Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8SaZ/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202599 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202599.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Evou Fulcovou, v právnej veci žalobcu: M. E. J., J.. X.X.XXXX I. S. G., K. G., F. V., Š. Q. F., K. K. I. H. K. I. S. G., S. Č. M. P. Č..XX, F., Y..Č.. N. K. na K. Č. V. N. K. O. XX.X.XXXX na M.: N. XXXX/XX Y., zastúpený: Mgr. Jarmila Vargová, advokátka, Brečtanová 21, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku žalobcu zo dňa 29.11.2016 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-353-49/PO-Ž-2013 zo dňa 16.11.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU- 353-49/PO-Ž-2013 zo dňa 16.11.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") žalovaný podľa § 13 ods.1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle") rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl. II. Argumentácia rozhodnutia žalovaného 2. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sa migračný úrad opakovanou žiadosťou o azyl podrobne zaoberal. Zadovážil a do spisu založil aktuálne informácie o bezpečnostnej situácii v Iraku, so zameraním na miesto posledného trvalého pobytu žiadateľa v krajine pôvodu, mesto Bagdad, informácie k národnostnému, náboženskému zloženiu obyvateľov mesta Bagdad, k výskytu konfliktov medzi šítmi a sunitmi v Bagdade, ako aj informácie o možných aktuálnych problémoch bývalých radových členov strany BAAS. Keďže žiadateľ prvýkrát požiadal o azyl na území SR v roku 2007 boli do spisu založené relevantné informácie aj z obdobia prelomu rokov 2006-2007, týkajúce sa taktiež národnostného a náboženského zloženia obyvateľov Bagdadu, ich vtedajšie spolunažívanie, ako aj informácie ohľadom celkovej situácie v Iraku, vyhodnotenej v správe UNHCR z 18.12.2006. Keďže počas ostatného pohovoru, kedy žiadateľ uviedol aj nový dôvod svojej opakovanej žiadosti o azyl a zároveň sa priznal, že nie vždy hovoril pravdu, že v skutočnosti z Iraku odišiel už v roku 1999, migračný úrad založil do spisu aj informácie o krajine pôvodu z roku 1999, hodnotiace celkovú situáciu v krajine v 90-tych rokoch. 3. Ako nový dôvod žiadosti uviedol, že niekedy v roku 1998 mali neznámi páchatelia zabiť jeho strýka- učiteľa, kvôli tomu, že bol tak ako žiadateľ členom strany BAAS. Túto udalosť polícii nahlásil, no napriek vyšetrovaniu sa polícii nepodarilo páchateľov vypátrať. Keď žiadateľ zistil, že to boli susedia, začal sa obávať, že by aj jeho mohli zabiť kvôli tomu, že vedel o nich, že sú páchateľmi. Preto v roku 1999 Irak opustil. K takto uvedenému dôvodu uviedol nasledovné: Zo samej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna, medzinárodná ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. V prvom rade musí byť preukázané, že osoba bola prenasledovaná tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Zároveň dôvody prenasledovania, relevantné pre priznanie statusu utečenca, musia vychádzať zo skutočností uvedených v čl. 1 A Ženevskej konvencie, teda k príslušnosti k 1/ rase, 2/ náboženstvu, 3/ národnosti, 4/ inej sociálnej skupine alebo 5/ politickým názorom. To znamená, že iba prenasledovanie z vyššie uvedených dôvodov alebo opodstatnená obava z takéhoto prenasledovania môže viesť k poskytnutiu medzinárodnej ochrany, pričom pôvodcom prenasledovania môže byť A/ štát B/ politické strany alebo politické hnutia, alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo C/ neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním. Je pritom vecou žiadateľa, aby predložil potrebné dôkazy na zhodnotenie svojej žiadosti. Konanie páchateľov, tak ako ho žiadateľ opísal, však nemožno považovať za prenasledovanie ako také, v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle. Voči jeho osobe nedošlo k ničomu, čo by bolo možné považovať za také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojim charakterom alebo opakovaním sa, a ktoré musia preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť v krajine svojho pôvodu. Keďže žiadateľ nebol prenasledovaný, nemožno ďalej uvažovať o dôvodoch prenasledovania jeho osoby, ani o pôvodcoch prenasledovania. Strýkovo zabitie bol násilný kriminálny čin, a ako taký sa náležitým spôsobom riešil, ako to vyplynulo z jeho výpovede. Po tom, čo žiadateľ udalosť nahlásil polícii, polícia strýkovu smrť vyšetrovala, no napriek snahe sa jej vinníkov nepodarilo vypátrať. Samotný dôvod, pre ktorý mali páchatelia strýka zabiť, teda kvôli tomu, že bol členom strany BAAS tak, ako aj žiadateľ, však vyznieva v kontexte informácií o krajine pôvodu z 90-tych rokov nedôveryhodné vzhľadom na to, že v tomto období bol prezidentom Iraku N. E., ktorý bol zároveň generálnym tajomníkom strany BAAS a v krajine vládli práve členovia strany BAAS. A ako sám žiadateľ uviedol, v tej dobe musel byť v podstate každý, kto mal viac ako 18 rokov v strane BAAS. Takto to vtedy fungovalo. Iba z tohto dôvodu, a zo žiadneho iného, bol aj menovaný členom strany BAAS, pre ktorú však nevykonával žiadnu činnosť. Situácia členov strany BAAS sa od roku 2003, kedy začal tzv. proces debaasifikácie, ktorý bol zameraný na lojalistov bývalého režimu, menila v závislosti od prijatých vládnych politík. Na začiatku tohto procesu bol dôležitým faktorom nielen to, akú pozíciu zastávali členovia v strane BAAS, ale aj v spoločnosti a v štátnom sektore. Aktuálne sa vláda na čele s premiérom E. M.-M. snaží o zmierenie, k čomu má prispieť novoprijatý zákon o debaasifikácii v auguste 2016 a zákon o všeobecnej amnestii tiež v auguste 2016. Zákon o všeobecnej amnestii má riešiť krivdy voči sunitom a šitom, ku ktorým došlo počas perzekúcií po roku 2003. Podľa správy Bezpečnostnej rady OSN sa traja najvyšší predstavitelia Iraku /prezident, premiér, predseda parlamentu/ naďalej stretávajú, aby podporili politickú súdržnosť a jednotu a 7.10.2016 vytvorili vyšší prezidentský výbor pre národné zmierenie, čo malo byť zabezpečené aj prijatím zákona o debaasifikácii aj o všeobecnej amnestii. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj vyjadrenie žiadateľa, že síce bol členom strany BAAS, ale iba pre to, lebo v tej dobe to tak fungovalo, ale v skutočnosti pre stranu nič nerobil, sa nepreukázalo, že v čase odchodu z krajiny /1999/ mohol mať kvôli členstvu v strane BAAS vážne problémy. Zároveň nie je dôvod domnievať sa, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol čeliť vážnym problém iba kvôli členstvu v strane BAAS. 4.V súvislosti s ďalšími dôvodmi opakovanej žiadosti o azyl, ktoré sú totožné s dôvodmi jeho prvej žiadosti, teda že z dôvodu vojnového konfliktu prebiehajú v krajine boje, ďalej že v Iraku bolo a je stále napätie medzi sunitmi a šítmi, medzi Arabmi a Kurdmi a za takýchto podmienok sa nedá v krajine pokojne a bezpečne žiť, že síce on nemal s nikým žiaden osobný problém, napriek tomu sa obával o svoj život a aj preto Irak opustil, treba poukázať na nasledovné skutočnosti. Ako už bolo spomenuté, žiadateľ sa priznal, že v skutočnosti vycestoval z Iraku niekedy v roku 1999. V tom čase v krajine neprebiehal ozbrojený konflikt. Po skončení prvej, resp. druhej vojny v Perzskom zálive /22.9.1980-20.8.19B8, resp. 2.9.1990-28,2.1991/, ktoré Irak viedol, boli najväčším problémom krajiny, po stratách na životoch, zdrvujúce škody na hospodárstve a úplné ekonomické vyčerpanie. V krajine v podstate neobmedzene vládol N. E., ktorý bol arabský, sunitský moslim tak, ako žiadateľ. Podľa údajov z 90-tych rokov bolo v krajine približne 97% arabských moslimov, z toho 60-65% šítov. Napriek tomu, po nástupe strany BAAS k moci /rok 1968/. začali v ekonomickom aj v politickom živote v Iraku dominovať suniti. Z uvedeného vyplýva, že v období skutočného odchodu menovaného z Iraku v roku 1999 nemohol mať z dôvodu vojnového konfliktu, ani z dôvodu jeho príslušnosti k sunitským moslimom, a ani kvôli jeho členstvu v tom čase vo vládnucej strany BAAS problémy. 