KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava15. 5. 2017plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/9/2017 z 15. 5. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 15. mája 2017, sp. zn. 5S/9/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1017200067.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200067
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200067.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Z. R. U., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/X, XXX XX
W., právne zastúpený: JUDr. Lucia Saktorová, advokátka, Javorová 7, 974 09 Banská Bystrica, proti
žalovanému: Slovenská informačná služba, P. O. Box 69, 810 00 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. p. PK-2-7/2016 zo dňa 10.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 12.01.2017 z a m i e t a.

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 12.01.2017 z a
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou podanou na tunajšom správnom súde dňa 13.01.2017 sa žalobca domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia riaditeľa Slovenskej informačnej služby č. p. PK-2-7/2016 zo dňa
10.11.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil služobné hodnotenie príslušníka Slovenskej
informačnej služby č. p. 65/21-40-4/2016 schválené riaditeľom sekcie G dňa 26.08.2016. Podľa
prvostupňového rozhodnutia bol žalobca podľa § 27 ods. 4 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) vyhodnotený ako
nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Žalobca ako účastník administratívneho
konania sa cíti napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného a tiež prvostupňovým rozhodnutím
- služobným hodnotením a postupom prvostupňového správneho orgánu ukrátený na svojich právach
zaručených mu zákonom a právom chránených záujmoch. S výrokmi obidvoch rozhodnutí nesúhlasí,
obe rozhodnutia vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, pokladá za nezákonné. S poukazom na
to žiada napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie.

2. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby správny súd predmetné konanie prerušil podľa § 100
ods. 1 písm. a) SSP z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je v tomto
konaní oprávnený riešiť. Poukázal na konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod spis. zn. 5S
166/2016, v ktorom taktiež vystupuje v právnom postavení žalobcu a ktorého predmetom je preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Slovenskej informačnej služby č. p. 77/35-4-5/2016-BP zo dňa 06.06.2016,
z ktorého preskúmavané rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
(služobné hodnotenie) vychádza a je pre tieto rozhodnutia záväzné. V zmysle rozhodnutia Slovenskej
informačnej služby č. p. 77/35-4-5/2016-BP zo dňa 06.06.2016 žalobca nespĺňa predpoklady na vznik
oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“ podľa
§ 10 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., v dôsledku čoho nespĺňa podmienku spoľahlivosti obligatórne
vyžadovanú zákonom č. 73/1998 Z. z. Mal za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím boli vydané predčasne a tieto sú závislé od výsledku konania pod spis. zn.
5S 166/2016. Žalobca alternatívne navrhol prerušiť predmetné konanie podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP,



pretože na správnom súde prebieha konanie (spis. zn. 5S 166/2016), v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu v danej veci. Dôvodil tým, že rozhodnutie týkajúce
sa zániku oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami č. p. 77/35-4-5/2016-BP zo
dňa 06.06.2016 (záver o jeho zákonnosti, resp. nezákonnosti) tvorí základ pre posúdenie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, služobného hodnotenia a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu.

3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomne v podaní doručenom správnemu súdu dňa 28.03.2017.
V súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania poukázal na skutočnosť, že medzi rozhodnutím č.
p. 77/35-4-5/2016-BP zo dňa 06.06.2016 a napadnutým rozhodnutím je kauzálny nexus, keďže žalobca
prestal spĺňať podmienky spoľahlivosti podľa § 14 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., ktorú je
povinný spĺňať v súlade s § 14 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. po celý čas trvania služobného pomeru a vo
vzťahu k čomu má správny orgán povinnosť iniciovať konanie vo veci služobného hodnotenia, ktorého
výsledkom musel byť záver, že žalobca je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe
v Slovenskej informačnej službe, nakoľko na základe rozhodnutia riaditeľa Slovenskej informačnej
služby č. p. 77/35-49-20/2006 zo dňa 12.10.2006 o určovaní navrhovaných osôb oboznamovať sa s
utajovanými skutočnosťami v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby musia byť všetci príslušníci
Slovenskej informačnej služby určení na oboznamovanie sa s utajovaným skutočnosťami v rozsahu
stupňov utajenia „Dôverné“ až „Prísne tajné“. Vzhľadom na to je žalobcovo tvrdenie, že žalovaný pri
vydaní služobného hodnotenia mohol čakať na výsledok súdneho preskúmania zavádzajúce, nakoľko
by tým ignoroval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č. p. 77/35-4-5/2016-BP zo dňa 06.06.2016.

4. Z úradnej činnosti správny súd zistil, že žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.08.2016 sa
totožný žalobca domáhal proti totožnému žalovanému v konaní vedenom pod spis. zn. 5S 166/2016
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. 77/35-4-5/2016-BP, zn. 77/35-2094-123/2016-
BS zo dňa 06.06.2016, v zmysle ktorého žalobca nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na
oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia „Prísne tajné“ podľa § 10 ods. 1
písm. g) zákona č. 215/2004 Z. z., nakoľko sa nepovažuje za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14
ods. 1 cit. zákona, keďže uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore a súčasne bolo u neho
zistené bezpečnostné riziko podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6. cit. zákona. Krajský súd v Bratislave vyhlásil
vo veci samej dňa 11.04.2017 rozsudok, ktorým správnu žalobu žalobcu zamietol. Keďže konanie na
správnom súde je jednoinštančné, rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením účastníkom
konania.

5. Podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak rozhodnutie závisí od
otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

6. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie
uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie
podnet.

