Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/69/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200337 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200337.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti žalovaným: 1/ D. R., U. J. XXX/XX, T., zastúpený Naďou Hrubou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Malacky, 2/ N. R., U. J. XXX/XX, T., zastúpená Naďou Hrubou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Malacky, 3/ J. O., U. R. XXX, R., 4/ S. W., U. F. XXXX/X, J., o zaplatenie 6.532,65 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 4/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. apríla 2013 č.k. 8C 268/2011-112 a proti jeho uzneseniu zo dňa 9. októbra 2014 č.k. 8C 268/2011-132 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e, s tým že povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 6.318,54 eur s príslušenstvom, trovy konania vo výške 347 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.917,72 eur majú žalovaní 1/ až 4/ s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 09.10.2014 č.k. 8C 268/2011-132, z r u š u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.318,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z istiny od 26.07.2007 do zaplatenia do troch dní od jeho právoplatnosti, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 347 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.917,72 eur všetko do troch dní od jeho právoplatnosti, všetko titulom dlhu žalovaných 1/ a 2/ zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX/XXXX/XXSU uzavretej dňa 17.12.2003 a ručiteľského záväzku žalovaných 3/ a 4/. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OZ“), § 499 OZ, § 502 ods. 1 OZ, § 503 ods. 1, 2 a 3 OZ, § 504 OZ, § 506 OZ, § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 2 a 3 uvedeného zákona, § 273 ods. 1 OZ, § 369 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s. poskytla v zmysle zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 17.12.2003 žalovaným 1/, 2/ spotrebný úver vo výške 9.958,18 eur (300.000,-Sk) a žalovaní 1/, 2/ sa ho zaviazali splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Išlo o úver vo výške 9.958,18 eur, keď žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali predmetný úver splatiť mesačnými splátkami vo výške 233,78 eur vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca s prvou splátku splatnou dňa 15.01.2004 a poslednou splátkou splatnou dňa 16.12.2008. Z tabuľky ohľadom úhrady predmetného úveru predloženej žalobcom zistil, že z predmetného úveru žalovaní 1/, 2/ uhradili právnemu predchodcovi žalobcu sumu vo výške 114.599,55 Sk (istina) sumu poplatkov vo výške 4.515,-Sk, sumu úroku z omeškania vo výške 9.128,47 Sk a sumu zaplatených úrokov vo výške 103.984, 77 Sk, celkovo teda uhradili sumu vo výške 232.226,79 Sk. Poukázal na čl. IV bod 3 Zmluvy o úvere, podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splatením splátky úveru, banka je oprávnená od nasledujúceho dňa po dni splatnosti účtovať úrok dohodnutý v tejto zmluve a úrok z omeškania z nesplatenej čiastky vo výške sadzieb určovaných bankou v pracovných inštrukciách platných počas omeškania so splatením úveru alebo splátky úveru až do dňa skutočného zaplatenia, taktiež na čl. IV bod 7 písm. a/ Zmluvy o úvere, podľa ktorého je veriteľ v prípade, ak je dlžník v omeškaní so zaplatením anuitnej splátky alebo poplatkov alebo ak porušuje podmienky uvedené v zmluve o úvere oprávnený vyhlásiť celý poskytnutý úver za splatný a požadovať splatenie úveru s príslušenstvom a poplatkov jednorázovo pred dohodnutým termínom splatnosti. 3. Mal za preukázané, že žalovaní 1/, 2/ úver riadne nesplácali, keď opak v konaní preukázaný nebol. Taktiež vychádzal zo zistenia, že medzi pôvodným veriteľom - OTP Banka Slovensko, a.s. a žalobcom bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.07.2007, na základe ktorej došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky a postupca (pôvodný veriteľ) jej postúpenie oznámil žalovaným listom zo dňa 25.07.2007, v ktorom výšku pohľadávky špecifikoval. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že zákonom č. 258/2001 Z.z. účinným od 01.10.2001 bol do nášho právneho poriadku zavedený tzv. spotrebiteľský úver, ktorý sa aplikuje za splnenia ostatných podmienok na úvery poskytnuté vo výške od 200 eur do 20.000 eur, pričom Rada ES prijala viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernicu Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa spotrebiteľských úverov v znení smernice 90/88/EHS a 98/7/EHS, z ktorého dôvodu bol povinný interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými smernicami ES vzťahujúcimi sa na daný skutkový stav. Vzhľadom na uvedené posudzoval nekalé podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.12.2003 z úradnej povinnosti s poukazom na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-168/05. Zmluvu o úvere vyhodnotil ako absolútny obchod, avšak vzhľadom na spotrebiteľský charakter úveru aplikoval vo veci Občiansky zákonník a zákon o ochrane spotrebiteľa. Mal za preukázané, že žalovaní 1/, 2/ úver nesplácali, čím sa dostali do omeškania. Ustálil, že žalovaní 1/, 2/ uhradili právnemu predchodcovi žalobcu sumu