Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200136 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200136.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: H. B., nar. X.X.XXXX, štátnej príslušnosti Afganistan, tadžickej národnosti, slobodný, číslo slovenského povolenia na pobyt ev. č. Q., posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu mesto E., Z. Č. L., V. O., bez ďalšieho bližšieho označenia, provincia E., B., toho času bytom Z. L. X, C., Slovenská republika, zastúpený: Mgr. Jarmila Karak Vargová, advokátka, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-547-104/PO-Ž-2013 zo dňa 9.12.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-547-104/PO-Ž-2013 zo dňa 9.12.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods.1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko žalobca do konania nepredložil žiadne nové doklady o svojej totožnosti, prípadne podklady na zdôvodnenie jeho žiadosti o azyl. Žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana. Žalobca v konaní nepredložil dôkazy, ktoré by mohli svedčiť o tom, že by z dôvodu jeho postavenia či funkcie mohol byť cieľom násilia zo strany Talibanu, t.j. nepreukázal, že by v jeho prípade išlo o prípad, ktorý by bol svojou povahou jedinečný. Žalobca netvrdil, že by bol v Afganistane prenasledovaný pre svoju príslušnosť k tadžickej národnosti. Žalobcovi nehrozí žiadna z foriem prenasledovania taxatívne vymenovaných v § 2 zákona o azyle. Neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, a z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana, na základe jeho žiadosti bola predĺžená až do 29.4.2017 s tým, že v prípade, ak sa situácia v Afganistane zasadne nezmení, je predpoklad, že mu bude naďalej predlžovaná, teda nehrozí, že by bol žalobca nedobrovoľne vrátený do krajiny pôvodu. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky pre udelenie azylu, ale žalobcovi už poskytol medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany, ktorá mu bola rozhodnutím migračného úradu dňa 27.4.2015 predĺžená na dva roky, t.j. do 29.4.2017. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 26.01.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval, že žalobca nenaplnil zákonné podmienky na udelenie azylu, a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 5.4.2017 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že dôvody, ktoré žalobca počas pohovoru uviedol, nie sú dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Mal za to, že žalobca nebol vystavený prenasledovaniu z dôvodov zastávania určitých politických názorov, či už priamych alebo mu prisudzovaných, neboli tak splnené podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Poukázal na to, že príslušnosť k jednej z rizikových skupín neznamená samo o sebe poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forme udelenia azylu, pričom daná príslušnosť môže byť zohľadnená aj vo forme inej medzinárodnej ochrany a to poskytnutím doplnkovej ochrany. Zistil, že žalobca nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu a v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Ženevský dohovor z roku 1951. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-547-104/PO-Ž-2013. 6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: ČAS: MU-547-104/PO-Ž-2013 súd zistil, že žalobca žiadal dňa 6.12.2013 o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu, že jeho dve sestry pracovali ako tlmočníčky pre medzinárodné sily, a žalobca pracoval ako predavač v objekte americkej vojenskej základne v Kábule. Žalobcovi rozhodnutím žalovaného dňa 5.5.2014 nebol udelený azyl, ale bola poskytnutá doplnková ochrana, ktorá bola neskôr predĺžená do 29.4.2017. Proti rozhodnutiu o neudelení azylu podal žalobca opravný prostriedok dňa 23.9.2014. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie zrušil. Žalovaný opätovne neudelil žalobcovi azyl dňa 7.9.2015. O opravnom prostriedku rozhodol dňa 13.1.2016 Krajský súd v Bratislave tak, že rozhodnutie žalovaného o neudelení azylu potvrdil. Žalobca podal odvolanie na Najvyšší súd SR, ktorý dňa 7.6.2016 rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil na nové konanie žalovanému. Po zrušení rozhodnutia bolo konanie doplnené informáciou z ODZS o tlmočníkoch v Afganistane, a to MU-ODZS-2016/000038-53 zo dňa 31.10.2016 a so žalobcom bol dňa 29.9.2016 vykonaný doplňujúci pohovor. Žalobca do konania nepredložil žiadne nové doklady o svojej totožnosti, prípadne podklady na zdôvodnenie jeho žiadosti o azyl. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 7. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, uvádzané žalobcom. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Žalovaný posudzoval aj možnosti prenasledovania žalobcu neštátnymi subjektmi, a to z dôvodu prisudzovaného politického presvedčenia v súvislosti s jeho činnosťou pre americkú armádu vychádzajúc z Príručky UNHCR, podľa ktorej pri vyhodnocovaní potrieb medzinárodnej ochrany žiadateľov o udelenie azylu z Afganistanu je zrejmé, že existujú tzv. potenciálne rizikové profily osôb, kde príručka vymenúva aj tlmočníkov, pričom je ich možné z hľadiska tohto členenia zaradiť k civilistom spojených alebo vnímaných ako podporujúcich Afganské národné bezpečnostné sily alebo medzinárodné vojenské sily. Vzhľadom na to, že žalobca nebol vystavený prenasledovaniu z dôvodov zastávania určitých politických názorov, neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. K námietke žalobcu týkajúcej sa aktivít žalobcu z pohľadu jeho zamestnania ako aj zamestnania jeho sestier ako tlmočníčok pre americkú armádu, žalovaný posúdil politický názor voči praktikám a cieľom militantného hnutia Taliban pôsobiaceho na území Afganistanu z dôvodu odmietnutia spolupráce s príslušníkmi tohto hnutia, pričom uviedol, že žalobca, ako aj jeho dve sestry s príslušníkmi Talibanu priamo pri výkone povolenia do styku neprišli. Žalobca nebol nikdy trestne stíhaný a v krajine pôvodu nemal žiadne problémy s bezpečnostnými alebo inými zložkami štátu. Žalobcovi sa príslušníci Talibanu nevyhrážali, osobne ho nekontaktovali ani nezastrašovali, čo pri skúmaní objektívneho prvku bolo podstatnou skutočnosťou. Výkon povolania tlmočníka nespĺňa danú charakteristiku sociálnej skupiny v zmysle zákona o azyle. Preto nemožno prípad žalobcu subsumovať pod prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine. Tlmočník pracujúci pre medzinárodné zložky v Afganistane patrí k rizikovej skupine a z nej vyplývajúce bezpečnostné riziká majú svoje miesto pri posúdení, či žiadateľ o udelenie azylu spĺňa predpoklady pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom o azyle. Súd mal za to, že žalobca neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie. 8. K žalobnému bodu, v ktorom namieta, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci. Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalobca neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie. Súd poukazuje na to, že proti žalobcovi nebolo v krajine pôvodu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý ani zadržaný, nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Žalobca nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu na Slovensku, ktoré sú uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle žalovaný neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10 zákona o azyle. Žalobcovi nehrozí žiadna z foriem prenasledovania vymenovaných v § 2 zákona o azyle. Žalobcovi nehrozia v krajine pôvodu žiadne konkrétne problémy súvisiace s individuálnymi dôvodmi. Jeho problémy sú všeobecného charakteru, teda hrozba neselektívneho násilia z dôvodu pretrvávajúcej nestabilnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Súd rovnako ako žalovaný dospel k záveru, že neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky, z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. 9. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. 11. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).