Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/69/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200226 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200226.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti O.: C., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. 3, zastúpená advokátskou kanceláriou HKP Legal s.r.o. Bratislava, Sasinkova 6, otec - X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. C. 6, o návrhu otca na zníženie výživného na tvorbu úspor na maloleté deti, na odvolanie matky proti rozhodnutiu X. súdu Bratislava IV č.k. 25P/190/2013-446 zo dňa 21.03.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že sa od 20.06.2013 znižuje vyživovacia povinnosť otca na maloletú C. O.. nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na sumu XXX eur a na maloletú A. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na sumu XXX eur, ktoré sumy je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/220/2008-130 zo dňa 29.06.2009 v časti výroku o výživnom. Uznesenie súdu prvej inštancie, č.k. 25P/190/2013-289 zo dňa 14.10.2015 sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na sumu XXX eur, ktoré výživné uložil otcovi platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci od 01.01.2013. Súd prvej inštancie znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci od 01.01.2013. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh otca zamietol. V časti zníženia výživného za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 súd prvej inštancie konanie zastavil. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/220/2008-130 zo dňa 29.06.2009 vo výroku o výživnom. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že na strane otca sa zmenili pomery tak, že nie je spôsobilý platiť výživné na tvorbu úspor. Súd prvej inštancie zdôraznil, že výživné je možné priznať len vtedy, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, čo v danom prípade preukázané nebolo. Poukázal na vyjadrenie matky, ktorá sama uviedla, že pokiaľ otec nemá na úspory, nebude tieto požadovať. Súd prvej inštancie dal otcovi do pozornosti, že jeho povinnosťou je riadne a načas prispievať na výživu maloletých detí, ktoré sú na výživu od svojich rodičov odkázané a v tomto smere si musí otec aj upraviť svoje finančné pomery. Vzhľadom na to, že posledné rozhodnutie o výživnom nadobudlo právoplatnosť 28.12.2012, súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť na tvorbu úspor dňom 01.01.2013. V časti, ktorou žiadal otec zrušiť výživné na tvorbu úspor od 01.01.2012 konanie zastavil, keď o tomto období už bolo právoplatne rozhodnuté. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, namietala, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal potrebné dokazovanie, nesprávne vyhodnotil majetkové pomery otca, nevykonal navrhované dokazovanie, závery súdu prvej inštancie nie sú správne, zmena pomerov na strane otca detí, ktorá by odôvodňovala takéto rozhodnutie nenastala. Súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu. Žiadala zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a návrh v celom rozsahu zamietnuť. 3. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.sp., a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí je čiastočne dôvodné. 5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, avšak nesprávne určil dátum zrušenia vyživovacej povinnosti v časti úspor zo strany otca. 6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím č.k. 25P/190/2013-446 zo dňa 21.03.2016 znížil vyživovaciu povinnosť otca v časti tvorby úspor na maloleté deti, pričom rozhodoval podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. zároveň odvolací súd konštatuje, že konanie v veci sa začalo 20.06.2013, pričom na konanie sa aplikoval zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v niektorých rodinnoprávnych veciach akým je aj predmetné konanie boli však upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť taktiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy zákona (zákon č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a novej právnej úpravy (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku). V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených predpisov). Naviac, princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov, vykonaných v prebiehajúcich konaniach podľa zrušenej právne úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. 9. Vzhľadom na zakotvenie princípu okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem do samotného paragrafového znenia C.m.p., podľa § 395 ods. 1 C.m.p., odvolací súd uvádza namiesto pojmov súd prvého stupňa, navrhovateľ, odporca použitých v rozhodnutí súdu prvej inštancie a aj v následných podaniach účastníkov pojmy súd prvej inštancie, otec matka, maloleté deti a kolízny opatrovník. 10. V časti posúdenia dôvodnosti tvorby úspor súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a vec aj správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V uvedenej časti súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, pričom odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania je zrušenie výživného na maloleté deti v časti úspor, pričom je potrebné rozlišovať kritériá stanovené Zákonom o rodine (§ 62 a nasl. Zákona o rodine) pre určenie bežného výživného a určenia výživného na tvorbu úspor podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, kde rozhodujúcim kritériom pre určenie takéhoto výživného, ktoré prelamuje spotrebný charakter výživného sú majetkové pomery povinného rodiča. V danom prípade bolo zistené, že majetkové pomery povinného rodiča nedovoľujú poskytovať výživné na tvorbu úspor, z uvedených dôvodov odvolací súd v tejto časti vyhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. Nesprávne určil súd prvej inštancie dátum, ku ktorému výživné znížil, keď podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno priznať výživné alebo rozhodnúť o výživnom len odo dňa začatia súdneho konania. Súdne konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 20.06.2013, z uvedených dôvodov odvolací súd v tejto časti zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie určením správneho dátumu zníženia vyživovacej povinnosti otca. 11. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.. 12. Predmetom odvolacieho konania je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, č.k. 25P/190/2013-289 zo dňa 14.10.2015 vedené na odvolacom súde pod sp.zn. 11CoP/69/2017, ktorým bola uložená otcovi povinnosť zaplatiť matke sumu XX. eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia, návrh matky na priznanie náhrady vo zvyšnej časti bol zamietnutý. Uvedené rozhodnutie bolo zdôvodnené tak, že pojednávanie dňa 27.04.2015 bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia sa otca, súd vytýčil nový termín pojednávania na deň 16.09.2015 o 10.30 hod., na ktorý termín bol otec písomne predvolaný, predvolanie na termín pojednávania bolo otcovi riadne doručené dňa 15.07.2015 uplatnením inštitútu fikcie doručenia. Súd predvolanie na termín pojednávania doručoval aj dňa 27.07.2015 a neprevzatá zásielka sa súdu vrátila dňa 19.08.2015, čo je deň jej opätovného riadneho doručenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 147a ods. 1, 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. 13. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal otec, ktorý nesúhlasil s výrokom tohto rozhodnutia keď uviedol, že o termíne pojednávania nevedel a preto sa na pojednávanie ani nedostavil. Žiadal návrh matky na priznanie náhrady za odročené pojednávanie zamietnuť, poukázal aj na to, že termín pojednávania mu neoznámila ani matka a nebolo mu súdom oznámené ani telefonicky ani e-mailom. Namietal aj nedostatočné odôvodnenie uznesenia. 14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 15. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zo dňa 14.10.2015 za účinnosti vtedy platného predpisu Občianskeho súdneho poriadku - účinný do 30.06.2016. 16. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (O.s.p.), odvolací súd vychádzajúc z princípu okamžitej aplikability procesných noriem, ktorý je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných v prebiehajúcich konaniach podľa zrušenej právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov posudzoval vec podľa príslušných ustanovení O.s.p. - § 147a O.s.p., keď má za to, že súd postupoval v napadnutom rozhodnutí správne. Z obsahu spisu vyplýva, že tak ako uvádza súd prvej inštancie, predvolanie na pojednávanie bolo riadne doručované otcovi maloletých detí v termínoch ako uvádza súd prvej inštancie, otec si tieto predvolania nevyzdvihol, o čom je aj riadny záznam od poštového doručovateľa a v danom prípade sa posudzuje doručovanie tzv. fikciou doručenia. Uvedená zásielka, ak si ju otec nevyzdvihol sa považuje za doručenú. Uvedená fikcia vyplýva z ust. § 46-47 O.s.p. účinného do 30.06.2016. 17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.mp. v spojení s § 396 ods. 2 C.s.p.. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).