7. Z dikcie ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) SSP nevyplýva povinnosť správneho súdu konanie prerušiť,
v danom prípade sa jedná o fakultatívne prerušenie konania, t.j. také prerušenie konania, ktoré nie je pre
samotné konanie nevyhnutné. Správny súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými
procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim kritériom je
zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako
pravidlo.

8. Po posúdení horeuvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že v danom prípade nie je
dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP, resp. alternatívne podľa § 100 ods. 2 písm.
a) SSP, keď v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spis. zn. 5S 166/2016 bolo už vo veci
samej rozhodnuté s tým, že správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. p. 77/35-4-5/2016-
BP, zn. 77/35-2094-123/2016-BS zo dňa 06.06.2016 nezistil jeho rozpor so zákonom. Vzhľadom na
uvedené správny súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

9. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal správnej žalobe odkladný
účinok podľa § 185 SSP. Keďže služobné hodnotenie je základným podkladom pre rozhodovanie
vo veciach služobného pomeru žalobcu, t. j. zániku služobného pomeru a jeho služobné hodnotenie



bolo napadnutým rozhodnutím žalovaného v odvolacom konaní potvrdené, mal za to, že nepriznaním
odkladného účinku správnej žalobe mu hrozí závažná ujma a nenapraviteľný následok spočívajúci v
zásahu do jeho práv. Dôvodil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a služobné hodnotenie, ktoré
považuje v celom rozsahu za nezákonné, tvoria podklad na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
vydaných žalovaným, t. j. obligatórne vydanie rozhodnutia o prepustení policajta zo služobného pomeru.
Podľa názoru žalobcu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia, mu hrozí závažná ujma a vážny nenapraviteľný následok spočívajúci vo
vydaní rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Zároveň mal za to,
že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Ďalej uviedol, že následkom
vydania rozhodnutia, nadväzujúceho na nezákonné napadnuté rozhodnutie žalovaného, by bolo vydanie
rovnako nezákonného rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, čím mu hrozí závažná
ujma a vážny nenapraviteľný následok, ktoré by ani v neskoršom štádiu súdneho konania (v prípade
žalobcovho úspechu) nemuseli byť reparované. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v danej
situácii jeho jediným efektívne využiteľným právnym prostriedkom obrany pred následkami napadnutého
rozhodnutia a služobného hodnotenia. Len priznaním odkladného účinku správnej žalobe je možné
dosiahnuť, aby žalovaný nepostupoval v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z., najmä podľa § 192 a nasl. a
nedošlo k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru, a to až do času, kým správny súd nerozhodne o
zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a služobného hodnotenia.

10. K uvedenému procesnému návrhu zaujal písomné stanovisko aj žalovaný v rámci vyjadrenia k
žalobe. Namietal, že nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie odkladného účinku žaloby,
nakoľko napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilé spôsobiť vážny nenapraviteľný následok tak, ako
dôvodil žalobca. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, keďže z dikcie § 196 zákona č. 73/1998 Z. z.
jednoznačne vyplýva, že ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá,
t. j. platí fikcia trvania služobného pomeru a za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí
príslušníkovi Slovenskej informačnej služby služobný príjem. Uviedol, že zo zákona je zabezpečené, aby
následkami napadnutého rozhodnutia nemohla byť spôsobená ujma, ktorú by žalobca mohol považovať
za iný nenapraviteľný následok. Podľa názoru žalovaného zákon č. 73/1998 Z. z. poskytuje dostatočné
právne záruky ochrany žalobcu pred spôsobením ujmy. Naopak, v prípade priznania odkladného účinku
správnej žalobe, čoho následkom by bolo pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia v spojení s
napadnutým služobným hodnotením, následkom čoho by služobné hodnotenie nemohlo byť podkladom
na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení, by bol spôsobený vážny nenapraviteľný
následok, keďže služobný pomer žalobcu by aj naďalej trval, a to napriek skutočnosti, že žalobca
v dôsledku rozhodnutia č. p. 77/35-4-5/2016-BP zo dňa 06.06.2016 nespĺňa predpoklady na vznik
oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“. Ďalej
argumentoval tým, že práve priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom,
keď by došlo k oboznamovaniu sa nepovolanej osoby, t. j. osoby bez platnej bezpečnostnej previerky,
s utajovanými skutočnosťami, v dôsledku čoho by došlo k páchaniu priestupku na úseku ochrany
utajovaných skutočností. Verejným záujmom je v danom prípade ochrana utajovaných skutočností pred
neoprávnenou manipuláciou. Mal za to, že žalobcom navrhovaný postup by spôsobil ujmu na zákonom č.
215/2004 Z. z. chránených záujmoch. Došlo by i k zmareniu účelu zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý definuje
ako jednu z podmienok, ktorý musí príslušník Slovenskej informačnej služby spĺňať, spoľahlivosť, a to
po celý čas trvania služobného pomeru.

11. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

12. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.



13. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

14. S poukazom na skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby by bolo v danom
prípade v rozpore s verejným záujmom na ochrane utajovaných skutočností, správny súd dospel k
záveru, že neboli splnené podmienky predpokladané ust. § 185 písm. a) SSP, a preto návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku žaloby v súlade s ust. § 188 SSP zamietol.

Poučenie:

Proti výroku uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania možno podať kasačnú sťažnosť v
lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Proti výroku uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je
prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

V Bratislave dňa 16.05.2017

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1017200067)

  1. 15. 5. 2017Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/9/2017 z 15. 5. 2017 (toto rozhodnutie)
  2. 27. 3. 2026Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/9/2017 z 27. 3. 2026