5. Na základe vyššie uvedených skutočností migračný úrad dospel k záveru, že žiadateľom deklarovaný subjektívny pocit strachu z dôvodov, ako ich uviedol pri objasňovaní opakovanej žiadosti o azyl, nie je podložený objektívnym prvkom odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ženevského dohovoru, a preto ho migračný úrad považoval za neopodstatnený. 6. Ako je ďalej v rozsudku najvyššieho súdu uvedené, vzhľadom na to, že menovaný opakovane uvádzal obavy z náboženských nepokojov medzi šítmi a sunitmi, bolo treba v ďalšom konaní zaujať stanovisko k otázke pretrvávania resp. zmeny situácie v tomto smere vzťahujúcej sa k jeho osobe uplynutím času od jeho pôvodnej žiadosti o azyl odôvodňujúcej prípadné nadobudnutie statusu žiadateľa o azyl sur -place. Z uvedeného dôvodu migračný úrad opäť vyhodnotil jednotlivé pohovory so žiadateľom, od prvej žiadosti o azyl z roku 2007, cez jednotlivé žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany /roky 2010-2016/, až po opakovanú žiadosť o azyl z roku 2013 a dospel k nasledujúcim zisteniam. Keď menovaný prvýkrát požiadal o azyl v roku 2007 ako dôvody uviedol všeobecne nepriaznivú situáciu v Iraku z dôvodu vojnového konfliktu, v dôsledku ktorého denne zomiera veľa nevinných ľudí. Okrem toho uviedol, že vojnový konflikt je úzko spojený s náboženským konfliktom, pre ktorý je charakteristické napätie medzi šítmi a sunitmi /pozn. menovaný je sunitský moslim/. Ďalej z jeho výpovede vyplynulo, že v tej dobe /pozn. rok 2007, keďže žiadateľ v tej dobe tvrdil, že krajinu pôvodu opustil v apríli 2007/ ovládli Bagdad šíti a tak majú výrazný vplyv v novej vláde čo dávajú najavo a výrazne obmedzujú postavenie sunitov. Hoci on osobne nemal s nikým žiadne problémy, necítil sa tam bezpečne. Vyhodnotením takto uvedených dôvodov jeho prvej žiadosti o azyl dospel migračný úrad k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území SR. Avšak v krajine v tej dobe po páde N. E. panovala všeobecne nepriaznivá situácia, ktorej dôsledkom bolo pretrvávajúce násilie, beztrestné konanie kriminálnych a teroristických organizácií ako ozbrojené lúpeže, únosy, zabíjanie osôb, čo predstavovalo hlavný problém pre právo, poriadok a bezpečnosť civilného obyvateľstva. V krajine boli časté národnostné a náboženské spory, najmä medzi šítmi a sunitmi. Násilie pritom nesmerovalo voči konkrétnym osobám alebo skupinám, ale bola mu vystavená väčšina obyvateľov krajiny. Vzhľadom na tieto skutočnosti bola menovanému v roku 2007 prvýkrát poskytnutá doplnková ochrana, ako ochrana pred vážnym bezprávím z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V ďalších rokoch, kedy menovaný opakovane žiadal o predĺženie doplnkovej ochrany, ako dôvody uvádzal vojnový konflikt, náboženské problémy, resp. konflikty medzi šítmi a sunitmi. Počas jednotlivých pohovorov uvádzal, že v Iraku je v dôsledku pretrvávajúceho vojnového konfliktu stále zlá bezpečnostná situácia. V krajine sa neustále bojuje, pričom denne umierajú nevinný ľudia. Je jedno či je niekto šít alebo sunit. V krajine je veľká náboženská neznášanlivosť, ktorej dôsledkom sú konflikty medzi šítmi a sunitmi. Teda keď opakovane žiadal o predlženie doplnkovej ochrany, mal na mysli dôvody ktoré uvádzal už pri prvej žiadosti o azyl. Po vyhodnotení každej žiadosti o predlženie doplnkovej ochrany migračný úrad mu túto formu medzinárodnej ochrany opakovane predlžil, nakoľko v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, nebolo možné s dostatočnou mierou istoty vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Čo sa týka opakovanej žiadosti o azyl aj iu ako dôvod uviedol vojnový konflikt, v dôsledku ktorého Irak nie je bezpečná krajina pre život. V krajine je neustále napätie medzi šítmi a sunitmi, tiež medzi Arabmi a Kurdmi, Hoci on nikdy nemal žiaden osobný problém, obával sa o svoj život. Faktom je, že po irackej občianskej vojne v rokoch 2006-2007, kedy žiadateľ prvýkrát požiadal o azyl, sa predchádzajúce mierové spolužitie sunitských ašítskych komunít skončilo a Bagdad, odkiaľ menovaný pochádza, boí postupne rozdelený na viacero jasne definovaných sunitských ašítskych štvrtí. Počas konfliktu zomreli tisícky ľudí, pričom šítske a sunitské milície sa navzájom zabíjali. Šíti obsadili niektoré časti mesta, ktoré boli dovtedy obsadené sunitmi. Bagdad sa premenil na prevažne šítske meslo, stále však počet sunitov v Bagdade sa počítal na niekoľko stotisíc. Niektoré štvrte Bagdadu naďalej ostali sunitské, prípadne zmiešané. Hoci z aktuálnych informácií vyplýva, že suniti sú v Bagdade marginalizovaní šítskou väčšinou, stále majú zastúpenie v spoločnosti aj vo vláde. Napriek existujúcemu sektárskemu napätiu, vláda súčasného irackého premiéra E. O. M.-M. sa pokúša o zmierenie so sunitskou populáciou. Aj keď niektorí suniti môžu byť schopní preukázať reálne nebezpečenstvo prenasledovania alebo vážneho bezprávia, všeobecne platí, že suniti nečelia reálnemu riziku prenasledovania alebo vážneho bezprávia najmä v južných guberniách a môžu sa tam premiestniť. Premiér M.i urobil rozhodné úsilie na boj proti rastúcej korupcii a na zvýšenie podielu účasti sunitov v politických procesoch. Vo februári 2015 vláda schválila zmenu v tzv. „deBaathification“ zákonov s cieľom ďalej reintegrovať bývalých členov strany BAAS do politického procesu a znížiť tak sunitský odpor voči vláde. Premiér ďalej inicioval projekt národného zmierenia zameraný na zmiernenie irackých sunitov s federálnou vládou. Na základe vyššie uvedených informácii možno konštatovať, že nepokoje medzi šítmi a sunitmi v Iraku naďalej pretrvávajú. Podľa správ z roku 2007, kedy menovaný prvýkrát požiadal o azyl, sa ozbrojený konflikt stal vysoko sektárskym, šítske a sunitské ozbrojené skupiny robili cielené útoky na civilistov z opozičných táborov. Napriek plánom irackej vlády a koaličných ozbrojených síl na zlepšenie bezpečnosti a získanie kontroly nad ozbrojenými milíciami sa celková bezpečnostná situácia v tom období zhoršila. Z aktuálnych informácií zase vyplýva, že síce násilie v priebehu roka 2016 kleslo, v auguste 2016 sa situácia