Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/66/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202541 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202541.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci žalobcu: M. C., M.. XX.X.XXXX, Q. R. A., Š. U.: A. D., Q. A. D., C. L. Q. J., t.č. umiestnený v útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, Bratislava proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o predĺžení lehoty zaistenia číslo: PPZ-HCP-BA6-97-046/2016-AV zo dňa 10.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 23.11.2016 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 18.2.2017 proti jeho rozhodnutiu číslo: PPZ-HCP-BA6-97-046/2016-AV vydanému dňa 10.10.2016, ktorým bola predĺžená lehota zaistenia žalobcu podľa ustanovenia § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný najviac však do 10.01.2017. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci. 2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o predĺžení lehoty žalobcovho zaistenia podľa § 88a ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to do 10.01.2017. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca dňa 07.04.2016 v čase okolo 19.58 hod. v Bratislave na Pribinovej ulici v obchodnom centre EUROVEA z predajne Peek&Cloppenburg odcudzil pánske tričko zn. Armani v hodnote 49,95 Eur a pánske jeansy značky Armani v hodnote 149,95 Eur tak, že si tovar vložil do tašky a následne odišiel z predajne bez zaplatenia, čím spôsobil spoločnosti Peek&Cloppenburg, Ružinovská 1/E, Bratislava škodu v celkovej výške 199,90 Eur a to napriek tomu, že bol za drobnú krádež dňa 19.02.2016 blokovou pokutou vo výške 20 Eur postihnutý za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Týmto konaním sa žalobca dopustil spáchania úmyselného prečinu krádeže podľa § 121 ods. 2 písm. f) Trestného zákona za čo bol Trestným rozkazom č. OT/136/2016 vydaný Okresným súdom Bratislava II odsúdený podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím k § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody na 11 mesiacov, pričom tento trest bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky. Žalobca bol dňa 10.04.2016 v čase o 15.10 hod. predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru nakoľko bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia, čím naplnil dôvod vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný dňa 10.04.2016 začal konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Vykonanými lustráciami bolo zistené, že žalobcovi bol dňa 03.02.2012 udelený trvalý pobyt na dobu 5 rokov, ktorý bol žalobcovi rozhodnutím číslo PPZ-HCP-BA6-1328-11/2015-TPC zo dňa 16.02.2016 zrušený. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2016. Žalovaný vydal rozhodnutie číslo PPZ-HCP-BA6-97-009/2016-Av zo dňa 11.04.2016, ktorým rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu z dôvodu, že žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt a bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola žalobcovi uložená lehota na vycestovanie. Dňa 11.04.2016 žalovaný začal konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny. V zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku číslo PPZ-HCP-BA6-97-010/2016-AV zo dňa 11.04.2016 uviedol že sa v konaní nechce vyjadriť. Žalobca sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, prípadnému návrhu na doplnenie v zmysle § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov sa viac nechcel žiadnym spôsobom vyjadriť k predloženým dôkazom. Žalovaný vydal rozhodnutie číslo PPZ-HCP-BA6-97-013/2016-AV zo dňa 11.04.2016, ktorý žalobcu zaistil a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom stanovil dĺžku doby zaistenia do 10.10.2016. Žalovaný dňa 04.10.2016 obdržal žiadosť Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, obsahujúcu opis vykonaných úkonov smerujúcich k výkonu administratívneho vyhostenia a zároveň žiadosť o predĺženie lehoty zaistenia žalobcu. Táto žiadosť obsahovala informáciu, že žalobca s nespolupracuje s pracovníkmi zariadenia, nevyplnil osobný dotazník potrebný na vystavenie náhradného cestovného dokladu, vyhlásenie žalobcu, že ho nikdy na územie domovského štátu nevyhostíme. Taktiež obsahovala informáciu, že žalobca dňa 23.05.2016 bol umiestnený do oddeleného režimu zaistenia podľa § 93 ods. 1 písm. b), c) zákona pobyte cudzincov z dôvodu agresívneho správania sa a porušovania vnútorného poriadku zariadenia, teda si vyžadoval zvýšený dohľad v záujme ochrany zdravia iných štátnych príslušníkov a taktiež bol dňa 01.07.2016 umiestnený do oddeleného režimu zaistenia podľa § 93 ods. 1 písm. a), b) zákona pobyte cudzincov z dôvodu pokusu o útek z priestorov zariadenia. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia a zistil, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko žalobca už v minulosti účelovo deklaroval možnosť plnenia hlásenia pobytu alebo zloženia finančnej záruky pred Krajským súdom v Bratislave, resp. pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a ktoré sa jednoznačne preukázali ako nesplniteľné. Žalobcovi bolo v minulosti umožnené dobrovoľné opustenie územia Slovenskej republiky lehotou na vycestovanie, čo žalobca nerešpektoval a zotrval na území Slovenskej republiky, pričom sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti. Žalovaný uviedol, že predĺžil dobu v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko v prípade žalobcu účel jeho zaistenia stále trvá. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré patrí komunikácia štátnych orgánov Slovenskej republiky so štátnymi orgánmi Tuniskej republiky, prípadné nepredvídateľné zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, vybavovanie prostriedkov na zabezpečenie prevozu žalobcu na územie Tuniskej republiky, komunikácia so žalobcom, prípadne s ďalšími subjektmi ako aj vybavenie všetkých ostaných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu , ktorý upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú obe krajiny signátormi, pričom po celý čas zaistenia žalovaný bude postupovať v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. II. Žaloba 4. Žalobca v správnej žalobe považoval napadnuté rozhodnutie za protiprávne a nezákonné a vychádzajúce z nesprávne zisteného skutkového stavu. Žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým nariaďuje bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 5. Žalobca namietal, že zmyslom zaistenia za účelom administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky je existencia rizika úteku alebo to, že sa štátny príslušník tretej krajiny vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, pričom v jeho prípade neexistuje žiaden z týchto dôvodov. Uviedol, že má na území Slovenskej republiky rodinu a nechce sa vrátiť do Tuniska. Žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť zaistenia a nepreukázal existenciu rizika úteku v zmysle § 88 zákona o pobyte cudzincov a uviedol, že jeho pobyt mimo zaisťovacieho tábora by nijakým spôsobom nebránil výkonu jeho administratívneho vyhostenia. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa nezaoberal niektorou z alternatív k zaisteniu a tým dôvodne vylúčil uloženie niektorej z možností uvedenej v § 89 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona o pobyte cudzincov a nedostatočne preskúmal prípustnosť tejto alternatívy. Žalobca ďalej namietal dĺžku jeho zaistenia. Žalobca taktiež namietal, že žalovaný neposúdil individuálne jeho prípad tak ako to stanovuje zákon a jednotlivé dôvody zaistenia aj administratívneho vyhostenia striktne založil na aspektoch všeobecnej prevencie, čím mohlo dôjsť k narušeniu rodinných väzieb s dcérou a nebol rešpektovaný jeho súkromný a rodinný život. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.11.2016 a žiadal ju zamietnuť. 7. Žalovaný k podanej správnej žalobe uviedol, že žalobca sa v súčasnosti už nenachádza na území Slovenskej republiky, nakoľko už bolo zrealizované jeho administratívne vyhostenie. IV. Posúdenie právnej argumentácie 8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žaloby žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 24.3.2017, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 9. Súd dokazovanie nedoplnil. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe z dôvodov v nej uvedených a žiadala aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Uviedla, že má vedomosť, že žalobca sa už nenachádza na území Slovenskej republiky. 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 12. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 13. Podľa 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 14. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 15. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z.z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 16. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 17. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 18. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky neexistencie dôvodnosti zaistenia žalobcu a nepreukázania existencie rizika úteku v zmysle § 88 zákona o pobyte cudzincov, námietky nezaoberania sa niektorou z alternatív k zaisteniu, námietky dĺžku zaistenia, námietky narušenia rodinných väzieb s dcérou a nerešpektovania jeho súkromného a rodinného života a námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné. 19. K žalobnej námietke žalobcu námietky neexistencie dôvodnosti zaistenia žalobcu správny súd uvádza, žalobca bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia, čím naplnil dôvod vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Žalobcovi bol dňa 03.02.2012 udelený trvalý pobyt na dobu 5 rokov, ktorý bol žalobcovi rozhodnutím číslo PPZ-HCP-BA6-1328-11/2015-TPC zo dňa 16.02.2016 zrušený. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2016. Žalobca bol povinný vycestovať podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ktorým mu bol zrušený trvalý pobyt, t.j. do 03.04.2016, čo nevykonal a naďalej zotrval na území Slovenskej republiky. Rozhodnutím číslo PPZ- HCP-BA6-97-009/2016-Av zo dňa 11.04.2016 bol žalobca podľa § 82 ods. 1 písm. b) ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostený na územie Tuniskej republiky podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu 5 (päť) rokov, lehota zákazu vstupu začala plynúť dňom vykonateľnosti administratívneho vyhostenia a v rozhodnutí o administratívnom vyhostení nebola určená lehota na vycestovanie z dôvodu, že možno predpokladať, že žalobca ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak jeho totožnosť nie je možné zistiť a zároveň bol vylúčený odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu nakoľko si to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem ako nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2016. Rozhodnutím číslo PPZ-HCP-BA6-97-013/2016-Av zo dňa 11.04.2016 bol žalobca zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov dňom 11.04.2016 a následne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov o pobyte cudzincov bola stanovená dĺžka doby zaistenia do 10.10.2016. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2016. V zápisnici o vyjadrení číslo PPZ-HCP-BA6-97-010/2016-AV zo dňa 11.04.2016 žalobca uviedol, že sa v konaní nechce vyjadriť. Žalobca sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení, prípadnému návrhu na doplnenie v zmysle § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov sa viac nechcel žiadnym spôsobom vyjadriť k predloženým dôkazom. Žalobca bol zaistený na výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, pričom k výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia. 20. K žalobnej námietke, že žalovaný sa nezaoberal alternatívami zaistenia správny súd uvádza, že zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že žalobca nemá finančné prostriedky na vycestovanie z územia Slovenskej republiky, nemá žiadne peniaze, nemá žiadne ubytovanie na Slovensku. Táto námietka by bola dôvodná iba v tom prípade, že by žalobca mal dostatočnú finančnú zábezpeku. 21. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný predĺženia doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 10.01.2017, pričom nejde o konkrétny dátum doby zaistenia, ale o hraničný termín doby zaistenia. Žalobca bol zaistený na výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, pričom dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré patrí komunikácia štátnych orgánov Slovenskej republiky so štátnymi orgánmi Tuniskej republiky a vybavovanie prostriedkov na zabezpečenie prevozu žalobcu na územie Tuniskej republiky, čo je sťažované aj skutočnosťou, že žalobca s príslušnými orgánmi nespolupracuje, čo vyplýva aj zo žiadosti o predĺženie lehoty zaistenia žalobcu Prezídia policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov zo dňa 4.10.2016. 22. K žalobnej námietke námietky narušenia rodinných väzieb s dcérou a nerešpektovania jeho súkromného a rodinného život správny súd uvádza, že manželstvo s I.. I. C. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 306/2014-75 zo dňa 1.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.11.2015 a maloletá dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti matky. V odôvodení tohto rozsudku je tiež okrem iného uvedené, že od mája 2015 má žalobca príkaz nezdržiavať sa v Rakúsku z dôvodu fyzického napadnutia bývalej manželky a ako aj to, že žalobca sa v čase rozvodu manželstva zdržiaval na neznámom mieste. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca už pred zaistením neudržiaval s kontakt s maloletou dcérou. 23. K žalobnej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 25. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 26. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).