Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/181/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202776 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202776.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. S. Y. T. M. Á. C. Y. M. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom A., F. Č.. XX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka Q.. P. S. Y. T. M. Á. C. Y. M. Á. , narodená F. XX.X.XXXX, bytom A., F. Č.. XX, otec J.. V.. Š. S. Y. T. M. Á. C. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom A., M. Č.. X, zastúpený Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., Bratislava, Kadnárova č. 83, IČO: 47 232 765, za ktorú koná JUDr. Ivan Syrový <http://orsr.sk/ hladaj_osoba.asp?PR=Syrový&MENO=Ivan&SID=0&T=f0&R=1>, PhD., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 18. februára 2016, č.k. 59 P 63/2015-52, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 18. februára 2016, č.k. 59 P 63/2015-52, p o t v r d z u j e . II. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní z a m i e t a . III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 18.2.2016, č.k. 59 P 63/2015-52, návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 11.5.2015 sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej dcére zo sumy 150,-- € mesačne na sumu 300,-- € mesačne (o výživnom rozhodoval Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 16.4.2014, č.k. 22 P 30/2012-437, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.6.2014, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otcovi v sume 150,-- € mesačne) dôvodiac, že maloletá C. je dlhodobo v nepriaznivej zdravotnej situácii zo stretávania sa s otcom. Má problémy so svalstvom kvôli stresu, pravidelne absolvuje psychoterapie u psychologičky v Malackách, nehovoriac o hroziacej psychiatrickej liečbe (zatiaľ pravidelne užíva homeopatiká). Vzhľadom na pravidelnú a často sa opakujúcu nevoľnosť a chorobu maloletej je povinná sa o ňu postarať. Rozhodne žiaden zamestnávateľ sa tomu neteší a neospravedlňuje, čo sa odráža na pravidelnom zníženom príjme, ktorý mal od roku 2012 značný pokles. Po odchode zo spoločnej domácnosti v roku 2012 platila najskôr 520,-- €, potom 450,-- € a momentálne platí nájom po dohode s prenajímateľkou v sume 400,-- € mesačne. Jej ďalšie mesačné výdavky sú: 150,-- € strava v domácnosti, školská jedáleň a školská družina 37,-- €, A. karta 5,-- €, telefón 10,-- €, vreckové do školy 10,-- €, doprava 21,-- €, drogéria 70,-- €, homeopatika 15,-- €, vitamíny na rast 17,-- €, lieky na ekzém 13,-- €, okuliare 20,-- €, záujmová činnosť 20,-- €, školské potreby 15,-- €, ďalšie výdavky na školu v prírode 120,-- €, 150,-- € na lyžiarsky výcvik, na krasokorčuľovanie 35,-- €, na plavecký výcvik 42,-- €; na výlety v priemere mesačne 35,-- €. 2. Otec k návrhu matky dôvodil, že maloletá je dlhodobo v nepriaznivej zdravotnej situácii v dôsledku manipulatívneho a hyperprotektívneho správania matky, ktorá jej nanucuje svoje predstavy, postoje a prenáša na maloletú svoje nevysporiadané emócie. Matka núti dieťa klamať, bráni mu stretávať sa s celou rodinou, ktorú mala C. veľmi rada a bráni jej od rodiny prijímať darčeky. Svoju dcéru nevidel, okrem jedného náhodného stretnutia na ulici, od polovice apríla minulého roku. Problémy, ktoré maloletá má, trvajú od tajného odchodu matky z domu a so stretávaním sa s ním nemala do znaleckého dokazovania žiaden problém. Po znaleckom dokazovaní, kedy mu už nič nebránilo stretávať sa s dcérou, matka vykonštruovala bulvárny dôvod, pričom úplne zabudla na to, že to bola práve ona, ktorá mala milenecký pomer so ženatým mužom a prehajdákala 34.000,-- €. Maloletá podľa vyjadrení matky (vyplýva z konania vedeného pod sp.zn. 61 Em 3/2014) k psychologičke C. už dávnejšie nechodí. Štafetu po nej prebrala psychologička K., pričom obe tieto osoby poslúžili matke ako zdroj papierov, ktorými máva na súde. Príjem matky mal značný pokles od roku 2010, kedy bola degradovaná z pozície zástupcu riaditeľa právneho