KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava28. 3. 2017plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/269/2016 z 28. 3. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. marca 2017, sp. zn. 6S/269/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016202558.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/269/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202558
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202558.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s., Kožušnícka
4, 911 05 Trenčín, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., Námestie sv.
Anny 361/20, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10,
821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Protokol o výsledku
dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 7667-7000/2014-OK/9 zo dňa 30.09.2016, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.11.2016 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia - Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.
7667-7000/2014-OK/9 zo dňa 30.09.2016.

2. Žalobu dôvodil tým, že v čase od 16.02.2015 do 30.09.2016 bola vykonaná kontrola postupu
obstarávateľa (žalobcu), z dôvodu financovania zákazy z prostriedkov EÚ, pri zadávaní zákazky -
verejnej súťaži s použitím elektronickej aukcie po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „Intenzifikácia
ČOV, odkanalizovane a zásobovanie pitnou vodou v Trenčianskom regióne“. Výsledkom uvedenej
kontroly bol Protokol o výsledku kontroly č. 7667-7000/2014-OK/9 (ďalej len Protokol) zo dňa 30.09.2016.
V súlade s § 146a ods. 3 písm. e) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len Zákon o verejnom obstarávaní) bol vedúci kontrolovaného subjektu vyzvaný na
predloženie písomného vyjadrenia v lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia Protokolu, pričom túto
lehotu vzhľadom na komplikovanosť predmetu vyjadrenia, žalobca považoval za mimoriadne krátku a
neprimeranú. V žalobe uviedol, že kontrola bola začatá dňa 16.02.2015, pričom Protokol bol vyhotovený
dňa 30.09.2016. Mal za zrejmé, že Protokol nebol vyhotovený v zákonom stanovenej lehote a teda
postupom žalovaného došlo k porušeniu § 146c ods. 1 Zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom
do 17.04.2016 a tým i k porušeniu jeho práv na riadne a včasné vykonanie kontroly (prejednanie a
rozhodnutie veci v primeranej lehote). Zastával názor, že postup žalovaného pri vykonávaní kontroly
dodržiavania Zákona o verejnom obstarávaní je potrebné posudzovať analogicky ako je posudzovaný
postup správnych orgánov na úseku správy daní a nevykonanie kontroly, resp. nevypracovanie protokolu
o kontrole v súlade s ustanovením Zákona o verejnom obstarávaní (v lehotách určených zákonom)
malo za následok porušenie zásady primeranosti ako i zákonnosti postupu správneho orgánu voči
kontrolovanému subjektu, čo spôsobilo nezákonnosť zistení Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len
Úrad). Z uvedeného dôvodu považoval zistenia a závery uvedené v Protokole za nezákonné, nakoľko
boli výsledkom nezákonného postupu správneho orgánu. Uviedol, že v Protokole absentuje akékoľvek
zdôvodnenie, ktoré by vyjadrovalo spojitosť medzi porušením § 9 ods. 4 Zákona o verejnom obstarávaní
a skrátením lehôt na vyžiadanie súťažných podkladov. Žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo



by z dôvodu skrátenia lehôt na vyžiadanie súťažných pokladov mali byť znevýhodnení uchádzači
z tretích krajín oproti uchádzačom z členských štátov. Žalobca mal za to, že vyjadrenie Úradu
uvedené v Protokole a rovnako zápisnica o prerokovaní Protokolu sú nezrozumiteľné, zmätočné a
nedostatočne odôvodnené, nakoľko sa v ňom uvádza, že vo veci bolo zistené porušenie Zákona
o verejnom obstarávaní - § 9 ods. 4. Súčasne však svoje tvrdenie odôvodňuje porušením princípu
nediskriminácie, pričom § 9 ods. 4 Zákona o verejnom obstarávaní neupravuje princíp nediskriminácie.
Princíp nediskriminácie je vyslovene upravený v § 9 ods. 3, pričom porušenie tohto ustanovenia nebolo
žalovaným žalobcovi vytknuté. Žalovaný podľa názoru žalobcu neobjasnil, v čom by znevýhodnenie
záujemcov malo spočívať a predovšetkým podklady, ktoré boli predmetom kontroly neodôvodňovali
žiadny, ani len možný vplyv údajného znevýhodnenia na priebeh, či výsledok verejného obstarávania.
Podľa žalobcu táto zjavne nezrozumiteľná a nepresvedčivá časť odôvodnenia výsledku Protokolu,
Stanoviska a Zápisnice o jeho prerokovaní spôsobila nepreskúmateľnosť Protokolu. Bol názoru, že
žalovaný vyhodnotil postup žalobcu a vyhotovil Protokol v rozpore s výkladom a znením všeobecne
záväzného právneho predpisu, Zákona o verejnom obstarávaní, platnom v čase uskutočnenia zákazky,
t.j. platnom v čase od 30.04.2011 do 04.11.2013.

3. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný žiadal žalobu odmietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania;
alternatívne žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a nepriznať náhradu trov konania.
Konštatoval, že Protokol nie je rozhodnutím, ktoré podlieha súdnemu prieskumu podľa § 6 ods. 1 SSP
a svoje tvrdenie opieral o znenie § 3 ods. 1 písm. b), c), e), § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. e) a § 177 ods.
1 SSP, rovnako ako aj o nálezy Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých predmetom
preskúmania sú aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti, ak sa
dotýkajú, resp. môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.
Podľa súdnej praxe je rozhodnutím správneho orgánu každé rozhodnutie, ktorými sa zakladajú menia
alebo rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb (napr.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/5/2011). Mal za jednoznačné, že napadnutý Protokol
tieto náležitosti nespĺňa. Nie je pritom podstatné, či protokol o výsledku kontroly ako jeden z výsledkov
dohľadových kompetencií žalovaného nad postupmi vo verejnom obstarávaní spĺňa formálne náležitosti
rozhodnutia v oblasti verejnej správy; t.j. či obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti
jeho súdneho prieskumu, ale to, či sa ním zakladajú, menia, resp. rušia subjektívne práva povinnosti
subjektov, ktorých sa dotýka. Uvedenú skutočnosť, že Protokol a ani Zápisnica o jeho prerokovaní
nepodliehajú súdnemu prieskumu si osvojila aj súdna prax. Žalovaný upriamil pozornosť na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2011. Ďalej uviedol, že uvedeným Protokolom
uložil vedúcemu kontrolovaného subjektu prijať opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov a príčin
ich vzniku, predložiť Úradu - odboru kontroly, písomnú správu o splnení opatrení a uplatniť právnu
zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky. Uviedol, že
na kontrolu postupu zadávania zákazky, ktorej preskúmavanie je predmetom tejto žaloby, sa vzťahovala
právna úprava Zákona o verejnom obstarávaní účinná po 01.01.2010. Na podporu svojich tvrdení, že
Protokol o výsledku kontroly nepodlieha súdnemu prieskumu, dal do pozornosti aj uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č. k. 5S/47/2015-91 zo dňa 01.12.2015, ktorým súd zastavil konanie z dôvodu, že
žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemohlo byť predmetom preskúmavania súdom. Považoval
za potrebné poukázať za účelom analógie zákona a poukázania na zmysel kontrolnej činnosti na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2008, ktorý sa týkal inštitútu daňovej kontroly.
Aj keď predmetom tejto žaloby nie je protokol o daňovej kontrole, možno z nálezu Ústavného súdu
SR jednoznačne analogicky vyvodiť, že ako protokol o daňovej kontrole, tak ani protokol o výsledku
dodržiavania Zákona o verejnom obstarávaní nie sú svojou povahou rozhodnutiami, nakoľko sa nimi
(rovnako daňovému subjektu ako aj kontrolovanému vo verejnom obstarávaní) neukladajú práva a
povinnosti, ale sú iba podkladmi pre prípadné vydanie platobného výmeru, resp. prípadné uloženie
sankcie za správny delikt na úseku verejného obstarávania. Na podporu svojich tvrdení poukázal na
aplikačnú prax posudzovania preskúmateľnosti protokolov z kontroly v Českej republike. Na základe
uvedeného mal za jednoznačné, že nakoľko napadnutý Protokol nie je takým individuálnym správnym
aktom, ktorý by zasahoval do práv a právom chránených záujmov žalobcu nepodlieha súdnemu
prieskumu podľa SSP.

