Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6SaZ/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200045 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200045.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci žalobcu: M. U. N., O.. XX.XX.XXXX, Š. P. F., M. Z., P. R., islamského vierovyznania, ženatý, bez dokladu totožnosti, posledný trvalý pobyt v zahraničí D. J., D. Y.W., E. T. F., toho času v Pobytovom Tábore Rohovce, Slovenská republika, zastúpený: Mgr. Jarmila Karak Vargová, advokátka so sídlom Brečtanová 21, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-174-9/2016-Ž zo dňa 02.11.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-174-9/2016-Ž zo dňa 02.11.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o tom, že žalobcovi poskytne doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa jedná už o druhú žiadosť žalobcu o udelenie azylu, v predchádzajúcom správnom konaní ČAS: MU-194-21/PO- Ž-2012 zo dňa 02.10.2012 nebol žalobcovi udelený azyl, ale mu bola poskytnutá doplnková ochrana na dobu jedného roka a to do 09.10.2013. Žalobca pri opakovanej žiadosti o udelenie azylu uviedol, že dôvodom jeho žiadosti je všeobecná nepriaznivá situácia v Somálsku, spôsobená pretrvávajúcim vojnovým konfliktom, vzhľadom na to, že pochádza z menšinového kmeňa nemá žiadne práva , členovia kmeňa Tumal vykonávajú najpodradnejšie práce ako opravy topánok, holičské služby, žijú kočovným životom, nemajú vlastné územie. V roku 2011 ho dvakrát zbili členovia kmeňa Mariixal. V auguste 2011 z dôvodu bitky medzi kmeňmi zomrelo v obci odtiaľ odkiaľ žalobca pochádza vyše 100 ľudí, matka žalobcu s jeho manželkou utekali na jednu stranu a on na druhú, i keď ich hľadal viac sa s manželkou a deťmi neskontaktoval. S matkou bol v telefonickom kontakte v roku 2014. V roku 2014 mu zastrelili príslušníci Al Shbaab syna, nakoľko nechcel s nimi spolupracovať. Žalobca nemal problémy s príslušníkmi Al Shabaab. Z krajiny pôvodu vycestoval 20. decembra 2011 autobusom do Etiópiu a následne letecky do Moskvy. Z Moskvy pokračoval v ceste neznámou trasou až na územie Slovenska, kde prvýkrát požiadal o azyl. Po poskytnutí doplnkovej ochrany koncom roka 2012 vycestoval do Nórska, kde žil tri roky. Začiatkom augusta 2016 vycestoval do Dánska. Po piatich dňoch pokračoval v ceste cez Nemecko, Česko a na Slovensko, kde opakovane požiadal o azyl. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva o svoju bezpečnosť pred členmi iných kmeňov. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Nakoľko žalobca nepredložil v konaní žiadne doklady totožnosti, na základe jeho výpovede a príslušného spisového materiálu bola jeho identita ustálená tak, ako je uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že z údajov, ktoré žalobca uviedol pri vstupnom pohovore je zrejmé, že žalobca svoju žiadosť o azyl zakladá na prenasledovaní neštátnymi aktérmi, teda príslušníkmi kmeňa Mariixan. Svoje rozhodnutie o neudelení azylu žalovaný odôvodnil tým, že žalovaný zohľadnil aj vyjadrenie Výboru pre elimináciu rasovej diskriminácie, podľa ktorej mnohí členovia urodzených kást zo Somálska žiadajú o postavenie utečenca alebo politický azyl, keď klamlivo prehlasujú, že patria k vydedencom minoritného klanu. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo predložených dostatok dôkazov na vyvrátenie tvrdenia žalobcu ohľadom jeho príslušnosti, pristúpil žalovaný k posúdeniu dôvodov žiadosti žalobcu, ktoré súviseli s vyššie uvedeným klanom. K správe Minority Rights group international z roku 2010 poznamenal, že somálske menšiny sú rozmanité a nie sú jednoducho formované prvkami etnickej, náboženskej a jazykovej diferenciácie tak, ako bolo vytýčené v deklarácii OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským, jazykovým menšinám. Neexistuje žiaden kompletný výskum etno-lingvistickej ani socio-kultúrnej rozmanitosti v somálskej spoločnosti v minulosti a súčasnosti, avšak nedávne výskumy zdôrazňujú, že existuje veľký počet skupín, ktoré nemajú miesto v tradičnej somálskej genealógii. Sú to zväčša profesné kastové skupiny, medzi ktoré patrí aj klan Tuman, ku ktorému údajne patril aj žalobca. Profesnými kastami sú nazývané preto, lebo tradične vykonávajú profesné služby. Profesné kasty tradične nemôžu vlastniť dobytok, kone ani žiaden vzácny majetok, a preto sú v Somálsku určitou mierou diskriminovaní. V prípade žalobcu je však potrebné skúmať, či táto diskriminácia prechádzala do prenasledovania alebo perzekúcie v zmysle Ženevskej konvencie z roku 1951. Žalovaný po vyhodnotení aj ďalších kritérií dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody pre udelenie azylu, a preto v zmysle zákona o azyle