oddelenia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a tiež ju nahradila iná osoba v zastupovaní Colného riaditeľstva Slovenskej republiky v Bruseli. Dovtedy veľmi míňala a narobila obrovské dlhy. Po odchode zo spoločnej domácnosti v júni 2012 nezabudla matka vyčistiť rodinnú poistku, pričom sa nenamáhala mu ani oznámiť, že už nie je poistený. Svoje mesačné náklady vyčíslil v sume 610,-- € a jeho príjem je v sume 700,-- €. Zo zvyšných peňazí šetrí na iné mimoriadne výdavky. Matka drží maloletú doma, do školy nechodí, aby nemusela navštevovať UNICEF, kde sa mali odohrávať stretnutia s otcom; matka nedodržala ani plán individuálneho vzdelávania maloletej a izolovala ju od rodiny, priateľov a spolužiakov. Vedome tak škodí svojej dcére po všetkých stránkach a obklopuje seba i maloletú Jehovistami, ktorých metódy a spôsoby taktiež aplikuje i na dieťa. 3. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Otec dosahoval funkčný plat od 1.1.2015 v sume 900,50 € brutto. Za obdobie od februára 2015 do januára 2016 mal zárobok v sume 707,84 € netto. Úhrn vyplatených a zúčtovaných príjmov zo závislej činnosti v roku 2014 matka mala v sume 14.748.60 €; za obdobie od februára 2015 do januára 2016 mala priemerný mesačný zárobok v sume 839,-- € netto. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 2.3.2013 platí nájomné v sume 400,-- € mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 16.4.2014, č.k. 22 P 30/2012-437, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.6.2014, bolo manželstvo rodičov maloletej C. rozvedené, maloletá C. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,-- € mesačne, upravil styk otca s maloletou v každý párny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod., zamietol návrh na uloženie dohľadu nad výchovou maloletej a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Matka maloletú dňa 22.6.2012 vyňala z dovtedajšieho výchovného prostredia a od 22.6.2012 si prisvojila jednostranne právo výchovy a starostlivosti o maloletú bez účasti otca hoci len v obmedzenom rozsahu po dobu určenú na jeho styk upravený predbežným opatrením. Uznesením Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 2.10.2015, č.k. 61 P 45/2015-90, súd nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého bol otec oprávnený predbežne sa stretávať s maloletou C. každú stredu v kalendárnom týždni od 15.00 hod. do 16.00 hod. v Slovenskom výbore pre UNICEF, nám. SNP 13, Bratislava, pracovisko Fialkove údolie 5, Bratislava, za prítomnosti pracovníka uvedeného zariadenia, bez prítomnosti matky, a to všetko počas doby piatich mesiacov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia; matke uložil povinnosť v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletej na stretnutí a dieťa na tento styk riadne pripraviť. Základná škola, Bratislava, Žitavská ul., dňa 11.2.2016 žiadala ÚPSVaR o pomoc. K napísaniu žiadosti viedla školu bezmocnosť pri riešení situácie ohľadne maloletej C.. Dieťa k nim prešlo zo školy sv. Uršule ku dňu 1.3.2013, jej dochádzka do školy v tom čase bola v poriadku. Vo štvrtom ročníku však začala častejšie vymeškávať vyučovanie: I. polrok 122 hodín, II. polrok 208 hodín. Napriek vysokému počtu vymeškaných hodín žiačka svojou usilovnosťou sa vymeškané učivo doučila a úspešne ukončila štvrtý ročník. V piatom ročníku však dospeli k situácii, že dieťa zo 483 hodín v prvom polroku školského roka 2015/2016 vymeškala 405 hodín. Vymeškané hodiny boli ospravedlnené - matka predložila lekárske potvrdenia. Na základe žiadosti matky a lekárskeho potvrdenia bolo rozhodnutím č. XXX/XXXX menovanej umožnené individuálne vzdelávanie. Vzhľadom k popísaným subjektívnym zdravotným problémom zo strany matky žiačke umožnili konzultácie s vyučujúcimi 5. ročníka až od januára. Keďže stanovené termíny konzultácií neboli dodržané, škola sa rozhodla zrušiť individuálne vzdelávanie ku dňu 25.1.2016. Matka si uvedené rozhodnutie prišla osobne prevziať a bola poučená o ďalšom postupe školy pri riešení hodnotenia jej dcéry za I. polrok. K 11.2.2016 sa menovaná žiačka nedostavila bez akéhokoľvek ospravedlnenia na žiadny termín komisionálnych skúšok. Vzhľadom k vzniknutej situácii, kedy škola žiačku nevidela štyri mesiace, o jej subjektívnych dôvodoch počuli len od matky, domnievajú sa, že ak je jej zdravotný stav taký vážny, mala by byť umiestnená a vzdelávaná v príslušnom zdravotníckom zariadení. Základná škola, Bratislava, Žitavská ul., rozhodnutím zo dňa 29.1.2016, č. 26/2016, zrušila individuálne vzdelávanie maloletej C. pre nesplnenie podmienok individuálneho vzdelávania uvedených v rozhodnutí č. 425/2015 zo dňa 18.12.2015. 