Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/296/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202658 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202658.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: W. V. Trading - Slovakia, s.r.o., so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 35 826 771, zast.: AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103959368/2016 zo dňa 21.09.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky č.: 103959368/2016 zo dňa 21.09.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 103405951/2016/9104401/Stan zo dňa 27.06.2016 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „DÚ Bratislava“ alebo „správca dane“) vykonal v zmysle § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) u platiteľa dane z pridanej hodnoty (žalobca) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2011. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 103223024/2016/9104401/Stan zo dňa 26.05.2016 (ďalej len „protokol“). 2. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu daňovému subjektu doručený dňa 03.06.2016. 3. Daňový subjekt využil zákonnú možnosť a v súlade s § 15 ods. 10 zákona o správe daní doručil správcovi dane vyjadrenie k Protokolu, ktoré správca dane následne zapracoval do Dodatku k protokolu č. 103223024/2016/9104401/Stan zo dňa 26.05.2016. 4. Protokol a Dodatok k protokolu bol prerokovaný s daňovým subjektom dňa 23.06.2016, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103392196/2016/9104401/Stan. 5. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 103405951/2016/9104401/Stan zo dňa 27.06.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil daňovému subjektu spoločnosti W. V. Trading - Slovakia, s.r.o. rozdiel v sume nadmerného odpočtu XXX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty a znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 zo sumy XXX.XXX,XX eura na sumu XX.XXX,XX eura. Rozhodnutie správcu dane bolo založené na porušení ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH s tým, že daňový subjekt neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty v celkovej výške XXX.XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie máj 2011 za dodanie tovaru betonárska oceľ deklarované dodávateľskými faktúrami kontrolovaného daňového subjektu od spoločnosti KAZIT s.r.o. so sídlom Mladoboleslavská 44880/1, 902 01 Pezinok, IČO: 46 065 164, ktorá bola bezprostredným dodávateľom betonárskej ocele žalobcu v tuzemsku v zdaňovacom období máj 2011. 6. V zákonnej lehote prvostupňové rozhodnutie napadol daňový subjekt odvolaním, ktorým namietal predovšetkým nerešpektovanie maximálnej dĺžky daňovej kontroly a nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Tvrdil, že tým, že správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku daňovej kontroly, porušil ust. § 30a ods. 7 zákona o správe daní. Ďalej namietal, že obsah administratívneho spisu nie je spôsobilý na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vzhľadom k tomu, že spis nie je žurnalizovaný, chýba obsah spisu s uvedením, kedy jednotlivé dokumenty do spisu boli založené, spis nie je celistvý a rôzne dožiadania sú obsiahnuté v spisoch pri kontrole za iné zdaňovacie obdobia. Tiež bolo v odvolaní namietané, že správca dane nevykonával dôkazy v súčinnosti s daňovým subjektom a odmietol vykonať doplnenie dokazovania v rozsahu ako mu daňový subjekt navrhol. 7. Žalovaný ako odvolací orgán na základe posúdenia predloženého spisového materiálu a námietok uvádzaných v odvolaní dospel k záveru, že odvolávajúci sa vo svojich všeobecných vyjadreniach neuviedol žiadne nové skutočnosti, dôkazy a informácie, s ktorými by sa správca dane už podrobne v procese daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2011 nezaoberal. 8. Mal žalovaný ďalej mal za to, že správca dane pri daňovej kontrole a vyrubovacom konaní postupoval v zmysle platných právnych predpisov, dôsledne posudzoval dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, t.j. hodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotilo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo v zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona o správe daní. Z uvedeného dôvodu potom prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. II. Žaloba 9. