Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/11/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200266 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200266.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Fulcovou v právnej veci žalobcu: K. Q. F., nar.XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka B. islamskej republiky, bez platného cestovného dokladu, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu B., provincia B., mesto B., Z. N. F., aktuálne zaisteného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov,zastúpený Ligou pre ľudské práva so sídlom Štúrova 3, Bratislava proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Paulínska 13, Trnava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení číslo: PPZ-HCP- BA9-017/2017-AV zo dňa 8.2.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 24.2.2017 právnym zástupcom žalobcu podanú správnu žalobu zo dňa 15.02.207, doručenú žalovanému 17.2.2017 proti jeho rozhodnutiu PPZ-HCP- BA9-17-017/2017-AV zo dňa 8.2.2017, ktorým bol žalobca zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na základe oznámeného a začatého konania na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu a to dňom 08.02.2017a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.07.2017. Spolu s predložením správnej žaloby žalovaný predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. 2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým tento rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že účastník konania /žalobca/ bol na základe oznámenia kontrolovaný dňa 07.02.2017 vo večerných hodinách pri Slovensko - českej štátnej hranici, odpočívadle na diaľnici D2 Brodské policajnou hliadkou na základe oznámenia od vodiča nákladného automobilu. Následne si účastníka konania prevzala Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii Západ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Po vykonaní úkonov bol následne odovzdaný a predvedený na správny orgán z dôvodu, že vzniklo podozrenie, že sa dopustil priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky a nachádza sa na území Slovenskej republiky bez cestovného dokladu, víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovali na vstup a pobyt. Totožnosť účastníka konania, ako aj jeho štátna príslušnosť bola na správnom orgáne zistená zo spísanej zápisnice o podaní vyjadrenia účastníka konania, kde sa vyjadril k svojej totožnosti a štátnej príslušnosti. Taktiež totožnosť bola zistená z fotokópie identifikačnej karty Pakistanu XXXXX-XXXXXXX-X B. T. XX.XX.XXXX X. XX.XX.XXXX, O. na W. K. Q., I. XX.XX.XXXX, Š. B. B.. Na uvedenej identifikačnej karte sa nachádzala aj fotografia a aj na základe týchto podkladov nemal správny orgán pochybnosť o totožnosti a štátnej príslušnosti účastníka konania. 4. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva že lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že účastník konania na území Slovenskej republiky nemá udelené žiadne povolenie na pobyt (trvalý, prechodný tolerovaný) ani iné právo na pobyt a taktiež nie je v súčasnosti žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Lustráciou v informačnom systéme Migra (Eurodac) bola na základe odtlačkov papilárnych línii na prstoch zistená pozitívna zhoda s Bulharskou republikou a konaním o azyle a bolo zistené, že Bulharská republika zaevidovala účastníka konania ako žiadateľa o azyl na ich území pod identifikačným BG1BR103C1611180014. Z uvedeného dôvodu, zistených dostupných informácií a zistení v čase konania s účastníkom konania na správnom orgáne dňa 08.02.2017 bolo písomne kontaktované Dublinské stredisko Slovenskej republiky z dôvodu prijatia opatrení, pridelenia identifikačného čísla dublinského konania a oboznámenia sa s prípadom účastníka konania. Dublinské stredisko dňa 08.02.2017 pridelilo konaniu číslo MU-DS-38/2017-DŽ. 5. Účastník konania sa nachádzal na území Slovenskej republiky neoprávnene , nedisponoval fyzicky žiadnym cestovným dokladom, vízom alebo povolením na pobyt, ktoré by ho oprávňovali na vstup a pobyt. Účastník konania neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky v úkryte nákladného automobilu. 