Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/307/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202720 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202720.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GAMO a.s., so sídlom Kyjevské námestie 6, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36 033 987, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: 1. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava, 2. Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 6, 814 55 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21500587/S04 zo dňa 12.10.2016 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230410/Z04 zo dňa 12.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 19.12.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21500587/S04 zo dňa 12.10.2016 (ďalej aj ,,Správa“) a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230410/Z04 zo dňa 12.10.2016 (ďalej aj ,,Žiadosť“) s návrhom na ich zrušenie, vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie a priznanie práva na náhradu trov konania. Spolu s podaním žaloby vo veci samej žiadal priznať odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí. 2. V žalobe uviedol, že žalovaný v druhom rade mu listom č. IA/BEZ/2016/636-3, 2016/16276, zo dňa 13.10.2016 označeným ako „Oznámenie o vzniku nezrovnalosti N21500587, prijímateľ: GAMO, a.s., projekt kód ITMS:27110230410“ zaslal Správu o zistenej nezrovnalosti č. N21500587/S04 zo dňa 12.10.2016 spolu so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230410/Z04 zo dňa 12.10.2016 a bolo mu oznámené, že na základe zistení vládneho auditu a výsledkov uvedených v Protokole ÚVO č. 12196-7000/2014-OK/5, bola identifikovaná nezrovnalosť s finančným dopadom v celkovej výške 8.621,72 eur. Žalobca má za to, že predmetná Správa spolu so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov zasahuje do práv a povinností žalobcu najmä tým, že mu ukladajú na základe určitých, podľa názoru žalobcu nepodložených zistení sankčnú povinnosť vo veci kontroly v už skončenom a úspešne zrealizovanom projekte. Postupom žalovaného v prvom rade a žalovaného v druhom rade, ako správneho orgánu, bol žalobca ukrátený na svojich právach, a to postupom, ktorý nebol v súlade s právnym poriadkom SR. Podľa názoru žalobcu je totiž povinnosťou správneho orgánu vydať výlučne preskúmateľné rozhodnutie s patričným odôvodnením, ktoré v napadnutých rozhodnutiach absentujú. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sú preskúmateľné súdom v správnom konaní, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia NSSR (sp. zn. 3Sžz 2/2008, sp. zn. 5Sžf 31/2011) a taktiež na rozhodnutie Krajské súdu v Bratislave sp. zn. 6S/2308/2012. 3. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že predmetný sprievodný list označený ako „Oznámenie o vzniku nezrovnalosti N21500587, prijímateľ: GAMO, a.s., projekt kód ITMS:27110230410“ neobsahuje žiadnu možnosť vyslovenia nesúhlasu žalobcu, práve naopak, žalovaný v prvom rade a v druhom rade stavajú žalobcu do postavenia, kedy už nemá žiadnu možnosť obrany, prípadne iného vyslovenia nesúhlasu so zistenými skutočnosťami. Má za to, že týmto postupom bola žalobcovi odňatá možnosť konať v danej veci, čo predstavuje zásadnú procesnú vadu konania. Podstatnou otázkou taktiež zostáva prečo žalovaný v Správe o zistenej nezrovnalosti č. N21500587/S04 zo dňa 12.10.2016 uvádza, že stav nezrovnalosti je: „podozrenie z nezrovnalosti“ a na základe tohto zjavne nedostatočne zisteného skutkového stavu ukladá žalobcovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky na základe žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov s kódom 27110230410/Z04. Podozrenie z nezrovnalosti podľa všeobecného výkladu znamená, že daná nezrovnalosť ešte nie je preukázaná, je v stave konania a až po preukázaní, že podozrenie je oprávnené je možné uložiť sankciu. 