Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/270/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202561 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202561.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r.o., so sídlom Vlčany 155, Vlčany, IČO: 34 127 313, zastúpený advokátskou kanceláriou AK GG, s.r.o., so sídlom Agátová 2513/15, Galanta, IČO: 50 954 709, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:103947208/2016 zo dňa 20.09.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 103947208/2016 zo dňa 20.09.2016 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Na základe protokolu z daňovej kontroly vydal správca dane Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, prvostupňové rozhodnutie č. 103406677/2016 dňa 27.06.2016, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. O správe daní, v znení neskorších predpisov (ďalej len DP) vyrúbil rozdiel dane v sume X.XXX,- EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR pod č.: 103947208/2016 dňa 20.09.2016 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdilo. II. Žaloba. 2. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.11.2016 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č.:103947208/2016 zo dňa 20.09.2016, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 103406677/2016 zo dňa 27.06.2016 a žiadal ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie ako aj náhrady trov konania. 3. Žalobca uviedol, že je právnickou osobou - podnikateľom, ktorého hlavnou činnosťou je skladovanie, nákup a predaj pohonných látok. V daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr za nákup pohonných látok. Daňový úrad začal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011, ktorá začala dňa 11.04.2014. Následne dňa 15.04.2014 Prezídium Policajného zboru SR, Národná kriminálnej agentúra - expozitúra Bratislava (ďalej len NAKA), vykonala prehliadku kancelárskych a iných priestorov žalobcu. Na základe výzvy, žalobca odovzdal NAKA okrem iného všetky účtovné, daňové a iné doklady týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, ktoré sa stále nachádzajú u Prezídia Policajného zboru SR. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, na základe zabezpečených dokladov vydal prvostupňové rozhodnutie č. 103406677/2016 dňa 27.06.2016, ktorým žalobcovi vyrúbil rozdiel dane v sume X.XXX,- EUR za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a namietal, že nepriznanie práva na odpočítanie dane z tuzemských nákupov tovaru bolo nesprávne z dôvodu nesprávne vyhodnotenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho procesného postupu Daňového úradu, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. 4. Námietka posúdenia obstarania tovaru od spoločnosti POLARON. Podľa Finančnej správy žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach spoločnosť POLARON, s.r.o. a tým ani vznik daňovej povinnosti v tuzemsku, ktorý je zákonnou podmienkou vzniku práva na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. -žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinnosti voči orgánom finančnej správy jeho dodávateľom. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, znáša dôkazné bremeno ako aj dôkaznú núdzu správca dane. -žalobca nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľa, nemôže preto preukazovať, akým spôsobom tovar nadobudol a ako ho prepravil. -žalobca ako daňový subjekt preukázal skutočnosti prislúchajúce jeho dôkaznému bremenu, na rozdiel od Daňového úradu ako správcu dane, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že dodávateľ tovar nedodal, resp. ho nedodal žalobcovi. Prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcovi, ak tento o tom nevedel alebo nemohol vedieť. -žalobca namieta, skutočnosti o ktoré žalovaný oprel svoje rozhodnutie, že spoločnosť POLARON, s.r.o. resp. jej právny nástupca (RICHI RESTAURANT & CATERING s.r.o.) nepredložila žiadne doklady a dôkazy preukazujúce dodanie pohonných látok, na adrese sídla sa nenachádza a nevykonáva tam žiadnu ekonomickú činnosť; že spoločnosť POLARON, s.r.o. resp. jej právny nástupca, v čase výkonu daňovej kontroly bola nekontaktná a miestne príslušný správca dane nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a uvedeným dodávateľom; svedok J. Q. (konateľ dodávateľa v čase realizácie dodávok) uviedol, že spoločnosť vystavila predmetné faktúry a dodala daňovému subjektu pohonné látky, ale v rámci dokazovania vykonaného správcom dane neboli získané žiadne dôkazy a doklady, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. Žalobca takúto argumentáciu namieta, nakoľko J. Q. nemal prístup k účtovným dokladom spoločnosti POLARON, s.r.o. nakoľko v čase daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania už nebol konateľom spoločnosti, preto nemohol Daňovému úradu predložiť príslušné doklady. To, že správca dane nezískal žiadne dôkazy a doklady od dodávateľa, ktoré by potvrdzovali tvrdenia J. Q., nemôže byť na ťarchu žalobcu. 5. Prepravu tovaru, v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2011 (medzi žalobcom a spoločnosťou POLARON, s.r.o.), ako aj informácií uvedených bývalým konateľom spoločnosti POLARON, s.r.o. zabezpečoval dodávateľ, preto nie je odôvodnené, aby žalobca mal k dispozícii akékoľvek doklady o preprave tovaru. Z výpovede bývalého konateľa spoločnosti vyplýva, že prepravu tovaru od dodávateľa spoločnosti POLARON, s.r.o. do skladu, ktorý mala spoločnosť POLARON, s.r.o. v nájme od žalobcu, zabezpečoval dodávateľ spoločnosti POLARON, s.r.o. od ktorého táto spoločnosť tovar nakúpila. Pri predaji tovaru žalobcovi sa predávaný tovar nachádzal v prenajatom sklade. Na základe uvedeného, preprava tovaru v prípade predaja tovaru žalobcovi nebola realizovaná, pretože tovar sa nachádzal priamo v prenajatom sklade, kam si ho žalobca prišiel prevziať (stočiť do autocisterien). V spoločnosti POLARON, s.r.o. neboli zo strany Daňového úradu zabezpečené žiadne dôkazy, ktoré by mohli preukazovať, že dodanie tovaru žalobcovi nebolo uskutočnené. Preto Daňový úrad nesprávne vyhodnotil existujúce dôkazy a rozhodol v neprospech žalobcu, v rozpore so zákonom. 6. V zmysle ust. § 24 ods.1, ods.2 DP dokazovanie vedie správca dane a daňový subjekt je povinný preukazovať v zásade len skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a ktoré uvádza v daňovom priznaní alebo iných podaniach, resp. na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane. K rozloženiu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane vyslovil právny názor Najvyšší správny súd ČR (rozsudok sp. zn. 5Afs 131/2004) „Dúkazní bremeno stíha daňový subjekt pouze ohledně skutečností, které tvrdí a uvádí ve svém účetnictví. ... Má-li správce daně pochybnosti o dúkazní hodnotě prostředku, jimiž daňový subjekt prokazuje ve smyslu ust. §31 ods. 9 zák. č. 337/1992 Sb. svá tvrzení, přenáší se dúkazní bremeno z daňového subjektu na správce daně. Jeho povinností dle § 31 ods. 8 cit. zákona je pak prokázat existenci takových skutečností, které věrohodnost, prúkaznost, správnost, či úplnost účetnictví, evidence, či jiných záznamu z cela vyvracejí. Dúkazní bremeno nelze pojímat extenzívně a rozšiřovat je na prokazování všech, resp. jakýchkoli skutečností, tedy i těch, ohledně kterých taková povinnost stíha zcela jiný subjekt." Uvedené zásady prevzal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3 Sžf 1/2011. 