zmenila. Zvýšila sa vlna bombových útokov v Bagdade, Ninewe aj vKirkúku, ako aj nová vlna popráv zo strany militantov z Islamského štátu, s cieľom zachovať si kontrolu nad poslednými zostávajúcimi oblasťami svojho kalifátu v Iraku. V auguste a septembri 2016 došlo v Bagdade k ďalšej eskalácii násilia s útokmi spôsobujúcimi množstvo obetí. K týmto sa prihlásila buď organizácia Islamský štát alebo iní sunitskí extrémisti. Aj keď Bagdad sa zmenil na prevažne šítske mesto, väčšina týchto útokov bola zameraná na šítov, šítmi obývané oblasti alebo miesta, kde sa sústreďuje veľký počet ľudí. Vychádzajúc z dostupných informácií o situácii v Iraku možno konštatovať, že bezpečnosť obyvateľstva je stále ohrozovaná rozšírenými rebéliami a teroristickými útokmi na civilné obyvateľstvo. Táto situácia so sebou prináša aj prejavy sektárskeho násilia, pri ktorom dochádza ako k napádaniu sunitov zo strany šítov, tak k napádaniu šítov zo strany sunitov. Preto obeťou sektárskeho násilia sa môže stať každý občan Iraku, bez ohľadu na jeho vierovyznanie. Hoci suniti v Iraku tvoria menšinu, nedochádza v krajine k ich prenasledovaniu kvôli vierovyznaniu. Treba poukázať na to, že vláda Iraku robí kroky na to, aby došlo k zmiereniu sunitov a šítov. V neposlednom rade treba uviesť, že na udelenie azylu je potrebné preukázať individuálne ohrozenie, resp. hrozbu prenasledovania danej osoby, čo v prípade menovaného nebolo splnené, keďže opakovane na pohovoroch uvádzal, že on osobne nemal v Iraku s nikým žiaden problém. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že bezpečnostná situácia v Iraku, konkrétne v meste Bagdad, kde mal žiadateľ trvalý pobyt sa v ostatnom období nezlepšila. So zlou bezpečnostnou situáciou súvisí aj pokračujúce sektárske napätie medzi sunitmi a šítmi, čo žiadateľ svojou výpoveďou potvrdil, keď uviedol, že sprievodným javom nestabilnej bezpečnostnej situácie je aj napätie medzi sunitmi a šítmi. Na základe tejto skutočnosti dospel migračný úrad k záveru, že v prípade jeho návratu do Iraku by mohol, byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, a preto mu na území SR bola poskytnutá a následne predlžovaná medzinárodná ochrana v podobe doplnkovej ochrany. 7. Podľa materiálu UNHCR „Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z r. 195 a podľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov'' (Ženeva, 1992) kapitoly II. časti B: Výklad znenia podmienok, ods. 4, písm. b/, „osoba sa stáva utečencom sur place“ následkom udalostí, ku ktorým došlo v rodnej krajine počas jej neprítomnosti. Osoba sa môže stať utečencom „sur place“ svojim vlastným počínaním, napr. v dôsledku svojich politických názorov, ktoré vyjadrila v krajine, kde teraz sídli. Otázka, či takéto činnosti postačujú k preukázaniu podložených obáv z perzekúcie, musí byť rozhodnutá na základe hlbšieho skúmania okolností. Najmä je treba si overiť, či sa o tomto počínaní dozvedeli orgány krajiny pôvodu, a akým spôsobom uvedené počínanie danej osoby posudzujú.“ V súvislosti s týmto migračný úrad skonštatoval, že v prípade menovaného žiadateľa nebola splnená ani jedna podmienka, keďže napätie medzi šítmi a sunitmi v Iraku naďalej pretrváva, teda táto situácia je de facto rovnaká, okrem toho toto napätie je dôsledkom nedostatočnej bezpečnostnej situácie žiadateľ sám nevykonával, ani nevykonáva žiadnu takú činnosť, ktorou by na svoju osobu pritiahol negatívnu pozornosť irackých orgánov, že by sa mohol opodstatnene obávať prenasledovania. Preto ho nemožno považovať za utečenca „sur place“. 8. Z dôvodu vyššie vedených skutočností dospel migračný úrad k záveru, že v prípade žiadateľa neboli splnené zákonom stanovené dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Z objektívnych dôvodov neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda na udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. 9. Pred vydaním rozhodnutia zaslala žalobcova právna zástupkyňa vyjadrenie, v ktorom uviedla že vzhľadom na zrušujúci rozsudok najvyššieho súdu bude potrebné dôsledne preskúmať žiadateľom uvádzané dôvody v ich komplexnosti. Žalobcove obavy konkretizovala ako obavu pred prenasledovaním sunitov z dôvodu ich náboženskej príslušnosti, obavu pred prenasledovaním sunitov v súvislosti s ich spájaním s účasťou v strane BAAS a snahami o odstránenie vplyvu jej členov z verejného života, obavu pred prenasledovaním bývalých príslušníkov BAAS a ev. prenasledovanie v prípade ich uväznenia, obava z dôvodu všeobecnej bezpečnostnej situácie v Iraku. 10. Žalovaný v rozhodnutí k tomu uviedol, že žiadateľ ani ako sunitský moslim, ani ako člen strany BAAS, nemal v krajine žiadne problémy. Ďalej z odôvodnenia je zrejmé, že bezpečnosť obyvateľstva Iraku je stále ohrozovaná rozšírenými rebéliami a teroristickými útokmi na civilné obyvateľstvo. Nestabilná bezpečnostná situácia prináša aj prejavy sektárskeho násilia, pri ktorom dochádza ako k napádaniu sunitov zo strany šítov, tak k napádaniu šítov zo strany sunitov, a preto obeťou sektárskeho násilia sa môže stať takmer každý občan Iraku, bez ohľadu na jeho vierovyznanie. Napriek tomu že iracká vláda robí kroky na to aby došlo k zmiereniu sunitov a šítov, nie je v moci žiadnej vlády kdekoľvek na svete, teda ani irackej, fyzicky ochrániť každého svojho občana. Napätie medzi sunitmi a šítmi je jeden z dôsledkov celkovo zlej bezpečnostnej situácie v Iraku, kvôli ktorej má žiadateľ aj v súčasnosti predĺžené poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Nejedná sa však o prenasledovanie sunitov z dôvodu ich vierovyznania. V opačnom prípade by bolo nutné uvažovať nielen o prenasledovaní sunitov, ale zároveň aj o prenasledovaní šítov z dôvodu ich vierovyznania. To by potom znamenalo, že takmer všetci obyvatelia Iraku, ktorí vyznávajú islam /97% z 37 miliónov obyvateľov/ by boli prenasledovaní kvôli vierovyznaniu a mali by nárok na udelenie azylu. 11. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že pokiaľ ide o členov strany BAAS, dôležitým faktorom pri ich posudzovaní bolo nielen to, akú pozíciu zastávali v strane, ale aj v spoločnosti a v Štátnom sektore. Žalobca nemal nijaké špecifické postavenie v strane BAAS. Bol iba členom, aj to iba preto, lebo to tak fungovalo, resp. tak to muselo byť, v podstate každý musel byť v strane BAAS, pre stranu však nič nerobil a v štátnom sektore tiež nepôsobil. Okrem toho v Iraku nevykonával žiadnu protizákonnú činnosť a nikdy nemal problémy s oficiálnymi štátnymi orgánmi. Proces debaasifikáeie bol zahájený v roku 2003, kedy bolo prepustených veľa vysoko postavených Baasistov zo štátnych inštitúcií. Neskôr v roku 2008 Najvyššia národná komisia pre zodpovednosť a spravodlivosť zase umožnila mnohým Baasistom, aby znovu získali svoju prácu. Aktuálne sa vláda na čele s premiérom M. snaží o národné zmierenie, k čomu má prispieť aj novoprijatý zákon o debaasifikácii z augusta.2016. Tento zákon umožňuje súdnym orgánom, aby sa Baasisti zodpovedali za svoje zločiny, poskytuje právne ustanovenia pre súdnictvo, ktorými sa má riadiť počas