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.12.2016 žalobca napáda nezákonnosť vydaných rozhodnutí predovšetkým z dôvodu, že tak napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.09.2016, č. 103959368/2016, tak i rozhodnutie DÚ Bratislava zo dňa 27.06.2016, č. 103405951/2016/9104401/Stan, bolo vydané v konaní, v ktorom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Ďalej, že rozhodnutie je nezrozumiteľné vzhľadom na nezrozumiteľnosť obsahu administratívneho spisu, ktorý nie je spôsobilý na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia daňového úradu a že dokazovanie vykonávané správcom dane bolo vedené tendenčne v neprospech daňového subjektu a závery daňového úradu sú absolútne nelogické, navzájom si odporujúce a tak ako už namietal v odvolaní, aj v žalobe tvrdí, že vada v konaní mala spočívať v nezákonnej dĺžke výkonu daňovej kontroly a nezákonnom prerušení daňovej kontroly. Zároveň, že v konaní bolo odňaté právo daňového subjektu klásť otázky svedkom. Uvedené námietky potom v žalobe bližšie zdôvodnil. 10. Predovšetkým žalobca namieta porušenie ust. § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. a zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní upravenú v ust. § 2 ods. 1 ods. 2 tohto zákona. V dôsledku porušenia lehoty na jej vykonanie (12 mesiacov) bola daňová kontrola vedená nezákonne a nezákonné sú potom aj rozhodnutia tak žalovaného ako aj správcu dane. Zároveň správca dane porušil jednu zo základných zásad daňového konania, a to zásadu zakotvenú v ust. § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. (ďalej len „daňový poriadok“), podľa ktorého je správca dane povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 11. Vo vzťahu k uvedenému žalobca tvrdí, že v danom prípade trvanie kontroly, ktorá začala dňa 06.09.2011 bez možnosti odhadu reálneho ukončenia nie je možné chápať ako aktívnu činnosť správcu dane, keďže túto nerealizoval v súlade so zákonom. Tým správca dane porušil i čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a konal v rozpore už s konštantnou judikatúru Ústavného súdu v obdobných veciach, odkazujúc tu napr. na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 62/99 zo 14. júla 1999. 12. Tvrdí žalobca, že na výzvy správcu dane reagoval bezodkladne a na požiadanie, v čase do prvého prerušenia daňovej kontroly predkladal všetky doklady požadované daňovým úradom a preto nemôže súhlasiť so skutkovým stavom ustáleným Daňovým úradom Bratislava, ako aj s hodnotením skutkového stavu, ktoré považuje za prekvapivé a nevyplývajúce z vykonaného dokazovania. Pre uvedené nemôže súhlasiť žalobca s predĺžením daňovej kontroly, ktorá trvala 1472 dní pri opakovanom prerušení, ku ktorému došlo nezákonne dlho a súčasne uplynula lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 15 ods. 17. Správca dane si neplnil riadne svoju povinnosť a včas po uplynutí trojmesačnej lehoty neurgoval dožadovaný orgán o podanie dožiadaní, pričom z čl. 10 nariadenia Rady EÚ č. 904/910 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH vyplýva okrem iného povinnosť dožiadaného orgánu poskytnúť informácie čo najrýchlejšie, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Daňový úrad v danom prípade požadoval rovnaké informácie opakovane a neefektívne a dostatočne často neurgoval dodanie informácií, čím spôsobil nezákonnosť získaných dôkazov a vykonanie daňovej kontroly nezákonne v neprimeranej dĺžke s prerušením konania spolu takmer 5 rokov. Pripomenul žalobca, že daňový úrad doručil daňovému subjektu oznámenie o začatí daňovej kontroly dňa 24.08.2011 a Protokol z daňovej kontroly mu bol doručený až dňa 23.06.2016. 13. Tvrdí ďalej v žalobe žalobca, že ani mu nie je zrejmé, prečo žalovaný takto konal a ani sa nevysporiadal s dôvodmi takéhoto postupu vo svojom rozhodnutí i napriek tomu, že uvedené bolo namietané už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. 14. Vytýka ďalej žalobca žalovanému, že v takomto nezákonnom konaní dospel žalovaný k právnemu záveru nelegitímne a nesprávne. Preto už v rámci konania pred orgánmi verejnej správy napadol postup sťažnosťou, keďže napr. i závery správcu dane nebolo možné ani riadne a náležite overiť v spisovom administratívnom materiály, pretože administratívny spis nie je spôsobilý na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správcu dane. Zo spisu napr. nevyplýva ani presný termín žiadosti o medzinárodné dožiadanie a jej doručenie, resp. uplynutie lehoty, keďže spis nie je žurnalizovaný a chýba obsah spisu s uvedením, kedy jednotlivé dokumenty do spisu boli založené, spis nie je celistvý a rôzne dožiadania sú obsiahnuté v spisoch pri kontrole za iné zdaňovacie obdobia. I napriek uvedenému tvrdí žalobca, že skutočnosti ktoré zhrnul vo svojom rozhodnutí správca dane, tieto z administratívneho spisu ku daňovej kontrole nevyplývajú a potom rozhodnutie správcu dane je vydané v rozpore s týmito závermi. Ako príklad tendenčného