4. V priebehu tohto súdneho konania matka dôvodila, že o zvýšenie výživného na dcéru na sumu 300,-- € mesačne žiadala z dôvodu zabezpečenia potrieb a záujmov maloletej. Od posledného rozhodnutia sa pomery rapídne zmenili najmä tým, že dcére bola predpísaná diabetická strava, pravidelne jej musí zabezpečovať čerstvú zeleninu a ovocie; výdavky má na jazdectvo, pretože maloletá chodieva 1-krát do týždňa jazdiť na koni a potrebuje kúpiť výstroj. Nevie vysvetliť, prečo sa pokazil vzťah otca a dcéry, pretože maloletá o tom nechce veľa rozprávať, niekedy jej povie, že má matku tak rada, že jej to radšej nepovie. Dcéra bola šťastná, že odišli z domu. Hoci maloletá C. teraz nechodí vzhľadom na svoj zdravotný stav do školy, pravidelne sa stretávajú s inými rodinami, 2-krát do týždňa chodia do sály k Svedkom Jehovovým a stretávajú sa aj v domácnostiach. Tieto stretnutia veľmi prospievajú jej aj dcére. Doma sa s dcérou učieva, ale keďže mávala bolesti bruška, triašku, dohodli si individuálny študijný plán, ktorý jej bol zrušený, vraj z dôvodu, že otec voči tomu podal odvolanie. Do školy sa pravidelne chodí ohľadne maloletej informovať, učieva sa s ňou, dieťa látku ovláda, ale vzhľadom na jeho zdravie skúšky neabsolvovalo. Jej mesačný príjem predstavuje cca 800,-- € netto; pravidelné mesačné výdavky sú v sume 400,-- € na nájomné vrátane energií, na stravu, oblečenie, drogériu ako i doplnkovú liečbu - probiotiká 16,-- €, lieky do 10,-- €, vitamín D, ktorý musí dieťa užívať a taktiež výdavky na okuliare pre maloletú. Spolu s otcom maloletej C. vlastní 4-izbový byt, žiadne iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Otec pravidelne platí výživné v sume 150,-- € mesačne. 5. Podľa názoru otca matka ho vylúčila z akejkoľvek možnej starostlivosti a chce aby bol len akýmsi donorom. Matkou uvedené výdavky sú väčšinou výdavky súvisiace so školou, ako napr. škola v prírode, lyžiarsky kurz a pod., ale tieto sú vzhľadom na vzniknutú situáciu (dieťa nenavštevuje školu) neaktuálne. Matka chodí na stretnutia s maloletou do sály k svedkom Jehovovým 2-3-krát do týždňa a na kone, avšak povinnú školskú dochádzku si dieťa neplní. Výdavky na diabetickú stravu dieťaťa a nutnosť týchto výdavkov nebola podložená žiadnym odborným lekárskym vyjadrením. Považuje za zarážajúce, že maloletá dostáva stále silnejšie a silnejšie psychiatrické lieky. Matka získala z predaja bytu v Poprade sumu 22.000,-- €, ktoré išli na jej účet. Jeho čistý mesačný príjem je cca 707,-- €, mesačné nevyhnutné výdavky predstavujú sumu cca 600,-- €. V spoločnej domácnosti žije so svokrovcami, ktorí prispievajú na spoločné výdavky polovicou. Okrem spomínaného bytu nevlastní žiadne nehnuteľnosti alebo hnuteľné veci väčšej hodnoty, vlastní len motorové vozidlo značky T. V., rok výroby XXXX. 6. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, ods. 2, § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. l, ods. 3 Zákona o rodine. Skutkovo dôvodil tým, že inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň, ale i odôvodnené potreby dieťaťa, to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane tento faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreby a pod. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného porovnal okolnosti, ktoré sa zmenili od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 16.4.2014, č.k. 22 P 30/2012-437, a dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný. Matka svoj návrh na zvýšenie výživného odôvodnila najmä potrebou zabezpečenia záujmov maloletej ako i tým, že dieťa je dlhodobo v nepriaznivej zdravotnej situácii zo stretávania sa s otcom, má problémy so svalstvom kvôli stresu, pravidelne absolvuje psychoterapie u psychologičky v Malackách, má opakujúce sa nevoľnosti, čo núti matku ostať s maloletou doma, v dôsledku čoho jej príjem klesol. Zostalo nepochybné, že otec na výživu maloletej by rád prispieval aj nad rámec, avšak maloletá, resp. jej matka, darčeky od neho a rodiny odmieta, matka dlhodobo odopiera otcovi s dieťaťom vzájomný styk a zároveň bráni styku dieťaťa s kýmkoľvek z rodiny. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom, pričom od poslednej úpravy výživného a následným návrhom matky na zvýšenie výživného neuplynula ani doba jedného roka. K zmene rozhodnutia o výživnom môže dôjsť len v prípade, ak súd zistí, že od takéhoto rozhodnutia nastala zmena okolností, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s pomermi v čase predchádzajúceho vyhlásenia rozhodnutia, čo sa v tomto prípade nestalo. Zmena okolností nastala jedine na strane matky, ktorej príjem v čase posledného rozhodnutia o výživnom, tak ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 16.4.2014, č.k. 22 P 30/2012-437, predstavoval sumu cca 1.002,60 € netto, čo je približne o 180,-- € viac ako teraz. Zníženie platu matka odôvodňovala najmä tým, že je s dieťaťom doma, pretože býva choré. Matka však svoje tvrdenia o zhoršení zdravotného stavu maloletej nijako nepreukázala, naopak z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že matka si uzurpuje právo na výchovu a starostlivosť o dieťa, pričom nerešpektuje práva druhého rodiča ani ostatných príbuzných. Matka ako pravidelné výdavky na dieťa uviedla i výdavky súvisiace so školskými aktivitami ako je lyžiarsky výcvik, škola v prírode, školské platby ako jedáleň a školská družina, A. karta, vreckové na školské akcie, pričom maloletá v súčasnej dobe školu nenavštevuje a z uvedeného dôvodu súd tieto výdavky neakceptoval. Matka teda nijako nepreukázala zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom; naopak, matka sa správa neakceptovateľne, nerešpektuje súdne rozhodnutia, nezabezpečuje plnenie si povinnej školskej dochádzky maloletej, dieťa svojvoľne a bezdôvodne izoluje od otca, od celej rodiny, spolužiakov a kamarátov. Otec prejavuje dlhodobo úprimný záujem o dieťa, ochotu aktívne sa podieľať na výchove a starostlivosti o maloletú, s čím súvisí i plnenie si vyživovacej povinnosti nad rámec výživného. 7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka. Dôvodila, že žije v spoločnej domácnosti s dcérou a dvoma mačiatkami; na to, aby mohla dcéru dobre vychovať, má pomerne krátku dobu. Každý deň je nevyhnutné, aby maloletá C. prijímala výživné jedlo, aby sa jej zabezpečovali hmotné a kultúrne potreby, čisté oblečenie, vhodné prístrešie, duchovné potreby, štúdiá, starostlivosť. V ďalšom prezentovala svoj názor na chovanie sa dcéry počas rozvodového konania rodičov dieťaťa, všeobecne, čo maloleté dieťa potrebuje, že dieťa sa v dôsledku toho dostalo do psychiatrických komplikácií. Správanie otca maloletej v čase trvania manželstva, počas rozvodu, po ňom, dlhodobo ovplyvnilo maloletú, ktorej sa hnusí. Z predaja bytu v Poprade vyplatila všetky evidované dlhy (spotrebné úvery čerpané pre spoločnú domácnosť v čase trvania manželstva). Otec zostal bývať v poslednej spoločnej domácnosti, v súčasnosti sa vedie na súde konanie o vyporiadanie BSM na jej návrh. Sama bola nútená si zabezpečiť nájom bytu v inom prostredí, a tým jej boli sťažené spoločenské a ekonomické funkcie, najmä maloletej. Okrem toho má nižšiu mzdu o 180,-- €. K odchodu zo spoločnej domácnosti s otcom maloletej došlo dňa 22.6.2012, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 16.4.2014, pričom dovtedy nebola upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletej C.. Zákon o rodine nestanovuje žiadnu výnimku so zreteľom na schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného (otca) a neoslobodzuje ho, ak sa zúčastní štrajku, ak je