procesov s Baasistami. A nakoniec v auguste 2016 bol po mnohých odkladoch schválený zákon o všeobecnej amnestii, ktorý okamžite nadobudol právoplatnosť. Tento zákon má riešiť krivdy voči sunitom aj šitom, ku ktorým došlo počas perzekúcií po roku 2003. Zákon sa nevzťahuje na závažné trestné činy ako terorizmus, obchodovanie s ľuďmi, znásilnenie, pranie špinavých peňazí, sprenevera a krádež zo štátnych fondov. K informáciám, založených v spise, k zákonu o všeobecnej amnestii právna zástupkyňa dodáva, že preklad nie je úplný a mohol by teoreticky vzbudzovať dojem postupného uvoľňovania situácie v prospech bývalých členov strany BAAS. Správa ďalej pokračuje textom, že aj keď zákon bol prijatý väčšinou parlamentných blokov, skupina zástupcov Národnej aliancie oznámila, že má v pláne proti nemu sa odvolať. Preto žiada migračný úrad, aby s touto informáciou zaobchádzal citlivo a posúdil postavenie žiadateľa riadne v kontexte všetkých ďalších okolností. K tomuto migračný úrad poznamenáva, že síce správa pokračuje textom, ako to právna zástupkyňa uviedla, ale končí konštatovaním, že zákon bol nakoniec prijatý, pretože iracké často sporné politické strany, boli schopné uzavrieť dohodu. Preto informáciu ohľadom zákona o všeobecnej amnestii tak ako je založená v spise, považuje migračný úrad za dostatočnú. Vzhľadom na uvedené informácie migračný úrad nepovažuje žiadateľa za osobu s osobitným postavením ani z dôvodu jeho náboženskej príslušnosti, ani z dôvodu bývalej politickej príslušnosti, ktorej by vzhľadom na toto postavenie v prípade návratu do Iraku hrozilo prenasledovanie. 12. V závere právna zástupkyňa žiadala, aby migračný úrad zvážil možnosť udeliť menovanému azyl z humanitných dôvodov. Žiadateľ je podľa nej plne integrovaný, riadne pracuje, ovláda slovenský jazyk, v Iraku nemá žiadne rodinné väzby, kvôli čomu si nedokáže zabezpečiť doklad, ktorý by mu mohol pomôcť pri získaní dlhodobého pobytu na území SR, hoci by podmienky na to inak spĺňal /má obavy spolupracovať s ambasádou Iraku/. K tomuto žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol ,že žiadateľ sa nikdy na pohovoroch nevyjadril, že by mal obavu spolupracovať s irackou ambasádou za účelom získania irackého dokladu totožnosti. Skôr naopak. Ako sám počas pohovoru uviedol, keď v roku 1999 legálne vycestoval do Jordánska, kde jeho žiadosť o azyl bola zamietnutá, vybavil si na irackej ambasáde v jordánsku vízum do Ruska. Po tom, čo mu skončila platnosť pasu bez problémov si na irackej ambasáde v Rusku vybavil predĺženie platnosti svojho irackého pasu. Na základe týchto skutočností pokladal migračný úrad obavu, ktorú spomenula iba žiadateľova právna zástupkyňa za nepreukázanú. Z § 9 zákona o azyle vyplýva, že ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Ako je teda zo zákona o azyle zrejmé, na udelenie azylu z humanitných dôvodov neexistuje nie len právny nárok, ale ani subjektívne právo. Poskytovanie azylu z humanitných dôvodov je nad rámec Ženevského dohovoru z roku 1951. Podmienky udelenia azylu z humanitných dôvodov nie sú taxatívne definované, lebo to patrí do výsostnej kompetencie Ministerstva vnútra SR. Jedine v článku 13 Nariadenia ministra vnútra SR č.34/2014 je uvedené, že za humanitné dôvody sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť, čo ani v jednom nie je prípad žiadateľa. Keďže sa v priebehu konania nevyskytli žiadne skutočnosti, ktoré by viedli migračný úrad k udeleniu tejto formy medzinárodnej ochrany, azyl z humanitných dôvodov sa menovanému, podľa § 9 zákona o azyle, neudelil. 13. Migračný úrad sa s názorom právnej zástupkyne odôvodnene nestotožnil a žiadateľovi azyl podľa § 8, ani § 9 zákona o azyle na území SR azyl neudelil. 14. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu, to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Vzhľadom na to, že rozhodnutím migračného úrad číslo ČAS: MU-PO-133-9/2016-Z z 10.8.2016, podľa § 13a a § 20 ods. 3 zákona o azyle má žiadateľ naďalej predĺžené poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR na dobu do 12.8.2018, sa v aktuálnom rozhodnutí o poskytnutí doplnkovej ochrany už nerozhodovalo. 15. Za účelom posúdenia žiadosti žalobcu boli využité informácie najmä z nasledujúcich zdrojov: Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR - Irak z 23.9.2016, zo 16.2.2007, Príručka Ministerstva vnútra Veľkej Británie - Irak - informácie o krajine, vybrané časti zo septembra 1999, Ministerstvo zahraničia Spojených štátov - Výročná správa o slobode vyznania z roku 2000. 16. Vzhľadom na to, že M. E. J. nesplnil podmienky ustanovené v § 8 alebo § 10 zákona o azyle, neudelil mu žalovaný azyl na území SR. Zároveň mu neudelil azyl podľa § 9 zákona o azyle z humanitných dôvodov, na ktorý nie je právny nárok. III. Žalobné dôvody žalobcu 17. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 29.11.2016 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ..SSP"). Namietal že napadnuté rozhodnutie: a) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, c) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, d) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu Nakoľko podľa § 206 ods. 3 S. s. p. rozhoduje správny súd o žalobe neformálne a podľa § 134 ods. 2 písm. e) S. s. p. nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, žiadal aby súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie aj nad rámec dôvodov uvedených v žalobe. 18. Právna zástupkyňa v žalobe uviedla, že obavy žalobcu spočívajú predovšetkým v nasledovnom: -prenasledovanie sunitov z dôvodu ich náboženskej príslušnosti -prenasledovanie sunitov v súvislosti s ich spájaním s účasťou v strane BAAS a snahami o odstránenie vplyvu jej členov z verejného života (aj z dôvodu prisudzovaného spojenia s ISIS) - existujúce/prisudzované spájanie sunitov v strane BAAS a ňou páchaných činov, najmä voči v súčasnosti vládnucimi šítom -hrozby pre bývalých príslušníkov BAAS a ev. prenasledovanie v prípade ich uväznenia -všeobecná bezpečnostná situáciu v Iraku. 19. Podľa právnej zástupkyne žalobcu postavenie sunistkých moslimov v súčasnosti v Iraku, kde prebieha regulárny ozbrojený konflikt, je veľmi zlé. Práve suniti sú ohrozovaní zo strany vlády (nie teda len zo strany neštátnych subjektov) a zo strany irackých ozbrojených síl (ISF). Boli hlásené pravidelné prípady mučenia, zneužívania, uväznenia, utajenej detencie a vyhrážok z dôvodu ich náboženského vyznania. Rovnako, vláda nevyšetrovala a nepostihovala etnicko- náboženské trestné činy, vrátane tých, ktoré páchajú šítski militanti a kurdské sily proti sunitom v oblastiach oslobodených od ISIL. Suniti sú terčom zabíjania aj z dôvodu predpokladu ich spolupráce s ISIL. Medzinárodné organizácie považujú sunitov za obzvlášť zraniteľnú skupinu s odporúčaním týmto udeliť azyl, poukazujú na páchanie vojnových zločinov a zneužívanie ich ľudských práv/ Podľa UNHCR, v prípade žiadateľov z Iraku je vysoko pravdepodobné, že splnia podmienky podľa Ženevskej konvencie na udelenie azylu. 