Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/26/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200413 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200413.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35 730 978, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovaným: 1/ VITAS s.r.o., so sídlom Udavské 401, IČO: 36 513 393, a žalovanému 2/ I.. D. Š., T. XX.X.XXXX, U. H. O. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Nízkym, Nám. Slobody 2, Humenné, o zaplatenie 18.547,18 Eur s príslušenstvom a odmenou 61,82 Eur zo zmenky, na odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm 380/2013-262 zo dňa 25.10.2016 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1 CbZm 380/2013-23 zo dňa 23.8.2013, takto rozhodol r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm 380/2013-262 zo dňa 25.10.2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 1 CbZm 380/2013-23 zo dňa 23.8.2013 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 5Zm 557/2013-15 zo dňa 17.6.2013 v platnosti proti žalovanému v 2. rade. Žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu v celom rozsahu a rozhodol, že štát má právo na náhradu trov, ktoré v konaní platil, v celom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č.k. 5Zm 557/2013-15 zo dňa 17.6.2013 súd uložil žalovaným povinnosť, aby žalobcovi do troch dní od doručenia spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 18.547,18 Eur so 6 %-ným ročným úrokom od 7.2.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 61,82 Eur a náhradu trov konania v celkovej výške 1.983,74 Eur alebo aby v rovnakej lehote podali námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú. Námietky v zákonnej lehote podal len žalovaný v 2. rade. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 471 ods. 2 C.s.p. konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd dospel k záveru, že podľa doterajších predpisov sa dokončí len konanie týkajúce sa samotného zmenkového platobného rozkazu, t.j. konanie v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 O.s.p. ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje len o tom, či ponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti alebo ho celkom či sčasti zruší, v ostatnom už platí Civilný sporový poriadok. Žalovaný v 2. rade v námietkach citoval čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový, (ďalej len zmenkový zákon) o náležitostiach, ktoré musí zmenka obsahovať, s tým, že podľa čl. I. § 76 zmenkového zákona nie je listina, v ktorej niektorá náležitosť chýba, platná ako vlastná zmenka. Z toho vyvodil, že v tejto veci nie sú dané podmienky vzniku či existencie zmenkového záväzku v dôsledku toho, že neboli splnené zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik alebo trvanie. Namietol pravosť podpisov uvedených na zmenke, podpisy totiž nie sú jeho. Do pozornosti súdu dal, že zo žaloby nie je jasné, aký konkrétny kauzálny vzťah zmenka kryje. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.11.2008 sp. zn. 1M Obdo V 9/2007, v zmysle ktorého základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva príčinným (kauzálnym vzťahom). Mal zato, že námietka kauzy je prípustná a žalobca nepreukázal, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah a že zmenka nebola vystavená bezdôvodne. Je toho názoru, že zmenka bola vystavená bez toho, aby kryla nejakú kauzu a žalobca nepreukázal jej existenciu. Podľa neho zmenky nie sú podložené žiadnym hodnoverným účtovným dokladom a on v čase vystavenia zmenky ani v súčasnosti neeviduje žiaden záväzok voči žalobcovi. Zmenkový platobný rozkaz preto žiadal zrušiť. Žalobca žiadal ponechať voči žalovanému v 2. rade zmenkový platobný rozkaz v platnosti. V písomnom vyjadrení k námietkam uviedol, že otázka pravosti podpisu na zmenke bude predmetom prípadného znaleckého dokazovania. Žalovaný v 2. rade podľa neho