dobrovoľne zamestnaný, avšak jeho uplatnenie na trhu práce je s ohľadom na dve vysoké školy, jeho schopnosti a možnosti trvale v diskriminácii k potrebám maloletej. Žiada preto priznať spätné výživné tri roky pred podaním návrhu. Zdravotný stav dcéry je obsiahnutý v zdravotnej dokumentácii, je fyzicky, duševne vyspelá, rada športuje, pláva, jazdí na koni, má rada zvieratká, doma má mačičku a kocúrika za účelom rodinky, má rada hudbu, chcela by počítač s tlačiarňou za účelom výučby cudzích jazykov a pod. S pribúdajúcim vekom sa jej potreby zvyšujú, treba mať na zreteli aj potreby v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou. Bolí ju (matku), keď otec útočí na Svedkov Jehovových. Viera v jediného pravého boha je to jediné, čo ju a dcéru drží pri živote. Vo veciach zdravotnej starostlivosti o maloletú C. sa stará, je na OČR, zároveň odbornosť jej kvalifikácie sa znižuje, všetok čas je venovaný najmä maloletej, jej potrebám, požiadavkám. Základná škola, Bratislava, Žitavská ul., je riadne informovaná, že maloletá je sledovaná na Klinike detskej psychiatrie v DFNsP, s odporúčaním umožniť maloletej C. opakovanie ročníka, čo je v súlade s národnou a európskou legislatívou. Žiadala preto uznať jej návrh v celom rozsahu a určiť otcovi povinnosť platiť výživné v sume 300,-- € mesačne tri roky spätne pred podaním návrhu, tiež zročné výživné. V závere zdôraznila čl. 3, čl. 19, čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, § 62, § 28 ods. l Zákona o rodine, predložila doklady o úhrade potrieb maloletej dcéry. Spolu s odvolaním matka predložila listinné doklady preukazujúce výšku dlhu v spoločnosti Intrum Justitia v sume 49.23 €, ktorý zaplatila dňa 15.4.2013; potvrdenie o zrušení produktov a služieb zo dňa 23.8.2013 vo Všeobecnej úverovej banke, a.s.; dohodu zo dňa 8.3.2013 o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej uznala voči veriteľovi X. B. W., a.s., Bratislava, dlh čo do dôvodu a výšky v sume 72,29 €, a záväzok zaplatiť ho v splátkach; potvrdenie zo dňa 21.8.2013 o dlhu na poistnom v sume 76,68 € za byt C. N.. W. (PZ č. XXXXXXXXXX); nájomnú zmluvu zo dňa 19.6.2012 uzavretú s prenajímateľom A. F. F. s.r.o., Bratislava, na základe ktorej je nájomcom F. bytu č. XX-A. v bytovom dome F., A., C. Č.. XX, za 520,-- € mesačne s predkupným právom, list vlastníctva č. XXXX pre okres A. M.., Obec A.-V..Č.. W., katastrálne územie W.P., z ktorého vyplýva, že byt č. XX na X. poschodí v dome č. XXXX v A., M. č. X, X, X, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXX/XXXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve Š. S. a Q.. P. S., rodenej Š.; rozhodnutie Základnej školy, Bratislava, Žitavská č. 1, zo dňa 29.1.2016, č. 26/2016, o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania maloletej C. S., narodenej dňa XX.X.XXXX, a bola zaradená do M..A. triedy (z dôvodu nesplnenia podmienok individuálneho vzdelávania uvedených v rozhodnutí zo dňa 18.12.2015, č. 425/2015); rozhodnutie Základnej školy, Bratislava, Žitavská č. 1, zo dňa 22.12.2015, č. 429/2015, o oslobodení maloletej C. S. od vzdelávania v predmete Telesná a športová výchova na žiadosť zákonného zástupcu a na doporučenie lekára; rozhodnutie Základnej školy, Bratislava, Žitavská č. 1, zo dňa 2.2.2016, č. 32/2016, o povolení C. S. vykonať komisionálnu skúšku z vyučovacích predmetov piateho ročníka - I. polrok v školskom roku 2015/2016; oznámenie Základnej školy, Bratislava, Žitavská č. 1, zo dňa 2.2.2016, č. 32/2016, o uskutočnení komisionálnych skúšok s uvedením presného dátumu uskutočnenia, členov komisie; vyjadrenie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, Limbová č. 1, zo dňa 29.4.2016, k zdravotnému stavu maloletej C. S.Á., narodenej dňa 12.7.2005, v tom, že je sledovaná na Klinike detskej psychiatrie DFNsP v dobe porozvodových súdnych prieťahov pre úzkostne-depresívnu poruchu, užíva medikamentóznu terapiu, zatiaľ pri ambulantnej liečbe jej zdravotný stav nepreukazuje zlepšenie, bude hospitalizovaná na KDP a odporúča aktuálne dieťa neklasifikovať a umožniť opakovanie ročníka. 8. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky dôvodil, že necíti absolútne žiadnu potrebu (po toľkých vyjadreniach a pojednávaniach) ešte nejako reagovať na neustále sa opakujúce nezmysly, klamstvá, intrigy, jehovistickú propagandu a zavádzania zo strany matky, infantilné výhovorky, ktorými úspešne naťahuje aj ďalšie súdne konania vo veci výkonov súdnych rozhodnutí a tiež konanie o zmene styku a zmene zverenia dieťaťa. Nijakú dohodu, nijaké predbežné opatrenie a ani rozsudok súdu matka nedodržala. Od začiatku rozvodového konania matka maloletej C. klamala, takto pokračuje celé štyri roky, dcéru potrebuje izolovať, aby mohla celú rodinu cez C. ďalej vydierať, ovplyvňovať súdy. Nedokázala si stáť za svojím škandalóznym predrozvodovým konaním, keď napriek sľubu pred bohom v kostole mala mimomanželský pomer, ktorý v skutočnosti bol len povyrazením si ženatého muža, ale ona práve kvôli nemu podala návrh na rozvod jej manželstva, tajne pomíňala obrovské peniaze zo spoločného, dokiaľ sa on a svokrovci od nej finančne neoddelili. Zo spoločného minula 34.000,-- € a zanechala ďalšie dlhy, ktoré zaplatil on a svokrovci. C. izolovala úplne od celej rodiny z oboch strán a izoluje ju doteraz, nedávala C. v čase od mája do júna 2016, neskôr 8 mesiacov do školy, izoluje ju od rovesníkov, spolužiakov, stretáva sa len s jehovistami, C. núti do klamstiev. Počas spolužitia nemala ani na C. a ani na rodinu čas, lebo si budovala kariéru a keď aj čas mala (po zbavení funkcií), riešila svojho milenca, domácich prác sa nezúčastňovala, nezaujímali ju, vymýšľala si a vymýšľa klamstvá a intrigy, zahmlieva, núti do nich aj C.. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, súd mal k dispozícii spisy o dovtedajšej situácii, mal kompletné informácie a na ich základe správne rozhodol. Sama matka na pojednávaní oznámila, že hoci C. teraz nechodí vzhľadom na svoj zdravotný stav do školy, pravidelne sa stretáva s inými rodinami, 2x do týždňa chodí do sály k Svedkom Jehovovým, stretávajú sa aj v domácnostiach, že matka je od októbra 2015 na OČR. S C. chodí na kone, hoci tvrdí, že nevláda chodiť do školy. Matka vymyslené zvýšené výdavky na stravu a nutnosť týchto výdavkov nijako nepreukázala. Je zarážajúce, že C. dostávala čoraz silnejšie psychiatrické lieky, je izolovaná od celej rodiny z oboch strán, kompletne od svojich rovesníkov. Nevie, prečo ešte nebolo vykonané právoplatné rozhodnutie súdu o umiestnení C. do diagnostického centra od 28.4.2016, matka tam mala dcéru bezodkladne umiestniť. Ukázalo by sa, že C. nie je psychiatrický prípad, psychiatrické lieky nepotrebuje. Na jednej strane sa matka zoširoka rozpisuje o potrebách maloletej C. a v skutočnosti ich popiera, potláča už štyri roky. Do tajného odchodu matky s C. zo spoločnej domácnosti všetky potreby C. rozvíjal a budoval sám, matka nemala ani čas a ani záujem o to, čo C. vie. On sám ju naučil korčuľovať na normálnych korčuliach aj na inlinových, jazdiť na skateboarde, bicyklovať, hrať fresbee, futbal, lyžovať, sánkovať, stavali spolu snežné iglu, snehuliaky, hrali sa spolu s elektronickými stavebnicami, R., V., operovali zvieratká, preberali anatómiu ľudského teda, užívali si predstavenia Slnečného cirkusu, chodili na výstavy maliarov, vedela matematiku, spolu vyrábali masky, kulisy na predstavenie do školy, jesennú výzdobu, púšťali šarkanov, kreslili na počítači, robili píšťalky, korbáče na Veľkú Noc, čítaval jej večer rozprávky, spoznávali zvieratká, hmyz, rastliny u starých rodičov aj v Lopušnej doline, spolu absolvovali revivalové kapely W. H. a R. D. na kultúrnom lete v Poprade, brával ju na umelecké disciplíny v rámci Olympiády, a pod. Matka stihla len koníky a tie stále opakuje. V závere vyjadrenia položil niekoľko otázok. Ako je možné, že matka 8 mesiacov nechodí do práce, necháva si sústavne vypisovať OČRku a berie plat, nič nerobí a berie 800,-- € a on sa s deťmi narobí a zarobí 700,-- €; ako je možné že C. nedávala do školy 8 mesiacov, nikto jej nesiahol na prídavky na dieťa, ako je možné, že matka svoje infantilné výhovorky a klamstvá beztrestne používa už 4 roky, čo urobila so sumou 22.500,-- € z júla 2013, ktoré jej išli na účet a neboli jej, čo urobila so sumou 1.000,-- € patriacu jej starej mame A., ktoré si u nej odložila na pohreb a keď o niekoľko mesiacov zomrela, ani jej na pohreb neprišla a neposlala spomínané peniaze. 9. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zdôraznila, že je to vyjadrenie otca maloletej a jeho spôsob ako dokáže riešiť potreby a záujmy maloletej C., čo je vždy alebo by malo byť, v najlepšom záujme dieťaťa. Od 3.6.2016 je práceneschopná, nakoľko nedokáže aktívne si plniť „odpor“ v zdraví jednotlivých útokov zo strany otca maloletej. V čase vyjadrenia (v mesiaci september 2016) dostala na účet 571,16 €, pričom len nájomné je 400,-- €. Zodpovednosť za výchovu dieťaťa má nielen matka maloletej C., ale aj druhý rodič, pokiaľ túto zodpovednosť sám prijíma. Ďalej sa vyjadrovala ku situáciám z jej pohľadu v rokoch 2012 - 2015. 10. V odvolacom konaní podaním zo dňa 18.12.2016 matka navrhla odvolaciemu súdu nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloletú C. v nevyhnutnej miere v sume 300,-- € mesačne, nakoľko si to vyžaduje jej stav odkázanosti na výživu a životná úroveň maloletej, ktorá má byť úmerná životnej úrovni aj otca, ktorý žije v X-izbovom byte, v ich spoločnom byte. Ona s maloletou žije v nájme od 22.6.2012 doteraz, nájomné je 400,-- € mesačne. Zo spoločnej domácnosti podľa jej názoru odišla z dôvodu nemorálneho správania sa otca maloletej, z dôvodu násilia a psychického útlaku, súdne konania jej a dcére spôsobujú psychickú traumu. Sama dcére poskytuje starostlivosť, stravu, bývanie, oblečenie, dopravu, lieky, hippoterapiu, maľovanie, lepenie, hry, školské poplatky, školské potreby, pomôcky, športovú činnosť, účasť v záujmovom krúžku, tvorbu úspor, očné potreby - okuliare, očné prostriedky, odborné vyšetrenia alebo ortopedické potreby, obuv, cvičenia svalstva, dolných končatín, z dôvodu rýchleho rastu a stresového prostredia. U nej samej nastala zmena pomerov, pretože je dlhodobejšie práceneschopná, pretože je zo súdnych sporov paralyzovaná a nemôže vykonávať náročnú rozhodovaciu činnosť u svojho zamestnávateľa Colný úrad Bratislava. Na nájomnom zaplatila menej, lebo nemá peniaze, otec maloletej neprispel a neprispieva žiadnou finančnou čiastkou. Podľa Zákona o rodine výživné v celom rozsahu patrí dieťaťu, životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni oboch rodičov, výdavky majú prednosť pred výživným. Zdôraznila, že sama zabezpečuje všetky potreby maloletej C.. Dohovor o právach dieťaťa garantuje zabezpečovanie základných potrieb maloletej. 11. Otec a procesný opatrovník sa už nevyjadrili. 12. Odvolací súd preskúmal vec v celom odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného), ale aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania [§ 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.m.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie [nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.; § 2 ods. l C.m.p.] a dospel k záveru, že odvolaniu matky nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. januára 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca otca, procesný opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p., § 2 ods. l C.m.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu je vecne a právne správny a ako taký potvrdil (§ 2 ods. l C.m.p., § 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 13. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 395 ods. 2 C.m.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 206 ods. 2 veta druhá, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p., § 2 ods. l C.m.p.). Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, uvádzala len všeobecné teoretické úvahy, zásady, vyplývajúce zo Zákona o rodine, z Dohovoru o právach dieťaťa, bez absolútnej viazanosti na predmetnú prejednávanú vec. Podrobne matka neuviedla, aké výdavky v súvislosti so školou, školskými potrebami, záujmovými krúžkami maloletej C. má, keď zostalo v konaní nepochybné, že maloletá C. si dlhú dobu riadne neplní povinnú školskú dochádzku, pričom sa tak stáva z podnetu samotnej matky. Tvrdí, že maloletá C. má vážne zdravotné problémy, avšak nikdy o nich podrobne, o návšteve lekára, o lekárskom vyšetrení, otca vopred neinformovala a neinformuje, neumožňuje mu, nedáva mu reálnu šancu, podieľať sa na výchove dcéry. Matka tiež presne neuviedla, aké sú jej majetkové, príjmové pomery, aké, komu, od kedy a čo presne dlží, presne na aký účel sa zadlžila. Napokon v predchádzajúcich rozhodnutiach súdu jej bola uložená povinnosť (pripravovať dieťa na styk s otcom, umožniť dcére a otcovi styk realizovať, odovzdať dieťa do zariadenia), ktorú bez akýchkoľvek dôvodov, svojvoľne, nerešpektuje. Z rozsudku nepochybne vyplýva, o ktoré dôkazy súd oprel svoje rozhodnutie; rovnako jasne a presvedčivo odôvodnil chovanie oboch rodičov. Ani v odvolacom konaní matka neuvádzala žiadne také rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie, zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. 14. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke; rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Akékoľvek ďalšie dôvody uvedené odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie by bolo už len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov tam uvedených. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie súdu boli a sú rozhodujúce skutočnosti existujúce v čase rozhodnutia (§ 153 ods. l, § 154 O.s.p.); rozhodujúce právne skutočnosti neexistovali ani v čase rozhodovania odvolacím súdom. 15. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. 16. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 17. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., § 2 ods. l C.m.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 18. Vo vzťahu k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, ktorým by bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloletú C. v nevyhnutnej miere v sume 300,-- € mesačne, odvolací súd dôvodí, že jeho účelom je (aj po 1.7.2016) dočasne upraviť pomery účastníkov (strán sporu), možno ho nariadiť len vtedy, resp. dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musia byť pritom opísané a aspoň osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 366 C.m.p. možno nariadiť a zaistiť tak len nároky dovtedy právoplatne nepriznané. Ide o osobitný druh neodkladného opatrenia, kde jediným kritériom je záujem výživou oprávneného (na podklade aspoň osvedčených rozhodujúcich právnych skutočností) a možnosti výživou povinného účastníka. V prejednávanej veci ale neboli osvedčené skutočnosti, ktorými matka odôvodňuje svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní. Návrh matka podala v čase, keď už vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol (zamietol návrh matky na zvýšenie výživného práve na sumu 300,-- € mesačne) a matka v odvolacom konaní, ale ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, si nesplnila základnú povinnosť tvrdenia. Naopak skutočnosti preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie svedčia v neprospech matky. Okrem všeobecných zásad vyplývajúcich zo Zákona o rodine, z Dohovoru o právach dieťaťa, matka nedokázala ani len tvrdiť rozhodujúce právne skutočnosti v prejednávanej veci. V tomto štádiu konania teda nie sú dané podklady pre rozhodnutie odvolacieho súdu o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu postupovať podľa ustanovenia § 362 C.m.p. môže odvolací súd (len) vo veciach, v ktorých rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej, a teda zo spisu vyplývajú rozhodujúce právne skutočnosti pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, resp. aj bez takéhoto návrhu. O takúto vec ale nepochybne nejde. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní. 19. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže zákon neuvádza nič iné (§ 52, § 58 C.m.p.; § 2 ods. l C.m.p., § 378 ods. l C.s.p.). 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).