Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/118/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200830 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200830.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: T. B., Q. XXX XX Q. P. T. - A. XXX, zastúpený: JUDr. Ester Bujnovskou, advokátkou, Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2838/2015-430-Svrč. zo dňa 09.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím bývalého Obvodného pozemkového úradu v Senici č. j. 360/2004/SAL zo dňa 24.04.2009 boli podľa § 8 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon č. 330/1991 Zb.“) z dôvodov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb. nariadené v katastrálnom území Borský Svätý Jur pozemkové úpravy pre potreby usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastníkov pozemkov, zamerané na odstránenie prekážok ich výkonu, vyvolaných vzhľadom na historický vývoj pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 330/1991 Zb. 2. Projekt pozemkových úprav (PPÚ) sa skladal z úvodných podkladov (register pôvodného stavu, všeobecné zásady funkčného usporiadania pozemkov schválené v súlade s § 10 zákona č.330/1991 Zb. dňa 12.04.2012 č. S/2012/68 zo dňa 04.06.2012) a z návrhu na nové usporiadanie pozemkov v obvode pozemkový úprav. 3. Register pôvodného stavu (RPS) bol podľa § 10 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. zverejnený verejnou vyhláškou č. 13/2011 zo dňa 12.12.2011 na Obecnom úrade Borský Svätý Jur v termíne od 16.12.2011 do 16.01.2012. 4. Bývalý Obvodný pozemkový úrad v Senici rozhodnutím č. S/2012/00068 schválil RPS dňa 12.04.2012. Následne v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. zverejnil OPÚ Senica verejnou vyhláškou č. 5/2012 zo dňa 05.03.2012 návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia (VZFUÚ), ktorý súčasne doručil združeniu účastníkov pozemkových úprav (ZÚPP) a súčasne ich vyzval, aby v určenej 30 dňovej lehote doručili OPÚ Senica svoje stanoviská k návrhu VZFUÚ. Zároveň OPÚ Senica upozornil dotknuté orgány štátnej správy na prerokovanie VZFUÚ. Samotný návrh VZFUÚ bol schválený rozhodnutím OPÚ Senica č. S/2012/68 zo dňa 04.06.2012. 5. Po schválení úvodných podkladov bol v zmysle § 12 zákona č. 330/1991 Zb. vypracovaný návrh usporiadania nových pozemkov, obsahujúci zásady pre umiestnenie nových pozemkov (ZUNP) a rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu (rozdeľovací plán), pozostávajúci z grafickej časti zobrazujúcej umiestnenie nových pozemkov a z písomnej časti - Registra nového stavu (RNS), ktoré boli doručované podľa § 11 ods. 23 zákona č. 330/1991 Zb. účastníkom pozemkových úprav a súčasne boli podobu 15 dní zverejnené na Obecnom úrade v Borskom Svätom Jure formou verejnej vyhlášky č.14/2012 (S/2012/00068) zo dňa 31.07.2012. Po odsúhlasení ZUNP účastníkmi pozemkových úprav, vlastniacich ako 2/3 pozemkov, nachádzajúcich sa v obvode pozemkových úprav (z ktorých súhlasilo 2179 účastníkov, vlastniacich celkom 3 947 ha pôdy - t. j. 99,44% celkovej výmery pozemkov, na ktorých boli nariadené predmetné pozemkové úpravy), vyhlásil OPÚ v Senici ZUNO v súlade s § 11 ods. 23 zákona č. 330/1991 Zb. protokolom č. j. S/2012/00068 zo dňa 28.09.2012 za platné. 6. Okresný úrad Senica, pozemkový a lesný odbor doručil v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.) rozdeľovací plán zduženiu účastníkov pozemkových úprav dňa 29.09.2014. Predmetný rozdeľovací plán OÚ Senica zverejnil formou verejnej vyhlášky č. 29/2014 (sp. zn. OU-SE-PLO/2014/001868-RNS) zo dňa 25.09.2014. Žalobcovi bol výpis z rozdeľovacieho plánu (RNS) doručený dňa 14.11.2014. V určenej lehote podal žalobca v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. proti výpisu z RNS námietku, ktorou žiadal „ponechať pozemok v pôvodnej lokalite samostatne, v celosti, umiestnený hneď od osady A., tam ako sa nachádza teraz“. Zároveň uviedol, že hodnota a výmera pozemkov nezodpovedá hodnote a výmere pozemkov, uvedených v Zápisnici z prerokovania umiestnenia nových pozemkov zo dňa 06.11.2012. 