postupu správcu dane uvádza skutočnosti v súvislosti so svedkom H. K., kde správca dane v Protokole uviedol, že H. K. je osoba, ktorá mala byť personálne prepojená na Balkaden s.r.o. Ak správca dane nemá k dispozícii doklady od spoločnosti a tieto z rozhodnutia mu nevyplývajú a rovnako ani z preskúmania nespôsobilého administratívneho spisu a ak nemá správca dane k dispozícii doklady od spoločnosti, s ktorými spoločnosť žalobcu reálne obchodovala, má potom za to, že správca dane má k dispozícii daňové priznania a je mu známa daň na vstupe alebo výstupe. Ak tak správca dane nekonal, potom jeho konanie je treba charakterizovať ako konanie v rozpore s čl. 2 Ústavy SR, ktorý dovoľuje štátnym orgánom konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Neriadil sa správca dane a žalovaný ani základnými zásadami správy daní, najmä ust. § 2 a § 3 daňového poriadku, keďže nepostupoval pri zisteniach v daňovej kontrole v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neoboznamoval so zistenými skutočnosťami hneď po obdržaní odpovedi. Vykonané dôkazy správca dane kladie do časových súvislostí nelogicky tak, aby odôvodňovali jeho názor a ignoruje pritom základné zásady formálnej logiky. Tiež vytýka žalobca správcovi dane, že ignoruje vyhlásenia zúčastneného podniku a prepravcov a spochybňuje existenciu tovaru napriek potvrdeniam a svedectvám viacerých svedkov. Za účelom preukázania existencie tovaru navrhol preto daňový subjekt predvolať a vypočuť svedka E. V., vedúceho skladu FERO ZEDA, a.s. v Martine, E. Z., obchodníka žalobcu, E. J., konateľa spoločnosti ALDAT CZ, s.r.o. a H. K., konateľku spoločnosti Balkaden s.r.o. Ani jeden z týchto dôkazov správca dane nevykonal napriek skutočnosti, že výpovede týchto osôb by mohli mať zásadný význam pre objasnenie skutočností, ktoré sú predmetom tejto daňovej kontroly. Daňový úrad sa relevantne nevyjadril k navrhnutým dôkazom a ani relevantne neodôvodnil rozhodnutie ich nevykonať. Tým žalobca namieta aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane i potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného. 15. Ďalej tvrdí žalobca, že mu bolo upreté právo klásť otázky a zúčastniť sa pri ústnych pojednávaniach, a to konkrétne pri dožiadaniach a aj tým došlo zo strany správcu dane k nesprávnemu posúdeniu veci. Pretože žalobca tvrdí, že v procese daňovej kontroly, i keď nezákonnej, preukázal a splnil všetky podmienky nároku na odpočítanie dane podľa § 49 až § 54 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. 16. Pripomína zároveň žalobca, že ako daňový subjekt nemôže niesť ani zodpovednosť za iné spoločnosti a zásadne popiera svoju účasť na karuselovom obchode, ako tvrdil správca dane. V rámci vykonaného dokazovania tvrdí, že vierohodným spôsobom preukázal dodanie tovarov, odberatelia tovarov ALDAT CZ s.r.o. a Balkaden s.r.o. potvrdili dodanie tovarov. Nepodanie daňového priznania, nekontaktnosť subjektu odberateľa alebo dodávateľa daňového subjektu nemôže byť kladená za vinu žalobcovi. Realizácia prepravy tovaru bola preukázaná od dodávateľa Martin Pechár - Pechar trans, ktorý potvrdil prepravu od žalobcu do spoločnosti ALDAT CZ s.r.o. Cena za prepravu tovaru bola vždy zahrnutá v cene tovaru a aj preto závery správcu dane o porušeniach zákona o DPH žalobca považuje za vecne nesprávne. 17. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti potom žalobca navrhol, aby súd po preskúmaní napadnuté rozhodnutie tak žalovaného, ako aj správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.02.2017, ktorým žalobu neuznal dôvodnou. 19. K námietke žalobcu k nerešpektovaniu maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly uviedol, že lehota na daňovú kontrolu upravená v ust. § 15 ods. 17 zákona o správe daní v danom prípade bola zachovaná, pretože orgán najbližšie nadriadený správcovi dane túto lehotu môže v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť (najviac o 6 mesiacov), a týmto ustanovením sa správca dane dôsledne riadil, požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty na výkon kontroly a o predĺžení lehoty informoval žalobcu upovedomením č. 9102401/5/1346339/2012/Stan zo dňa 02.07.2012. Daňová kontrola potom trvala bez prerušenia 313 dní a bola vykonaná a ukončená v zákonnej lehote. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o tzv. „reťazový obchod“, v ktorom bolo zapojených niekoľko daňových subjektov, správca dane vykonal množstvo úkonov, ktorými zisťoval aj reálne dodanie deklarovaných tovarov podľa predložených faktúr. Preto žalovaný nemôže v žiadnom prípade súhlasiť so žalobcom, že došlo k zbytočnému prieťahu v konaní, ktoré je možné vyhodnotiť ako nečinnosť správneho orgánu. 