6. Na základe zistenia, že účastník konania požiadal prvotne o pridelenie štatútu azylanta na území Bulharskej republiky, príslušný správny orgán Slovenskej republiky začal konanie za účelom zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu, keďže Bulharská republika je príslušná na konanie o jeho žiadosti o udelenie azylu. 7. Dňa 08.02.2017 po predvedení na správny orgán bola s účastníkom konania spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia v zmysle § 22 ods. 1 správneho poriadku, evidovaná pod číslom PPZ-HCP- BA9-17-011/2017-AV za prítomnosti tlmočníka z jazyka paštu. Účastník konania čestne prehlásil, že jeho totožnosť je K. Q. F., I. XX.XX.XXXX. Ďalej uviedol, že svoj cestovný doklad mal vydaný, ale stratil ho a v súčasnosti má občiansky preukaz Pakistanu, ktorý si odfotil. V súčasnosti má pri sebe menšiu finančnú hotovosť v srbských dinároch. Inú hotovosť nemá a ani si nevie zabezpečiť. Taktiež si nevie zabezpečiť žiadne ubytovanie. 8. Z Pakistanu vycestoval asi pred piatimi mesiacmi nelegálne za pomoci prevádzača, ktorému zaplatil 8000,- Eur a chcel ísť pôvodne do Nemecka alebo do Francúzka. Z Pakistanu cestoval do Iránu a následne do Turecka za pomoci prevádzačov. Išiel sám bez rodiny. Z Turecka cestoval do Bulharskej republiky, kde bol zadržaný a kde mu boli odobraté odtlačky prstov a bol presunutý do tábora pre žiadateľov o azyl. Asi po mesiaci a pol opätovne za pomoci prevádzača vycestoval do Srbska a pokračoval k maďarským hraniciam, kde bol za pomoci prevádzača naložený do nákladného automobilu. Na území Slovenskej republiky bol na parkovisku kontrolovaný a objavený v nákladnom automobile Políciou Slovenskej republiky. Je si vedomý, že sa nachádza na území Slovenska neoprávnene. O asistovaný dobrovoľný návrat do domovskej krajiny nechce požiadať. Taktiež nežiadal o informovanie o svojej situácii domovský štát, ani mimovládnu organizáciu a Centrum právnej pomoci. Účastník konania vzal na vedomie, že správny orgán začal konanie vo veci zaistenia a bolo zistené, že Bulharská republika je krajinou kde prvotne požiadal o udelenie azylu. 9. Na základe doteraz vykonaných úkonov, dokazovaní a na základe spísaných zápisníc o podaní vyjadrenia účastníka konania zo dňa 08.02.2017 na správnom orgáne bolo zistené, že účastník konania po požiadaní o udelenie azylu na území Bulharskej republiky, po určitej dobe túto krajinu opustil za pomoci prevádzača. Následne po svojvoľnom opustení krajiny v ktorej požiadal o udelenie azylu, nelegálne vstúpil na územie iného štátu Únie ukrytý v nákladnom automobile kam bol nasadený za pomoci prevádzača, na ktorého sa nakontaktoval na území Bulharskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania je osobou u ktorej je riziko úteku (svojvoľný odchod na územie iného štátu, vyjadrenia účastníka konania v spísanej zápisnici, nelegálny pohyb za pomoci prevádzača) a nezaistením by hrozilo, že bude zmarený samotný účel konania o odovzdaní ktoré nie je v kompetencii správneho orgánu a preto je potrebné mat účastníka konania k dispozícii počas procesu návratu v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013. Aj z uvedeného vyplýva riziko úteku, ako aj neschopnosť vlastnej starostlivosti o svoju osobu po materiálnej, zdravotnej a existenčnej stránke (bez akýchkoľvek dokladov totožnosti, bez finančných prostriedkov, nedokázanie sa vrátiť späť na územie Bulharskej republiky, snaha o presun do iného štátu za pomoci prevádzača, zaplatenie za nelegálny prevoz) a preto je potrebné účastníka konania zaistiť a za účasti štátu zabezpečiť návrat do štátu kde prvotne požiadal o udelenie azylu. Taktiež v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 je nutné odovzdanie účastníka konania a nie návrat do Bulharskej republiky vykonať zo slobody, keďže porušil povinnosti v štáte kde požiadal prvotne o udelenie azylu a následne za pomoci prevádzačov a ukrytý v nákladnom automobile sa snažil presunúť do iného štátu. Správny orgán má teda zato, že v prípade účastníka konania nie je možné uplatniť alternatívne donucovacie opatrenia, ale je potrebné, zaistiť ho a tak odovzdať osobu do krajiny ktorá je príslušná v konaní o udelenie azylu „ 10. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.: „Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. “ Správny orgán v súlade s týmto ustanovením, ako aj na základe odporúčania Dublinského strediska a v zmysle článku 28 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 stanovil dĺžku doby zaistenia najdlhšie do 08.07.2017. Uvedená doba je podľa správnej úvahy a skúseností Dublinských konaní priamo úmerná dobe zabezpečenia všetkých potrebných náležitostí k realizovaniu konania v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013. Pri rozhodovaní o nevyhnutne potrebnom čase zaistenia účastníka konania správny orgán bral do úvahy skutočnosť, že dňa 08.02.2017 bolo začaté konanie na základe dostupných informácií a zistení v zmysle vyššie uvedeného Nariadenia Rady (ES), ktoré v súčasnosti už začalo a budú sa vykonávať úkony k jeho realizácii čo bude trvať určitú dobu, pretože ide konanie smerom do iného štátu, ktorý priamo nesusedí so Slovenskou republikou a zabezpečuje ho administratívne iný orgán. Správny orgán zaslaním podkladov a dostupných zistení smerom na príslušný orgán Slovenskej republiky, ktorý je príslušný vykonávať Dublinské konanie, považuje deň 08.02.2017 za deň začatia konania na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu. Správny orgán pri stanovení dĺžky doby zaistenia určil konkrétnu dobu času zaistenia, nie však maximálnu. Taktiež súčasná situácia v oblasti migrácie, utečeneckej krízy, náporu na štátne hranice Únie a riešenia štátnych príslušníkov tretích krajín v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 smerom do krajiny kde prvý krát požiadali o udelenie azylu je dôvodom na určenie vyššie uvedenej doby zaistenia a individuálneho prístupu k riešeniu. V prípade účastníka konania a lehoty zaistenia správny orgán uvádza, že nejde o konkrétny dátum zaistenia, ale ide o hraničný termín doby zaistenia o ktorom rozhodol dňa 08.02.2017. Účelnosť spočíva v riadnom a bezproblémovom odovzdaní účastníka konania v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013. Do uvedenej doby je preto potrebné zaistenie, ktoré správnemu orgánu priamo vyplýva zo zákona č. 404/2011 Z. z. a je potrebné z dôvodu, že odovzdanie prebieha prostredníctvom Policajného zboru. Počas uvedenej doby je potrebné, aby príslušný orgán oslovil dožiadanú stranu, treba žiadosť posúdiť a vyvodiť záverečné stanovisko. V kladnom prípade je následne potrebné fyzicky zrealizovať odovzdania účastníka konania do krajiny kde požiadal prvotne o udelenie azylu. 11. Počas konania o zaistení sa správny orgán zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života účastníka konania v zmysle v článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách uverejneného v Zbierke zákonov číslo 209/1992 Zb. a číslo 102/1999 Z. z.. Správny orgán práva vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd neupiera a plne ich rešpektuje. Účastník konania nemá na území Slovenskej republiky ani schengenského priestoru žiadnu blízku rodinu, žiadne záväzky, nemá k nej žiadne väzby, ani relevantné dôvody na zotrvanie na jej území, keďže žiadosť o medzinárodnú ochranu podal na území Bulharskej republiky. Celá jeho blízka rodina sa nachádza v domovskej krajine. 