7. Žalobca postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keď k predmetným dodávkam tovaru od spoločností POLARON, s.r.o. zaevidoval dodávateľskú faktúru, potvrdenia o úhrade, dodací list a doklady skladovej evidencie. Nákupy uskutočnené žalobcom, vrátane obstarania pohonných látok, od spoločnosti POLARON, s.r.o. zodpovedali množstvám pohonných látok, ktoré ďalej dodával na výstupe svojim odberateľom. Skladové evidencie a vyššie uvedené doklady preukázali nadobudnutie tovaru a boli počas daňovej kontroly nepretržite Daňovému úradu k dispozícii. Aj svedok J. Q. (konateľ dodávateľa) potvrdil: - že spoločnosť POLARON, s.r.o. vyhotovila predmetné faktúry, - že predmetné obchody deklarované na faktúrach sa uskutočnili (objednávky sa prijímali telefonicky, resp. osobne od zamestnancov žalobcu), - že prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ na svoj účet a bola zahrnutá do ceny tovaru, - že odovzdávania tovaru sa zúčastňovali konatelia oboch spoločností. Žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predkladal dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhoval výsluch svedkov (osoby zodpovednej za skladovú evidenciu). Daňový úrad všetky predložené dôkazy označil za nedostatočné, pričom vlastné dokazovanie neviedol dôsledne, nevykonal navrhované výsluchy svedkov, neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyšli najavo. 8. Žalovaný v niektorých častiach rozhodnutia spochybňuje skutočnosť, že dodanie bolo uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach, v iných častiach rozhodnutia spochybňuje samotnú existenciu fyzického plnenia. Takéto tvrdenia žalovaného sú vnútorne rozporné a preto je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Ak žalovaný nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ale tvrdí, že dodávateľom nebol subjekt uvedený na faktúre (POLARON, s.r.o.) Daňový úrad mal uviesť, ktorý iný subjekt mal byť podľa jeho zistení skutočným dodávateľom predmetných plnení alebo akým iným spôsobom mali byť uvedené plnenia uskutočnené, a na základe týchto zistení mal transakciu posúdiť z hľadiska DPH. 9. Žalobca počas daňovej kontroly navrhol vo vyjadrení k Protokolu (bod 88) preverenie uskutočnenia dodaní realizovaných žalobcom u jeho tuzemských odberateľov, keďže žalobca dodaný tovar ďalej predával; navrhol preverenie fyzického pohybu tovaru (prijatie, naskladnenie, vykládka, dodanie) a jeho evidenciu v skladovom systéme žalobcu; navrhol výsluch osoby zodpovednej za skladovú evidenciu. Uskutočnenie dodaní realizovaných žalobcom u jeho tuzemských odberateľov Daňový úrad nepreveroval, čo odôvodnil tým, že obchodovanie žalobcom s predmetným tovarom nespochybňuje. 10. Žalobca predložil všetky účtovné doklady, ktoré mohol mať reálne k dispozícii a to Kúpnu zmluvu z 15.01.2011, Nájomnú zmluvu z 31.01.2011, príjemky tovaru, faktúry, dodacie listy (žalobca ako odberateľ potvrdil prevzatie tovaru), saldokonto záväzkov voči dodávateľovi, evidenciu príjmu a výdaja tovaru, pričom bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti potvrdil realizáciu predmetných obchodov, popísal spôsob objednávania a prepravy tovaru, navrhol ďalšie úkony pre zaobstaranie dôkazov, ktorých vykonanie je v právomoci Daňového úradu. Napriek uvedenému žalovaný na str. 12 rozhodnutia, druhý odsek tvrdí, že „Dodávateľom POLARON, s.r.o. ani samotným daňovým subjektom neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukázali, že skutočnosti uvádzané na faktúrach sú odrazom reálneho plnenia a ktoré by preukázali vznik daňovej povinnosti." 11. Žalovaný na str. 17 svojho rozhodnutia uvádza, že „nebola preukázaná preprava pohonných látok k daňovému subjektu, nebol preukázaný pôvod pohonných látok a tieto skutočnosti nepreukázal ani samotný daňový subjekt." Žalobca namieta, že do dôkazného bremena žalobcu nepatria skutočnosti, ktoré ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť. Žalobca nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľa, nemôže preto preukazovať, akým spôsobom tovar nadobudol a ako ho prepravil. Ako žalobca uviedol, tovar nadobudol od dodávateľa spoločností POLARON, s.r.o., obdržal faktúru, ktorú riadne zaúčtoval a uhradil. Žalobca predložil všetky doklady, ktoré sú pod jeho kontrolou a ktoré sú vo všeobecnosti dostatočným dôkazom toho, že dodanie tovaru sa naozaj uskutočnilo tak, ako je deklarované na faktúrach. Žalobca nemal možnosť ani povinnosť vedieť, overovať a zisťovať, akým spôsobom nadobudol tovar jeho dodávateľ a nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Rovnako žalobca nemal možnosť ani povinnosť evidovať doklady k vnútroštátnej preprave tovaru, keď túto prepravu ako zákazník nezabezpečoval. Preprava sa uskutočnila výlučne na základe dvojstranného právneho vzťahu medzi predávajúcim (dodávateľom tovaru) a dopravcom. Na základe uvedeného doklady o preprave tovaru tvoria účtovnú dokumentáciu iných daňových subjektov (dodávateľa a dopravcu). Plnenie povinností iných subjektov nepatrí do dôkazného bremena žalobcu a nemožno ich od neho spravodlivo požadovať. Daňový úrad nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu preniesol na žalobcu a zaťažil ho nad rámec zákona dokazovaním, ktoré sa týka iných daňových subjektov (dodávateľov tovaru). 12. Žalobca navrhol v priebehu konania nasledujúceho po vydaní Protokolu vykonať dôkazy, ktorými bolo možné objektívnejšie zistiť okolnosti týkajúce sa predmetných zdaniteľných obchodov, ktoré nemal možnosť sám zo svojej pozície zadovážiť, avšak tento návrh nebol Daňovým úradom akceptovaný. Vo veci dodávok od spoločnosti POLARON, s.r.o. žalobca navrhoval vypočutie ďalších svedkov, ktorí sa zúčastňovali rokovaní pri uzatváraní obchodov a to Z.. T. X., H.. H. F., čo Daňový úrad odmietol napriek tomu, že svedeckú výpoveď J. Q. považoval za nedostačujúcu. Tento postup žalobca namietal vo vyjadrení k Zápisnici, odmietnutie výsluchu navrhnutých svedkov bolo nedôvodné, v rozpore s § 24 ods. 4 DP. 13. Daňový úrad vyslovil pochybnosť o spôsobe nadobudnutia tovaru a má podozrenie, že došlo k podvodnému konaniu na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca (str. 12 a 13 rozhodnutia), avšak neuviedol žiadne konkrétne objektívne skutočnosti, ktoré by Daňový úrad zistil a ktoré by nasvedčovali zneužitiu práva v oblasti DPH a umožňovali by vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca vedel alebo musel vedieť o prípadnom podvodnom konaní svojho dodávateľa. Prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcu, ak tento o tom nevedel alebo nemohol vedieť. Žalobca tvrdí, že v čase realizácie obchodov dodávateľ tovaru nebol nekontaktný (inak by sa predmetné obchody nemohli realizovať) a skutočnosť, že dodávateľ v súčasnosti so správcom dane nespolupracuje, nie je možné pripísať na zodpovednosť žalobcovi, pretože na uvedené skutočnosti nemá objektívne žiaden vplyv. Daňový úrad žiadnym spôsobom nepreukázal, že dodávateľ POLARON, s.r.o. bol v čase dodania tovaru nekontaktný. 14. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/49/2010 poukázal na skutočnosť, že všeobecné dôkazné bremeno je modifikované právom EU, podľa ktorého je možné odoprieť nárok na odpočítanie dane na vstupe platiteľovi dane len v prípade, ak sa preukáže, že platiteľ dane o podvodnom konaní na predchádzajúcich alebo nasledujúcich stupňoch obchodného reťazca vedel (všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z ust. § 29 ods. 8 DP je v danom prípade modifikované právom Európskej únie). Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutiach Optigen Ltd C-354/03, Fulcrum Electronics Ltd C-353/03 a Bond House Systems Ltd C-484/03 konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopreté. 15. Námietka nesprávneho procesného postupu Daňového úradu. Napadnuté rozhodnutie DÚ vychádzalo z dôkazných prostriedkov, získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou. Daňová kontrola zdaňovacieho obdobia začala dňa 11.04.2014 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin z 11.03.2014. Z dôvodu žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9900430/5/287689/2015/ Krin zo 06.02.