. K námietke o nemožnosti predpísať penále za obdobie január, február, marec, máj a jún 2014 s poukazom na § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaný uviedol, že dané ustanovenie je možné aplikovať len vo vzťahu predpísanému poistnému, pričom je nevyhnutné vychádzať nielen z druhej vety daného ustanovenia, ale aj z jeho prvej vety a aplikovať ho ako celok. Výklad tohto ustanovenia žalobcom v žalobe považuje za účelový, nemajúci oporu v zákone a on neporušil zákon a penále za uvedené obdobie vypočítal z dlžnej sumy poistného (3,15 € za každý kalendárny mesiac tohto obdobia). 13. Záverom žalovaný poukázal, že v zmysle § 209 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. poučenie v napadnutom rozhodnutí obsahuje všetky predpísané náležitosti, nakoľko jeho rozhodnutie je rozhodnutím o odvolaní, t. z. je konečné a nie je možné voči nemu podať odvolanie. Zákon neuvádza, že poučenie o odvolaní má obsahovať údaje o súdnom preskúmavaní právoplatných rozhodnutí tak, ako je to explicitne vyjadrené v § 47 ods. 4 Správneho poriadku, preto nebolo pochybené, ak v poučení napadnutého rozhodnutia nebola uvedená informácia o možnosti podať žalobu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia na príslušný krajský súd. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalovaného (písomne doručované ospravedlnenie neprítomnosti zo dňa 11.09.2017 sa súdu dostalo do dispozície až po uskutočnení pojednávania) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu neboli vydané v súlade so zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. 19. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 20. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura. 22. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie, či preskúmavané rozhodnutia vydané žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom (Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava) boli vydané v súlade so zákonom (zákon č. 461/2003 Z. z.) vzhľadom na zistený skutkový stav vo veci, ktorý nebol účastníkmi konania rozporovaný. 23. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. z. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené, či už všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku), resp. osobitnými právnymi predpismi (v danom prípade zákonom č. 461/2003 Z. z. - § 209), nakoľko Správny poriadok sa v zmysle § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. na konanie podľa neho nevzťahuje. Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúcu za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. V prejednávanej veci je súd názoru, že obe preskúmavané rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti (§ 209 zákona č. 461/2003 Z. z.) spolu s primeranou správnou úvahou, druhostupňové rozhodnutie reaguje na všetky v odvolaní žalobcu voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu vznesené námietky. Obe preskúmavané rozhodnutia sú vypracované v rozsahu, ktorý umožnil ich podrobiť súdnemu prieskumu. Preto súd neprisvedčil vznesenej námietke ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 24. Prvou spornou otázkou, ktorú súd musel vyriešiť, bolo právne posúdenie veci žalovaným, ktorý vychádzal z toho, že predpokladom pre odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov žalobcu od roku 1993 za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010 do zákonom stanoveného termínu 30.04.2010. Takýto názor žalovaného súd považuje za nesprávny. 25. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/281/2012 a uvádza, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. Súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na uvedenú špecifickosť povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákona iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi. 26. Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 27. K reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02). Ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (I. ÚS 24/00). 28. V prípade, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladný a druhý ústavne nesúladný), má vždy prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Keďže podľa čl. 144 ods. 2 ústavy môžu súdy namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, sú tým viac zaviazané k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho sa ich rozhodovacej činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01). Ústavný súd už vo veci sp. zn. PL. ÚS 18/98 uviedol, že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, „môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd“. Podľa právneho názoru ústavného súdu preto ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01). 29. Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11.10.2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR).“. 30. Zo znenia § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že fyzickým a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky, ktoré neodviedli poistné a príspevky za príslušný mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. V konaní z listinných dôkazov (príloh prvostupňových rozhodnutí) bolo nesporné, že žalobca dlžné poistné a príspevky zaplatil oneskorene, pričom časť poistného a príspevkov zaplatil v termíne do 30.04.2010 (mesiace január 2009 až jún 2009), avšak časť poistného a odvodov až po tomto termíne (za obdobie mesiacov roku 2011 a 2014). 