20. Právna zástupkyňa poukázala na to , že žalovaný pre zisťovanie skutkového stavu veci položil odboru dokumentaristiky okruhy otázok s cieľom zistenia odpovedí o.i. nasledovné otázky: a/ Sú konflikty medzi sunitmi a šiítmi v Bagdade každodennou realitou? Dokážu iracké bezpečnostné zložky zabezpečiť ochranu tak šiítom, ako aj sunitom pri vzájomných konfliktoch? Dokážu tieto konflikty účinne riešiť, resp. im predchádzať? b/ Majú suniti svoje zastúpenie vo vláde, v parlamente, v bezpečnostných zložkách, v súdnictve? c/Sú irackí suniti prijímaní do radov polície, armády d/ Stretávajú sa v súčasnosti s nejakými problémami bývalí radoví členovia strany BAAS, ktorí pre stranu nevykonávali žiadnu činnosť /v podstate boli iba radoví členovia/? e/Bola v minulosti vyhlásená amnestia pre členov strany BAAS? Uvedený rozsah otázok navodzoval dojem, že by mohol poskytnúť žalovanému ucelený prehľad o situácii sunitov a bývalých členov BAAS v Iraku. Z odpovedí založených do spisu je zrejmé, že Bagdad, odkiaľ žalobca pochádza, je prevažne šiitske mesto (str. 14 správy Č.p/ Ref. no.: MU- ODZS-2016y000111-012). Suniti môžu čeliť reálnemu nebezpečenstvu prenasledovania alebo vážneho bezprávia zo strany šiitských milícií v Bagdade a v "sporných" guberniách. Avšak môžu existovať okolnosti, vrátane kmeňových, rodinných či politických väzieb, kvôli ktorým osoba nebude v ohrození a môže sa vrátiť alebo premiestniť do Bagdadu (str. 18 správy Č.p/ Ref. no.: MU-ODZS-2016/000111-012) . Je nevyhnutné pripomenúť, že žalobca nemá na území Iraku už žiadne rodinné väzby, či existujúce socio-ekonomické vzťahy. Neexistujú v jeho prípade preto ani také okolnosti, ktoré by mohli uľahčiť jeho zlé postavenie a vyňať ho spod potreby ochrany pred prenasledovaním. Založené správy dávajú odpoveď aj na otázku možnosti získania ochrany štátnych orgánov. Podľa nej všeobecne platí, že pokiaľ sú suniti v reálnom nebezpečenstve prenasledovania alebo vážneho bezprávia zo strany štátu alebo šiitskej milície, nebudú mat možnosť získať ochranu orgánov. Podľa správ sa štátne aj neštátne subjekty dopúšťajú porušovania ľudských práv , beztrestných zločinov. Iracké úrady majú údajne obmedzenú schopnosť presadzovať právo a poriadok a vyšetrovať porušovania ľudských práv (str. 18 správy Č.p/ Ref. no.: MU-ODZS- 2016/000111 012). 21.Z informácií založených do spisu ďalej vyplýva o. i.: Podľa sunitov a miestnych mimovládnych organizácií vláda prijala opatrenia predpisov o de- Baathification selektívne a použila tento zákon na to, aby mnohí sunniti neboli spôsobilí pre vládne zamestnania (str.19 správy Č.p/ Ref. no.: MU-ODZS-2016y000111-012) Zvolenie E. M.-M. ako premiéra v roku 2014 predpokladalo, že sa zmiernia sektárske rozdiely, ktoré zhoršil jeho predchodca, J. S.. Napriek tomu sa v roku 2015 Irak priblížil k ethno- sektárskemu rozpadu (str. 20 správy Č.p/ Ref. no.: MU-ODZS-2016yČ)00111-012) Iracký parlament schválil 30. júla debaasifikačný zákon, ktorý zakazuje akúkoľvek politickú činnosť strany Baas pod ľubovoľným názvom. Avšak tento krok neukončil spor ohľadom sociálneho vplyvu tejto strany na irackú komunitu (str. 23 správy Č.p/ Ref. no.: MU-ODZS-2016»Č)00111-012) Ústava všeobecne zakotvuje právo slobodného prejavu, ktorý neporušuje verejný poriadok a morálku alebo vyjadruje podporu zakázanej strane Baas, alebo zmenu hranice krajiny násilnými prostriedkami. (str.25 správy Č.p/ Ref. no.: MU-ODZS-2016ýt)00111-012). 22. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na neúplnosť informácie uvedenej ako poslednej na strane 27. Správy Č.p/ Ref. no.: MU-ODZS-2016/000111-012, týkajúci sa amnestie, ktorej preklad nebol úplný a mohol by teoreticky vzbudzovať dojem postupného uvoľňovania situácie v prospech bývalých členov BAAS; táto ďalej pokračovala textom: Aj keď zákon bol prijatý väčšinou parlamentných blokov, ktorý ho podporovali, skupina zástupcov Národnej aliancie oznámila 25. augusta, že má v pláne odvolať sa proti nemu na Najvyššom federálnom súde, vyhlásila schválenie zákona za "dar pre teroristov a členov IS [Islamského štátu] a zradou krvi mučeníkov a obetí". Preto žiadali, aby ak žalovaný využije uvedenú informáciu ako nosnú pre posúdenie prípadu žalobcu, zaobchádzal s touto citlivo a posúdil postavenie žalobcu riadne v kontexte všetkých ďalších okolností prípadu, prípadne si vyžiadal jej úplný preklad, ako aj odsledoval osud a samotný výkon tohto zákona. 23. Rozhodnutie žalovaného však prekvapivo veľmi svojským spôsobom vyhodnotilo do spisu založené správy, rovnako aj požiadavku na posúdenie žiadosti žalobcu ako utečenca sur place. Osobitne k požiadavke dôsledného odsledovania osudu novo-prijatého zákona o všeobecnej amnestii žalovaný iba krátko uviedol, že do spisu založenú informáciu považoval za dostatočnú. K záveru žalovaného o tom, že žalobcu nemožno považovať za utečenca sur-place právna zástupkyňa uviedla: Podstata podania novej žiadosti žalobcu o azyl (pôvodne sa uspokojil s jemu poskytnutou doplnkovou ochranou) spočívala v neustále sa zhoršujúcej situácii moslimských sunitov a členov strany BAAS, a to v súvislosti s pádom N. E. (r. 2004) a postupným nárastom vplyvu šiítov a cielených útokov na sunitov, ktorí boli spájaní s bývalou vládou, avšak aj so spoluprácou s ISIL. Tak ako uvádzame vyššie, z uvedeného dôvodu sa stali suniti stále viac ohrozenými, čeliacimi mučeniu, zneužívaniu, uväzneniu, utajenej detencie a vyhrážok z dôvodu ich náboženského vyznania. K zhoršeniu situácie došlo najmä vr. 2011. Toto bolo spôsobené eskaláciou politickej opozície sunitských arabských moslimov voči vláde premiéra J. M. S.-E. (šít), kvôli nespokojnosti s politickou dominanciou šítov a diskriminácii sunitov. Suniti sú predmetom prenasledovania aj zo strany samotnej irackej polície. Polícia, ktorá je tvorená predovšetkým šítmi, bola obvinená zo zabíjania a vykonávania únosov sunitov, korupcie, násilného porušovania ľudských práv, bola obvinená z angažovania sa v mučení, či ako krytie pre náboženské „eskadry smrti". Posilnenie náboženských nepokojov súviselo s odchodom armády USA v roku 2011. S odchodom USA koncom roka 2011 rástli obavy z náboženských rozkolov, keďže niektoré oblasti požadovali väčšiu autonómiu od šítskej bagdadskej vlády. Toto hnutie bolo chápané ako odpoveď na praktiky vlády, ktorá sa správala proti - sunitsky. V posledných mesiacoch roku 2011 bolo uväznených viac ako 600 sunitov obvinených zo služby Saddamovi ako vojaci, či ako členovia strany BAAS. V roku 2012 bolo zaznamenaných množstvo porušení ľudských práv zo strany personálu irackej vládnej bezpečnosti, vrátane neoprávneného zabíjania, mučenia, krutého trestania. Strety medzi povstalcami a vládou boli čoraz častejšie a naberajú na intenzite. Suniti sa rýchlo stali marginalizovanými v zmysle etnicko- sektárskeho rozdelenia, ktoré obmedzuje ich postavenie ako menšiny v systéme dominujúcom arabskými šítmi a Kurdmi. V posledných niekoľkých rokoch si vydobyli niekoľko výhod a znova presvedčili sunitských Arabov, že ich jedinou reálnou možnosťou je násilný náboženský konflikt. Náboženské