Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/267/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202545 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202545.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: WorkPower s.r.o., Baštová 5/A, Bardejov, IČO: 46 941 533, zastúpený: JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, Baštová 5/A, Bardejov, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu UPS/US1/KGRaVSU/BEZ/2016/16512, č. záznamu 2016/134956 zo dňa 13.09.2016, takto r o z h o d o l : Súd sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/267/2016 - 32 zo dňa 21.09.2017 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.11.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu UPS/US1/KGRaVSU/BEZ/2016/16512, č. záznamu 2016/134956 zo dňa 13.09.2016, ktorým bolo na základe odvolania žalobcu potvrdené rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru sprostredkovateľských služieb, č. 2015/23315/201571/OSS zo dňa 22.12.2015 o zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za príliš striktné, prísne, formalistické a tým nezákonné. 2. Výzvou Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/267/2016 zo dňa 01.03.2017 vyzval súd žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podanú správnu žalobu vo výške 70,- eur, v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Súčasťou výzvy na zaplatenie súdneho poplatku bolo poučenie žalobcu o tom, že správny súd konanie zastaví, ak nebude súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podanú správnu žalobu bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.05.2017. 3. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/267/2016 - 32 zo dňa 21.09.2017, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd konanie zastavil. Súd zároveň rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Predmetné uznesenie bolo odôvodnené tým, že žalobca napriek výzve a poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku riadne a včas, v lehote určenej správnym súdom súdny poplatok za správnu žalobu nezaplatil. Predmetné uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 13.11.2017. 4. Dňa 29.11.2017 bola správnemu súdu doručená sťažnosť žalobcu proti uzneseniu č. k. 1S/267/2016 - 32 zo dňa 21.09.2017. Sťažnosť bola odôvodnená tým, že po podaní žaloby zo dňa 18.11.2016 súd začal konať vo veci samej ešte pred vyzvaním žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, a to zaslaním vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.01.2017, spolu s prípisom súdu, ktoré boli žalobcovi doručené dňa 22.02.2017. Ďalej súd vo veci vydal dňa 31.01.2017 uznesenie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 24.02.2017. Z týchto dôvodov nemal súd podľa žalobcu predmetné konanie zastaviť. Ďalej žalobca poukázal na prechodné ustanovenia uvedené v ust. § 18f a § 18g ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), podľa ktorých sa na predmetné konanie, ako konanie začaté a právoplatne neukončené do 31.01.2017, vzťahujú ustanovenia o vyberaní poplatkov podľa predpisov účinných do 31.01.2017, aj keď sa stanú splatnými po tomto termíne. V čase podania správnej žaloby na súd platila právna úprava ust. § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorej prvoinštančný súd zruší rozhodnutie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí poplatok do konca lehoty na podanie odvolania proti tomuto uzneseniu. Žalobca si v predmetnej veci splnil svoju poplatkovú povinnosť tým, že zaplatil súdny poplatok za podanú správnu žalobu v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania. Ďalej argumentoval žalobca aj tým, že správny súd nemal zastaviť konanie aj z dôvodu, že v čase podania žaloby (t.j. dňa 24.11.2016) platilo ust. § 10 ods. 2 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého súd konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej. Podľa žalobcu začal súd konať vo veci samej ešte pred vyzvaním žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobca napadnuté uznesenie o zastavení konania č.k. 1S/267/2016 - 32 zo dňa 21.09.2017 zrušiť. Súčasťou sťažnosti bolo potvrdenie o zaplatení súdneho poplatku za podanú správnu žalobu vo výške 70,- eur. 5. Podľa ust. § 152 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje. 6. Podľa ust. § 152 ods. 2 SSP, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 7. Podľa ust. § 153 SSP, sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo uznesenie vydané v ich neprospech. 8. Podľa ust. § 155 ods. 1 SSP, v sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého uznesenia, dátum, kedy bolo napadnuté uznesenie sťažovateľovi doručené, v čom sa postup správneho súdu považuje za nesprávny, návrh výroku rozhodnutia. 9. Podľa ust. § 156 ods. 1 SSP, rozsah a dôvody sťažnosti možno meniť len do uplynutia lehoty na jej podanie. 10. Podľa ust. § 156 ods. 2 SSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti veci možné a účelné. 11. Podľa ust. § 158 SSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť. 12. Podľa ust. § 159 ods. 1 SSP, o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal. 13. Podľa ust. § 159 ods. 2 SSP, ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca. 14. Podľa ust. § 160 ods. 1 SSP, správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa ust. § 161 ods. 1 SSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne. 16. Podľa ust. § 161 ods. 2 SSP, ak je sťažnosť dôvodná, správny súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom správneho súdu. 17. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť. 18. Podľa ust. § 8 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. 19. Podľa ust. § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. 20. Podľa ust. § 10 ods. 2 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej. 21. Podľa ust. § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch, prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka. 22. Podľa ust. § 14 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch, v sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. 23. Podľa ust. § 18f Zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. júna 2016 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými po 1. júli 2016. 24. Podľa ust. § 18g ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neukončené do 31. januára 2017 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 31. januára 2017, aj keď sa stanú splatnými po 31. januári 2017. 25. Po doručení sťažnosti žalobcu proti uzneseniu správneho súdu č.k. 1S/267/2016 - 32 zo dňa 21.09.2017 správny súd preskúmal podanú sťažnosť, napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Čo sa týka samotnej sťažnosti, táto bola podaná proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon pripúšťa podanie sťažnosti, keďže napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sťažnosť bola podaná v rámci zákonnej lehoty a osobou oprávnenou na podanie sťažnosti. 26. Žalobca vo svojej sťažnosti proti uzneseniu, ktorým súd zastavil konanie, žiadal zrušiť napadnuté uznesenie jednak z dôvodu, že súd nemôže zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v prípade, ak už konal vo veci samej v zmysle ust. § 10 ods. 2 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch (ako tomu malo byť podľa žalobcu v tomto prípade), ako aj z dôvodu, že podľa právnej úpravy, ktorá sa má na konanie vedené pod sp. zn. 1S/267/2016 v zmysle označených prechodných ustanovení uvedených v Zákone o súdnych poplatkoch aplikovať, súd zruší uznesenie o zastavení konania, ak bol súdny poplatok zaplatený do konca lehoty na podanie odvolania proti takému uzneseniu. 27. K námietke žalobcu, podľa ktorého správny súd nebol oprávnený zastaviť konanie, keďže už začal konať vo veci samej, správny súd uvádza, že v konaní je potrebné dôkladne rozlišovať úkony vykonané súdom, keďže nie každý úkon súdu vykonaný vo vzťahu k účastníkom konania, v rámci skúmania procesných podmienok konania, počas prípravy pojednávania alebo v inej fáze konania má automaticky účinky začatia konania vo veci samej. Žalobca vo svojej sťažnosti uviedol, že súdny poplatok za podanie správnej žaloby bol vyrubený až po tom, ako mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, prípis súdu a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/267/2016 - 24 zo dňa 31.01.2017, ktorým správny súd rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Tieto úkony podľa žalobcu iniciovali zo strany súdu konanie vo veci samej. Pred správnym súdom však táto argumentácia žalovaného ako dôvod pre zrušenie napadnutého uznesenia nemôže obstáť. 28. V zmysle konštantnej rozhodovacej praxe a právneho názoru všeobecných súdov Slovenskej republiky možno spravidla za okamih začatia konania vo veci samej považovať úkon súdu, resp. predsedu senátu (samosudcu), ktorým otvára pojednávanie a vyzve žalobcu na prednes žaloby. Až v tejto fáze konania (po ukončení prípravy pojednávania a zistení predpokladov pre rozhodovanie o merite veci) možno hovoriť o konaní vo veci samej. Doručovanie vyjadrení účastníkov konania predstavuje úkony vykonávané v súvislosti a za účelom prípravy pojednávania, resp. rozhodnutia bez pojednávania tam, kde to príslušné ustanovenia SSP pripúšťajú. V žiadnom prípade však nemožno tvrdiť, že doručovaním podaní účastníkov (hoci aj podaní vo veci samej) sa správne súdne konanie dostáva do fázy konania vo veci samej. Podobne ani pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe súd meritórne nepreskúmava žalobu ani iné vyjadrenia účastníkov konania. Predpoklady priznania odkladného účinku správnej žalobe tak, ako sú upravené v ust. § 185 SSP, nemajú svoje opodstatnenie a ani nevyžadujú meritórne posudzovanie žalobných dôvodov a návrhov. Preto ani vydanie uznesenia č. k. 1S/267/2016 - 24 zo dňa 31.01.2017, ktorým tunajší súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, v danej veci neiniciovalo meritórne preskúmavanie veci, ktoré by malo za následok vznik prekážky pre rozhodnutie o zastavení konania podľa ust. § 10 ods. 2 písm. a) Zákona o súdnych poplatkov. Všetky žalobcom označené úkony správneho súdu smerovali „len“ ku príprave pojednávania, k dočasnej úprave pomerov strán a k poskytnutiu dočasnej preventívnej ochrany žalobcovi pred prípadne negatívnymi dôsledkami napadnutého rozhodnutia. Ku konaniu vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 1S/267/2016 však dosiaľ nedošlo. 29. Na základe uvedeného posudzoval súd námietku žalobcu ohľadom rozporu napadnutého uznesenia o zastavení konania s ust. § 10 ods. 2 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch za nedôvodnú. 30. Ďalším argumentom, ktorým žalobca odôvodňoval sťažnosť proti uzneseniu o zastavení konania, bola potreba aplikácie tých ustanovení Zákona o súdnych poplatkoch, ktoré boli účinné v čase začatia konania, a to v zmysle prechodných ustanovení upravených v ust. § 18f a ust. § 18g ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch. Podľa žalobcu je potrebné napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu, že súdny poplatok za podanú žalobu bol preukázateľne zaplatený v lehote na podanie odvolania proti predmetnému ustanoveniu tak, ako to upravovalo ust. § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase začatia konania. 