Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200010 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200010.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: P. A. S. K. E. P., W.: XX XXX XXX, Š. X, P., zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., advokátska kancelária, Dunajská 15/A, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Viliam Karas, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: 1/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava, 2/ Výskumná agentúra, Hanulova 5/B, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného 1/ - Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21601923/O02 zo dňa 07.12.2016 v spojení so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. 26210120019/Z04 zo dňa 31.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. Súdny poplatok bude vrátený po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21601923/O02 zo dňa 07.12.2016 (ďalej aj len „správa“) a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26210120019/Z04 zo dňa 31.10.2016 (ďalej aj len „žiadosť“), týkajúcich sa projektu 26210120019 „Dobudovanie technickej infraštruktúry pre rozvoj vedy a výskumu na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka prostredníctvom hyperbarickej oxygenoterapie“, na financovanie ktorého uzavrel žalobca dňa 10.10.2012 ako prijímateľ so žalovaným 2/ v zastúpení žalovaného 1/ ako poskytovateľom zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj len „NFP“) na realizáciu aktivít projektu. 2. Ku skutkovým okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že ako verejný obstarávateľ uverejnil dňa 11.10.2012 oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania formou užšej súťaže na predmet zákazky s názvom „Dobudovanie technickej infraštruktúry pre rozvoj vedy a výskumu na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka prostredníctvom hyperbarickej oxygenoterapie“, ktorý bol financovaný z fondov EÚ. Výsledkom verejného obstarávania bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy č. 13-05-002 medzi žalobcom ako kupujúcim na jednej strane a úspešným uchádzačom, spoločnosťou TRANSKONTAKT spol. s r.o., ako predávajúcim na strane druhej na predmetnú zákazku v hodnote 2 990 390,40 eur s DPH. 3. Ďalej žalobca uviedol, že v období od 29.01.2014 do 31.01.2014 bola u žalobcu vykonaná kontrola na mieste, predmetom ktorej bola kontrola správnosti vedenia účtovníctva, kontrola súladu realizácie projektu so Zmluvou o NFP, kontrola existencie podpornej dokumentácie, reálnosti vykazovaných hodín, kontrola skutočného dodania tovarov, vykonania prác alebo poskytnutia služieb, kontrola realizácie opatrení v oblasti informovania a publicity a kontrola podmienok vyplývajúcich z čl. 55 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 - pre projekty generujúce príjmy. V súvislosti s vykonanou kontrolou na mieste nebolo kontrolou predložených dokumentov zistené žiadne porušenie zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v platnom znení (ďalej aj len „ZVO“) ani iné nedostatky. 4. Žalobca v žalobe namietal formálne nedostatky správy a žiadosti tvrdiac, že neobsahujú dostačujúce, preskúmateľné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia o uložení korekcie. Žalobca nedisponuje žiadnou dokumentáciou zo spomínanej administratívnej kontroly vykonanej dňa 27.10.2016, a preto sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam v nej uvedených. Taktiež nedisponuje Protokolom č. 2469-7000/2016- OK/4 zo dňa 20.04.2016 a Dodatkom č. 1, disponuje len Protokolom č. 2469-7000/2016-OK/4 zo dňa 13.05.2016, v ktorom však nie je identifikované porušenie ZVO. Je protiústavné, aby správny orgán konajúci v mene Slovenskej republiky vydával protichodné rozhodnutia, ktorými najprv potvrdí zákonnosť určitého konania a následne uloží za to isté konanie pokutu pre jeho údajnú nezákonnosť, ktorú ani dostatočne nezdôvodní. 5. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru slovenských súdov, konkrétne na rozsudky Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 6/2008-80, sp. zn. 6S/2308/2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 38Sp/19/2011 zo dňa 13.03.2012, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2014, sp. zn. 6Sžp 1/2009, sp. zn. 5Sžf 29/2010, sp. zn. 8Sžf 29/2010, sp. zn. 3Sžo 7/2011, nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/08 a sp. zn. II. ÚS 50/2001. 6. Žalobca v žalobe podrobne odôvodnil svoj nesúhlasný postoj k záverom protokolu Úradu pre verejné obstarávanie a tvrdil, že skutkový stav uvedený v správe sa nevzťahuje na predmetné verejné obstarávanie a tiež poukázal na to, že žalovaný 2/ v rozpore s jeho vlastným stanoviskom následne označil postup pri verejnom obstarávaní za protiprávny. Správa i žiadosť boli podľa názoru žalobcu vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi tak Európskej únie, ako i Slovenskej republiky a neodôvodneným spôsobom likvidačne ohrozujú žalobcu na jeho právach vyplývajúcich z postavenia prijímateľa NFP. 7. K otázke súdnej preskúmateľnosti napadnutých správnych aktov žalobca uviedol, že správa i žiadosť sú rozhodnutiami správneho orgánu majúce povahu správneho rozhodnutia zasahujúceho do práv žalobcu. Zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej aj len „zákon č. 528/2008 Z. z.