7. Okresný úrad Senica, pozemkový a lesný odbor spolu s Predstavenstvom ZUPÚ uvedené námietky v súlade s § 13 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. prerokoval dňa 18.02.2015 a dospel k záveru, že nový pozemok žalobcu je vyčlenený v pôvodnej lokalite, na pôvodnom mieste. Následne boli námietky a administratívny spis žalobcu odstúpené v zmysle § 13 ods. 4 č. 330/1991 Zb. listom č. OU-SE- PLO/2015/476-nám 37 zo dňa 25.05.2015 Okresnému úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov, vecne príslušnému rozhodnúť v danej veci. 8. Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov vydal dňa 16.06.2015 rozhodnutie č. OÚ- TT- OOP4-2015/017967, ktorým námietke, podanej žalobcom dňa 11.12.2014 nevyhovel, keď po preskúmaní námietok žalobcu zo dňa 11.12.2014 dospel k záveru, že tieto sú neopodstatnené, nakoľko v rozdeľovacom pláne boli zo strany správneho orgánu dodržané všetky podmienky, upravené v § 11 ods. 3 až 5 zákona č. 330/1991 Zb. a pri umiestňovaní nových pozemkov boli dodržané prijaté a platné ZUNP, v zmysle ktorých sa pozemky žalobcu nachádzali v projektovom celku č. XXX. Pôvodný pozemok žalobcu evidovaný v katastri nehnuteľnosti ako parcela registra „EKN“ č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX ako lesný pozemok a pozemok evidovaný v katastri nehnuteľnosti ako parcela registra „EKN“ č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX bol podľa § 3 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. na základe skutočného stavu zistenému v teréne bol komisiou preklasifikovaný z pôvodnej ornej pôdy na lesný pozemok. Celková výmera obidvoch žalobcových pozemkov podľa RPS, prislúchajúca 2/3 vlastníckemu podielu žalobcu predstavovala 8363,33 m2 v hodnote 3.932,24 eura. Za veľkosť spoluvlastníckych podielov na pôvodných pozemkoch bol žalobca vyrovnaný v novom pozemku p. č. XXXXX s druhom pozemku lesný pozemok o výmere 8 400 m2 (oproti pôvodnému stavu viac o 36,67 m2) a hodnote 3 676,390 eura (k pôvodnému stavu menej o 255,85 eura) vyčleneného do výlučného vlastníctva žalobcu. Nový pozemok je umiestnený v hone „Na K.“ v projektovom celku č. XXX, pričom hranicu z južnej časti podľa grafickej časti rozdeľovacieho plánu tvorí vedľajšia poľná cesta nachádzajúca sa pri rekreačnej oblasti „A.“. Konštatoval, že nový pozemok časťami výmery prekrýva pôvodné pozemky. Umiestnenie nového pozemku rešpektuje požiadavku žalobcu vznesenú v zápisnici z prerokovania umiestnenia nových pozemkov dňa 06.11.2012. Uviedol, že komasačný koeficient primeranosti vo výmere žalobcu predstavuje 0,44% a v hodnote -6,50%, z čoho vyplýva, že nový pozemok spĺňa podmienky primeranosti uvedené v § 11 ods. 4, 5 zákona č. 330/1991 Zb. a tiež spĺňa podmienky primeranosti uvedené v § 11 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. Prvostupňový správny orgán za výhodu považoval tú skutočnosť, že nový pozemok je vyčlenený do výlučného vlastníctva žalobcu. 9. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom opätovne vyslovil svoj nesúhlas s umiestnením a hodnotou jeho nového pozemku a naďalej žiadal zachovať svoje pozemky na pôvodnom mieste. 10. Žalovaný rozhodnutím č. 2838/2015-430-Svrč. zo dňa 09.09.2015 rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OÚ-TT-OOP4-2015/017967 zo dňa 16.06.2015 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Argumentoval, že nový pozemok žalobcu je navrhnutý v súlade s § 11 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., pretože vo výmere, v hodnote, v bonite, hospodárskym stavom a druhom pozemku zodpovedá jeho pôvodným pozemkom a jeho umiestnenie je plne v súlade so schválenými zásadami umiestnenia nových pozemkov. Pre žalobcu je výhodou získanou pozemkovými úpravami vytvorenie jedného pozemku, ktorý bude po schválení a zapísaní do katastra nehnuteľností vlastniť v celosti. S poukazom na cieľ pozemkových úprav v zmysle § 1 zákona č. 330/1991 Zb. poznamenal, že jeho naplnenie prinesie všetkým vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v obvode pozemkových úprav zníženie počtu ich pozemkov, optimalizáciu tvaru pozemkov, zabezpečenie prístupu pozemkov a zníženie vlastníckych podielov. II. Žaloba 11. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.11.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2838/2015-430-Svrč. zo dňa 09.09.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov č. OÚ-TT-OOP4-2015/017967 zo dňa 16.06.2015. 12. Nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného videl žalobca v tom, že rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Ukrivdil mu žalovaný na jeho pozemku tým, že projektom pozemkových úprav ukrátil hodnotu jeho pozemku o čiastku 255,85 eura, naprojektoval mu cestu, piesok a kríky, čo je znehodnotený pozemok a uvedeným projektom žalobcovi zobral jeho les t. j. borovice, agáty a kvalitnú pôdu, ktorú zveľadil a vyčistil za 20 rokov užívania jeho pozemku. 13. Uviedol, že správny orgán nerešpektoval ani základné všeobecné zásady projektu pozemkových úprav, že pozemok žalobcu má väčšiu výmeru ako 400 m2 a má prístupové cesty z viacerých strán a preto má ostať na pôvodnom mieste, tak ako to požadoval pri prerokúvaní zápisnice dňa 06.11.2012 i v odvolaní zo dňa 24.07.2015. 14. S poukazom na ust. § 3 ods. 3, 4 správneho poriadku žalobca mal za to, že správny orgán v jeho prípade nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a taktiež sa s jeho vecou nezaoberal svedomite a zodpovedne. 15. V doplnení žaloby zo dňa 07.08.2017 doručenom súdu dňa 11.08.2017 v zmysle výzvy súdu (smerujúcej k doplneniu žaloby o konkrétne skutkové a právne dôvody spôsobujúce nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia) zastával názor, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bol porušený zákon v neprospech žalobcu, pretože nariadenými pozemkovými úpravami v k. ú. Q. P. T. a rozdeľovacím plánom o umiestnení nových pozemkov bol ukrátený tým, že umiestnenie a hodnota náhradného pozemku, nezodpovedala hodnote a umiestneniu jeho pôvodných parciel, ktorých bol väčšinovým spoluvlastníkom v podiele /3/. Nová - náhradná parcela nezodpovedá lokalite - nie je umiestnená tak ako pôvodné, pri časti zvanej A., nezodpovedá bonite pôdy, t. j. pôvodné lesné pozemky boli nahradené ostatnou plochou (v prevažnej časti neudržiavaným divo rastúcim porastom, čo nezodpovedá požiadavkám zákona č. 330/1991 Zb.). 16. Žalobca bol názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore s citovaným zákonom, konkrétne § 2 v spojení s § 7, pretože správne rozhodnutie nie je náležite a presvedčivo odôvodnené. Tvrdil, že žalovaný v rozhodnutí resp. konaní, ktoré mu predchádzalo, dostatočne a náležite nevyhodnotil dôvody vykonania pozemkových úprav a nepreukázal bez pochybností ich naliehavosť a odôvodnenosť. Najmä, bez akejkoľvek pochybnosti nezdôvodnil prečo pridelil náhradný pozemok žalobcovi, keď pôvodné pozemky mali väčšiu výmeru ako 400 m2 a viacero prístupových ciest, čo nebránilo tomu aby rozhodujúci orgán uvedený pozemok ponechal v pôvodnom stave resp. v takmer pôvodných hraniciach. 17. Poukázal na to, že z uvedených dôvodov došlo k porušeniu ust. § 11 ods. 2, ktoré stanovuje okrem iného, že náhradné pozemky majú byť kultúrou, výmerou, bonitou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovou úpravou. Podľa žalobcu sa v rozhodnutí žalovaný neúplne vysporiadal so znením tohto ustanovenia, ničím neodôvodnil a nezaoberal sa primeranosťou vo vzťahu k rozdielnosti bonity, kultúry a hospodárskeho stavu náhradného pozemku prideleného žalobcovi a nevyhnutnosti resp. naliehavosti takéhoto riešenia. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.01.2016 konštatoval, že žalobca opätovne tým istým spôsobom a z tých istých dôvodov, ktoré uviedol voči prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Trnava napáda rozhodnutie žalovaného. 