20. Vo vzťahu k námietke nesprávne vedeného administratívneho spisu žalovaný uviedol, že niet právneho predpisu, ktorý by ukladal správcovi dane podľa akých podmienok viesť spis daňového subjektu. Správca dane sa riadi pri správe daní zákonom o správe daní, ktorý však takúto povinnosť správcovi dane neukladá a má za to, že v spise sa nachádzali všetky dokumenty získané v rámci daňovej kontroly, ktoré si mohol žalobca v rámci nahliadnutia do spisu prezrieť. 21. Ak žalobca namietal, že dožiadaný orgán bol v zmysle nariadenia Rady EÚ č. 904/910 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH povinný poskytnúť informáciu čo najrýchlejšie a najneskôr do 3 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, nezachovanie tejto lehoty tak správca dane ako ani žiadajúci štát nevie ovplyvniť. Len všeobecne žalovaný uvádza, že správca dane urgoval odpovede na medzinárodné výmeny informácií celkovo šesťkrát. Preto nemôže akceptovať námietku žalobcu, že ich neurgoval dostatočne často (pozn. súdu: kedy sa tak malo stať, žalovaný vo vyjadrení neuviedol). 22. Nesúhlasí žalovaný ani s nesprávnym, nezákonným a tendenčným vykonaním dokazovania smerujúcim proti daňovému subjektu a potom názor žalobcu, že z procesného hľadiska došlo k porušeniu ust. § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku z dôvodu, že bolo žalobcovi ako daňovému subjektu upreté právo klásť otázky a zúčastniť sa pri ústnych pojednávaniach, žalovaný neuznáva. Správca dane nevykonal výsluch svedka, ale u obchodných partnerov žalobcu vykonal miestne zisťovanie. Štatutárni zástupcovia týchto spoločností v daňových konaniach konali ako účastníci daňového konania, ktoré vykonával miestne príslušný správca dane. Žalovaný trvá na svojom stanovisku, že v daňovom konaní svedkom môže byť len osoba, ktorá v prejednávanej daňovej veci nie je v pozícii daňového subjektu. Daňový úrad, ktorý preveroval a zisťoval skutkový stav uvedených spoločností, bol v daných prípadoch v postavení miestne príslušného správcu dane týchto spoločností a daňové subjekty boli v predmetných konaniach v postavení miestne príslušných daňových subjektov a nie v postavení svedkov tak ako to účelovo a právne irelevantne tvrdí daňový subjekt. 23. K ostatným dôvodom žaloby žalovaný uviedol, že z obsahu predloženého spisového materiálu daňového subjektu má za to, že správca dane svoje hodnotenia opieral o dôkazy a zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov vykonaných daňových kontrol u dodávateľov preverovaných tovarov v reťazci zistených obchodných transakcií v tuzemsku, z výsledkov odpovedí medzinárodnej výmeny daňových informácií a vyjadrení daňového subjektu v procese daňovej kontroly bez úmyslu poškodiť daňový subjekt. Správca dane komplexne preveroval reálnu existenciu dotknutých tovarov, cenu preverovaných tovarov, reálne uskutočnenie prepravných služieb tovarov na územie Slovenska a z územia Slovenska, zisťoval spotrebu tovarov za kontrolované a preverované zdaňovacie obdobie, a to v zmysle postupne získavaných zistení, skutočností a dôkazov v náročnom procese daňovej kontroly a v procese daňových priznaní. 24. Žalovaný sa stotožnil so zisteniami správcu dane o porušení princípu neutrality dane z pridanej hodnoty, a to personálnym prepojením spoločnosti kalle s.r.o. (zmiznutý primárny dodávateľ preverovaných tovarov v tuzemsku) a spoločnosti Balkaden s.r.o. (zmiznutý odberateľ preverovaných tovarov v inom členskom štáte) v zistenom reťazovom obchode v tuzemsku a následne v Českej republike, pričom konateľom primárneho dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu , spoločnosti KAZIT, s.r.o. je v súčasnosti občan Rumunska. 25. Žalovaný zastáva názor, že DÚ Bratislava postupoval pri hodnotení dôkazov v súlade so zákonom o správe daní, podľa ktorého možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnica o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a dokladmi k nim. 26. Daňový úrad Bratislava rozhodol vo veci na základe skutočností, ktoré boli zistené a preukázané v rámci daňovej kontroly, ako aj na základe novovykonaných dôkazov získaných v rámci preverovania vo vyrubovacom konaní, ktoré v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a boli podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia. Na základe uvedeného žalovaný zastáva názor, že správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočným obsahom v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody, ktoré boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemského dodávateľa (pri ktorej sa reálnosť dodania nepotvrdila), s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou. 27. Na základe uvedených skutočností žalovaný trvá na svojich záveroch. Žalovaný i správca dane po právnej stránke vec správne právne posúdili a preto navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. IV. Právne posúdenie veci 28. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vec preskúmal na nariadenom pojednávaní konanom dňa 07.12.2017 a po preskúmaní a oboznámení sa s administratívnym spisom ako bol súdu predložený, dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech a napadnuté rozhodnutia zrušiť z dôvodu nemožnosti preskúmania rozhodnutia vzhľadom na stav predloženého administratívneho spisu a tiež z dôvodu vád konania. 29. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 31. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 33. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (ods. 2). 34. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (ods. 3). 35. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). 36. Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti (ods. 7). 37. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 38. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 39. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 40. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 41. Podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 42. Podľa § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 43. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov (ods. 10). 44. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 45. Podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 46. Podľa § 4 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb., ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň 1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere, 2. zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia odlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, 3. mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia a daňový subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil. 47. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 48. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 49. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 50. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 51. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo (ods. 2). 52. Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odseku 2 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok (ods. 3). 53. Odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie (ods. 4). 54. Podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 55. Podľa § 191 ods. 3 SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1. 56. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 57. Úlohou Krajského súdu v Bratislave v kontexte námietok žaloby bolo posúdiť vecnú zákonnosť vydaného rozhodnutia správcu dane - Daňového úradu Bratislava č. 103405951/2016/9104401/Stan zo dňa 27.06.2016 potvrdeného rozhodnutím žalovaného č. 103959368/2016 zo dňa 21.09.2016 a to, či tieto rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, či vykonaná daňová kontrola osobitne vzhľadom na žalobcom tvrdenú dĺžku daňovej kontroly celkom 1472 dní bola nezákonne prerušená a preto bola daňová kontrola nezákonná. Ďalej, či bolo upreté žalobcovi právo klásť otázky v rámci výsluchov zástupcov iných daňových subjektov a či záver správcu dane a v potvrdzujúcom rozhodnutí i žalovaného, má oporu v administratívnom spise. 58. Na tomto mieste predovšetkým súd považuje poukázať na základné zásady daňového konania upravené v daňovom poriadku. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 59. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 60. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. 61. Ďalej súd považuje za potrebné pripomenúť, že výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje nepochybne významný zásah do riadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej výkon je spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady rýchlosti a procesnej ekonómie má správca dane konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby nikomu nevznikali zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je časovo potrebné obmedziť len na nevyhnutnú mieru a preto aj správca dane je povinný postupovať účelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. lehote primeranej a zodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonávanie daňovej kontroly ani nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane musia po sebe systematicky nasledovať a v primeraných časových intervaloch (bližšie pozri napr. rozhodnutie NSS ČR vo veci sp. zn. 7 Afs 22/2003 zo dňa 09.12.2004). 