12. Dokazovaním a na základe získaných podkladov správny orgán považoval za preukázané, že sú splnené podmienky na postup podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z., pretože zaistenie je potrebné na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu ako aj z dôvodu rizika úteku. Správny orgán rozhodol o zaistení účastníka konania z dôvodu, že ak by nebolo realizované zaistenie, jeho pobyt na území Slovenskej republiky by nebol známy, existuje riziko úteku za pomoci prevádzačov, účastník konania by sa mohol nelegálne pohybovať a skrývať, tým by jeho pobyt správnemu orgánu nebol známy, takže by nemohlo dôjsť k realizácii výkonu v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013, čím by bolo zmarené konanie samotného zabezpečenia prípravy a výkonu v zmysle uvedeného nariadenia. Účastník konania nepožiadal a ani nemal v úmysle požiadať na správnom orgáne o azyl a teda o medzinárodnú ochranu, čo zvyšuje riziko úteku a správnu úvahu o jeho nelegálnom pobyte a pohybe aj v iných krajinách, čo by hrozilo v prípade nezaistenia. Správny orgán preskúmal okolnosti veci a zistil, že sú splnené podmienky § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.. Na základe uvedených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. II. Žaloba 13. Žalobca považoval rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Žalovaný pritom poukazoval na to, že žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia od 08.02.2017 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.07.2017, t.j. 5 mesiacov. S uvedeným odôvodnením stanovenej dĺžky zaistenia žalobca nesúhlasí a považuje takéto odôvodnenie 5 - mesačnej dĺžky doby zaistenia za účelom odovzdania do členského štátu zodpovedného za rozhodnutie o jeho žiadosti o azyl za nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že zaistenie v prípade §88 ods.1 písm.c / je možné len maximálne v trvaní troch mesiacov. V tejto súvislosti poukázal na Nariadenie Rady ES č.604/2013, konkrétne článok 28. 14. Žalobca taktiež vidí nesprávne právne posúdenie žalovaného vo vnímaní aplikácie inštitútu zaistenia, keď Žalovaný na str. 4 napadnutého rozhodnutia uvádza, že „Na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu priamo slúži inštitút zaistenia, bez ktorého nie je možné vrátiť účastníka konania do krajiny, kde prvotne požiadal o udelenie azylu, aby nebol zmarený samotný účel naplnenia Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 a procesu odovzdania účastníka konania zodpovednej krajine." Takéto vnímanie inštitútu zaistenia považuje Žalovaný za nesprávne, keďže môže viesť k paušalizovanému uplatňovaniu inštitútu zaistenia na všetky prípady osôb, ktoré majú byť vrátené do zodpovedného členského štátu bez zohľadnenia aplikácie inštitútu zaistenia ako prostriedku ultima ratio v konaní pred správnym orgánom. Takýto výklad žalovaného navyše odporuje ods. 1 a ods. 2 Článku 28 Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013, kde sa uvádza, že členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia a zaistenie musí byť primeraným opatrením a je možné ho aplikovať za situácie, kedy nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby rozhodnutie žalovaného, č. p. PPZ-HCP-BA9-17-017/2017- AV zo dňa 08.02.2017 o zaistení, bolo zrušené a súd nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. III. Vyjadrenie žalovaného 15. K námietke splnomocnenej zástupkyne žalobcu žalovaný uviedol že správny orgán pri určovaní dĺžky doby zaistenia sa zaoberá každým prípadom individuálne a neurčuje automaticky najdlhšiu prípustnú dobu zaistenia (aj v prípade účastníka konania správny orgán určil v rozhodnutí konkrétnu dobu zaistenia, ktorá je iba hraničná, nie však maximálna. V prípade skoršej realizácie transferu zostatok doby zaistenia nebude samozrejme aplikovaný). Tak isto v prípade účastníka konania bral správny orgán do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sa týkajú jeho zaistenia samostatne a k dĺžke doby zaistenia dospel po samostatnej správnej úvahe a individuálnemu prístupu k osobe účastníka konania a vyhodnotením celého konania. Správny orgán bral do úvahy aj dĺžku doby nevyhnutnej na zabezpečenie konania, ktoré vykonáva Dublinské stredisko. K zabezpečeniu odovzdania je potrebné vykonávať úkony aj smerom k inému štátu Únie, čo taktiež trvá istú dobu (zaslanie žiadosti, čakanie na odpoveď, vydanie rozhodnutia, možnosť podania správnej žaloby, následne zrealizovanie transferu). Zo strany príslušných útvarov Policajného zboru bude vyvíjaná činnosť a spolupráca, aby