KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava15. 8. 2017plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/99/2017 z 15. 8. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 15. augusta 2017, sp. zn. 5S/99/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1017200821.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/99/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200821
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200821.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. L., 2. V. C., P.O.Q. XX, XXX XX L. 3, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby,
odbor inšpekčnej služby západ, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SKIS-340/OISZ-V-2016 zo dňa 19.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava IV dňa 02.03.2017 a postúpenou tunajšiemu
správnemu súdu dňa 25.05.2017 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby,
odbor inšpekčnej služby západ ČVS: SKIS-340/OISZ-V-2016 zo dňa 19.09.2016 a súčasne žiadali
prešetriť postup príslušníkov Policajného zboru, obvodné oddelenie, Matejkova 5, Bratislava v danej
veci.

2. Napadnutým uznesením ČVS: SKIS-340/OISZ-V-2016 zo dňa 19.09.2016 vyšetrovateľ Policajného
zboru trestné oznámenie L. C. a V. C., trv. bytom Q., F. XX, zo dňa 18.07.2016, obsahom ktorého
je podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1
písm. a) Trestného zákona a iných, ktorého sa mali dopustiť príslušníci PZ služobne zaradení na
Obvodnom oddelení PZ Bratislava Karlova Ves, Matejkova 5, tým, že dňa 21.06.2016 počas výkonu
služby nepreverili poškodenie zámku na bytových dverách oznamovateľov a dňa 24.06.2016 nezakročili
voči konaniu p. B., ktorý svojvoľne vnikol do bytu a následne oznamovateľov z tohto bytu vysťahoval,
odovzdal na disciplinárne konanie riaditeľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV,
nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 1 písm. a), c), d) a
podľa ods. 2 alebo ods. 3 Trestného poriadku.

3. Podľa § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne
súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej
správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky,
ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa
nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného
prostriedku oprávnená.

4. Podľa § 49 ods. 1 SSP, žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to
neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na
spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.



5. Podľa § 49 ods. 2 SSP, žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1
a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12,
b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i),
c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu,
d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

6. Podľa § 489 SSP, za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona
považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte
vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní
druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv
v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v
študijnom odbore právo.

7. Advokátom je osoba zapísaná v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou podľa zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

8. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

10. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.

12. Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej
podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.

13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

14. V správnom súdnictve je v zásade právne zastúpenie advokátom povinné. Keďže sa v konaní pred
správnym súdom preskúmava zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy,
ako aj ďalších vecí ustanovených zákonom, čiže sa riešia najmä zložité právne otázky, účelom povinného
právneho zastúpenia advokátom je tak zabezpečiť účinnú ochranu práv a právom chránených záujmov
účastníkov konania. Plná moc pre advokáta musí byť udelená samostatne na konanie pred správnym
súdom. Pôvodne udelené plnomocenstvo v rámci administratívneho konania pred správnym orgánom
nepostačuje. Povinné právne zastúpenie advokátom nemusí spĺňať ten účastník konania, ktorý má sám
právnické vzdelanie druhého stupňa, prípadne jeho zamestnanec alebo člen (ak ide o právnickú osobu),
ktorý za neho na správnom súde koná. Žalobca pritom musí byť zastúpený advokátom už pri spísaní
žaloby. Procesná podmienka povinného zastúpenia advokátom musí byť splnená počas celého konania.
Ak si účastník konania vzhľadom na svoje finančné a majetkové pomery nemôže dovoliť advokáta, môže
požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, prípadne o poskytnutie
právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou.

15. Konanie v správnom súdnictve je potrebné považovať za prostriedok ultima ratio, t. j. ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných
prostriedkov nápravy v rámci administratívneho konania. Stále je platná rímskoprávna zásada
„vigilantibus iura scripta sunt", t.j. „práva patria bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a
predvídavosťou. Správny súd nesmie nahrádzať odvolací správny orgán, keďže v správnom súdnictve je
predmetom súdneho prieskumu zákonnosti až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie. V
tomto konaní však žalobca napáda prvostupňové administratívne rozhodnutie (rozhodnutie Ministerstva



vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor
inšpekčnej služby západ ČVS: SKIS-340/OISZ-V-2016 zo dňa 19.09.2016). Takéto rozhodnutie nie
je spôsobilým predmetom preskúmania súdom. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy alebo tzv.
podkladové rozhodnutia alebo opatrenia sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím,
pretože samy osebe nevyvolávajú ujmu na právach. Tá sa prejaví až v spojení s konečným rozhodnutím.

16. V správnom súdnictve je podmienkou meritórneho prejednania správnej žaloby tiež skutočnosť, že
táto je podaná v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom
stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z dôvodu, že správna žaloba žalobcov bola podaná
oneskorene proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom a zároveň žalobcovia
neboli pri podaní žaloby zastúpení podľa § 49 ods. 1 SSP advokátom, správny súd postupoval v súlade
s ust. § 98 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP a žalobu žalobcov odmietol.

18. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

V Bratislave dňa 16.08.2017