Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/62/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200843 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200843.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibor Kubík a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obvineného C. R. a spol., pre zločin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo 04.03.2017 sp. zn. 6T/36/2016, na neverejnom zasadnutí konanom 04. augusta 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a u k l a d á sa súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením senát Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 6T/36/2016 na verejnom zasadnutí konanom 14.03.2017 podľa § 244 ods. 1 písm. h) Tr. por. odmietol obžalobu a súčasne vec obvineného C. R. a spol., pre zločin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. vrátil prokurátorovi. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote dňa 07.04.2017 prokurátor sťažnosť, ktorú odôvodnil osobitným podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.04.2017. Sťažovateľ v prvom rade poukázal na to, že obvinený C. L. bol riadne a včas uzrozumený o možnosti preštudovania spisu a podanie návrhov na doplnenie vyšetrovania. Rovnako vyšetrovateľ PZ postupoval aj vo vzťahu k obhajcovi C.. D. W. (e- mailom zo dňa 14.07.2016). Obhajca dňa 18.07.2016 zaslal vyšetrovateľovi PZ podanie, ktorým požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 27.07.2016, nakoľko v tomto termíne sa bude nachádzať mimo územia Slovenskej republiky, z dôvodu čerpania riadnej dovolenky. Zároveň požiadal o určenie nového termínu predmetného úkonu po vzájomnej dohode. Prokurátor ďalej dodal, že obhajca C.. D. W. uvedené ospravedlnenie nepreukázal žiadnym hodnoverným dokladom, potvrdzujúcim jeho čerpanie dovolenky. Dňa 27.07.2016 vyšetrovateľ PZ umožnil procesným stranám v zmysle § 208 ods. 1 Tr. por. preštudovanie vyšetrovacieho spisu a možnosť podania návrhov na doplnenie vyšetrovania. Zo spisového materiálu, konkrétne zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu z 27.07.2016 (na č. l. 633) vyplýva, že uvedeného úkonu sa zúčastnil obhajca obvineného C. R. - C.. D. D.. K neúčasti obhajcu C.. D. W. vyšetrovateľ PZ v zázname uviedol, že obhajca bol riadne a v zmysle zákona upovedomený o termíne úkonu a preto tento termín je platný a záväzný aj pre obhajcu a žiadny iný termín preštudovania spisu nebude daný. Sťažovateľ dal do pozornosti aj ustanovenie § 208 ods. 1 Tr. por., pričom zdôraznil, že z dikcie tohto ustanovenia a gramatického výkladu slova „umožní“ vyplýva, že preštudovanie spisu a podanie návrhov na doplnenie vyšetrovania sú právom obvineného a jeho obhajcu, ale nie ich povinnosťou. Ak tieto osoby nevyužili možnosť preštudovania spisu, hoci boli o tom riadne upovedomené, vyšetrovateľ PZ postupuje tak, akoby k tomuto úkonu došlo. Trestné kódexy neupravujú pojem „dostatočné ospravedlnenie“, avšak vo všeobecnosti možno konštatovať, že akékoľvek tvrdenie zakladajúce dôvod ospravedlnenia by malo byť podložené hodnoverným spôsobom (v prípade dovolenky napríklad rezerváciou ubytovania, letenkami a podobne). Vyšetrovateľ PZ v predmetnej veci postupoval v súlade so zákonom, o čom svedčia jeho konkrétne úkony vyplývajúce z obsahu vyšetrovacieho spisu. Ospravedlnenie obhajcu C.. D. W. nepovažoval za dostačujúce, nakoľko obsahovalo iba strohé konštatovanie o čerpaní riadnej dovolenky, bez akéhokoľvek potvrdzujúceho dokladu. Na rozdiel od okresného súdu prokurátor zastáva názor, že nebolo povinnosťou vyšetrovateľa PZ, aby vyzval obhajcu na doplnenie, resp. preukázanie pravdivosti svojho ospravedlnenia, ale naopak, bolo povinnosťou obhajcu riadne zdokumentovať svoje čerpanie dovolenky. Napokon samotný obvinený C. L. sa ešte telefonicky uisťoval u vyšetrovateľa PZ, „či termín platí“, a napriek tomu sa taktiež nedostavil a nevyužil svoje právo na preštudovanie spisu, resp. podania návrhov na doplnenie vyšetrovania. V danom prípade právo obhajoby obvineného nebolo porušené žiadnym spôsobom, keď obvinený a jeho obhajca nevyužili svoje právo na preštudovanie spisu, keď bolo povinnosťou obhajcu svoje ospravedlnenie riadne zdôvodniť. Okresný súd uvedenú povinnosť preniesol na vyšetrovateľa PZ, aby požadoval doklady potvrdzujúce dôvodnosť ospravedlnenia sa obhajcu, čo sťažovateľ považuje za neprijateľné. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Ku sťažnosti prokurátora sa vyjadril aj obhajca C.. D. W., ktorý osobitným podaním, ktoré bolo doručené na okresný súd dňa 12.05.2017 navrhol, aby krajský súd sťažnosť prokurátora zamietol ako nedôvodnú. Ďalej zdôraznil, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu o odmietnutí obžaloby z dôvodu ustanovenia § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. a toto považuje za vecne a právne správne. Vo svojom riadnom ospravedlnení zo dňa 18.07.2016 vyšetrovateľa PZ výslovne žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na predmetnom úkone a zároveň žiadal o jeho zrušenie a určenie nového termínu po vzájomnej dohode, z čoho bolo zrejmé, že právo priznané podľa ustanovenia § 208 Tr. por. chcel využiť a v žiadnom prípade sa tohto práva nevzdal. Obhajca vyslovil názor, že zákon neukladá obhajcovi povinnosť detailne preukazovať miesto svojho pobytu na plánovanej dovolenke orgánom činným v trestnom konaní, priložením napríklad leteniek, či potvrdením o rezervácii ubytovania, ako to uvádza prokurátor vo svojej sťažnosti. Obhajca vyslovil presvedčenie, že konanie vyšetrovateľa PZ, ktorý bezdôvodne neakceptoval jeho riadne ospravedlnenie a následne bez ďalšieho jeho neprítomnosť vyhodnotil ako nevyužitie práva na preštudovanie spisu, bolo v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami a zároveň predstavovalo zjavné porušenie práva obvineného na obhajobu. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán na podklade sťažnosti prokurátora preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je opodstatnená. Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Podľa § 2 ods. 9 Trestného poriadku každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Podľa § 34 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom musia byť poučené. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods.1, obvineného a obhajcu upozorní policajt na práva podľa prvej vety najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť. Návrh na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za potrebný. Podľa § 208 ods. 2 Trestného poriadku o úkonoch, využití alebo odmietnutí práv podľa odseku 1 vykoná policajt záznam do spisu. Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku pri predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby. Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V intenciách citovaných ustanovení právnych predpisov, ktoré tvoria právny základ a rámec pre obsah a rozsah práva obvineného obhajobu v prípravnom konaní, sťažnostný súd dospel k záveru, že v danom prípade sa orgány činné v trestnom konaní nedopustili žiadnych procesných chýb, ktoré by obmedzovali možnosť obvineného C.Á. L. uplatňovať procesné práva, ktoré mu patria v zmysle Trestného poriadku. V zmysle ustálenej súdnej praxe platí, že obvinený musí mať vždy reálnu možnosť uplatniť právo na obhajobu a je len na ňom, či ho využije alebo nevyužije. Je tiež výlučným právom obvineného zvoliť spôsob svojej obhajoby. Sťažnostný súd konštatuje, že právu obvineného oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom po skončení vyšetrovania korešponduje povinnosť vyšetrovateľa umožniť obvinenému oboznámiť sa s výsledkami vyšetrovania, pričom voľba, či tak urobí osobne alebo prostredníctvom obhajcu, prípadne oboma spôsobmi patrí obvinenému. Umožnenie realizovať toto právo znamená, že vyšetrovateľ je po skončení vyšetrovania povinný určiť čas a miesto preštudovania vyšetrovacieho spisu a najmenej tri dni vopred oznámiť termín obvinenému a obhajcovi (poškodenému a iným oprávneným osobám