posúdil či žalobca spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Pri posudzovaní uvedených kritérií sa žalovaný priklonil k záveru, že v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou istotou predpokladať, že by nebol ohrozený jeho život alebo jeho nedotknuteľnosť z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej bezpečnostnej situácie, resp. že by nebol vystavený nediskriminačnému násiliu vzhľadom na pretrvávajúci vnútroštátny ozbrojený konflikt v Somálsku. Žalovaný uviedol, že väčšina Somálska je poznamenaná zníženou bezpečnosťou a neselektívnym násilím. Násilie a anarchia v Somálsku vládnu už skoro dve desaťročia a výsledkom sú tisíce zabitých civilistov a stovky vysídlených obyvateľov. Proti skoro nefunkčnej vláde bojuje viacero islamských skupín. Vzhľadom na uvedené teda nemožno vylúčiť, že v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu tak, ako to má na mysli § 2 bod f) bod 3. zákona o azyle. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 30.11.2016 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal, že a) napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu žalovaného bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.2.2017 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Uviedol, že žalobca požiadal prvýkrát o udelenie azylu na území Slovenskej republiky dňa 6.5.2012 z dôvodu obavy o svoj život pred členmi organizácie Al Shabaab, nakoľko títo ho nútili, aby sa stal jej členom a chceli, aby ukončil obchodovanie s potravinami, pričom sa mu mali vyhrážať, že ak ich neuposlúchne, tak ho zabijú. Rozhodnutím ČAS: MU-194-21/PO- Ž-2012 zo dňa 2.10.2012 žalobcovi nebol udelený azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle a súčasne mu bola podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytnutá doplnková ochrana. Žalobca dňa 24.8.2016 druhýkrát požiadal pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru v Humennom o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko bol neustále utláčaný a bolo mu vyhrážané členmi skupiny Al Shabaab, aby s touto organizáciou spolupracoval, inak že ho zabijú. Pri vstupnom pohovore dňa 12.9.2016 žalobca uviedol, že všetko čo uviedol je pravda a pridržiaval sa informácií uvedených v predchádzajúcom azylovom konaní. Taktiež povedal, že proti nemu nebolo nikdy vedené trestné konanie a nebol nikdy ani členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie. Ďalej uviedol, že dôvody jeho žiadosti o udelenie azylu sú tie isté, pričom on osobne nemal problémy s členmi organizácie Al Shabaab a ďalej uviedol, že v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva diskriminácie zo strany príslušníkov väčšinového kmeňa Mariixan a okrem toho sa obáva o svoj život z dôvodu nestálych bojov v Somálsku. Žalovaný uviedol, že sa jedná o druhú žiadosť žalobcu o udelenie azylu, pričom pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie azylu vychádzal z objektívne zistených skutočností a všeobecne prístupných informácií o krajine pôvodu žalobcu, ktoré boli založené do spisu ČAS: MU-PO-174/2016-Ž. Bolo zistené, že žalobca nikdy nebol väznený alebo perzekvovaný štátnymi orgánmi, nebolo proti nemu vedené trestné stíhanie a nemal žiadne problémy so štátnou mocou ani s políciou. Taktiež žalobca nebol vystavený žiadnemu mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Žalobca sa nedopustil žiadneho trestného činu, za ktorý by mu po návrate do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu a všeobecne deklarované príčiny žalobcom uvedených subjektívnych obáv z možnej ujmy v prípade návratu do krajiny jeho pôvodu nemajú akúkoľvek objektívnu príčinu opodstatnenosti jeho strachu, pretože absentuje opodstatnená možnosť, že pri návrate by malo dôjsť k hroziacej ujme a u žalobcu nebola potvrdená odôvodnenosť strachu z prenasledovania z príčin uvedených v zákone o azyle a v Ženevskom dohovore z roku 1951. Žalovaný poukázal tiež na to, že opustenie krajiny pôvodu z dôvodu nepriaznivej všeobecnej situácie samo nezakladá relevantný dôvod na udelenie azylu. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní žalobcom uvedených dôvodov a tiež zo všeobecne dostupných informácií o krajine pôvodu žalobcu sa priklonil k záveru, že v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou istotou predpokladať, že by nebol ohrozený jeho život alebo jeho nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie, prípadne že by nebol vystavený nediskriminačnému násiliu vzhľadom na pretrvávajúci vnútroštátny ozbrojený konflikt a vzhľadom na uvedené teda nemožno vylúčiť, že v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, a preto žalovaný poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ČAS: MU-PO-174-9/2016-Ž zo dňa 02.11.2016, t.j. do 14.11.2017. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila, súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-194/PO-Ž-2012 a ČAS: MU-PO-174/2016-Ž. 6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: ČAS: MU-PO-194/PO-Ž-2012 súd zistil, že žalobca prvýkrát požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 6.5.2012 z dôvodu obavy o svoj život pred členmi organizácie Al Shabaab, nakoľko títo ho nútili, aby sa stal jej členom a chceli, aby ukončil obchodovanie s potravinami, pričom sa mu mali vyhrážať, že ak ich neuposlúchne, tak ho zabijú. O udelenie azylu žiadal tiež z dôvodu, že v Somálsku je veľká bieda. Rozhodnutím ČAS: MU-194-21/PO-Ž-2012 zo dňa 02.10.2012 žalobcovi nebol udelený azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle a súčasne mu bola podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytnutá doplnková ochrana na dobu 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.10.2012. Žalobca proti rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok. 7. Z obsahu aktuálneho administratívneho spisu č.p.: ČAS: MU-PO-174/2016-Ž súd zistil, že žalobca druhýkrát požiadal o poskytnutie azylu vyhlásením zo dňa 24.8.2016 z dôvodu obavy o svoj život, pretože bol neustále utláčaný a bolo mu vyhrážané skupinou Al Shabaab k spolupráci s nimi inak že ho zabijú. Pri spisovaní vstupného pohovoru dňa 12.9.2016 žalobca uviedol, že sa veľmi dobre pamätá na obsah a informácie, ktoré dňa 8.8.2012 uviedol pred pracovníkom migračného úradu, nakoľko všetko je pravda a pridržiava sa všetkých týchto informácií. Ďalej uviedol, že trestné konanie voči nemu nebolo nikdy vedené, nikdy nebol členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie. Žalobca uviedol, že dôvody jeho žiadosti o udelenie azylu sú tie isté, ktoré uviedol v minulom azylovom konaní v roku 2012 a k týmto dôvodom nechce nič viac doplniť a v plnej miere sa ich pridržiava. Žalobca uviedol, že hlavným a jediným dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola jeho klanová príslušnosť. Žalobca uviedol, že tak ako v minulosti uviedol, pochádza z najmenšieho kmeňa, ktorého členovia nemajú žiadne práva, jeho kmeň vykonával iba najpodradnejšie práce ako opravy topánok a holičské práce. Žijú kočovným životom, nemajú vlastné územie. Ostatné kmene tvrdia, že ľudia z nášho kmeňa nepatria na územie Somálska. V roku 2011 ho členovia kmeňa Mariixan dva razy zbili. V auguste 2011 vyše 100 ľudí z jeho rodnej obce zomrelo z dôvodu vojny medzi kmeňmi. Žalobca uviedol, že osobne nemal problémy s Al Shabaab, nikdy osobne nemal problémy s políciou a nebol ňou prenasledovaný ako ani s inými štátnymi orgánmi Somálska. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva diskriminácie zo strany príslušníkov väčšinového kmeňa Mariixan a okrem toho sa obáva o svoj život z dôvodu neustálych bojov v F.. Iné dôvody k svojej žiadosti nemá. V spise sa nachádzajú aktuálne údaje o krajine pôvodu žalobcu, týkajúce sa aktuálnej bezpečnostnej situácie v Somálsku so zameraním sa aj na situáciu v regióne Dhuusamarreeb, klanovej štruktúry a postavenia menšinových skupín v somálskej spoločnosti so zameraním sa aj na postavenie klanu žalobcu, s vyhodnotením vplyvu hnutia Al- Shabaab v Somálsku a jeho charakteristiku. Na základe vyhodnotenia získaných údajov žalovaný o žiadosti žalobcu o udelenie azylu rozhodol rozhodnutím ČAS: MU-PO-174-9/2016-Ž zo dňa 02.11.2016, ktorým v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalobcovi poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 8. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný v súvislosti s opätovným vyhodnotením žiadosti žalobcu o udelenie azylu si vyžiadal informácie týkajúce sa aktuálnej bezpečnostnej situácie v Somálsku a na základe posúdenia žiadosti žalobcu žalobcovi napadnutým rozhodnutím zo dňa 02.11.2016 v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalobcovi poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 9. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácií a tie objektívne posúdil s prihliadnutím na vyjadrenia žalobcu, posudzoval aj relevantnosť dôvodov žalobcu v súvislosti s jeho žiadosťou o udelenie azylu, pričom s prihliadnutím na zistené skutočnosti žalovaný s prihliadnutím na ustanovenie § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky vzhľadom na to, že nie je možné vylúčiť, že pri návrate žalobcu do krajiny pôvodu by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade so zákonom. 10. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 11. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. 12. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).