62. Prenesené na daný prípad súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a tejto je potrebné v rozsahu namietaných vád konania a nepreskúmateľnosti rozhodnutia v spojení s administratívnym spisom ako bol súdu predložený, vyhovieť. 63. Stotožnil sa súd a súhlasí s názorom žalobcu, že daňová kontrola bola nezákonná z dôvodu jej dĺžky (§ 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.) a bola porušená zásada primeranosti a zákonnosti daňového konania obsiahnutá v ust. § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Síce uvádza správca dane i žalovaný, že správca dane požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty, avšak v administratívnom spise súdu predloženom, a v tejto časti ani úplne nezažurnalizovanom, chýba pripojená listina, ktorá by osvedčovala, že nadriadený takýto súhlas s predĺžením lehoty správcovi dane udelil. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu, pričom sa jedná o listinu rozhodujúcu pre posúdenie, či išlo o výkon daňovej kontroly v súlade so zákonom a či táto bola prerušená zákonne, a to i napriek tomu, že správca dane oznámil daňovému subjektu, že lehota bola nadriadeným predĺžená a vo veci bude rozhodnuté v predĺženej lehote. 64. Vo vzťahu k uvedenej námietke poukazuje súd i na skutočnosť, že k dožiadaniu zo dňa 31.07.2012 sa v spise nachádza urgencia správcu dane zo dňa 07.03.2014, t.z. po vyše viac ako dvoch rokoch. Overovanie tvrdení žalobcu bolo o to náročnejšie a musel tu súhlasiť súd so žalobcom, že administratívny spis je neúplne žurnalizovaný (napr. nie je zažurnalizované vyjadrenie žalobcu k doručenému Protokolu z daňovej kontroly, i keď je pripnutý k Protokolu a následne bol vydaný Dodatok k protokolu z daňovej kontroly). Zároveň súd súhlasí s tvrdením žalovaného, avšak len do tej miery, že niet právneho predpisu, ktorý by explicitne upravoval spôsob vedenia administratívneho spisu. To však nevyviňuje daňové orgány z toho, aby sa riadili zásadami daňového konania, ktoré sú obsiahnuté v ust. § 2 ods. 1 a 2 a v § 3 daňového poriadku. Už z týchto pre správcu dane vyplýva povinnosť viesť administratívny spis v časovej chronológii, založením a zažurnalizovaním všetkých listín na vec sa vzťahujúcich tak, aby orgán, ktorý bude rozhodnutie preskúmavať, či to už v rovine daňových orgánov, alebo v súdnom preskúmavacom konaní, mohol posúdiť, aká bola logika a správna úvaha konajúceho daňového orgánu. Túto povinnosť si správca dane a žalovaný nesplnil riadne a preto s touto základnou a primárnou námietkou žaloby musel súd súhlasiť. 65. Nemohol sa ale súd stotožniť s námietkou žaloby, že bolo žalobcovi upreté právo klásť otázky a zúčastniť sa pri ústnych pojednávaniach v rámci dožiadaní. Ako žalovaný správne uvádza, v daňovom konaní svedkom môže byť len osoba, ktorá v prejednávanej daňovej veci nie je v pozícii daňového subjektu. Preto správne uvedenú námietku žaloby žalovaný vyhodnotil ako irelevantnú pre danú vec. Daňový úrad, ktorý preveroval a zisťoval skutkový stav uvedených spoločností, bol v daných prípadoch v postavení miestne príslušného správcu dane týchto spoločností a daňové subjekty boli v predmetných konaniach v postavení miestne príslušných daňových subjektov a nie v postavení svedkov tak ako to tvrdí žalobca. 66. Bolo ale potrebné prisvedčiť námietke žaloby, podľa ktorej rozhodnutie tak správcu dane ako aj žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného a správcu dane, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 67. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. 68. Uvedenými požiadavkami sa ale žalovaný vo veci neriadil a v rozhodnutí zo dňa 21.06.2016 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava č. 103405951/2016/9104401/Stan zo dňa 27.06.016 žalovaný všeobecne reagoval na odvolacie námietky žalobcu bez adresného odkazu tak na listiny, či procesné úkony správcu dane, v dôsledku čoho bolo treba súhlasiť a stotožniť sa so žalobcom v tom, že žalovaný sa s odvolacími námietkami dostatočne preskúmateľne nevysporiadal (stručné a všeobecné štyri odseky na strane 7 rozhodnutia). 69. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a napadnuté rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 70. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 191 ods. 6 SSP orgán verejnej správy viazaný, vo veci opätovne zohľadňujúc vytknuté vady rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodniť. 71. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. 72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.