Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/52/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200657 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200657.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára v trestnej veci obžalovaného Aladára T., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do31.12.2005, o odvolaní obžalovaného a poškodenej strany Tatra banka, a.s. Bratislava proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 31.01.2014, sp. zn. 1T 36/97, na neverejnom zasadnutí konanom 24. mája 2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 263 ods. 1 písm. a/ Tr. por. s použitím § 253 ods. 3 písm. a/ Tr. por. v znení účinnom do31. decembra 2005 z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 31.01.2014, sp. zn. 1T 36/97 bol obžalovaný H. T. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, že: - obžalovaný Aladár T., ako konateľ firmy U. s.r.o. dňa XX.XX.XXXX v Bratislave na Vajanského nábr. č. 5, uzatvoril s Tatra bankou a.s. X. úverovú zmluvu č. 767/93 na základe ktorej mu Tatra banka a.s. poskytla krátkodobý úver v sume 15.000.000,- Sk na financovanie vybavenia a prevádzky píly L. D. za podmienok uvedených v tejto zmluve. Finančná čiastka 15.000.000,- Sk bola prevedená na účet firmy U. s.r.o. vedený v Tatra banke a.s. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX. Za účelom získania predmetného úveru uzatvoril obž. H. T. dňa 10.11.1993 dve zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosti v Piešťanoch a Pustých Uľanoch. Keď poskytnutý úver vyčerpal a nezačal splácať prikročila O. banka a.s. k uplatneniu záložného práva, pričom bolo zistené, že: 1/ pri uzatváraní zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť v katastrálnom území L., X. ul. č. 6, súpisné 1793, zastavená plocha 285 m2 medzi Tatra bankou a.s. a H. T. ako konateľom firmy U. s.r.o. zo dňa 10.11.1993 preukázal obž. T. vlastníctvom k uvedenej budove na X. ul. č. 6 predložením listu vlastníctva č. XXXX, kde v časti C nebolo vyznačené obmedzenie vlastníckeho práva, hoci na túto nehnuteľnosť bola už skôr uzatvorená zmluva o záložnom práve v prospech Q. banky a.s. E. nad Labem za úver 15.000.000,- Kčs. 2/ pri uzatváraní zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť - komplex stavieb motorestu V. v katastrálnom území Pusté Uľany medzi Tatra Bankou a.s. s H. T. ako konateľom firmy O. s.r.o. zo dňa 10.11.1993 preukázal obž. Molnár vlastníctvom k uvedenému komplexu stavieb predložením Listu vlastníctva č. XXX s uvedením vlastníka firmy O. s.r.o. hoci vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti je štát. Uvedeným konaním a to predložením sfalšovaných listín podpísaním dňa 10.11.1993 zmlúv o záložnom práve na nehnuteľnosti budovu na X. ul. č. X v L. a komplex stavieb motorestu Hardisch v Pustých Uľanoch uviedol obž. H. T. do omylu pracovníkov O. banky a.s. X. a spôsobil tak pošk. O. banke a.s., P. nábr. 5, Bratislava, škodu 15.000.000,- Sk. Za to bol odsúdený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. (zákona účinného v čase spáchania skutku) s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov. Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. bola poškodená strana O. X. a.s., Bratislava s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote uvedenej v ustanovení § 248 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovaný H. T. a poškodená strana O. banka, a.s. X.. Obžalovaný H. T. vo svojom písomnom odôvodnení odvolania doručeného Okresnému súdu Bratislava I 07.02.2014 uviedol, že zastáva názor, že sú poškodzované jeho základné ľudské práva zakotvené v dohovore o ochrane základných ľudských práv a slobôd článok 5 a článok 6. S ohľadom na dĺžku konania navrhol pre neúčelnosť toto zastaviť, pretože trest má mať výchovný účel a nie represívny ako v tomto prípade. Poukázal na to, že prvostupňový súd nevykonal to, čo mu odvolací súd prikázal a to predvolať svedkov a týchto procesným spôsobom vypočuť. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I 16.04.2014 doplnil dôvody svojho odvolania s tým, že dal do pozornosti, že súd hrubo porušuje právo obvineného na obhajobu , pretože len súdne konanie trvá vyše 18 rokov a skutok sa stal pred vyše 20 rokmi. Európsky súd pre ľudské práva takéto konanie hodnotí ako neprimerane dlhé a konštatuje porušenie práv obžalovaného na spravodlivý súdny proces. S poukazom na tak dlhú dobu, počas ktorej sa vedie konanie, navrhol, aby odvolací súd z dôvodu neprípustných prieťahov jeho konanie zastavil a v celom rozsahu ho oslobodil. Poškodená strana Tatra banka, a.s. vo svojom písomnom odvolaní, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Bratislava I 21.03.2017 navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody s tým, aby bolo vo veci rozhodnuté tak, že obžalovaný bude zaviazaný na náhradu škody vo výške 15 000 000,-SK. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolaní postupujúc vzhľadom na ustanovenie 564 ods. 3 Tr. por. (zákon č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov účinného od 1. januára 2006) podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), v znení neskorších predpisov po zistení, že neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 253 ods. 1, ods. 2 Tr. por., uplatnil prieskumnú povinnosť podľa § 254 ods. 1 Tr. por. a zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, ktoré trpí podstatnou chybou, neodstrániteľnou na verejnom zasadnutí a že z tohto dôvodu je potrebné o odvolaní obžalovaného rozhodnúť na neverejnom zasadnutí (§ 263 ods. 1 písm. a/ Tr. por.). Úvodom je potrebné uviesť, že predmetná trestná vec bola doposiaľ osem krát zrušená Krajským súdom v Bratislave. Ostatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave je z 20.04.2011 pod sp. zn. 1T/54/2011, kedy bola predmetná trestná vec podľa § 258 ods. 1 písm. a/ Tr. por. v znení účinnom do 01.01.2006 zrušená a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V uvedenom uznesení krajský súd konštatuje, že okresný súd potom, čo bola vec ostatnýkrát zrušená a vrátená uznesením Krajského súdu v Bratislave z 2.6.2010 pod sp. zn. 1To 83/2010, (č.l. 806-807) s vysloveným právnym názorom, vykonal hlavné pojednávanie dňa 25.10.2010, na ktorom hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že netrvá na opätovnom výsluchu svedkov, ktorí boli v predmetnej trestnej veci vypočutí a súhlasí s prečítaním týchto výpovedí. Rovnako prokurátor súhlasil s čítaním výpovedí svedkov. Okresný súd preto so súhlasom procesných strán podľa § 211 ods. 1 písm. a/ Tr. por. nariadil čítanie výpovedí svedkov Y. U., P. P., T.. G. U., N.. Jána R., T. D., N.. U., N.. R. a následne keďže neboli návrhy na doplnenie dokazovania vyhlásil dokazovanie za skončené. Krajský súd však v zrušujúcom uznesení konštatoval, že je potrebné vykonať súdne konanie podľa zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a to vzhľadom na to, že obžaloba bola podaná do 31.12.2005 a preto v zmysle ustanovenia § 563 ods. 3 Tr. por. účinného od 1.1.2006 vykonáva konanie okresný súd podľa doterajších predpisov. Protokolácia okresného súdu, že v zmysle ustanovenia § 211 ods. 1 písm. a/ Tr. por. v zmysle nariadenia výsluchov svedkov nie je správna. Aj napriek nesprávnosti takejto protokolácie, kedy správne mal postupovať okresný súd tak, že za súhlasu strán mal v zmysle ustanovenia § 211 ods. 1 Tr. por. prečítať výpovede svedkov, dopustil sa porušenia základnej zásady trestného konania vyplývajúcej z § 2 ods. 11 a ods. 12 Tr. por., t.j., že konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného sa vykonáva spravidla tak, že súd uvedené osoby sám vyslúcha. Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní (tiež na verejnom a neverejnom zasadnutí) smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní významné a to zákonným spôsobom. Zo zásady zakotvenej v ustanovení § 2 ods. 5 Tr. por. vyplýva, že všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné náležite zistiť skutkový stav a to v rozsahu potrebnom na ich rozhodnutie, pričom objasňujú starostlivo okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Táto zásada vyžaduje, aby každé rozhodnutie o vine a treste bolo založené na takých dôkazoch, ktoré v žiadnom smere nevyvolávajú pochybnosť. Podľa § 211 ods. 1 Tr. por. namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi, ak súd nepokladá osobný výsluch za potrebný a prokurátor aj obžalovaný s tým súhlasia. Súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sám požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, o tejto skutočnosti musí byť obžalovaný v predvolaní poučený. O tom, či osobný výsluch svedka je potrebný rozhodne súd so zreteľom na význam dokazovanej skutočnosti alebo so zreteľom na povahu ostatného dôkazného materiálu. Podmienky, za ktorých možno podľa § 211 ods. 1 Tr. por. čítať na hlavnom pojednávaní zápisnicu o výpovedi svedka namiesto jeho výsluchu nie sú splnené, ak ide o svedka, ktorý vzhľadom na okolnosti prípadu môže objasniť vec. Jeho výpoveď treba so