31. Ustanovenie § 293bl ods. 1, 2 zaviedla do zákona o sociálnom poistení novela tohto zákona č. 572/2009 Z. z.. a od 01.01.2010 sa stalo súčasťou platného právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom podľa názoru súdu táto právna norma predstavujúca akýsi generálny pardon má nepochybne znak normatívnosti tým, že jednoznačne stanovuje, že Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí už predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky za obdobie pred 01.01.2010, ak je toto dlžné poistné a dlžné príspevky zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Táto norma je pritom vyjadrená právnym jazykom, ktorý je jasný, zrozumiteľný, jednoznačný a podľa názoru súdu nevyvoláva žiadne pochybnosti. Podľa legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky platí, že nemožno vytvárať také zákony, ktoré protirečia iným zákonom a spôsobujú disharmóniu v právnom poriadku ako celku. Zákon by mal mať ucelenú vnútornú štruktúru a jeho jednotlivé ustanovenia by si nemali vzájomne protirečiť. Zákon má pritom upravovať v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské vzťahy. Musí byť zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný a stručný v tom zmysle, že má obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom. Napokon nemožno zabudnúť ani na to, že zákon nesmie protirečiť právu Únie. 32. Ani z výkladu tejto právnej normy (§ 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) podľa metód výkladu, či už ide o jazykový, logický, systematický, historický alebo teleologický výklad, nemožno dospieť k takému záveru, k akému dospel žalovaný, keďže z daného ustanovenia nevyplýva, že predpokladom odpustenia penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov od roku 1993. Predmetné ustanovenie totiž ako predpoklady nepredpísania alebo odpustenia penále stanovilo len dve podmienky a to, že sa penále viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky za obdobie pred 01.01.2010, čo je logické, nakoľko táto právna úprava nadobudla účinnosť od 01.01.2010 a druhou podmienkou je, že toto dlžné poistné a dlžné príspevky, ku ktorým sa vzťahuje penále, musí byť zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Poukaz žalovaného na výklad tohto ustanovenia výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý vyjadril účel navrhovanej právnej úpravy tak, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993 s tým, že podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010, treba uviesť, že tento výklad zneniu tohto zákonného ustanovenia v žiadnom prípade nezodpovedá. Ak bolo cieľom navrhovanej právnej úpravy, aby dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010, malo byť v zákone zrozumiteľne a jasne vyjadrené, že podmienkou na odpustenie alebo nepredpísanie penále je, aby boli zaplatené všetky dlžné sumy. Keďže však takáto podmienka (predpoklad) pre nepredpísanie penále resp. odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále, v zákone absentuje, posúdil žalovaný vec po právnej stránke nesprávne, a preto súd napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu. Pre úplnosť treba dodať, že ak by si súd osvojil výklad zákona zo strany žalovaného, bol by takýto postup zjavne nespravodlivý. Pri výklade žalovaného by totiž v prípade, ak by dlžník z dlžných súm poistného a príspevkov zaplatil napríklad 99,99 % a z akéhokoľvek dôvodu by nezaplatil jednu stotinu percenta, čiže pomerne zanedbateľnú sumu, predpísalo by sa mu penále zo 100 % všetkých dlžných súm za obdobie pred 01.01.2010. 33. Súd musí dať za pravdu žalobcovi v tom, že pri výklade ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. možnosť predpísania penále sa viaže vždy na konkrétne dlžné poistné a príspevky. V posudzovanom prípade je zrejmé z príloh prvostupňového rozhodnutia, že penále bolo žalobcovi vyrubené za oneskorene zaplatené poistné a príspevky za obdobie mesiacov január 2009 až jún 2009, ktoré však tento uhradil dňa 08.03.2010. Súd je toho názoru, že zo znenia vyššie uvedeného ustanovenia § 293bl ods. 1 jednoznačne vyplýva pre žalovaného možnosť predpísania penále iba pre dlžné poistné a príspevky, ktoré vznikli za obdobie pred 1. januárom 2010 a nebolo zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Oneskorene zaplatené poistné za mesiace január 2009 až jún 2009, z ktorého bolo žalovaným predpísané penále žalobca však zaplatil v lehote do 30.04.2010. Zákon nedáva možnosť žalovanému postihovať (sankciami predpísania penále) povinné subjekty (žalobcu) za tie mesiace, v ktorom poistné a príspevky uhradili do 30.04.2010 z dôvodu, že neuhradili poistné za iné obdobia (či už pred 01.01.2010 alebo to tomto dátume) včas, t. z. v lehote do 30.04.2010. 