4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté správne akty v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe.



5. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré
nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia
upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

11. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

13. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu zistil, že na základe poverenia
predsedníčky Úradu zo dňa 11.02.2015 a Dodatku č. 1 zo dňa 04.11.2015 bola v čase od 16.02.2015 do
30.09.2016 vykonaná kontrola postupu obstarávateľa (žalobcu) v postavení osoby podľa § 7 Zákona o
verejnom obstarávaní, z dôvodu financovania zákazy z prostriedkov EÚ, pri zadávaní zákazky - verejnej
súťaži s použitím elektronickej aukcie po uzavretí zmluvy na predmet zákazky: „Intenzifikácia ČOV,
odkanalizovanie a zásobovanie pitnou vodou v trenčianskom regióne“.

14. Dňa 16.02.2015 bolo žalobcovi listom č. 7667-7000/2014-OK-2 oznámené začatie kontroly jeho
postupu pri realizácii vyššie uvedenej zákazky, ktorej cieľom bolo zistiť súlad žalobcu ako kontrolovaného
s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní. Výsledkom vykonanej kontroly bol napadnutý Protokol,
ku ktorému podal žalobca vyjadrenie zo dňa 10.10.2016.

15. Predmetom preskúmania v predmetnej veci v zmysle žaloby je Protokol o výsledku kontroly
dodržiavania Zákona o verejnom obstarávaní č. 7667-7000/2014-OK/9 zo dňa 30.09.2016.

16. Predtým ako súd podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v danom prípade
je vôbec daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci preskúmania predmetného Protokolu.

17. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z
prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., v súčasnosti § 7 SSP).



18. Podľa názoru súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po
uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a
výsledný materiál z vykonanej kontroly (v danom prípade Protokol) za rozhodnutie vydané v takomto
konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného (žalobcu) s ustanoveniami Zákona
o verejnom obstarávaní.

19. Súd má za to, že výsledný materiál z vykonanej kontroly (Protokol o výsledku kontroly) a postup
pri jeho vypracovaní nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie
je rozhodnutím správneho orgánu v zmysle SSP. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje len
jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, predstavujúci odlišný postup ako konanie o námietkach,
resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré majú povahu rozhodovacích procesov vo verejnej správe.

20. Protokolom žalobca nebol zaviazaný k vráteniu žiadnych finančných prostriedkov a je nesporné,
že ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Krajský súd v Bratislave mal z administratívneho
spisu za preukázané, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu žiadneho právoplatného rozhodnutia,
resp. správneho rozhodnutia, ktorým by bol žalobca zaviazaný vrátiť finančné prostriedky. Protokolom
boli žalobcovi oznámené len zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly a preto je ho možné považovať
za rozhodnutie majúce predbežnú povahu. Na základe tejto skutočnosti je potrebné konštatovať, že v
prípade Protokolu sa nejedná o žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo vydané v rámci výkonu pôsobnosti
žalovaného ako správneho orgánu v oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu
prieskumu. Súd zároveň poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžf/26/2012, podľa ktorého protokol ako taký nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve,
pretože sám osebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného
subjektu.

21. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných
zistení uvedených v Protokole, pretože tieto bude možné preskúmať až v prípadných neskorších
štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného
obstarávateľa (žalobcu), ak boli, resp. budú na základe tohto Protokolu vydané rozhodnutia s priamym
dopadom na právne postavenie žalobcu.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia - Protokolu v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba
smeruje proti aktu orgánu verejnej správy vydanom v správnom konaní, ktorý nemohol mať za následok
ujmu na subjektívnych právach žalobcu, nejedná sa o individuálny správny akt, v danom prípade ide o
podkladové rozhodnutie predbežnej povahy a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. b),
e) SSP v spojení s § 97 SSP a § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

24. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v
Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého



sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje