Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/358/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202795 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202795.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Obec Horné Srnie, so sídlom Družstevná 430/1, 914 42 Horné Srnie, IČO: 00 311 588, právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21601869/S01 zo dňa 24.10.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou zo dňa 16.12.2016 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.12.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a zrušenia rozhodnutia žalovaného označeného ako Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21601869/S01 zo dňa 24.10.2016 (ďalej len Správa) a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. 2. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, žalovaný požiadal Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len Úrad) o vykonanie kontroly jeho postupu ako verejného obstarávateľa pri zadávaní podlimitnej zákazky po uzatvorení zmluvy s názvom predmetu zákazky „Dobudovanie dopravnej infraštruktúry Horné Srnie/Brunov Bylnice“. Cieľom predmetnej kontroly bolo zistiť ako postupoval pri obstarávaní vyššie uvedeného predmetu zákazky a zistiť súlad jeho postupu s ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZVO). Uviedol, že dňa 17.06.2011 uzatvoril na daný predmet zákazky s úspešným uchádzačom spol. Doprastav zmluvu o dielo. Úrad zistil údajné porušenia ZVO, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a to 1/ žalobca mal postupovať v rozpore s § 94 ods. 4 v nadväznosti na § 33 ods. 1 a ods. 4 ZVO, keď vyhodnotil splnenie podmienok účasti záujemcov Doprastav, M - SILNICE, Swietelsky - Slovakia a Cestné stavby Žilina v rozpore s podmienkami účasti stanovenými v oznámení a nepožiadal záujemcov o predloženie dokladov, aj keď z ich obsahu nevyplývali všetky kontrolovaným stanovené požiadavky na preukázanie splnenia stanovených podmienok účasti, čím mal konať v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO, princípom transparentnosti, 2/ pri výbere obmedzeného počtu záujemcov, ktorí boli vyzvaný na predloženie ponúk, bol porušený princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania, čo bol rozpor s § 9 ods. 4 ZVO. 3. Žalobca tiež uviedol, že dňa 20.11.2016 podal žalobu proti Úradu o preskúmanie zákonnosti a správnosti Protokolu vydaného Úradom, na základe žalobca vydal a následne mu doručil Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov - výzva zo dňa 08.11.2016. 4. Záverom žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/2308/2012, podľa ktorého Správa o zistenej nezrovnalosti podlieha súdnemu prieskumu, ako aj na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01 a sp. zn. I. ÚS 52/02, podľa ktorých nie je vylúčené, aby sa aj rozhodnutia uvedené v § 248 O.s.p. nemohli dotýkať základných ľudských práv a slobôd, či dokonca ich porušovať a potom ich preskúmanie nemôže byť podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR vylúčené z právomoci všeobecných súdov bez ohľadu na ust. O.s.p. a iných zákonov. II. 5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.03.2017 navrhol žalobu ako neprípustnú odmietnuť, alternatívne odmietnuť ako predčasne podanú. Uviedol, že žalobca nesprávne označil predmetnú Správu o zistenej nezrovnalosti ako rozhodnutie, nakoľko neboli naplnené podmienky, pri ktorých by bolo možné tento dokument subsumovať pod pojem rozhodnutie. Vyjadril názor, že nakoľko v celej veci neprebehlo administratívne konanie, nemohlo dôjsť z jeho strany k vydaniu rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu, ktoré by bolo spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. Mal za to, že Správa o zistenej nezrovnalosti nepodlieha súdnemu prieskumu, ide o dokument formulárového charakteru, slúžiaci evidenčnému účelu zistených nezrovnalostí prostredníctvom kontrolných mechanizmov a dôležitý je úkon, ktorý príde k zisteniu tejto nezrovnalosti. Správa o zistenej nezrovnalosti nemá zákonné formálne náležitosti rozhodnutia a ani materiálne náležitosti a je prílohou Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov - výzvy a nedochádza ňou do zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. 6. S poukazom na § 7 písm. a) SSP pokladal predmetnú žalobu za predčasnú, keďže doposiaľ nedošlo k vydaniu rozhodnutia v správnom konaní, lehota na podanie žaloby v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. 7. Poukázal v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia súdov SR - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/56/2015 a uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/35/2016, 6S/10/2016, 6S/125/2016, 1S/234/2016, ktoré dávajú za pravdu jeho právnemu názoru na posúdenie danej veci. III. 8. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnutý správny akt. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 15. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 17. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. IV. 18. Krajský súd zistil, že dňa 17.06.2011 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo medzi žalobcom a spol. Doprastav a.s., na predmet zákazky „Dobudovanie dopravnej infraštruktúry Horné Srnie/Brunov Bylnice“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania. 19. Dňa 15.11.2016 bola žalobcovi doručená Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov - výzva, ktorej prílohou bola touto žalobou napadnutá Správa o zistenej nezrovnalosti. Predtým ako súd podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v danom prípade je vôbec daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. 20. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 21. Podľa názoru súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly (Správu) za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami ZVO. 22. Súd má za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly (Správa o zistenej nezrovnalosti ) a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže sa nejedná o rozhodnutie správneho orgánu v zmysle SSP. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje len jednu z dohľadových kompetencií žalovaného. Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný ako riadiaci orgán zistí v postupe žalobcu ako prijímateľa pri verejnom obstarávaní nezrovnalosti má povinnosť podľa § 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 528/2008 Z. z.),vypracovať Správu o zistenej nezrovnalosti a túto predložiť kontrolovanému (žalobcovi). 23. Súd považuje za potrebné tiež poukázať na právny názor týkajúci sa právomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutej písomnosti - Správy (aj Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov) vyslovený v uzneseniach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016 a sp. zn. 3Sžfk/30/2017 zo dňa 02.08.2017, v ktorých Najvyšší súd SR dospel k názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu). Správu o zistenej nezrovnalosti je možné považovať podľa názoru súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových oprávnení (kontrola, dohľad, dozor) a na nich hmotne zachytené výsledky (protokoly, správy, zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá ako na individuálne správne akty majúce charakter predbežnej povahy. 24. Je nesporné, že v Správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jej popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou a ani Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov (výzvou), nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosti s informatívnym charakterom. Z obsahu žaloby a vyjadrenia žalovaného k nej je zrejmé, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia, ktorým by bol žalobca zaviazaný vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Predmetnou Správou boli žalobcovi oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly a preto ju možno považovať za podkladové rozhodnutie, majúce predbežnú povahu vzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. Nejedná sa o žiadne rozhodnutie vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu v oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu. 25.S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Správe, pretože tieto bude možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona (ZVO) v postupe verejného obstarávateľa (žalobcu), ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 26. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie, ktorého ochrany sa žalobca touto žalobou domáha nepatrí medzi základné ľudské práva a slobody, ktorých výpočet je obsiahnutý v druhej hlave Ústavy SR a Dohovore o ochrane základných práv a ľudských slobôd a preto prejednávanú vec nie je možné posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. 27. Na základe vyššie uvedených skutočností ako aj ústavnej zásady právnej istoty, s ktorou je spojená kontinuita právnych názorov súd musí konštatovať, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy vydanom v správnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pričom ide o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. b), e) v spojení s § 97 SSP a § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť. 28. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).