34. Súd považuje za potrebné k argumentácií žalovaného uviesť, že jeho poňatie výkladu ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a to, že by odpustenie penále viažuce sa na oneskorene zaplatenie určitého poistného a príspevkov bolo podmienené uhradením všetkého poistného a príspevkov nevyplýva ani zo Spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/2009 zo dňa 01.12.2009. Podľa súdu nie je možné vyššie uvedené ustanovenie vykladať tak, že zo zaplateného poistného a príspevkov v lehote do 30.04.2010 má možnosť Sociálna poisťovňa penále vyrubiť, ak poistné a príspevky za iné obdobie v tejto stanovenej lehote uhradené nebolo. Úmyslom zákonodarcu vyjadrenom v úprave § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa názoru súdu nebolo to, aby muselo v prípade povinných subjektov dôjsť k splneniu všetkých ich záväzkov voči Sociálnej poisťovni, ale to, aby došlo k splneniu záväzkov viažucich sa len na konkrétne obdobie a potom tieto uhradené záväzky nepodliehali sankcií možnosti vyrubenia penále. „Generálny pardon“ je všeobecný, pretože sa týka všetkých subjektov spĺňajúcich kritéria vymedzené v ust. § 293bl ods. 1. 35. Druhou spornou otázkou bol výklad § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a to vzhľadom na skutočnosť, že za obdobie mesiacov január, júl, august a december 2011 a mesiacov január až marec 2014 a jún až december 2014 ani v jednom z týchto mesiacov nepresiahlo predpísané penále sumu 3,32 €. Súd sa v tejto súvislosti priklonil k výkladu žalovaného, nakoľko je potrebné z kontextu zákona (§ 142 ods. 1 a § 143 ods. 1) vykladať pojem kontrolované obdobie ako celé obdobie podrobené kontrole Sociálnou poisťovňou a nie každý jednotlivý mesiac tohto obdobia samostatne. Potom je potrebné sumu 3,32 €, ktorá je ako minimálna stanovená, pri ktorej sa penále nepredpíše pokladať za sumu súčtu jednotlivých mesiacov celého kontrolovaného obdobia a keďže táto suma v prejednávanom prípade presiahla zákonom stanovené minimum - 3,32 € (celkovo bolo za celé kontrolované obdobie vyššie uvedených mesiacov vyčíslené na sumu 4,33 €) a preto v tejto časti správne orgány nepochybili, keď penále žalobcovi za toto obdobie vyrubili. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenia žalovaným uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/84/2014 zo dňa 31.05.2016 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/14/2016 zo dňa 22.02.2017. 36. Poslednou spornou otázkou bolo obdobie mesiacov január, február, marec, máj a jún 2014 v súvislosti s aplikáciou ust. § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Pri výklade predmetného ustanovenia musí dať súd za pravdu žalobcovi v tom, že „dlžne poistné v úhrne“ je potrebné vykladať ako dlžné poistné a príspevky za jeden kalendárny mesiac, keďže zákon je postavený tak, že poistné a príspevky sa vždy predpisuje za konkrétny kalendárny mesiac samostatne a predstavuje súhrn poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity. Potom podľa názoru súdu pojem „úhrn“ sumy dlžného poistného v zmysle celého znenia § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. predstavuje súčet poistného a odvodov za určitý kalendárny mesiac, ktoré je povinný subjekt za daný mesiac uhradiť a nie súčet dlžného poistného a odvodov za viacero mesiacov kontrolovaného obdobia. Nebol žiadny zákonný dôvod na predpísanie penále za obdobie mesiacov január, február, marec, máj a jún 2014, keďže ani v jednom z týchto mesiacov nepresiahla suma predpísaného poistného a príspevkov žalobcovi 3,32 € a potom Sociálna poisťovňa nemala zákonný dôvod na prepísanie poistného a príspevkov, z ktorých by bola následne oprávnená predpísať penále. 37. Záverom súd musí konštatovať, že v konaní správnych orgánov nezistil žiadnu takú procesnú vadu (nezistil žiadne procesné porušenie ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z.), ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Poučenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonné náležitosti vyplývajúce s § 209 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý sa v danom prípade na konanie aplikuje. Aplikovať ustanovenia Správneho poriadku vylučuje § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. V danom prípade zákonná lehota (§ 181 ods. 1 SSP) na podanie správnej žaloby bola zo strany žalobcu zachovaná. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia žalovaného v časti, ktorou bolo žalobcovi vyrubené penále za nezaplatené poistné a príspevky za obdobie január 2009 až jún 2009 nie je v súlade so zákonom, nakoľko žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili, keď vyrubili žalobcovi penále aj z tej časti poistného a príspevkov za vyššie uvedené mesiace, ktoré tento v zákonom (§ 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) stanovenej lehote do 30.04.2010 preukázateľne uhradil, čo vyplýva aj z príloh k preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia. Taktiež správne orgány nesprávne právne posúdili vec, keď vyrubili žalobcovi poistné a penále za obdobie mesiacov január, február, marec, máj a jún 2014 január, nakoľko ani v jednom z týchto mesiacov nepresiahlo predpísané poistné a príspevky sumu 3,32 € vyžadovanú v zmysle § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., tak ako je to odôvodnené v bode ....tohto rozsudku. 39. Súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať v intenciách tohto rozhodnutia a vydať nové rozhodnutia. 40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).