vo výške 114.599,55 Sk, t.j. 3.804,01 eur, sumu poplatkov vo výške 4.515,-Sk, t.j. 149,87 eur, sumu úroku z omeškania vo výške 9.128,47 Sk, t.j. 303,01 eur a sumu zaplatených úrokov vo výške 103.984,77 Sk, t.j. 3.451,66 eur. Celkovo teda uhradili sumu 232.226,79 Sk, t.j. 7.708,12 eur. Z predložených dokladov potom zistil, že výpočet istiny žalobcom je nesprávny, nakoľko predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo požičane finančných prostriedkov vo výške 300.000,-Sk (9.958,18 eur), pričom žalovaní 1/, 2/ uhradili dlžnú istinu vo výške 114.599,55 Sk, t.j. sumu 3.804,01 eur, preto dlh na istine predstavuje podľa súdu prvej inštancie sumu 300.000,-Sk -114.599,55 Sk, teda 185.400,45 Sk, t.j. 6.154,17 eur. Z predmetnej sumy odpočítal výšku poplatku uhradenú žalovanými 1/, 2/ vo výške 4.515,- Sk (149,87 eur) a taktiež zaplatenú sumu úrokov z omeškania vo výške 9.128,47 Sk (303,01 eur). Uvedené úhrady zo strany žalovaných vyhodnotil tak, že ich započítal na istinu vzhľadom k tomu, že z výpočtu predloženého žalobcom nebolo možné zistiť, aká je výška poplatku, resp. za čo je stanovená a taktiež akú výšku predstavujú úroky z omeškania a súčasne z akej sumy sú vypočítané a za aké obdobie. Nezrovnalosti nevysvetlil ani právny zástupca žalobcu. Na základe dokazovania ustálil, že ku dňu postúpenia pohľadávky na súčasného veriteľa predstavuje celkový dlh sumu 6.318,54 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ ani po postúpení pohľadávky dlh nezaplatili, uložil im povinnosť platiť i úrok z omeškania od 26.07.2007 ako dňa určeného vo výzve na dobrovoľné plnenie. 5. Žalovaným 3/ a 4/ uložil napadnutým rozsudkom špecifikovanú povinnosť vzhľadom na zistenie, že pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere je zabezpečená ručiteľskými záväzkami, ktoré na seba žalovaní 3/ a 4/ prevzali, keď ručiteľské vyhlásenia sú obsiahnuté v ručiteľskej listine č. XXX/XXXX/XX N. a v ručiteľskej listine č. XXX/XXXX/XXRL, v ktorých listinách žalovaní 3/a 4/ ako ručitelia vyhlásili, že uspokoja pohľadávku veriteľa za žalovaných 1/ a 2/ - dlžníkov, ak títo uvedenú pohľadávku neuhradia. 6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), keď neúspech žalobcu v konaní vyhodnotil ako nepatrný. 7. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podal riadne a včas odvolanie žalovaný 4/ a žiadal ho v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že si nie je vedomý skutočnosti, že by bol dlžníkom žalovaným 1/ a 2/ a že by podpísal ručiteľské vyhlásene k ich zmluve o úvere. Mal za to, že nikdy nebol upovedomený o začatí súdneho konania, o postúpení pohľadávky, keď súdu prvej inštancie vytkol, že pobyt žalovaných 1/ a 2/ nezisťoval cestou centrálnej evidencie obyvateľstva, dopytom na Správu väzníc. Podľa jeho názoru nebol súdom prvej inštancie ani predvolaný na súdne pojednávanie. Poukázal na to, že žalovaní 1/ a 2/ bývajú v dome na adrese J. XXX/XX T. J.. 8. Žalobca v rámci svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu žalovaného 4/ doručeného súdu prvej inštancie dňa 27.10.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovanému 4/ bola súdom prvej inštancie riadne doručovaná žaloba, platobný rozkaz a predvolania na súdne pojednávania, a to na adresu uvedenú i v jeho odvolaní, pričom zásielky súdu mu boli doručené na základe fikcie doručenia. Podpis žalovaného 4/ na ručiteľskej listine mal za výrazne podobný jeho podpisu na odvolaní. 9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 4/ nie je dôvodné. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi istinu 6.318,54 eur s príslušenstvom a trovy konania titulom dlhu žalovaných 1/ a 2/ z úverovej zmluvy a titulom ručiteľského záväzku žalovaných 3/ a 4/, ktorým bola pohľadávka žalobcu zabezpečená, súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie tejto časti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti tejto časti uplatneného nároku vzhľadom na dokazovaním zistený a ustálený dlh žalovaných 1/ a 2/ a ručiteľský záväzok žalovaných 3/ a 4/. Pokiaľ ide o odvolacie argumenty žalovaného 4/, tieto odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené, nakoľko súd prvej inštancie riadne žalovanému doručil návrh na začatie konania (žalobu) spolu s prílohami a s poučením pre účastníka konania (stranu sporu) na vyjadrenie dňa 04.07.2011, ktorým dňom mu do vlastných rúk doručil i platobný rozkaz č.k. 6Ro 189/2010-46 zo dňa 25.10.2010 s poučením o možnosti podať proti nemu v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, a to na adresu jeho bydliska, totožnú s adresou uvedenou žalovaným 4/ v odvolaní proti posudzovanému rozsudku. Žalovaný svoje právo podať proti platobnému rozkazu odpor nevyužil, keď platobný rozkaz bol súdom prvej inštancie zrušený jeho uznesením zo dňa 28.03.2012 č.k. 8C 268/2011-66 pre nedoručenie do vlastných rúk žalovaným 1/ a 2/. Predmetné uznesenie bolo žalovanému 4/ doručené fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP platného v čase prvoinštančného konania, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo. Žalovaný 4/ bol riadne a včas predvolaný na súdne pojednávanie stanovené na deň 06.12.2012 o 12.30 hod, a to doručením zásielky súdu obsahujúcej predvolanie do vlastných rúk dňa 15.11.2012, ktorého pojednávania odročeného bez prejednania merita veci sa žalovaný 4/ i osobne zúčastnil. Na tomto pojednávaní vzal žalovaný 4/ na vedomie termín ďalšieho pojednávania stanoveného na deň 07.02.2013, zriekol sa písomného predvolania, na toto pojednávanie sa však bez ospravedlnenia nedostavil, súd prvej inštancie preto konal v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP. Pojednávanie konané dňa 07.02.2013 bolo odročené na 16.04.013. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 16.04.2013 bolo žalovanému 4/ doručené fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP dňa 09.04.2013, neprítomnosť neospravedlnil. Na uvedenom pojednávaní súd prvej inštancie konal v neprítomnosti žalovaného 4/ procesne zákonným spôsobom podľa § 101 ods. 2 OSP. Žalovaný rovnako nevyužil svoje procesné právo vyjadriť sa k žalobe a navrhnúť dôkazy, v rámci vykonávania ktorých mohla byť pravosť jeho podpisu na ručiteľskom vyhlásení k predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere posudzovaná, hoci bol o tejto možnosti súdom prvej inštancie poučený. Súdna ochrana jeho práv spotrebiteľa bola súdom prvej inštancie dodržaná. Žalobca k žalobe doloženými listinnými dôkazmi uniesol dôkazné bremeno o svojom nároku v časti, ktorou bolo jeho žalobe súdom prvej inštancie vyhovené. 12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, s tým, že znenie napadnutého výroku dal do súladu s petitom žaloby a so zákonnou úpravou vzájomného vzťahu dlžníka a ručiteľa, ktorí nie sú vo vzťahu k veriteľovi solidárnymi dlžníkmi. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 14. Predmetom odvolacieho konania bolo i uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 09.10.2014 č.k. 8C 268/2011-132, ktorým uložil žalovanému 4/ povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 347,-eur za ním podané odvolanie proti rozsudku zo dňa 16.04.2013 v zmysle položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. 15. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas odvolanie žalovaný 4/ a žiadal ho ako nezákonné zrušiť dôvodiac, že odvolaním sa ako spotrebiteľ domáha ochrany svojich práv, preto je v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. od platenia súdnych poplatkov oslobodený. 16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379, § 380 a § 381 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, stotožniac sa s jeho odvolacími argumentmi. 17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch) súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. 18. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonania poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. 19. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. 20. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovaných domáha zaplatenia dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva má nepochybne charakter spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter má potom i ručiteľský záväzok žalovaných 3/ a 4/ ako záväzok k hlavnému záväzku dlžníkov subsidiárny. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Obč. zák.). Týmto ustanovením bola implementovaná smernica č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. 21. Procesný úkon - odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý podal žalovaný 4/ ako spotrebiteľ, je nutné považovať za úkon, ktorým sa domáha ochrany svojho práva spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebnom úvere, a preto sa naňho vzťahuje osobné oslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb. Pokiaľ by právna úprava osobného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa uvedeného ustanovenia dopadala len na prípady, keď sa spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva ako žalobca, uvedené by sa premietlo do slovného vyjadrenia právnej úpravy, ako je to v ďalších ust. § 4 ods. 2 cit. zákona. Z uvedeného potom vyplýva, že osobné oslobodenie od poplatkovej povinnosti spotrebiteľa sa vzťahuje na všetky poplatkové úkony alebo konania súdov, pokiaľ ich žiada spotrebiteľ. 22. Súdny poplatok v spotrebiteľských veciach nemá odrádzať spotrebiteľov uplatňovať svoje nároky na súde, ale aj brániť svoje práva v pozícii žalovaného, pretože spotrebitelia často rezignovali pred uplatňovaním svojho práva aj kvôli súdnym poplatkom. Spotrebiteľ, ako strana sporu, je oslobodený od súdnych poplatkov v každom konaní, ktoré má základ v právnom vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na závery Ústavného súdu SR, ktorý vymedzil skutkovú podstatu formalizmu tak, že orgánom verejnej moci a predovšetkým súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalizmus, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavných princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho ktorého zákonného predpisu, ale aj v základných princípoch právneho štátu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 306/2010 zo dňa 08.12.2010). V pochybnostiach pri aplikácii zákona o súdnych poplatkoch musí byť uprednostnený ten výklad, ktorý je v prospech poplatníka. 23. Súd prvej inštancie teda nepostupoval správne, keď žalovanému 4/ vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku zo dňa 16.04.2013 a odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).