strety vedú k úmrtiam, suniti sú často cieľom šítskych útokov. Zlé postavenie sunitov je aktuálne, vláda nevyšetrovala a nepostihovala etnicko- náboženské trestné činy, vrátane tých, ktoré páchajú šiítski militanti a kurdské sily proti sunitom v oblastiach oslobodených od ISIL . Suniti sú terčom zabíjania aj z dôvodu predpokladu ich spolupráce s ISIL. Toto všetko sú nové skutočnosti, ktoré sa udiali v čase, keď sa žalobca už nenachádzal v krajine svojho pôvodu. Hoci pôvodne považoval doplnkovú ochranu z dôvodu všeobecného ohrozenia civilistov za dostatočnú (z roku 2007), situácia sa natoľko zmenila a zhoršila, že jeho postavenie si vyžaduje ochranu trvalú z dôvodov podľa Ženevskej konvencie. Všetky tieto informácie má žalovaný k dispozícii, jeho závery, ktoré z nich vyvodzuje, sú však nepochopiteľné a nelogické. Žalovaný úplne ignoruje správy tvrdiace prenasledovanie osôb v podobnej situácii ako žalobca, celé zovšeobecňuje do záveru, že napätie medzi siítmi a sunitmi v Iraku naďalej pretrváva, teda situácia je de facto rovnaká (str. 8 odsek 2 napadnutého rozhodnutia). Tento záver je nelogický, opomenúva vyhodnotenie situácie s ohľadom na žiadateľa o azyl, vyslovuje záver bez akéhokoľvek kontextu na osobné pomery a jeho situáciu. Napáda preto tento záver žalovaného jednak ako nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť, ako aj súčasne nevychádzajúci z obsahu administratívneho spisu, čo v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnemu právnemu záveru o nenaplnení podmienok utečenca sur place. 24. Rovnako, žalovaný „požadoval" od žalobcu výkon činnosti, ktorou by na svoju osobu pritiahol negatívnu pozornosť irackých orgánov, že by sa mohol opodstatnene obávať prenasledovania, aby vôbec o udelení azylu bolo možné uvažovať. Opakovane žalobca uvádzal, že suniti sú bez ďalšieho považovaní za spolupracujúcich s ISIL a sú prenasledovaní nielen zo strany povstalcov, ale aj zo strany vládnych bezpečnostných síl. Preto na tomto mieste okrem správ doposiaľ doložených do konania, poukazoval na dokument Vysokého komisára OSN pre utečencov, vydaný niekoľko dní pred vydaním napadnutého rozhodnutia, Pozícia UNHCR k návratom do Iraku, ktorý okrem iného vo svojich záveroch konštatuje, rozsiahle zneužívanie utekajúcich civilistov - sunitských Arabov (čo je prípad žalobcu) zo strany mobilizačných jednotiek (Popular Mobilization Unit) a irackých bezpečnostných síl, nakoľko sú všeobecne považovaní za podporujúcich ISIS, a to bez ohľadu na existenciu, či chýbajúce dôkazy ich prepojenia na ISIS. Zaznamenané boli najmä arbitrárne uväznenie, únos, fyzické zneužívanie, vynútené zmiznutia, hromadné zabíjanie a mrzačenie tiel. Je preto podľa žalobcu otázne, na základe akých správ/ informácií vyžaduje žalovaný preukázateľný prejav proti irackej vláde? Táto požiadavka je nelegitímna a v rozpore so všeobecne dostupnými informáciami o krajine pôvodu. 25.K otázke všeobecnej amnestie, ktorá bude mať podľa žalovaného dopad na žalobcu právna zástupkyňa žalobcu uviedla: V stanovisku do konania sme žiadali správny orgán, aby s informáciou, že iracký parlament schváli zákon o všeobecnej amnestii, ktorá by sa týkala aj žalobcu, nakladala opatrne a preveril si aktuálnosť tejto informácie a osud zákona v praxi, nakoľko tento mal byť napadnutý na najvyššom federálnom súde. Zároveň sme poukázali na nedostatočnosť informácie založenej v administratívnom spise, ktorá iba konštatovala prijatie zákona, necitovala však v správe uvedenú informáciu kompletne (teda aj s poznámkou, že tento zákon bude napadnutý na Najvyššom federálnom súde). Žalovaný s touto požiadavkou nijako v rozhodnutí nepracoval, len v závere konštatoval, že do administratívneho spisu založenú správu považuje za dostatočnú (str. 9. napadnutého rozhodnutia). Súčasne konštatoval, že zákon sa nevzťahuje na závažné trestné činy ako terorizmus, obchodovanie s ľuďmi, znásilnenie, pranie špinavých peňazí, sprenevera a krádež zo štátnych fondov. Opäť tu však treba poznamenať neúplnosť správy, s ktorou žalovaný operuje. Medzi výnimkami sú totiž zahrnuté trestné činy proti bezpečnosti štátu čo ani zďaleka nedáva žalobcovi perspektívu, že by mohol byť medzi tými, ktorých sa táto neistá amnestia týka. Rovnako, opomína skutočnosť, že sa týka iba už uložených trestov prameniacich z rokov politického chaosu 2003 až 2011. Nie sú doposiaľ dostupné žiadne správy o tom, že by ktokoľvek bol prepustený na základe tohto zákona, naopak, konštatuje sa potreba o amnestiu požiadať a neistota pri uplatnení uvedeného zákona. Namieta preto, aby na základe tejto jedinej neistej skutočnosti (oproti množstvu iných, preukazujúcich prenasledovanie osôb v situácii žalobcu) rozhodol žalovaný v neprospech žalobcu. Rozhodnutie absolútne nevychádza z obsahu administratívneho spisu, cielene si žalovaný vybral jedinú pre žalobcu negatívnu skutočnosť, pričom ostatné, závažné informácie ostávajú opomenuté. Na tomto mieste zdôrazňuje zásadu „v pochybnostiach v prospech žiadateľa o azyl", ktorú už mnohokrát judikoval Najvyšší súd SR. 26. Má za to, že žalovaný v tomto prípade nedostatočne zisťoval skutkový stav, keď nevykonal ďalšie dôkazy tak, ako to žiadali v stanovisku do konania. Rovnako, opäť v tejto súvislosti nesprávne vec posúdil. Je nepochybné, že dostupné správy nasvedčujú tomu, že žalobca by bol vystavený prenasledovaniu zo strany štátu v podobe použitia fyzického alebo psychického násilia a zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom. 27. Ďalej právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to ,že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať z podkladov preukazujúcich presne a úplne zistený skutočný stav veci. Za tým účelom je správny orgán rozhodujúci vo veci povinný obstarať potrebné podklady na rozhodnutie a vykonať náležité dokazovanie, pričom v odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, ktoré nesmú byť v rozpore s obsahom spisu, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonania dôkazov zo strany účastníkov konania, prípadne s ich námietkami k vykonaniu dôkazov. Na základe vyhodnotenia dôkazov je správny orgán povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku. Má za to, že rozhodnutie, ktoré je predmetom konania, vyššie uvedené náležitosti nespĺňa. 28. Preto žiadala súd, aby rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-353-49/PO-Ž-2013, zo dňa 16. 11. 2016 v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 29.V konaní si uplatňovala náhradu trov konania a právneho zastúpenia. IV. Vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu 30. Žalobca vo svojom vyjadrení k žalobe v plnom rozsahu zotrval na svojich dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a žiadal aby Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie migračného úradu ČAS: MU-353-49/PO-Ž-2013 zo dňa 16.11.2016, ktorým nebol žalobcovi udelený azyl , respektíve žalobu žalobcu zamietol. V. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 31. Žalobca že má za to, že žalovaný vo svojom stanovisku neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia uvádzané v žalobe, alebo by akýmkoľvek spôsobom reagoval na námietky žalobcu. Výslovne sa nevyjadruje ani k jednej námietke, tak ako boli namietané v správnej žalobe. Výlučne rekapituluje rozhodnutia v prípade žalobcu v čase a na záver konštatuje, že v prípade žalobcu nebolo preukázané individuálne ohrozenie, žalobca tak nespĺňa podmienky pre udelenie azylu. Z toho dôvodu žiada, aby súd rozhodnutie žalovaného rozsudkom potvrdil. VI. Argumentácia Krajského súdu 32. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd") vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 219 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 33. Z administratívneho spisu ČAS: MU-353/PO-Ž-2013 súd zistil, že dňa 4.5.2007 po nepovolenom príchode na územie Slovenskej republiky žalobca prvýkrát požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život z dôvodu všeobecne nepriaznivej situácie v Iraku a z dôvodu zlej ekonomickej situácie. Žalobca uviedol, že z Bagdadu vycestoval 15.4.2007 a o azyl žiada po prvý krát, v žiadnej inej krajine o azyl nežiadal. 34. Vo vstupnom pohovore pred správnym orgánom dňa 12.5.2007 uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval v roku 2007, členom politickej strany nebol. Uviedol že všade vládne teror a násilie, v dôsledku ktorého zomiera denne veľa nevinných ľudí. Uviedol, že on osobne sa nestal terčom takéhoto útoku, zároveň poukázal na náboženské konflikty medzi sunitmi a šiítmi. Migračný úrad Ministerstva vnútra SR (ďalej len „migračný úrad) rozhodnutím ČAS: MU-1000/PO-Ž/2007 zo dňa 30.5.2007 podľa § 13ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol poskytnúť žalobcovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka do 11.7.2008. 35. Dňa 11.5.2008 požiadal žalobca po prvý krát o predĺženie doplnkovej ochrany z dôvodu, že situácia v krajine pôvodu sa za posledný rok vôbec nezmenila. Migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-1000/PO- Ž/2007 zo dňa 25.6.2008 rozhodol podľa § 13a a § 20 ods. 3 zákona o azyle o predĺžení poskytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi do 9.7.2009. 36. Dňa 24.4.2009 požiadal žalobca druhý krát o predĺženie doplnkovej ochrany z dôvodu, že situácia v krajine pôvodu je veľmi zlá z dôvodu vojnového stavu, preto v prípade návratu by mal obavy osvoj život. Migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-1000/PO-Ž/2007 zo dňa 25.6.2009 rozhodol podľa § 13a a § 20 ods. 3 zákona o azyle o predĺžení poskytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi do 30.6.2010. 37. Dňa 7.4.2010 žalobca tretíkrát požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany z dôvodu, že jeho problémy v krajine pôvodu aj naďalej pretrvávajú. Správny orgán rozhodnutím ČAS: MU-175-10/PO-Ž/2010 zo dňa 19.5.2010 rozhodol podľa § 13a a § 20 ods. 3 zákona o azyle o predĺžení poskytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi do 16.10.2011 . 38. Dňa 1.4.2011 štvrtý krát požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany z dôvodu obavy o svoj život v krajine pôvodu kvôli povojnovým problémom, náboženskému terorizmu, atentátom a násiliu. Migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-137-10/PO-Ž/2011 zo dňa 15.6.2011 rozhodol podľa § 13a a § 20 ods. 3 zákona o azyle o predĺžení poskytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi do 17.6.2012 . 39. Dňa 16.3.2012 žalobca požiadal po piaty krát o predĺženie doplnkovej ochrany a ako dôvod uviedol povojnové a náboženské problémy. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-118-12/PO-Ž/2012 zo dňa 12.6.2012 predĺžil podlá § 13a a § 20 ods. 3 zákona o azyle poskytnutia doplnkovej ochrany menovanému do 18.6.2013. 40. Dňa 18.3.2013 žalobca po šiesty krát požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany nakoľko dôvody, pre ktoré mu bola doplnková ochrana poskytnutá, stále pretrvávajú. Migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-140-9/PO-Ž/2013 zo dňa 5.6.2013 podľa § 13a a § 20 ods. 3 zákona o azyle predĺžil menovanému poskytnutia doplnkovej ochrany do 15.8.2014. 41. Dňa 23.7.2013 žalobca pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru v Humennom požiadal po druhý krát o udelenie azylu z dôvodu, že bol členom politickej strany BAAS. Ďalej uviedol, že nejakí partizáni v roku 1998 zabili jeho uja - učiteľa, ktorý bol tiež v strane BASS, pričom žalobca začal po týchto ľuďoch pátrať. Po tom, čo sa tieto osoby o tom dozvedeli, chceli zavraždiť aj jeho, preto musel z Iraku v roku 1999 ujsť .Polícia po týchto ľuďoch pátrala, ale aj tak sa jej páchateľov nepodarilo vypátrať. Dňa 31.7.2013 bol so žalobcom vykonaný pohovor na účely zdôvodnenia jeho opakovanej žiadosti o udelenie azylu. Poverenému pracovníkovi migračného úradu uviedol, že všetky údaje, ktoré doposiaľ správnemu úradu poskytol sú pravdivé, pričom v jeho prípade sa nič, čo by malo vplyv na posúdenie jeho žiadosti nezmenilo. Opätovnú žiadosť o udelenie azylu odôvodnil tým, že po tom, čo mu bola poskytnutá doplnková ochrana, mu táto forma medzinárodnej ochrany nevyhovuje z pracovných dôvodov, nakoľko takto nemôže uzatvoriť pracovnú zmluvu priamo so zamestnávateľom a je aj naďalej odkázaný na uzavretie dohôd s pracovnými agentúrami. Na základe toho, že jeho žiadosť o trvalý pobyt na území SR mu bola cudzineckou políciou zamietnutá, rozhodol sa situáciu riešiť žiadosťou o udelenie azylu. Nové dôvody, ktoré uviedol dňa 23.7.2013 vo svojej žiadosti o udelenie azylu, predtým nikdy nespomenul. Na otázku prečo ich predtým neuviedol povedal, že na ne zabudol. Taktiež uviedol, že o udelenie azylu požiadal v roku 2007 z dôvodu obavy, aby nebol vrátený späť do Ruskej federácie,kde bol asi od roku 1999 po návrate z Jordánska do roku 2007,odkiaľ ho prevádzač nepovolene dopravil na územie Slovenska. V Rusku bol neúspešným žiadateľom o azyl tak isto ako v Jordánsku. Z krajiny pôvodu odišiel v roku 1999. 42. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-353-10/PO-Ž-2013 zo dňa 18.9.2013 konanie o udelenie azylu podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle zastavil. 43. Minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo: KM-OLVS- 121/2013 zo dňa 22.1.2014 podľa § 19 ods. 1 písm. i) a § 52 zákona o azyle a § 46, § 59 ods. 2 a § 61 ods. 2 a 3 Správneho poriadku zamietol rozklad proti rozhodnutiu migračného úradu ČAS: MU-353-10/PO-Ž-2013 zo dňa 18.9.2013, ktorým bolo podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle zastavené konanie vo veci žiadosti o udelenie azylu žalobcovi, a toto rozhodnutie potvrdil. 44. Právna zástupkyňa podala následne na Krajský súd v Bratislave žalobu proti rozhodnutiu ministra vnútra Slovenskej republiky. 45. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S 78/14-38 zo dňa 4.11.2015 zamietol žalobu právnej zástupkyne žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. 