31. K tomuto argumentu správny súd uvádza, že pre určenie aplikovateľného znenia právneho predpisu v závislosti od jeho časovej pôsobnosti žalobca správne uvádzal, že je potrebné sledovať prechodné ustanovenia, ktoré upravujú režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. Existencia prechodných ustanovení spôsobuje, že v stanovenom rozsahu, resp. na určené právne vzťahy sa dočasne používajú skoršie právne normy, ktorých platnosť a účinnosť inak zanikla, a zároveň sa na vybrané právne vzťahy dočasne neaplikujú neskoršie normy, ktorých platnosť a účinnosť vznikla. V dôsledku prechodných ustanovení právne vzťahy, ktoré vznikli na podklade skoršieho právneho predpisu pretrvávajú a spravujú sa skoršími ustanoveniami právneho predpisu, a to aj za účinnosti neskoršieho právneho predpisu. 32. K novelizácii ust. § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch, na ktorého predchádzajúce, neúčinné znenie sa žalobca odvoláva, došlo zákonom č. 152/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 152/207 Z. z.“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2017. V zmysle ust. § 10 ods. 3 prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch (v znení účinnom od 01.07.2017) platí, že prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Zo znenia ust. § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch bola teda predmetnou novelou vypustená možnosť zrušiť uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu, ak bol poplatok zaplatený v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu, ktorým bolo konanie zastavené. To znamená, že ak po 01.07.2017 poplatník nezaplatí súdny poplatok za podanú žalobu v lehote určenej súdom a súd konanie zastaví, dodatočné zaplatenie súdneho poplatku počas plynutia lehoty na odvolanie proti predmetnému uzneseniu bude irelevantné a nebude môcť byť dôvodom pre zrušenie takého rozhodnutia. Navyše je osobitne potrebné na tomto mieste podotknúť, že zákon č. 152/2017 Z. z., ktorý novelizoval Zákon o súdnych poplatkoch, neobsahoval žiadne prechodné ustanovenie, ktorým by sa upravovala aplikabilita predchádzajúcej právnej úpravy. A vzhľadom na to, že Zákon o súdnych poplatkoch je procesnoprávnym predpisom, v prípade absencie prechodnej úpravy vo vzťahu ku konkrétnej novele zákona, platí okamžitá aplikabilita tejto procesnoprávnej normy, tzn. novelizované ust. § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch sa vzťahuje na všetky právne vzťahy, súdne konania a poplatkové povinnosti, teda aj tie, ktoré vznikli pred 01.07.2017 (ako tomu bolo v prípade povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za podanú správnu žalobu). 33. Nesprávna je preto argumentácia žalobcu, ktorý sa odvoláva na prechodné ustanovenia prijaté v súvislosti s týmto prípadom nesúvisiacimi novelami Zákona o súdnych poplatkoch (vykonanými inými osobitnými zákonmi), a ktoré riešia časovú pôsobnosť noriem, ktoré nadobudli účinnosť v iný deň, ako zákon č. 152/2017 Z.z., ktorý novelizoval ust. § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch. 34. Okrem toho je potrebné poukázať na ust. § 14 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ktorý jednoznačne uvádza, že v sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. Teda zaplatenie súdneho poplatku za podanú správnu žalobu v lehote na podanie odvolania je pre posudzovanie dôvodnosti sťažnosti celkom irelevantná a žalobca sa viac nemôže tejto skutočnosti pred súdom účinne dovolávať. 35. Pre celkové posúdenie dôvodnosti sťažnosti žalobcu je dôležité to, že žalobca bol riadne vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podanú správnu žalobu v lehote 10 dní od doručenia výzvy, pričom výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.05.2017. Napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku podľa ust. § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, žalobca súdny poplatok riadne a včas nezaplatil. Žalobca, zastúpený advokátom, si musel byť vedomý následkov súvisiacich s nezaplatením súdneho poplatku za žalobu. Prípadné spoliehanie sa na to, že podľa pôvodnej právnej úpravy bolo možné súdny poplatok dodatočne zaplatiť v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania, predstavuje konanie, ktoré je jednoznačne v rozpore s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania. K tomu je treba taktiež dodať, že k novele ust. § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch došlo s účinnosťou od 01.07.2017, k zastaveniu tohto konania uznesením zo dňa 21.09.2017. Aj po novelizácii predmetného ustanovenia mal teda žalobca dostatok času na to, aby súdny poplatok zaplatil pred tým, ako správny súd konanie zastavil, aby tým odvrátil následky spojené s týmto úkonom súdu. Konanie žalobcu, ktorý napriek tejto skutočnosti zaplatil poplatok až po zastavení konania, nemôže preto požívať ochranu ani zákona, ani súdu. 36. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vydané rozhodnutie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanú správnu žalobu bolo vecne správne. Vzhľadom na to, že ani po vydaní predmetného uznesenia nebola preukázaná žiadna skutočnosť, s ktorou by platný právny poriadok Slovenskej republiky spájal dôvod pre zrušenie predmetného rozhodnutia, rozhodol správny súd tak, že podanú sťažnosť v zmysle ust. § 161 ods. 1 SSP ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok (§ 162 SSP).