4. Poukázal, že žalovaný v druhom rade v Správe uviedol, že konaním žalobcu došlo k porušeniu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), a to konkrétne ust. § 9 ods. 4 z dôvodu, že spojil do jedného verejného obstarávania vzdelávania s rôznymi priamo nesúvisiacimi zameraniami, pričom z dokumentácie nevyplýva nevyhnutnosť ich spojenia do jednej zákazky. V dôsledku toho takto obmedzil hospodársku súťaž, a teda záujem o účasť v tomto verejnom obstarávaní mohlo prejaviť menej potenciálnych záujemcov, než v prípade rozdelenia zákazky. Ďalej porušenie ust. § 9 ods. 4 má spočívať v tom, že stanovil kratšiu lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov vo vzťahu k lehote na predkladanie ponúk o 15 dní. K uvedenému žalobca zastáva názor, že žalovaný v druhom rade prekročil svoju právomoc, nakoľko či došlo k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže má právomoc rozhodnúť buď všeobecný súd alebo Protimonopolný úrad, avšak táto činnosť jednoznačne nespadá pod právomoc žalovaného v druhom rade, ani Úradu pre verejné obstarávanie. Žalovaný v druhom rade si nemôže svoju právomoc rozširovať prostredníctvom ust. § 9 zákona o verejnom obstarávaní o právomoc ochrany hospodárskej súťaže. Takáto právomoc mu objektívne v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, ako aj v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže podľa názoru žalobcu neprináleží. 5. Na záver uviedol, že neporušil a ani nemohol porušiť žiadne ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní, na ktoré poukazuje žalovaný v druhom rade, pretože zákon o verejnom obstarávaní, tak ako bolo vyššie uvedené, nemá ustanovenia o tom, ktoré by zakazovali žalobcovi konať tak, ako konal. Proces verejného obstarávania už bol skontrolovaný a odsúhlasený riadiacim orgánom, preto má žalobca za to, že nie je možné, aby výsledná kontrola, ktorá bola vykonaná po skončení verejného obstarávania dopadla odlišne. Tento stav by mohol spôsobiť zásah do princípu legitímneho očakávania, ktorého účelom je ochrana pred náhlou zmenou pravidiel a zároveň garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej sa do určitého výsledku spoliehali. Nakoľko žalobca nikdy neakceptoval výsledky kontroly Úradom pre verejné obstarávanie, skutočnosti uvedené v Protokole č. 12196-7000/2014-OK./5 zo dňa 10.09.2015, naopak, vykonal všetky úkony smerujúce k tomu, aby súd zrušil predmetné rozhodnutie a vrátil ho správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože ho považuje vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za nezákonné a má za to, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre ďalšie rozhodovanie žalovaného v druhom rade, ktoré žalobcovi ukladá povinnosť uhradiť sumu vo výške 8.621.72 eur. II. 6. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.04.2017 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko Správa a Žiadosť nemôžu byť predmetom preskúmavania súdom, pretože nie sú rozhodnutím orgánu verejnej moci a neboli vydané v správnom konaní. 7. Poukázal na to, že žalovaný nekonal ako správny orgán a pri vystavení napadnutého rozhodnutia konal ako zmluvná strana v zmysle uzatvorenej Zmluvy a v jeho prípade sa nejedná o rozhodnutie správneho orgánu. Napadnuté rozhodnutie nemá povahu rozhodnutia v správnom konaní, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti osôb alebo ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti osôb priamo dotknuté, nakoľko nie je konečným ani záväzným riešením nezrovnalosti, jedná sa iba o úkony predbežného charakteru, nezakladajú sa ním pre žalobcu žiadne práva ani povinnosti. Uviedol, že správne konanie a rozhodnutie môže nasledovať až keď žalobca nevráti finančné prostriedky na základe žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a on ako správny orgán bude konať až v správnom konaní pri rozhodovaní o vrátení poskytnutého príspevku podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 528/2008 Z. z.), ktoré konanie sa však v tomto štádiu ešte nezačalo. Správa nie je rozhodnutím, nakoľko rozhodnutie môže byť vydané až v správnom konaní pred príslušnou správou finančnej kontroly, ktorá môže rozhodnúť o povinnosti žalobcu ako prijímateľa vrátiť finančné prostriedky v lehote určenej rozhodnutím. Predmetnú žalobu pokladá za predčasnú, keďže ku dňu jej podania neexistuje konečné a právoplatné rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov, ktoré by bolo spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. 8. Napadnutou Správou nebol žalobca zaviazaný s konečnou platnosťou k vráteniu finančných prostriedkov. Správa nie je autoritatívnym výrokom o povinnosti žalobcu, nie je rozhodnutím, preto nemôže byť ani exekučným titulom, na základe ktorého by sa vymáhala povinnosť od žalobcu. Napadnuté rozhodnutie nemá priamy dopad na práva a právom chránené záujmy žalobcu a preto nie je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. Žalobca nemusí záver uvedený v Správe akceptovať a žalovaný ako riadiaci orgán nemôže mocensky vynucovať uhradenie finančných prostriedkov len na základe Správy. 9. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.04.2017 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko podľa jeho názoru nie je splnená základná podmienka na preskúmanie správneho aktu v zmysle SSP. Uviedol, že vo veci postupoval v súlade so zákonom, pričom podľa jeho názoru Správu ani Žiadosť nie je možné považovať za rozhodnutie, ktorým by bolo v konečnom dôsledku zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Nezrovnalosti a s tým súvisiace právne úkony je potrebné chápať a zároveň si ju vykladať ako vyjadrenie informačného charakteru, ktoré konštatuje pochybenie na strane žalobcu. Skutočnosť, že súčasťou nezrovnalosti je aj žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov neznamená, že žalovaný autoritatívne ukladá žalobcovi povinnosť uhradiť sumu uvedenú v nezrovnalosti. 10. Ďalej uviedol, že žalobca vôbec nezohľadnil skutočnosť, že právny vzťah medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom bol založený zmluvou, ktorú obe zmluvné strany vlastnoručne podpísali. Primárna úprava práv a povinností zmluvných strán vyplýva zo znenia zmluvy a za predpokladu, že zmluva niektoré aspekty vzájomného právneho vzťahu výslovne neupravuje, odkazuje na aplikáciu iných normatívnych právnych aktov špecifikovaných v čl. 1 ods. 1.3 zmluvy. Zmluvný vzťah definuje postavenie zmluvných strán, ako navzájom oproti sebe stojacich rovnocenných subjektov práva. Každý zo subjektov disponuje určitými právami a povinnosťami, ktorých špecifikácia vyplýva priamo zo znenia zmluvy. Podľa právneho názoru žalovaného, na to aby akýkoľvek subjekt práva svojím konaním mohol zasahovať do práv a právom chránených záujmov jednotlivcov je nutné, aby jeho postavenie bolo autoritatívne voči podriadenému subjektu. Vzhľadom na postavenie žalovaného v 2. rade ako zmluvnej strany, je jeho autoritatívne postavenie vo vzťahu k druhému subjektu vylúčené. Vo veci nezrovnalosti nie je v postavení nositeľa verejnej moci a nemá právomoc zasahovať do sféry adresáta. Žalovaný v 2. rade je názoru, že v danom prípade sa správne konanie podľa Zákona o správnom konaní nezačalo a ani nedošlo k vydaniu rozhodnutia podľa správneho poriadku. III. 11. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) pred meritórnym prejednaním veci skúmal podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutej Správy o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 16. Podľa § 14 ods. 18 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, rozhodnutie vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom. 17. Podľa § 26 ods. 3 zákona o pomoci a podpore platí, že tak riadiaci orgán zistí nezrovnalosti z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistené nezrovnalosti certifikačného orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi. 18. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z., ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. 19. Podľa § 27a ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z., ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu. 20. Podľa § 27a ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona č. 528/2008 Z.z., ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a). 21. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky. 22. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 23. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola zamietnutá. 24. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu zistil, že Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len ,,ÚVO“) vykonal u žalobcu kontrolu postupov verejného obstarávania, výsledkom čoho bolo vyhotovenie Protokolu č. 12196-7000/2014-OK/5 zo dňa 10.09.2015 k zákazke s názvom "Vzdelaný zamestnanec - strategická výhoda". ÚVO deklaroval v protokole rozpor s ust. § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, a to s princípom hospodárnosti a nediskriminácie záujemcov resp. uchádzačov z dôvodu, že spojil do jedného verejného obstarávania vzdelávania s rôznymi priamo nesúvisiacimi zameraniami, pričom z dokumentácie nevyplýva nevyhnutnosť ich spojenia do jednej zákazky. Spojením školiacich aktivít rozdielneho druhu bez možnosti predkladať ponuku na jednotlivé časti bola obmedzená hospodárska súťaž, nakoľko v prípade rozdelenia