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 09.02.2015. Po doručení odpovedí k žiadostiam o medzinárodnú výmenu informácií, pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo a Daňový úrad dňa 07.08.2015 pokračoval v daňovej kontrole, o čom upovedomil žalobcu Oznámením č. 20641473/2015 z 10.08.2015. Od začatia daňovej kontroly (11.04.2014) do skončenia daňovej kontroly, t.j. do doručenia Protokolu (22.09.2015) uplynulo 529 dní, čo predstavuje jeden rok a viac ako päť mesiacov. Podľa § 46 ods. 10 DP, lehota na vykonanie daňovej kontroly je vo všeobecnosti najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Daňovú kontrolu možno prerušiť aplikujúc primerane ustanovenia § 61 DP okrem iného, aj vtedy, ak je potrebné získať informácie podľa osobitného predpisu (napr. podľa zák. č. 442/2012 Z.z. O medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov). Ak je daňová kontrola prerušená, lehoty podľa DP neplynú, teda neplynie ani stanovená maximálna jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly (§ 61 ods. 5 DP). Daňový úrad odôvodnil prerušenie daňovej kontroly zisťovaním skutočností prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, avšak v kontrolovanom zdaňovacom období žiadne informácie z medzinárodnej výmeny informácií nepotreboval, keďže predmetom kontroly neboli faktúry za dodanie tovarov do iných členských štátov (intrakomunitárne dodania tovaru), ale len tuzemské transakcie. Daňový úrad nemal dôvod predlžovať trvanie daňovej kontroly, preto žalobca prerušenie daňovej kontroly namieta, považuje ho za neopodstatnené, neúčelné a nezákonné. Daňová kontrola predstavuje značný zásah do súkromnoprávnej sféry kontrolovaného daňového subjektu, preto sa má spravovať zásadou proporcionality (primeranosti) a zásadou účelnosti. Preto daňová kontrola za zdaňovacie obdobia, v ktorých Daňový úrad žiadne informácie z medzinárodnej výmeny informácií nepotreboval (tuzemské transakcie), mala byť ukončená v zákonnej lehote 1 roka vo vzťahu k jednotlivým obdobiam samostatným protokolom. V dôsledku postupu Daňového úradu lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola dodržaná, prerušenie daňovej kontroly vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu bolo nezákonné a Protokol má preto charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010). 16. Daňový úrad sa nevysporiadal jednotlivými skutočnosťami uvedenými vo vyjadrení žalobcu k zápisnici o ústnom pojednávaní zo 14.06.2016, ktoré podal dňa 23.06.2016, ale len stroho konštatoval, že z predložených dôkazov nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod meniť závery uvedené v rozhodnutí Daňového úradu. Takýto postup Daňového úradu je v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 ods. 3 Daňového poriadku a zároveň ide o vadu rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie. III. Vyjadrenie žalovaného. 17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 25.01.2017, doručeným tunajšiemu súdu 30.01.2017 s tým, že považuje žalobu za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011 podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov. Na základe zistení z vykonanej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vydal prvostupňový správca dane rozhodnutie č. 103406677/2016 z 27.06.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 vo výške X.XXX,- EUR. Žalovaný odvolací orgán v odvolacom konaní svojim rozhodnutím č. 103947208/2016 z 20.09.2016 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 18. Žalobou napadnutým rozhodnutím nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume X.XXX,- EUR z faktúry od dodávateľa POLARON, s.r.o., Sv. Cyrila a Metoda 15, Vrútky, IČO: 45433836, DIČ: 2022998219 (od 09.04.2014 právny nástupca RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o., Zámocká 22, Bratislava, IČO: 43789242) za dodanie pohonných látok. Dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru - pohonných látok deklarovaným dodávateľom POLARON, s.r.o. uvádzaným na preverovaných faktúrach, čím nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane ustanovených v § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. l zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 citovaného zákona. 19. Žalovaný má zato, že správca dane pri vydávaní predmetného rozhodnutia vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho stavu, ktorý preveril u žalobcu a zároveň ho preveril u dodávateľa, výsluchom svedkov, pričom počas daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania umožnil žalobcovi, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných dodávateľských faktúr. Správca dane viedol dokazovanie a preveroval nárok uplatnený žalobcom, pričom dôkazy o dodaní pohonných látok dodávateľom POLARON, s.r.o. nezískal. Túto skutočnosť preukazujú zistenia a dôkazy získané v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré sú jednoznačne a dostatočne uvedené v rozhodnutí správcu dane, ako aj v napadnutom rozhodnutí odvolacieho orgánu. Správca dane všetky dôkazy získal zákonným spôsobom v zmysle § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. O správe daní v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôkazov vyplýva, že žalobca nepreukázal nákup pohonných látok od dodávateľa POLARON, s.r.o. uvedeného na dodávateľských faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane. 20. Žalovaný k námietkam žalobcu týkajúcich sa dodania pohonných látok uvádza, že dodanie pohonných látok dodávateľom POLARON, s.r.o. uvedených na faktúrach, nebolo preukázané. Zo zistení správcu dane vyplýva, že dodávateľská spoločnosť POLARON, s.r.o. nepredložila žiadne doklady a dôkazy preukazujúce dodanie pohonných látok, na adrese sídla sa nenachádza a nevykonáva tam žiadnu ekonomickú činnosť. J. Q. (vtedajší konateľ spoločnosti POLARON, s.r.o.) síce v rámci svedeckej výpovedi uviedol, že spoločnosť vystavila predmetné faktúry a dodala žalobcovi pohonné látky, ale v rámci dokazovania vykonaného správcom dane neboli získané žiadne dôkazy a doklady, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, ktorá vyplýva zo zistení správcu dane a zo získaných a predložených dokladov žalobcu, že pohonné látky, ktoré mali byť predmetom dodania podľa faktúr od dodávateľa POLARON, s.r.o. mali byť týmto dodávateľom uskladňované a dodávané v priestoroch prenajatých od žalobcu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 31.01.2011 (prenajaté nádrže č. 3, 4, 7, 8 na ropné produkty). Z vyjadrení svedka J. Q. bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti POLARON, s.r.o. vyplynulo, že si žalobca naložil tovar do cisterny, stočil si toľko litrov koľko sa dohodli a následne mala prebehnúť fakturácia na základe stáčacích lístkov, ktoré mali byť odovzdané žalobcom dodávateľovi POLARON, s.r.o.. Z výpovede svedka tiež vyplynulo, že s tovarom manipulovali zamestnanci žalobcu. K faktúram od dodávateľa POLARON, s.r.o. boli priložené dodacie listy, z ktorých nevyplývali žiadne skutočnosti o dodaní a preprave tovaru od dodávateľa POLARON, s.r.o.. Správcom dane bola získaná Kúpna zmluva z 15.01.2011 uzatvorená medzi predávajúcim POLARON, s.r.o. a kupujúcim JOPI TRADE, spol. s r.o., predmetom ktorej v bode II. je dodanie objednaných množstiev minerálnych olejov, miesto a spôsob konkrétneho plnenia budú dohodnuté v príslušnej objednávke a ak nebude v budúcnosti dohodnuté inak, budú dodávky realizované podľa INCOTERMS 2000 na parite FCA a CPT podľa objednávok. Podľa bodu III. predmetnej kúpnej zmluvy, spôsob dodania určí kupujúci v objednávke; dodávku minerálnych olejov zabezpečí predávajúci cisternovými vozidlami na účet predávajúceho. Zo zmluvy tiež vyplýva, že predávajúci je povinný odovzdať príjemcovi pri každej dodávke dodací list a atest (ak o to kupujúci požiada). Zmluva