mohol byť naplnený výkon odovzdania do Bulharska, odkiaľ sú už známe prvé vyjadrenia a odpovede. Taktiež správny orgán neustále skúma či účel zaistenia trvá. Účel zaistenia stále trvá - Dublinské stredisko má už z Bulharska pozitívnu odpoveď, kde vyjadrili súhlas na vykonanie transferu. Následne začne plynúť doba pre Dublinské stredisko na realizáciu vrátenia. Bulharsko akceptovalo v stanovenej lehote dňa 20.2.2017 prijatie účastníka konania a zodpovednosť za účastníka konania a preto nič nebráni v realizácii. Zmarenie transferu zo strany účastníka konania môže nastať v prípade ako popisuje v zaslanej odpovedi Dublinské stredisko (DU- DS-38/2017-DŽ): „Keďže menovaný cudzinec požiadal o azyl, bude zahájené nové azylové konanie, súčasťou ktorého bude pokračovanie Dublinskélio konania. Po ukončení určovania zodpovedného štátu bude vydané a vyhlásené rozhodnutie, po ktorom ak žiadateľ nepodá správnu žalobu proti rozhodnutiu, bude možné pripravovať transfer. Aj na základe uvedeného a vedomia správneho orgánu považujeme dĺžku zaistenia za oprávnenú a zákonnú. Správny orgán určil dobu zaistenia aj na základe týchto skúseností pri dublinských konaniach a na základe doteraz vykonaných zaistení. V prípade účastníka konania nebude odovzdanie vykonané do susedného štátu, ale do vzdialenejšieho štátu. Zo skúseností správneho orgánu v konaniach so zaistenými cudzincami je známe, že vo viacerých prípadoch, keď bola aj určená kratšia doba zaistenia, keď účastníci konania nedisponovali minimálne cestovným dokladom, musela byť následne doba zaistenia predlžovaná. Lehotu zaistenia preto považuje za zákonnú a oprávnenú. V prípade zabezpečenia všetkých úkonov k fyzickému odovzdaniu účastníka konania do Bulharska v skoršej lehote nepríde tak k naplneniu celej doby zaistenia. 16. Žalovaný vo vyjadrení ďalej udáva že právna zástupkyňa žalobcu sa taktiež v správnej žalobe vyhla (možno úmyselne) a nespomenula článok 29 odsek 1 Dublinského nariadenia podľa ktorého sa odovzdanie cudzinca uskutoční najneskôr do 6 mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským Štátom. „Odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok\ Účastník konania bol zaistený dňa 8.2.2017, žiadosť o späť vzatie bola zaslaná dňa 10.2.2017 a akceptácia zo strany Bulharska bola zaslaná dňa 20.2.2017. V zmysle uvedeného je teda potrebné odo dňa 20.2.2017 najneskôr do 6 mesiacov odovzdať účastníka konania - teda do 20.8.2017. Účastníkovi konania však bola určená maximálna lehota na zaistenie iba do 8.7.2017. Ďalší dôkaz o zákonnosti a oprávnenosti doby zaistenia. 17. Žalobca dňa 17.02.2017 v ÚPZC Medveďov (ide o totožný deň ako bola podaná správna žaloba) podal žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky aj napriek tomu, že na správnom orgáne o udelenie azylu nepožiadal, ani následne po umiestnení v ÚPZC Medveďov a je si vedomý, že s jeho osobou sú vykonávané úkony na jeho späť vzatie do Bulharska (poučenie vykonané dňa 8.2.2017 na správnom orgáne v spísanej zápisnici o podaní vyjadrenia). Z tohto dôvodu považuje správny orgán žiadosť účastníka konania o udelenie azylu na Slovensku za účelovú, aby dosiahol oddialenie alebo zmarenie jeho transferu do Bulharska. Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. podanie žiadosti o udelenie azylu nie je dôvodom na prepustenie zo zaistenia účastníka konania. Dňa 10.02.2017 bolo Dublinským strediskom začaté konanie o odovzdaní účastníka konania a bola odoslaná žiadosť o prevzatie späť žiadateľa, na ktorú dňa 20.02.2017 Bulharská republika písomne odpovedala akceptovaním prijatia späť žiadateľa. 18. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v prípade zrušenia rozhodnutia a prepustenia žalobcu zo zaistenia by ďalšie miesto pobytu nebolo správnemu orgánu a Dublinskému stredisku známe a tým by bol už akceptovaný transfer úplne zmarený. IV. Posúdenie právnej argumentácie 19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 07.03.2017, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22..Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku. 23 .K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013). 24. Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 25. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. 26. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 27. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 28. Podľa čl. 2 písm. n) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 riziko úteku je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť. 29. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. 30. Podľa čl. 3 Dohovoru, nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 31. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 33. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 34. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon. 35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 36. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalobkyne, súd právne uzatvára: 37. Podstatnou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je tá skutočnosť, či boli dané dôvody zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC. 38. Predmetom konania bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA9-17-017/2017-AV zo dňa 08.02.20167 ktorým žalovaný v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC zaistil žalobcu zna základe skutočnosti, že je žiadateľom o udelenie azylu na území Bulharska na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu do O8.07.2017 s tým, že ho umiestil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. 39. Predpokladom zaistenia žalobcu v zmysle citovaného ustanovenia je naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo jeho výkonu podľa osobitného predpisu, ktorým v danom prípade je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti y jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013), ktorým aj žalovaný účelnosť zaistenia zdôvodňoval. 40. V prípade žalobcu bolo lustráciou v informačnom systéme Migra /Eurodac/ zistené a žalobca to nepoprel, že požiadal o udelenie azylu na území Bulharska. Bulharská republika žalobcu ako žiadateľa o azyl na ich území vedie pod identifikačným číslom BG1BR103C11180014. Danú skutočnosť oznámil správny orgán dňa 08.02.2017 Dublinskému stredisku ako dôvod na začatie konania podľa vyššie uvedeného medzinárodného právneho predpisu. 41. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že podstatou Dublinského nariadenia je určenie kritérií a zodpovednosti niektorého zo štátov únie, kde štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti požiadala o udelenie azylu po prvýkrát a v prípade, že sa takáto osoba pohybuje počas konania na územiach iných krajín, zabezpečiť jeho odovzdanie do prvotnej krajiny, pričom v zmysle kapitoly III článku 7 odsek 2 Dublinského dohovoru členský štát, zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte, pričom je nespochybniteľné, že touto krajinou je Bulharsko, kde mu boli aj odobraté odtlačky prstov a kde žalobca požiadal o azyl. Mal sa teda zdržiavať na území Bulharska počas azylovej procedúry a nemal opustiť jeho územie a vycestovať na územie iného štátu únie bez príslušných oprávnení. 42. Z konania správneho orgánu jednoznačne vyplýva, že žalobca prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území Bulharska, čím táto krajina je zodpovedná za účastníka konania v zmysle Dublinského nariadenia - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013. 43. Z administratívneho spisu PPZ-HCP-BA9-17/2017-AV-č.l.55 bolo preukázané, že dňa 10.02.2017 bolo so žalobcom začaté konanie o odovzdaní do iného štátu a bola odoslaná žiadosť o prevzatie späť žiadateľa na ktorú dňa 20.02.2017 Bulharská republika písomne odpovedala akceptovaním prijatia späť žiadateľa. 44. K námietke žalobcu že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ktoré malo spočívať v neprimeranej dĺžke zaistenia od 08.02.2017 do 08.07.2017 t.j.5 mesiacov súd dospel k záveru že táto nie je dôvodná. 