zreteľom na obhajobu obžalovaného hodnotiť osobitne starostlivo, lebo od nej závisí správne zistenie okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o vine. Základnou podmienkou, aby sa dôkaz mohol vykonať čítaním zápisnice o výpovedi svedka, nie je v zmysle ustanovenia § 211 ods. 1 Tr. por. splnená, ak sa má týmto dôkazom dokázať skutočnosť, ktorá má značný význam pre rozhodnutie a ktorá sa dostatočne neobjasnila ani ostatnými dôkazmi. Preto okresný súd pochybil, keď na hlavnom pojednávaní prečítal výpovede svedkov, napriek tomu, že mal splnené formálne podmienky. Z hľadiska naplnenia materiálnych podmienok bolo potrebné, aby na hlavnom pojednávaní vypočul prinajmenšom svedkov N.. U., R., D., U., N.. R. a Ing. U., na ktoré výpovede poukazuje vo svojom odvolaní obžalovaný a ktoré osoby by ho mali vyviniť zo spáchania žalovaného skutku. C. toho bude potrebné, aby na hlavnom pojednávaní prečítal výpovede svedkov Minára, P. a R., s ktorými výpoveďami sa okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal a zo zápisnice o hlavnom pojednávaní ani nie je zrejmé, či súd od vykonania tohto dôkazu upustil. Neušlo pozornosti krajského súdu, že okresný súd vo výrokovej časti rozsudku výšku škody uvádza v slovenských korunách, napriek tomu, že z ustanovenia § 567b Tr. por. účinného od 1.1.2009 je zrejmé, že výška škody sa v rozhodnutiach vydaných od 1.1.2009 uvádza aj v eurách po prepočte podľa konverzného kurzu. S poukazom na vyššie uvedené bude v ďalšom konaní úlohou okresného súdu predvolať obžalovaného, ako aj svedkov navrhnutých obžalobou, týchto procesným spôsobom vypočuť. Až po takto vykonanom dokazovaní bude možné všetky vykonané dôkazy, vrátene dôkazov, ktorých potreba vyplynie z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dôsledne vyhodnotiť v zmysle § 2 ods. 6 Tr. por. a rozhodnúť v súlade so stavom veci a zákonom. Okresný súd napriek tomu, že citované uznesenie krajského súdu mu bolo doručené 26.04.2011 nariadil termín hlavného pojednávania 23.11.2013 na deň 30.01.2014 (takmer po vyše dvoch rokoch), pričom na hlavné pojednávanie predvolal obžalovaného a svedkov. Na hlavnom pojednávaní konanom 30.01.2014 v zložení senátu (JUDr. Juraj Mihál, Emília Opavská a Ing. Ján Sidó) obžalovaného nevypočul, tento sa vyjadril tak, že trvá na svojich doterajších výpovediach a za súhlasu strán prečítal výpovede svedkov. Ďalšie dôkazy na hlavnom pojednávaní nevykonal. Podľa § 219 ods. 2 Tr. por. účinného do 01.01.2006 pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní oznámi predseda senátu podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak sa však zmenilo zostavenie senátu alebo ak to treba z iného dôvodu , musí byť hlavné pojednávanie vykonané znovu. Keďže predmetná trestná vec bola prejednávaná v inom zložení senátu (JUDr. Juraj Mihál, Florián Hutár a Emília Opavská), pričom okresný súd ani v písomnom vyhotovení svojho rozsudku (alebo inak)na túto nereagoval, a preto nie je možné ustáliť , že pre závažné prekážky nebolo možné vo veci rozhodnúť v tom istom zložení senátu ako v konaní predchádzajúcom. Okresný súd pri tom v konaní predchádzajúcom nevykonal na hlavnom pojednávaní celé dokazovanie, a preto jeho rozhodnutie v zmenenom zložení senátu odporuje ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por., že totiž súd smie prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané (zhodne aj ustanovenie § 220 ods. 2 Tr. por.) . Nebolo tiež zistené, že obžalovaný so zmenou prísediaceho v zložení senátu súhlasil, čo by situáciu konvalidovalo analogickou aplikáciou ustanovenia § 219 ods. 2 Tr. por. V predmetnej veci teda rozhodol súdny orgán, ktorý v dôsledku svojho nezákonného zloženia nebol kompetentný vykonať jurisdikciu a preto jeho rozhodnutie je nulidné. Skúmať a posudzovať rezultát prijatý nezákonne zloženým súdom , preto je právne irelevantné, takže je neadekvátne riešiť ďalšie otázky napádané v odvolaní obžalovaného a poškodeného. Podľa § 253 ods. 3 písm. a/ Tr. por. účinného do 01.01.2006 odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že súd nebol správne zložený. Vzhľadom na to, že boli splnené zákonné podmienky pre postup v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia Trestného poriadku, krajský súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie s tým, že vzhľadom na charakter a prítomnosť chýb konania sa nezaoberal dôvodmi odvolania obžalovaného ani poškodenej strany Tatra banka, a.s. Bratislava. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.