zákazky na jednotlivé časti mohlo prejaviť záujem o účasť v tomto verejnom obstarávaní viac potenciálnych záujemcov. ÚVO tiež konštatoval rozpor s ust. § 9 ods. 4 Zákona o verejnom obstarávaní, keď stanovil kratšiu lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov (do 28.10.2010 do 15:00) vo vzťahu k lehote na predkladanie ponúk (do 12.11.2010 do 15:00) o 15 dní. V nadväznosti na vyššie uvedené porušenia konštatované ÚVO, udelil žalovaný na zákazku korekciu 10% v rámci žiadostí o platbu (ďalej len ako „ŽoP") č. 203, 204, 211, 214, 215 a 512. Následne bol žalovaným vyhotovený záznam z administratívnej kontroly - aktualizácia č. l (ďalej v texte len ako ,,ZAK - aktualizácia č. 1“) zo dňa 22.08.2016, v ktorom boli definované zistené nedostatky. Žalovaný spätným overovaním vyššie uvedených žiadostí o platbu, ktorej výsledkom bolo vyhotovenie ZAK - aktualizácia č. 1 konštatoval existenciu neoprávnených výdavkov v sume 8.621,72 Eur. Dôsledkom vzniku vyššie uvedenej sumy neoprávnených výdavkov bolo zo strany žalovaného vyhotovenie oznámenia o vzniku nezrovnalosti č. N21500587, ktoré bolo žalobcovi doručené 19.10.2016 a jeho súčasťou bola Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21500587/S04 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230410/ Z04. 25. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené a ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa zák. č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), alebo podľa iného právneho predpisu. 26. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný uvážiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko právo na prostriedky z fondov EÚ nemožno podradiť pod žiadne zo základných práv a slobôd garantovaných druhou hlavou Ústavy SR, resp. Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. 27. Podľa názoru súdu administratívnu kontrolu spätného overovania výdavkov po uzavretí Zmluvy nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného a súlad oprávnenosti použitia výdavkov so Zmluvou. 28. Súd má za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly (Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie nenávratného finančného príspevku) a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle SSP. Kontrola oprávnenosti výdavkov predstavuje len jednu z dohľadových kompetencií žalovaného. 29. Krajský súd v Bratislave považuje za potrebné tiež poukázať i na právny názor vyslovený v uzneseniach NS SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016, sp. zn. 1Sžf/87/2015, sp. zn. 10Sžo/90/2016 a sp. zn. 1Sžfk/54/2017, podľa ktorého Správa o zistenej nezrovnalosti vydaná podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z., ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, nemožno ju v zmysle § 14 ods. 18 zákona preskúmať správnym súdom, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu). Správu o zistenej nezrovnalosti je možné považovať podľa názoru súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha. 30. Je nesporné, že v Správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Z obsahu administratívneho spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia, ktorým by bol žalobca zaviazaný vrátiť finančné prostriedky. Predmetnou Správou boli žalobcovi oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly, tak ako to ustanovuje zákon č. 528/2008 Z. z. a preto ju možno považovať za podkladové rozhodnutie, majúce predbežnú povahu vzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. Ohľadom preskúmania Žiadosti je nesporné, že touto písomnosťou žalovaný využil zákonnú možnosť vyplývajúcu z ust. § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., a keďže zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vyzval žalobcu ako prijímateľa na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet zákazky. Nejedná sa o žiadne rozhodnutie vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu a oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu. 31. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Správe, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 32. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pričom ide o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy (Správa, Žiadosť), a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. e) SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť. 33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.