nedostatočne odôvodnil tvrdenie o nepreukázaní kauzálneho vzťahu, nakoľko záväzok zmenkového ručiteľa je akcesorický ku zmenke a rovnako ako zmenka samotná má abstraktnú povahu. Mal zato, že pre platnosť zmenkového ručenia postačuje, aby bol podpis ručiteľa platný aspoň formálne. Len z dôvodu istoty uviedol, že žalovaný v 1. rade dňa 8.7.2008 vystavil blankozmenku a podpísaná bola dohoda o vyplňovacom práve, na základe ktorej mal právo doplniť zmenkovú sumu, menu zmenkovej sumy a dátum splatnosti. Po doplnení chýbajúcich údajov sa z neúplnej listiny stala zmenka spĺňajúca všetky zákonné náležitosti. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom žalovaného v 2. rade prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Humenné, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a na preukázanie pravosti podpisov na zmenkách súd pribral do konania znalca, ktorého, na objasnenie výhrad žalovaného proti písomnému znaleckému posudku, aj vypočul. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli. Žalovaný v 2. rade a jeho právny zástupca sa nedostavili ani na jedno z piatich pojednávaní, ktoré súd nariadil. Dodatočne sa preukázalo, že aj ostatné pojednávanie, ktoré sa konalo 25.10.2016, žiadal právny zástupca žalovaného odročiť pre práceneschopnosť klienta. Nakoľko pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a zástupca žalovaného neuviedol, čo jemu osobne bránilo, aby sa na pojednávanie dostavil, neboli podmienky na odročenie v zmysle § 183 ods. 1 C.s.p. splnené. Súd pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Z prvopisu zmenky, ktorá bola vystavená v O. dňa 18. júla 2007 súd zistil, že sa žalovaný v 1. rade zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 6. februára 2012, bez protestu, zmenkovú sumu 4.659,23 Eur. Z prvopisu ďalšej zmenky, vystavenej v O. dňa 8. júla 2008 súd zistil, že touto zmenkou sa žalovaný v 1. rade zaviazal zaplatiť na rad žalobcu, bez protestu dňa 6. februára 2012 zmenkovú sumu 13.887,95 Eur. Platobným miestom zmeniek je O. H. G. Z..G.., C. C., C. X/A, H.. Ako ručiteľ za vystaviteľa je na oboch zmenkách označený žalovaný v 2. rade a k jeho osobným údajom je pripojený autografný podpis. Každá zo zmeniek obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku: označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je listina spísaná, bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Pri výsluchu na dožiadanom súde žalovaný v 2. rade na požiadavku, aby konkretizoval, ktorú nevyhnutnú náležitosť zmenky neobsahujú uviedol, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 18.7.2007 neobsahuje ustanovenie o avalistovi, čo znamená, že voči nemu nemohli byť blankozmenky vyplnené. V tom čase bol on konateľom žalovaného v 1. rade, ktorý vyplňovacie oprávnenie udelil, preto voči žalovanému v 1. rade zmenky spĺňali všetky náležitosti v zmysle zmluvnej dokumentácie, ale nie voči nemu ako fyzickej osobe, lebo on nepodpísal a ani nesúhlasil, aby voči nemu ako ručiteľovi bola zmenka vyplnená. Napriek tomu, že žalovaný v 2. rade tvrdil, že z tohto dôvodu namietal nesplnenie podmienok vzniku či existencie zmenkového záväzku, v skutočnosti uplatnil úplne novú námietku, vyplývajúcu z čl. I. § 10 zmenkového zákona, nakoľko uvedením týchto skutkových tvrdení spochybnil oprávnenie žalobcu blankozmenky vyplniť s účinkami voči avalistovi. Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa námietkové konanie riadi (prvá veta § 175 ods. 4 O.s.p.), na túto námietku už nie je možné prihliadnuť. Z výpovede žalovaného v 2. rade na dožiadanom súde vyplynulo, že mu príčinný vzťah oboch zmeniek bol známy, vedel teda, že zmenky kauzu majú, keď sám pripustil, že ako konateľ žalovaného v 1. rade podpísal nie len obe leasingové zmluvy, ale aj dohody o vyplňovacom zmenkovom práve k blankozmenke. Existencia príčinného vzťahu zmenky bola potvrdená aj listinnými dôkazmi, ktoré v námietkovom konaní predložil žalobca. Pokiaľ mienil žalovaný v 2. rade namietať, že on sám nebol so žalobcom v žiadnom kauzálnom vzťahu, súd súhlasne so žalobcom poukazuje na to, že ručiteľský záväzok sa viaže jedine ku zmenke ako abstraktnému, nespornému a dokonalému cennému papieru. Podpisom zmenky per aval teda nie je zabezpečovaný kauzálny vzťah, ktorý má remitent s vystaviteľom vlastnej zmenky, ale len samotné zaplatenie zmenky. Nie je preto ani nevyhnutné, aby bol zmenkový ručiteľ s remitentom v inom než zmenkovo-záväzkovom vzťahu, zmenkový ručiteľský záväzok vzniká len avalovaním zmenky, podmienkou jeho vzniku nie je kauzálny vzťah ručiteľa s remitentom. Na návrh žalovaného súd pribral do konania znalca z odboru písmoznalectvo. Znaleckým úkonom bol poverený Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Sporné podpisy znalec označil za výsledok autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby a pri ich analýze pomocou technických prostriedkov nezistil žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu, v okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní (napr. gumovaní). Podľa záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 15.2.2016 sú podpisy vystaviteľa a ručiteľa na oboch zmenkách pravými podpismi žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade so závermi znaleckého posudku nesúhlasil. Znalcom použité všeobecné metódy skúmania považoval preto za nedostatočné. K dôvodom, prečo nebola použitá kinegrafická metóda skúmania pravosti podpisu, súd vypočul znalca. Znalec uviedol, že jedinú zmienku o tejto metóde našiel v publikácii „Kriminalistické skúmanie ručného písma“, vydanej nakladateľstvom IGAZ v roku 2004. Podľa informácií, ktoré má znalec k dispozícii, nebola táto kniha prijatá odbornou verejnosťou, nebola obhájená ako dizertačná práca na kriminalisticko-expertíznom ústave Policajného zboru, a tým kinegrafickej metóde ani nemožno prisudzovať vedecký alebo odborný význam. Podľa názoru súdu sú závery posudku dostatočne jasné, sú náležite odôvodnené, znalec prihliadol na všetky skutočnosti, s ktorými sa mal vysporiadať a odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Žalobca prvopisom dvoch zmeniek preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Dôvodnosť obrany žalovaného v 2. rade, vyjadrená vo včasných námietkach sa nepreukázala, preto súd ponechal voči nemu zmenkový platobný rozkaz v platnosti. O nároku na náhradu trov (§ 262 ods. 1 C.s.p.) bolo rozhodnuté podľa zásad uvedených v ustanovení § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o námietkach mal žalobca plný úspech, preto má nárok na náhradu trov v celom rozsahu. O nároku štátu na náhradu trov, ktoré zaplatil súd zo štátnych rozpočtových prostriedkov, bolo rozhodnuté podľa § 259 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Poukázal na ustanovenie § 355 ods. 1 písm. a/ C.s.p. a 365 ods. 1 písm. a/ a f/ C.s.p.. Zdôraznil, že namieta náležitosti spornej zmenky, nakoľko podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon šekový a zmenkový, spornej zmenke chýbajú podstatné náležitosti s tým, že podľa § 76 vyššie citovaného zákona nie je listina, ktorej chýba niektorá náležitosť, platná ako vlastná zmenka. Z toho vyvodzuje, že v danej veci nie sú dané podmienky na vznik či existenciu zmenkového záväzku v dôsledku toho, že neboli splnené zákonom stanovené predpoklady na jeho vznik alebo trvanie. Zotrvával na názore, že zo žaloby nie je jasné, aký konkrétny kauzálny vzťah zmenka kryje. Uviedol tiež, že zmenka bola vystavená bez toho, aby kryla nejakú kauzu a žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal jej existenciu. Zmenky nie sú podložené žiadnym hodnoverným účtovným dokladom a žalovaný v čase vystavenia zmenky ani v súčasnosti neeviduje žiaden záväzok voči žalobcovi. Zdôraznil tiež, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 