podľa Trestného poriadku). Ďalej je vyšetrovateľ povinný v určenom termíne dať spis k dispozícii oprávneným osobám za účelom oboznámenia sa s jeho obsahom. V prípade, že obvinenému alebo obhajcovi, na účasti ktorého obvinený trvá, bránia v účasti na oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania vážne prekážky, je vyšetrovateľ povinný učiniť opatrenia, aby reálne umožnil obvinenému vykonať jeho právo. Na strane druhej sú však obvinený i jeho obhajca povinní existenciu vážnych prekážok hodnoverným spôsobom osvedčiť. V opačnom prípade by sa totiž právo určiť termín úkonu trestného konania prenieslo z vyšetrovateľa na obvineného či obhajcu, čo nie je prípustné, rovnako, ako s tým spojený prenos zodpovednosti za plynulosť konania z vyšetrovateľa na obvineného. In concreto, pri posudzovaní, či vyšetrovateľ umožnil obvinenému realizovať právo na oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania, je potrebné posúdiť, či oznámenie prekážok účasti obvineného a obhajcu bolo včasné, a následne, či tieto prekážky objektívne znemožňujú obvinenému a jeho obhajcovi, napriek ich vôli zúčastniť sa nariadeného úkonu. Iba v prípade kladnej odpovede na obe otázky by bolo možné prijať záver, že vyšetrovateľ uprel právo obvinenému a jeho obhajcovi, oboznámiť sa s výsledkami vyšetrovania, čo by v zmysle ustálenej súdnej praxe bolo porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom a dôvodom na odmietnutie obžaloby. K otázke včasnosti žiadosti obhajcu o zmenu termínu sťažnostný súd uvádza, že táto žiadosť bola podaná včas a vyšetrovateľ mohol na danú situáciu efektívne reagovať v rámci náplne svoje práce. Rozhodujúcou skutočnosťou v tomto prípade však bola povaha prekážky na strane obhajcu a nedostatok dôkazov o jej skutočnej existencii. Obhajca obvineného žiadnym spôsobom neosvedčil vyšetrovateľovi, ani neskôr súdu prvého stupňa, či svoju riadnu dovolenku mimo územia Slovenskej republiky skutočne čerpal a to aj v čase, kedy malo dôjsť k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu t. j. dňa 27. 07. 2016. Za týchto okolností sťažnostný súd považuje žiadosť o zmenu termínu za neodôvodnenú. Zákonodarca nemal v úmysle prenechať obvinenému alebo jeho obhajcovi právo určovať, kedy sa budú realizovať úkony trestného konania. Naopak, je voľbou obvineného a jeho obhajcu rozhodnúť sa, či sa úkonov trestného konania zúčastnia alebo nezúčastnia. Súd prvého stupňa pochybil pri závere, že vyšetrovateľ neumožnil obhajcovi obvineného právo preštudovať vyšetrovací spis, pretože dôvody uvedené v jeho žiadosti neboli ničím ani len osvedčené, a preto z dôvodov zavinených obhajcom nebolo možné posúdiť, či znemožňovali obhajcovi účasť na tomto procesnom úkone. Navyše obvinenému C. L. v preštudovaní vyšetrovacieho spisu nebránilo vôbec nič. Vyšetrovateľ postupoval správne, keď termín úkonu určil primerane, včas ho oznámil procesným stranám, žiadosť o zmenu termínu neakceptoval a do záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu túto skutočnosť uviedol. Právo na obhajobu je jedným zo základných pilierov trestného konania, nie je to však právo absolútne, bezbrehé a svojvoľné, a neobsahuje povinnosť orgánov činných v trestnom konaní jeho realizáciu obvinenému a jeho obhajcovi oktrojovať. V danom prípade je potrebné uzavrieť, že neúčasť na nariadenom úkone trestného konania bola rozhodnutím obvineného a jeho obhajcu po tom, čo im vyšetrovateľ reálne umožnil zákonné právo vykonať. Na základe týchto úvah sťažnostný súd dospel k záveru, že postupom v prípravnom konaní nedošlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu a ani k iným závažným procesným pochybeniam, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 244 ods. 1 písm. h) Tr. por. So sťažnostnými námietkami prokurátora sa sťažnostný súd stotožnil z vyššie uvedených dôvodov a preto rozhodol tak, že napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. v celom rozsahu zrušil a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.