46. Následne právna zástupkyňa podala žalobu na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom č. k. 1 Sža/8/2016 zo dňa 7.6.2016 zmenil rozsudok krajského súdu č. k. 2S 78/14-38 zo dňa 4.11.2015 tak, že rozhodnutie žalovaného číslo: KM-OLVS-121/2013 zo dňa 22.1.2014 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu ČAS: MU- 353-10/PO-Ž-2013 zo dňa 18.9.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 47. Žalovaný v kontexte rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Sža/8/2016 tak ako to vyplýva z administratívneho spisu č. ČAS:MU-353/PO-Ž-2013, listom zo dňa 26.8.2016 požiadal MV SR Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce o poskytnutie informácií ku krajine pôvodu - Irak, zadovážil a založil do spisu aktuálne informácie o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žalobcu zo dňa 23.9.2016 so zameraním sa na miesto jeho posledného trvalého pobytu, t. j. Bagdad. Migračný úrad taktiež založil do spisu aj informácie z obdobia rokov 2006 až 2007 tak ako sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia, nakoľko žalobca požiadal prvýkrát o udelenie azylu v roku 2007. VII. Zhrnutie 48. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 49. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). 50. Podľa ust. § 2, písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 51. Podľa ust §2, písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 52. Podľa § 13 ods. 1/ ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. 53. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu, to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu. “ 54. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 55. K žalobnému bodu podľa ktorého zistenie skutkového stavu veci žalovaným nie je dostatočným pre riadne posúdenie veci. Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Súd pokladá za dôležité poukázať na skutočnosť, že podľa § 8 zákona o azyle sa táto forma medzinárodnej ochrany poskytuje žiadateľom, ktorí majú v krajine svojho pôvodu obavy z prenasledovania z dôvodov, uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Krajinou pôvodu je pritom v zmysle § 2 písm. k) zákona o azyle štát alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom. V zmysle rozsudku najvyššieho súdu sa migračný úrad predmetnou, opakovanou žiadosťou žalobcu o azyl podrobne zaoberal. Zadovážil a do spisu založil aktuálne informácie o bezpečnostnej situácii v Iraku, so zameraním na miesto posledného trvalého pobytu žiadateľa v krajine pôvodu, mesto Bagdad, informácie k národnostnému, náboženskému zloženiu obyvateľov mesta Bagdad, k výskytu konfliktov medzi šítmi a sunitmi v Bagdade, ako aj informácie o možných aktuálnych problémoch bývalých radových členov strany BAAS. Keďže žalobca prvýkrát požiadal o azyl na území SR v roku 2007 boli do spisu založené relevantné informácie aj z obdobia prelomu rokov 2006-2007, týkajúce sa taktiež národnostného a náboženského zloženia obyvateľov Bagdadu, ich vtedajšie spolunažívanie, ako aj informácie ohľadom celkovej situácie v Iraku, vyhodnotenej v správe UNHCR z 18.12.2006. Keďže počas posledného pohovoru žalobca uviedol aj nový dôvod svojej opakovanej žiadosti o azyl a zároveň sa priznal, že nie vždy hovoril pravdu, že v skutočnosti z Traku odišiel už v roku 1999, migračný úrad založil do spisu aj informácie o krajine pôvodu z roku 1999, hodnotiace celkovú situáciu v krajine v 90-tych rokoch.. Podľa správy Bezpečnostnej rady OSN sa traja najvyšší predstavitelia Iraku / prezident, premiér, predseda parlamentu/ naďalej stretávajú, aby podporili politickú súdržnosť a jednotu a 7.10.2016 vytvorili vyšší prezidentský výbor pre národné zmierenie, čo malo byť zabezpečené aj prijatím zákona o debaasifikácii aj o všeobecnej amnestii. 56. K žalobnému bodu, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Jednotlivé časti napadnutého rozhodnutia (výrok ako aj odôvodnenie) sú formulované jasne a zrozumiteľne. Z odôvodnenia rozhodnutia je zjavná správna úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri jeho vydaní. Žalovaný opísal v konaní zistený stav veci a s poukazom naň logicky odôvodnil ako a prečo dospel k záveru, vyjadrenému vo výroku rozhodnutia. 57. K žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný vec nesprávne posúdil po právnej stránke: Podobne ako predchádzajúce námietky ani túto súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Podľa názoru súdu žalovaný správne a v súlade s azylovým zákonom žalobcovi azyl v zmysle §13 ods. 1 zákona o azyle neudelil nakoľko žalobca nesplnil podmienky uvedené v § 8 alebo 10 zákona o azyle. Ako to je zrejmé zo znenia § 8 zákona o azyle k jeho udeleniu dôjde za splnenia všetkých v tomto zákonom ustanovení obsiahnutých predpokladov. Absencia (nepreukázanie) ktoréhokoľvek z nich automaticky vylučuje udelenie azylu. Okrem iných podmienok udelenia azylu toto ustanovenie predpokladá existenciu perzekúcie či opodstatnenú hrozbu z nej, ku ktorej došlo či môže dôjsť v krajine pôvodu žiadateľa o azyl. Počas azylového konania nebolo ničím preukázané, že v čase žalobcovho odchodu z Iraku v roku 1999 mal mať žalobca kvôli jeho členstvu v strane BAAS akékoľvek problémy. Taktiež nie je dôvod domnievať sa, že by v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu mohol čeliť vážnym problémom kvôli jeho členstvu v tejto strane. V čase jeho odchodu z Iraku v tejto krajine neprebiehal žiadny ozbrojený konflikt. Na základe výpovede žalobcu ako aj zo všeobecne dostupných informácií o krajine jeho pôvodu nebolo ničím preukázané, že by žalobcovi po návrate do Iraku hrozilo z dôvodu jeho príslušnosti k strane BAAS ani z dôvodu jeho príslušnosti k sunitským moslimom vážne bezprávie, pričom žalobca nespĺňa podmienky na udelenie azylu podľa § 8, 10 ako aj podľa § 9 zákona o azyle, pričom sa súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením a odôvodnenim žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný sa správne vysporiadal vo svojom rozhodnutí aj v časti stanoviska k otázke nadobudnutia statusu žalobcu o udelenie azylu sur place . Na udelenie azylu je potrebné preukázať individuálne ohrozenie,t.j. hrozbu prenasledovania žiadateľa o udelenie azylu, čo v prípade žalobcu nebolo splnené, nakoľko aj sám vo svojich výpovediach viac krát uviedol, že v krajine pôvodu osobne nemal s nikým žiadny konflikt. Nakoľko žalobca by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu, bola mu migračným úradom poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme doplnkovej ochrany, ktorá mu bola následne na základe jeho žiadosti predlžovaná /posledný krát mu bola predĺžená do 12.8.2018/. 58.K žalobnému bodu podľa ktorého skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu súd udáva, že podľa názoru súdu, rozhodnutie ako i odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vychádza z obsahu administratívneho spisu a má v ňom úplnú podporu. Vzhľadom na uvedené posúdil súd aj tento žalobný dôvod za nedôvodný. 59. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 60. 0 trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. 61. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).