45. Samotnému faktickému prevozu navrhovateľa do krajiny zodpovednej za posúdenie ním podanej žiadosti o azyl podľa Dublinského nariadenia totižto predchádza samostatné (dublinské) konanie, ktoré vykoná Dublinské stredisko Migračného úradu MVSR teda iný správny orgán ako žalovaný, pričom k realizácii prevozu môže dôjsť až vydaním vykonateľného rozhodnutia tohto orgánu. Pri rozhodovaní o nevyhnutne potrebnom čase zaistenia účastníka konania správny orgán bral do úvahy skutočnosť, že dňa 08.02.2017 bolo začaté konanie na základe dostupných informácií a zistení v zmysle vyššie uvedeného Nariadenia Rady (ES), ktoré v súčasnosti už začalo a budú sa vykonávať úkony k jeho realizácii čo bude trvať určitú dobu, pretože ide konanie smerom do iného štátu, ktorý priamo nesusedí so Slovenskou republikou a zabezpečuje ho administratívne iný orgán. Správny orgán zaslaním podkladov a dostupných zistení smerom na príslušný orgán Slovenskej republiky, ktorý je príslušný vykonávať Dublinské konanie, považuje deň 08.02.2017 za deň začatia konania na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu. Správny orgán pri stanovení dĺžky doby zaistenia určil konkrétnu dobu času zaistenia, nie však maximálnu. Taktiež súčasná situácia v oblasti migrácie, utečeneckej krízy, náporu na štátne hranice Únie a riešenia štátnych príslušníkov tretích krajín v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 smerom do krajiny kde prvý krát požiadali o udelenie azylu je dôvodom na určenie vyššie uvedenej doby zaistenia a individuálneho prístupu k riešeniu. V prípade žalobcu a lehoty zaistenia súd uvádza, že nejde o konkrétny dátum zaistenia, ale ide o hraničný termín doby zaistenia o ktorom rozhodol správny orgán dňa 08.02.2017. Účelnosť dĺžky zaistenia spočíva v riadnom a bezproblémovom odovzdaní účastníka konania v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013.. Do uvedenej doby je preto potrebné zaistenie, ktoré správnemu orgánu priamo vyplýva zo zákona č. 404/2011 Z. z. a je potrebné z dôvodu, že odovzdanie prebieha prostredníctvom Policajného zboru. Počas uvedenej doby je potrebné, aby príslušný orgán oslovil dožiadanú strany, treba žiadosť posúdiť a vyvodiť záverečné stanovisko. V kladnom prípade je následne potrebné fyzicky zrealizovať odovzdania účastníka konania do krajiny kde požiadal prvotne o udelenie azylu. 46. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.: „Policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia “.Súd sa stotožnil s názorom správneho orgánu, že je v súčasnosti nevyhnutné zaistenie účastníka konania. Účel zaistenia trvá, pretože je potrebné ho odovzdať do krajiny, kde prvotne požiadal o udelenie azylu. Touto krajinou je Bulharská republika a aj vzhľadom na riziká, keď svojvoľne opustil krajinu kde požiadal o udelenie azylu, riziko úteku do inej krajiny, neoprávnene pobývanie v iných členských štátoch, nemožnosti vlastnej starostlivosti o svoju osobu je potrebné zaistenie žalobcu a tak naplniť a vykonať úkony v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013. 47. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozhodnutí sp.zn10SZa/23/2015 citujem „ je vhodné podotknúť, že úvahy o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu nemožno odvodzovať od subjektívnej predstavy navrhovateľa o tom, ako podrobne by malo byť rozhodnutie správneho orgánu odôvodnené, ale musí sa jednať o objektívny stav, znemožňujúci preskúmanie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Z hľadiska objektívneho je zrejmé, že odôvodnenie dĺžky zaistenia navrhovateľa okolnosťami, za ktoré označil nutnosť vybavenia všetkých potrebných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu nutnému k reálnemu výkonu prevozu navrhovateľa, ktoré upravujú medzinárodné dohody, nároky uskutočniť posúdenie rozhodnutia a jeho odôvodnenia tieto atribúty spĺňa“. Podľa súdu tak námietka žalobcu , že žalovaným stanovená dĺžka zaistenia nebola dostatočne odôvodnená existujúcimi skutočnosťami nemohla vo svetle dôvodov rozhodnutia žalovaného obstáť. Stanovenú lehotu zaistenia žalovaný odôvodnil existujúcimi skutočnosťami, ktoré aj