20. Žalovaný bol názoru, že žalobca neuviedol a nepreukázal v žalobe žiadne relevantné dôvody spôsobujúce nezákonnosť postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. 21. Žalovaný popísal procesný postup správnych orgánov v prvom bode písomného vyjadrenia k žalobe a s poukazom na § 1 zákona č. 330/1991 Zb. uviedol, že v rámci naplnenia cieľa a významu pozemkových úprav boli v katastrálnom území Q. P. T., okres Senica, Trnavský kraj, v rámci PPÚ vytvorené nové pozemky, ktoré boli v súlade s § 11 ods. 3 citovaného zákona svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom pri vypracovávaní a procese vytvárania projektu pozemkových úprav sa prihliadalo predovšetkým na výhody získané pozemkovými úpravami. V rámci naplnenia tohto základného cieľa pozemkových úprav mal v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. každý vlastník právo na primerané vyrovnanie za pôvodné pozemky - buď v peniazoch alebo v pozemkoch tak, aby ich hodnota reálne zodpovedala hodnote pôvodných pozemkov. 22. Žalovaný ďalej uviedol, že za účelom primeraného vyrovnania bol vypracovaný register pôvodného stavu (ďalej len RPS), obsahujúci súpis jednotlivých pozemkov, s ktorými vlastníci vstupujú do pozemkových úprav a v ktorom okrem údajov týkajúcich sa parcelných čísel, druhu pozemku, výmery, spoluvlastníckeho podielu je uvedená i hodnota pozemkov v súlade s vyhláškou MP SR č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich, na účely pozemkových úprav. 23. Poukázal na to, že žalobca vstúpil do konania o pozemkových úpravách ako spoluvlastník dvoch pozemkov, nachádzajúcich sa na parcele č. XXXX a č. XXXX, evidované v katastri nehnuteľnosti ako parcely registra „EKN“, LV č. XXXX. Pozemok nachádzajúci sa na parcele č. XXXX o výmere 7 560 m2 bol pôvodne evidovaný ako orná pôda a pozemok nachádzajúci sa na parcele č. XXXX o výmere 4 985 m2 ako lesný pozemok. Komisia zriadená podľa § 3 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. preklasifikovala na základe skutočného stavu, zisteného v teréne, v RPS určený druh pozemku nachádzajúci sa na parc. č. XXXX na lesný pozemok, pričom výmera pôvodných pozemkov prislúchajúca 2/3 spoluvlastníckemu podielu žalobcu na nich predstavovala celkom 8 366,33 m2 v hodnote 3 932,24 eura. Podľa výpisu z RNS, zverejnenom v PPÚ v obci Borský Svätý Jur od 29.09.2014 do 14.10.2014 bol žalobcovi navrhnutý do výlučného vlastníctva nový pozemok, nachádzajúci sa na parcele č. XXXXX o výmere 8 400 m2, druh pozemku: lesný pozemok. Žalobca bol názoru, že z porovnania druhov pozemkov v pôvodnom a novom stave vyplýva, že druh pozemku v novom stave je primeraný pôvodným druhom pozemkov (lesný pozemok), pričom výmera v novom stave žalobcu je o 36,67 m2 väčšia než celková výmera v pôvodnom stave. Poznamenal, že hodnota žalobcovho pozemku v novom stave je teda o 255,85 eura menej než hodnota v pôvodnom stave, a teda v súlade s § 11 ods. 4 a 5 zákona č. 330/1991 Zb. 24. Žalovaný konštatoval, že žalobcova požiadavka spočívajúca v „ponechaní parcely v novom stave v pôvodnej lokalite, samostatne, v celosti - umiestnenie hneď od obce“ bola zohľadnená, čo je preukázané i v samotnej zápisnici z prerokovania umiestnenia nových pozemkov zo dňa 06.11.2012. Žalovaný mal za to, že pozemok má i naďalej prístup z viacerých strán a hranicu nového pozemku z južnej strany tvorí vedľajšia poľná cesta susediaca s rekreačnou osadou A.. 25. Čo sa týka žalobcovho tvrdenia, že nové pozemky nezodpovedajú stavu žalobcových pôvodných pozemkov, vychádzal žalovaný z grafického porovnania pôvodných pozemkov a nového pozemku, ktoré jednoznačne svedčia o tom, že nový pozemok sa nachádza na tom istom mieste ako sa nachádzali pôvodné pozemky užívané žalobcom. 26. Žalovaný mal za to, že žalobcovi bol v rámci správneho konania poskytnutý dostatočný priestor, keď bol na rokovanie o jeho námietke pozvaný celkovo 3x ( pozvánky OÚ Senica, PLO zo dňa 06.02.2015, 19.02.2015, 18.03.2015), pričom správny orgán odstránil svoje pochybenie pri zasielaní pozvánky zo dňa 06.02.2015, kedy uviedol nesprávne číslo domu, uvedené na pozvánke adresovanej žalobcovi, a to tak, že žalobcovi doručil ďalšie dve pozvánky, a teda mal záujem na osobnom prerokovaní námietky so žalobcom. 