stanovuje formu dodacieho listu pri parite CPT - pričom predávajúci odovzdá vodičovi plniaci list z rafinérie - doklad o plnení/výdaji minerálnych olejov a dodací list - doklad o plnení minerálneho oleja, ktorý okrem iných údajov má obsahovať aj údaj o vozidle zabezpečujúceho prepravu. Pri parite FCA zmluva stanovuje odovzdanie dodacieho listu -dokladu o plnení minerálneho oleja vodičovi so stanoveným obsahom, ktorý má rovnako obsahovať aj údaj o vozidle zabezpečujúceho prepravu. V bode IV. predmetnej kúpnej zmluvy je stanovené, že originál faktúry s priloženým nákladným listom - dokladom o plnení/výdaji minerálnych olejov a dodacím listom zašle predávajúci kupujúcemu do troch dní poštou. Dodávateľom POLARON, s.r.o. ani samotným žalobcom neboli predložené, stáčacie lístky, atesty, plniace listy ani nákladné listy, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom došlo k preprave a dodaniu pohonných látok od dodávateľa POLARON, s.r.o.. Z výpovede J. Q. nebolo možné určiť, kto bol prepravcom pohonných látok, nebolo možné určiť dodávateľa pohonných látok pre spoločnosť POLARON, s.r.o., jedine z jeho výpovede vyplýva, že pohonné látky mali byť skladované v priestoroch žalobcu a dokonca s nimi mali manipulovať zamestnanci žalobcu. Doklady sa nepodarilo získať ani správcovi dane v rámci vykonaného dokazovania, nakoľko právny nástupca spoločnosti POLARON, s.r.o. spoločnosť RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o., v čase dokazovania bola nekontaktná, nespolupracovala so správcom dane a nepredložila žiadne doklady, ktoré by preukazovali dodanie pohonných látok žalobcovi. Žalovaný zistil, že spoločnosť RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o. zanikla a od 25.09.2015 sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť DEBET INVEST, s.r.o., ktorá bola zrušená dňa 09.12.2015 a od 16.12.2015 sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť RELCO s.r.o.. Správca dane požadoval od žalobcu len také doklady, ktorými mal pri dodaní tovaru disponovať a na základe, ktorých bolo možné identifikovať, že k dodaniu tovaru došlo dodávateľom POLARON, s.r.o.. Napriek uvedenému nebola spochybnená reálna existencia pohonných látok, ktorú žalobca následne dodával svojim odberateľom v rámci svojich podnikateľských aktivít, ale správca dane preveroval nárok uplatnený žalobcom a to nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa POLARON, s.r.o., na základe ktorých mali byť pohonné látky dodané. Daňová kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúr podľa § 71 zákona o DPH, ale predovšetkým bola zameraná na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na zistené skutočnosti a predovšetkým, či došlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu v zmysle zákona o DPH na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania tovaru a následného práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. S námietkami žalobcu vo veci nevypočutia svedkov Z.. T. X. a H.. H. F. sa správca dane dostatočne vysporiadal v rámci prerokovania pripomienok predložených k protokolu z daňovej kontroly ako aj v napadnutom rozhodnutí. Žalobcom neboli predložené žiadne špecifikácie, na základe ktorých by bolo možné navrhovaných svedkov vypočuť a ani dokazovaním správcu dane neboli získané dôkazy a doklady, v zmysle ktorých by mali byť navrhovaní svedkovia priamo zúčastnení na dodaní pohonných látok dodávateľom POLARON, s.r.o.. Ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte a ten nepreukázal, že pohonné látky skutočne dodal deklarovaný dodávateľ POLARON, s.r.o., rovnako nepreukázal prepravu, ktorá nebola preukázaná ani dodávateľom POLARON, s.r.o.. Zo zistení správcu dane vyplýva, že motorová nafta dodávateľa POLARON, s.r.o. sa nachádzala v priestoroch žalobcu, pričom manipuláciu s tovarom mali zabezpečovať len zamestnanci žalobcu. Žalobca v žalobe uvádza, že pohonné látky následne dodával odberateľom. Správca dane však zistil, že manipuláciu a skladovanie tovaru zabezpečovali zamestnanci žalobcu, preprava tovaru bola vykonaná dodávateľom do skladov, ktoré mal dodávateľ spoločnosť POLARON, s.r.o. v prenájme od žalobcu, čím je spochybnené postavenie spoločnosti POLARON, s.r.o., ktorá by mala tvoriť medzičlánok v obchodnom reťazci. Podľa názoru žalovaného, spoločnosť POLARON, s.r.o. u ktorej, nebolo možné preveriť reálnosť obchodných transakcií, vystupovala v deklarovaných obchodných transakciách ako formálny dodávateľ a v priebehu konania nebolo žiadnym relevantným spôsobom žalobcom preukázané, že mu tovar skutočne dodala táto spoločnosť tak, ako deklarujú dodávateľské faktúry a zároveň, že táto spoločnosť bola priamym účastníkom obchodu, ktorá predmetný tovar prebrala a následne dodala žalobcovi a nebola iba umelo vytvoreným článkom obchodného reťazca. 21. Z ustanovenia § 24 ods. 1 DP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane; a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok, nie je vylúčený. Ide o hmotno-právne podmienky, preto k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti, ale musia sa overiť údaje v nej uvedené, či naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Ako dôkaz možno v zmysle § 24 ods. 4 DP použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti zákonodarca požaduje, aby platiteľ dane, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázal existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené, najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené so subjektom uvedeným na faktúre. Vychádzajúc z ustanovení § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, nárok na odpočítanie dane nie je preukázaný iba predložením dokladov ako faktúra, výdajka tovaru, skladová a účtovná evidencia tovaru, doklady o zaplatení za fakturované plnenie. Nárok na odpočítanie dane nemá základ vo formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej dodávke tovaru, alebo služby, nakoľko zákon o dani z pridanej hodnoty nestojí len na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní dodania tovaru alebo služby, preto dôkaz predložením daňových dokladov je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty v prípade skutočného prevedenia dodávky tovaru alebo služby. Na druhej strane zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil žalobca, ale vykonal aj ďalšie dokazovanie (rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžf/l8/2011 a 6Sžf/14/2012 vo veci nepreukázania dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach, v ktorých NS SR vyslovil právny názor, že ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. Dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva). Správca dane postupoval v súlade s uznesením Ústavného súdu SR III.ÚS 401/09-17, keď preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záverov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, v zmysle § 3 zák. č. 563/2009 Z.z. DP posudzoval všetky aspekty deklarovaných obchodov s cieľom chrániť záujmy štátu, pričom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov kontrolovaného daňového subjektu ako aj ostatných osôb zúčastnených na konaní. Písomnosti vydané správcom dane v priebehu výkonu daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania dokumentujú priebeh daňovej kontroly a preukazujú, že správca dane vo veci odpočítania dane zo sporných dodávateľských faktúr vykonal preverovania aj na strane deklarovaných dodávateľov tovaru, u ktorých sa sporné dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt nepotvrdilo. Preto bolo úlohou žalobcu, aby dodanie tovaru deklarovaného na sporných faktúrach preukázal. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že správca dane ohľadne preukázania existencie sporného nákupu tovaru neprimerane preniesol dôkazné bremeno na kontrolovaný daňový subjekt. Pri realizácii obchodných transakcií takého rozsahu, ako v tomto prípade, s ohľadom na všetky správcom dane zistené skutočnosti, je neprípustné prenášať zodpovednosť preukázateľnosti dodania tovaru len na dodávateľa alebo správcu dane. 22. K námietke rozhodnutia č. 900430/5/287689/2015/Krin zo 06.02.2015, ktorým správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, pričom daňový úrad žiadne informácie z medzinárodnej výmeny informácií nepotreboval (predmetom dodania neboli žiadne faktúry za dodanie tovarov do iných Členských štátov), žalovaný má zato, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011 bola vykonaná ako jeden celok na základe jedného Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin z 11.03.2014, z čoho vyplýva, že za jednotlivé obdobia neboli vykonané samostatné daňové kontroly, ktoré by mali byť začaté samostatnými oznámeniami. V odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly správca dane dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol ako dôvod prerušenia daňovej kontroly zaslanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií z dôvodu preverenia dodania tovaru do iných členských štátov v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011. Táto skutočnosť je legitímny dôvod pre prerušenie daňovej kontroly. V súvislosti k prerušením daňovej kontroly a otázky zachovania zákonnej lehoty pre vykonanie daňovej kontroly, žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. č.k. 3 Sžf/24/2012 z 13.11.2012. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď z daňovej kontroly vyhotovil protokol za zdaňovacie obdobia, pri ktorých došlo k zisteným rozdielom a za zdaňovacie obdobia pri ktorých nebol zistený rozdiel. Námietky, na ktoré žalobca poukazuje, že mal správca dane vyhotoviť za každé zdaňovacie obdobie samostatný protokol v inom časovom vymedzení, považuje žalovaný za irelevantné, nakoľko ani daňový poriadok neumožňuje vyhotoviť zvlášť za každé zdaňovacie obdobie samostatný protokol v prípade kontroly viacerých období jedným oznámením, ale rozlišuje len protokol z daňovej kontroly v prípade zistených rozdielov a v prípadoch keď neboli zistené rozdiely. 23. K námietke, že sa správca dane nevysporiadal s vyjadrením žalobcu k zápisnici o ústnom pojednávaní zo 14.06.2016 žalovaný uviedol, že v podanom vyjadrení neboli žalobcom predložené žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potvrdené dodanie tovaru dodávateľom POLARON, s.r.o., s čím sa správca dane vysporiadal v rozhodnutí č. 103406677/2016 z 27.06.2016 aj žalovaný v rozhodnutí č. 103947208/2016 z 20.09.2016, t.j. so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Na zistenie sporných skutočností správny orgán vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 DP, t. j. vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie prejednávanej veci. V rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel k právnemu záveru a dostatočným spôsobom sa vysporiadal aj s právnou argumentáciou žalobcu v súlade s ustanoveniami zákona o DPH v znení neskorších predpisov. IV. Administratívne konanie. 24. Z administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u daňového subjektu spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011 podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), začatú dňa 11.04.2014, na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin zo dňa 11.03.2014. V oznámení bol žalobca vyzvaný v zmysle ust. § 46 ods. 1 DP na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly v lehote 8 dní od začatia kontroly. Dňa 15.04.2014 Prezídiom Policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou finančnej polície boli žalobcovi zaistené všetky doklady a písomnosti za roky 2009 až do 15.04.2014, o čom boli spísané zápisnice (Zápisnica PZ SR č. PPZ-585/NKA-FP-BA-2013 z 15.04.2014, Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov z 15.04.2014, Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov pokračovanie - časť prehliadky II. + archív z 15.04.2014). Žalobca správcovi dane na pojednávaní dňa 12.05.2014 oznámil túto skutočnosť a predložil uvedené zápisnice. Správca dane podaním zo 16.05.2014 v zmysle § 26 ods. 1 DP požiadal Prezídium Policajného zboru o súčinnosť pri poskytovaní fotokópií dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly. 25. Zo zabezpečených dokladov správca dane zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie apríl 2011 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 612039 z 26.04.2011 od dodávateľa POLARON, s.r.o., Sv. Cyrila a Metoda 15, Vrútky, IČO: 45 433 836, za dodanie pohonných hmôt v celkovej sume XX.XXX,-EUR. 26. V zmysle rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 03.01.2011, uzatvorenej medzi predávajúcim JOPI TRADE, spol. s r.o. a kupujúcim POLARON, s.r.o., predmetom ktorej je záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu tovar - motorovú naftu a automobilový benzín v celkovom množstve 700.000 litrov na základe objednávok kupujúceho. Miestom plnenia je sklad kupujúceho. Predmet kúpy bude dodávaný do pripravených nádrží kupujúceho. 27. V zmysle zmluvy o preprave vecí z 03.01.2011, uzatvorenej medzi odosielateľom POLARON, s.r.o. a dopravcom JOPI TRADE, spol. s r.o., predmetom ktorej je záväzok dopravcu prepraviť veci odosielateľovi podľa telefonickej objednávky a odosielateľ zaplatí prepravné podľa vystavenej faktúry. 28. V zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2011, uzatvorenej medzi predávajúcim POLARON, s.r.o. a kupujúcim JOPI TRADE, spol. s r.o., predmetom kúpy je dodanie objednaných množstiev minerálnych olejov, miesto a spôsob plnenia budú dohodnuté v príslušnej objednávke a ak nebude v budúcnosti dohodnuté inak, budú dodávky realizované podľa INCOTERMS 2000 na parite FCA a CPT podľa objednávok. Podľa bodu III. zmluvy, spôsob dodania bude dohodnutý v príslušnej objednávke. Dodávku minerálnych olejov zabezpečí predávajúci cisternovými vozidlami na účet predávajúceho. Zo zmluvy tiež vyplýva, že predávajúci je povinný odovzdať príjemcovi pri každej dodávke dodací list a atest (ak o to kupujúci požiada). 29. V zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 31.01.2011, uzatvorenej medzi prenajímateľom - JOPI TRADE, spol. s r.o. a nájomcom POLARON, s.r.o., prenajímateľ nájomcovi prenajal v areály býv. PVOD Vlčany skladovací priestor - nádrž na ropné produkty. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od 01.02.2011. 30. Správca dane dňa 02.02.2015 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9900430/5/240650/2015/ Krin z 02.02.2015) vypočul konateľa spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť sa v rámci svojho podnikania a vyhľadávania nových obchodných partnerov kontaktovala na spoločnosť POLARON, s.r.o., za ktorú vystupoval konateľ J. Q.S., s ktorým bola uzatvorená kúpna zmluva zo dňa 15.01.2011. Spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. nakupovala pohonné hmoty, lebo pravdepodobne ponúkali výhodnejšie podmienky, napr. cenu, dodacie podmienky a pod.. Tovar bol ďalej predávaný tuzemským odberateľom, prepravu tovaru od spoločnosti POLARON, s.r.o. v prevažnej miere zabezpečoval dodávateľ. 31. Správca dane za účelom preverenia reálnosti dodania tovaru od dodávateľa POLARON, s.r.o., dožiadal miestne príslušného správcu dane daňového subjektu RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o. (od 09.04.2014 právny nástupca spoločnosti POLARON, s.r.o.), ktorý v odpovedi z 01.12.2014 uviedol, že počas miestneho zisťovania dňa 05.11.2014 bolo zistené, že na adrese sídla uvedenej v Obchodnom registri, sa nenachádza označenie spoločnosti RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o. a nenachádza sa tam ani poštová schránka, žiadosť o zapožičanie dokladov sa z adresy sídla tejto spoločnosti vrátila späť s poznámkou „adresát neznámy“. Spoločnosti RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o. bola k 15.10.2014 zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty. Právnym nástupcom neboli predložené žiadne doklady dodávateľa pohonných látok POLARON, s.r.o., preto miestne príslušný správca nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi daňovými subjektmi POLARON s.r.o. a platiteľom JOPI TRADE, spol. s r.o.. 32. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím zo 06.02.2015 pod č. 9900430/5/287689/2015/Krin, doručeným žalobcovi dňa 09.02.2015, z dôvodu preverenia dodania tovaru do iného členského štátu, uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu a podmienok prepravy súvisiacej s dodaním tovaru. 33 Správca dane listom z 10.08.2015, doručeným žalobcovi dňa 13.08.2015 oznámil, že dňa 07.08.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia mesiacov január až december 2011 prerušená. 34. Dňa 14.08.2015 bol žalobca oboznámený so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20670104/2015 dňa 14.08.2015. 35. O výsledku daňovej kontroly boli spísané dva protokoly: -Protokol č. 20845372/2015 z 10.09.2015 za zdaňovacie obdobie január 2011 a júl 2011, -Protokol č. 20845374/2015 z 10.09.2015 za zdaňovacie obdobie február 2011 až jún 2011 a august 2011 až december 2011. 36. Po doručení protokolov o výsledku daňovej kontroly daňovému subjektu, sa žalobca vyjadril písomne, nesúhlasil so závermi správcu dane s tým, že dodanie tovaru bolo preukázané dokladmi aj vyjadreniami konateľa a navrhol výsluch svedkov bývalých konateľov J. Q. a U. F., Z.. T. X.-bývalého zamestnanca spoločnosti POLARON, s.r.o., H.. H. F.-právneho zástupcu spoločnosti POLARON, s.r.o., J. U. - bývalú zamestnankyňu daňového subjektu, ktorá môže poskytnúť informácie o dodaní tovaru. 37. Správca dane vypočul svedka J. Q. - bývalého konateľa spoločnosti POLARON, s.r.o., o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102527746/2016 dňa 10.02.2016. 38. Dňa 17.05.2016 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami vykonaného dokazovania a žalobca požiadal o dopočutie svedkov Z.. T. X.P., H.. H. F. na dovysvetlenie obchodu medzi spoločnosťou JOPI TRADE, spol. s r.o. a spoločnosťou POLARON, s.r.o., o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103155420/2016. 39. Dňa 14.06.2016 správca dane so žalobcom prerokoval pripomienky a dôkazy predložené v písomnom vyjadrení k protokolu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103336309/2016 zo dňa 14.06.2016 so záverom, že žalobca požiadal o lehotu 15 dní na predloženie vyjadrenia k pripomienkam uvedeným v predmetnej zápisnici, čo správca dane vyhodnotil tak, že v zmysle DP vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania predmetnej zápisnice. 40. Dňa 23.06.2016 žalobca doručil správcovi dane písomné vyjadrenie k Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 103336309/2016 zo 14.06.2016 v ktorom uviedol, že postupoval v súlade so všeobecnými záväznými predpismi v oblasti daní a účtovníctva, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/55/2014 nemožno aplikovať automaticky na ostatné prípady a opätovne navrhoval vypočuť svedkov Z.. T. X., H.. H. F. a opätovný výsluch J. Q.. 41. Na základe takto zisteného skutkového stavu Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty rozhodnutím č. 103406677/2016 dňa 27.06.2016 podľa § 68 ods. 5 DP, vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,- EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011. V odvolacom konaní žalovaný ako odvolací orgán svojim rozhodnutím č.:103947208/2016 zo dňa 20.09.2016 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 42. Žalobca dňa 24.11.2016 podal podľa § 77 DP podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky ako orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Ministerstvo financií SR listom č. MF/008587/2017-77 z 02.02.2017 oznámilo žalobcovi, že preskúmaním rozhodnutia Finančného riaditeľstva č. 103949017/2016 zo dňa 20.09.2016 dospelo k záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie uvedeného rozhodnutia podľa § 77 ods. 3 DP. V. Právne posúdenie žaloby. 43. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 46. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 47. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 48. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 49. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 50. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 51. Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. 52. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 53. Podľa §24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 54. Podľa §24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 55. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 56. Podľa § 46 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 57. Podľa § 46 ods. 9 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 58. Podľa § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. 59. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 60. Podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 61. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. 62. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 63. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 64. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 65. Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 66. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 67. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny. 68. Podľa § 71 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje. 69. Podľa § 71 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry. 70. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 71. Podľa § 191 ods. 3 SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1. 72. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 73. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.:103947208/2016 zo dňa 20.09.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 103406677/2016 dňa 27.06.2016 tak, že žalobcovi podľa § 68 ods. 5 DP vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume X.XXX,- EUR za zdaňovacie obdobie apríl 2011. 74. DP v ustanovení § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nie v tom zmysle, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní preto je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (hmotnoprávne aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zák. č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je upravený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Rovnako je treba poukázať na podmienky v § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH s tým, že sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Nesplnenie uvedených podmienok nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) a to ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúre. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny základ. 75. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj materiálnej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo. 76. Ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH určuje podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať daň, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovar, ktorý bol dodaný platiteľom dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane správne vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. 77. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa výkladu záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (napr. rozsudok C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok C-285/11 zo 06.12.2012 - Bonik, rozsudok C-18/13 z 13.02.2014 - Maks Pen) z ktorej vyplýva, že „právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú zaplatiť, splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie“. Súdny dvor zdôraznil, že „právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté.“ (citovaný rozsudok C-285/11 zo 06.12.2012 - Bonik) Právo na odpočítanie dane však možno zdaniteľnej osobe zamietnuť, ak sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar a uplatňuje si právo na odpočítanie dane vedela, alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru zúčastní na transakcii zakladajúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady (článok 167 a nasl. smernice 2006/112), preto je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy o tom, že právo na odpočítanie dane daňovému subjektu neprináleží. 78. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid vyplýva, že nemožno zdaniteľnej osobe zamietnuť právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru alebo jeden z jej poskytovateľov sa dopustila nezákonnosti, bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Zároveň však platí, že daňový orgán je oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom, bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že zdaniteľná osoba nemá okrem faktúry iné dokumenty, ktoré by preukazovali, že uvedené podmienky boli splnené. 79. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžf 1/2010 z 19.08.2010 vyplýva, že skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na konaní, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. VI. Závery správneho súdu. 80. Námietku žalobcu vo veci dodania tovaru spoločnosťou POLARON, s.r.o. (nákup tovaru -pohonných látok od tuzemského dodávateľa uvedený na faktúre č. 612039 z 26.04.2011 vystavenou spoločnosťou POLARON, s.r.o., súd vyhodnotil ako dôvodnú. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov sú v namietanom rozsahu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a skutkový stav bol zistený nedostatočne na riadne posúdenie veci. Úlohou súdu bolo posúdenie otázky, či z preskúmavaného rozhodnutia a z jeho podkladov plynie konzistentný záver, že dodanie tovaru spoločnosťou POLARON, s.r.o. pre žalobcu ako aj pôvod tohto tovaru, bolo vykonané v súlade so zákonom o DPH. 81. Posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu z pohľadu námietky nepreskúmateľnosti je vždy nevyhnutné, aby preskúmavané rozhodnutie spĺňalo všetky zákonom kladené formálne náležitosti Daňového poriadku. Zároveň rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania, ako aj osobitnými právnymi predpismi (v danom prípade DP). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé, ktoré jasne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Súd má zato, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku dôvodov skutkových. Nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sú podľa judikatúry správnych súdov považované prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. Vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný celý skutok (pôvod tovaru vo vzťahu k možnému obchodnému reťazcu), ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. 82. Pri posúdení zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu z pohľadu námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu, súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01, podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. V predmetnej veci skutkový stav nebol podľa názoru Krajského súdu v Bratislave správnym orgánom dostatočne zistený. Daňové konanie je ovládané určitými zásadami, z ktorých jednou je zásada materiálnej pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Úplnosť zistenia znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. 83. Súd má zato, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k ďalším dodávateľom tovaru pre spoločnosť POLARON, s.r.o. tak, aby bolo možné objasniť, či išlo o obchodný reťazec alebo nie (správca dane vôbec neskúmal faktické dodanie tovaru pre POLARON, s.r.o. od dodávateľov CHEMATRADING alebo CHEMAHOLDING z Bratislavy a uspokojil sa v tejto časti len s výpoveďou svedka J. Q. - konateľ POLARON, s.r.o. od 23.03.2010 do 09.03.2012), či niekto z dodávateľov sa mohol dopustiť nezákonnosti a či žalobca ako dotknutá osoba vedel, mal vedieť alebo mohol vedieť, že predmetné plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu dodávateľa alebo jeho predchádzajúceho dodávateľa, v rámci obchodného reťazca; ak išlo o obchodný reťazec, čo je úlohou správcu dane zistiť. 84. V súvislosti s objasnením celého obchodu, súd poukazuje na skutočnosť, že správca dane sa vôbec nevenoval a nevysporiadal s rámcovou kúpnou zmluvou z 03.01.2011 špecifikovanou v bode 26. tohto rozsudku, zmluvou o preprave vecí z 03.01.2011 špecifikovanou v bode 27. tohto rozsudku, kúpnou zmluvou z 15.01.2011 špecifikovanou v bode 28. tohto rozsudku, nájomnou zmluvou z 31.01.2011 špecifikovanou v bode 29. tohto rozsudku, ktoré s poukazom na ich obsah môžu mať priamy súvis a dopad na objasnenie skutkových okolností. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca pri prehliadke kancelárskych priestorov odovzdal NAKA všetky účtovné, daňové a iné doklady. Preto ak mal správca dane pochybnosť o reálnom uskutočnení obchodu a preprave tovaru, bolo k rozhodnutiu správcu dane potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy, čo síce správca dane vykonal, avšak pre závery uvedené v predmetných rozhodnutiach, neboli podľa názoru súdu dostatočné, nepochybne preukazujúce tvrdenia žalovaného. A ako dôkaz možno v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o správe daní v znení neskorších predpisov použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. 85. Námietku žalobcu vo veci nesprávneho procesného postupu Daňového úradu špecifikovanú v odseku 15. tohto rozsudku (rozhodnutie DÚ vychádzalo z dôkazných prostriedkov, získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou, rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo 06.02.2015 bolo nedôvodné, keďže žiadne informácie z medzinárodnej výmeny informácií správca dane nepotreboval, predmetom kontroly nebola faktúra za dodanie tovaru do iných členských štátov, ale tuzemská transakcia, lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola dodržaná, prerušenie daňovej kontroly vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu bolo nezákonné), súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Je potrebné konštatovať, že každá daňová kontrola, hoci je vykonávaná v rámci zákonnej právomoci správcu dane, predstavuje zásah do individuálnej autonómnej sféry kontrolovaného subjektu. Pri tomto legitímnom zásahu správca dane nesmie zasahovať do sféry súkromnej autonómie daňového subjektu nad rámec zákonom stanovených oprávnení (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Prerušenie daňovej kontroly je na mieste, keď správca dane preveruje daňové okolnosti obchodovania kontrolovaného daňového subjektu v zahraničí a za týmto účelom zaslal správca dane dožiadanie daňovému orgánu v zahraničí. Z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií medzi daňovými orgánmi daňová kontrola sa preruší a vtedy neplynú lehoty správcovi dane ani daňovému subjektu. O prerušení daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 v spojení s § 46 ods. 10 DP, zákon jednak ukladá správcovi dane povinnosť prerušiť daňové konanie (ak má vedomosť, že začalo konanie o predbežnej otázke) a zároveň umožňuje fakultatívne prerušiť daňové konanie (ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej o vydaní rozhodnutia). 