“) v súvislosti so žiadosťou záväzne určuje ďalší postup, ktorý pre žalobcu predstavuje riziko navýšenia možného finančného postihu o 1,5 násobok, žalobca musí tiež znášať náklady právneho zastúpenia v súvislosti s ochranou svojich práv vyplývajúcich z jeho pozície prijímateľa NFP a zároveň neexistujú iné právne prostriedky, prostredníctvom ktorých by sa mohol voči správe i žiadosti brániť. 8. Krajský súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutej správy a žiadosti a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 9. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 10. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 11. Podľa § 248 písm. a) O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. 12. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 7 písm. e) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 14. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 15. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., § 7 S.s.p.). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný uvážiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko právo na prostriedky z fondov EÚ nemožno podradiť pod žiadne zo základných práv a slobôd garantovaných druhou hlavou Ústavy SR, resp. Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách. 16. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/, ktorý ako riadiaci orgán delegoval svoje právomoci pre realizáciu Operačného programu Výskum a vývoj na žalovaného 1/, sa spravuje predovšetkým zmluvou o poskytnutí NFP zo dňa 10.10.2012, na základe ktorej žalobca prevzal okrem iného aj povinnosti postupovať v procese verejného obstarávania pri zadávaní zákazky v užšej súťaži na predmet zákazky „Dobudovanie technickej infraštruktúry pre rozvoj vedy a výskumu na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka prostredníctvom hyperbarickej oxygenoterapie“ v súlade so ZVO a strpieť výkon kontroly súladu tohto postupu so zákonom. Keďže zmluvné strany uvedenej zmluvy sú principiálne v rovnom postavení, nemali by byť úkony jednej zo zmluvných strán (žalovaného 1/) pri uplatňovaní zmluvných oprávnení voči druhej zmluvnej strane (žalobcovi) považované za rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré by mal správny súd právomoc preskúmať na základe žaloby tej zmluvnej strany, ktorej sú určené. 17. Okrem zmluvy o poskytnutí NFP však upravuje práva a povinnosti poskytovateľa i prijímateľa NFP aj právny poriadok, predovšetkým zákon č. 528/2008 Z. z., ktorý okrem iného určuje aj postup riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa príspevku (§ 27a). Žalovaný ako riadiaci orgán pri uplatňovaní právomocí zverených mu uvedeným zákonom v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania vystupuje vo vzťahu k prijímateľovi príspevku v pozícii správneho orgánu, je teda voči nemu vo vrchnostenskom postavení a na základe zákona je oprávnený rozhodovať o jeho právach a povinnostiach. Ustanovenie § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. explicitne rieši situáciu, keď riadiaci orgán zistí z protokolu Úradu pre verejné obstarávanie, že prijímateľ príspevku pri zadávaní zákazky v rámci realizácie projektu porušil zákonom stanovené pravidlá a postupy verejného obstarávania, pričom toto porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. V tejto situácii riadiaci orgán môže (teda aj nemusí) vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Ak tak urobí, je na prijímateľovi, či žiadosť (výzvu) rešpektuje a príspevok vráti v rozsahu uplatnenej korekcie. V tomto štádiu riešenia finančnej nezrovnalosti sa na postup riadiaceho orgánu nevzťahuje Správny poriadok a preto výzva na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti nemusí mať formu a náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku. 18. V prípade, že prijímateľ výzve nevyhovie, pretože sa napríklad domnieva, že pri postupe zadávania zákazky zákon neporušil, vydá riadiaci orgán v konaní podľa správneho poriadku rozhodnutie, ktorým zaviaže prijímateľa vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve, najviac 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.). 