27. Okrem vyššie uvedených skutočností žalovaný bol toho právneho názoru, že súčasťou pozemkových úprav je zníženie rozdrobenosti vlastníctva pozemkov jednak znížením ich počtu zlučovaním a odstraňovaním spoluvlastníckych podielov, ako i vytvorenie prístupných pozemkov s optimálnym tvarom, na ktoré majú účastníci správneho konania rovnaký nárok. Uviedol, že ponechaním žalobcových pozemkov v pôvodnom stave by boli obmedzené možnosti získania výhod ďalšími spoluvlastníkmi daného pozemku. Získaním jedného pozemku žalobca získal nielen výhodu spočívajúcu vo väčšom rozmere nového pozemku, a teda aj v jeho vyššej hodnote (podotkol, že uvedená hodnota 255,85 eura zodpovedá zákonom povolenej tolerancii určenej v § 11 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb., pričom uvedená hodnota je určená pre pozemkové úpravy a nie je trhovou hodnotou), ale i získaní výlučného vlastníctva daného pozemku, ktorý bude žalobca po schválení a zapísaní PPÚ do katastra nehnuteľnosti vlastniť v celosti. 28. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že v rámci druhostupňového správneho konania dostatočne preveril skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu, ako i v rozhodnutí OÚ Trnava, OOP č. OÚ- TT-OOP4-2015/017967 zo dňa 16.06.2015, pričom sa s nimi v súlade s platnou legislatívou SR plne stotožnil. 29. Žalovaný bol názoru, že žalobca bol v priebehu správneho konania dostatočne oboznámený so všetkým dôvodmi a skutočnosťami, ktoré OÚ Trnava, OOP zistil a ktoré boli podkladom rozhodnutia OÚ Trnava, OOP č. OÚ-TT-OOP4-2015/017967 zo dňa 16.06.2015, čoho dôkazom sú vyššie uvedené spisové materiály. 30. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný zastával názor, že žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi SR, je zákonné, zrozumiteľné a riadne odôvodnené. Poznamenal, že žalobca neuviedol žiadne zásadné nové skutočnosti, ktoré by neboli obsahom napadnutého rozhodnutia. Žalovaný opätovne zdôraznil, že v správnom konaní sa žalovaný riadil a postupoval v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi SR, dôkladne preskúmal všetky relevantné dôkazy, vyhodnotil ich, pričom s jednotlivými námietkami žalobcu sa v jednotlivých bodoch odôvodnenia svojho rozhodnutia riadne a dostatočne vysporiadal, čo dokazuje i samotné rozhodnutie žalovaného. 31. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.10.2017 k doplneniu žaloby žalobcu zo dňa 07.08.2017 mal za to, že žalobca bol oprávnený rozšíriť svoju žalobu alebo uviesť ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej v § 181 ods. 1 SSP, t. j. do 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje a teda žalobcovi lehota na podanie či rozšírenie žaloby uplynula dňa 22.11.2015. 32. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Bratislave na doplnenie žaloby žalobcu neprihliadol a žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právna úprava 33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 34. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. 35. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 36. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 39. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 40. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, vyrovnanie sa poskytuje vlastníkom pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych podielov na iných pozemkoch (ďalej len "nový pozemok"). Obvodný pozemkový úrad pri výbere nových pozemkov prihliada na prevádzkovo- ekonomické pomery všetkých účastníkov a na okolnosti, ktoré ovplyvňujú využívanie, zhodnocovanie a výnos z pozemkov. Prihliada sa najmä na a) prírodné podmienky, b) vhodnú organizáciu pôdneho fondu jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, lesných podnikov a hospodárskych subjektov, c) pomer jednotlivých druhov pozemkov (kultúr) v obvode pozemkových úprav, d) vlastnosti a bonitu jednotlivých pozemkov, e) záujmy ochrany životného prostredia, f) územnoplánovaciu dokumentáciu. 41. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu. 42. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb., nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. 43. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb., nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent výmery pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. V. Závery správneho súdu 44. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti rozhodnutia žalovaného. 45. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutím bývalého Obvodného pozemkového úradu v Senici č. 360/2004/SAL zo dňa 24.04.2009 boli podľa § 8 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. z dôvodov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb. nariadené v katastrálnom území Q. P. T. pozemkové úpravy pre potreby usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastníkov pozemkov, zamerané na odstránenie prekážok ich výkonu, vyvolaných vzhľadom na historický vývoj pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 330/1991 Zb. Žalobca ako účastník pozemkových úprav, ktorému bol doručený výpis z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu podal v zákonnej lehote proti výpisu z rozdeľovacieho plánu námietku, v ktorej žiadal umiestniť nový pozemok v pôvodnej lokalite pri osade A. v celosti a zároveň namietal, že hodnota a výmera nezodpovedá hodnote a výmere v Zápisnici z prerokovania umiestnenia nových pozemkov zo dňa 06.11.2012. Prvostupňový správny orgán, Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OÚ-TT-OOP4-2015/017967 zo dňa 16.06.2015 námietke žalobcu zo dňa 11.12.2014 proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu v projekte pozemkových úprav v katastrálnom území Q. P.Ý. T., okres Senica, Trnavský kraj, nevyhovel, keď konštatoval, že nový pozemok časťami výmery prekrýva pôvodné pozemky. Umiestnenie nového pozemku rešpektuje požiadavku žalobcu vznesenú v zápisnici z prerokovania umiestnenia nových pozemkov dňa 06.11.2012. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán vydal podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku v spojení s § 5 ods. 2 písm. b) zák. č. 330/1991 Zb. žalobou napadnuté rozhodnutie č. 2838/2015-430-Svrč. zo dňa 09.09.2015, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol, keď po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že nový pozemok žalobcu je navrhnutý v súlade s § 11 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., pretože vo výmere, v hodnote, v bonite, hospodárskym stavom a druhom pozemku zodpovedá jeho pôvodným pozemkom a jeho umiestnenie je plne v súlade so schválenými zásadami umiestnenia nových pozemkov. 46. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ktorého cieľom sú pozemkové úpravy spočívajúce v racionálnom priestorovom usporiadaní pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného, vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. 47. Žalobca tvrdil, že rozhodnutím žalovaného bolo zasiahnuté do jeho práv tým, že projektom pozemkových úprav žalovaný ukrátil hodnotu jeho pozemku o čiastku 255,85 eura. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobcovi navrhnutý do výlučného vlastníctva nový pozemok, o výmere 8 400 m2, druh pozemku: lesný pozemok, má výmeru o 36,67 m2 väčšiu než celková výmera pozemkov žalobcu v pôvodnom stave. Rovnako je zrejmé, že hodnota žalobcovho pozemku v novom stave je o 255,85 eura menšia než hodnota v pôvodnom stave, čo v prepočte predstavuje 6,5% hodnoty pôvodných pozemkov, potrebné je v tejto súvislosti však podotknúť, že táto hodnota ale nepresahuje 10% hodnoty pôvodných pozemkov, tak ako to ukladá ustanovenie § 11 ods. 4 a 5 zákona č. 330/1991 Zb. a preto rozhodnutie žalovaného je vo vzťahu k tejto námietke žalobcu súladné s povolenou zákonnou toleranciou. Správny súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil námietku žalobcu za neopodstatnenú. 48. Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalobcu, že žalovaný naprojektoval žalobcovi cestu, piesok a kríky, čo je znehodnotený pozemok, ktorým projektom žalobcovi zobral jeho les t. j. borovice, agáty a kvalitnú pôdu. K uvedenému krajský súd uvádza, že nový pozemok je umiestnený v súlade so schválenými zásadami pre umiestnenie nových pozemkov vychádzajúc zo zistenia porovnaním grafického znázornenia Registra pôvodného stavu a Registra nového stavu, nový pozemok je umiestený na pôvodných pozemkoch, odčlenený vo výmere 2/3 spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Túto skutočnosť preukazuje aj sútlač pôvodných a nových pozemkov, keďže nový pozemok žalobcu tvarom zodpovedá pôvodným pozemkom žalobcu. Žalobca v tomto smere podal námietku už proti výpisu z rozdeľovacieho plánu Registra nového stavu, ktorou žiadal „ponechať pozemok v pôvodnej lokalite, samostatne, umiestnený hneď od osady A., táto bola akceptovaná, čo vyplýva i zo zápisnice z prerokovania zo dňa 18.02.2015, keď predstavenstvo združenia účastníkov pozemkových úprav v stanovisku uviedlo, že nový pozemok žalobcu je vyčlenený v pôvodnej lokalite na pôvodnom mieste. Správny súd sa preto stotožnil s argumentáciou žalovaného, že nový pozemok, keďže sa nachádza na tom istom mieste ako sa nachádzali pôvodné pozemky užívané žalobcom, je logické, že nový pozemok sa nachádza v takom hospodárskom stave, v akom ho žalobca udržiava. S poukazom na uvedenú konštatáciu správneho súdu aj tvrdenie žalobcu v doplnení žaloby o porušení ustanovenia § 11 ods. 2 (správne ods. 3) citovaného zákona, ktoré stanovuje okrem iného, že náhradné pozemky majú byť kultúrou, výmerou, bonitou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovou úpravou, je nedôvodné. 49. Žalobca sa v žalobe domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že správny orgán v jeho prípade nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a s jeho vecou sa nezaoberal svedomite a zodpovedne, bez toho, aby v žalobe uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k takémuto tvrdeniu, preto sa krajský súd zameral na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia len v tom rozsahu, v akom ho žalobca v žalobe namietal a nezistil, že by bolo konanie postihnuté takou vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne a zákonným spôsobom zisteného skutkového stavu, tento po právnej stránke posúdil správne, svoje závery vo vzťahu k námietkam žalobcu náležite a riadne odôvodnil. 50. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore s citovaným zákonom, konkrétne § 2 v spojení s § 7, pretože správne rozhodnutie nie je náležite a presvedčivo odôvodnené a žalovaný v rozhodnutí resp. konaní, ktoré mu predchádzalo, dostatočne a náležite nevyhodnotil dôvody vykonania pozemkových úprav a nepreukázal bez pochybností ich naliehavosť a odôvodnenosť (námietka vznesená až v doplnení žaloby zo dňa 07.08.2017), správny súd vyhodnotil ako právne irelevantnú, stotožňujúc sa s právnym názorom žalovaného, vysloveným v písomnom vyjadrení zo dňa 05.10.2017 k doplneniu žaloby žalobcu, že žalobca bol oprávnený rozšíriť svoju žalobu alebo uviesť ďalšie žalobné body len v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje (§ 183 SSP). Žalobcovi bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené dňa 21.09.2015, a doplnenie žaloby, v ktorom žalobca námietku uviedol bolo súdu doručené dňa 11.08.2017 (podané na poštovú prepravu dňa 09.08.2017), teda skoro až po dvoch rokoch od oznámenia rozhodnutia žalovaného. 51. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a preto žalobu v zmysle ust. 190 SSP zamietol. 52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania pre jeho neúspech v konaní nepriznal. 53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.