podľa názoru súdu odôvodňujú takýto „čas nevyhnutne potrebný“ na zaistenie cudzinca, pričom povinnosť skúmať podmienky zaistenia v jeho priebehu odporcovi vyplýva priamo z ustanovenia § 90 ods, 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, ako to aj uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí. 48. Námietka žalobcu že dňa 17.02.2017, t.j. v deň podania správnej žaloby voči rozhodnutiu na súd požiadal na území SR o azyl, a preto je podľa jeho názoru potrebné prehodnotiť účel zaistenia je podľa názoru súdu vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia žalovaného irelevantná, nakoľko žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.02.2017, keď žalovaný vychádzal zo zistenia, že žalobca nie je žiadateľom o azyl na území SR (viď zápisnica o podaní vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 08.02.2017, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ na otázku, či žiada o azyl na Slovensku odpovedal, že nežiada). 49. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní vo vzťahu ku krajine do ktorej má byť odovzdaný žalobca uviedla, že v období posledných dvoch rokov sa situácia žiadateľov v Bulharsku rapídnym spôsobom zhoršila, žiadatelia o azyl sú vystavený podmienkam neľudského zaobchádzania a v dôsledku toho môže dôjsť k porušeniu čl.3 Dohovoru. Súd oboznámil na pojednávaní Dotazník žiadateľa-žalobcu o udelenie azylu zo 06.03.2017. 50. Žalovaný k tomu uviedol, že Bulharská republika je štát Európskej únie, ide o bezpečnú krajinu. V prípade Bulharska neboli vydané žiadne odporúčania na zastavenie Dublinských transferov. 51. Súd ohľadne danej námietky dodáva, že k situácii v Bulharsku nie sú známe žiadne právoplatné odporúčania alebo záväzné stanoviská kompetentných orgánov EÚ, z ktorých by vychádzali neodporúčacie stanoviská, prípadne zistenia ku kriminalizácií cudzincov a porušovania Dohovoru. Preto súd má za to, že zaistením žalobcu v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov nedošlo ani k porušeniu článku 3 Dohovoru, ktorý v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. Súd len dodáva, že v prípade akceptovania žiadosti o prijatie žalobcu podľa článku 18 Dublinského dohovoru bulharským partnerským úradom podľa Dublinského Nariadenia bude vydané rozhodnutie v konaní o odovzdaní do iného štátu podľa § 46a zákona o azyle a následne bude v súlade s článkom 29 odsek 1 Dublinského nariadenia vykonaný transfer do Bulharska v lehote do 6 mesiacov od prevzatia zodpovednosti. V danom konaní teda bude voči žalobcovi vydané rozhodnutie, ktoré bude preskúmateľné súdom. Súd má teda zato, že prípadným transferom žalobcu do Bulharska v zmysle Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 nedôjde k porušeniu článku 3 Dohovoru, ani článku 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Bulharsko je zaradené medzi európske demokratické krajiny, ktoré rešpektujú dodržiavanie ľudských práv v zmysle medzinárodných dohovorov, pričom súdu nie sú známe prípady porušovania týchto práv v súvislosti s aplikáciou Nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Preto držanie žalobcu v zaistení za účelom prípravy alebo výkonu Dublinského transferu teda nie je ani v rozpore s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. 52. Súd považoval odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z pohľadu uplatnených námietok žalobcu, ktoré určujú rozsah súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu nezistil súd žiadne pochybenie v postupe žalovaného a na základe vyššie uvedeného súd správnu žalobu podľa § 229 Správneho súdneho poriadku zamietol. 53. O trovách konania súd rozhodol podľa §167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu žalobcovi, nakoľko tento nebol v konaní úspešný. Poučenie: Poučenie: Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na splnenie povinnosti, ktorú správny súd vo výroku určil, inak jeho právoplatnosťou (§ 146 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a /na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).