19. Z dokumentácie k prejednávanej veci vyplýva, že žalovaný 1/ v sprievodnom liste k žiadosti a výzve výslovne uviedol, že ak žalobca nevyhovie žiadosti o vrátenie časti príspevku, môže príslušná správa finančnej kontroly následne začať voči žalobcovi správne konanie. Svoj postup v súvislosti s vypracovaním správy a žiadosti považuje za výzvu podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., aj keď podľa žalovaného 2/ išlo len o právne nezáväzné úkony predpokladané zmluvou o poskytnutí NFP. Správny súd je toho názoru, že správu a na ňu nadväzujúcu žiadosť je podľa ich obsahu nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré sami o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správa i žiadosť sú vo svojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia vyzve na dobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve. Správa ani žiadosť teda nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov. Ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné. 20. Na uvedených záveroch nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že právnym následkom nevyhovenia výzve na dobrovoľné plnenie je podľa zákona uloženie povinnosti vrátiť 1,5 násobok zistenej nezrovnalosti, čomu sa snažil žalobca predísť podaním žaloby. Správny súd je toho názoru, že za daného legislatívneho stavu je na rozhodnutí prijímateľa príspevku, či na základe výzvy - žiadosti o vrátenie príspevku alebo jeho časti požadovanú korekciu zaplatí a vyhne sa tak správnemu konaniu, alebo bude čeliť následkom nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku, vrátane sankcie v podobe 1,5 násobku zistenej nezrovnalosti. Tento následok (povinnosť zaplatiť 1,5 násobok korekcie) bude možné preskúmať až potom ako nastane, teda keď riadiaci orgán vydá rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Až v tomto štádiu riešenia nezrovnalosti totiž dôjde k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu, teda k uloženiu povinnosti, ktorú žalobca doposiaľ nemá. Proti rozhodnutiu o povinnosti vrátiť príspevok môže žalobca podať opravný prostriedok a rozhodnutie o ňom prípadne podrobiť súdnemu preskúmaniu správnym súdom na základe správnej žaloby. V konaní o nej bude v kompetencii správneho súdu (v medziach žalobných bodov) posúdiť, či žalobca porušil povinnosti vyplývajúce zo ZVO, či mohlo mať takéto porušenie vplyv na výsledok verejného obstarávania a prípadne či uloženiu povinnosti vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve na dobrovoľné plnenie nebráni iná skutočnosť, napríklad predchádzajúce schválenie postupu verejného obstarávania riadiacim orgánom v štádiu pred uzavretím zmluvy s víťazným uchádzačom, či prípadná ústavná nekonformnosť ustanovenia § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť 1,5 násobok uplatnenej korekcie po predchádzajúcej márnej výzve na dobrovoľné plnenie, ako to namietal pred súdom žalobca. 21. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 22. Krajský súd dodáva, že aplikácia Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od 01.07.2016, ktorý sa vzťahuje aj na konanie začaté podľa piatej časti O.s.p.), nemohla byť v neprospech žalobcu, nakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy by napadnuté opatrenia žalovaného rovnako nemohli byť súdne preskúmané, pretože vyššie opísané závery by museli viesť k zastaveniu konania v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. 23. Krajský súd vzal do úvahy i uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sžf/56/2015, v ktorom najvyšší súd za podobných skutkových i právnych okolností považoval správu o zistenej nezrovnalosti za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. Zároveň však Najvyšší súd SR konštatoval, že nakoľko správa o zistenej nezrovnalosti bola vydaná podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z., nemožno ju v zmysle § 14 ods. 18 tohto zákona preskúmať správnym súdom (§ 248 O.s.p.) a preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Krajský súd sa nemohol stotožniť s naznačeným doslovným výkladom § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. a s ohľadom na systematiku uvedeného zákona je toho názoru, že vylúčenie súdneho preskúmania podľa § 14 ods. 18 platí len pre rozhodnutia o schválení alebo neschválení žiadosti o poskytnutie verejných prostriedkov. Vylúčenie súdneho prieskumu všetkých rozhodnutí vydaných podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z. by totiž znamenalo, že podrobiť prieskumu správnym súdom by nebolo možné ani rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 o uložení povinnosti vrátiť príspevok alebo jeho časť, čo by sa podľa názoru krajského súdu priečilo ústavne garantovanému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. 24. Rovnaké právne závery senát vyvodil za obdobných skutkových a právnych okolností vo viacerých veciach (napr. sp. zn. 2S 101/2016). 25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 26. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom poplatok, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. S poukazom na vyššie citované ustanovenie súd žalobcovi vracia krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, Banská Bystrica. 27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.