86. V preskúmavanej veci je dôležitá skutočnosť, že daňová kontrola sa týkala celého zdaňovacieho obdobia január až december 2011 a začala dňa 11.04.2014, oznámením o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin z 11.03.2014, ako jeden celok (neboli za jednotlivé obdobia vykonané samostatné daňové kontroly, ktoré by začali samostatnými oznámeniami), preto i procesný postup správcu dane bol podmienený touto skutočnosťou. Z dôvodu žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, správca dane vydal, v súlade s § 61 ods. 1 a § 46 ods. 10 DP, rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9900430/5/287689/2015/Krin zo 06.02.2015 ako celku, v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie január až december 2011, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 09.02.2015. Po doručení odpovedí k žiadostiam o medzinárodnú výmenu informácií, pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo a Daňový úrad dňa 07.08.2015 pokračoval v konaní ako celku a vydal v jeden deň dva protokoly z daňovej kontroly č. 20845372/2015 z 10.09.2015 za zdaňovacie obdobie január 2011 a júl 2011, v ktorom neboli zistené rozdiely; a č. 20845374/2015 z 10.09.2015 za zdaňovacie obdobie február 2011 až jún 2011 a august 2011 až december 2011, v ktorom boli zistené rozdiely. Daňový poriadok explicitne neupravuje vyhotovenie samostatného protokolu za každé zdaňovacie obdobie v prípade kontroly viacerých období jedným oznámením, upravuje len rozlíšenie protokolu z daňovej kontroly v prípade zistených rozdielov a prípade, keď rozdiely zistené neboli. 87. Podľa názoru súdu, správca dane mal podľa citovaných ustanovení § 46 ods. 10 a § 61 ods. 1 DP oprávnenie na prerušenie daňovej kontroly, pričom v oznámení o prerušení daňovej kontroly jasne a zrozumiteľne uviedol vecný dôvod prerušenia daňovej kontroly (žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií z dôvodu preverenia dodania tovaru do iných členských štátov za zdaňovacie obdobia január až december 2011). Ak sa žalobca s rozhodnutím o prerušení konania nestotožnil, mohol sa domáhať súdneho prieskumu rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, keďže takéto rozhodnutie môže byť spôsobilé obmedziť právo podnikať podľa čl. 35 Ústavy SR ako aj právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov pred orgánmi daňovej správy zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozsudok rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu č.j. 9Afs 13/2008 z 24.11.2009), čo však žalobca neurobil. Za daných skutkových okolností Krajský súd v Bratislave zastáva názor, že posúdenie zákonnosti rozhodnutia správcu dane o prerušení daňovej kontroly by mohol správny súd v konaní o preskúmanie daňového rozhodnutia správneho orgánu preskúmať len vtedy, ak by proti rozhodnutiu správcu dane o prerušení daňovej kontroly nebola žaloba prípustná, čo nie je tento prípad (takýto názor vyslovil NS SR vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti vo veci I.ÚS 492/2012). Napriek uvedenému, správny súd z opatrnosti, s poukazom na priebeh daňovej kontroly vyslovuje názor, že táto námietka je účelová, keďže daňová kontrola začala jedným protokolom a týkala sa zdaňovacieho obdobia január až december 2011. Takže aj keď za zdaňovacie obdobie apríl 2011 nebola potrebná informácia titulom medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu preverenia dodania tovaru do iných členských štátov, žalobca daňovému orgánu predkladal doklady za celé kontrolované zdaňovacie obdobie január až december 2011, ktoré bolo ukončené vydaním dvoch protokolov. Následne prebehlo vyrubovacie konanie a jednotlivo na základe zistení za každý mesiac vydal daňový orgán rozhodnutie; takže nijakým spôsobom nemohol byť obmedzený žalobca na jeho podnikateľskej činnosti. V konečnom dôsledku žalobca na konkrétne faktické obmedzenie v námietke nepoukázal. 88. Námietku žalobcu, že lehota na vykonanie daňovej kontroly s odkazom na prerušenie daňovej kontroly vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu (začiatok daňovej kontroly 11.04.2014, koniec daňovej kontroly 22.09.2015, čo je jeden rok a viac ako päť mesiacov) nebola dodržaná, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 46 ods. 10 a § 61 ods. 5 DP, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia a v prípade, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Z administratívneho spisu je nepochybné, že daňová kontrola začala dňa 11.04.2014 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin z 11.03.2014; daňová kontrola bola prerušená 09.02.2015 rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly č. 9900430/5/287689/2015/ Krin zo 06.02.2015 (žalobcovi doručené 09.02.2015); pokračovanie daňovej kontroly dňa 07.08.2015 oznámením č. 20641473/2015 z 10.08.2015; koniec daňovej kontroly dňa 22.09.2015 doručením protokolu o výsledku daňovej kontroly. Od začiatku daňovej kontroly po prerušenie daňovej kontroly uplynulo 9 mesiacov 29 dní, od pokračovania daňovej kontroly po koniec daňovej kontroly uplynul 1 mesiac 15 dní, spolu 11 mesiacov 14 dní. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonom stanovenom limite 12 mesiacov. 89. Námietku žalobcu vo veci nesprávneho procesného postupu Daňového úradu špecifikovanú v odseku 16. tohto rozsudku, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 14.06.2016 bola záverečnou zápisnicou (§68 ods. 3 v spojení s § 19 zákona o správe daní), v rámci ktorej sa správca dane riadne vysporiadal so všetkými vecnými námietkami a dôkazmi predložených žalobcom a v závere zápisnice správca dane konštatoval, že v zmysle § 68 ods.3 zákona o správe daní, vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania zápisnice, pričom žalobca ako daňový subjekt požiadal o lehotu 15 dní na predloženie vyjadrenia k pripomienkam daňového úradu uvedených v predmetnej zápisnici. Žalobca dňa 23.06.2016 predložil správcovi dane vyjadrenie z 22.06.2016 k zápisnici o ústnom pojednávaní zo 14.06.2016 a Dňový úrad vydal dňa 27.06.2016 prvostupňové rozhodnutie č.:103408514/2016. V rozhodnutí sa správca dane venoval všetkým vecným námietkam podaných žalobcom, podrobne sa zaoberal obsahom zápisnice o ústnom pojednávaní zo 14.06.2016 (námietkami a dôkazmi) a keďže vyjadrenie žalobcu z 22.06.2016 k zápisnici o ústnom pojednávaní zo 14.06.2016 neobsahovalo žiadne nové skutočnosti a dôkazy s ktorými by sa správca dane už nevysporiadal a ktoré by zakladali zmenu záverov správcu dane do vydania rozhodnutia, Daňový úrad vydal v súlade s §68 ods. 3 v spojení s § 19 zákona o správe daní rozhodnutie, ktoré má všetky zákonné náležitosti. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej námietke nedošlo k pochybeniu správneho orgánu, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 90. Pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Ministerstvom financií SR podľa § 77 ods.4 zákona o správe daní so záverom z 02.02.2017 pod č.: MF/008587/2017-77, že nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie podľa § 77 ods.3 zákona o správe daní, Krajský súd v Bratislave konštatuje, že ide o výlučnú kompetenciu Ministerstva financií SR na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Rozhodnutie je po preskúmaní príslušným orgánom síce konečné, avšak je preskúmateľné súdom a nemá procesný ani hmotnoprávny vplyv na správne konanie pred súdom. 91. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave konštatuje, že rozhodnutie žalovaného je predčasné a tým vecne nesprávne, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vychádzajúce z nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci, preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správca dane po doplnení dokazovania na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodne. VII. Trovy konania. 92. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 93. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).