18.7.2007 neobsahuje ustanovenie o avalistovi, čo znamená, že voči žalovanému v 2. rade nemohli byť blankozmenky vyplnené. V tom čase bol žalovaný v 2. rade konateľom žalovaného v 1. rade, ktorý vyplňovacie oprávnenie udelil, preto voči žalovanému v 1. rade zmenky spĺňali všetky náležitosti v zmysle zmluvnej dokumentácie, ale nie voči nemu ako ručiteľovi bola zmenka vyplnená. Žalovaný tiež spochybnil podľa § 10 zmenkového zákona oprávnenie žalobcu blankozmenky vyplniť s účinkami voči avalistovi. Žalovaný v podanom odvolaní opätovne namietal, že jeho podpis nie je pravým podpisom žalovaného a že sporné zmenky nepodpísal. Žalovaný v 2. rade sa so znaleckým posudkom nestotožnil v celom rozsahu a uviedol to aj v námietkach voči znaleckému posudku. Poukázal na to, že podľa jeho názoru nestačí samo osebe zasadiť metrické hodnoty sporného rukopisu alebo podpisu do variability porovnávanej vzorky. Metricky veľmi podobných hodnôt s porovnávanou vzorkou je schopný dosiahnuť aj zručný falšovateľ, ktorý však nemôže dosiahnuť istotu a plynulosť písacieho pohybu. Zdôraznil, že tomuto sa v znaleckom posudku nevenovala žiadna pozornosť a nebola použitá kinegrafická metóda, pri ktorej by znalec skúmal rýchlosť, impulz, pravidelnosť, dynamickosť a postupnosť pohybov. Znalcom použité metódy skúmania považuje za nedostatočné. Tiež poukázal na to, že posledné pojednávanie stanovené na termín 25.10.2016 bolo riadne ospravedlnené a doložené PN žalovaného v 2. rade, ktorý sa chcel vyjadriť k doteraz vykonaným dôkazom, na čo mal právo. Žalovaný tak nemohol na pojednávaní predložiť na obranu pred žalobou svoje dôkazy a nijak vyvrátiť tvrdenia žalobcu, nakoľko na danom pojednávaní sa nezúčastnil. Konajúci súd podľa názoru žalovaného v 2. rade neumožnil výsluch žalovaného, ale zároveň ani neumožnil právnemu zástupcovi navrhovaný výsluch znalca, čím narušil rovnosť zbraní. Keby súd umožnil výsluch znalca právnemu zástupcovi, na ktorého mal právny zástupca pripravené otázky, boli by vyšli najavo skutočnosti uvádzané žalovaným v 2. rade a v prípade nezodpovedania na otázky by bol navrhnutý kontrolný znalecký posudok, na ktorom trvá. Má zato, že postup súdu, ktorým odňal účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k otázkam, ktoré súd vykonal a ktorý obsahoval zistenie významné pre jeho rozhodnutie, odňal žalovanému riadne sa vyjadriť ku všetkým dôkazom a došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní s poukazom na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 3. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že podľa nálezu Najvyššieho súdu Českej republiky 29 Cdo 2861/2014 zo dňa 27.5.2015 ak je na blankozmenke podpísaný vedľa vystaviteľa zmenky, resp. zmenočného dlžníka tiež zmenočný ručiteľ, je nevyhnutné, aby aj s ním remitent dohodol vyplňovacie právo. Ani pre túto dohodu nie je zákonom stanovení písomná forma, pričom aj existenciu v situácii, keď zmenkový ručiteľ podpíše zmluvu o vyplňovacom práve, uzavretú medzi remitentom a vystaviteľom ako štatutárny orgán vystaviteľa usudzovať zásadne už z okolností, za ktorých bola blankozmenka vydaná, nedošlo medzi remitentom a zmenečným ručiteľom pri vydávaní blankozmeniek k inej dohode, nie je možné mať žiadne pochybnosti o tom, že pravidlá pre doplnenie blankozmenky dohodnuté vystaviteľom zmenky sa budú vzťahovať aj na zmenkového ručiteľa. Podľa názoru žalobcu žalovaný v 2. rade udelil súhlas s vyplnením blankozmenky konkludentne a uvedenú námietku preto považuje za právne irelevantnú. Žalovaný v 2. rade opakovane vznáša námietku, že jeho podpis ako avalistu na zmenke nie je jeho. Poukázal na to, že táto skutočnosť bola vyvrátená znaleckým posudkom ustanoveným znalcom I.. I. Y. a z predmetného znaleckého posudku ako aj z výsluchu znalca na pojednávaní dňa 25.10.2016 bolo jasne preukázané, že podpis žalovaného v 2. rade je jeho podpisom. Poukázal tiež na to, že znalec pred súdom vyhlásil, že na závere znaleckého posudku trvá a záver o údajnej nevyhnutnosti použitia tejto metódy navrhovanej zo strany žalovaného v 2. rade nemá žiadny základ v akejkoľvek odbornej literatúre a možno ho považovať za účelový a ničím nepodložený. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 2. rade, že postupom súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 25.10.2016 bola žalovanému v 2. rade odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a klásť otázky znalcovi, čím bola narušená rovnosť zbraní uviedol, že súd prvej inštancie predvolal žalovaného v 2. rade, ako aj jeho zástupcu na nariadené ústne pojednávanie riadne a včas, pričom lehota 5 dní na prípravu pojednávania bola zachovaná. Ako vyplýva zo zápisnice z predmetného pojednávania, žalovaný v 2. rade ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 434,86 Eur za jeden úkon právnej služby, ktorý tvorí písomné vyjadrenie k odvolaniu. 5. Súd prvej inštancie vydal v predmetnej veci aj uznesenie pod č.k. 1CbZm/3830/2013-23, ktorým zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 1.116,50 Eur za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd konštatoval, že žalovaný v 2. rade podal námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu č.k. 57M 557/2013-15, ktorý súd vydal dňa 17.6.2013. Podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. je súdny poplatok v sporoch o peňažnú pohľadávku 6 % z ceny predmetu konania, najmenej 16,50 Eur, najviac 16.595,50 Eur, v obchodných veciach najviac 33.193,50 Eur. V zmysle poznámky č. 5 k tejto položke sa podľa rovnakej sadzby platí poplatok za námietky v zmenkovom šekovom konaní. Keďže za podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu je sadzobníkom ustanovený poplatok, stal sa žalovaný v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom a súd ho na zaplatenie súdneho poplatku zaviazal. Poplatok bol vyrubený vo výške 6 % z ceny predmetu konania, ktorou je súčet zmenkovej sumy 18.547,18 Eur a odmeny 61,82 Eur. Zmenková odmena nie je podľa § 121 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, a preto je spoplatnená. 6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia predmetného uznesenia nie je jasné, prečo sa do sumy, ktorá má predstavovať 6 % z ceny predmetu konania sa zarátava aj zmenková odmena a nielen uplatnená pohľadávka, čo by predstavovalo sumu bez zaokrúhlenia 1.112,8308 Eur. Podľa stanoviska najvyššieho súdu č. 6Obpj 3/2005 konanie o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu nie je možné zastaviť pre nezaplatenie súdneho poplatku. Zdôraznil, že požadovaný súdny poplatok nie je možné zo strany žalovaného v 2. rade zaplatiť, lebo sa nachádza v zlej finančnej situácii a zaplatenie súdneho poplatku by pre neho predstavovalo neprimerané výdavky. Žalovaný v 2. rade nevidí dôvod, pokiaľ je rozhodnuté o podaných námietkach platiť túto pre neho vysokú sumu, navyše keď v čase vystavenia zmenky neevidoval ani v súčasnosti neeviduje žiaden záväzok vo vzťahu k žalobcovi. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 7. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade proti napadnutému rozsudku ako aj odvolanie proti uzneseniu. Mal zato, že pokiaľ ide o odvolanie proti rozsudku, odvolanie je dôvodné, pokiaľ ide o odvolanie proti uzneseniu, odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že pojednávanie v predmetnej veci bolo vytýčené na deň 25.10.2016. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 24.10.2016 ospravedlnil neúčasť na predmetnom pojednávaní svojho klienta, žalovaného v 2. rade z dôvodu jeho práceneschopnosti a zároveň žiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na uvedený termín. Súčasne s týmto ospravedlnením doložil súdu aj vystavené potvrdenie o práceneschopnosti žalovaného v 2. rade, ktorý bol práceneschopný od 20.10.2016, t.j. bol práceneschopný aj v čase konania predmetného pojednávania. Z obsahu spisu je zrejmé, že sudca, ktorý prejednával predmetnú vec nemal v čase vyhlásenia rozsudku dňa 25.10.2016 k dispozícii predmetné ospravedlnenie zo strany žalovaného v 2. rade ani žiadosť o odročenie pojednávania. Pojednávanie sa konalo dňa 25.10.2016 o 9:30 hod.. Z obsahu spisu je však zrejmé, že už dňa 24.10.2016 bolo predmetné ospravedlnenie na súd doručené a chybou súdu nebolo založené v predmetnom spise v deň pojednávania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 183 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania oznámi súdu dôvod bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 8. Podľa ust. § 183 ods. 4 C.s.p. ak súd zistí, že uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktoré ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania. Z citovaného ustanovenia § 183 ods. 4 vyplýva, že súd rozhoduje o návrhu na odročenie pojednávania. Súd môže posúdiť návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný a následne postupuje procesne podľa § 183 ods. 4 C.s.p. alebo ho vyhodnotí ako dôvodný a následne procesne postupuje podľa § 184 C.s.p.. Pokiaľ súd posúdi návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný, musí bez zbytočného odkladu, t.j. hneď o tomto upovedomiť stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla. Súd vo svojom rozhodnutí podľa § 183 ods. 4 C.s.p. upovedomí stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla na telefónne číslo alebo elektronickú adresu, ktorú je povinný uviesť v návrhu na odročenie pojednávania. 9. Je nesporné, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle ust. § 183 ods. 4 C.s.p., nerozhodol o tom, že neakceptuje ospravedlnenie žalovaného na uvedený termín pojednávania, keďže ani nemal v deň pojednávania k dispozícii toto ospravedlnenie. Vzhľadom na tú skutočnosť, že nie vinou žalovaného v 2. rade sa stalo, že súd nemal k dispozícii ospravedlnenie žalovaného z titulu jeho práceneschopnosti a žiadosť o odročenie pojednávania, odvolací súd má zato, že je daný procesný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že súd nepostupoval v zmysle ust. § 183 ods. 4 C.s.p., a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie bez toho, aby skúmal napadnuté rozhodnutie z hmotnoprávnych dôvodov. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vytýčiť v predmetnej veci pojednávanie na prejednanie námietok zo strany žalovaného v 2. rade a vo veci opätovne rozhodnúť po zohľadnení všetkých súdom prvej inštancie uvedených a zo strany sporových strán predložených listinných dôkazov. 10. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2. rade proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie vyrubil žalovanému v 2. rade súdny poplatok za podané námietky, odvolací súd má zato, že uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušným ustanovením zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. súdny poplatok bol vyrubený v zmysle položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, predmetné uznesenie bolo riadne a náležite odôvodnené, odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného v 2. rade, že v predmetnom uznesení nie je uvedený dôvod prečo bol súdny poplatok vyrubený aj z odmeny, súd prvej inštancie riadne v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že podľa ustanovenia § 121 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zmenková odmena nie je príslušenstvom pohľadávky, a preto bolo potrebné vyrubiť súdny poplatok aj z tejto odmeny, s ktorým názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ust. § 387 ods. 1 potvrdzuje. Odvolací súd neakceptoval ani námietku žalovaného, že dôvodom na nezaplatenie súdneho poplatku je nedostatočné množstvo finančných prostriedkov zo strany žalovaného v 2. rade. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).